27. schôdza

Ďakujem, pán podpredseda. Teraz prosím, pán podpredseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od pána poslanca Tibora Glendu a otázka znie:
"Vážený pán premiér, minulý týždeň boli zverejnené pozitívne správy o cenách energií v roku 2014. Čo pre uvedené výsledky priniesli verejné inštitúcie?"
Poprosím vás o odpoveď, pán podpredseda, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede. Nech sa páči.

Ďakujem. Vážený pán poslanec, všetci vieme, aký vplyv majú ceny energií na celkový hospodársky a sociálny vývoj v spoločnosti. Z tohto pohľadu je jednou z dôležitých povinností štátu zabezpečiť regulačné činnosti v sieťových odvetviach, ktoré predstavujú spojenie transparentnej, nediskriminačnej a efektívnej hospodárskej súťaže v sieťových odvetviach a adekvátnej ochrany spotrebiteľa.
Zvýraznil by som práve aspekt adekvátnej ochrany spotrebiteľa. Aj legislatíva Európskej únie zdôrazňuje, že výhody vyplývajúce z vnútorného trhu majú byť dostupné pre celý priemysel a obchod vrátane malých a stredných podnikov a pre všetkých obyvateľov. Preto vláda Slovenskej republiky pokračuje v úsilí o skvalitňovanie energetických služieb a dodávaných tovarov tak, aby každý odberateľ mal zabezpečený dostatok elektriny a plynu v požadovanom množstve a za primerané ceny. Na uvedené úlohy je potrebné nahliadať z rôznych úrovní. Je to úloha vlády v prijímaní hospodárskych a sociálnych opatrení, v definovaní energetickej politiky v navrhovaní zákonov a tiež v prijímaní sekundárnej legislatívy. Ďalej je to úloha zákonodarnej moci v prijímaní a schvaľovaní zákonov a nakoniec úloha regulátora vo vykonávaní regulácie v sieťových odvetviach, ktorý je v súčasnosti vo svojej činnosti nezávislý.
Po nástupe súčasnej vlády bola ako jedna z priorít zadefinovaná potreba transpozície tretieho energetického balíčka a začali sa prípravy novej energetickej legislatívy. V programovom vyhlásení vlády sme deklarovali, že implementáciou tretieho liberalizačného energetického balíčka podstatne rozšírime právomoci štátu v oblasti dohľadu nad regulovanými subjektmi a podporíme rozvoj konkurencie a transparentnosti trhu s energiami. Taktiež sme deklarovali, že v oblasti energetiky a sieťových odvetví bude vláda tlmiť nepriaznivé dôsledky netransparentnej a chybnej privatizácie, aby prirodzené monopoly mali čoraz menej možností zneužívať svoje dominantné postavenie na trhu. Naším cieľom je vytvárať podmienky pre zabezpečenie stabilného, predvídateľného a transparentného regulačného rámca s cieľom udržať konkurencieschopnosť priemyslu, zachovanie výroby a zamestnanosti. Zároveň vytvárame podmienky, aby bol Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, aby mal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví dostatočné nástroje na preverenie nákladovej štruktúry regulovaných subjektov za účelom nastavenia spravodlivej regulácie a tiež za účelom zníženia sieťových poplatkov. Som presvedčený, že všetky tieto záväzky a ciele plníme.
Prijatými opatreniami sme podporili vytváranie predpokladov na stabilitu a znižovanie cien energií. V tejto súvislosti by som chcel zdôrazniť, že pri príprave návrhov zákonov boli najvyššou prioritou riešenia v prospech hospodárskych záujmov Slovenskej republiky, v prospech ochrany odberateľov energie, predovšetkým zraniteľných odberateľov, a boja proti energetickej chudobe. Príslušnými normami sa plne implementovali podmienky otvoreného konkurenčného trhu s elektrinou a plynom, zvýšila sa transparentnosť na trhu, výrazne sa posilnili práva odberateľov s dôrazom na ochranu zraniteľných odberateľov a zvýšila sa miera informovanosti odberateľov.
Je na mieste poďakovať vám voleným zástupcom občanov za prijatie vládnych návrhov zákonov zákonov o energetike a regulácii sieťových odvetví.
Zmenou podmienok podpory elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou výrobou elektriny a tepla sa tiež vytvorili predpoklady na znižovanie nákladov a tým dopadov na ceny. Prijatými zákonmi sa zabezpečila vyššia nezávislosť regulačného úradu a jeho právomoci v oblasti určovania regulovaných cien, ako aj kontrolnej činnosti v regulovaných subjektoch.
Okrem kompetencií regulačného úradu vyplývajúcich z príslušných smerníc sa návrhom zákonov, zákona rozširujú právomoci úradu v oblasti dohľadu nad regulovanými subjektmi. Takto navrhnutými kompetenciami a právomocami úradu sa má zamedziť prípadným netransparentným finančným transakciám, ktoré bránia rozvoju konkurencie na trhu a diskriminujú iných účastníkov trhu s elektrinou a plynom. Prijatím dvoch rozhodujúcich energetických zákonov dostal regulačný úrad do rúk kompetencie, ktoré mu prostredníctvom sekundárnej legislatívy umožnili razantne vstúpiť do tvorby sieťových poplatkov. Za veľmi krátky čas úrad využil získané kompetencie a vydal rozhodnutia, ktorými sa vytvorili reálne predpoklady na zníženie sieťových poplatkov. Pozitívne zmeny sa premietnu do tvorby koncových cien elektriny ešte v tomto roku. Znamená to, že odberatelia v celom spotrebiteľskom spektre pocítia už v roku 2014 pokles cien elektriny, čo mimoriadne ocenia najmä priemyselní odberatelia, u ktorých bude pokles cien najmarkantnejší.
To, že nastavené predpoklady a prijaté opatrenia boli správne, potvrdzuje aj súčasný vývoj v oblasti cien energií. Minulý týždeň predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví informoval, že cena elektriny pre domácnosti sa v roku 2014 zníži priemerne o 7 % a cena plynu o 0,23 %, čo v modelových prípadoch pri elektrine znamená, že odberateľ napríklad s tarifou D1 ušetrí priemerne 11 eur za rok a pri tarife D2 ušetrí priemerne 55 eur za rok a tiež pri tarife D5 je táto úspora priemerne až 200 eur za rok.
Maximálnu cenu elektriny určuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví okrem domácností aj pre malé podniky s ročnou spotrebou do 30-tisíc kWh, pre ne sa cena elektriny zníži priemerne o 6,5 %. Na druhej strane veľké priemyselné podniky pod reguláciu nespadajú, ale taktiež budú profitovať z nižších cien sieťových poplatkov. Na západnom Slovensku klesne odberateľom pripojeným do siete veľmi vysokého napätia a do siete vysokého napätia cena sieťových poplatkov od 10 do 13 %, v regióne stredného Slovenska 10 až 15 % a na východnom Slovensku bude tento pokles od 3,35 do 10,2 %.
V tejto súvislosti by som rád zdôraznil, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vytvoril pre podnikateľov či verejné inštitúcie dobré východiská na zníženie koncovej ceny, a tak má každý subjekt možnosť uzavrieť výhodnejšiu zmluvu na dodávku elektriny na rok 2014. Lacnejšou elektrinou, po ktorej volali veľké podniky na Slovensku, vytvárame podmienky pre zabezpečenie ich vyššej konkurencieschopnosti.
Ceny plynu na burzách sú relatívne stabilné, dôsledkom čoho je menšia zmena koncových cien za dodávku plynu pre domácnosti. Avšak dochádza aj k zmene variabilnej sadzby maximálnych cien za dodávku plynu malým podnikom. Priemerné ceny za dodávku plynu malým podnikom podľa informácie predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v roku 2014 poklesnú o 6,53 %. Vyslovím otvorene, že zmena akcionárskej zmluvy v Slovenskom plynárenskom priemysle vytvára väčší priestor pre vplyv štátu na ceny zemného plynu pre obyvateľov zo segmentu domácností a malých podnikateľov. Len pre doplnenie uvádzam, že v budúcom roku môžu domácnosti očakávať aj stabilné ceny tepla. Podľa predbežných informácií variabilná zložka ceny poklesne v priemere o 3 % a fixná zložka z dôvodu klesajúceho odberu tepla stúpne o 2 až 3 %, čo by však pre väčšinu domácností nemalo mať vplyv na celkovú cenu tepla.
Na záver zopakujem, že jednotlivé verejné inštitúcie majú vlastné kompetencie vo vzťahu k energetickej a cenovej politike. Ešte raz zdôrazňujem, že úlohou vlády je prijímať hospodárske a sociálne opatrenia, definovať energetickú politiku, navrhovať zákony a sekundárnu legislatívu, úlohou zákonodarnej moci je prijímať a schvaľovať zákony a regulátor je pri výkone svojej činnosti nezávislý.
Skončil som, ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

Nie, nie, ďakujem pekne, pán podpredseda, za odpoveď, nemám žiadnu doplňujúcu otázku.

V poradí druhú otázku položil pán poslanec Milan Halúz - a tu je - a otázka znie:
"Vážený pán premiér, môžte nás oboznámiť s významom účasti na samite krajín strednej a východnej Európy a Číny, ktorý sa uskutočnil v Rumunsku minulý týždeň, a kde ste sa stretli aj s čínskym premiérom?"
Poprosím vás o odpoveď, pán podpredseda, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

Ďakujem. Vážený pán poslanec, samit v Bukurešti bol druhým oficiálnym stretnutím krajín strednej a východnej Európy a Číny. Rovnako ako minulý rok sa ho zúčastnili premiéri všetkých 16 krajín strednej a východnej Európy a Číny. Počas plenárneho zasadnutia zástupcovia krajín zhodnotili úroveň spolupráce s Čínou a navrhli nové oblasti pre rozvoj spolupráce nielen s Čínou, ale aj medzi krajinami stredo- a východoeurópskeho priestoru s čínskou účasťou.
Pýtame sa, prečo Čína? Bez ohľadu na súčasnú krízu pre Slovensko je nevyhnutnou cestou podporovať exportné aktivity aj do krajín mimo Európskej únie. Nie je to nič nezvyčajné, krajiny Európskej únie spolu realizujú viac ako 40 % obchodu s Áziou. Samotná Čína je dnes po Spojených štátoch amerických druhým najväčším samostatným obchodným partnerom Európskej únie. Význam otvárania nášho hospodárstva v prospech nových partnerov zvýrazňuje tiež skutočnosť, že až 90 % globálneho ekonomického rastu v najbližších desiatich až pätnástich rokoch sa bude realizovať mimo Európsku úniu a z toho asi polovica v Číne. Na tento trend reaguje aj slovenská podnikateľská obec.
Z pohľadu ekonomických potrieb Slovenska a zamestnanosti - a podporili to tiež všetky zúčastnené krajiny - považujeme za veľmi dôležité rozvíjať tento model spolupráce. Spolupráca formátu Čína + 16 je totiž orientovaná ekonomicky, kultúrne a sociálne. Aktivity v spolupráci s Čínou zamerané na obchod a investície dopĺňajú ďalšie iniciatívy v cestovnom ruchu, kultúre, poľnohospodárstve, vede a školstve. Z radu týchto aktivít sa Slovenská republika prihlásila k hosťovaniu spoločného sympózia Čína + 16 o inováciách v roku 2015, o ktoré majú záujem rezort školstva a tiež Slovenská akadémia vied. V tejto spolupráci vidíme jeden dôležitý moment a to je skutočnosť, že týmto formátom sa posilní nielen spolupráca krajín tohto priestoru s Čínou, ale aj zúčastnených krajín medzi sebou navzájom.
Nosným prvkom programu predstaveného Čínou už na minuloročnom samite je zvýhodnený úver vo výške 10 mld. USD. Keďže jeho využívanie pri realizácii verejných zákaziek je viazané na poskytovanie štátnych garancií, Slovenská republika ho na tejto úrovni zatiaľ nevyužila, rešpektujúc dohodnuté pravidlá rozpočtovej disciplíny. Požiadali sme čínskeho premiéra, aby túto podmienku prehodnotili, lebo takouto podmienkou limitujú svoju účasť na veľkých infraštruktúrnych projektoch aj v ďalších zúčastnených členských krajinách Únie z tejto iniciatívy.
Otvára to priestor pre iniciatívy súkromného kapitálu. V tejto súvislosti sme v spolupráci s našimi firmami zhromaždili viacero projektových návrhov a Čína tiež prejavila záujem o účasť na výstavbe prečerpávacej hydroelektrárne na Ipli. Novou iniciatívou, ktorú na samite prezentovala čínska strana, je vytvorenie špeciálneho investičného fondu pre strednú a východnú Európu so sídlom v Luxembursku so základným kapitálom 500 mld. USD, ktorý má investovať do konkrétnych projektov v našich krajinách. Do tohto fondu by sa mal vo väčšom rozsahu dostať aj súkromný kapitál z Číny. Vidíme tu perspektívu veľmi transparentnej finančnej a investičnej spolupráce, napr. s vytváraným slovenským investičným holdingom, a jej vyústenie do rozvoja miest, dopravy a energetiky.
Čínska strana deklarovala záujem o posilnenie rozvoja stredoeurópskeho a východoeurópskeho priestoru najmä podporou obchodu a investícií s cieľom podporiť regionálny rozvoj a vyrovnať regionálnu ekonomickú nerovnováhu medzi východnou a západnou časťou Európy. Toto by malo prispieť aj ku skvalitneniu dialógu medzi Európskou úniou a Čínou. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán podpredseda vlády, váš limit uplynul. Máte ešte veľa alebo viete spraviť záver krátky?

Vážny, Ľubomír, podpredseda vlády SR pre investície
Na záver chcem zdôrazniť, že chceme užšie spolupracovať tiež v oblasti vedy, výskumu, vývoja a transferu technológií. Čínska strana je priaznivo naklonená uskutočneniu sympózia na tému inovácií, technologickej spolupráce a medzinárodného transferu technológií v Slovenskej republike. Tiež je potrebné uviesť, že predseda štátnej rady Li Keqiang pozval pána premiéra na návštevu Číny, v reakcii na recipročné pozvanie vyjadril takisto záujem prísť na Slovensko, aby sa rozvíjal vzájomný čulý obchodný ruch medzi našimi krajinami.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.

Ďakujem. Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Pokračujeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od pána poslanca Tibora Bastrnáka na ministra kultúry Mareka Maďariča a otázka znie, poprosím vás o pokoj:
"Vážený pán minister, vaše ministerstvo ako zriaďovateľ plánuje zrušiť právnu subjektivitu hvezdárne v Hurbanove. Deje sa to bez hocijakej formy konzultácie so zainteresovanými vedeckými autoritami, respektíve bez vedomia dotknutých zamestnancov hvezdárne. Aké sú dôvody plánovaného zrušenia právnej subjektivity hvezdárne v Hurbanove?"
Pán minister, poprosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec, podľa § 6 ods. 3 zákona o osvetovej činnosti sú Národné osvetové centrum a Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove štátnymi osvetovými zariadeniami, ktorých zriaďovateľom je ministerstvo kultúry, čiže je tam už aj z tohto zjavná určitá súvislosť. Prienik činnosti týchto dvoch organizácií nie je zanedbateľný. Začlenenie Slovenskej ústrednej hvezdárne do organizačnej štruktúry Národného osvetového centra sa v tomto zmysle javí ako krok nielen k racionalizácii a k zefektívneniu ich činnosti, ale je aj vecne logický, a to najmä v nadväznosti na prebiehajúcu transformáciu Národného osvetového centra, ktorej výsledkom bude aj to, že Národné osvetové centrum bude najmä výskumno-dokumentačným a metodickým centrom pre kultúru. A do tohto rámca, najmä do tej zložky výskumnej zapadá aj ústredná hvezdáreň, ktorej činnosť bude v plnej miere zachovaná a takisto bude zachovaná aj veľká miera jej autonómie, keďže bude jednou z organizačných zložiek Národného osvetového centra.
Nie je teda pravdou, ak to niekto podsúva, že sa hvezdáreň v Hurbanove ruší, nie je ani pravdou, že sa akokoľvek obmedzí jej činnosť. A nie je pravdou ani to, že by sa akékoľvek kroky diali bez vedomia zainteresovaných zamestnancov hvezdárne. O zámeroch ministerstva informoval generálny riaditeľ sekcie kultúrneho dedičstva generálneho riaditeľa hvezdárne osobne a následne 15. novembra 2013 aj zamestnancov hvezdárne na ich pracovnom zhromaždení v priestoroch hvezdárne v Hurbanove. Ale ani po stretnutí s pánom riaditeľom hvezdárne, ani po tomto stretnutí so zamestnancami pán generálny riaditeľ hvezdárne v Hurbanove nijakým spôsobom napríklad neprejavil záujem o stretnutie so mnou, čo som chápal, že je v plnej miere uzrozumený, nemá potrebu nič namietať alebo nič sa ďalej pýtať. To znamená, zrejme hľadá v tejto chvíli možno iné spôsoby intervenovania, takže len, pán poslanec, ešte raz vám opakujem, má to svoju logiku, nedochádza k rušeniu hvezdárne ani obmedzeniu jej činnosti, stráca právnu subjektivitu, ale podstatný je výsledok, že hvezdáreň si naďalej bude presne plniť tie činnosti, ktoré aj doteraz, a, samozrejme, aj čo sa týka vydávania časopisu Kozmos.
Ďakujem, pani podpredsedníčka, skončil som.

Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku položiť? Áno. Poprosím vás, aby ste sa prihlásili. Zapnite pána poslanca.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za odpoveď. Pán minister, nemáte taký pocit, že to bude prvý krok, aby samostatnosť stratil toto inštitút, táto inštitúcia kvôli tomu, lebo keď to budú riadiť, dá sa povedať, nie odborne, ale inak z Bratislavy, samozrejme, tá činnosť nemôže byť taká stopercentná, ako keď majú právnu subjektivitu, to vieme dobre. A máme takú skúsenosť, že keď nejaká inštitúcia stratí správnu subjektivitu, to je prvý krok, právnu subjektivitu, to je prvý krok k tomu, aby, aby, aby začali ísť dole kopcom. Takže preto, či si myslíte, že racionalizačné opatrenia sú dostatočným dôvodom, aby takáto známa a historická inštitúcia stratila tú právnu subjektivitu. Či to nebude fakt ten prvý krok k tomu, aby samostatnosť stratila. Ďakujem.