27. schôdza

Ďakujem za slovo. Myslím si, že nie je to len o tej centralizácii alebo decentralizácii a to, vyčitka tohoto, ale Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove ak sa zruší, tak sa zruší zároveň ten historický kontext, historická tradícia. Toto je ten problém. Tuná, myslím si, že nie je ani taká na mieste veľmi tá otázka, či tých 42-tisíc eur, ktoré sa ušetrí, až sa to použije na odstránenie havarijného stavu budovy Národného osvetového centra v Bratislave. Myslím si, pán minister, že by ste aj toľko peňazí ešte našli v tom vašom rozpočte, aby aj ten havarijný stav sa odstránil, ale aby aj tá Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove skonči..., zostala. Chcem toľko len povedať na, demonštrovať to na príklade takom, aby sme všetko necentralizovali a nedávali to do tej Bratislavy. Naozaj, aby sa posilňovali aj regióny. Aj región Hurbanova aj skrze túto hvezdáreň, tak myslím si, že je posilňovaný.
Rovnako je tomu, príklad uvediem obce Vojňany na Spiši, kde bol nádherný gotický oltárik, taký malý, a poľskí turisti ho neprídu hľadať do Slovenskej národnej galérie a nehľadajú ho tu v Bratislave, ale celý autobus turistov príde do Vojňan, ale oni prídu tam len raz, prídu raz a sú sklamaní z toho, že kultúrnu pamiatku, ktorá tam by mala byť, teda má to svoje miesto, oni ho tam nenájdu. Oni viac do tej obce nemajú dôvod prísť. Ono to súvisí aj s tým cestovným ruchom, lebo však tá kultúra je veľmi, veľmi úzko spojená práve aj s týmto fenoménom. Myslím si, že máme čo robiť ešte na Slovensku stále, aby aj rozvoj cestovného ruchu sa rozvíjal. Chcem poukázať práve na ten regionálny rozvoj, aby všetko sa nesústreďovalo len do hlavného mesta, do Bratislavy.
Ďakujem.

Pán poslanec Hambálek.

Ďakujem. Pán poslanec Viskupič, môžeme sa v budúcnosti baviť o zvyšovaní riadenia kvality galérií, o galerijných pravidlách, ale pokiaľ ide o vaše vystúpenie a citáciu z tej petície, tak musím zásadne odmietnuť to, čo sa v tej petícii rozpráva. Pokiaľ ide o, o dezolátny stav, o to, že známy šoféra riadi galériu, alebo že vystavujú tam Mikušovi voliči, tak myslím si, že to sú vysoko tendenčné a osobné tvrdenia. A vzhľadom k tomu, čo sa v tej galérii udialo v minulosti a prečo prišlo k tým personálnym zmenám, pokiaľ ide o to, či galéria trpí, alebo netrpí, myslím si, že trpela doteraz a teraz sa dostáva z toho chaotického stavu na nejakú úroveň, ale prosím, môžme sa baviť o zvyšovaní tej úrovne riadenia.
Ale nechcem tu využiť túto faktickú poznámku na to, aby sme sa tu prestreľovali slovne. Pán kolega, vy ste Trnavčan, pani poslankyňa Vášáryová, ja vás srdečne pozývam na samosprávny kraj, kde argumentačne vám predložím, čo sa tam udialo a prečo prišlo k tomu stavu. Môžme si zájsť aj do galérie ako takej a ja vám dokážem, že určite nie je v dezolátnom stave a že plní si tú činnosť, na ktorú bola určená. A ešte na margo tej činnosti. Predtým tam bola minimálna návštevnosť, ktorá sa dnes mnohonásobne zvýšila, čo vám určite dokážem aj argumentačne. Takže nech sa páči, ste srdečne zvaní.
Ďakujem.

Pán poslanec, chcete reagovať? Nech sa páči.
Zapnite, prosím vás, pána poslanca Viskupiča.

Ďakujem. Áno budem sa venovať, ďakujem za podporné komentáre. Chcem sa venovať dvom.
Pán predseda Jarjabek, kritika pre kritiku nebola, ja som hovoril o možnej ambícii ministerstva, čiže, čo sa predpokladám, keď aj by bol nejaký rozpor medzi či centralizovať, alebo necentralizovať, ale určite by sme sa zhodli na tom, že štandardy a možno aj personálne štandardy a ich odborná kvalifikácia by mohlo byť ambíciou ministerstva kultúry. Zároveň poznámky k rozpočtu, ja som predpokladal teda, že bude vyššia miera jednania z hľadiska toho, čo sa podarilo ministrovi pri programovom vyhlásení vlády presadiť priamo do znenia, a to je ambícia, aby kultúra nebola na veky popoluškou rozpočtových, čiže rozpočtových kritérií a podobne. Takže o tom sa môžme sporiť, prečo a ako, a viacej sme to preberali na výbore, kde samostatný odkaz ministerstva kultúry voči ministerstvu financií hovoril o možnom kritickom stave z hľadiska práve platov ľudí, ktorí na ministerstve pracujú, a že sa to už dá hovoriť o havarijnom stave.
Čo sa týka pána kolegu Hambálka, ja do galérie prijímam pozvanie, ale ja som v galérii bol aj túto sobotu, vo veľkej synagóge. Bola tam organizovaná beseda TEDx a podobne. Môžme mať rôzne subjektívne názory. Ja som hovoril, ani ja, ani vy nie sme výtvarníci. Tí ľudia, ktorí to hovoria, sú všetci vzdelaní a docenti v odbore výtvarníctvo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, vyhlasujem. Pán poslanec, vy ste boli ústne prihlásený? Ospravedlňujem sa. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Dovoľte, aby som sa vyjadril k dvom témam.
Najprv k hvezdárni v Hurbanove. Pán poslanec Viskupič, pani poslankyňa Vášáryová, nepamätám si, keď ste rušili právnu subjektivitu Slovenského rozhlasu, že by ste nejako veľmi plakali alebo dbali na sťažnosti mnohých pracovníkov rozhlasu, že tým skončí slávna značka Slovenského rozhlasu, a myslím, že ani tá vyčíslená úspora v pomere k veľkosti tej inštitúcie nebola nejaká obrovská. Chcem tým len povedať, že podstatou nie je organizačné začlenenie, podstatou je činnosť nejakej inštitúcie a v prípade hvezdárne v Hurbanove, hvezdáreň sa neruší, ani jej činnosť sa neobmedzuje, hvezdáreň zostáva v Hurbanove. Čo sa ruší okrem tých účtovníčok spomínaných, je jeden generálny riaditeľ, o ktorého existencii som vedel akurát vtedy, keď si dal podpisovať žiadosti o troj-, štvortýždňové služobné cesty za polárnou žiarou, a ktorý dokonca ani v týchto časoch sa neunúval prísť na ministerstvo kultúry dajme tomu obhájiť si svoje postavenie. A to presne zodpovedá jeho doterajšej činnosti.
Myslím si, že Národné osvetové centrum dnes je v úplne inej kondícii, ako bolo tomu v minulosti. Myslím si, že hvezdáreň v Hurbanove bude pod svojím menom, ale začlenená do Národného osvetového centra vykonávať svoju činnosť oveľa lepšie, aktívnejšie, ako tomu bolo doteraz.
Čo sa týka druhej témy, keby som predkladal tento návrh zákona so slovami, že predkladám niečo zásadné, tak by som chápal tú kritiku, že čo to má znamenať takéto, pár stránok. Veď jasne som povedal, je to zmena niektorých ustanovení na žiadosť najmä niektorých inštitúcií. Otázka moderného zákona, ako tu bola prezentovaná, ako som pochopil, hlavne tu ide teda o to, aby sa vyriešili niektoré personálne otázky z hľadiska toho, že niekomu sa to nezdá, že v tej alebo onej galérii, možnože sú aj ďalšie v divadlách a tak ďalej. Proste v inštitúciách, ktoré boli - a bolo to, myslím, za ministra Kňažka, to znamená za Dzurindovej vlády -, boli prenesené na zriaďovateľov, na mestá a regióny, no tak otvorene poviem, moderný zákon typu že lex Koniarek no tak taký nebude. Ak veríme v princíp subsidiarity a v princíp demokracie a veríme aj v určitú zodpovednosť zastupiteľstiev zvolených a županov, no tak jednoducho je to na ich zodpovednosti a potom je to aj na reakcii aj kultúrnej verejnosti, aj verejnosti v župe, ako sa k tomu postavia.
Ja si neviem predstaviť, že by som nastavil taký zákon, ktorý by umožnil ministerstvu kultúry personálne vplývať na tieto inštitúcie, to ako sa nedá byť aj, no také kritériá nevymyslíte. Jednoducho nemôžete byť aj panna, aj tehotná. Proste je to zodpovednosť vyšších územných celkov. Ja nevidím dnes cestu späť znovu k centralizácii kultúrnych inštitúcií, aj keď si tiež myslím, že v istých prípadoch sa to prehnalo, a áno, viem o tom, že mnohé aj súbory, aj inštitúcie nie sú spokojné celkom z hľadiska svojich zriaďovateľov, ale nie je to, myslím si, dominantne o tých personálnych otázkach. Jednoducho je o tom, že nezvládajú finančne samosprávy aj tieto inštitúcie, pretože jednoducho v tých prioritách toho obyvateľstva tá kultúra je na spodných priečkach a riešia prioritne veci týkajúce sa ciest, zdravotníckych zariadení, školstva a tak ďalej. Taká je realita, ale určite cestou nie je vracať inštitúcie pod ministerstvo kultúry, aj keď sa budeme eufemisticky tváriť, že to bude cez nejaké kritériá zákonné. Čiže takýto typ moderného zákona, takéhoto typu moderného zákona sa odo mňa určite nedočkáte.
Ďakujem, pán predseda.