27. schôdza

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho, návrhu zákona poslancov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 29. októbra 2013 č. 889 sa uzniesla prerokovať návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Petráka, Mojmíra Mamojku, Miroslava Číža a Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 226/1994 Z. z. o používaní a ochrane olympijskej symboliky a o Slovenskom olympijskom výbore v znení neskorších predpisov (tlač 736), v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie.
Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatoval, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Petráka, Mojmíra Mamojku, Miroslava Číža a Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 226/1994 Z. z. o používaní a ochrane olympijskej symboliky a o Slovenskom olympijskom výbore v znení neskorších predpisov, zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 350 z 20. novembra 2013 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v uznesení č. 108 z 21. novembra 2013, v ktorých zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy. Z uznesení výborov vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v IV. časti spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o návrhoch uvedených pod bodmi 1 - 5 spoločne a tieto schváliť. Ďalej gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport z 22. novembra 2013 č. 114. Zároveň týmto uznesením ma výbor poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informovala o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru, a zároveň ma poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, pán predseda, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcu, spravodajkyne. Otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa teraz, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Po prvýkrát, je tam jedno jediné meno. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
A dávam slovo Árpádovi Érsekovi. Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený navrhovateľ, vážená Národná rada, dovoľte mi povedať pár myšlienok o tom, čo to má znamenať, hospodárenie so štátnym majetkom olympijského výboru. Na čo slúži olympijský výbor, vážení? Olympijský výbor slúži na to, aby zo svojich prostriedkov, ktoré, ktoré čiastočne dostáva od štátu a čiastočne dostáva od sponzora, aby zabezpečil prípravu olympionikov pred olympijskou súťažou, počas olympijskej súťaže a eventuálne ich nejakým spôsobom odmenil za to, že úspešne reprezentovali náš štát. Prečo k tomu je potrebné, aby olympijský výbor narábal so štátnym majetkom? Neviem, neviem, o ktorý štátny majetok sa jedná. Hovoria tu o Iuvente, hovoria tu o ostatných veciach, ktoré si myslím, že do súvisu dať s vrcholovým športom a dostávať objekty, štátne objekty s tým, aby s tým podnikal olympijský výbor, neviem, ktorý štát to má ešte v Európe takto spravené. Sami dobre viete, boli sme v Poľsku podaktorí poslanci z Národnej rady, keď sme otvorili prvé kolo rokovania o tom, či spoločná olympiáda s Poliakmi, jedná sa o zimnú olympiádu, a tam sme videli, ako to spravili Poliaci.
Čo potrebuje olympijský výbor? Olympijský výbor má svoje sídlo, ktoré možno je malé. Možno potrebuje olympijský výbor olympijské múzeum, áno, nech má. Možno potrebuje olympijský výbor nejaké reprezentačné priestory pri prijímaní zahraničných delegácií alebo nejaký priestor na školenie. Dávam na zváženie, existuje, existuje napríklad dom športu, ktorý slúži doteraz športu, neviem, ako je zadlžený, ale asi je a dom športu je tiež ohrozený. Ale tí, ktorí sme trošku starší a pamätáme sa a sme športovci, takéto nejaké centrum existovalo v Bojniciach. Prosím vás pekne, a, samozrejme, hotel FIS na Štrbskom Plese.
Treba povedať jednu vec, jak dopadli Bojnice. Jeden predtým, ako to sprivatizoval, alebo kúpil pán generálny sekretár olympijského výboru, rok predtým sme do toho investovali 20 miliónov korún, potom on to za nejakú čiastku kúpil a už to štát nemá. Čiže mali sme Bojnice.
Hotel FIS. Hotel FIS bol, jak sa to volalo presne, zariadenie ÚV ČSTV. Samozrejme, po rozdelení štátu to dostal šport. Viete, jak, komu slúži hotel FIS? Neexistuje. Štát tu nemá. Jak slúžia skokanské mostíky? Asi možno ten bungee jumping sa dá z toho skákať, ak tam funguje výťah. Tak tam sme sa dopracovali s majetkom štátu, ktorý obhospodaroval aj nejakým spôsobom olympijský výbor.
Preto sa pýtam, jedná sa o budovu Iuventy? Prečo potom štát tuto, keď je nadbytočný majetok, túto Iuventu nepredá, získa z toho určité prostriedky a spoločne s olympijským výborom vystavia na tých pozemkoch, ktoré sú okolo Iuventy, napríklad vystavia jedno olympijské sídlo. Samozrejme, ja nie som proti tomu, aby Slovenský olympijský výbor nemal adekvátne sídlo, ale čo tam chce robiť? Čo tam chce robiť napríklad v týchto priestoroch? Zabezpečovať prípravu olympionikov smerom k olympiáde? Alebo v tom 25-metrovom bazéne chce, aby sa pripravovali plavci, keď olympiáda je o 50-metrovom bazéne? Alebo sa tam budú kúpať zamestnanci olympijského výboru? Nemôžem s týmto súhlasiť, pretože si myslím, že to nevedie dobrou cestou. Pred, olympijský výbor má svoje ciele, má svoje logá, má svoje, má svoje pole pôsobnosti a má, má argumenty v rukách, čím môže získať sponzorov.
Už aj s logom päť kruhov olympiády doteraz získal olympijské, Slovenský olympijský výbor určité finančné prostriedky, ktoré nejakým spôsobom vracia do športu. Ja som za to, aby, aby olympijský výbor podporoval v prvom rade športovcov a nie svoj majetok, ktorý je aj tak štátny.
Dovoľte mi, dovoľte mi povedať jednu vec. Tu čítam župný magazín č. 20/´13. Vo Voderadoch, vo Voderadoch, len 13 kilometrov od Trnavy, by som, by malo vzniknúť Národné olympijské centrum. Slovenský olympijský výbor tu chce s podporou vlády postaviť strelnicu, plavecký bazén a zrekonštruovať kaštieľ a atletický štadión. Toto je také protirečenie, prosím vás pekne, tu je to napísané, že to, o čo ide? Ide o pozemky, alebo ide o kaštieľ, alebo čo? V živote si tam neviem predstaviť atletický štadión, ktorý by mal slúžiť príprave, v živote si tam neviem predstaviť bazén a v živote si tam neviem predstaviť strelnicu, ale je to tu napísané čierne na bielom. Navštívil v rámci nejakých osláv pán Chmelár, ktorý sa o to zaujímal. Toto je tiež, síce patrí to pod župu, ale je to štátny, štátny majetok, ktorý by sa takýmto spôsobom mal zveľadiť?
Pán predkladateľ, v Šamoríne robí súkromný investor najmodernejšie olympijské centrum v strednej alebo v Európe. Nemali by sme sa prikláňať v tom smere, že tam by mohli využívať naši športovci na základe dobrej zmluvy s týmto súkromným investorom a nemáme túto vec vyriešenú? O čo tu ide, o čo tu ide olympijskému výboru? Ja vám poviem, som športovec, nikdy nebudem, nikdy nepôjdem voči športu, ale toto sa mi zdá byť zahmlené. Vy za olympijské logá schovávate, musím povedať, nejakú privatizáciu? Alebo čo pod tým schovávate? Keď olympijský výbor potrebuje múzeum, nech povie presne, čo potrebuje a kde. Keď olympijský výbor, už som povedal, potrebuje školiť? Koho? Potrebuje na to priestory? Nech sa páči, toto treba povedať. Ale to, že olympijský výbor z akých peňazí vystavia olympijské centrum, má na to fond? Potom nech tie peniaze, ktoré má, nech investuje do športu, nech investuje do olympionikov, nech investuje do príprav olympionikov smerom ku kvalifikácii a smerom k úspešnému športu. Toto sa mi zdá byť zahmlené, to jednoducho, jednoducho nevidím, čo je schované pod to; aj vidím, čo je schované, schovaným pod týmto zákonom, ktorý idete rozširovať a idete dať právomoci olympijskému výboru zaobchádzať so štátnym majetkom. Toto bude asi rarita v Európe, u nás je to asi tak.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Na vystúpenie pána poslanca Érseka sú dve faktické.
Nech sa páči, Jozef Mikloško s prvou.

Ja tak veľmi narýchlo, ale obávam sa, že pán Érsek má stopercentnú pravdu. Ja som voľakedy mal na starosti majetok SZM, boli to 2 miliardy československých vtedy korún a 17. 11. 1991 sa majetok SZM rozhodnutím Federálneho zhromaždenia navrátil "lidu ČSFR". Bolo v tom veľa energie, veľa boja, veľa všelijakých týchto, nechcem to spomínať, ale to boli fantastické hotely, junior hotely aj nejaké štadióny. Majetok za 2 miliardy korún, ktorých väčšina bolo v Čechách, ale aj na Slovensku. No fakt, že po 20 rokoch je tento majetok preč. Neslúži ľudu ani Slovenska, ani mládeži, ani športu, je to privatizované.
Teraz si neviem spomenúť, kde je, ako sa volá to mestečko, keď idete hore z Banskej Bystrice cez Nemeckú do Brezna, tak doľava sa ide hore, tam je jeden krásny Junior hotel, ktorému stromy, ako... (Reakcia z pléna) Krpáčovo! Vieš čo, na veličajznom hoteli so šiestimi poschodiami stromy rastú na balkónoch, a to patrilo tiež k tomuto. No ale takých junior hotelov bolo veľa. Ja som tiež by sa opýtal predkladateľov, či o tomto vedia.
A napríklad viem, že múzeum tuná telesnej kultúry neďaleko tam v Bratislava-Nové Mesto malo vždy veľké problémy aj s financiami, aj s priestormi, majú veľmi pekné záležitosti a olympizmus a všeličo. Aj knižku vydali, aj dokonca som ja do nej prispel, ale tiež by bolo dobré napríklad im pomôcť nejako a naraz umožniť olympijskému výboru, čo predsa sú len viac-menej profíci, ale robia vždy od olympiády po olympiádu, naraz dať veľké možnosti nadštan.... (Ukončenie vystúpenia časomerom.)

Nech sa páči, s ďalšou faktickou Mojmír Mamojka.

Ďakujem za slovo. Pár poznámok. Po prvé, ten prevod podlieha, samozrejme, aktuálnemu právnemu stavu a nejakému právnemu režimu, ktorý sa opiera okrem iného o zákon o správe majetku štátu, kde tento majetok je prebytočný. Trošku má principiálne prekvapuje to, že kolegovia z opozície, ktorí väčšinou hodne kritizujete štát ako zlého vlastníka, ktorý hospodáriť nevie a kde sa len rozkráda atď., teraz drukujete za to, aby určitý majetok, ktorý je prebytočný, ostal vo vlastníctve štátu. Ja sa domnievam, že keď tu pomerne často alebo ešte častejšie sme mali hovoriť o podpore vzdelávania, kultúry aj športu, tak každý subjekt, aj športový subjekt a jeho efektivita jeho činnosti je determinovaná aj majetkovým a personálnym substrátom. A neviem, či dopredu treba takto prejudikovať a prezumovať, čo aj pán poslanec Érsek, ktorého si inak považujem ako športovca aj človeka, že treba strašiť dopredu, že ktovie, čo sa raz s ním stane.
Každý právny predpis - aj napísaný zlatými písmenami - sa dá vždy nejakým spôsobom obísť, ale platí starý princíp presumptio boni viri. Predpoklad slušnosti, slušného, korektného chovania. Skúsme tomu dôverovať, ja v tom nevidím žiadnu špekuláciu. Ak sa mýlime, no vylúčiť sa to nedá, ale ja si nemyslím, že je to tak. Olympijský výbor môže využiť ten majetok len na účel a poslanie, ktoré, na ktorý je, na ktorý je zriadený, na ktorý existuje. A ja chcem pevne veriť, že tomu tak bude. Nevidel by som to až tak čierne, aj keď sú tam niektoré možno skúsenosti aj tvoje, pán poslanec, ale skúsme tomu dôverovať.
Ďakujem.

S reakciou, nech sa páči, Árpád Érsek.

Ďakujem za slovo. V krátkosti, pomenovali ste, pán kolega, prebytočný majetok štátu. Ale tento prebytočný majetok štátu nikdy nebude slúžiť, keď sa bavíme o Iuvente, možnože to nebude práve Iuventa alebo niečo iné; nikdy tam nebudú vytvorené také možnosti v tej budove, aby sa mohol prevádzkovať taký šport alebo také tréningové stredisko, čo potrebuje mať olympijský výbor. Ak olympijský výbor bude stavať nový štadión, olympijský štadión, pochybujem o tom, že na to bude mať či olympijský výbor, alebo štát finančné prostriedky, z ktorého by to postavil.
A druhá vec, z čoho olympijský výbor zveľadí tento majetok, keď vieme, že v akom je stave? Odkiaľ bude mať finančné prostriedky, bude pýtať aj budovu, aj finančné prostriedky od štátu? Alebo tie peniaze, ktoré získa a mal by vrátiť do športu, napríklad olympijská renta, čo tu neprešlo, pre tých olympionikov, ktorí už niečo pre Slovensko dokázali, z čoho to jednoducho bude financovať? Čiže ak tomu dobre rozumiem, on dostane budovu, potom bude pýtať od štátu peniaze, v týchto priestoroch, sami dobre vieme, že olympijský šport sa nemôže prevádzkovať, lebo neni to na toto postavené, a na druhej strane potom tieto peniaze sa nikdy do olympijského hnutia, pre olympionikov sa tieto peniaze nevrátia. Ak má toľko peňazí olympijský výbor, tak mal vyplatiť alebo má vyplatiť tým športovcom, ktorí sa zásluhami zaslúžili o reklamu Slovenskej republike, by malo dať určitú rentu, napríklad boxer Zachara, ktorý má možno 300 euro dôchodok a vieme, že bol olympijský víťaz.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vyhlasujem týmto rozpravu za skončenú. Chce sa k nej vyjadriť navrhovateľ? Nech sa páči.