Ďakujem pekne. Vážený pán minister, pani podpredsedníčka Národnej rady, dámy a páni, sa mi zdá, že už téma štátny rozpočet dosiahla svoj vrchol a už je tak nejak za vrcholom. Už to nepúta takú pozornosť ani verejnosti a ani médií. A myslím si, že ani Národnej rady, lebo zdá mi, že v tejto chvíli nie je žiaden rozdiel medzi počtom poslancov v porovnaní s piatkom poobede a teraz. Dokonca sme si niektorí v piatok mysleli, že aká to je nevýhoda vystupovať v piatok poobede. Ono je to taká istá nevýhoda alebo výhoda ako v utorok doobeda.
Mal som pripravených pár poznámok, v ktorých som chcel glosovať pána ministra, keď uvádzal návrh rozpočtu. Ale tiež si myslím, že už to, keďže to bolo vo štvrtok poobede, že už to teraz nie je až tak aktuálne. Alebo keď sa dostanem k niektorým iným poznámkam, tak možno to spomeniem.
Dámy a páni, návrh rozpočtu už získal niekoľko prívlastkov. Ten prvý mu dala vláda, keď ho schválila v októbri. Pán premiér ho nazval pokrízovým. Ja si myslím, že aj keď je to možno veľmi optimistický prívlastok, ale má skôr bližšie k možno väčšej viere, čo teda zo strany pána premiéra alebo aj pána ministra financií, čo by z pohľadu kresťanského demokrata by som nemal kritizovať, ak v SMER-e majú väčšiu vieru. Ale keďže nezamestnanosť na budúci rok sa neočakáva, že bude klesať, ale naopak, že bude vyššia ako tento rok, tak hovoriť o tom, že rozpočet je pokrízový, si myslím, že nevystihuje realitu. Realite sa viac približuje ten prívlastok, ktorý tu už dostal rozpočet a ktorý tu spomenul, myslím, prvýkrát poslanec Mikloš, keď hovoril, že tento rozpočet to je "po nás potopa". Alebo by som to trošku upravil, vy to predkladáte, čiže "po vás potopa". A to sa mi zdá byť už trošku bližšie k realite preto, lebo ja si myslím, ako moji kolegovia v klube, ktorí už vystupovali, aj Uhliarik napríklad, že tento návrh rozpočtu je skôr prezidentský. Naozaj taký, ktorý súvisí najmä s prezidentskými voľbami na budúci rok. A preto je tam málo, by som povedal, takých nepopulárnych vecí, ktoré by sa mohli negatívne prejaviť napríklad v prezidentskej kampani. A z tohoto pohľadu si myslím, že ako rozpočet do prezidentských volieb pán minister financií pripravil dobre. Čiže by si zaslúžil aj pochvalu, že naozaj ten rozpočet je tak ako, aby na tom kandidát SMER-u čo najmenej tratil.
A poviem niekoľko príkladov. Pozrite na sociálne služby. Pán minister to uvádzal ako zásadnú zmenu v kapitole ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, že tento rok bolo na pomoc neverejným poskytovateľom sociálnych služieb určených 62 mil. eur a na budúci rok bude 72. O 10 mil. viacej. Chcem povedať, že toto je zmena oproti rozpočtu v tejto položke nie preto, že by SMER zmenil postoj k neverejným poskytovateľom sociálnych služieb, ale to bolo výrazom, by som povedal, katastrofálnej situácie u neverejných poskytovateľov a vlastne záchrana pred kolapsom. Ja si myslím, že plus 10 mil. eur naviac pre neverejných poskytovateľov sociálnych služieb je najväčším dôkazom, že neverejní poskytovatelia doteraz boli diskriminovaní v porovnaní s verejnými poskytovateľmi, ako to je, a zo strany SMER-u. My sme polemizovali takmer celé roky a vyčítali sme, že predchádzajúci minister, ministerka sociálnych vecí, že ako by sa starala iba o tých verejných poskytovateľov. A hoci tí neverejní rovnako pomáhali spoločnosti aj štátu ako postarať sa o tých seniorov, ktorí sú odkázaní na sociálne služby, tak tí boli až na druhom mieste. Jednoducho výsledkom bolo, že keby zanikli neverejní poskytovatelia, tak to by bola katastrofa, naozaj katastrofa v tejto sfére. Oni museli prísť pred parlament, bolo to 26. novembra, keď sme začínali rokovať na tejto schôdzi, a pán minister prišiel s, víťazoslávne, sociálnych vecí vtedy, s informáciou, že dostanú o 10 mil. naviac. No a to bude len zachovanie týchto zariadení, aby mohli ďalej poskytovať sociálne služby. Takže ak je to obrat, ak je to zásadný obrat, ako o ňom hovoril pán minister financií, tak želám si, kiež by to tak bolo aj do budúcna, že naozaj sa bude vláda správať k neverejným poskytovateľom nie ako k súperom, ako k protivníkom, ale ako k partnerom, pretože robia nezastupiteľnú, plnia nezastupiteľné funkcie v tomto štáte. Čiže 10 mil. naviac. Určite nebudú protestovať neverejní poskytovatelia minimálne do prezidentských volieb. Pretože je to záchrana pred kolapsom a nehrozí, že by do prezidentských volieb takéto zariadenia zanikali.
Že to je prezidentský návrh rozpočtu vyplýva aj z iného. Napríklad, že tomuto rozpočtu chýba adresnosť, väčšia adresnosť. Ja som to spomínal pri tých zákonoch, ktoré sme schvaľovali pred zákonom o štátnom rozpočte, že príspevok pri narodení prvého dieťaťa. No ak ho štát dáva na jedináčikov, ak ho dáva rodinám, ktorých rodičia platia takzvanú milionársku daň, tak sa mi to zdá byť neuveriteľný luxus. Osemstoštyridsať eur dať niekomu, kto to nepotrebuje, a na druhej strane škrtať dávky v hmotnej núdzi?! Aj keď to teraz, čo som teraz povedal ako druhú časť vety, to len vyplýva z čísel. To sa nikde tak nepíše v rozpočte. Lebo on je prezidentský. Tam keby to bolo takto natvrdo napísané, že na dávkach v hmotnej núdzi sa vyplatí na budúci rok menej ako tento rok, tak to by bolo reálne, to by bolo pravdivé, ale nebol by to prezidentský návrh. Lebo by to mohlo mnohých ľudí vystrašiť. A že to tak je, tak stačí, aby ste si pozreli konkrétne čísla. Na dávky v hmotnej núdzi na budúci rok má byť vynaložených o 2,14 mil. eur menej ako tento rok. Menej ako tento rok. To znamená, ja už som sa pýtal aj minulý týždeň, predpokladáte, že teda bude menej odkázaných ľudí na dávky v hmotnej núdzi? Keď nezamestnanosť bude vyššia ako tento rok? Alebo si myslíte, že ešte tí ľudia majú také úspory, že budú žiť z úspor a že nebudú o dávky žiadať? Ja si myslím, že bude pravdivé to ďalšie, a to bude až po prezidentských voľbách, že jednoducho niekto nedostane, keď si neodrobí napríklad tú dávku. To znamená bude sa menej vynakladať na tie dávky, lebo ľudia vypadnú z oprávnených poberateľov, lebo nesplnia podmienky nároku na tú dávku.
Ja si myslím, že teda sprísňovať podmienky a robiť poriadok je správne. Ale to, že to je prezidentský návrh vyplýva z toho, že sa takto o tom jasne nehovorí, že jednoducho dostanú všetci. Aj dôchodcovia, aj tí solventní ľudia dostanú mnohé dávky, ktoré od štátu by nepotrebovali. Jasné, že keď ich dostanú aj tí solventnejší a tí bohatší, tak samozrejme menej sa potom ujde tým, ktorí sú naozaj odkázaní na pomoc štátu. A pre tých potom nebude. No ale tí nie sú tak dobre zorganizovaní ako napríklad odbory, a preto veci, ktoré považujem skôr za brzdu aj ekonomického rastu, tie tak nejak ľahšie prechádzajú alebo prešli pri rokovaniach s vládou SMER-u. Myslím napríklad na tie kolektívne zmluvy. Ich záväznosť sa bude rozširovať aj na tých, ktorí s tými zmluvami nesúhlasia, ktorí sa nezúčastnili rokovaní na tomto rozširovaní kolektívnych zmlúv, ktorí majú vlastné podnikové kolektívne zmluvy. Jednoducho, pán minister má vieru, že ekonomický rast bude vyšší, ale miesto toho, aby stúpal na plyn, stúpa na brzdu. Nemyslím konkrétne jeho, ale vláda mnohými tými opatreniami. A toto bolo jedno z nich. Ale moji kolegovia predrečníci spomínali aj ďalšie.
Napríklad, napríklad tie smutne známe daňové licencie. Juraj Karpiš, analytik INES-u, včera v novinách ich nazval "ako pokuta za podnikanie tým, čo sa nedarí". Pokuta za podnikanie tým, čo sa nedarí. A hlavný argument pre zavedenie tohoto inštitútu bol, že takmer 60 % týchto právnických subjektov neplatí už roky žiadnu daň. A to má byť ten najpresvedčivejší argument, že prečo takúto daň treba zaviesť. Prosím vás, no veď vy to schválite, ale ja sa bojím, že vy keď takto budete uvažovať a nahlas, tak vy potom pôjdete aj po tých päťdesiatich percentách fyzických osôb, čo neplatia žiadne dane, že aj na nich môžete použiť tento istý prístup. Už roky neplatia, takmer polovica ľudí na Slovensku zamestnaných neplatí štátu žiadne dane. Ale oni nie sú na ťarchu tomuto štátu. Veď tí ľudia, ak robia za minimálnu mzdu, ak dlhé roky sú ochotní pracovať na miestach, na pozíciách, ktoré sú zle zapletené, ťažko teda pracujú, ale zle zaplatení títo ľudia, oni síce neplatia dane, ale si platia odvody a neberú od štátu žiadne dávky. A zároveň robia veci, možno sú to pekári, cukrári, možno sú to iné profesie, bez ktorých si nevieme život predstaviť, a predsa neplatia štátu žiadne dane. Niektorí z nich začnú platiť, lebo z návrhu ministra financií napríklad vypadli niektoré úľavy, ktoré takéto nízkopríjmové, mali ich všetci, ale zaviedli ste ich aj na nízkopríjmové domácnosti, napríklad nezdaniteľné minimum na manželku. Šesťdesiat eur mesačne pri využití maximálnej možnej úľavy, to je 720 eur za rok. Dámy a páni, to je suma, ktorá v takej rodine, kde doteraz neplatili takúto daň a budú ju platiť, no to je šupa! Sedemstodvadsať eur. Čiže vaše reči o tom, že sa konsolidácia verejných financií nedotkne tých chudobných, tak to je na vode. Dotkne sa ich a týchto, ktorých som spomínal, sa veľmi výrazne dotkne.
Keď som hovoril o tých dávkach v hmotnej núdzi, tak si neodpustím ešte jednu poznámku, lebo na budúci rok viac ako 2 mil. eur sa v rozpočte počíta, že sa vyplatí na dávky v hmotnej núdzi. Napríklad tá dávka, základná dávka, zaokrúhľujem, 61 eur. Tento dopad na rozpočet cez 2 mil. eur má aj môj návrh alebo návrh, ktorý predkladám s mojimi kolegami z klubu, v novele zákona o platových pomeroch ústavných činiteľov. Ťažko sa vám to počúva, vám zo SMER-u, lebo vy ste ma inšpirovali, aby som taký návrh predložil. Keď poslanci Národnej rady poberajú niekoľko platov z verejných zdrojov, akože vykonávajú aj viacero funkcií, ale ja som argumentoval a budem ešte argumentovať na tejto schôdzi, predpokladám, že je to nespravodlivé, je to nefér, je to nemorálne. A najmä v čase krízy, keď sa musí šetriť takmer, malo by sa na každom kroku šetriť, tak títo ústavní činitelia vyciciavajú štát. A táto pažravosť, že to tak musím povedať, má dopad na rozpočet na verejné financie, ja odhadujem, 2,5 mil. eur. Takže je tu návrh, dámy a páni, ak by sme prijali novelu zákona o platových pomeroch, ako je na tejto schôdzi a presadili by sme princíp jeden plat poslanca Národnej rady stačí, ak ten poslanec Národnej rady vykonáva aj ďalšie funkcie, tak pán minister financií by vôbec nemusel znižovať sumu peňazí, ktorá je určená na dávky v hmotnej núdzi. Je to takmer taká istá suma. Takže ja navrhujem, ak sa to nemá dotknúť konsolidácie verejných financií, tak buďme naozaj solidárni s tou chudobou. A vy to môžete teraz dokázať, poslanci SMER-u, že ak by sme prijali princíp jeden plat z verejných zdrojov stačí, tak nemusíte šetriť na tých najchudobnejších.
Pozrite, štátny rozpočet je vždy postavený na lojalite občanov voči svojmu štátu, na lojalite alebo ochote platiť dane. Ale keď tá lojalita nie je tu v tejto sále, tak vy ju čakáte od Harabina? Že Harabin chce vytiahnuť od ministra financií 150 000 eur a že nijako necíti s touto krajinou? Alebo že to chcú bývalí vojaci a policajti, že im nestačia ich výsluhové dôchodky, ale ešte chcú aj dôchodok, starobný, zo Sociálnej poisťovne? Ako, vy sa čudujete, že potom niekto v podnikateľskej sfére nechce platiť na toto všetko, aj na túto inštitúciu zo svojich daní? No jednoducho tá lojalita občanov tohoto štátu voči tomuto štátu sa znižuje. A ja si myslím, že tento demoralizujúci jav by sme mali zastaviť. A ponúkam tento návrh aj s mojimi kolegami z poslaneckého klubu a môžeme to, keď sme to neurobili prvýkrát, keď sme rokovali o vládnom návrhu zákonov platových pomeroch ústavných činiteľov, tak na tejto schôdzi je ešte bod 68, to je poslanecký návrh, novela zákona o platových pomeroch, a môžeme to urobiť.
Pán minister financií, prosím, aby ste využili svoj vplyv na kolegov z vášho klubu, aby podporili tento návrh, lebo určite ani politicky tým nestratíte, naopak, ako to bude jasný signál, že to myslíte so spravovaním, poctivým spravovaním verejných vecí vážne. A ľudia aj vo vašom okolí, aj tam, kde ste starostovia, kde ste župani, kde ste primátori, to určite ocenia.
Mohol by som ešte pokračovať, ale zdá sa mi, že by som opakoval to, čo už povedali moji predrečníci. A preto vám chcem poďakovať za to, že ste ma vypočuli. (Potlesk.)
