27. schôdza

Možno by sa zdalo, že tieto príklady konkrétne nie sú celkom obvyklé pri prerokúvaní štátneho rozpočtu. Ale musím povedať, že dobre a výstižne ilustrujú naozaj prístup našej protistrany, teda znamená vládnej väčšiny k nazeraniu na svet v mnohých veciach. Bol tu konkrétny príklad, konkrétneho človeka, vieme presne, o ktorého ide. Ale ilustruje ten koristnícky prístup, ktorý sa tu vinie ako červená niť viacerými vecami. Ja prejdem k iným veciam, na ktorých by sa to dalo zovšeobecniť.
Daň zo straty. Viackrát sme tu o nej rozprávali. Všetci, ktorí ju obhajujú, včítane pána ministra, stoja na takej pozície, že sú zlí podnikatelia, ktorí nechcú platiť dane, a úbohí, úbožiaci vykorisťovaní zamestnanci, ktorí dane platiť musia. A pritom absolútne sa abstrahuje od toho, že tí podnikatelia sú zamestnávatelia, že sú to najmä malí zamestnávatelia, drobní, na ktorých táto daň dopadne, a že tí zamestnanci majú prácu vďaka tomu, že pracujú u týchto zamestnávateľov. Zabúda sa na to vo vládnej väčšine, že neexistuje ani jeden zamestnanec bez svojho zamestnávateľa a že keď budeme zhoršovať podmienky pre zamestnávanie ľudí, tak to vždy dopadne na zamestnancov, buď tým, že stratia prácu, alebo tým, že budú mať mzdu nižšiu, ako by ju mohli mať, keby takéto bremená a ďalšie a ďalšie podkladanie nôh podnikateľskému prostrediu a prostrediu pre zamestnávanie ľudí neboli.
A zakončím to jedným citátom Margaret Thatcherovej, ktorá povedala, že najväčším problémom socialistov je to, že nakoniec im dôjdu aj peniaze tých druhých... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega Hlina, ja budem reagovať iba na jednu časť, lebo naozaj ste sa viackrát ozvali, že mali by kolegovia uvádzať zdroj, keď citujú. Tak vás chcem vyzvať. Hovorili ste o myšlienke Slavoja Žižeka, o pepsikole, kokakole. Ja s touto myšlienkou pracujem vo svojich knihách veľmi dlho. A viem, keďže sa v tejto téme orientujem, že nikto iný s touto myšlienkou, lebo je veľmi nenápadná, nepracuje. Takže predpokladám, že ste čítali kompletne toho Žižeka. Že? Povedzte, z ktorej knižky Slavoja Žižeka ste čerpali túto myšlienku, lebo ste neuviedli zdroj, pán kolega. Mne by to nevadilo, ale pokiaľ tu vyzývate kolegov, aby uvádzali zdroj, a vy sa voči tomu spreneveríte, tak je to naozaj trapas. Ďakujem.

No, pán kolega, dostali ste ma. Teda normálne žasnem. Ja som povedal, že tú myšlienku uviedol pán Slavoj Žižek. Ja mám jeden problém, že ja nestíham čítať. Ja si myslím, že keď ju mám doma, to znamená, ako keby som ju už trošku mal prečítanú. Čiže, pán kolega, ja som sa o textácii tohto výroku Slavoja Žižeka dozvedel z iného textu, ktorý hovoril o výroku Slavoja Žižeka. Ja som povedal presne to, čo som mal povedať, že to je výrok Slavoja Žižeka. Nič v zlom, pán kolega, prekvapili ste ma tým, že ste to vôbec povedali. To mi pri všetkej úcte príde naozaj akože nie celkom vhodné. No však podľa mňa tam bolo aj iné povedané. Ale, to že zrovna toto vás zaujalo, tak neviem, čo k tomu viac povedať. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, dovoľte aj mne pár poznámok k návrhu štátneho rozpočtu povedať. Nebude môj prejav taký komplexný ako prejav predrečníka Ivana Mikloša, to ani náhodou. Chcem sa venovať niektorým parciálnym problémom. Chcem sa zamerať na vypichnuté veci, hlavne pokiaľ ide o rezort práce, sociálnych vecí, rodiny, Sociálnu poisťovňu a s tým súvisiace návrhy, opatrenia, zmeny, peniažky a tak ďalej a tak ďalej a čísla.
Pred dvoma-troma dňami bola v snemovni schválená novela zákona o dani z príjmov, veľmi zásadná novela, pretože prináša množstvo zmien. Niektoré z nich sú aj pozitívne, pokiaľ ide o znižovanie administratívy na strane podnikateľov. Ja osobne spomeniem takú úplnú banalitu, úplnú banalitu, ako je zrušenie druhej časti potvrdenia o príjmoch zamestnanca, ktorá bola nočnou morou pre mzdové účtovníčky. Je to úplná banalita. Takýchto banalít je veľmi veľa pri tom. A vítam, aj keď to možno 149 poslancov a vás, pán minister, nezaujíma, že sa aj s takými drobnými krokmi čo-to občas odstráni a nielen pridá a naloží.
No ale to, čo je zásadné v tejto novele a čo sa teda prejavuje aj do východísk štátneho rozpočtu, pretože s tými príjmami počítate, zaviedli ste, presadili ste daňové licencie, presadili ste obmedzenie odpočítania straty z minulých rokov. A takto veríte, že získate viac zdrojov do kasy. Ja si myslím, že takáto cesta správna jednoducho nie je. Zodvodňovať, zdaňovať všetko, čo sa hýbe aj čo sa nehýbe, to nie je správna cesta.
A, pán kolega Duchoň, v reakcii na kolegu Sulíka vyzval ho, aby uviedol konkrétny príklad, v čom je tá politika strany SMER zlá. No tak jedno z tých čísel tu padlo o vyše 500 mil. eur, čo je nižší výber na priamych daniach. To je jasný dôkaz toho, že takáto politika je zlá. Ja sa o chvíľku dostanem k tomu, prečo je zlá aj politika zavádzania daňových licencií, teda vlastne novej formy dane, ktorá zasiahne hlavne malé a stredné firmy, eseročky, akciové spoločnosti, prípadne družstvá.
Chcem pripomenúť, že už vlani boli veľmi zásadným spôsobom zvýšené odvody, odvody za dohodárov, odvody za zamestnancov s nadštandardnými príjmami a hlavne odvody živnostníkov, či už tie minimálne odvody alebo tie normálne odvody. Išli hore mesačne tie minimálne odvody o 25 eur, tie normálne odvody o 30 % a zvýšenie odvodov o 30 %. To nie je naozaj žiadna maličkosť. To je brutálne, dramatické doslova zvýšenie. A je teda pre mňa prekvapujúca rétorika, ktorú zvolil minister financií, ktorý teda tvrdí, že tie firmy, ktoré sú v strate, sú v tej strate preto, lebo ich majitelia sú špekulanti a snažia sa obísť povinnosť platenia daní, ako sa len dá.
Tak si predstavte firmu, ktorá do minulého roka bola ako-tak na hrane ziskovosti, ako-tak sa držala na hrane ziskovosti, napríklad z dôvodu, že bola niekde v tom reťazci dodávateľov, odberateľov, povedzme, v automobilovom priemysle, tretia v poradí. A viete všetci, ktorí aspoň trošku do toho vidíte, že takéto firmy sú naozaj tým veľkým odberateľom, tou automobilkou tlačené na čo najnižšie náklady, na čo najnižšiu maržu. Skrátka, existujú len z tej podstaty. Je lepšie, že sú, ako keby neboli, lebo dávajú prácu desiatkam, stovkám ľudí a prakticky vždy ich vedú naši drobní podnikatelia. Majú, povedzme, 20 alebo 50 zamestnancov a šijú, s prepáčením, gombíky na prevodovku nejakého toho touarega a prežívajú. Teraz sa im za zamestnancov zvýšili odvody, za dohodárov sa im zvýšili odvody, zvýšilo sa im nepriame zaťaženie cez Zákonník práce, kde si musia nechať rezervu na prípadné odstupné, resp. aj ho museli vyplatiť, keď nejakého zamestnanca z dôvodu straty zákazky museli prepustiť, zdvihli sa im náklady cez zákon o BOZP, napríklad kvôli rôznym rekondičným a podobným pobytom tých, ktorých sa to týka. Teraz tu máme zákon o kolektívnom vyjednávaní, kde sa im zvýšia náklady na sociálnu politiku, ktorá na nich padne zhora, či sa im to páči alebo nie. Samotní odborári vravia, že takým spôsobom sa zvýšia o 8 % náklady na zamestnancov. Tak na to máte. Čiže takáto firma s 20 – 30 zamestnancami, ktorá prežívala na hranici ziskovosti akej takej rentability, po týchto opatreniach, po zaťažení ceny práce, po zvýšení ceny práce vašimi návrhmi, je dnes v strate, možno v 100-eurovej, ale predsa len v strate. A vy takýchto podnikateľov budete označovať termínom daňový špekulant. Ja by som takémuto podnikateľovi ruky, nohy vybozkával za to, že ešte aj v situácii, keď sa jeho firma kvôli vašim opatreniam dostane do straty, drží sa, je ochotný tú stratu nejakým spôsobom tolerovať, lebo je si možno aj vedomý toho svojho sociálneho poslania v regióne, že dáva prácu tým 30 ľuďom. Ale všetko má svoju hranicu, všetko má svoje medze. Aj tento drobný podnikateľ si jedného pekného dňa povie: „Ja toho už mám dosť, ja túto buzeráciu, toto šikanovanie, toto zvyšovanie daní už nemienim trpieť.“ A tú firmu jednoducho zavrie a 30 ľudí príde o prácu. Potom sa poďakuje vám, pán minister, za to, čo ste pre neho takto nachystali.
Treba si uvedomiť, že tie daňové licencie vôbec nezasiahnu väčšie firmy. Veľké fabriky, zahraniční investori, tí sa z toho môžu akurát tak smiať, Klub 500 a podobne príde na tú vašu Radu solidarity a rokujete možno s nimi o tom zavedení daňových licencií. No firmám typu, ktoré sú združené v Klube 500 a podobne, ktorých reprezentanti chodia si dať kávičku s pánom premiérom na Radu solidarity, pravdaže, môže byť úplne šumafuk, či sa zavedú nejaké daňové licencie, pretože ich záujmy sú úplne iné. Tých ste odškodnili tým, že ste nepremysleli zvýšenie na 23 % dane z príjmov právnických osôb, ktoré sa ich týka. Tak to im teda kompenzujete aspoň sčasti, dávate to na 22 %, aby boli ticho, však aj budú ticho. Daňové licencie poškodia malé firmy, malé firmy, slovenskí podnikatelia, ktorí sú orientovaní na domáci, skomierajúci trh. Keď trochu niekto chodí z vás po Slovensku, tak vie, že najmä na strednom a východnom Slovensku je to už úplná katastrofa. Ľudia nemajú robotu. A tí, ktorí ju majú, tak robia za 300-, 400-, v lepšom prípade 500-eurové hrubé platy. Títo ľudia si nemôžu dovoliť ísť ku kaderníkovi, nemôžu si dovoliť ísť ani na domácu rekreáciu, nemôžu si dovoliť ísť do reštaurácie. A všetci tí drobní podnikatelia, ktorí sú práve odkázaní na domáci trh, na ten domáci dopyt, a najmä tí, ktorí podnikajú v službách, tým pádom sa dostávajú do problémov a dostávajú sa aj do straty. A vy ich odmeníte daňovou licenciou od 480 eur vyššie. To je jednoducho nespravodlivé a nesprávne. Všelijakí tí finanční žraloci, všelijakí tí veľkí slovenskí „podnikatelia“, ktorí už dávno majú pozakladané firmy v daňových rajoch, je to minimálne Cyprus, keď nie on, tak Maďarsko a inde alebo Veľká Británia, pretože, to asi neviete, aj Veľká Británia je daňový raj, pre lepšie informovaných, tak sa z toho môžu len a len smiať: „Daňové licencie, haha, prosím vás.“
Keby to bolo len o tých daniach. Ale, prosím vás, skúste sa niekedy porozprávať s pánom ministrom práce Richterom, aby prestal blbnúť, pretože to, čo on vymýšľa, to nesúvisí síce priamo so štátnym rozpočtom, ale svojím spôsobom všetko so všetkým súvisí. Zákonník práce, zákon o kolektívnom vyjednávaní, zákon o minimálnej mzde, zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zákon o inšpekcii práce, to sú všetko nezmyselné novely, ktoré ste tu prijali za posledný rok, ktoré vedú len k zvýšeniu byrokratického ale aj finančného zaťaženia najmä malých a stredných podnikateľov. Oni už nevládzu, jednoducho nevládzu, tu sa už nedá ďalej existovať. Tie firmy sa zatvárajú, živnosti sa rušia, mladí ľudia utekajú do zahraničia, pretože nevidia na Slovensku žiadnu perspektívu, zvyšuje sa nezamestnanosť. A to je jednoducho výsledok takejto vašej nezmyselnej politiky. Nie je to len o daniach, nie je to len o odvodoch, ale najmä je to o týchto platbách, ktoré od ľudí, či je to zamestnanec, živnostník alebo zamestnávateľ, vyžaduje štát. A sú to odvody a dane, ktoré už presiahli únosnú medzu.
Áno, tá daňová licencia, to je, ja to nazvem tak na druhej strane, to je taká dosť sexi daň. A je sexi preto, lebo, pán minister, v konečnom dôsledku uvidíte, že bude úspešná. Daňové licencie budú úspešné a budú úspešné preto, lebo ten váš predpoklad, že koľko firiem ich bude platiť, bude prekročený. Tie firmy, ktoré platili doteraz daň zo zisku, budú platiť daň zo straty, pretože všetok ten komplex opatrení, ktoré ste na ne nachystali, ich do tej straty doženie. Zaplatia vám radšej tých 500 eur, ako keby mali platiť, povedzme, 5 tisíc, keby platili normálnu rovnú 19-percentnú daň, tak ako to bolo ešte pred dvoma rokmi, čo ste úspešne zrušili.
Mimochodom, ste taký dosť nepriateľ rovnej dane, tak vlastne postupne zavádzate znovu narastajúcu daň, percentuálne narastá. Preto som bol tak trošku prekvapený, že vás tento dobrý nápad zaviesť progresívnu daň nenapadol aj pri zavedení dane zo straty. Veď prečo by mala byť paušálna daň zo straty 480 eur? Treba byť odvážny, pán minister, nebáť sa toho a treba tú daň zo straty percentuálne nastaviť podľa toho, ako vysokú stratu ten podnikateľ má, čím vyššia strata, tým vyššie percento, nech si to dobre vyžerie.
A ešte jedna poznámka. Dávam vám ešte jeden návrh, lebo vždy chcete, aby sme povedali aj nejaké návrhy, čo by sme navrhovali my. Tak, pán minister, daň zo straty tu už máme. Tak teraz ešte, pán minister, odvody zo straty treba zaviesť, a to tým vyššie, čím vyššiu stratu ten podnikateľ dosahuje, nech si to vyžerie aj s dôsledkami.
Viete, mne to, čo robíte, jednoducho pripadá ako systematický pohon na živnostníkov a drobných podnikateľov. Keď ste zistili, že po zvýšení odvodov prirodzenou reakciou živnostníkov bolo to, že začali živnosti rušiť, veď za posledný rok zo Sociálnej poisťovne zmizlo okolo 40 tisíc živnostníkov, keď ste zistili, že skutočne začínajú pomerne masívne prechádzať na eseročky a keď nepomohlo ani zavedenie toho 5 000-eurového vkladu pri založení eseročky. ktorý sa teda dá, samozrejme, obísť, keď na to príde, požičiate si 5 tisíc eur, potom ich vrátite, tak ste sa rozhodli zaviesť daňové licencie, pán minister Richter sa rozhodol, že živnostníkom zruší dostupnosť dávky v hmotnej núdzi, jeho štátny tajomník sa rozhodol, že živnostníčke nebude prináležať rodičovský príspevok. Obidva tieto návrhy, našťastie, medzitým išli preč. Takže prijaté neboli, inak, to by ešte tak chýbalo. Keďže vám živnostníci stále nedajú pokoj, tak ste zaviedli daň zo straty. Tie eseročky, samozrejme, niektoré, tí živnostníci to nevydržia. Tie živnosti zrušili. Teraz zrušia aj ešte aj tie eseročky. Jednoducho nebudú vôbec robiť, nebudú vám platiť vôbec nič, vôbec nič.
Čiže, pán minister, ďalší návrh je, treba zaviesť daň z hlavy, žiadne také zo živnosti alebo zo straty pri eseročke, ale daň z hlavy. Jednoducho keď zistíte, že niekto za posledné tri roky mal živnosť alebo nejakú firmu, aj keď ju zrušil, treba mu napariť daň z hlavy, pretože určite robí niečo načierno a klame štát na daniach a odvodoch. Jednoducho tu treba zaviesť daň z hlavy. Povedzme, nech je to 500 eur na rok a nech to je od 18 rokov veku až do smrti, lebo aj tí dôchodcovia možno takto klamať. Treba to urobiť nekompromisne a rázne sa vysporiadať raz a navždy so všetkými špekulantmi.
Ale teraz vážne. Keď sa pozrieme, pán minister, na rozpočet Sociálnej poisťovne, čo teda súvisí s dnešnou témou, tak zistíme v rozpočte Sociálnej poisťovne, že sa vám tu niečo sype pod rukami. Ak totižto si v Sociálnej poisťovni naplánovali výber poistného na tento rok v nejakej sume, tak skutočnosť má byť nižšia o 88 miliónov eur. Čiže ekonomicky aktívne obyvateľstvo, či už sú to tí živnostníci alebo zamestnanci, zamestnávatelia, zaplatia Sociálnej poisťovni o 88 miliónov eur menej, ako sa naplánovalo. Na druhej strane Sociálna poisťovňa dá na dôchodky v tomto roku o 25 miliónov eur viac, ako sa plánovalo. Čiže máme tu rozdiel vyše 100 miliónov eur, s ktorými sa nepočítalo, ktorý je vlastne akousi stratou, ktorú treba sanovať. A aj ju sanovať, samozrejme, musíte. Čiže štát zo svojich zdrojov, z rozpočtu túto dieru musí zaplniť, zaplatiť. Čiže niečo tu nehrá, aj na príjmovej strane, ale aj na výdavkovej. Ale sú väčší experti na to, čo je štrukturálny deficit. Ja si myslím, že toto treba tiež tak trošku rozpitvať niekedy, možno o pár dní, keď tu bude diskusia k rozpočtu Sociálnej poisťovne, tam to patrí. Ale chcem zároveň pripomenúť pre tých, ktorí to nevedia, že keď sa doteraz hovorilo, že štát musí dotovať Sociálnu poisťovňu preto, lebo tu máme príliš štedro nastavený druhý pilier a že preto sú tie dotácie štátu, a preto ste znížili príspevky do druhého piliera z 9 % na 4 %, aby teda sa to dalo uniesť, aby teda tie nápory na štátny rozpočet boli nižšie, no teda sú nižšie teraz, ale uvidíme, aké vyššie budú o to v budúcnosti, tak tu, keď sa pozrieme na návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne, tak s prekvapením zistíme, že pre budúci rok ste naplánovali, že štát dá Sociálnej poisťovni o 347 miliónov viac ako v tomto roku, kde už v tomto roku musel pridať nejakých 20 miliónov alebo 30 miliónov, aby sa tie najväčšie diery zalepili. Čiže napriek tej deštrukcii druhého piliera, ktorá vám aj krátkodobo pomohla minulý alebo predminulý rok, keď ste dostali od naivných sporiteľov, ktorí vystúpili z druhého piliera, ich úspory v dobrej viere tých sporiteľov, že budú to mať teda kompenzované vyšším dôchodkom zo Sociálnej poisťovne, Sociálna poisťovňa je vo veľkých problémoch. Bohvie, ako to dopadne, keď niekto pôjde do dôchodku o 10 – 20 rokov, čo mu Sociálna poisťovňa dá, aký bude mať dôchodok. Ale to, čo je teraz, to, čo je rozhodujúce pre túto chvíľu, to je to, že štát musí dať na budúci rok Sociálnej poisťovni dotáciu vo výške 1,6 mld. eur, čiže o 347 miliónov viac, ako to bolo reálne v tomto roku. Toto nie je žiadna maličkosť a toto sú vážne veci.
Čiže v rámci diskusie o štátnom rozpočte by sa malo diskutovať aj o štrukturálnych reformách v našom dôchodkovom systéme a to, čo sa tu urobilo vlani, jednoducho nestačí. Jednoducho treba ísť ďalej a netreba sa báť si dať dolu klapky z očí, pretože Slovensku hrozia v budúcnosti veľmi vážne problémy.
Toľko môj príspevok do diskusie k štátnemu rozpočtu. Je mi jasné, že je zbytočný, pretože 83 hlasov rozhodne o jeho prijatí tak či tak.

Chcem sa poďakovať kolegovi Mihálovi za veľmi dobrý prehľad toho, ako sa zhoršuje podnikateľské prostredie, špeciálne pre malých a stredných podnikateľov. A veľmi s ním súhlasím v tom, že to bude mať negatívne dôsledky, bude to mať významné negatívne dôsledky. Tak ako sme upozorňovali pri rušení rovnej dane a zvyšovaní priamych daní, že ten pozitívny efekt sa nedostaví a že, naopak, negatívne efekty prídu, tak som presvedčený, že to bude aj tu. Zníženie tej dane z príjmov právnických osôb o jedno percento to v žiadnom prípade nevykompenzuje. A špeciálne to dopadne na malých a stredných podnikateľov.
Mne tie daňové licencie alebo, presnejšie povedané, zdanenie straty pripadajú veľmi absurdné aj v tom, poviem to na analogickom príklade, ako keby policajti nevedeli merať rýchlosť vodičov v obci a mali by pocit, že väčšina vodičov jazdí príliš rýchlo, tak by si povedali, že každý bude platiť pokutu za rýchlu jazdu v obci, pretože ak teda niektorí podnikatelia, eseročky, akciovky neplatia dane a mali by ich platiť, teda špekulujú, tak je to povinnosť štátu, aby rozlíšila tých, ktorí to robia , ktorí podvádzajú, a tých, ktorí sú v strate z objektívnych dôvodov, a to často z dôvodov krokov vlády, ktoré robí a ktorými zhoršuje podnikateľské prostredie. Ale uvaliť na všetkých túto povinnosť bez rozlíšenia toho, či to špekulant je, alebo či sú tam opodstatnené dôvody na to, aby bol v strate, naviac vyvolané vládnou politikou, to mi príde naozaj podobne absurdné, ako vyberať preventívne pokuty za príliš rýchlu jazdu v obci od všetkých, lebo väčšina jazdí rýchlo. Ďakujem.

Takisto by som sa chcel Jožovi Mihálovi poďakovať. Neďakujem pánovi ministrovi, pretože neustále mizne zo sály, keď by mal počúvať, čo si myslíme o rôznych veciach. Ale u neho si na to asi budeme musieť zvyknúť.
Keď sme minulého roku prerokovali rozpočet, tak som spomínal, že som mu daroval sklenenú guľu, ale ja som mu daroval aj taký veľký klinec do rakvy, ktoré vtedajšie opatrenia, som hovoril, že prinášali pre slovenskú ekonomiku. No tých klincov by teraz bolo potrebné darovať ešte viac, pretože prichádzajú ďalšie.
Jozef Mihál veľmi dobre pomenoval práve tú daň zo straty, daňové licencie, ale ja spomeniem ďalšie, v rámci novely zákona, ktorá prináša na stôl anuity v dôchodkovom systéme, sa novelizuje Zákonník práce, kde opäť sa obmedzí zamestnávanie na dohody, a to časom, že len rok bude môcť možné zamestnávať človeka na dohodu. A výsledok bude, že zasa sa sťaží zamestnávanie ľudí, zasa výsledkom bude, že ľudia prídu o prácu, ktorú majú lebo na to miesto bude musieť byť prijatý druhý človek. Nedosiahne sa opäť to, čo vláda chce, pretože spravidla všetky opatrenia, ktoré táto vláda prináša, nedonášajú tie efekty, kvôli ktorým deklaruje, že to prináša, tak ako zvýšenie daní prinieslo nie vyšší výber daní, ale nižší výber daní, tak ako zvýšenie odvodov neprinieslo vyšší výber do Sociálnej poisťovne, ale nižší výber do Sociálnej poisťovne. A vláda absolútne zabúda na to vo svojom križiackom ťažení proti malým zamestnávateľom, že títo malí zamestnávatelia tvoria zhruba 70 % počtu zamestnaneckých miest na Slovensku. A nestále napriek tomu, táto vláda... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, hovorili ste tam teda v úvode, že teda dávate konkrétne číslo, ten výpadok na dani z príjmov, rádovo 500 mil. eur tento rok, ale teda súhlasíme s tým, že na výber daní z príjmov má podstatný vplyv, alebo asi najpodstatnejší, rast HDP, tak pri tvorbe tohtoročného rozpočtu bol takisto na začiatku prognózovaný rast HDP na úrovni 2,2 %. A potom prišli tie korekcie, to znamená, treba sa na to pozrieť tou optikou, že to súvisí s týmto, nesúvisí to s tým, že teda došlo k tým opatreniam, ktoré tu zaviedla táto vláda minulý rok.
Potom, hovorili ste, že tí podnikatelia by radšej zaplatili tých 5 000 eur, keby teda bola rovná daň, ale oni ju neplatia, oni ju neplatili ani v čase rovnej dane, pretože tie čísla zasa hovoria o niečom inom. Tu sme si niekoľkokrát povedali, koľko firiem podávalo daňové priznanie s nulovou daňou. A tie čísla sú vysoko nad 50 % dlhodobo. A sú spoločnosti, ktoré dlhodobo neplatia žiadne dane. A teraz otázka znie, ja beriem aj tie objektívne príčiny alebo teda beriem spoločnosti, ktoré pracujú s nízkou maržou, a teda sa môžu pohybovať na pomedzi tej nuly, ale sú tu spoločnosti, ktoré dlhodobo jednoducho majú stratu. A ja sa pýtam, z čoho teda financujú, povedzme, nejaké prevádzkové náklady tie spoločnosti, pretože každá spoločnosť... (Reakcia z pléna.) Záleží ale na tom, z akých to je výnosov, ale, dobre, sú stratové spoločnosti, ktoré jednoducho musia platiť nejaký nájom, majú nejakú réžiu, majú nejaký majetok. A to znamená, ak dokážu v podstate si cieliť to hospodárenie tak, aby platili nulu alebo aby boli v strate a zároveň majú objektívne nejaké náklady, tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)