27. schôdza

Pán minister, nech sa páči.

Áno. Samozrejme, že vy takúto obavu môžete mať, ale nie je to ani zámerom, nevidím žiadny dôvod na to, aby sme aj z toho historického hľadiska, ale aj z hľadiska tých aktuálnych potrieb aj výskumu v tejto oblasti rušili činnosť hvezdárne, takisto tam bude zachovaný ten odborný potenciál, ktorý tam je, ale či je to riadenie, viete, v Bratislave alebo Hurbanove, ja vám poviem, teda že si myslím, že to bude lepšie riadenie z tej Bratislavy, minimálne v tejto chvíli, pretože moja osobná skúsenosť s pánom generálnym riaditeľom je taká, že o sebe dal vedieť len vtedy, keď si nechal podpisovať alebo dával si návrhy na troj-štvortýždňové služobné cesty za zatmením Slnka do veľmi exotických destinácií. Nemyslím si, že by sa v tejto chvíli nejakým spôsobom výnimočným prejavovalo riadenie hvezdárne v Hurbanove. Ale opakujem, zrušenie právnej subjektivity v žiadnom prípade neznamená zrušenie inštitúcie, ktorá si zachová svoju autonómiu, ktorá bude jednou z organizačných zložiek Národného osvetového centra. A ja si teraz presne nespomínam, či ste vy napríklad v minulom volebnom období hlasovali za zlúčenie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie. Aj Slovenský rozhlas stratil svoju právnu subjektivitu a nepamätám si, že by ste mali také obavy o to, že dôjde k nejakej, nejakej likvidácii Slovenského rozhlasu. Tým chcem povedať, že zlúčenie, začlenenie, začlenenie nejakej inštitúcie, najmä pod inštitúciu, ktorá má podobnú nejakú náplň a podobné zameranie, neznamená jej zrušenie.
Takže na vašu obavu vám odpovedám, nie je zamýšľaný zánik hvezdárne v Hurbanove, nebude oslabená činnosť hvezdárne v Hurbanove, bude sa najďalej rozvíjať a predpokladám, že lepšie ako doteraz.
Ďakujem, skončil som, pani podpredsedníčka.

Ďakujem pekne, pán minister.
V poradí druhú otázku položil pán poslanec Michal Bagačka ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Jánovi Počiatkovi a otázka znie:
"Vážený pán minister, začala výstavba rýchlostnej cesty R2 na východ od Zvolena. Určite bude mať významný vplyv na celý región. Kedy sa predpokladá jej dostavanie a ktoré úseky sa budú stavať ešte z tohto programovacieho obdobia?"
Pán minister, poprosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, predpokladaný termín ukončenia spomínanej výstavby rýchlostnej cesty v rámci projektu R2 Pstruša - Kriváň, ktorý sa začal stavať v novembri tohto roku, je december 2015. Dovoľte mi pripomenúť, že okrem vodičov tranzitnej dopravy tento úsek výrazným spôsobom zlepší kvalitu života aj obyvateľom Detvy, keďže ide o diaľničný obchvat tohto okresného mesta. Po jeho dokončení tak výrazne ubudne tranzitnej dopravy z centra mesta. Na tento 10,5-kilometrový dlhý úsek priamo nadväzuje smerom na Zvolen ďalší projekt financovaný z Operačného programu Doprava na roky 2007 až 2013, a to úsek R2 Zvolen-východ - Pstruša v celkovej dĺžke 8 km. Pri tomto projekte ešte nie je ukončený proces verejného obstarávania, ale je stále predpoklad, že obstarávanie bude ukončené ešte v tomto roku a následne sa aj začne výstavba. Táto stavba by mala byť ukončená taktiež najneskôr do konca obdobia oprávnenosti pre súčasné programové obdobie, to znamená do 31. 12. 2015.
Rovnaká situácia ako pri tomto projekte je aj v prípade tretieho projektu výstavby rýchlostnej cesty R2 financovaného z fondov Európskej únie, úseku Ruskovce - Pravotice, čo je v skutočnosti najmä obchvat Bánoviec nad Bebravou, v celkovej dĺžke 10,75 km.
Štvrtým projektom spolu financovaným z Operačného programu Doprava na programové obdobie 2007 až 2013 je projekt výstavby juhozápadného obchvatu mesta Žiar nad Hronom v celkovej dĺžke 6,6 km, ktorý je vo výstavbe od novembra 2012. Táto stavba by mala byť taktiež ukončená v tomto programovom období, a to konkrétne do novembra roku 2014.
Celkovo tak bude v súčasnom programovom období vybudovaných s podporou z fondov Európskej únie takmer 36 km rýchlostnej cesty R2, pričom na tieto 4 projekty, ktoré som spomínal, budú poskytnuté nenávratné finančné príspevky z tohto operačného programu v celkovom objeme takmer 406 mil. eur. V rámci tohto programového obdobia je naplánované aj financovanie na ďalšie dôležité úseky, a to najmä diaľnice: D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka, Lietavská Lúčka - Višňové, Dubná Skala, Hubová - Ivachnová v celkovej dĺžke takmer 40 km, z čoho približne 120 mil. eur bude vyčlenených ešte z tohto programového obdobia. Dovoľte mi pripomenúť, že diaľnica D1 je našou absolútnou prioritou, keďže má tvoriť spojnicu medzi dvomi najväčšími slovenskými mestami, dobre známou Bratislavou a Košicami, s plánovaným pokračovaním ďalej na východ až po ukrajinskú hranicu.
Taktiež vyvíjame aktivitu aj v rámci diaľničného koridoru D3, ktorý po svojom dobudovaní spojí región Kysúc s významnými priemyselnými centrami v Poľsku a v Českej republike. Preto je tento koridor hneď po D1 najvyššou prioritou súčasnej vlády. Diaľnica D3 má tiež mimoriadny význam nielen pre región Kysúc, ale pre celé severozápadné Slovensko. Spojením tohto regiónu s perspektívnymi regiónmi južného Poľska a regiónu Ostravy sa celá táto oblasť zatraktívni pre investorov a tým podporí tvorbu nových pracovných miest. Z medzinárodného hľadiska táto cesta výrazne prispeje k diaľničnému prepojeniu krajín strednej Európy v severojužnom smere od Baltského mora až po Stredomorie. V rámci súčasného programovacieho obdobia budú v tomto koridore implementované projekty v úseku Svrčinovec - Skalité a Žilina - Strážov, Žilina - Brodno v celkovej dĺžke viac ako 16 km. Predpokladaná alokácia pre súčasné programové obdobie na oba tieto projekty je vo výške takmer 170 mil. eur. Úsek medzi Svrčinovcom a Skalitým bude prvým slovenským diaľničným projektom, ktorý sa bude stavať počas dvoch eurofondových programových období, ide o jeden z úsekov, ktorého financovanie počíta s modelom tzv. fázovania, keď sa počas, keď sa časť stavby platí z aktuálneho programového obdobia a druhá časť z nasledujúceho programového obdobia.
Čiže prioritou diaľničnej výstavby na Slovensku stále zostáva dobudovanie D1 z Bratislavy cez Žilinu a sever Slovenska do Prešova, Košíc a následne ďalej na východ smerom na ukrajinskú hranicu. Nemalá pozornosť, ako som už spomínal, sa venuje aj ostatným ťahom nadradenej cestnej infraštruktúry, medzi ktoré patrí aj rýchlostná cesta R2. V budúcnosti bude predstavovať spojnicu Trenčína cez región hornej Nitry, Zvolen a juh Slovenska s mestami ako Lučenec, Rimavská Sobota či Rožňava a nakoniec aj Košicami. Je predpoklad, že už spomínané dnes rozostavané či súťažené úseky financované prostredníctvom súčasného programového obdobia Operačného programu Doprava výrazne pomôžu menej rozvinutým regiónom južného Slovenska. Okrem toho, že sa výrazne skráti doba prepravy z východu na západ krajiny tzv. južnou vetvou, zvýši sa kvalita života obyvateľov miestnych obcí a miest, ktorých centrá sú dnes zaťažené tranzitnou dopravou, a o tomto si myslím, že nie je žiadna pochybnosť.
Kvalitné diaľnice a rýchlostné cesty sú jedným zo zásadných faktorov, ktoré môže do regiónov priniesť nových investorov či turistov a s tým súvisiace nové pracovné miesta pre lokálne obyvateľstvo.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku? Áno. Poprosím, zapnite pána poslanca.

Ďakujem pekne, vážený pán minister, v prvom rade, samozrejme, za odpoveď a myslím si, že pre náš Banskobystrický kraj sú to naozaj dobré a potešujúce a povzbudzujúce odpovede. V médiách som ale ešte zaregistroval aj správu, že Národná diaľničná spoločnosť začína uvažovať aj o severojužnom prepojení a práve teda v našom kraji a do úvahy pripadajú dva varianty a to R1 z Bystrice do Ružomberka a R3 zo Žiaru nad Hronom do Martina.
Moja otázka teda znie:
"Ktorá z týchto ciest sa nakoniec bude realizovať a od čoho to závisí?" Ďakujem.

Poprosím vás o odpoveď, pán minister.

Ďakujem. Závisí to od toho, ako vyjde alebo aký bude výstup štúdie realizovateľnosti, ktorá sa v súčasnosti uskutočňuje, a prečo sa musí takáto štúdia uskutočniť, vyplýva z princípu financovania v rámci európskych fondov. Dnes nie je možné uvažovať nad financovaním žiadneho úseku, pod, pod, kým nie je jasne preukázateľná logika, matematika a analytika k tým jednotlivým úsekom. Čiže až štúdia realizovateľnosti ukáže, ktoré z týchto variant sú prípustné, aby bolo ich možné financovať z európskych fondov. Prečo stále skloňujem európske fondy, opäť to spomeniem, ale myslím, že to všetci veľmi dobre vieme, napätie v rozpočte, ktoré je, a rozsah týchto investičných aktivít neumožňuje financovať v strednodobom horizonte takéto projekty zo štátneho rozpočtu, iné zdroje nemáme, máme, tretia možnosť sú, je forma verejno-súkromného partnerstva, ale aj tam treba byť veľmi opatrný, pretože si musíme byť istí, že v budúcnosti aj na splácanie splátok koncesionárovi bude únosné z pohľadu štátneho rozpočtu.
Vychádzajúc z tohoto v horizonte do konca druhého programového alebo toho ďalšieho programového obdobia, čiže do roku 2020 je jednoznačne dominantným zdrojom financovanie z fondov Európskej únie, a preto musíme veľmi dôsledne napĺňať kritériá, ktoré na takéto financovanie Európska únia požaduje.
V minulosti došlo veľakrát k zahájeniu projektov, ktoré nemali takúto analytiku, čiže nebolo možné ju preukázať v rámci všetkých štúdií, ktoré sú k tomu potrebné, oprávnenosť financovať takéto projekty z európskych fondov, a často sa aj stávalo, že schvaľovacie procesy dopadli tak, ako dopadli v rámci Európskej komisie. Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem pekne, pán minister, a zostaňte pri rečníckom pulte, lebo tretiu otázku vám položila podpredsedníčka Národnej rady Erika Jurinová. Otázka síce smeruje na ministra hospodárstva Tomáša Malatinského, ale zastupuje ho pán minister Počiatek a otázka znie:
"Ruská spoločnosť ROSATOM prejavila záujem o účasť na projekte výstavby novej jadrovej elektrárne v Jasovských Bohuniciach. Keďže poznáme prioritu vlády v tejto oblasti energetiky, rada by som sa spýtala, či vláda bude pri svojom rozhodovaní o investorovi zvažovať aj dopad, ktorý sme mali možnosť včera počuť z médií, ponuky na rozpočet slovenských domácností, keďže by sa jednalo pravdepodobne o súvis s navýšením cien elektrickej energie, a či by to bolo v súlade s PVV, ak by ste sa k takémuto niečomu zaviazali, s programovým vyhlásením vlády."
Pán minister, poprosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážená pani poslankyňa, ako iste viete, dňa 31. 12. 2009 vznikla spoločnosť Jadrová energetická spoločnosť Slovenska. Predmetná spoločnosť je spoločným podnikom slovenskej Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti, akciová spoločnosť, ktorá vlastní 51 % podiel a dcérskej spoločnosti českej energetickej skupiny ČEZ, ČEZ Bohunice, akciová spoločnosť, vlastniacej 49 % akcií spoločnosti. Vytvorením spoločnosti Jadrová energetická spoločnosť Slovenska, akciová spoločnosť, sa otvoril priestor pre prípravu projektu výstavby nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice. Poslaním spoločnosti je pripraviť projekt vhodného typu jadrového zdroja, následne zabezpečiť jeho výstavbu a ekonomicky, efektívne a bezpečne vyrábať elektrinu.
Čo sa týka vstupu nového partnera do projektu, iniciátorom diskusie na túto tému bola práve skupina ČEZ. Rokovania o prípadnom vstupe nového akcionára neboli ešte doteraz uzatvorené, tak ako bolo už z našej strany niekoľkokrát prezentované, sme ochotní rokovať s kýmkoľvek, pokiaľ to bude kredibilný partner. Počas rokovaní sa identifikovalo viacero oblastí, ktoré sú považované v tomto momente za zásadné. Týmito oblasťami boli predovšetkým spôsob a parametre financovania projektu.
Vláda sa nezaviazala k žiadnemu kroku, ktorý by mal negatívny dopad na slovenské domácnosti. Naopak, snažíme sa zodpovedne zadefinovať všetky citlivé okruhy tém tak, aby projekt nového jadrového zdroja bol pripravený v najvyššej kvalite a bol bezpečným a stabilným zdrojom výroby elektriny pre Slovensko.
My sme prví, ktorí sa chcú rozprávať o téme budúcnosti jadra na Slovensku, ale sme za to, aby táto diskusia prebiehala na úrovni expertov, nie v rovine špekulácií a hypotéz. V tomto zmysle je škodlivé, minimálne zavádzajúce účelovo stavať na hranu a posudzovať otázku rastu spotreby a cien elektriny v budúcnosti. To sú témy, na ktoré je potrebné pozerať sa z dlhodobého pohľadu, to znamená v horizonte nasledujúcich 15 až 20 rokov. Pri prognózovaní týchto údajov je potrebné vziať do úvahy aj výpadok niektorých aktuálnych zdrojov energie, ktorým po roku 2025 skončí ich životnosť. Starnutie výrobnej základne nie je problémom len Slovenska, ale celej Európskej únie. Predpokladá sa, že do roku 2025 bude v rámci Únie nevyhnutné nahradiť až 267 gigawattov kapacity, pričom investície do výrobnej základne by mali do roku 2020 dosiahnuť až 750 mld. eur. Na tieto, ako aj ďalšie skutočnosti sa v rámci rôznych analýz často zo známych-neznámych dôvodov zabúda.
Rovnako sa opomína fakt, že jadrovú elektráreň nie je technicky a fyzicky možné postaviť za päť rokov. Preto sa nemôžeme stavať zbabelo a tváriť sa, že tento problém sa vyrieši podľa aktuálnej situácie po roku 2020. Dnes sa nielen Slovensko, ale aj kľúčoví hráči v rámci globálnej politiky, ako napr. Veľká Británia, ale tiež aj ostatné krajiny V4 rozhodli podporovať rozvoj jadrovej energie.
Bez ohľadu na rokovania s potenciálnym záujemcom o kapitálový vstup do projektu súčasní akcionári pokračujú v rozvoji projektu a zvyšovaní jeho hodnoty a projekt prípravy nového jadrového zdroja pokračuje podľa časového harmonogramu schváleného oboma akcionármi.
Čo sa týka financovania, v súčasnosti sa riešia všetky predprípravné práce súvisiace s projektom tohto nového jadrového zdroja. Bola spracovaná štúdia realizovateľnosti, ktorá preukázala, že projekt je finančne rentabilný. Momentálne prebieha proces environmentálneho posudzovania, aby bolo jasné, aké vplyvy má tento projekt na životné prostredie.
Táto časť predprípravného procesu trvá až do roku 2016 a až budú zodpovedané a dokumentáciou doložené všetky otázky súvisiace s projektom nového jadrového zdroja, bude možné stanoviť ďalší postup výstavby. Konkrétny spôsob financovania výstavby bude súčasťou ďalších rozhodnutí po spracovaní vyššie uvedenej predprípravnej dokumentácie.
Vážená pani poslankyňa, vláda Slovenskej republiky sa v súvislosti s prípravou projektu nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovských Bohuníc drží programového vyhlásenia, ktorým jasne deklaruje, že vytvoríme podmienky pre optimálny a vyvážený energetický mix s dôrazom na nízkouhlíkové technológie, ako aj podmienky pre sebestačnosť a proexportnú schopnosť vo výrobe elektriny, čím zároveň podporíme zamestnanosť a ďalší ekonomický rozvoj.
Ďakujem za slovo, skončil som.