27. schôdza

Ďakujem pekne. No, kolegovia, jasné vytýkanie si, že kto, kedy, čo a ako, no ja sa pýtam, aká zodpovednosť sa vyvodila, ako sme si to teda ustáli, neustáli.
V správe máme dosť alarmujúce počty, ako si, pán kolega, spomenul, aj počet pracujúcich momentálne nám klesol v roku teda 2012 na 50 400, o 1 700 osôb menej, 46 % nezamestnanosť, teda sebestačnosť, samozrejme, som tiež za to, aby podpora ničoho neexistovala. Ja by som bol veľmi rád, keby, pán kolega, ako si spomínal, že je tu teraz čas zmeniť podmienky a sa pripravujú určité veci, tak potom neviem prečo, keď sme dali hlasovať na výbore, aby nám pán minister povedal, čo do Bruselu za nás, za Slovensko dávame, aké podmienky, čo chceme, že ste nám to ako neodsúhlasili, a prakticky nevieme sa dostať k týmto materiálom, aspoň ja osobne nie, takže neviem potom, prečo sa to takto nejako zatajuje, keď hovoríme alebo hovoríte, že ako je to perfektné, a ja, samozrejme, nebudem tu politikárčiť, ja tu budem skôr odborne hovoriť, že všetko rozumné, čo podporí poľnohospodárstvo, podporím.
Svojimi názormi si tu spomenul aj naše školstvo, ale ja hneď pripomínam, že dajme šancu, a akú šancu majú naši mladí, poľnohospodársky možnože vzdelaní alebo tí, ktorí chcú ísť do poľnohospodárstva, aby sa dostali k pôde. To som sa pýtal už minule. Dostať sa k pôde začínajúcemu farmárovi, ktorého ešte nemám ani definovaného v zákone, je veľmi veľký problém, hej. Takže ja budem veľmi rád, ak sa pán minister so všetkými týmito problémami vysporiada tak, aby poľnohospodársky sektor sa povzniesol do trošku iných vôd, v akom je, a, samozrejme, som tiež za to, aby splatnosť faktúr, ktorú si spomenul, bola tiež nejakým spôsobom vymáhateľná, dokonca mi niektorí hovoria, aby to bol trestný čin, kto neplatí faktúry. Takže ja som aj za takéto striktné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Sme svedkami zaujímavých historických prestreliek ministerských a straníckych, ale domnievam sa, že práve takéto prestrelky nám veľmi regále slovenskými výrobkami nezaplatia, a napadla ma jedna iba vec, ktorá osobne mi pripadá dôležitá, aj keď nie jediná.
Ak raz vieme, že fínska Nokia vyrába dobré mobily, no tak jednoducho nech ich vyrába, a my na zelenej lúke nestavajme žiadnu vývojovú základňu a nesnažme sa ich dobehnúť. Ale tejto zelenej lúke by sme jednoducho nemali dať príležitosť, aby bola len pokosená, pomulčovaná a aby sme z nej nevyťažili to, čo sme povinní vyťažiť. Mobily dovážajme, ale tie potraviny naozaj by sme nemali dovážať a naozaj by sme mali dosiahnuť, aby človek, ktorý tú zelenú lúku chce využívať, aby ju využíval na produkciu, a nie na to, že dostane 160 eur za rok za to, že to len pokosí. Som teda toho názoru, že by bolo veľmi dobré, keby pán minister na rok mohol doniesť správu, kde budú dve čísla. To prvé bude znamenať, že sme využili európske dotácie určené pre pôdohospodárstvo na Slovensku na 100 %, a to druhé číslo by malo byť nulové, že sme nedali ani euro za to, že niekto nevyrobil potraviny, ale dostal na to neprimeranú dotáciu. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Mičovský, odpovedali ste pánovi Simonovi, prečo sa znížila podpora na dobytčiu jednotku na kravu bez trhovej produkcie mlieka a prečo vlastne by mala ísť vyššia podpora na samotnú tú kravu, a nie na plochu. To je celý, celý problém, to, že nie je dôležité, aby sme my mali jednu, jedno zviera, proste ktoré neprináša nič, nie je, nie je od neho možné od neho dostať teľa, a že máme ošípanú, a síce máme ju ako vedenú ako VDJ-čku, ale nemáme od nej odstavčatá, ktoré nevytvárajú základ pre ekonomickú produkciu.
Ja sa plne pridám k tomu, že znižujme podporu na plochu a dávajme ju do pridanej hodnoty práve pre tých poľnohospodárov, ktorí produkujú, ktorí vyrábajú a zamestnávajú. Toto je kľúčový moment, ktorý sa musí urobiť, aby sme dostali obrat v slovenskom poľnohospodárstve. A to, čo som vám, čo som hovoril, že práve podpora ničoho, to je podprah toho mulčovania a toho nevyrábania, spôsobila stav, ktorý tu je, spôsobila úpadok slovenskej prvovýroby, spôsobila úpadok výroby potravín, spôsobila úpadok potravinárstva, lebo keď nebola surovina, neboli potravinári. Je dôsledok toho, že dneska konštatujeme a pán Simon tu bohorovne povie, že, že za to môže SMER, a pritom on je autorom tejto myšlienky. On obhajuje to, že ako treba podporovať tú plochu, lebo tá plocha je kľúčová. Áno, tá plocha je dôležitá, ale ak budeme podporovať výrobu, tak podporíme tých farmárov, ktorí chcú vyrábať a tú plochu si budú obrábať. Takže toto je, toto je veľmi dôležité a práve novonastavené podmienky sú postavené tak, aby boli zvýhodňovaní farmári, ktorí vyrábajú, aby neboli zvýhodňovaní tí, ktorí sa len tvária, že sú poľnohospodári, mulčujú, a pritom vykonávajú úplne iné aktivity. Myslím si, že asi toľko. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja len v krátkosti chcem reagovať. Nebudem určite reagovať na urážlivé vystúpenie bývalých pracovníkov Kauflandu. Pánu poslancovi Hubovi, myslím, vystupoval druhý, by som sa snažil odpovedať spolu s odpoveďou na poslanca Simona.
Pán poslanec Simon, už tu nie je, lebo už utekal sa najesť, lebo je hladný, jednu vec. Kritizoval stavy kráv, klesajúci stav kráv. Mali by sme sa, pán Simon, v neprítomnosti dohodnúť aspoň na jednom, že či je politika ľavá alebo pravá, biologický cyklus kravy neobídeme. Čiže keď kritizujete, že v septembri 2012 začali klesať stavy kráv, tak si musíme uvedomiť jednu vec. Krava sa stáva z jalovice kravou vtedy, keď ide na prvú laktáciu. Na to, aby bola jalovica prvýkrát pripustená, potrebuje 13 až 14 mesiacov pri vynikajúcom chove a pri priemernom chove 16 až 18 mesiacov. Stav kráv sa ráta tak, že sa odrátajú kravy, ktoré idú po - v zlých chovoch - štvrtej, druhej až štvrtej laktácii na bitúnok, v dobrých chovoch po šiestej až ôsmej laktácii na bitúnok plus prírastok jalovíc, ktoré sa vstupujú do stavu kráv. Čiže ten sumár, to konečné číslo, ktoré pán Simon povedal v septembri 2012, vznikli nejakou kombináciou týchto dvoch čísiel. Čiže keď si odrátame 16 mesiacov na to, aby sa z jalovice stala krava, tak hovoríme o množstve jalovíc, ktoré vznikli za pána Simona. Čiže pán Simon veľmi správne skritizoval sám seba. Urobil takú dotačnú politiku, že tie jalovice nepodporoval a chovatelia ich dávali na bitúnok ešte ako jalovice, ale na druhej strane museli vypadnúť kravy, ktoré vznikali ako jalovice ešte v rokoch 2006 až 2010. Čiže keď máme prepad, a odvtedy je prepad skutočne od septembra 2012 v počte kráv, je to vďaka vynikajúcej poľnohospodárskej politike pána neprítomného Simona, ktorý tak podporoval kravy a jalovice, že teraz budeme rok a pol až dva roky mať permanentný úbytok kráv. Čiže uvedomme si konečne aj biológiu a nejaký cyklus tejto kravy. Čiže ďakujem pekne, že ste skritizoval sám seba vo svojej politike.
Za druhé. Nemám čas a nechcem naťahovať. Celá spoločná poľnohospodárska politika ide úplne opačne otočená, ako ju nastavil pán Simon. Dámy, páni, len dve vety.
Nebudeme podporovať hektáre, to, čo potrebuje pán Simon. Pán Simon potrebuje poľnohospodársku politiku na hektáre, lebo má tisícky hektárov. Však ste videli tie stovky listov vlastníctva, ku ktorým sa zázračným spôsobom dostal. Čiže preňho je dobré sedieť v parlamente a brať veľké milióny dotácií za hektáre, ktoré zázračným spôsobom získal. My hovoríme, naša politika ide iným smerom. Nebudeme podporovať vlastníka pôdy, ale toho, kto na pôde robí. Druhé pravidlo je, ideme znížiť počet čiernych pasažierov v poľnohospodárstve. To znamená, že ideme robiť jednicové podpory na reálne stavy hospodárskych zvierat a na podporu na hektáre len tam, kde sa bude produkovať. Pán Simon je nešťastný a nervózny z toho, lebo robil som prezentáciu spoločnej poľnohospodárskej politiky aj v Dunajskej Strede, kde si on založil vlastnú stavovskú organizáciu. Len, bohužiaľ, tam prijali novú spoločnú poľnohospodársku politiku a nadávali na svojho zakladateľa Simona, lebo 205 eur, ktoré si Simon nastavil na podporu hektára bez toho, či tam niečo robíte alebo nerobíte, my mu znižujeme na 130. Viac mu to neviem znížiť, bohužiaľ, dal by som mu aj 30, ale dostane len 130 (potlesk) a všetci ostatní, ktorí sú normálni aktívni poľnohospodári, môžu zarobiť až 800 až 1 000 eur na hektár, ale musia si vyskladať v rámci sendvičovej metódy produkciu tak, aby boli skutočnými komplexnými poľnohospodármi, aby mali živočíšnu výrobu, rastlinnú výrobu. Nemám čas na čísla. Veľmi rád budem prezentovať aj na pôde parlamentu, pokiaľ bude záujem, ako sme nastavili finančný mechanizmus. A môžem vám povedať, ten finančný bude znamenať toľko, keď prijmeme sendvičovú metódu tak, ako sme ju nastavili, kľudne môže poľnohospodársky podnik, ktorý má tisíc hektárov, mať väčší príjem ako doteraz poľnohospodársky podnik, ktorý má päťtisíc hektárov. Čiže zarobí ten, kto bude robiť na pôde, a nezarobí ten, kto sa zázračným spôsobom dostal k toľkým tisícom hektárom ako pán Simon. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a tiež oznámil povereným, poverených ich zastupovaním.
Neprítomní sú:
- podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, ktorý má pracovnú cestu mimo Bratislavy, zastupuje ho podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny,
- tiež je neprítomný podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír pre zdravotné problémy, zastupuje ho minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek,
- neprítomný je tiež minister hospodárstva Tomáš Malatinský, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste v Kórejskej republike, a zastupuje ho minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek,
- tiež je neprítomný podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste na Ukrajine, a nie sú naňho položené otázky,
- tiež minister spravodlivosti Tomáš Borec, pracovná cesta mimo Bratislavy, tiež nie sú naňho položené otázky a
- neprítomný je tiež minister školstva, vedy, výskumu a športu Dušan Čaplovič a tiež nie sú naňho položené otázky.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán poslanec, všetci vieme, aký vplyv majú ceny energií na celkový hospodársky a sociálny vývoj v spoločnosti. Z tohto pohľadu je jednou z dôležitých povinností štátu zabezpečiť regulačné činnosti v sieťových odvetviach, ktoré predstavujú spojenie transparentnej, nediskriminačnej a efektívnej hospodárskej súťaže v sieťových odvetviach a adekvátnej ochrany spotrebiteľa.
Zvýraznil by som práve aspekt adekvátnej ochrany spotrebiteľa. Aj legislatíva Európskej únie zdôrazňuje, že výhody vyplývajúce z vnútorného trhu majú byť dostupné pre celý priemysel a obchod vrátane malých a stredných podnikov a pre všetkých obyvateľov. Preto vláda Slovenskej republiky pokračuje v úsilí o skvalitňovanie energetických služieb a dodávaných tovarov tak, aby každý odberateľ mal zabezpečený dostatok elektriny a plynu v požadovanom množstve a za primerané ceny. Na uvedené úlohy je potrebné nahliadať z rôznych úrovní. Je to úloha vlády v prijímaní hospodárskych a sociálnych opatrení, v definovaní energetickej politiky v navrhovaní zákonov a tiež v prijímaní sekundárnej legislatívy. Ďalej je to úloha zákonodarnej moci v prijímaní a schvaľovaní zákonov a nakoniec úloha regulátora vo vykonávaní regulácie v sieťových odvetviach, ktorý je v súčasnosti vo svojej činnosti nezávislý.
Po nástupe súčasnej vlády bola ako jedna z priorít zadefinovaná potreba transpozície tretieho energetického balíčka a začali sa prípravy novej energetickej legislatívy. V programovom vyhlásení vlády sme deklarovali, že implementáciou tretieho liberalizačného energetického balíčka podstatne rozšírime právomoci štátu v oblasti dohľadu nad regulovanými subjektmi a podporíme rozvoj konkurencie a transparentnosti trhu s energiami. Taktiež sme deklarovali, že v oblasti energetiky a sieťových odvetví bude vláda tlmiť nepriaznivé dôsledky netransparentnej a chybnej privatizácie, aby prirodzené monopoly mali čoraz menej možností zneužívať svoje dominantné postavenie na trhu. Naším cieľom je vytvárať podmienky pre zabezpečenie stabilného, predvídateľného a transparentného regulačného rámca s cieľom udržať konkurencieschopnosť priemyslu, zachovanie výroby a zamestnanosti. Zároveň vytvárame podmienky, aby bol Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, aby mal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví dostatočné nástroje na preverenie nákladovej štruktúry regulovaných subjektov za účelom nastavenia spravodlivej regulácie a tiež za účelom zníženia sieťových poplatkov. Som presvedčený, že všetky tieto záväzky a ciele plníme.
Prijatými opatreniami sme podporili vytváranie predpokladov na stabilitu a znižovanie cien energií. V tejto súvislosti by som chcel zdôrazniť, že pri príprave návrhov zákonov boli najvyššou prioritou riešenia v prospech hospodárskych záujmov Slovenskej republiky, v prospech ochrany odberateľov energie, predovšetkým zraniteľných odberateľov, a boja proti energetickej chudobe. Príslušnými normami sa plne implementovali podmienky otvoreného konkurenčného trhu s elektrinou a plynom, zvýšila sa transparentnosť na trhu, výrazne sa posilnili práva odberateľov s dôrazom na ochranu zraniteľných odberateľov a zvýšila sa miera informovanosti odberateľov.
Je na mieste poďakovať vám voleným zástupcom občanov za prijatie vládnych návrhov zákonov zákonov o energetike a regulácii sieťových odvetví.
Zmenou podmienok podpory elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou výrobou elektriny a tepla sa tiež vytvorili predpoklady na znižovanie nákladov a tým dopadov na ceny. Prijatými zákonmi sa zabezpečila vyššia nezávislosť regulačného úradu a jeho právomoci v oblasti určovania regulovaných cien, ako aj kontrolnej činnosti v regulovaných subjektoch.
Okrem kompetencií regulačného úradu vyplývajúcich z príslušných smerníc sa návrhom zákonov, zákona rozširujú právomoci úradu v oblasti dohľadu nad regulovanými subjektmi. Takto navrhnutými kompetenciami a právomocami úradu sa má zamedziť prípadným netransparentným finančným transakciám, ktoré bránia rozvoju konkurencie na trhu a diskriminujú iných účastníkov trhu s elektrinou a plynom. Prijatím dvoch rozhodujúcich energetických zákonov dostal regulačný úrad do rúk kompetencie, ktoré mu prostredníctvom sekundárnej legislatívy umožnili razantne vstúpiť do tvorby sieťových poplatkov. Za veľmi krátky čas úrad využil získané kompetencie a vydal rozhodnutia, ktorými sa vytvorili reálne predpoklady na zníženie sieťových poplatkov. Pozitívne zmeny sa premietnu do tvorby koncových cien elektriny ešte v tomto roku. Znamená to, že odberatelia v celom spotrebiteľskom spektre pocítia už v roku 2014 pokles cien elektriny, čo mimoriadne ocenia najmä priemyselní odberatelia, u ktorých bude pokles cien najmarkantnejší.
To, že nastavené predpoklady a prijaté opatrenia boli správne, potvrdzuje aj súčasný vývoj v oblasti cien energií. Minulý týždeň predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví informoval, že cena elektriny pre domácnosti sa v roku 2014 zníži priemerne o 7 % a cena plynu o 0,23 %, čo v modelových prípadoch pri elektrine znamená, že odberateľ napríklad s tarifou D1 ušetrí priemerne 11 eur za rok a pri tarife D2 ušetrí priemerne 55 eur za rok a tiež pri tarife D5 je táto úspora priemerne až 200 eur za rok.
Maximálnu cenu elektriny určuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví okrem domácností aj pre malé podniky s ročnou spotrebou do 30-tisíc kWh, pre ne sa cena elektriny zníži priemerne o 6,5 %. Na druhej strane veľké priemyselné podniky pod reguláciu nespadajú, ale taktiež budú profitovať z nižších cien sieťových poplatkov. Na západnom Slovensku klesne odberateľom pripojeným do siete veľmi vysokého napätia a do siete vysokého napätia cena sieťových poplatkov od 10 do 13 %, v regióne stredného Slovenska 10 až 15 % a na východnom Slovensku bude tento pokles od 3,35 do 10,2 %.
V tejto súvislosti by som rád zdôraznil, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vytvoril pre podnikateľov či verejné inštitúcie dobré východiská na zníženie koncovej ceny, a tak má každý subjekt možnosť uzavrieť výhodnejšiu zmluvu na dodávku elektriny na rok 2014. Lacnejšou elektrinou, po ktorej volali veľké podniky na Slovensku, vytvárame podmienky pre zabezpečenie ich vyššej konkurencieschopnosti.
Ceny plynu na burzách sú relatívne stabilné, dôsledkom čoho je menšia zmena koncových cien za dodávku plynu pre domácnosti. Avšak dochádza aj k zmene variabilnej sadzby maximálnych cien za dodávku plynu malým podnikom. Priemerné ceny za dodávku plynu malým podnikom podľa informácie predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v roku 2014 poklesnú o 6,53 %. Vyslovím otvorene, že zmena akcionárskej zmluvy v Slovenskom plynárenskom priemysle vytvára väčší priestor pre vplyv štátu na ceny zemného plynu pre obyvateľov zo segmentu domácností a malých podnikateľov. Len pre doplnenie uvádzam, že v budúcom roku môžu domácnosti očakávať aj stabilné ceny tepla. Podľa predbežných informácií variabilná zložka ceny poklesne v priemere o 3 % a fixná zložka z dôvodu klesajúceho odberu tepla stúpne o 2 až 3 %, čo by však pre väčšinu domácností nemalo mať vplyv na celkovú cenu tepla.
Na záver zopakujem, že jednotlivé verejné inštitúcie majú vlastné kompetencie vo vzťahu k energetickej a cenovej politike. Ešte raz zdôrazňujem, že úlohou vlády je prijímať hospodárske a sociálne opatrenia, definovať energetickú politiku, navrhovať zákony a sekundárnu legislatívu, úlohou zákonodarnej moci je prijímať a schvaľovať zákony a regulátor je pri výkone svojej činnosti nezávislý.
Skončil som, ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Nie, nie, ďakujem pekne, pán podpredseda, za odpoveď, nemám žiadnu doplňujúcu otázku.

Ďakujem. Vážený pán poslanec, samit v Bukurešti bol druhým oficiálnym stretnutím krajín strednej a východnej Európy a Číny. Rovnako ako minulý rok sa ho zúčastnili premiéri všetkých 16 krajín strednej a východnej Európy a Číny. Počas plenárneho zasadnutia zástupcovia krajín zhodnotili úroveň spolupráce s Čínou a navrhli nové oblasti pre rozvoj spolupráce nielen s Čínou, ale aj medzi krajinami stredo- a východoeurópskeho priestoru s čínskou účasťou.
Pýtame sa, prečo Čína? Bez ohľadu na súčasnú krízu pre Slovensko je nevyhnutnou cestou podporovať exportné aktivity aj do krajín mimo Európskej únie. Nie je to nič nezvyčajné, krajiny Európskej únie spolu realizujú viac ako 40 % obchodu s Áziou. Samotná Čína je dnes po Spojených štátoch amerických druhým najväčším samostatným obchodným partnerom Európskej únie. Význam otvárania nášho hospodárstva v prospech nových partnerov zvýrazňuje tiež skutočnosť, že až 90 % globálneho ekonomického rastu v najbližších desiatich až pätnástich rokoch sa bude realizovať mimo Európsku úniu a z toho asi polovica v Číne. Na tento trend reaguje aj slovenská podnikateľská obec.
Z pohľadu ekonomických potrieb Slovenska a zamestnanosti - a podporili to tiež všetky zúčastnené krajiny - považujeme za veľmi dôležité rozvíjať tento model spolupráce. Spolupráca formátu Čína + 16 je totiž orientovaná ekonomicky, kultúrne a sociálne. Aktivity v spolupráci s Čínou zamerané na obchod a investície dopĺňajú ďalšie iniciatívy v cestovnom ruchu, kultúre, poľnohospodárstve, vede a školstve. Z radu týchto aktivít sa Slovenská republika prihlásila k hosťovaniu spoločného sympózia Čína + 16 o inováciách v roku 2015, o ktoré majú záujem rezort školstva a tiež Slovenská akadémia vied. V tejto spolupráci vidíme jeden dôležitý moment a to je skutočnosť, že týmto formátom sa posilní nielen spolupráca krajín tohto priestoru s Čínou, ale aj zúčastnených krajín medzi sebou navzájom.
Nosným prvkom programu predstaveného Čínou už na minuloročnom samite je zvýhodnený úver vo výške 10 mld. USD. Keďže jeho využívanie pri realizácii verejných zákaziek je viazané na poskytovanie štátnych garancií, Slovenská republika ho na tejto úrovni zatiaľ nevyužila, rešpektujúc dohodnuté pravidlá rozpočtovej disciplíny. Požiadali sme čínskeho premiéra, aby túto podmienku prehodnotili, lebo takouto podmienkou limitujú svoju účasť na veľkých infraštruktúrnych projektoch aj v ďalších zúčastnených členských krajinách Únie z tejto iniciatívy.
Otvára to priestor pre iniciatívy súkromného kapitálu. V tejto súvislosti sme v spolupráci s našimi firmami zhromaždili viacero projektových návrhov a Čína tiež prejavila záujem o účasť na výstavbe prečerpávacej hydroelektrárne na Ipli. Novou iniciatívou, ktorú na samite prezentovala čínska strana, je vytvorenie špeciálneho investičného fondu pre strednú a východnú Európu so sídlom v Luxembursku so základným kapitálom 500 mld. USD, ktorý má investovať do konkrétnych projektov v našich krajinách. Do tohto fondu by sa mal vo väčšom rozsahu dostať aj súkromný kapitál z Číny. Vidíme tu perspektívu veľmi transparentnej finančnej a investičnej spolupráce, napr. s vytváraným slovenským investičným holdingom, a jej vyústenie do rozvoja miest, dopravy a energetiky.
Čínska strana deklarovala záujem o posilnenie rozvoja stredoeurópskeho a východoeurópskeho priestoru najmä podporou obchodu a investícií s cieľom podporiť regionálny rozvoj a vyrovnať regionálnu ekonomickú nerovnováhu medzi východnou a západnou časťou Európy. Toto by malo prispieť aj ku skvalitneniu dialógu medzi Európskou úniou a Čínou. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán podpredseda vlády, váš limit uplynul. Máte ešte veľa alebo viete spraviť záver krátky?

Vážny, Ľubomír, podpredseda vlády SR pre investície
Na záver chcem zdôrazniť, že chceme užšie spolupracovať tiež v oblasti vedy, výskumu, vývoja a transferu technológií. Čínska strana je priaznivo naklonená uskutočneniu sympózia na tému inovácií, technologickej spolupráce a medzinárodného transferu technológií v Slovenskej republike. Tiež je potrebné uviesť, že predseda štátnej rady Li Keqiang pozval pána premiéra na návštevu Číny, v reakcii na recipročné pozvanie vyjadril takisto záujem prísť na Slovensko, aby sa rozvíjal vzájomný čulý obchodný ruch medzi našimi krajinami.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec, podľa § 6 ods. 3 zákona o osvetovej činnosti sú Národné osvetové centrum a Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove štátnymi osvetovými zariadeniami, ktorých zriaďovateľom je ministerstvo kultúry, čiže je tam už aj z tohto zjavná určitá súvislosť. Prienik činnosti týchto dvoch organizácií nie je zanedbateľný. Začlenenie Slovenskej ústrednej hvezdárne do organizačnej štruktúry Národného osvetového centra sa v tomto zmysle javí ako krok nielen k racionalizácii a k zefektívneniu ich činnosti, ale je aj vecne logický, a to najmä v nadväznosti na prebiehajúcu transformáciu Národného osvetového centra, ktorej výsledkom bude aj to, že Národné osvetové centrum bude najmä výskumno-dokumentačným a metodickým centrom pre kultúru. A do tohto rámca, najmä do tej zložky výskumnej zapadá aj ústredná hvezdáreň, ktorej činnosť bude v plnej miere zachovaná a takisto bude zachovaná aj veľká miera jej autonómie, keďže bude jednou z organizačných zložiek Národného osvetového centra.
Nie je teda pravdou, ak to niekto podsúva, že sa hvezdáreň v Hurbanove ruší, nie je ani pravdou, že sa akokoľvek obmedzí jej činnosť. A nie je pravdou ani to, že by sa akékoľvek kroky diali bez vedomia zainteresovaných zamestnancov hvezdárne. O zámeroch ministerstva informoval generálny riaditeľ sekcie kultúrneho dedičstva generálneho riaditeľa hvezdárne osobne a následne 15. novembra 2013 aj zamestnancov hvezdárne na ich pracovnom zhromaždení v priestoroch hvezdárne v Hurbanove. Ale ani po stretnutí s pánom riaditeľom hvezdárne, ani po tomto stretnutí so zamestnancami pán generálny riaditeľ hvezdárne v Hurbanove nijakým spôsobom napríklad neprejavil záujem o stretnutie so mnou, čo som chápal, že je v plnej miere uzrozumený, nemá potrebu nič namietať alebo nič sa ďalej pýtať. To znamená, zrejme hľadá v tejto chvíli možno iné spôsoby intervenovania, takže len, pán poslanec, ešte raz vám opakujem, má to svoju logiku, nedochádza k rušeniu hvezdárne ani obmedzeniu jej činnosti, stráca právnu subjektivitu, ale podstatný je výsledok, že hvezdáreň si naďalej bude presne plniť tie činnosti, ktoré aj doteraz, a, samozrejme, aj čo sa týka vydávania časopisu Kozmos.
Ďakujem, pani podpredsedníčka, skončil som.

Ďakujem pekne za odpoveď. Pán minister, nemáte taký pocit, že to bude prvý krok, aby samostatnosť stratil toto inštitút, táto inštitúcia kvôli tomu, lebo keď to budú riadiť, dá sa povedať, nie odborne, ale inak z Bratislavy, samozrejme, tá činnosť nemôže byť taká stopercentná, ako keď majú právnu subjektivitu, to vieme dobre. A máme takú skúsenosť, že keď nejaká inštitúcia stratí správnu subjektivitu, to je prvý krok, právnu subjektivitu, to je prvý krok k tomu, aby, aby, aby začali ísť dole kopcom. Takže preto, či si myslíte, že racionalizačné opatrenia sú dostatočným dôvodom, aby takáto známa a historická inštitúcia stratila tú právnu subjektivitu. Či to nebude fakt ten prvý krok k tomu, aby samostatnosť stratila. Ďakujem.