27. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Viskupič otvoril mnoho otázok ohľadne financií, ohľadne vôbec pôsobnosti ministerstva kultúry, všeobecne by som zareagoval len veľmi, veľmi abstraktne. Keď ministerstvo centralizuje, vytýka sa mu, že by malo decentralizovať, keď decentralizuje, vytýka sa mu, že centralizuje. Proste nemala by to byť len kritika pre kritiku. Ono je to všetko o peniazoch. Ja som; a teda nielen, chvalabohu, v kultúre o peniazoch, lebo ešte stále ako sú ľudia, ktorí sa na peniaze v rámci kultúry nepozerajú preto, lebo inak by vlastne tú kultúru a všetky tie veci, ktoré s ňou súvisia, ani nemohli robiť. Mohol by som hovoriť aj o výtvarníkoch, mohol by som hovoriť o aj folkloristoch, mohol by som hovoriť aj skutočne o mnohých odvetviach v rámci kultúry.
Ja som veľmi rád, že ten rozpočet, ktorý nás čaká budúci rok a ktorý tuná budeme schvaľovať ohľadne kultúry, je rozpočtom takým, na základe ktorého môžu všetky inštitúcie, ktoré priamo spadajú pod ministerstvo kultúry, ďalej, ďalej existovať. A okrem toho, myslím si, že prvý raz sa vlastne stane, že to ministerstvo kultúry, ktoré príde, a vôbec predstavitelia toho ďalšieho ministerstva, ktorí prídu po tomto volebnom období, budú mať na čo nadviazať. Mnohé veci zostávajú otvorené, mnohé veci hovoria o istých predpovediach, mnohé veci hovoria v rámci ministerstva kultúry o istých perspektívach, myslím, že to ďalšie ministerstvo, resp. predstavitelia ďalšieho ministerstva budú mať úlohu trošku ľahšiu, lebo existuje nejaká vízia, čo tu doteraz nebolo.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Myslím si, že nie je to len o tej centralizácii alebo decentralizácii a to, vyčitka tohoto, ale Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove ak sa zruší, tak sa zruší zároveň ten historický kontext, historická tradícia. Toto je ten problém. Tuná, myslím si, že nie je ani taká na mieste veľmi tá otázka, či tých 42-tisíc eur, ktoré sa ušetrí, až sa to použije na odstránenie havarijného stavu budovy Národného osvetového centra v Bratislave. Myslím si, pán minister, že by ste aj toľko peňazí ešte našli v tom vašom rozpočte, aby aj ten havarijný stav sa odstránil, ale aby aj tá Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove skonči..., zostala. Chcem toľko len povedať na, demonštrovať to na príklade takom, aby sme všetko necentralizovali a nedávali to do tej Bratislavy. Naozaj, aby sa posilňovali aj regióny. Aj región Hurbanova aj skrze túto hvezdáreň, tak myslím si, že je posilňovaný.
Rovnako je tomu, príklad uvediem obce Vojňany na Spiši, kde bol nádherný gotický oltárik, taký malý, a poľskí turisti ho neprídu hľadať do Slovenskej národnej galérie a nehľadajú ho tu v Bratislave, ale celý autobus turistov príde do Vojňan, ale oni prídu tam len raz, prídu raz a sú sklamaní z toho, že kultúrnu pamiatku, ktorá tam by mala byť, teda má to svoje miesto, oni ho tam nenájdu. Oni viac do tej obce nemajú dôvod prísť. Ono to súvisí aj s tým cestovným ruchom, lebo však tá kultúra je veľmi, veľmi úzko spojená práve aj s týmto fenoménom. Myslím si, že máme čo robiť ešte na Slovensku stále, aby aj rozvoj cestovného ruchu sa rozvíjal. Chcem poukázať práve na ten regionálny rozvoj, aby všetko sa nesústreďovalo len do hlavného mesta, do Bratislavy.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec Viskupič, môžeme sa v budúcnosti baviť o zvyšovaní riadenia kvality galérií, o galerijných pravidlách, ale pokiaľ ide o vaše vystúpenie a citáciu z tej petície, tak musím zásadne odmietnuť to, čo sa v tej petícii rozpráva. Pokiaľ ide o, o dezolátny stav, o to, že známy šoféra riadi galériu, alebo že vystavujú tam Mikušovi voliči, tak myslím si, že to sú vysoko tendenčné a osobné tvrdenia. A vzhľadom k tomu, čo sa v tej galérii udialo v minulosti a prečo prišlo k tým personálnym zmenám, pokiaľ ide o to, či galéria trpí, alebo netrpí, myslím si, že trpela doteraz a teraz sa dostáva z toho chaotického stavu na nejakú úroveň, ale prosím, môžme sa baviť o zvyšovaní tej úrovne riadenia.
Ale nechcem tu využiť túto faktickú poznámku na to, aby sme sa tu prestreľovali slovne. Pán kolega, vy ste Trnavčan, pani poslankyňa Vášáryová, ja vás srdečne pozývam na samosprávny kraj, kde argumentačne vám predložím, čo sa tam udialo a prečo prišlo k tomu stavu. Môžme si zájsť aj do galérie ako takej a ja vám dokážem, že určite nie je v dezolátnom stave a že plní si tú činnosť, na ktorú bola určená. A ešte na margo tej činnosti. Predtým tam bola minimálna návštevnosť, ktorá sa dnes mnohonásobne zvýšila, čo vám určite dokážem aj argumentačne. Takže nech sa páči, ste srdečne zvaní.
Ďakujem.

Ďakujem. Áno budem sa venovať, ďakujem za podporné komentáre. Chcem sa venovať dvom.
Pán predseda Jarjabek, kritika pre kritiku nebola, ja som hovoril o možnej ambícii ministerstva, čiže, čo sa predpokladám, keď aj by bol nejaký rozpor medzi či centralizovať, alebo necentralizovať, ale určite by sme sa zhodli na tom, že štandardy a možno aj personálne štandardy a ich odborná kvalifikácia by mohlo byť ambíciou ministerstva kultúry. Zároveň poznámky k rozpočtu, ja som predpokladal teda, že bude vyššia miera jednania z hľadiska toho, čo sa podarilo ministrovi pri programovom vyhlásení vlády presadiť priamo do znenia, a to je ambícia, aby kultúra nebola na veky popoluškou rozpočtových, čiže rozpočtových kritérií a podobne. Takže o tom sa môžme sporiť, prečo a ako, a viacej sme to preberali na výbore, kde samostatný odkaz ministerstva kultúry voči ministerstvu financií hovoril o možnom kritickom stave z hľadiska práve platov ľudí, ktorí na ministerstve pracujú, a že sa to už dá hovoriť o havarijnom stave.
Čo sa týka pána kolegu Hambálka, ja do galérie prijímam pozvanie, ale ja som v galérii bol aj túto sobotu, vo veľkej synagóge. Bola tam organizovaná beseda TEDx a podobne. Môžme mať rôzne subjektívne názory. Ja som hovoril, ani ja, ani vy nie sme výtvarníci. Tí ľudia, ktorí to hovoria, sú všetci vzdelaní a docenti v odbore výtvarníctvo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predseda. Dovoľte, aby som sa vyjadril k dvom témam.
Najprv k hvezdárni v Hurbanove. Pán poslanec Viskupič, pani poslankyňa Vášáryová, nepamätám si, keď ste rušili právnu subjektivitu Slovenského rozhlasu, že by ste nejako veľmi plakali alebo dbali na sťažnosti mnohých pracovníkov rozhlasu, že tým skončí slávna značka Slovenského rozhlasu, a myslím, že ani tá vyčíslená úspora v pomere k veľkosti tej inštitúcie nebola nejaká obrovská. Chcem tým len povedať, že podstatou nie je organizačné začlenenie, podstatou je činnosť nejakej inštitúcie a v prípade hvezdárne v Hurbanove, hvezdáreň sa neruší, ani jej činnosť sa neobmedzuje, hvezdáreň zostáva v Hurbanove. Čo sa ruší okrem tých účtovníčok spomínaných, je jeden generálny riaditeľ, o ktorého existencii som vedel akurát vtedy, keď si dal podpisovať žiadosti o troj-, štvortýždňové služobné cesty za polárnou žiarou, a ktorý dokonca ani v týchto časoch sa neunúval prísť na ministerstvo kultúry dajme tomu obhájiť si svoje postavenie. A to presne zodpovedá jeho doterajšej činnosti.
Myslím si, že Národné osvetové centrum dnes je v úplne inej kondícii, ako bolo tomu v minulosti. Myslím si, že hvezdáreň v Hurbanove bude pod svojím menom, ale začlenená do Národného osvetového centra vykonávať svoju činnosť oveľa lepšie, aktívnejšie, ako tomu bolo doteraz.
Čo sa týka druhej témy, keby som predkladal tento návrh zákona so slovami, že predkladám niečo zásadné, tak by som chápal tú kritiku, že čo to má znamenať takéto, pár stránok. Veď jasne som povedal, je to zmena niektorých ustanovení na žiadosť najmä niektorých inštitúcií. Otázka moderného zákona, ako tu bola prezentovaná, ako som pochopil, hlavne tu ide teda o to, aby sa vyriešili niektoré personálne otázky z hľadiska toho, že niekomu sa to nezdá, že v tej alebo onej galérii, možnože sú aj ďalšie v divadlách a tak ďalej. Proste v inštitúciách, ktoré boli - a bolo to, myslím, za ministra Kňažka, to znamená za Dzurindovej vlády -, boli prenesené na zriaďovateľov, na mestá a regióny, no tak otvorene poviem, moderný zákon typu že lex Koniarek no tak taký nebude. Ak veríme v princíp subsidiarity a v princíp demokracie a veríme aj v určitú zodpovednosť zastupiteľstiev zvolených a županov, no tak jednoducho je to na ich zodpovednosti a potom je to aj na reakcii aj kultúrnej verejnosti, aj verejnosti v župe, ako sa k tomu postavia.
Ja si neviem predstaviť, že by som nastavil taký zákon, ktorý by umožnil ministerstvu kultúry personálne vplývať na tieto inštitúcie, to ako sa nedá byť aj, no také kritériá nevymyslíte. Jednoducho nemôžete byť aj panna, aj tehotná. Proste je to zodpovednosť vyšších územných celkov. Ja nevidím dnes cestu späť znovu k centralizácii kultúrnych inštitúcií, aj keď si tiež myslím, že v istých prípadoch sa to prehnalo, a áno, viem o tom, že mnohé aj súbory, aj inštitúcie nie sú spokojné celkom z hľadiska svojich zriaďovateľov, ale nie je to, myslím si, dominantne o tých personálnych otázkach. Jednoducho je o tom, že nezvládajú finančne samosprávy aj tieto inštitúcie, pretože jednoducho v tých prioritách toho obyvateľstva tá kultúra je na spodných priečkach a riešia prioritne veci týkajúce sa ciest, zdravotníckych zariadení, školstva a tak ďalej. Taká je realita, ale určite cestou nie je vracať inštitúcie pod ministerstvo kultúry, aj keď sa budeme eufemisticky tváriť, že to bude cez nejaké kritériá zákonné. Čiže takýto typ moderného zákona, takéhoto typu moderného zákona sa odo mňa určite nedočkáte.
Ďakujem, pán predseda.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v mene skupiny poslancov predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 226/1994 Z. z. o používaní a ochrane olympijskej symboliky a o Slovenskom olympijskom výbore v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona vytvára zákonný predpoklad možnosti spravovania majetku štátu Slovenskému olympijskému výboru ako právnickej osobe v súlade s § 1 ods. 1 zákona o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Slovenský olympijský výbor ako správca majetku štátu, ktorému bol tento zverený do správy, bude môcť tento majetok používať iba na plnenie svojich úloh a v súlade so zákonom č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu. Chcem povedať, že k predloženému návrhu zákona vo výbore bol predložený aj pozmeňujúci návrh, ktorý je predmetom spoločnej správy, o čom bude hovoriť spravodajca, a úlohou tohto, ak budú prijaté tieto pozmeňujúce návrhy, je úprava, ustanovenie, zosúladenie súčasného stavu, pokiaľ ide o olympijský emblém, ktorý je schválený Medzinárodným olympijským výborom, sa dáva do súladu so znením zákona o olympijskom výbore.
Pán predseda, toľko k odôvodneniu návrhu zákona. Ďakujem, skončil som.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho, návrhu zákona poslancov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 29. októbra 2013 č. 889 sa uzniesla prerokovať návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Petráka, Mojmíra Mamojku, Miroslava Číža a Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 226/1994 Z. z. o používaní a ochrane olympijskej symboliky a o Slovenskom olympijskom výbore v znení neskorších predpisov (tlač 736), v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie.
Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatoval, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Petráka, Mojmíra Mamojku, Miroslava Číža a Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 226/1994 Z. z. o používaní a ochrane olympijskej symboliky a o Slovenskom olympijskom výbore v znení neskorších predpisov, zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 350 z 20. novembra 2013 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v uznesení č. 108 z 21. novembra 2013, v ktorých zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy. Z uznesení výborov vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v IV. časti spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o návrhoch uvedených pod bodmi 1 - 5 spoločne a tieto schváliť. Ďalej gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport z 22. novembra 2013 č. 114. Zároveň týmto uznesením ma výbor poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informovala o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru, a zároveň ma poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, pán predseda, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený navrhovateľ, vážená Národná rada, dovoľte mi povedať pár myšlienok o tom, čo to má znamenať, hospodárenie so štátnym majetkom olympijského výboru. Na čo slúži olympijský výbor, vážení? Olympijský výbor slúži na to, aby zo svojich prostriedkov, ktoré, ktoré čiastočne dostáva od štátu a čiastočne dostáva od sponzora, aby zabezpečil prípravu olympionikov pred olympijskou súťažou, počas olympijskej súťaže a eventuálne ich nejakým spôsobom odmenil za to, že úspešne reprezentovali náš štát. Prečo k tomu je potrebné, aby olympijský výbor narábal so štátnym majetkom? Neviem, neviem, o ktorý štátny majetok sa jedná. Hovoria tu o Iuvente, hovoria tu o ostatných veciach, ktoré si myslím, že do súvisu dať s vrcholovým športom a dostávať objekty, štátne objekty s tým, aby s tým podnikal olympijský výbor, neviem, ktorý štát to má ešte v Európe takto spravené. Sami dobre viete, boli sme v Poľsku podaktorí poslanci z Národnej rady, keď sme otvorili prvé kolo rokovania o tom, či spoločná olympiáda s Poliakmi, jedná sa o zimnú olympiádu, a tam sme videli, ako to spravili Poliaci.
Čo potrebuje olympijský výbor? Olympijský výbor má svoje sídlo, ktoré možno je malé. Možno potrebuje olympijský výbor olympijské múzeum, áno, nech má. Možno potrebuje olympijský výbor nejaké reprezentačné priestory pri prijímaní zahraničných delegácií alebo nejaký priestor na školenie. Dávam na zváženie, existuje, existuje napríklad dom športu, ktorý slúži doteraz športu, neviem, ako je zadlžený, ale asi je a dom športu je tiež ohrozený. Ale tí, ktorí sme trošku starší a pamätáme sa a sme športovci, takéto nejaké centrum existovalo v Bojniciach. Prosím vás pekne, a, samozrejme, hotel FIS na Štrbskom Plese.
Treba povedať jednu vec, jak dopadli Bojnice. Jeden predtým, ako to sprivatizoval, alebo kúpil pán generálny sekretár olympijského výboru, rok predtým sme do toho investovali 20 miliónov korún, potom on to za nejakú čiastku kúpil a už to štát nemá. Čiže mali sme Bojnice.
Hotel FIS. Hotel FIS bol, jak sa to volalo presne, zariadenie ÚV ČSTV. Samozrejme, po rozdelení štátu to dostal šport. Viete, jak, komu slúži hotel FIS? Neexistuje. Štát tu nemá. Jak slúžia skokanské mostíky? Asi možno ten bungee jumping sa dá z toho skákať, ak tam funguje výťah. Tak tam sme sa dopracovali s majetkom štátu, ktorý obhospodaroval aj nejakým spôsobom olympijský výbor.
Preto sa pýtam, jedná sa o budovu Iuventy? Prečo potom štát tuto, keď je nadbytočný majetok, túto Iuventu nepredá, získa z toho určité prostriedky a spoločne s olympijským výborom vystavia na tých pozemkoch, ktoré sú okolo Iuventy, napríklad vystavia jedno olympijské sídlo. Samozrejme, ja nie som proti tomu, aby Slovenský olympijský výbor nemal adekvátne sídlo, ale čo tam chce robiť? Čo tam chce robiť napríklad v týchto priestoroch? Zabezpečovať prípravu olympionikov smerom k olympiáde? Alebo v tom 25-metrovom bazéne chce, aby sa pripravovali plavci, keď olympiáda je o 50-metrovom bazéne? Alebo sa tam budú kúpať zamestnanci olympijského výboru? Nemôžem s týmto súhlasiť, pretože si myslím, že to nevedie dobrou cestou. Pred, olympijský výbor má svoje ciele, má svoje logá, má svoje, má svoje pole pôsobnosti a má, má argumenty v rukách, čím môže získať sponzorov.
Už aj s logom päť kruhov olympiády doteraz získal olympijské, Slovenský olympijský výbor určité finančné prostriedky, ktoré nejakým spôsobom vracia do športu. Ja som za to, aby, aby olympijský výbor podporoval v prvom rade športovcov a nie svoj majetok, ktorý je aj tak štátny.
Dovoľte mi, dovoľte mi povedať jednu vec. Tu čítam župný magazín č. 20/´13. Vo Voderadoch, vo Voderadoch, len 13 kilometrov od Trnavy, by som, by malo vzniknúť Národné olympijské centrum. Slovenský olympijský výbor tu chce s podporou vlády postaviť strelnicu, plavecký bazén a zrekonštruovať kaštieľ a atletický štadión. Toto je také protirečenie, prosím vás pekne, tu je to napísané, že to, o čo ide? Ide o pozemky, alebo ide o kaštieľ, alebo čo? V živote si tam neviem predstaviť atletický štadión, ktorý by mal slúžiť príprave, v živote si tam neviem predstaviť bazén a v živote si tam neviem predstaviť strelnicu, ale je to tu napísané čierne na bielom. Navštívil v rámci nejakých osláv pán Chmelár, ktorý sa o to zaujímal. Toto je tiež, síce patrí to pod župu, ale je to štátny, štátny majetok, ktorý by sa takýmto spôsobom mal zveľadiť?
Pán predkladateľ, v Šamoríne robí súkromný investor najmodernejšie olympijské centrum v strednej alebo v Európe. Nemali by sme sa prikláňať v tom smere, že tam by mohli využívať naši športovci na základe dobrej zmluvy s týmto súkromným investorom a nemáme túto vec vyriešenú? O čo tu ide, o čo tu ide olympijskému výboru? Ja vám poviem, som športovec, nikdy nebudem, nikdy nepôjdem voči športu, ale toto sa mi zdá byť zahmlené. Vy za olympijské logá schovávate, musím povedať, nejakú privatizáciu? Alebo čo pod tým schovávate? Keď olympijský výbor potrebuje múzeum, nech povie presne, čo potrebuje a kde. Keď olympijský výbor, už som povedal, potrebuje školiť? Koho? Potrebuje na to priestory? Nech sa páči, toto treba povedať. Ale to, že olympijský výbor z akých peňazí vystavia olympijské centrum, má na to fond? Potom nech tie peniaze, ktoré má, nech investuje do športu, nech investuje do olympionikov, nech investuje do príprav olympionikov smerom ku kvalifikácii a smerom k úspešnému športu. Toto sa mi zdá byť zahmlené, to jednoducho, jednoducho nevidím, čo je schované pod to; aj vidím, čo je schované, schovaným pod týmto zákonom, ktorý idete rozširovať a idete dať právomoci olympijskému výboru zaobchádzať so štátnym majetkom. Toto bude asi rarita v Európe, u nás je to asi tak.
Ďakujem pekne.

Ja tak veľmi narýchlo, ale obávam sa, že pán Érsek má stopercentnú pravdu. Ja som voľakedy mal na starosti majetok SZM, boli to 2 miliardy československých vtedy korún a 17. 11. 1991 sa majetok SZM rozhodnutím Federálneho zhromaždenia navrátil "lidu ČSFR". Bolo v tom veľa energie, veľa boja, veľa všelijakých týchto, nechcem to spomínať, ale to boli fantastické hotely, junior hotely aj nejaké štadióny. Majetok za 2 miliardy korún, ktorých väčšina bolo v Čechách, ale aj na Slovensku. No fakt, že po 20 rokoch je tento majetok preč. Neslúži ľudu ani Slovenska, ani mládeži, ani športu, je to privatizované.
Teraz si neviem spomenúť, kde je, ako sa volá to mestečko, keď idete hore z Banskej Bystrice cez Nemeckú do Brezna, tak doľava sa ide hore, tam je jeden krásny Junior hotel, ktorému stromy, ako... (Reakcia z pléna) Krpáčovo! Vieš čo, na veličajznom hoteli so šiestimi poschodiami stromy rastú na balkónoch, a to patrilo tiež k tomuto. No ale takých junior hotelov bolo veľa. Ja som tiež by sa opýtal predkladateľov, či o tomto vedia.
A napríklad viem, že múzeum tuná telesnej kultúry neďaleko tam v Bratislava-Nové Mesto malo vždy veľké problémy aj s financiami, aj s priestormi, majú veľmi pekné záležitosti a olympizmus a všeličo. Aj knižku vydali, aj dokonca som ja do nej prispel, ale tiež by bolo dobré napríklad im pomôcť nejako a naraz umožniť olympijskému výboru, čo predsa sú len viac-menej profíci, ale robia vždy od olympiády po olympiádu, naraz dať veľké možnosti nadštan.... (Ukončenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pár poznámok. Po prvé, ten prevod podlieha, samozrejme, aktuálnemu právnemu stavu a nejakému právnemu režimu, ktorý sa opiera okrem iného o zákon o správe majetku štátu, kde tento majetok je prebytočný. Trošku má principiálne prekvapuje to, že kolegovia z opozície, ktorí väčšinou hodne kritizujete štát ako zlého vlastníka, ktorý hospodáriť nevie a kde sa len rozkráda atď., teraz drukujete za to, aby určitý majetok, ktorý je prebytočný, ostal vo vlastníctve štátu. Ja sa domnievam, že keď tu pomerne často alebo ešte častejšie sme mali hovoriť o podpore vzdelávania, kultúry aj športu, tak každý subjekt, aj športový subjekt a jeho efektivita jeho činnosti je determinovaná aj majetkovým a personálnym substrátom. A neviem, či dopredu treba takto prejudikovať a prezumovať, čo aj pán poslanec Érsek, ktorého si inak považujem ako športovca aj človeka, že treba strašiť dopredu, že ktovie, čo sa raz s ním stane.
Každý právny predpis - aj napísaný zlatými písmenami - sa dá vždy nejakým spôsobom obísť, ale platí starý princíp presumptio boni viri. Predpoklad slušnosti, slušného, korektného chovania. Skúsme tomu dôverovať, ja v tom nevidím žiadnu špekuláciu. Ak sa mýlime, no vylúčiť sa to nedá, ale ja si nemyslím, že je to tak. Olympijský výbor môže využiť ten majetok len na účel a poslanie, ktoré, na ktorý je, na ktorý je zriadený, na ktorý existuje. A ja chcem pevne veriť, že tomu tak bude. Nevidel by som to až tak čierne, aj keď sú tam niektoré možno skúsenosti aj tvoje, pán poslanec, ale skúsme tomu dôverovať.
Ďakujem.