27. schôdza

26.11.2013 - 18.12.2013
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

6.12.2013 o 12:47 hod.

Ing.

Ivan Švejna

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 12:47

Ivan Švejna
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážení kolegovia, vážené tri dámy a vážení kolegovia aj ostatní, som rád, že sme tu, dokonca teraz rozmýšľam, či nás je viacej ako členov finančného výboru, alebo približne toľko, ale teraz na to nemyslím. To je len na úvod, hej
Dovoľte sa mi vyjadriť k takémuto dôležitému zákonu, ako je štátny rozpočet. A ja to trošku netradične pojmem, pretože už mnohé veci boli povedané, tak nerád by som sa opakoval, aby som vás zasa nenudil. No na druhej strane poviem, ešte predtým, než to skritizujem, aj pochvalu.
No v prvom rade tento rozpočet sa líši od tých viacerých, čo už boli v tejto miestnosti už komentované aj minulé roky, dvoma zásadnými vecami, jedným takým veľmi pozitívnym faktom pre mňa a jedným takým veľmi negatívnym faktom.
Ten pozitívny fakt je, že skutočne vyzerá to tak, že skutočne sme znížili počet tých podvodníkov, ktorí pýtajú DPH vratky, to znamená to, čo ja považujem na základe falošných dokumentov, v podstate okrádajú kasu a podľa mňa to nie sú žiadni optimalizátori, čo teda nie sú, ale obyčajní lúpežníci. A čím viacej takýchto prípadov bude aj medializovaných, tým viac si myslím, že aj týchto takýchto podvodníkov explicitných bude menej a menej a v tej kase v podstate zostane viacej peňazí a potom nebude musieť minister financií rozmýšľať, kde ich zase zobrať, alebo koho zdaniť. Dobre, tak to je tá pozitívna správa, čomu som rád. A dúfam teda, že ešte v tejto oblasti ešte nebolo povedané konečné slovo. A dúfam, že aj tí zodpovední budú aj rozmýšľať o tom, ešte ako postihnúť nielen tých budúcich DPH-čkarov, ale aj tých, ktorí v minulosti robili tieto podvody, ktoré proste musia byť potrestané.
No negatívna správa je, samozrejme, tá druhá, tie daňové licencie. Ja sa priznám, že som bol dosť prekvapený. Veľa vecí tu bolo povedaných. Ale ja by som ešte možno niektoré veci povedal navyše, resp. niektoré zdôraznil.
No prvá vec. Viacej vecí mi vadí, ale tak pôjdem postupne, je forma. No jednoducho sa mi zdá, že je to taký učebnicový príklad politického cyklu, keď politik chce presadiť nejakú myšlienku a dáva to naschvál do nejakých volebných termínov, pretože hneď tesne po voľbách do VÚC, myslím, to bol pondelok, myslím, pondelok tu, keď boli oznámené výsledky v nedeľu, tak v pondelok ministerstvo financií urobilo tlačovú besedu, kde predstavilo tieto daňové licencie, to znamená už konkrétne ten návrh.
Potom zase mi tu trošku tak akože k tomu politickému cyklu vadí to, že tieto daňové licencie nebudú sa platiť k 31. 3. 2014, pretože pár týždňov na to sú prezidentské voľby, keď je daňové priznanie, ale až roku 2015, to znamená, že explicitne je to prispôsobené tomuto.
Ďalšia vec, čo mi pri tej forme, ja hovorím stále len forme, vadí, je, že je to skutočne dôležitá vec, že robí sa to pozmeňujúcim návrhom, aj keď akceptujem to, že pozmeňujúcimi návrhmi sa robí veľa vecí, ale ja si myslím že zásadné, závažné veci, ktoré sa dotýkajú strašne veľkého počtu občanov, a v tomto prípade je to vyše 100 tisíc subjektov, jednoducho treba mať, treba urobiť pripomienkové konanie, musia sa aj tí, ktorých sa to týka, proste vyjadriť k tomu. Ja som presvedčený, že proste tak ako keby mal byť „spravodlivý proces", tak proste aj tí podnikatelia by mali mať právo sa obhájiť, že jednoducho nie je to tak, ako sa to podsúva, že to tak je. Takže tá forma podľa mňa bola veľmi nešťastná. A stále si myslím, že aj akýkoľvek nápad jednoducho by mal mať nejakú určitú formu.
No ja skúsim niečo povedať k tým podnikateľom, pretože ja som takým odporcom kolektívnych vín, všeobecných či národnostných alebo teda aj stavovských a podobne a nikdy by som si nedovolil povedať, ako niekto hovorí, že podnikatelia klamú. Takisto by som si nedovolil povedať, že všetci tí, čo sú v hmotnej núdzi, sú podvodníci a že sa im nechce robiť, hej. Ale to je o niečom inom. Ale to ešte k tomu príde, teraz nie v mojej reči, ale to je jedno. Alebo takisto jednoducho niektorí sú podvodníci nezamestnaní, ale niektorí jednoducho skutočne chcú mať tú prácu a sú ochotní robiť.
No v trhovej ekonomike je veľký význam firiem, podnikateľov. A jednoducho funguje to tak, že, to je jedno, či to je v Amerike, na Slovensku alebo v Ugande a tak ďalej, približne len 10 % ľudí je schopných alebo chce podnikať, proste má tie vlohy na podnikanie, a 90 % ľudí, plus-mínus, jednoducho je tých, ktorí nikdy nebudú schopní podnikať a jednoducho ktorí preferujú byť zamestnanými. To znamená, že na jednej strane máme tu tých podnikateľov, ktorí sú, hovoria im arbeitgeber, tí, ktorí poskytujú prácu, a na druhej strane sú tí arbeitnehmer, tí, čo ju berú. Takže keď my hovoríme o podnikateľskom prostredí, akože to nie je vôbec o podnikaní alebo o podnikateľoch, aj keď sa stále posúva, ale jednoducho je to presne aj o tých zamestnancoch, lebo nebyť kvalitného podnikateľského prostredia, tak by ani neboli zamestnaní tí ľudia. Jednoducho to je ten princíp. A, samozrejme, od toho závisia aj iné skupiny obyvateľstva, povedzme, ľudia v štátnej sfére a tak ďalej, hoci sa to stále zdá, že tí podnikatelia, že to je len niečo iného a to sú len takí podvodníci.
V trhovej ekonomike je bežná vec, že podnikatelia sú v účtovnej strate. To mi nikto nevyhovorí, jednoducho to je jedno, či to je v Amerike alebo v Čechách a tak ďalej. Ja som minule hovoril, že mám aj z Čiech údaje, môžem to komukoľvek ukázať, že 54 % subjektov je v účtovnej strate. Takže vôbec chápať, akože každý podnikateľ má povinnosť byť v účtovnom zisku, je jednoducho nezmysel. To znamená, že tam, to je jedno, či to nazveme novú daň alebo minimálnu daň alebo ja neviem vianočný darček, vianočná licencia, to je úplne jedno, jednoducho pointa tej dane, ten duch tej dane je to, že je to minimálna daň z príjmu právnických osôb.
A chcem tu povedať, že nie je vôbec pravda, že podnikatelia nemajú výdavky ešte predtým, ako idú zaplatiť ten zisk. No v prvom rade každý keď akúkoľvek myšlienku má, chce niečo predávať. Tak prvé je čo? Potrebuje si nájsť nejaké sídlo. Tam musí zaplatiť nejaký nájom, samozrejme, nejaké minimum podnikateľovi, ktorý tiež z toho žije. Potom, musí mať účtovníčku, musí si kúpiť počítač, kde platí DPH, a tak ďalej a tak ďalej, akože musí nakúpiť nejaké zásoby, hej. Vôbec nie je pravda, že cieľom by malo byť, aby sme nemali stratové podniky. A pritom ešte nezačal podnikať, ešte nezačal zarábať, pozor, ani ešte nezačal zarábať a už aké výdavky má.
Ale čo sa deje teraz s týmito licenciami, keď sa tak zamyslíme, keď štát povie, že minimálna daň z príjmu právnických osôb v tých rozdielnych prípadoch je 480 eur. No čo to znamená? No znamená to akurát to, že ten podnikateľ v tých nákladoch, čo teraz som vypočítal, a, samozrejme, každý má z nich jeden, musí si ešte zakalkulovať dopredu zisk skoro 2 200 eur, no logicky, lebo tá licencia, keď si zoberiete to, že 2 200 eur musíte zarobiť, keď budete mať 22-percentnú daň z príjmu právnických osôb, tak vlastne vám to vychádza plus-mínus 480 eur. Respektíve. tí, čo sú platení DPH, majú povinnosť, alebo vláda urobí svojím „nariadením“ povinnosť 4 400 eur a pri tých tie obraty okolo 500 000, tak 13 000 eur. Proste to je názor vlády, že toto je jediný poctivý podnikateľ, ktorý zarobí takúto sumu.
Takže predstavte si, že človek chce založiť firmu napríklad dnes. Tak síce sú tam nejaké príťažlivé veci, že si to môže odpočítať, že to prvý rok neplatí. Ale, pozor, len mesiac v tom roku neplatí. Možno keď to zaplatí teraz a 5. 11. si založí firmu, tak 31. 3. ďalší rok už musí zaplatiť za celý rok. Takže vlastne je mu „odpustené“ neplatenie dane len tento mesiac.
Ja by som tu povedal ešte niečo k tomuto. Boli tu spomínané istoty. A teraz nebudem nejaký cynický a nebudem sa posmievať z tých istôt. Ale faktom zostáva to, že každý, kto chce začať podnikať, potrebuje nejakú stabilitu, potrebuje vedieť, že jednoducho sa nezmenia tie pravidlá alebo nejaké mantinely, to, čo som aj navrhoval pred dvoma mesiacmi, jednoducho poďme sa baviť o tom, ako zaviesť mantinely pre každú budúcu vládu, kde sa možno pohybovať v tej daňovej oblasti. No obávam sa, že toto je tak zásadná vec, že proste to úplne narúša istotu toho rozmýšľania toho podnikateľa, lebo teraz kto mu dá tú záruku, pýtam sa, keď minister financií povedal, že chce znižovať o ďalšie percento daň z príjmu právnických osôb a súčasne zdôvodňoval zavedenie licencie, že to je vlastne jedna nádoba. Tak keď sa bude znižovať o to percento, tak zase zvýšime tie daňové licencie? Môže niekto garantovať, tu povedať, že toto je konečná suma týchto licencií? No obávam sa, že nie. Ale čo si pomyslí ten podnikateľ. Ja napríklad možno nie som taký skeptický v tom, koľko firiem sa zruší, lebo tie firmy proste už majú nejaké majetky. A proste už nejako to funguje. A jednoducho nie som si istý, že to bude veľké množstvo. V tomto by som sa až tak nebál. Ale bál by som sa toho, kto si bude zakladať teraz tie nové spoločnosti, keď nie je tá právna istota a treba plánovať už dopredu, ten zisk som už vymenoval, hej, že treba takto dopredu zarobiť. Takže kde je tá záruka tej stability? Opačne, by som povedal, proste my máme podnikateľské prostredie, ktoré je de facto nestabilné.
A podnikateľské prostredie, som sa to snažil vysvetliť, to samo osebe nie je otázka. Jednoducho je to nutné aj pre nepodnikateľov, pretože bez toho jednoducho my nepokročíme ďalej a jednoducho naša životná úroveň sa nebude zvyšovať. A, viete, samozrejme, vždy sľubuje tým podnikateľom stále každá strana, proste vyvolená skupina, teraz to myslím ironicky, ako to proste bude zlepšovať. Potom príde k moci. A zase začne slovami a títo doplácajú na hentých a títo zamestnanci doplácajú na živnostníkov. Teraz som sa dozvedel, že, zase, zamestnanci doplácajú na eseročky. Ja neviem stále sa hľadá ten nejaký triedny nepriateľ. A potom to vyvoláva v ľuďoch emócie, lebo, samozrejme, každý z nás pozná nejaký negatívny príklad. Aj ja ho poznám. Ale poznám negatívny príklad aj medzi politikmi. Aj z politikov mnohí hovoria pravdu a mnohí klamú. Poznám ľudí, ktorí proste sú zamestnanci a jednoducho podvádzajú, klamú alebo kradnú zamestnávateľovi. Ale nemôžem teraz povedať, že všetci zamestnanci kradnú.
A čo sa týka ešte tej filozofie tej minimálnej dane, mi to trošku pripomína, ako keby sme povedali, že nezamestnaný má zaplatiť daň z príjmu. No nezamestnaný neplatí daň z príjmu, lebo nemá ten príjem. Teraz nehovorím o dávke. Proste preto neplatí. A to poviete príťažlivo, že však on si to bude môcť odpísať, keď sa raz zamestná, a pritom ešte nehovorím, že to je bezúročne úverovanie štátu, pretože keď zaplatí teraz dopredu nejakú minimálnu daň, aj keby si ju mohol niekedy odpísať, tak úroky mu nikdy ten štát nenahradí. Takže myslím si, že táto skutočnosť z najhorších opatrení tejto vlády, uvidíme, čo nás ešte čaká, lebo už teraz všetky skúsenosti ani nedokážeme vôbec už predvídať.
No takže ohľadom toho podnikateľského prostredia. Je evidentné, že, áno, niekedy priznávam, urobí vláda niečo dobre, na prospech a niečo zle. A, zase, je to ako valčík, raz, dva, tri, raz, dva, tri, raz, dva, tri. A stále sme okolo toho.
A sú tu rôzne indexy, o ktorých proste nehovorím, že sú od opozície, ale proste sú uznávané, samozrejme, každý z tých indexov je trošku subjektívny. O tom viem niečo, však som tiež tvoril niektoré indexy. Ale nemyslím si o tom subjektívnom, že by sa klamalo, ale, povedzme, posudzuje niektoré subjektívne kritériá. Vždycky to je dôležité, ktoré kritérium posudzujeme. Sú to aj indexy konkurencieschopnosti, indexy ekonomickej slobody, indexy kvality podnikateľského prostredia. A, žiaľbohu, začíname postupne prepadať v týchto indexoch.
Takže obávam sa, že treba sa nad týmto zamyslieť a ten trade, že sa to zníži z 23 na 22 % a zavedú sa daňové licencie, ja by som nechal radšej tak a aj keď, samozrejme, ešte raz, ja som za zníženie akejkoľvek dane, tak nie je to fér.
O tom, že sa dejú rôzne veci teraz ohľadom toho podnikateľského prostredia, tak svedčí aj to, že v poslednom čase, dokonca posledný týždeň vlastne idú tri podania na Ústavný súd, to znamená, čo sa týka kolektívnych zmlúv, nanútiť malým podnikateľom, aby dodržiavali to, čo sa dohodlo niekde inde, retroaktivita tých odpisovaných strát a samotná teda minimálna daň, ktorá sa volá daňová licencia.
Takže ja by som aj skončil a možno by naozaj stálo za to, zamyslieť sa nad tým, či takéto opatrenia pomáhajú a aké budú toho dôsledky, jednoducho, obávam sa, minimálne psychologické dôsledky tých 100 000 ľudí. Totiž za každou tou eseročkou je jeden človek, dvaja ľudia. Niekde možno je to jeden, možno jeden má tri eseročky. Nikto to nespochybňuje, že to tak všelijako je. Alebo niekto má aj DPH alebo je bez DPH a tak ďalej. Ale stále tu hovoríme o 100 000 ľuďoch, ktorí majú rodiny, ktoré majú zamestnanci, či stojí za to proste takýmto opatrením vôbec ich rozčuľovať, chcel som povedať iné slovo, ale myslím si, že slovo rozčuľovanie je tu adekvátne. Takže ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

6.12.2013 o 12:47 hod.

Ing.

Ivan Švejna

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

12:47

Ladislav Kamenický
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Ivan, spomínal si tu, že 10 % ľudí má vlohy na podnikanie, 90 % sú tí, ktorí v podstate by mali skončiť ako zamestnanci. No poviem ešte nejaké iné čísla, 5 % ľudí vlastní 95 % bohatstva, ktoré sa vyprodukovalo na svete.
Čo sa týka povinnosti byť v účtovnom zisku, nikto nemá povinnosť byť v účtovnom zisku, ale, už som to tu spomínal, my zavádzame opatrenie, keď prvý rok neplatí žiadnu daňovú licenciu podnikateľ. A to, že má na začiatku určité výdavky, tak to je prirodzené. Však, preboha, keď podnikateľ podniká, tak musí najprv niekto do niečoho investovať. Čiže myslím si, že je akurát korektné, že podniká štyri roky a má možnosť si tú daňovú licenciu odpočítať, tak aby vyprodukoval nejaký zisk. A keď on ho proste nevyprodukuje, tak zaplatí nejakú minimálnu licenciu, ktorá bude napríklad na pokrytie výdavkov štátu s tým, že musí riešiť jeho daňovú agendu nejaký daňový úrad.
Pýtal si sa, či tu môže niekto zagarantovať, že sú to spojené nádoby, že keď je tu daňová licencia, že sa to nebude zvyšovať, ak sa niečo zmení. No myslím, že ani vy ste nevedeli zagarantovať, že sa nezvýši napríklad DPH, ak budete mať nejaké výpadky v príjmoch štátneho rozpočtu. A videli sme to, z 19 % ste tú DPH zdvihli na 20 % a kto to vedeli garantovať ľuďom, že toto sa nestane.
Takže myslím si, že, ako už minister povedal, máme úmysel, ak sa zlepší výber, ísť ešte s daňou z príjmu právnických osôb dole. Takže to je asi všetko.
Skryt prepis

6.12.2013 o 12:47 hod.

Ing.

Ladislav Kamenický

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

12:47

Miroslav Číž
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán kolega, nepochybne s tvojimi vystúpeniami sa dá komunikovať. Takže dovolím si zaujať také malé stanovisko.
Vieš, pripadá mi toto tvoje vystúpenie aj v kontexte s vystúpením pána Solymosa ako zúfalo jednostranné. Mne to pripadá, že MOST – HÍD zastupuje len tých tvojich 10 % podnikateľov, pričom tých 90 %, ktorí teda nevedia podnikať, tak v podstate tvoju stranu nezaujíma, pretože si nehovoril o potrebách tých 90 %, o tom, že štát potrebuje nejaké peniaze na zabezpečenie nevyhnutného rozsahu služieb. Aj tí zamestnanci, v tom podniku, ktorý neprodukuje zisk, chodia do školy, vzdelávajú sa, majú deti. Z nich možno potom sú niektorí nezamestnaní a štát im musí platiť primerané dávky. Takže nerozumiem absolútne tomuto neoliberálnemu konceptu, ktorý sa o tomto pri takom vnímaní objavuje.
Čo tieňová ekonomika, s ktorou sa veľmi ťažko bojuje? A je to boj nikdy nevyhrateľný úplne, zdá sa. Má byť len o tom, do akej miery potlačíme jej prejavy. A tie prostriedky sú, samozrejme, zložité.
A problém regulácie právnej vždy je taký, že nepostihneš každý konkrétny vizuálny prípad toho podnikateľa, ale pravdepodobne hovorili v danom prípade o licenciách len a akejsi minimálnej dani právnických osôb. No ja osobne si myslím, že tam trošku cítim aj tú daň z majetku. Predsa tá firma niečo stojí. Nikto z nás sa ma nepýta, keď platím daň za záhradu, ktorú mám, či z nej mám úžitok a či mi niečo produkuje. A v celkovom kontexte, nie vytrhnuté z kontextu potom má význam, aby štát pozrel na znepokojujúci jav, že pomaly 60 % spoločností rôzneho typu a štatisticky vykázaných... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

6.12.2013 o 12:47 hod.

JUDr.

Miroslav Číž

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:09

Daniel Duchoň
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ivan, ty si tam teda povedal takú vetu, že my tvrdíme, že spoločnosti musia byť ziskové. Netvrdíme to. Samozrejme, nemusia byť ziskové. Ale boli k tomu toľkokrát opakované vety a konštatovania. Dobre, ak tie spoločnosti tvoria dnes stratu, tak predsa firmy sa zakladajú s víziou, že raz sa z tej straty dostanú a že jednoducho ten zisk budú dosahovať. A hovoril si, že to môže teraz ovplyvniť tie spoločnosti, ktoré sa idú zakladať. Ale predsa v prvom roku nanovo založené spoločnosti neplatia túto daňovú licenciu. A hovoril si, že ak si niekto dnes, v decembri založí túto spoločnosť, tak jednak pokiaľ viem, tak by tam mal platiť iba jednu dvanástinu. Ale ten, samozrejme, kto si ju bude zakladať dnes v decembri, 5., 6. decembra, tak si toto rozhodnutie môže posunúť do januára. Ale, hovorím, mala by tam byť jedna dvanástina. Takže to je toľko k tomu.
Alebo teda k neustále opakujúcim licenciám ešte som chcel na niečo reagovať. Ale teraz si na to nespomeniem. Ďakujem zatiaľ.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.12.2013 o 13:09 hod.

Ing.

Daniel Duchoň

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 13:10

Ivan Švejna
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Tak ďakujem kolegom za komentár.
No čo sa týka toho prvého roku, no tak však presne som to povedal, opravte ma, pokiaľ som sa pomýlil. Keď založím 1. decembra eseročku, tak za rok 2014 už v daňovom priznaní roku 2015 predsa platím to. To znamená, že ja som „oslobodený“ len od tej jednej dvanástiny. A ja keď ju založím teraz alebo v októbri, to je jedno, tak ja už musím kalkulovať, že za rok 2014 v daňovom priznaní zaplatím tu daňovú licenciu.
No a čo sa týka toho vysvetlenia, že štát má nejakú agendu s tými eseročkami, no, dobre, tak ja zase potom môžem povedať, že ja ako eseročka keď nezamestnám človeka, tak štát má potom agendu s tým nezamestnaným, ho niečo stojí. Však on by mal byť vďačný za každého človeka, čo ja zamestnávam, aby nevisel niekde na úradoch práce. A nemusím hovoriť o tom, na Slovensku aká je nezamestnanosť. Lenže ja si stále myslím, že ten podnikateľ skutočne v prospech štátu viacej robí, než proste nejaké účtovníctvo zo strany štátu.
No k Mirovi Čížovi. Bolo to nesprávne pochopené. Naopak, keď budeme mať čas, tak ja ti aj vysvetlím, že vôbec liberálny postoj nie je v tom obhajovaní podnikateľov, ale, naopak, spotrebiteľov. A spotrebiteľ má mať čo najväčší výber za čo najnižšiu cenu. Ale ja som hovoril o poslaní, o poslaní, lebo, povedzme si otvorene, nové pracovné miesta skutočne dlhotrvajúce nevytvára ani štát a, pri všetkej úcte, ani odborári. Jednoducho to môže robiť len súkromný sektor, to je jedno, či je malý alebo veľký a tak ďalej. A jednoducho to hovorím, že v záujme aj tých zamestnancov je to, aby proste ten podnikateľ mal chuť ich zamestnať. A, samozrejme, podnikateľ chce zarobiť, však každý chce z podnikateľov zarobiť, ale zarobí to len vtedy, keď... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie

6.12.2013 o 13:10 hod.

Ing.

Ivan Švejna

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 13:12

Pavol Zajac
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, dámy a páni je 13 hodín 15 minút, piatok poobede, tak som aj pred rokom k štátnemu rozpočtu vystupoval, takže na túto pomerne komornú atmosféru som už zvyknutý.
Na úvod mi dovoľte povedať k tomuto návrhu zákona to, čom som povedal dneska ráno vo faktickej poznámke. Naozaj je mi až ľúto ministra financií pána Kažimíra, ktorý má aj zdravotné problémy, že ho včera premiér a ďalší členovia vlády sem neprišli podporiť, keď predkladal zákon roka. Je to také zvláštne.
Teraz mi dovoľte sa vyjadriť k návrhu zákona roka. Budem používať niektoré prognózy aj z roku 2013, pretože podnikateľské prostredie, rozpočet a situácia ekonomická na Slovensku ani nikde vo svete nezačína 1. 1. 2014, ale kontinuálne sa vyvíja v priebehu niekoľkých rokov.
Takže najprv mi dovoľte povedať, že zlé výsledky výberu daní a odvodov v roku 2013 spôsobilo aj makroekonomické prostredie, čo je tu niekoľkokrát spomínané, ale aj zlé legislatívne opatrenia vlády Roberta Fica v roku 2012, hneď po nástupe. To znamená, dvihli ste daň z príjmu firiem, dvihli ste odvody pre drobných živnostníkov, teda pre všetkých živnostníkov, zaviedli ste odvody zo zamestnávania na dohodou, zaviedli ste horší Zákonník práce. Kto toto spochybňuje, tomu odporúčam makroekonomickú správu, ktorú vypracovalo ministerstvo financií, nech si ju otvorí na rok 2013, pričom nech si otvorí stranu 17, kde si autor okrem toho, že uviedol určité čísla, dovolil aj napísať komentár. A ja z neho prečítam jednu vetu: „K zníženiu prognózy dane prispieva horší vývoj makroekonomickej základne, ale aj prehodnotenie vplyvu legislatívnych zmien a hlavne aktuálny pokles ziskovosti firiem. Naozaj, v septembrovej prognóze v tomto roku sa objavilo, že vláde Roberta Fica v tomto roku oproti rozpočtu, ktorý si pripravila vláda na tento rok, chýba 520 miliónov na daniach a odvodoch. V pondelok sme z médií všetci počúvali o tom, že podľa najnovšej prognózy sa tu podarí predsa len vybrať o 150 miliónov viac, ale 520 miliónov mínus 150 miliónov je vždycky 370 miliónov, ktoré chýbajú vláde Roberta Fica už v tomto roku v rozpočte.
Poďme teraz k rozpočtu na rok 2014.
Vláda si naplánovala rast HDP na úrovni 2,2 %. Vo viacerých vystúpeniach a faktických poznámkach som počul , že my pravica neustále hovoríme o daniach pre firmy a o podpore pre firmy a my sme orientovaní len na tých 5 alebo 10 % obyvateľov Slovenska, ktorí podnikajú. V tejto chvíli mi dovoľte povedať, dámy a páni, podnikatelia nie sú teroristi, podnikatelia sú jediní tí na Slovensku, ktorí vytvárajú hospodársky rast, platia dane a zamestnávajú občanov Slovenska. Tých 400 tisíc nezamestnaných, ktorých máme dneska na Slovensku, je najväčší problém. Nové pracovné miesta môžu vytvárať len podnikatelia. Preto keď my pravicové strany hovoríme o vytváraní lepšieho podnikateľského prostredia, tak nehovoríme, že chceme pomôcť len tým 5 alebo 10 %, ktorí podnikajú. Ale oni zamestnávajú ľudí. Platia dane a odvody. A je pravda to, čo povedal pán kolega Švejna, nie všetky eseročky, ktoré vytvárajú nulu, sú podvodníkmi. Tí minimálne, ktorí zamestnávajú ľudí, platia dane a odvody za týchto zamestnancov.
Preto ma veľmi prekvapilo, pán minister, keď som si prečítal v návrhu štátneho rozpočtu, že sa plánuje na budúci rok nezamestnanosť na úrovni 14,3 %. Naozaj v septembri, keď bol zostavovaný tento štátny rozpočet, už bola prognóza aj na rok 2013 a v nej sa píše o 14-percentnej nezamestnanosti, dnes sme na konci roka, naozaj máme zhruba 14-percentnú nezamestnanosť. A vy plánujete na budúci rok 14,3-percentnú nezamestnanosť. Neviem, či tam priniesol nejaký škriatok toto číslo alebo naozaj plánujete vyššiu nezamestnanosť na budúci rok?
Na druhej strane musím povedať, že keď som si prečítal, aké budú dane a odvody na budúci rok, tak pri zamestnancoch počítate s vyššími príjmami z daní, s vyššími odvodmi do Sociálnej poisťovne a vyššími odvodmi do zdravotnej poisťovne. Tu mi niečo matematicky nesedí, na papieri je 14,3-percentná nezamestnanosť, čiže vyššia, a na druhej strane počítate s vyššími odvodmi a príjmami od zamestnancov.
Rád by som sa dotkol, keď sme pri zamestnancoch, aj zamestnancov štátu. Naozaj na začiatku pri vystúpení pána Mikloša prišlo tu na diskusiu s vami, pán minister, keď ste povedali, že na budúci rok bude štát zamestnávať o tuším 2 300 zamestnancov menej, pán Mikloš vám povedal iné číslo. Aj keď budem porovnávať tabuľkové miesta za rok 2013 a rok 2014, vidím tam rozdiel, že štát na budúci rok bude zamestnávať o 900 ľudí menej. Neviem, odkiaľ ste nabrali číslo 2 300.
Predsa len ešte spomeniem rok 2013, kde sa vám podarili najväčšie úspory, kde ste dosiahli najväčšie úspory v rozpočte na rok 2013, čím ste zachránili tie nižšie dane a odvody. A premostím to na rok 2014. V prvom rade to bola možnosť vystúpenia z 2. piliera, bolo to jednorazové opatrenia, všetky štyri opatrenia, ktoré spomeniem, boli jednorazové opatrenia a nedajú sa už opakovať, hoci v jednom prípade to aj zopakujete. Znamenalo väčší príjem pre štát vystúpenie z 2. piliera, 229 miliónov, odpredaj núdzových zásob ropy, 371 miliónov, jednorazové opatrenie, ktoré sa už nedá zopakovať, ďalšie núdzové zásoby Slovensko nemá, aj keby sme hneď začali asi ropu ťažiť, tretie opatrenie, dividendy a superdividendy, ktoré boli vo výške v roku 2013 na úrovni 509 miliónov, a štvrté najsmutnejšie jednorazové opatrenie, ktorým sa vám podarilo usporiť v roku 2013, a to je nečerpanie eurofondov.
Vláda aj podľa prognózy zo septembra tohto roka plánuje v tomto roku vyčerpať len 50 % z eurofondov, z tých, z ktorých si to naplánovala, namiesto 3,5 miliardy len 1,8 miliardy. Dámy a páni, ale prognóza, z 1. 12., ktorá je spred týždňa, hovorí o tom, že k 1. 12. vláda čerpá len 1,72 miliardy, len 30 % eurofondov ku 1. 12. Počkáme si na to definitívne číslo. Ale za ten mesiac, si myslím, nenaplní sa ani prognóza 50 % tých 1,8 miliardy., ktoré ešte v septembri očakávala vláda, že ich vyčerpá. A prečo o tom hovorím? Dalo by sa povedať, niekto by mohol povedať, veď nevyčerpáme ich toho roku, vyčerpáme ich na budúci rok. No ale štát musí aj spolufinancovať eurofondy. A v septembrovej prognóze, keďže sa bude čerpať len polovička z nich, spolufinancovanie štátu, sa usporí 402 miliónov eur. Najväčšia úspora v štátnom rozpočte na tento rok je nečerpaním eurofondov a nepoužitím finančných zdrojov na spolufinancovanie vo výške 402 miliónov. A bojím sa, že to bude ešte viac. Eurofondom sa budem ešte ďalej venovať.
Keď som už pri tých jednorazových opatreniach z roku 2013, musím povedať, že pri rozpočte na rok 2014 jednorazové opatrenie bolo použité. A to sú tie dividendy. Viacerí predrečníci už to spomínali, naozaj v roku 2013 sme mali dividendy a superdividendy vo výške 509 miliónov, na budúci rok tieto dividendy očakávame vo výške 991 miliónov. Z toho len SPP má zaplatiť 735 miliónov. Dámy a páni, toto považujem za vyjedanie, vykrádanie našej spoločnej špajzy, a to nielen toho, čo tam je, naozaj aj do špajzy sa dá chodiť, dokedy tam niečo je. Ale my ideme vyjedať aj to, čo tam nie je. Dámy a páni, SPP si na tieto dividendy bude musieť požičať vo forme dlhopisov. Takže to nie je taká dividenda, na ktorú si ten podnik zarobí, ale to budú dividendy ktoré si tento podnik požičia. Preto to pokladám za vyjedanie špajzy aj toho, čo tam nie je.
Dovoľte mi, aby som sa vyjadril aj k projektu ESO. To znamená úspory, ktorými sa hlavne pán minister Kaliňák veľmi chváli. Dovoľte mi, aby som v tejto chvíli povedal, že zatiaľ je to viac P. R. ako reálne výsledky. Naozaj na tlačových konferenciách pána Kaliňáka, myslím si, že z nich jednu mal aj s premiérom Ficom, dozvedáme sa veľké čísla, stámiliónové čísla. Keď ho ale novinári žiadajú, aby exaktne vyčíslil, kde sa tieto úspory dosiahnu, odrazu je problém. Keď sme sa na to pýtali na výbore pre verejnú správu, keď sme chceli ísť na poslanecký prieskum a chceli sme vidieť tie analýzy, kde sa tie stovky miliónov usporia aj na budúci rok, odrazu bol problém. Keď sa pýtajú novinári na tieto analýzy, odrazu sú to tajné analýzy. Dámy a páni, ale raz príde na lámanie chleba. Aj pri rozpočte na rok 2014 pán minister musel zadefinovať, kde tá úspora bude. A tu si môžete nájsť od strany 40 po stranu 50, na desiatich stranách je rozpísané to ESO, na každom jednom ministerstve, na každom jednom štátnom orgáne, organizácii je rozpísané to ESO.
Dámy a páni, ja som si to dal do takej tabuľky a dovoľte mi, aby som informoval tých, čo ste nečítali, kde sa to má usporiť. Rozdelil som si to do takých 6 kolónok.
Prvá kolónka je odpredaj majetku štátu. Odpredaj majetku štátu je vo výške vo všetkých týchto ministerstvách a organizáciách vo výške 55 mil. Pán minister Kažimír tu na úvod povedal, že to je taký druhotný derivát ESO. Rozumel by som tomu, ak by to boli budovy, ktoré sa uvoľnia tým, že sa určité organizácie budú spájať, dokonca aj rušiť a takto nám vzniknú prázdne budovy, ktoré štát odpredá jednorazovo, iba v tomto roku sa ten príjem môže dosiahnuť. A toto by som nazval druhotný derivát štátu. Ale, pán minister, ja tam vidím odpredaj na ministerstve kultúry vo výške 15 miliónov. Ja som si nevšimol, že by na ministerstve kultúry bola nejaká reorganizácia v súvislosti s ESO a v tej súvislosti by sa nám uvoľnili budovy, ktoré predáme za 15 miliónov. Neviem o takej reorganizácii, alebo Správa štátnych hmotných rezerv 11,2 milióna, možno na ministerstve vnútra 22 mil. Áno, tam nejakým zlučovaním viem si predstaviť, že sa uvoľnia nejaké budovy. Ale sú to jednorazové príjmy pre štát. A preto do nejakých systémových dlhodobých šetrení do ďalších rokov s tým nemôžeme počítať.
Potom je tam kolónka dividendy a odvody zo zisku. Pri všetkej úcte, neviem, akým spôsobom sa dostalo toto do reformy ESO, lepší výber dividend 80 mil. na ministerstve financií, 5,3 milióna na ministerstve pôdohospodárstva, kde majú Lesy Slovenskej republiky, myslím si, LPM, š. p., Ulič zaplatiť o nejakých 300 000 viac. Čo má spoločné s ESO-m toto, dividendy, odvody zo zisku vo výške 91 miliónov eur?
Ďalej, sú tam poplatky a príjmy z prenájmu. Dámy a páni, tie sú vo výške 17 miliónov. Najviac je to na ministerstve pôdohospodárstva, 12,8 milióna príjem. Viete, za čo to je? Za viac kontrol ohľadom potravín v predajniach. Tých 12,8 milióna, čo toto má spoločné s ESO-m. A 1,4 milióna na ministerstve zdravotníctva, kde Štátny úrad kontroly liečiv vyberie o 1,4 milióna viac za poplatky za registráciu liekov, čo toto mám spoločné s ESO-m?
Takže prichádzame na výdavky, ktoré s ESO-m by mohli mať niečo spoločné. A tam vidím určitú úsporu, naozaj na osobné náklady. Pre ministerstvo obrany 2,8 milióna, to je príplatok za bojovú pohotovosť. Tak ja neviem, či ten príplatok za bojovú pohotovosť bol doteraz zbytočný a od nového roka to nebude platiť. Neviem to dneska posúdiť. Ale ak to súvisí nejako s ESO-m, to si viem predstaviť.
Čo sa týka osobných nákladov, tak najväčšiu úsporu vidím na ministerstve zdravotníctva, a to konkrétne na Úrade verejného zdravotníctva, 6 miliónov eur. Ani jedno ministerstvo, ani jedna štátna organizácia takúto úsporu na osobných výdavkoch nemá. Obávam sa, či nejdeme polovicu ľudí prepustiť na hygiene. Takže v tomto prípade sa mi tá úspora zdá až prehnaná. Ale ak to tak bude z pohľadu verejných financií, budeme za to.
A ešte tam, čo sa týka osobných výdavkov, je zvláštne, inak, že ďalšie ministerstvá a štátne organizácie sa úspore na osobných výdavkoch vyhýbajú. Ale na Štatistickom úrade je to 1,5 milióna. A aj jeho pani riaditeľku sme mali na výbore, obáva sa o fungovanie Štatistického úradu. Čo sa týka tovarov a služieb a kapitálových výdavkov, tak pokiaľ ide o kapitálové výdavky napríklad na ministerstve financií, je to 3,1 milióna, nenakúpi sa tam klimatizácia, dopravné prostriedky, softvér, dobre, na budúci rok sa to nenakúpi. Bol potrebný ten softvér, nebol potrebný ten softvér? Ale je to zahrnuté vo výdavkoch, ktoré sa nepoužijú v rámci ESO. Vidím tam aj pozitíva na ministerstve pôdohospodárstva zlúčením a reorganizáciou príspevkových organizácií, 4,9 milióna.
Takže, aby som to zhrnul, tieto osobné náklady, tovary a služby, dajme tomu, aj niektoré kapitálové výdavky by sme mohli zahrnúť do úspor v rámci ESO. Ja som ich napočítal na úrovni 94 miliónov eur, kým pán minister Kaliňák hovorí o 105 miliónoch. Dobre, možnože sa mýlim alebo viem slabšie počítať.
Som presvedčený o tom, že ESO v tých prvých zákonoch, ktoré sme mali v parlamente, bolo o centralizácii politickej moci. Rušenie z pohľadu pána ministra Kaliňáka krajských úradov nebolo to rušenie, bolo to zlučovanie týchto úradov, kde nemal byť prepustený ani jeden človek, teda, pardon, pri krajských úradoch 100 ľudí malo byť prepustených, pri zlučovaní miestnej štátnej správy pod okresné úrady nemal byť prepustený ani jeden človek. Považujem toto za centralizáciu. Tí, čo ste si nevšimli túto centralizáciu, otvorte si rozpočet na stránke ministerstva vnútra, navýšenie ministerstva vnútra je o 1,117 mld. eur. Naozaj, keď centralizujete všetky tie úrady pod ministerstvo vnútra, urobíte z ministerstva vnútra super rezort, pod ktorým všetky tie úrady sú, ale s tým ESO-m, ktoré som aj pred chvíľou čítal s tými úsporami, to veľmi nesúvisí. Naozaj sa tam dosiahli určité personálne úspory, ale to sú malé čísla, poviem o chvíľu, aj kde by sa dalo usporiť v rámci ESO viac, a pán minister Kaliňák nám to takto na výbore pre verejnú správu pred rokom a pol prezentoval, o chvíľu to poviem, lebo tieto opatrenia, o ktorých som doteraz čítal, a tieto čísla dosahovali aj predchádzajúce vlády. Nemôžeme sa tváriť, že predchádzajúce vlády, a to je jedno, či je to prvá vláda Roberta Fica alebo vláda Ivety Radičovej, tu v rámci úspor štátnej správy neurobili nič, ako keby sme dnes začínali na zelenej lúke, ale, dobre, poviem, kde sa dajú usporiť veľké peniaze.
Štát zamestnáva na ministerstvách a na miestnej štátnej správe 35 000 úradníkov. Dámy a páni, ďalších 50 000 úradníkov štát zamestnáva v príspevkových a podriadených organizáciách pod jednotlivými ministerstvami. Tam treba hľadať úsporu. Naozaj treba použiť analýzu, ktorú neustále vždycky čakám, a to analýzu fungovania a financovania štátnej, verejnej správy a samosprávy. A tam treba vyhodnotiť, ktoré organizácie príspevkové, podriadené štát potrebuje a ktoré by možno mohli fungovať na súkromnej samostatnej báze. A ak sú takí potrebné niektoré ústavy pre poľnohospodárov, oni si vedia možno zarobiť tým, že budú robiť určitý výskum pre poľnohospodárov, ale tam sa dajú nájsť veľké úspory ESO. Ale ja vás chcem informovať, aby ste o tom vedeli, tam tá reforma do prezidentských volieb nezačne, lebo to by bolelo kohosi. Takže do prezidentských volieb tam žiadne úspory neočakávajte.
Dovoľte mi, aby som sa vyjadril ešte k eurofondom. Ešte raz opakujem, štát si na rok 2013 naplánoval čerpanie eurofondov vo výške 3,5 mld. eur. V septembri vláda povedala, že z toho do konca roka sa podarí vyčerpať 1,8 mld. eur. A nebude musieť spolufinancovať 400 miliónov. Dámy a páni, aj na tento rok si vláda znova naplánovala eurofondy. Podarilo sa jej v rámci Európskej únie dojednať pravidlo n + 3. To znamená predĺžilo asi možnosť čerpania týchto eurofondov. Ale ja by som chcel v tejto chvíli povedať, že druhý rok vlády Roberta Fica (rok 2013) bol z pohľadu čerpania eurofondov premárneným rokom, premárneným rokom, keď naozaj to čerpanie podľa poslednej prognózy z 1. decembra tohto roku je na úrovni len 30 %. Ak vláda bude takto ďalej pokračovať, tak nepomôže nám ani ten rok navyše na čerpanie, ktorý sme si diplomaticky v Bruseli vybavili.
Čo sa týka ministerstva dopravy, na ministerstve dopravy nás dobieha minulosť. Zlé rozhodnutia vlády Roberta Fica, prvej vlády Roberta Fica, ich začína dobiehať. Na ministerstve dopravy je to biznis storočia. A to je PPP projekt na R1 a ďalší projekt, biznis desaťročia. A to je elektronický výber mýta SkyToll. PPP projekt na R1, nájdite si to v štátnom rozpočte. Platíme každý rok 130 miliónov eur za tento projekt, za túto diaľnicu 30 rokov budeme platiť, už len 28, lebo dva roky už sme za to zaplatili, 28 rokov krát 130 mil. Tohto týždňa sme si prečítali viacerí, že sa podarilo ministrovi Počiatkovi znížiť ročnú splátku za tento PPP projekt. Je to dobrá vec, že miesto 130 miliónov budeme platiť len 125 miliónov. A takto nepriamo si vlastne aj pán minister Počiatek, ktorý bol vtedy minister financií a týmto číslam, predpokladám, ako minister financií rozumel, nepriamo priznal, že vláda Roberta Fica, prvá vláda Roberta Fica, urobila chybu. Naozaj tento projekt nastavila, podpísala a realizovala veľmi zle. Aj 125 miliónov krát 28 rokov, skúste si to napočítať. Pripočítajte k tomu dva roky krát 130 miliónov. A vyjde vám číslo, ktoré sa blíži pomaly k štyrom miliardám eur. Preto hovorím o biznise storočia.
Druhý biznis, biznis desaťročia, elektronický výber mýta, SkyToll, 853 miliónov za 13 rokov, za to, že táto firma bude monitorovať rýchlostné cesty a diaľnice. Od budúceho roka začne monitorovať aj cesty II. a III. triedy. Plus sa tu rozšíria ešte cesty I. triedy. Niekoľkokrát som sa ministra Počiatka pýtal, koľko toto navýšenie pre SkyToll bude znamenať pre štát, aké navýšenie to bude. Asi na piatykrát na hodine otázok, keď už dostal priamu otázku a nemohol sa tomu vyhnúť, povedal, že to bude niečo okolo troch miliónov. Dámy a páni, dva dni na to generálny riaditeľ SkyTollu povedal, že toto monitorovanie na cestách II. a III. triedy a jeho rozšírene na cestách I. triedy bude stáť 19 miliónov eur. Niečo tu nesedí. Áno, vláde Ivety Radičovej, ministrovi Figeľovi sa podarilo vyjednať zníženie splátok za SkyToll a možno odloženie niektorých splátok. A preto vidím príjem pre SkyToll navýšený na budúci rok o 18 miliónov eur. Ale ja sa pýtam, tých 19 miliónov, o ktorých hovoril generálny riaditeľ SkyTollu, to bude plus ďalších 19 miliónov? Takto sa s verejnými financiami nenarába.
Keď som už pri ministerstve dopravy, spomeniem aj NDS, lebo NDS je tá, ktorá je partnerom pre SkyToll. Chcel by som vás upozorniť na to, aby ste si všimli, aj pán minister Kažimír mi minule síce povedal, že zatiaľ teda fungovanie a ekonomický výsledok NDS zatiaľ nejde do zúčtovania verejných financií, ale myslím si, že nebude dlho trvať, keď tieto štátne akciové spoločnosti budú zahrnuté do deficitu verejného dlhu štátu, tí, ktorí si to nevšimli, že NDS si na budúci rok a, myslím si, aj ďalšie dva roky po sebe zoberie úver vo výške 100 miliónov eur, a to tá NDS pod tým ministerstvom dopravy, kde v tomto roku z eurofondov nevyčerpali 500 miliónov eur. Čiže európske fondy nevieme čerpať, ale prostriedky štátu, ktoré im ministerstvo financií pošle, tie vyčerpajú do poslednej koruny, zoberú si ďalších sto miliónov, tam to nie je problém, európske zdroje sú, samozrejme, prísnejšie monitorované, prísnejšie strážené, tam to nevedia vyčerpať. Naozaj ak sa na budúci rok nepodarí zvýšiť čerpanie v operačnom programe Doprava, budeme na tom veľmi zle ako Slovensko, pretože naše regióny sa nebudú rozvíjať, bez diaľnic a rýchlostných ciest sa naše regióny nebudú rozvíjať. Investori neprídu na východné Slovensko, nebude viac práce pre ľudí na východnom Slovensku, keď nebudeme mať diaľnice a rýchlostné cesty. A preto ma veľmi mrzí, že rok 2013 z pohľadu čerpania eurofondov a hlavne operačného programu Doprava, musím to znova povedať, bol premárnený.
V tejto súvislosti by som rád vedel, či sú zastavené platby v operačnom programe Doprava a operačnom programe Životné prostredie a ako dlho to trvá.
V tejto súvislosti by som chcel vedieť, a to nás znova čaká a nevyhneme sa tomu a znova to bude minister financií, ktorý bude musieť to riešiť, aké budú korekcie ohľadom čerpania alebo vracania európskych fondov do Bruselu skrz zlý zákon o verejnom obstarávaní. Tieto korekcie sa podľa určitých informácií pohybujú na úrovni 200 miliónov až 350 miliónov. Ja by som chcel vedieť od pána ministra, keď na to príde, možno po prezidentských voľbách, kde naberie tieto zdroje.
Keď som spomínal, ako nás dobieha minulosť, dovoľte mi, aby som sa okrajovo dotkol aj toho, čo som tu už spomínal pri zákone o obnoviteľných zdrojoch. A to sú podmienené záväzky štátu, ktoré sú v určitej prílohe tuším č. 4. Sú tam vypísané. A medzi iným je tam vypísaná aj platba pre zdravotnú poisťovňu Union, 25 miliónov, len istina alebo, a to je vážna vec, a to je tento podmienený záväzok štátu voči US Steelu Košice vo výške 257 miliónov eur. Prečo hovorím o tom, že túto vládu dobiehajú zlé rozhodnutia prvej vlády Roberta Fica? Pretože v roku 2007 sa zaviedli poplatky za energie, ktoré firmy samé spotrebovávajú. A o toto sa s nami dneska na arbitrážnom súde US Steel súdi. Pri poisťovni Union to už bolo toľkokrát spomenuté, že ani sa mi nechce o tom hovoriť. Hovoríme len o istine 25 miliónov, tam ďalšie sú právnické poplatky a, ďalej, penále.
Dámy a páni, v tejto chvíli mi dovoľte povedať, že aj keď počíta štát na budúci rok, a tu zase chcem pochváliť pána ministra, s rastom HDP na úrovni 2,2 %, všimol som si, že čo sa týka nárastu výberu daní od firiem, od živnostníkov o DPH, tak tento nárast oproti prognóze zo septembra nie je taký markantný, aký bol minulého roku. Z môjho pohľadu sa ministerstvo financií správa opatrnejšie a radšej počíta s menšími príjmami. Naozaj, keď štát bude čerpať eurofondy s vyššími percentami, pomôže to aj rozvoju ekonomiky, aj hospodárskemu rastu, aj výberu DPH, ale aj tej zamestnanosti, tie firmy, ktoré budú realizovať tieto projekty, zaplatia štátu DPH, zamestnajú ďalších ľudí.
Moje odporúčanie je čerpať eurofondy, čo sa týka ESO, jedine šetriť v štátnej byrokracii. Aj som to naznačil, aj o tom minister Kaliňák vie, len bude to bolieť. Tak aj keď to má byť po prezidentských voľbách, treba sa do toho pustiť. Vláda strany SMER má podporu v parlamente 83 poslancov. Dobré riešenia podporí aj opozícia. Ale vy opozíciu dneska nepotrebujete. Vy sem prídete s riešením z večera do rána a vám to tu prejde, ale tú nezamestnanosť, ktorá je prvotný problém na Slovensku, treba riešiť lepším hospodárskym rastom, lepším podnikateľským prostredím. A prišli sme aj my, aj za KDH hovorím, s riešeniami pri nezamestnanosti. A viacerí nás za to kritizovali, prečo my dneska vláde ideme pomáhať. Kolegovia predložili zákon o súbehu poberania dôchodku a práce v štátnej a verejnej správe. Áno, chce to odvahu na prijatie takýchto rozhodnutí. Ale sú to úspory v čiastkach niekoľko desiatok miliónov, možno sto miliónov eur. Ale s takými riešeniami treba prísť. Hovorili ste o tom, aj v svojom úvodnom vystúpení, že vláda odpustí dneska odvody tým, ktorí zamestnajú dlhodobo nezamestnaných alebo znevýhodnených uchádzačoch o zamestnanie. Ja vám musím povedať, že s kolegom Hudackým som pred rokom prišiel s takým návrhom. Ale na rozdiel od vás sme to navrhovali, aby dĺžka toho odpustenia odvodov bola podľa výšky nezamestnanosti v okrese a aby ten prístup ku nezamestnanosti bol regionálny, aby tam, kde tá nezamestnanosť je cez 20 %, tá úľava bola vyššia, ako tam, kde je 8 %. Tento regionálny prístup potrebujeme vo viacerých oblastiach. Nebudem tu teraz rozvádzať to, ale nezamestnanosť keď ideme riešiť, poďme ju riešiť tam, kde je to najväčší problém. Potrebujeme, nazval by som to, lokálne stratégie pre zníženie nezamestnanosti v tých okresoch. Ale toto bol prístup, ktorý sme navrhovali napríklad my. Nechcem sa opakovať aktivačnými prácami pre štátne podniky alebo pri pomoci v hmotnej núdzi, že sme navrhovali, aby sa to dalo odrobiť nielen v obci, ale aj na pomoci environmentálnych účinkov v krajine. Takže vláda má kde šetriť a nech čerpá eurofondy a nech vytvára lepšie podnikateľské prostredie pre firmy, pretože len tie firmy môžu zamestnávať nových ľudí a prichádzať s novými pracovnými miestami. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

6.12.2013 o 13:12 hod.

Ing.

Pavol Zajac

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:49

Jozef Mikloško
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja by som chcel pripomenúť jednu otázku, ktorú som dal pánovi ministrovi dopravy pri minulej hodine otázok a ktorá nebola vylosovaná, ale potom mi pán minister láskavo dal prečítať svoju odpoveď svojich referentov. Samozrejme, nemám ju pred sebou, ale v hlave ju mám. A možno je to podnet aj pre pána ministra pozrieť sa na tieto čísla a na tieto šmuhy a, by som povedal, straty nášho hospodárstva.
Prvá podotázka bola: Aká je návratnosť investícií platieb do SkyTollu, už sa navracajú, alebo ešte stále je to stratové? No odpoveď bola taká, že už sa navracajú, aj keď čísla, samozrejme, som nedostal. Bolo by zaujímavé vedieť, ako je to vlastne s tým, čo sme im dali, s tým, čo im stále dávame, a s tým, ktoré už od nich získame vzhľadom na merania.
A druhá podotázka bola: Ako prebieha kontrola SkyTollu na účinnosť mýtneho systému, je zmluva s firmou Logica na trinásť rokov s ročnou platbou 2,2 mil. eur výhodná pre štát? Odpoveď bola taká, akú som si prečítal, že merania Logice ukazujú na dobrú efektivitu firmy. Ale, bohužiaľ, konkrétne čísla, zase, tam neboli o tomto. No mne sa zdá, že je absurdné, keď jednej vybranej firme, neviem, ako sme ju vybrali, za kontrolovanie SkyTollu dáme za trinásť rokov, takáto bola zmluva, 29 miliónov eur. Čiže podľa mňa je to veľmi preplatené. A neviem, kto bol pri tom, kto bol v tej komisii, kto je v tej firme a aké výsledky tá firma má, ale odporúčam ministrovi financií, aby sa na tieto výdavky a na tieto zmluvy tiež pozrel. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.12.2013 o 13:49 hod.

Doc. RNDr. DrSc.

Jozef Mikloško

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:50

Peter Šuca
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedajúca, nie je žiaden problém, keď ste povedali Šuc, Šuca, viem, že to patrilo mne, takže je to v pohode, pán poslanec Zajac, za to, že ste tak trocha symbolický, že pred rokom takisto ste zostali 13.10 a, po prvé, reagovali ste na predchádzajúci štátny rozpočet úplne v pohode, žiaden problém, no potom ste začali rozprávať o tom, že vy pravicové strany sa snažíte vytvárať štandardné podnikateľské prostredie. Z toho vyplýva, že my zástupcovia ľavicovej strany sa nesnažíme vytvárať štandardné podnikateľské prostredie, že my podnikateľom zvyšujeme dane, odvody, robíme prieky. Buďte taký veľmi láskavý, keď budete stíhať v tých dvoch minútach, dajte mi nejakých päť-šesť odrážok, čo vaša pravicová vláda spásonosne vymyslela pre malého a stredného podnikateľa, aby to bolo také geniálne, nielen také, ako ste rozprávali. A, prosím, nedajte tam iba jednu odrážku, že ste vymysleli rovnú daň ako spásonosnú myšlienku pre malého a stredného podnikateľa. Povedali ste vlastne veci, ktoré k štátnemu rozpočtu už odzneli z úst ľudí, ktorí sa ekonomike venujú asi intenzívnejšie ako my. Beriem to. Zopakovali ste tu odpredaj núdzových zásob ropy, superdividendy, nečerpanie eurofondov. Ale zvlášť ma zaujala tá časť vášho rozhovoru, keď ste rozoberali eurofondy a ste rozprávali o doprave a dotýkali ste sa tej kategórie eurofondov na doprave. No, áno, máte pravdu. To, čo vy ste zasiali, my teraz žneme. Posledné dva roky za vlády pani Radičovej bol pán minister dopravy Figeľ, váš predseda KDH. Potom by ste mi takisto ešte mohli vysvetliť v tých dvoch minútach, koľko kilometrov diaľnic ste postavili, koľko tendrov ste urobili pre firmy, ktoré by mali urobiť nejaké prípravné práce, koľko tendrov a prípravných prác ste urobili, koľko peňazí ste tu minuli vy. No zistíte časom, že je to tak, čo ste povedali, že to, čo vy ste zasiali, my teraz žneme.
Po druhé, nakoniec vám poviem moje odporúčanie. Takže moje odporúčanie vám je byť trocha pokornejší, byť trocha zdržanlivejší a menej konfrontačne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.12.2013 o 13:50 hod.

PaedDr.

Peter Šuca

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:53

Pavol Zajac
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán Šuca, na to sú dve minúty naozaj málo. Skúsim na to reagovať. Preto som na to tak reagoval, lebo pán kolega Číž a Blaha, oni hovorili o tom, že pravicové strany hovoria len o podpore podnikateľom. Tak my hovoríme o podpore podnikateľom preto, lebo zamestnávajú ľudí.
Čo sa týka tých projektov, no tak ja neviem skúste so mnou počítať, na D1 úsek Jánovce – Jablonov, prvý úsek, druhý úsek, tretí úsek, bol pri Martine, štvrtý úsek pri Prešove, Fričovce – Svinia, štyri úseky, ktoré sme začali my z eurofondov. A vy ich dneska dokončujete, pôjdete tam slávnostne strihať pásku. Začali sme s úsekom R4, kde ste slávnostne už aj prestrihli pásku, to je piaty úsek. A šiesty úsek bol druhou polovičkou profilu Jánovce – Studenec, kde takisto váš štátny tajomník pred rokom bol strihať pásku, ktorý sme začali stavať z eurofondov, v čom dneska vy pokračujete. O čom sa tu rozprávame, prosím vás? Vy ste toto všetko chceli stavať z PPP projektu. Viete, koľko toto malo stáť ročne tento štát za tridsať rokov? 630 miliónov. Tieto úseky na D1 medzi Žilinou a Prešovom mali stáť 630 miliónov ročne krát 30 rokov. To nebola grécka cesta, to bola cesta do pekla.
A eurofondy – nezačali ste stavať nič. My sme začali stavať tieto úseky, ktoré vy dneska budete slávnostne o rok prestrihávať. A vy sa ma ešte pýtate, že kto staval a kto nestaval z eurofondov.
A pre krátkosť času vám poviem, vláda Ivety Radičovej v roku 2011 tu vyčerpala o 250 miliónov eur viacej, ako to vy máte naplánované do konca roka, a ani to nevyčerpáte. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.12.2013 o 13:53 hod.

Ing.

Pavol Zajac

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
27. schôdza NR SR - 9.deň - A. dopoludnia
 

Vystúpenie v rozprave 9:01

Ivan Uhliarik
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, v takejto komornej atmosfére aspoň si budeme môcť vecne podiskutovať o štátnom rozpočte, kapitole zdravotníctva, ako v minulosti aj na výbore, keď sme hovorili o rozpočte, zdravotníctvo v roku 2010 a 2011.
Viem, pán minister, že ste dostali dobrú starostlivosť minulý týždeň v nemocnici, a ako lekár vám želám dobré zdravie. Myslím si ale na druhej strane, že keby si pán minister možno posedel tri hodiny v čakárni ako ostatní pacienti, možno rozpočet pre zdravotníctvo by vyzeral trošku inak a lepšie.
Chcem sa možno netradične a netypicky pani ministerky z tejto pozície aj opozičného poslanca zastať. Zastať preto, lebo viem, že jej hlas na vláde nie je počuť. Ministerka zdravotníctva už opakovane ukázala, že patrí k najslabším členom vlády. A chcem sa jej zastať a podporiť ju v tom, aby aj poslanci SMER-u zahlasovali za rozpočet, ale nie za ten, ale aby zahlasovali za to, aby ten rozpočet bol na zdravotníctvo lepší, ako je v súčasnosti. V mene pani ministerky vás chcem požiadať, aby ste výrazne pozmenili návrh štátneho rozpočtu pre zdravotníctvo. A chcem vás aj požiadať, aby zdravotníctvo neprišlo o desiatky miliónov eur oproti minulému roku, alebo, respektíve budúci rok oproti tomuto roku. Poviem prečo.
Pôvodne navrhovaný odvod za poistencov štátu na úrovni 3,83 bol historicky najmenší a ministerka zdravotníctva tak dostane navždy nálepku človeka, ktorý v každej funkcii pripravil zdravotníctvo o desiatky miliónov eur. Trošku prejdem k histórii a spomeniem, že vo funkcii riaditeľky Všeobecnej zdravotnej poisťovne to bol mínus 120 mil. eur. Rozpočet pre zdravotníctvo na tento rok bol mínus 70 mil. eur za poistencov štátu a na budúci rok to bude mínus 60 mil. eur. Tomuto tvrdeniu nepomôže ani fakt, že na poslednú chvíľu odvod za poistencov štátu sa zvýšil z 3,83 na 4 %, čo ale predstavuje, len pre vašu informáciu, stále pokles zhruba o 60 mil. eur. Ak zohľadníme infláciu, štát bude v roku 2014 platiť na poistenca štátu v absolútnej hodnote 30 eur 80 centov. Je to najmenej od roku 2007.
My vieme, že populácia Slovenska starne, vieme, že populácia čím je staršia, tým potrebuje zdravotnú starostlivosť na vyššej úrovni, ktorá je drahšia. Ale návrh štátneho rozpočtu na budúci rok potvrdzuje, že verejné financie sú pod tlakom. Ja to chápem, chápem vaše konsolidačné úsilie, pán minister, ale chápem aj to, že zdravotníctvo sa ocitá na tej opačnej strane a nedokážu sa zabezpečiť dostatočné zdroje na jeho fungovanie. Aktuálne znenie rozpočtu zároveň naznačuje, že zdravotníctvo, žiaľ, už nie je prioritou vlády SMER-u, a poviem prečo.
Po prvé, podiel kapitoly ministerstva vrátane platby štátu na celkových príjmoch verejnej správy klesne z 5,9 % na 4,9 percenta. Po druhé, podiel celkových zdrojov na celkových príjmoch klesne zo 16,7 na 15,4 a po tretie, zároveň platí, že príjmy verejnej správy rastú z 24 mld., rastú na 25,7 mld. eur. Pri raste príjmov verejnej správy, čiže o 7,2 %, samotná kapitola ministerstva zdravotníctva poklesne o 11 percent. Aj toto hovorí o výraznom znížení priorít zdravotníctva v štátnom rozpočte.
Páni poslanci za SMER, viete určite, a nechcem povedať naspamäť, ale určite poznáte programové vyhlásenie vlády, vašej vlády, tohoto programového obdobia. A tam si môžte prečítať, že sa vláda SMER-u ostro vymedzuje proti nízkym platbám alebo voči nízkym platbám za predchádzajúcej vlády, ktoré išli do zdravotníctva za poistencov štátu. Na jednej strane ostré vymedzovanie vo vládnom programe spred takmer dvoch rokov, na druhej strane dnes sme svedkami toho, že táto vláda práve pristúpila k najväčšiemu zníženiu platieb do zdravotníctva za posledných 10 rokov.
Myslím si, a pán minister to určite vie, lebo je ekonóm, že finančnej kondícii nemocníc tento výpadok zdrojov v žiadnom prípade nepomôže. Keď k tomu pridáme zvýšenie miezd, rok 2014 môže byť, a podľa môjho názoru aj bude, pre rok, pre zdravotníctvo oveľa ťažší ako ten súčasný. Preto to, čo tu bolo spomínané aj minulý týždeň, že pán minister odmieta rozpočtovať stratu v zdravotníctve, pokladám za príliš riskantný krok. Myslím si, že keď sa naozaj na to vecne pozrieme, ani jeden z nás neverí, či bude, alebo nebude strata, ale chceme len, aby tá strata bola čo najmenšia, verím, že aj vy, ale budeme sa baviť len o tom, alebo bavíme sa len o tom, koľko táto strata bude. Aby nemala príliš negatívny vplyv na celkový deficit.
Korektne treba ale jedným dychom povedať, že za toto nemôže minister financií, ani ministerstvo financií, ale ministerstvo zdravotníctva. Ministerka zdravotníctva už takmer dva roky tvrdí, naposledy to bolo v júli 2013, že pripravuje súhrn opatrení, ktorým zastaví zadlžovanie nemocníc. Ja jej fandím, ale zatiaľ žiadne nepredstavila. Ani centrálne obstarávanie, ktoré bolo ohlásené na tlačovej konferencii, ani pokračovanie eHealtu, či iné nástroje na znižovanie zadlžovania. Jednoducho na jednej strane sú len slová, na druhej strane tie slová nie sú podložené skutkami.
Možno mnoho z vás odpovie, že nemocnice sa zadlžujú preto, lebo sú zvyšované nároky na platy lekárov a sestier. Ja vám priblížim, koľko peňazí bolo potrebných na zvyšovanie platov a sestier a koľko peňazí bolo v štátnom rozpočte. Ako vieme, je to doložiteľné v návrhu zákona o platoch sestier, ktorý teraz Ústavný súd zastavil. Ale pripomeniem, ako vieme, sestrám sa rast platov zastavil v polovici roka 2012 a na ich rast bolo potrebných 68 mil. eur. Je to v doložke v dôvodovej správe. Keďže vieme, že v polovici roka sa zastavil tento, toto zvyšovanie platov, zhruba 68 mil. eur si môžme rozdeliť na dve polovice, čo je asi 34 mil. eur. Lekári potrebovali na prvú vlnu zvýšenia platov 37 mil., čo je tak isto v dôvodovej správe. Čiže 34 a 37 je zhruba 71 mil. eur. Podľa vašich čísel, pán minister, ktoré ste predložili do tohtoročného štátneho rozpočtu, bolo v roku 2012 v zdravotníctve viac ako 200 mil. eur. Nehovoriac o tom, že zadlžovanie v roku 2012 bolo minimalizované oddlžením v septembri roku 2011, oddlžením sumou 300 mil. eur. Vieme, že to zadlžovanie potom samozrejme ku koncu roka nabiehalo, ale jednoducho to súvisí aj s tým, že naozaj zatiaľ žiadne zásadné opatrenia neboli predstavené. V týchto 200 mil., len pre vašu informáciu, je samozrejme aj tá rezerva 50 mil., úspory z liekovej reformy predchádzajúcej vlády, čo potvrdila v lete, pre vašu informáciu, 2012 aj v médiách pani ministerka, zhruba 60 mil. a lepší výber poistného. To znamená, na platy, aj potvrdením čísel v štátnom rozpočte, aj mediálnymi vyhláseniami ministerstva zdravotníctva, na platy v roku 2012 peniaze boli.
Chcem sa ale opýtať, kde sú teraz tie peniaze, ten rozdiel medzi potrebami a navýšenými zdrojmi? Poviem, kde sú. Tie peniaze sa jednoducho prejedli. Tie peniaze sa prejedli, nehovorím, že vytunelovali, ale prejedli sa v nefunkčnom, alebo v zdravotníctve, ktoré naozaj môže absorbovať oveľa viacej peňazí. Ale bez toho, aby sme tie diery nejakým spôsobom sa snažili zalátať, tak môžte do zdravotníctva liať. A pán minister to vie, tak isto to povedal na finančnom výbore, pamätám si to, keď ešte bol v opozícii, a presne toto mi povedal, že môžte liať do toho zdravotníctva koľkokoľvek, kým nezapcháte tieto diery, tých peňazí tam bude stále málo. Ja s tým súhlasím. A ten liek alebo ten prvý krok sme chceli urobiť. O tom budem hovoriť za chvíľu.
Ste ekonóm, pán minister, a viete, že toto je tikajúca bomba. A asi aj preto ste nezapočítali stratu v zdravotníctve do štátneho rozpočtu. Nechcem, aby sme stále hovorili o percentách alebo sme hádzali miliónmi eur, ale pozrime sa na to z medicínskeho hľadiska, ja som lekár, aké sú dôsledky. Sú vážne a dramatické. Zdravotníci, ktorí sú v parlamente, vedia, že v sektore sa nerobia systémové zmeny. Veľké štátne nemocnice zatiaľ neprešli reštrukturalizáciou a transformácia na akciové spoločnosti, ktorú sme chceli urobiť ako prvý krok k zastaveniu zadlžovania a ktorým by sa nastavili prísnejšie finančné podmienky alebo mantinely, vieme, že neprešla hysterickou reakciou Lekárskeho odborového združenia, ktorá bola zakrytá štrajkami lekárov. A myslím si, že v súčasnej dobe, keď ministerstvo odmieta monopolizáciu zdravotného poistenia alebo verejného zdravotného poistenia, začína byť stále lacnejšie. Prečo? Pretože na tento zámer chýbajú peniaze, a v tomto prípade hovorím, našťastie.
Pán minister, viete, že poskytovatelia, myslím teraz zdravotnícke zariadenia, tvoria dlh a dlh budú tvoriť. Čakacie lehoty pre pacientov sa predlžujú, pacienti nedostávajú to, na čo majú podľa ústavy nárok. A keďže zdravotníctvo dnes je údajne bezplatné, vytvára sa priestor na neformálne platby. A ľudia to vedia, čo ďalej zhoršuje vnímanie a spokojnosť obyvateľstva so zdravotníckymi službami. Vieme, že spokojnosť obyvateľstva je druhý základný cieľ podľa Svetovej zdravotníckej organizácie, a v tomto prípade sa Slovensko naozaj ocitá na spodných priečkach.
Prejdem k druhému dosť podstatnému negatívnemu bodu budúcoročného rozpočtu pre zdravotníctvo. Myslím si, že, pán minister, možno ste do takých detailov až nešli, ale chcel by som to povedať tu, pretože tu ešte neodznelo a vždycky sa hovorí, či už opozícia alebo koalícia, 5 %, 3 %, 4 %, ale nehovorí sa o dôsledkoch, čo môže tento alebo tieto peniaze alebo tieto detaily rozpočtu spôsobiť.
Idem k veci. Priemerne vzdelaný zdravotník, ale aj bežný laik vie, že prevencia je vždy lacnejšia ako liečba. Je preto zarážajúce, keď vidíme, že rozpočet na úrady verejného zdravotníctva, ktoré sú spoluzodpovedné za prevenciu na Slovensku, klesá o 6 mil. eur. Pán minister, klesá to zhruba o jednu šestinu. Šesť miliónov v absolútnej hodnote, keď sa samozrejme porovná s 500 mil., tak je to málo, ale keď sa porovná 6 miliónov s 36, je to zásadný objem peňazí. Úrady verejného zdravotníctva sú zodpovedné za mnohé aspekty života slovenskej spoločnosti, napríklad za epidemiologickú situáciu v prípade nejakých pandémií alebo v prípade nejakých epidémií, chemickú bezpečnosť, bezpečnosť niektorých druhov potravín, bezpečnosť kozmetických výrobkov, či niektorých doplnkov výživy alebo voľnopredajných liekov, alebo boj proti civilizačným chorobám.
Hlavným centrom, hlavným cieľom poradenských centier zdravia je zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva a predchádzanie civilizačným chorobám. Význam vplyvu týchto faktorov a účinok sú jednoznačne medicínsky dokázané. V krajinách, kde sa podpora zdravia a primárna prevencia stala skutočnou prioritou, ako Fínsko, sa podarilo zabrániť až 70-percentnému zníženiu alebo teda eliminácii nádorových a srdcovo-cievnych chorôb. Tieto choroby na Slovensku tvoria zhruba 70 % všetkých úmrtí a poradenské centrá zdravia poskytujú klientom poradenské služby na ovplyvňovanie týchto rizikových faktorov. Možno ste o tom nevedeli, ale ja to chápem. Mnoho z vás, aj vy ste, pán minister, boli minulý týždeň, aj teda možno ste boli, ale mnoho z poslancov ste boli na zdravotníckom výbore, kde nám bezplatne urobili preventívnu prehliadku. Myslím si, že dáte mi aj, asi aj za pravdu, že väčšina obyvateľov Slovenska nemá túto možnosť, aby v práci, alebo tam, kde momentálne sú, príde za nimi lekár a urobí im preventívnu prehliadku. Práve za toto sú zodpovedné poradenské centrá zdravia tridsiatich šiestich úradov verejného zdravotníctva. Tie sú teraz vážne ohrozené a občania stratia jednoducho možnosť v prípade takéhoto zásadného obmedzenia rozpočtu zdravotníctva o 6 mil., teda Úradu verejného zdravotníctva o 6 mil., o jednu šestinu, stratia možnosť jednoducho akéhokoľvek poradenstva. Viete, že je toto otázka nie na ministerstvo financií, ale na ministerstvo zdravotníctva, pretože ono nastavuje, ja to chápem, že ono nastavuje jednotlivé parametre rozpočtu, a potom vám to podáva. Absolútne chápem, že ste o tomto nemuseli vedieť, ale chcem len povedať, chcem, aby to tu zaznelo, aby ste si uvedomili, čo vlastne schvaľujeme. A myslím si, že je dôležité zamyslieť sa nad tým, kde šetriť. A myslím si, že obrovský priestor je šetriť v nemocniciach. A toto by ste sa mali pýtať pani ministerky zdravotníctva, pretože zadlžovanie sa znova roztáča, a nie používať len salámovú metódu a povedať, tam musíme zobrať toľko miliónov a je úplne jedno, čo sa stane.
Myslím si, že ako ekonóm, pán minister, viete, že v prípade jednotlivých regiónov platí to, že čím sú regióny choršie, alebo čím je tam väčšia, väčšia, viac péeniek, tým samozrejme tieto regióny majú aj horšiu ekonomickú výkonnosť. Myslím si, že môže takýto zásadný, zásadná zmena rozpočtu úradu verejného zdravotníctva ovplyvniť negatívne veľmi krátko a veľmi rýchlo ekonomickú aktivitu, minimálne regiónov Slovenska.
Nie je to tak dávno, a už budem končiť, keď súčasný predseda výboru zdravotníctva Richard Raši ako opozičný poslanec rozprával o tom, že odvod za poistencov štátu by mal byť 5 percent. Nerozumiem tomu prečo, keď ešte pred pár dňami z návrhu štátneho rozpočtu vyplývalo, že to bude 3,83. Dnes už vieme, že to bude 4. Všetci poslanci SMER-u nehovorili nič a boli ticho. Nerozumiem aj tomu, prečo je ticho poradca premiéra pre zdravotníctvo pán Dragula či predseda Slovenskej lekárskej komory pán Kollár. Myslím si, že je to podozrivé. Asi nikto nepochybuje, ako títo páni zneužili lekárov na svoje mocenské záujmy a dnes sú im úplne ukradnutí, podobne ako sestričky či pacienti. Lekári majú svoje platy garantované. Pán Dragula urobil všetko pre to, aby sestry vyššie platy nedostali, a to, že stovky miliónov chýbajú najmä pacientom, ktorí sa rýchlo nedostanú ku kvalitnej liečbe, to ich asi zaujíma úplne najmenej.
Pani ministerka sa poučila z minulého roka, keď verejne vyhlasovala, že rokuje s ministrom financií. Naposledy to verejne vyhlasovala pred stanmi, keď sestričky stanovali pred Úradom vlády, a vyhlasovala o tom, vyhlasovala, aby išlo do zdravotníctva viacej peňazí. Nepodarilo sa jej vyrokovať ani euro. A tento rok sa o to už ani nesnaží, preto jej pán minister asi dal rovno o 60 mil. eur menej. Ak to takto pôjde ďalej a pani ministerka bude poslušne ticho, o rok to bude možno mínus 100 alebo možno viac miliónov eur pre zdravotníctvo.
Hovorí sa, že pán predseda vlády Robert Fico asi bude kandidovať za prezidenta, a preto nastanú zmeny vo vláde. Ak to tak naozaj bude a náhodou by voľby aj vyhral, chcel by som požiadať o pomoc iného člena vlády, pána Roberta Kaliňáka, či už bude premiérom alebo najvplyvnejším členom vlády, aby sa viac zameral na zdravotníctvo a zobral si pod ochranné krídla ministerku zdravotníctva. Poviem prečo. Viem, že vláda mu schválila 60 mil. eur, nedávno, pre výstavbu novej nemocnice pre prominentov v Bratislave, čo znamená, že má veľký vplyv na ministra financií a zároveň, že mu nie je zdravotníctvo úplne ľahostajné.
Vážení páni poslanci zo SMER-u, nemusíte zvyšovať peniaze do kapitoly zdravotníctva kvôli mne alebo opozícii, ale pomôžte pani ministerke Zvolenskej. Nenechajte ju v tom samú. Viem, že diaľnice sú dôležité, aj školstvo je dôležité, ale naozaj ona nemusí mať v rukách čierneho Petra a jediná dostať menej peňazí.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

10.12.2013 o 9:01 hod.

MUDr.

Ivan Uhliarik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video