27. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi tiež pár poznámok k návrhu rozpočtu. Keď sa robí v rodine rozpočet, tak to, ako hlava rodiny, dajme tomu otec rodiny, čomu dáva priority, na čo sa rodinný rozpočet rozdeľuje, tak to do veľkej miery determinuje, akou tá rodina je. Pokiaľ rodina myslí na budúcnosť, myslí na deti, tak investuje do ich vzdelania. Pokiaľ myslí na staršiu generáciu, na rodičov, starých rodičov, tak investuje aj do oblasti sociálnych vecí, investuje do zdravotníctva. Koniec koncov každý z nás má buď osobnú skúsenosť, alebo niekoho blízkeho, ktorý má zdravotné problémy, ktoré stoja obrovské sumy peňazí, a preto je predmetom takej bazálnej solidarity, ak chcete, aj spravodlivosti, aby rodina myslela aj na zdravotníctvo. To je zodpovedná rodina a zodpovedný otec rodiny.
Potom je iný typ rodiny, rodina, v ktorej čele, ktorej hlavou je asociál. Ten nedáva peniaze na vzdelávanie svojich detí, ani na zdravotnú starostlivosť svojich rodičov, ani na sociálne zabezpečenie tých, ktorí bez vlastnej viny sú v núdzi, ale na spotrebu, vlastnú, plytvá.
Keď sa pozrieme na rozpočet pre budúci rok a porovnáme ho s dvomi parametrami, jednak s priemerom Európskej únie a jednak s rokom 2013, tak vidíme, aké sú priority, rozpočtové, tejto vlády. A sú to skôr priority toho asociála. Poviem konkrétne prečo.
Z celkových výdavkov v roku 2013 išlo na zdravotníctvo 15,47 % a budúci rok to bude už len 14,34. Na vzdelávanie išlo 10,58 %, priemer EÚ je 10,81 percenta. Na budúci rok už pôjde len 9,93 percenta. Vláda hovorí, že je vláda sociálna, ale podľa mojej mienky je to len deklarácia pre vybraných ľudí, najmä tých, ktorí sú z vlastnej viny v ťažkej situácii, a potom pre tých, ktorí sú akoby vlastným úspechom na vrchole oligarchie. Pre sociálne zabezpečenie percentuálne výdavky z celkových výdavkov štátneho rozpočtu boli v minulom roku 38,9, priemer EÚ je skoro 40 %, na budúci rok vláda počíta s 37,3 percenta.
No a kde to stúpa? Lebo hovoríme samozrejme, že o percentuálnom vyjadrení z koláča, ktorý sa rozdeľuje v štátnom rozpočte. No stúpa spotreba. V roku 2013 všeobecné verejné služby mali 14,10 % z rozpočtu, priemer EÚ je 13,46, pre budúci rok je návrh 16,86 percenta. Ubezpečujem vás, že pre pár úradníkov na krajských školských úradoch to nie je. Zvyšujú sa položky pri verejnom poriadku a bezpečnosti, k tomu sa ešte potom vrátim, aj čo zrejme znamenajú, a znižujú sa práve tam, kde ide o budúcnosť a solidaritu.
Podľa mojej mienky je rozpočet, ktorý predložila vláda Roberta Fica, akýmsi placeborozpočtom. Slovensko je akoby podľa tohto rozpočtu placebokrajinou. Všetko sa tu deje akože. Akože tu budujeme sociálny štát, a pritom bude čoskoro väčšina ľudí sociálnymi prípadmi. Akože tu funguje justícia, a v skutočnosti funguje iba pre vybraných. Akože tu funguje zdravotníctvo, školstvo, a pritom sú v rozklade. Akože tu podnikajú nejaké finančné skupiny, a pritom iba ako prísavky vysávajú náš spoločný štátny majetok, verejné zdroje. A tak je to aj so štátnym rozpočtom na budúci rok.
Minister financií sa tvári, že akože konsoliduje, ale v skutočnosti vôbec nie. Najširšou definíciou pojmu konsolidácia je usporiadanie vzťahov. V prípade verejných financií štátneho rozpočtu ide o usporiadanie príjmových a výdavkových vzťahov štátu. Ak sa konsolidácia neodohráva na obidvoch stranách štátneho rozpočtu, teda aj na tej výdavkovej a príjmovej, ide buď o zvyšovanie príjmov, predovšetkým daní a teda zaťaženie obyvateľov a podnikov na Slovensku, alebo v prípade výdavkov o šetrenie znižovania výdavkov. Nazývajme veci pravými menami. SMER verejné financie nekonsoliduje, iba zvyšuje zaťaženie občanov a podnikateľov. Úsporu na strane výdavkov ani rozpočet na tento rok, ani rozpočet na budúci rok, o ktorom rokujeme, nevykazuje. Po očistení o tri špecifické položky sú totiž výdavky v porovnaní s rokom 2011 stále vyššie. Týmito tromi položkami sú: 1) eurofondy, ktoré len pretekajú cez štátny rozpočet, a ich spolufinancovanie, 2) druhý dôchodkový pilier a 3) výdavky na obsluhu štátneho dlhu, o ktorých v skutočnosti z krátkodobého hľadiska rozhodujú podmienky na finančných trhoch.
V najbližších týždňoch schváli, možno dňoch, Národná rada rozpočet, ktorý premiér označil za, citujem, "pokrízový a sociálny". Realita je taká, že nie je ani pokrízový, ani sociálny. Pokrízový nie je preto, že naďalej ráta so 14-percentnou nezamestnanosťou, teda vláda vlastne priznáva, že proti súčasného krízovému stavu sa v tejto oblasti nič nezmení. A rovnako je to aj s deklarovanou sociálnosťou. Aby sme ju mohli preskúmať, stačí urobiť jednoduché porovnanie. Ako som už v úvode uviedol, porovnať jednak štruktúru rozpočtu 2014 a 2013 a štruktúru rozpočtu 2014 s priemerom EÚ. Na takéto porovnanie existuje jednoduchá metodika OECD a Organizácie spojených národov Classification of the Functions of Government – klasifikácia výdavkov verejnej správy. Táto metodika je objektívna v tom, že porovnáva porovnateľné, koľko a na akú oblasť míňa štát z peňazí, ktoré mu odvádzajú daňoví poplatníci. Inými slovami, čo má v danom štáte prioritu. Či je sociálnejší, alebo menej sociálny. Či je štíhlejší, efektívnejší, alebo tučnejší, neefektívny vo vlastnostnej spotrebe, prezamestnaný. Pričom nie je podstatné, či je krajina bohatšia alebo chudobnejšia, väčšia alebo menšia. Ide o percentuálne vyjadrenie. Výsledné porovnanie prináša, ako som už v úvode zmienil, nasledovný obraz: podstatne sa zníži podiel výdavkov na tri nosné sociálne oblasti – sociálne zabezpečenie, zdravotníctvo a vzdelávanie. A to ešte pri zdravotníctve sa nepočíta s oddlžovaním platobne neschopným nemocníc.
Rovnako podiel ďalších výdavkov súvisiacich so sociálnou oblasťou v rozpočte sa významne znižuje: kultúra, bývanie, životné prostredie. Naopak, to, čo sa tu podstatne zvyšuje a prehlbuje, je neefektivita spotreby štátu, všeobecné verejné služby, ale aj verejný poriadok a bezpečnosť. Tento dôkaz pochádza priamo z ministerstva financií na strane 21 návrhu rozpočtového plánu, to percentuálne vyjadrenie je jednoznačné.
Na záver by som sa ešte chcel opýtať aj pána ministra financií, aký je dôvod na to, aby minimálne čo do tabuľkových počtov sa zvyšovali na Slovensku počty represívnych a justičných orgánov? Návrh počíta s tým, že by sa o viac ako tisíc mal zvýšiť počet vojakov, o viac ako tisíc počet policajtov, asi o sto počet sudcov a asi o šesťdesiat počet prokurátorov. Aby sme si boli vedomí, ja som za to, aby Slovensko malo funkčné orgány vymožiteľnosti práva, ktoré nemá, nie kvôli počtu, musím povedať, kvôli situácii, ktorú táto vláda toleruje a prehlbuje. Ale Slovensko má na počet obyvateľov jeden z najvyšších počtov policajtov v Európe a jeden z najvyšších počtov sudcov a prokurátorov vo svete, vo svete. Aký je dôvod, okrem možno nejakého zapáčenia sa elite justície, ktorá kolaboruje s vládnou mocou, a vládna moc s ňou, aký je dôvod, aby sa tabuľkové počty týchto pozícií zvyšovali v situácii, keď všetky porovnania, medzinárodné, potvrdzujú, že máme na počet obyvateľov jedny z najvyšších počtov sudcov a prokurátorov a v Európe aj policajtov. Riešenie bezpečnosti, riešenie spravodlivosti nie je v navyšovaní počtu policajtov a sudcov, ale v tom, aby niesli zodpovednosť, aby fungovali efektívne. A obávam sa, že tento návrh, s ktorým prichádza vláda Roberta Fica, bude mať úplne opačné účinky, úplne opačné účinky a ide práve v tej línii antisociálneho rozpočtu. Štát zvyšuje svoju spotrebu, navyšuje počty svojich predstaviteľov, svojich úradníkov, a ľuďom na vzdelanie ich detí, na zdravotnú starostlivosť rodičov berie. Ak by tento rozpočet bol rozpočtom rodinným, asociál by ho nepripravil lepšie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, máte pravdu, vláda Roberta Fica sľúbila občanom istotu. Istotu si predstavuje len pod pojmom budovať policajný štát. Šetriť na sebe nemienia. O tom svedčia aj výdavky, investičné stimuly na to, aby pán minister mohol naháňať tých, ktorí nezaplatia dane. A len naháňanie tých, ktorí nezaplatia dane, nás stoja viac než to, čo si pán minister vyberie na tom. A vôbec, keď sa pozrieme na nezamestnanosť, tak táto vláda ponúka istotu občanom, že budú žobrákmi. Tu, v tejto krajine sa budú mať dobre len tí, ktorí sú sponzormi SMER-u. Dokedy? Kým občania neurobia protestné hlasovanie ako v prípade volieb do Banskobystrického samosprávneho kraja? Nemienia zmeniť svoj postoj. A preto s vami plne súhlasím, že tento návrh rozpočtu je len ilúziou a nie istotou pre občanov, že sa budú mať lepšie v budúcom roku.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, pán minister, ctené dámy, vážení páni, takto pred rokom som tu pred vami stála a prosila som vás o podporu pre jeden pozmeňujúci návrh, ktorý by presunul 410 000 eur z kapitoly Kancelárie prezidenta do kapitoly školstva, bol však zamietnutý. Zjavne poslanci SMER-u sa zhodli, že viac ako deti so zdravotným znevýhodnením tieto peniaze potrebuje prezident Gašparovič na, citujem, "zvýšené pracovné aktivity a povinnosti prezidenta republiky spojené s politickou a spoločenskou činnosťou v oblasti vnútornej a zahraničnej politiky".
No a keďže ministerstvo školstva za celý tento rok problematiku asistentov učiteľov neriešilo dostatočne, aj tento rok stovky detí so zdravotným postihnutím zostali bez asistentov, nemohli byť integrované a teda sa im výrazne znížili šance na lepšie vzdelanie a neskôr na zaradenie na pracovnom trhu. Na moju interpeláciu, v akom objeme plánuje ministerstvo školstva navýšiť rozpočet určený na asistentov učiteľov v budúcom roku, minister odpovedal, citujem: "V roku 2012 financovalo ministerstvo školstva 622,38 pracovných úväzkov asistentov učiteľov, čo predstavovalo 46,52 percenta z celkových požiadaviek zriaďovateľov na rok 2012." Čiže preložené, uspokojilo len menej ako polovicu zo všetkých žiadostí, viac ako 50 % detí, ktoré si požiadali o príspevok na asistenta učiteľa, ho nedostalo. "Na rok 2013 predložili zriaďovatelia požiadavky na 1397,80 úväzkov asistenta učiteľa. Z tohto počtu bolo možné v roku 2013 vykryť 722,38 úväzkov, čo predstavuje 51,64 % z predložených požiadaviek." Čiže počujete dobre, aj v tomto roku takmer polovica všetkých detí, ktoré si požiadali o príspevok na asistenta na učiteľa, ho nedostala. "Z uvedeného vyplýva, že v roku 2013 došlo k navýšeniu vyfinancovaných asistentov učiteľov celkovo o 100 osôb. Objem finančných prostriedkov pre zriaďovateľov na asistentov učiteľov sa v zmysle platnej legislatívy vyčleňuje na kalendárny rok," pokračuje pán minister v odpovedi: "V schválenom rozpočte na rok 2013 bol vyčlenený objem finančných prostriedkov na asistentov učiteľov v celkovej sume 4 481 179 eur. V návrhu rozpočtu na rok 2014 je vyčlenená suma 4 739 579 eur, čo predstavuje nárast o 258 400 eur."
Koncom novembra som sa v rámci ďalšej interpelácie dozvedela, že poskytnutá suma na asistentov učiteľov v roku 2013 bola dokonca až 5 203 536 eur. Som sa pýtala na ministerstve teda, ktoré číslo je relevantné. Napriek tomu, že moja žiadosť išla pred niekoľkými dňami, dodnes nepoznám odpoveď. Čiže netuším, či na rok 2014 ministerstvo plánuje viac peňazí na asistentov učiteľov alebo menej v porovnaní s týmto kalendárnym rokom.
Iba by som chcela pripomenúť, že Slovenská republika sa ratifikáciou Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím zaviazala k uznávaniu práva osôb so zdravotným postihnutím na vzdelaní a pri realizácii tohto práva k zabezpečeniu, aby okrem iného osoby so zdravotným postihnutím mali na rovnakom základe s ostatnými prístup k inkluzívnemu, kvalitnému a bezplatnému základnému a stredoškolskému vzdelaniu v spoločenstve, v ktorom žijú. Aby sa im poskytovali primerané úpravy v súlade s ich individuálnymi potrebami, aby osoby so zdravotným postihnutím dostali v rámci všeobecného systému vzdelávania požadovanú podporu s cieľom umožniť ich účinné vzdelávanie. Aby sa účinné opatrenia individualizovanej podpory uskutočňovali v prostredí, ktoré maximalizuje vzdelanostný a sociálny rozvoj v súlade s cieľom plného začlenenia. Je viac ako smutné, že ešte stále dnes nie je samozrejmosťou, že v prípade ak odborníci usúdia, že dieťa so zdravotným postihnutím môže byť vzdelávané v bežných školách a zriaďovateľ požiada o pridelenie finančných prostriedkov na asistenta, je odpoveď ministerstva zamietavá pre nedostatok financií.
V odpovedi na moju interpeláciu, ako to chce ministerstvo školstva ďalej riešiť, mi minister Čaplovič napísal, že: "V každom prípade je potrebné medziročne zvyšovať finančné prostriedky na uvedený účel. To nie je možné vtedy, ak sa rozpočet globálne nemení. Rovnako nie je možné zvyšovať účelové finančné prostriedky na asistentov učiteľov vyšším indexom ako ostatné účelovo určené finančné prostriedky, a to preto, že v takomto prípade by došlo k vyššiemu čerpaniu prostriedkov na asistentov učiteľov na úkor iného účelu." Aké logické!
Možno ide skôr o to, zamyslieť sa nad tým, čo je priorita, čo je to, čo by sme mali v prvom rade naplniť, a čo je to, čo môže počkať alebo čo vôbec nemusíme napĺňať. Ja som si teda pozrela návrh štátneho rozpočtu a ja nemôžem súhlasiť s pánom ministrom Čaplovičom, že nie sú peniaze. Jednak podľa mňa existujú prostriedky, ktoré by sa dali použiť na tento účel v rámci kapitoly školstva, ale aj v iných rezortoch.
Preto dovoľte, aby som predložila štyri pozmeňujúce návrhy, ktoré majú za cieľ navýšiť rozpočet na asistentov učiteľov. Aj podľa vyjadrení ministerstva školstva je v súčasnosti pri rozpočte 4,5 mil. eur ministerstvo schopné zabezpečiť asi polovicu žiadostí o pridelenie finančných prostriedkov na asistentov učiteľov. Z toho nám vyplýva, že aby sme uspokojili tých 100 %, potrebujeme ďalších 4,5 mil. eur.
A ja som pripravila štyri pozmeňujúce návrhy. Každý z nich je o presune tejto sumy 4,5 mil. eur do kapitoly školstva, aby boli účelovo viazané na asistentov učiteľov. Čiže ak schválime prvý pozmeňujúci návrh, samozrejme, o tých ďalších už nebudem chcieť, aby sa hlasovalo. Ale ak neschválime prvý, tak potom dávam k dispozícii druhý, tretí, štvrtý. Naozaj, aby ste si mohli vybrať podľa toho, čo vy zvážite, že je naozaj potrebné, alebo čo možno by sa dalo oželieť, aby sme takto pomohli deťom so zdravotným postihnutím.
Takže pozrime sa na, najskôr na samotnú kapitolu školstva. Podľa návrhu rozpočtu by v budúcom roku malo ísť na materiálno-technický rozvoj športu oproti roku 2013 o 12,300 mil. eur viac. Majú sa z toho rekonštruovať štadióny v sume 4,5 mil. a 8 mil. má ísť na národný futbalový štadión. A ja nepochybujem, že tento šport má veľa fanúšikov na Slovensku. Nič menej ja som osobne presvedčená, že v čase, keď stovky detí so zdravotným postihnutím nemôžu byť plne integrované do škôl, stavanie alebo prestavba štadiónov naozaj môže počkať, pretože, možno sa vám to nezdá, ale to, že tie deti nemôžu sa vzdelávať tak, ako to odporúčajú odborníci, ako si želajú rodičia, je porušením ich ľudského práva. Navyše tie štadióny, ako sme často svedkami, sú predražené a v konečnom dôsledku poloprázdne. Takže dovoľte, aby som prečítala prvý pozmeňujúci návrh.
V Prílohe č. 4 k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014 sa v kapitole 20 – Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky z programu "Národný program rozvoja športu v SR" (kód programu: 026), podprogram "Materiálno-technický rozvoj športu" (kód programu: 02604) znižuje celková suma o 4 mil. 500 tis. eur. Použitie tejto sumy bude účelovo viazané na financovanie asistentov učiteľa podľa § 4a zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.
Odôvodnenie: Slovenská republika sa ratifikáciou Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím zaviazala k inkluzívnemu vzdelávaniu a integrácii. Počet žiadostí zo strany zriaďovateľov a riaditeľov škôl o pridelenie finančných prostriedkov na zabezpečenie asistentov učiteľov rastie. Ministerstvo školstva však každoročne nie je v stave zabezpečiť viac ako približne polovicu týchto žiadostí, čo má za následok, že stovkám detí, ktoré by sa mohli vzdelávať v bežných školách, je táto možnosť odopretá, čím sa vážne zasahuje do ich ľudských práv. V návrhu rozpočtu na rok 2014 je v kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR naplánovaný nárast finančných prostriedkov na program "Materiálno-technický rozvoj športu". Pozmeňujúci návrh z tohto programu presúva 4,5 mil. eur, z tohto programu na dofinancovanie asistentov učiteľa.
Čiže to je prvý pozmeňujúci návrh. V prípade, ak ste presvedčení, že tie štadióny naozaj musia stáť, naozaj ich musíme opravovať predražene a nakoniec tam budú stáť také smutné, opustené, mám druhý pozmeňujúci návrh. Tentokrát je z kapitoly ministerstva dopravy, odkiaľ teda som sa snažila nájsť tých potrebných 4,5 mil. eur. O podpore cestovného ruchu bolo v tejto snemovni na tejto schôdzi už povedané veľa, preto len v krátkosti.
V návrhu rozpočtu rezortov dopravy a hospodárstva ide rozpočet na podporu cestovného ruchu enormne nahor, oproti skutočnosti tohto roku 13,5 mil. eur. Na rok 2014 sa plánuje v týchto dvoch kapitolách až 60,6 mil. eur. Podľa mňa nie je ani kapacita, ani dostatok projektov, aby sa tieto zdroje efektívne použili. Preto predkladám tento druhý pozmeňujúci návrh.
V Prílohe č. 4 k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014 sa v kapitole 29 – Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR z programu "Rozvoj cestovného ruchu" (kód programu: 0BC), podprogram "Dotácie organizáciám cestovného ruchu" (kód programu: 0BC03) znižuje celková suma o 4,5 mil. eur. Táto suma sa presunie do rozpočtovej kapitoly 20 – Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR a použitie tejto sumy bude účelovo viazané na financovanie asistentov učiteľa podľa § 4a zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.
Odôvodnenie: Slovenská republika sa ratifikáciou Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím zaviazala k inkluzívnemu vzdelávaniu a integrácii. Počet žiadostí zo strany zriaďovateľov a riaditeľov škôl o pridelenie finančných prostriedkov na zabezpečenie asistentov učiteľov rastie. Ministerstvo školstva však každoročne nie je v stave zabezpečiť viac ako približne polovicu týchto žiadostí, čo má za následok, že stovkám detí, ktoré by sa mohli vzdelávať v bežných školách, je táto možnosť odopretá, čím sa vážne zasahuje do ich ľudských práv. Pozmeňujúci návrh presúva v návrhu rozpočtu na rok 2014 4,5 mil. eur z kapitoly Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR z programu "Dotácie organizáciám cestovného ruchu" do kapitoly ministerstva školstva, kde ich účelovo viaže na asistentov učiteľov. Takže to bol druhý pozmeňujúci návrh.
Tretí pozmeňujúci návrh sa dotkne kapitoly ministerstva hospodárstva a programu investičné stimuly. Podľa mňa podporou lepšieho vzdelávania podporujeme do budúcna kvalitnejších zamestnancov, ktorí budú konkurencieschopní, na ich zamestnanie nebudú potrebné žiadne stimuly. Navyše aj v tomto roku, aj v minulom sme boli svedkami toho, že aj keď veľký podnik dostal stimuly, nielenže neudržal tie miesta, na ktoré ich dostal, ale aj teda prepúšťal. Čiže podľa mňa veľakrát sú to vyhodené peniaze a mohli by byť použité zmysluplnejšie. A preto predkladám tretí pozmeňujúci návrh.
V Prílohe č. 4 k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014 sa v kapitole 26 – Ministerstvo hospodárstva SR, z programu "Podpora rozvoja strategických investícií - Investičné stimuly" (kód programu: 07K0403) znižuje celková suma o 4,5 mil. eur. Táto suma sa presunie do rozpočtovej kapitoly 20 – Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a použitie tejto sumy bude účelovo viazané na financovanie asistentov učiteľa podľa § 4a zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.
Odôvodnenie: Slovenská republika sa ratifikáciou Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím zaviazala k inkluzívnemu vzdelávaniu a integrácii. Počet žiadostí zo strany zriaďovateľov a riaditeľov škôl o pridelenie finančných prostriedkov na zabezpečenie asistentov učiteľov rastie. Ministerstvo školstva však každoročne nie je v stave zabezpečiť viac ako približne polovicu týchto žiadostí, čo má za následok, že stovkám detí, ktoré by sa mohli vzdelávať v bežných školách, je táto možnosť odopretá, čím sa vážne zasahuje do ich ľudských práv. Pozmeňujúci návrh presúva v návrhu rozpočtu na rok 2014 4,5 mil. eur z kapitoly Ministerstva hospodárstva SR z programu "Podpora rozvoja strategických investícií" do kapitoly ministerstva školstva, kde ich účelovo viaže na asistentov učiteľov.
No, a prichádzame do finále. Štvrtý pozmeňujúci návrh. Tentokrát navrhujem, aby sa finančné prostriedky potrebné na zaplatenie asistentov učiteľov presunuli zo Všeobecnej pokladničnej správy kombinovane z rezervy na zlepšenie výberu daní a rezervy na dosiahnutie fiškálneho cieľa, kde je 250 mil. a 65 mil. eur na to vyčlenených. Ja si uvedomujem, že je veľmi dôležité bojovať za lepší výber daní. Nie som si istá, že teda či v takomto objeme, a ak aj v nejakom vyššom objeme, tak naozaj tých 4,5 mil. eur, ktoré potrebujeme na asistentov učiteľov, by asi neublížilo tomuto výberu.
Takže dovoľte, aby som predložila štvrtý pozmeňujúci návrh. V Prílohe č. 4 k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014 sa v kapitole 48 – Všeobecná pokladničná správa znižuje celková suma o 4,5 mil. eur. Táto suma sa presunie do rozpočtovej kapitoly 20 - Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a použitie tejto sumy bude účelovo viazané na financovanie asistentov učiteľa podľa § 4a zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.
Odôvodnenie: Slovenská republika sa ratifikáciou Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím zaviazala k inkluzívnemu vzdelávaniu a integrácii. Počet žiadostí zo strany zriaďovateľov a riaditeľov škôl o pridelenie finančných prostriedkov na zabezpečenie asistentov učiteľov rastie. Ministerstvo školstva však každoročne nie je v stave zabezpečiť viac ako približne polovicu týchto žiadostí, čo má za následok, že stovkám detí, ktoré by sa mohli vzdelávať v bežných školách, je táto možnosť odopretá, čím sa vážne zasahuje do ich ľudských práv. Pozmeňujúci návrh presúva v návrhu rozpočtu na rok 2014 4,5 mil. eur z kapitoly Všeobecná pokladničná správa kombinovane z "Rezervy na zlepšenie výberu daní" a "Rezervy na dosiahnutie fiškálneho cieľa" do kapitoly ministerstva školstva, kde ich účelovo viaže na asistentov učiteľov.
Vážené dámy, vážení páni, poznám veľmi veľa šikovných detí, ktoré len preto, že sa narodili so zdravotným postihnutím, potrebujú viac pomoci ako tie deti, ktoré sa narodia zdravé. Tieto deti, mnohé, mnohé sú vzdelávateľné v bežných školách. Žiaľ, táto možnosť im je odopretá. A každoročne rodičia takýchto detí okrem trápenia sa s chorobou, okrem trápenia sa s tým, že ich deti potrebujú viacej starostlivosti, podstupujú ponižujúcu procedúru žiadostí o pridelenie finančných prostriedkov na asistenta učiteľa a mnohým sú každoročne, tieto žiadosti mnohých sú každoročne zamietnuté s tým, že ministerstvo nemá dostatok finančných prostriedkov. Tieto deti potrebujú asistentov. Bez nich nemôžu byť integrované. To sa zhodneme. Asistentov potrebujú aj deti v špeciálnych školách. Asistentov potrebujú učitelia, aby sa mohli  naplno venovať všetkým deťom a nielen tým, ktoré majú rôzne špecifické potreby.
Ak chceme pomôcť našim učiteľom, pomôžme aj deťom, aby mali asistentov. A chcem vás poprosiť, skúste sa nad zamyslieť, možno si vybrať jeden z tých pozmeňujúcich návrhov, ktorý vám príde najlepší, a podporiť ho tak, aby už v tom ďalšom roku každé dieťa, ktoré špecialisti označia, že je vzdelávateľné na bežnej škole, aby jeho rodičia dostali peniaze. Lebo môžem vás ubezpečiť, že to, že tie deti budú integrované, že budú medzi zdravými deťmi, nepomôže len im, ale pomôže nám všetkým, pretože vyspelosť krajiny sa pozná podľa toho, ako sa dokáže postarať o svojich najzraniteľnejších.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Myslím si, že každý rodič chce mať zdravé dieťa. To je taká najväčšia priorita. Ale nie každý má to šťastie. Alebo proste sú aj osudy, ktoré sú oveľa ťažšie, kde rodičia majú dieťa, ktoré žije so zdravotným postihnutím. Ako povedala pani poslankyňa Žitňanská, táto krajina robí strašne veľa pre ľudí, ktorí sú buď v zlej sociálnej situácii z vlastnej viny, alebo pre tých, ktorí sú vo veľmi dobrej sociálnej situácii, a ešte im ju vylepšuje. Z daní nás všetkých, musím povedať. A robí strašne málo pre ľudí, ktorí sú v ťažkej situácii životnej bez vlastnej viny, a to sú teda najmä zdravotne postihnutí.
Ja viem, že tu nie je veľa poslancov v tejto sále, ale sú tu aj poslanci SMER-u. A to hlasovanie bude jednoznačné. Ak niečo znamená slovo solidarita, tak podľa mňa znamená najmä nejakú spolupatričnosť s tými, ktorí sú v ťažkej situácii bez vlastnej viny. Dá sa dávať aj na futbalové štadióny. Ľudí, ktorí sú veľmi bohatí, ktorí ich idú stavať, ktorí by ich postavili aj bez toho pravdepodobne. Ale keďže to sú silní ľudia, patria k slovenskej oligarchii, prečo by im sociálna vláda neprihodila pár desiatok miliónov. Tak to je vec sociálnej vlády, samozrejme, to ja nebudem v tomto okamihu komentovať. Ale aby z toho nebolo možné použiť niekoľko miliónov korún na integráciu detí, ktoré sú zdravotne postihnuté, ktoré naozaj, ak niekto potrebuje pomoc, tak sú to práve takíto ľudia, takéto deti, takíto jednotlivci?! Myslím, že to hlasovanie o týchto návrhoch, a vyberte si naozaj najlepší z nich, bude veľa znamenať o tom, čo pre poslancov, vládnu koalíciu znamená solidarita, súcit, empatia.

Ďakujem pekne za slovo. Ako človek pôsobiaci takpovediac celoživotne vo sfére vedy, výskumu a školstva na jednej strane a v treťom sektore na strane druhej chcem jednoznačne podporiť tento návrh pani poslankyne Jany Žitňanskej. Tým, že nám dala na výber zo štyroch možností, neverím, že pri troche dobrej vôle by sme nedokázali jednu z nich vybrať a podporiť.
Ďakujem vám vopred.

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, pani podpredsedníčka Národnej rady, dámy a páni, sa mi zdá, že už téma štátny rozpočet dosiahla svoj vrchol a už je tak nejak za vrcholom. Už to nepúta takú pozornosť ani verejnosti a ani médií. A myslím si, že ani Národnej rady, lebo zdá mi, že v tejto chvíli nie je žiaden rozdiel medzi počtom poslancov v porovnaní s piatkom poobede a teraz. Dokonca sme si niektorí v piatok mysleli, že aká to je nevýhoda vystupovať v piatok poobede. Ono je to taká istá nevýhoda alebo výhoda ako v utorok doobeda.
Mal som pripravených pár poznámok, v ktorých som chcel glosovať pána ministra, keď uvádzal návrh rozpočtu. Ale tiež si myslím, že už to, keďže to bolo vo štvrtok poobede, že už to teraz nie je až tak aktuálne. Alebo keď sa dostanem k niektorým iným poznámkam, tak možno to spomeniem.
Dámy a páni, návrh rozpočtu už získal niekoľko prívlastkov. Ten prvý mu dala vláda, keď ho schválila v októbri. Pán premiér ho nazval pokrízovým. Ja si myslím, že aj keď je to možno veľmi optimistický prívlastok, ale má skôr bližšie k možno väčšej viere, čo teda zo strany pána premiéra alebo aj pána ministra financií, čo by z pohľadu kresťanského demokrata by som nemal kritizovať, ak v SMER-e majú väčšiu vieru. Ale keďže nezamestnanosť na budúci rok sa neočakáva, že bude klesať, ale naopak, že bude vyššia ako tento rok, tak hovoriť o tom, že rozpočet je pokrízový, si myslím, že nevystihuje realitu. Realite sa viac približuje ten prívlastok, ktorý tu už dostal rozpočet a ktorý tu spomenul, myslím, prvýkrát poslanec Mikloš, keď hovoril, že tento rozpočet to je "po nás potopa". Alebo by som to trošku upravil, vy to predkladáte, čiže "po vás potopa". A to sa mi zdá byť už trošku bližšie k realite preto, lebo ja si myslím, ako moji kolegovia v klube, ktorí už vystupovali, aj Uhliarik napríklad, že tento návrh rozpočtu je skôr prezidentský. Naozaj taký, ktorý súvisí najmä s prezidentskými voľbami na budúci rok. A preto je tam málo, by som povedal, takých nepopulárnych vecí, ktoré by sa mohli negatívne prejaviť napríklad v prezidentskej kampani. A z tohoto pohľadu si myslím, že ako rozpočet do prezidentských volieb pán minister financií pripravil dobre. Čiže by si zaslúžil aj pochvalu, že naozaj ten rozpočet je tak ako, aby na tom kandidát SMER-u čo najmenej tratil.
A poviem niekoľko príkladov. Pozrite na sociálne služby. Pán minister to uvádzal ako zásadnú zmenu v kapitole ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, že tento rok bolo na pomoc neverejným poskytovateľom sociálnych služieb určených 62 mil. eur a na budúci rok bude 72. O 10 mil. viacej. Chcem povedať, že toto je zmena oproti rozpočtu v tejto položke nie preto, že by SMER zmenil postoj k neverejným poskytovateľom sociálnych služieb, ale to bolo výrazom, by som povedal, katastrofálnej situácie u neverejných poskytovateľov a vlastne záchrana pred kolapsom. Ja si myslím, že plus 10 mil. eur naviac pre neverejných poskytovateľov sociálnych služieb je najväčším dôkazom, že neverejní poskytovatelia doteraz boli diskriminovaní v porovnaní s verejnými poskytovateľmi, ako to je, a zo strany SMER-u. My sme polemizovali takmer celé roky a vyčítali sme, že predchádzajúci minister, ministerka sociálnych vecí, že ako by sa starala iba o tých verejných poskytovateľov. A hoci tí neverejní rovnako pomáhali spoločnosti aj štátu ako postarať sa o tých seniorov, ktorí sú odkázaní na sociálne služby, tak tí boli až na druhom mieste. Jednoducho výsledkom bolo, že keby zanikli neverejní poskytovatelia, tak to by bola katastrofa, naozaj katastrofa v tejto sfére. Oni museli prísť pred parlament, bolo to 26. novembra, keď sme začínali rokovať na tejto schôdzi, a pán minister prišiel s, víťazoslávne, sociálnych vecí vtedy, s informáciou, že dostanú o 10 mil. naviac. No a to bude len zachovanie týchto zariadení, aby mohli ďalej poskytovať sociálne služby. Takže ak je to obrat, ak je to zásadný obrat, ako o ňom hovoril pán minister financií, tak želám si, kiež by to tak bolo aj do budúcna, že naozaj sa bude vláda správať k neverejným poskytovateľom nie ako k súperom, ako k protivníkom, ale ako k partnerom, pretože robia nezastupiteľnú, plnia nezastupiteľné funkcie v tomto štáte. Čiže 10 mil. naviac. Určite nebudú protestovať neverejní poskytovatelia minimálne do prezidentských volieb. Pretože je to záchrana pred kolapsom a nehrozí, že by do prezidentských volieb takéto zariadenia zanikali.
Že to je prezidentský návrh rozpočtu vyplýva aj z iného. Napríklad, že tomuto rozpočtu chýba adresnosť, väčšia adresnosť. Ja som to spomínal pri tých zákonoch, ktoré sme schvaľovali pred zákonom o štátnom rozpočte, že príspevok pri narodení prvého dieťaťa. No ak ho štát dáva na jedináčikov, ak ho dáva rodinám, ktorých rodičia platia takzvanú milionársku daň, tak sa mi to zdá byť neuveriteľný luxus. Osemstoštyridsať eur dať niekomu, kto to nepotrebuje, a na druhej strane škrtať dávky v hmotnej núdzi?! Aj keď to teraz, čo som teraz povedal ako druhú časť vety, to len vyplýva z čísel. To sa nikde tak nepíše v rozpočte. Lebo on je prezidentský. Tam keby to bolo takto natvrdo napísané, že na dávkach v hmotnej núdzi sa vyplatí na budúci rok menej ako tento rok, tak to by bolo reálne, to by bolo pravdivé, ale nebol by to prezidentský návrh. Lebo by to mohlo mnohých ľudí vystrašiť. A že to tak je, tak stačí, aby ste si pozreli konkrétne čísla. Na dávky v hmotnej núdzi na budúci rok má byť vynaložených o 2,14 mil. eur menej ako tento rok. Menej ako tento rok. To znamená, ja už som sa pýtal aj minulý týždeň, predpokladáte, že teda bude menej odkázaných ľudí na dávky v hmotnej núdzi? Keď nezamestnanosť bude vyššia ako tento rok? Alebo si myslíte, že ešte tí ľudia majú také úspory, že budú žiť z úspor a že nebudú o dávky žiadať? Ja si myslím, že bude pravdivé to ďalšie, a to bude až po prezidentských voľbách, že jednoducho niekto nedostane, keď si neodrobí napríklad tú dávku. To znamená bude sa menej vynakladať na tie dávky, lebo ľudia vypadnú z oprávnených poberateľov, lebo nesplnia podmienky nároku na tú dávku.
Ja si myslím, že teda sprísňovať podmienky a robiť poriadok je správne. Ale to, že to je prezidentský návrh vyplýva z toho, že sa takto o tom jasne nehovorí, že jednoducho dostanú všetci. Aj dôchodcovia, aj tí solventní ľudia dostanú mnohé dávky, ktoré od štátu by nepotrebovali. Jasné, že keď ich dostanú aj tí solventnejší a tí bohatší, tak samozrejme menej sa potom ujde tým, ktorí sú naozaj odkázaní na pomoc štátu. A pre tých potom nebude. No ale tí nie sú tak dobre zorganizovaní ako napríklad odbory, a preto veci, ktoré považujem skôr za brzdu aj ekonomického rastu, tie tak nejak ľahšie prechádzajú alebo prešli pri rokovaniach s vládou SMER-u. Myslím napríklad na tie kolektívne zmluvy. Ich záväznosť sa bude rozširovať aj na tých, ktorí s tými zmluvami nesúhlasia, ktorí sa nezúčastnili rokovaní na tomto rozširovaní kolektívnych zmlúv, ktorí majú vlastné podnikové kolektívne zmluvy. Jednoducho, pán minister má vieru, že ekonomický rast bude vyšší, ale miesto toho, aby stúpal na plyn, stúpa na brzdu. Nemyslím konkrétne jeho, ale vláda mnohými tými opatreniami. A toto bolo jedno z nich. Ale moji kolegovia predrečníci spomínali aj ďalšie.
Napríklad, napríklad tie smutne známe daňové licencie. Juraj Karpiš, analytik INES-u, včera v novinách ich nazval "ako pokuta za podnikanie tým, čo sa nedarí". Pokuta za podnikanie tým, čo sa nedarí. A hlavný argument pre zavedenie tohoto inštitútu bol, že takmer 60 % týchto právnických subjektov neplatí už roky žiadnu daň. A to má byť ten najpresvedčivejší argument, že prečo takúto daň treba zaviesť. Prosím vás, no veď vy to schválite, ale ja sa bojím, že vy keď takto budete uvažovať a nahlas, tak vy potom pôjdete aj po tých päťdesiatich percentách fyzických osôb, čo neplatia žiadne dane, že aj na nich môžete použiť tento istý prístup. Už roky neplatia, takmer polovica ľudí na Slovensku zamestnaných neplatí štátu žiadne dane. Ale oni nie sú na ťarchu tomuto štátu. Veď tí ľudia, ak robia za minimálnu mzdu, ak dlhé roky sú ochotní pracovať na miestach, na pozíciách, ktoré sú zle zapletené, ťažko teda pracujú, ale zle zaplatení títo ľudia, oni síce neplatia dane, ale si platia odvody a neberú od štátu žiadne dávky. A zároveň robia veci, možno sú to pekári, cukrári, možno sú to iné profesie, bez ktorých si nevieme život predstaviť, a predsa neplatia štátu žiadne dane. Niektorí z nich začnú platiť, lebo z návrhu ministra financií napríklad vypadli niektoré úľavy, ktoré takéto nízkopríjmové, mali ich všetci, ale zaviedli ste ich aj na nízkopríjmové domácnosti, napríklad nezdaniteľné minimum na manželku. Šesťdesiat eur mesačne pri využití maximálnej možnej úľavy, to je 720 eur za rok. Dámy a páni, to je suma, ktorá v takej rodine, kde doteraz neplatili takúto daň a budú ju platiť, no to je šupa! Sedemstodvadsať eur. Čiže vaše reči o tom, že sa konsolidácia verejných financií nedotkne tých chudobných, tak to je na vode. Dotkne sa ich a týchto, ktorých som spomínal, sa veľmi výrazne dotkne.
Keď som hovoril o tých dávkach v hmotnej núdzi, tak si neodpustím ešte jednu poznámku, lebo na budúci rok viac ako 2 mil. eur sa v rozpočte počíta, že sa vyplatí na dávky v hmotnej núdzi. Napríklad tá dávka, základná dávka, zaokrúhľujem, 61 eur. Tento dopad na rozpočet cez 2 mil. eur má aj môj návrh alebo návrh, ktorý predkladám s mojimi kolegami z klubu, v novele zákona o platových pomeroch ústavných činiteľov. Ťažko sa vám to počúva, vám zo SMER-u, lebo vy ste ma inšpirovali, aby som taký návrh predložil. Keď poslanci Národnej rady poberajú niekoľko platov z verejných zdrojov, akože vykonávajú aj viacero funkcií, ale ja som argumentoval a budem ešte argumentovať na tejto schôdzi, predpokladám, že je to nespravodlivé, je to nefér, je to nemorálne. A najmä v čase krízy, keď sa musí šetriť takmer, malo by sa na každom kroku šetriť, tak títo ústavní činitelia vyciciavajú štát. A táto pažravosť, že to tak musím povedať, má dopad na rozpočet na verejné financie, ja odhadujem, 2,5 mil. eur. Takže je tu návrh, dámy a páni, ak by sme prijali novelu zákona o platových pomeroch, ako je na tejto schôdzi a presadili by sme princíp jeden plat poslanca Národnej rady stačí, ak ten poslanec Národnej rady vykonáva aj ďalšie funkcie, tak pán minister financií by vôbec nemusel znižovať sumu peňazí, ktorá je určená na dávky v hmotnej núdzi. Je to takmer taká istá suma. Takže ja navrhujem, ak sa to nemá dotknúť konsolidácie verejných financií, tak buďme naozaj solidárni s tou chudobou. A vy to môžete teraz dokázať, poslanci SMER-u, že ak by sme prijali princíp jeden plat z verejných zdrojov stačí, tak nemusíte šetriť na tých najchudobnejších.
Pozrite, štátny rozpočet je vždy postavený na lojalite občanov voči svojmu štátu, na lojalite alebo ochote platiť dane. Ale keď tá lojalita nie je tu v tejto sále, tak vy ju čakáte od Harabina? Že Harabin chce vytiahnuť od ministra financií 150 000 eur a že nijako necíti s touto krajinou? Alebo že to chcú bývalí vojaci a policajti, že im nestačia ich výsluhové dôchodky, ale ešte chcú aj dôchodok, starobný, zo Sociálnej poisťovne? Ako, vy sa čudujete, že potom niekto v podnikateľskej sfére nechce platiť na toto všetko, aj na túto inštitúciu zo svojich daní? No jednoducho tá lojalita občanov tohoto štátu voči tomuto štátu sa znižuje. A ja si myslím, že tento demoralizujúci jav by sme mali zastaviť. A ponúkam tento návrh aj s mojimi kolegami z poslaneckého klubu a môžeme to, keď sme to neurobili prvýkrát, keď sme rokovali o vládnom návrhu zákonov platových pomeroch ústavných činiteľov, tak na tejto schôdzi je ešte bod 68, to je poslanecký návrh, novela zákona o platových pomeroch, a môžeme to urobiť.
Pán minister financií, prosím, aby ste využili svoj vplyv na kolegov z vášho klubu, aby podporili tento návrh, lebo určite ani politicky tým nestratíte, naopak, ako to bude jasný signál, že to myslíte so spravovaním, poctivým spravovaním verejných vecí vážne. A ľudia aj vo vašom okolí, aj tam, kde ste starostovia, kde ste župani, kde ste primátori, to určite ocenia.
Mohol by som ešte pokračovať, ale zdá sa mi, že by som opakoval to, čo už povedali moji predrečníci. A preto vám chcem poďakovať za to, že ste ma vypočuli. (Potlesk.)

Ďakujem. Vážený pán kolega, ja som si so záujmom vypočul vašu, váš príhovor v rozprave. Musím povedať, že bolo tam veľa, veľa vecí s ktorými nesúhlasím, a bolo tam aj zopár dezinterpretácií. Napríklad ste hovorili o tom, že sa nezamestnanosť bude zvyšovať budúci rok. Neviem síce, z akých dát vychádzate alebo z akých informácií. Ja keď si pozriem rozpočet, tak mala by klesnúť o 0,2 percenta, zo 14,5 na 14,3, a je jasná snaha vlády, v tomto robí maximum. Z eurofondov sme vytvorili 78 tisíc pracovných miest a musím povedať, že my sme ešte relatívne opatrní z hľadiska toho odhadovania. Európska komisia hovorí o nezamestnanosti 13,9, tento rok na 13,7, čiže tiež je tam pokles o 0,2 percenta. Takže neviem, odkiaľ ste prišli na túto, na tento, k tomuto uzáveru, že nezamestnanosť stúpa.
Tak isto spochybňujete ten ekonomický rast. Je jasné, že sme otvorená ekonomika, ako sa vyvíja eurozóna alebo Európska únia, sa vyvíjame aj my. A potvrdilo sa to aj v tomto roku, kedy eurozóna mala hospodársky rast mínus 0,4 %, Európska únia 0 %, my sme mali 0,8. Čiže ďaleko najlepší výsledok v rámci, v rámci EÚ. Čo sa týka budúceho roku, je odhadovaný na 2,2 %, Európska komisia 2,1 %, hospodársky rast. A teda pevne verím, že to prinesie aj pracovné miesta. Myslím si, že táto agenda nás skutočne trápi.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán kolega Brocka, mali ste takmer vo všetkom pravdu. Možno, že ešte pár takých momentov na vyzdvihnutie. V roku 2011, keď sme pripravovali rozpočet na rok 2011, tak vláda si dala za cieľ z výberu daní a zo šetrenia sa podieľať pomerne 50 na 50 %, že minimálne vláda musí toľko ušetriť sama na sebe a na výdavkoch, ako chce prispieť alebo na konsolidáciu prispieť z hľadiska daní. Táto vláda ukazuje, že na sebe šetriť nechce. Preto ja si tiež myslím, že skutočne jeden plat stačí. A to, či SMER myslí, myslel tú istotu vážne, sa ukáže pri hlasovaní o tom návrhu, či jeden plat stačí.
V každom prípade je treba povedať, že SMER vie garantovať len jednu istotu, istotu neschopnosti, klamstva a zbabelosti. Pretože pokiaľ by garantoval niečo iné, tak občania by nestrácali prácu v tejto krajine, občania by sa nemali horšie, nemuseli by platiť väčšie dane a odvody, ale mohli by sa mať lepšie. SMER garantuje len to, že bude viac nezamestnaných, respektíve nezamestnanosť nebude klesať na Slovensku. A za toto môže jednoznačne Robert Fico a jeho strana SMER. A toto treba pomenovať. A i keď táto diskusia sa zdá, že je jalová a dlhá, ale ja si myslím, že je potrebná preto, aby občania tejto krajiny vedeli, že SMER dokáže pre nich garantovať len to, že sa budú mať horšie. A ako pán premiér povedal o tom vreci zemiakov, ja si myslím, že občania to pochopili a patrične aj to ocenili vo voľbách do VÚC.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Kamenický, my sme na výbore pre sociálne veci podrobnejšie diskutovali práve kapitolu sociálnych veci. Ale vy ste začali vašu faktickú poznámku, že teda s niečím nesúhlasíte, s niečím súhlasíte. A ja som nezachytil, že s čím z môjho vyhlásenia ste súhlasili.
Ale k nezamestnanosti by som ešte jednu vetu rád doplnil. No ak dnes je nezamestnanosť viac ako 14 %, 14,1 % vami oficiálne vykazovaná, v rozpočte predpokladáte na budúci rok 14,3-percentnú nezamestnanosť. Tá 14,3-percentná nezamestnanosť je priemerná celoročná nezamestnanosť. To znamená, keď je priemerná celoročná 14,3 a predpokladáme, že v letných mesiacoch práve sezónnou zamestnanosťou sa mierne alebo viacej zníži, tak musí byť na budúci rok aj 15, možnože aj 16 %, aby v priemere bola 14,03. A je to v každom prípade nárast oproti súčasnému stavu.
Ja som čakal, že budete reagovať na to, čo spomenula vo svojej faktickej poznámke pani poslankyňa Jurinová, že jeden plat stačí. Naozaj, ja aj z reakcií, ktoré mám od verejnosti, od ľudí, ktorí to doteraz nevedeli a teraz to už vedia, tak je to jeden z veľkých problémov. A ak vy očakávate, že verejnosť si zatne do jazyka a bude prijímať vaše ďalšie opatrenia s pochopením, tak musíte prejaviť väčšiu mieru solidarity.

Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, zástupcovia verejnosti, médiá. Dovoľte aj mne predniesť niekoľko postrehov a vlastných názorov, postojov k predloženému a prerokovávanému návrhu rozpočtu na rok 2014. Už ako aj z rozsiahlej rozpravy vyplynulo, a to predovšetkým z prihlásených a záznamu, prihlásených, diskutujúcich opozičných poslancov, vyplynulo množstvo faktov, podložených údajov, ktoré svedčia o tom, že s kľudným svedomím si, aj na základe štúdia návrhu rozpočtu, ale aj predložených kritických argumentov, môžem s kľudným svedomím k tomuto rozpočtu povedať, že je výrazom nešetrenia, neinvestovania, nerozvíjania a rovnako ďalšieho zadlžovania.
Okrem týchto troch rozmerov, ktoré odzrkadlila prebiehajúca diskusia hlavne z radov opozičných poslancov, si dovolím priložiť ešte iný rozmer k tomuto návrhu rozpočtu. A síce dovolím si ho pomenovať, že tento rozpočet naznačuje a je signálom, nesie v sebe prvky uskutočňovaných protekcionistických a korupčných zámerov.
Ja by som sa dotkla jednotlivých oblastí a jednotlivých parametrov, cez ktoré si dovolím posudzovať predkladaný a prerokovávaný návrh rozpočtu. Čo sa týka prorastovej oblasti, kde sa očakávali nejaké signály smerujúce k príprave rozvojových impulzov, hlavne pre oživenie a povzbudenie hospodárstva, najviac znepokojujúcim signálom je poníženie spoluúčasti pri príprave čerpania európskych prostriedkov. Pre mňa je to naozaj pozoruhodná skutočnosť, pretože je to naozaj v príkrom protirečení s proklamovanými prísľubmi o tom, akým výrazným stimulom a prostriedkom bude pre oživenie hospodárstva Slovenskej republiky práve možnosť využívania európskych fondov. Dnes tu bolo z viacerých príspevkov opozičných poslancov prezentované, že v rozpočte sa nenašlo 400 mil. eur na to, aby sme zabezpečili dostatočnú a adekvátnu spoluúčasť na čo najväčšie možnosti využívania európskych fondov. Pritom už aj som to vo faktickej poznámke spomenula, ak by som len si spomenula na príjem z predaja núdzových zásob ropy, tak to tvorí práve ten objem finančných prostriedkov, ktorými by sme mohli tento chýbajúci, túto chýbajúcu položku nahradiť. Pritom, opäť sa opakujem, pri zdôvodnení nevyhnutnosti predaja núdzových zásob ropy bolo zdôrazňované, že práve sa to uskutočňuje za účelom získania zdrojov pre rôzne rozvojové impulzy, rozvojové projekty v hospodárskej a sociálnej oblasti. Pre mňa je nepochopiteľné, ako je možné, že do dnešného dňa mi nikto ani na ministerstve hospodárstva, ani na ministerstve financií presne nezdôvodnil, akým spôsobom, ako sú účelovo viazané vysoké, táto vysoká objemová položka. Ide o 400 mil. eur, ktoré si myslím, že by práve, ak ich získame z predaja núdzových zásob ropy, mohli byť využité na doplnenie spoluúčasti, ktorou si môžme vytvoriť širší rámec pre čerpanie európskych prostriedkov.
Rovnako v tej prorastovej oblasti ma zaujalo to, že nie sú tam vlastne predpokladané prostriedky na podporu cestovného ruchu. Ak sme tu mali zákon o cestovnom ruchu, tak v podstate, keď sa preukázalo, že tento zákon v jednotlivých ustanoveniach je tendenčne nastavený na poskytnutie finančných prostriedkov a podpory vybraným finančným subjektom, tak odrazu bolo toto ustanovenie v zákone a myslím, že aj celý zákon stiahnutý. Ja si nemyslím, že poukázaním a kritickým poukázaním na netransparentné a účelové tendenčné používanie zdrojov by mala byť takto odstrihnutá rozvojová pomoc a podpora práve tým malým a stredným podnikateľským subjektom, ktoré v cestovnom ruchu pôsobia. Ako inak chceme vlastne, či už v podtatranskej oblasti alebo v iných oblastiach, ktoré sú v zmysle teórie alternatívnych výhod predurčené, prirodzene predurčené na rozvoj turistického priemyslu, ako im inak chceme pomôcť?
Rovnako v prorastovej oblasti badám, a to je predmetom aj mojej kritiky, snahy nastavovať tento rozpočet protekcionisticky a korupčne. Už sa znova budem opakovať, opäť samozrejme sa v rozpočte odzrkadľuje aj finančná podpora a finančná pomoc pre nadnárodný subjekt U.S. Steel, kde som už aj počas toho, ako sa schvaľoval a prerokovával zákon o obnoviteľných zdrojov, poukázala na tú asymetriu veľkorysej na jednej strane, veľkorysej podpory pre subjekty, ktoré vykazujú niekoľkomiliónové zisky, v neprospech podpory subjektov malého a stredného podnikania, mikrosubjektov. Naozaj tá podpora a investície, pomoc malým a stredným podnikom je nevyhnutná. Návrh zákona, návrh rozpočtu takúto pomoc, potrebnú pomoc pre malé a stredné podnikanie neodzrkadľuje.
Čo sa týka šetriacej oblasti, tak viackrát som sa aj v priebehu rozpravy k jednotlivým zákonom vyjadrovala k tomu, že reforma ESO, reforma spojená s racionalizáciou prostriedkov vo verejnej správe, nespĺňa nielen moje očakávania, ale myslím si, že všeobecne nespĺňa spoločenské očakávania, spoločenskú objednávku. Bolo tu, aj myslím pánom poslancom Miklošom, zdôrazňovaný ten nepomer šetrenia prostriedkov vo verejnej správe. Na občanov vo forme zvýšených odvodoch, poplatkoch a daní ideme v rámci balíka konsolidačných opatrení šetriť 80 % a 20 % sa šetrí vo verejnej správe, kde práve z tých 20-ch percent 18 percent tvorí šetrenie na samosprávach, dvoma percentami šetrí iba vláda. Tento nepomer mne signalizuje jedno ľudové porekadlo, ktoré hovorilo: "Víno pijú, vodu kážu". To je to porekadlo, ktoré sa vlastne svojím spôsobom odzrkadľuje aj v tomto rozpočte. A ja neviem, či pri jeho prerokovávaní je, pán minister, priestor na to, aby sa s týmto niečo robilo, aby sa táto asymetria, ktorá naozaj sa výrazne negatívne odzrkadľuje na širokých občianskych skupinách, aby sa táto asymetria napravila, aby sa spôsob konsolidácie verejných zdrojov nastavil tak, aby sa šetrilo tam, kde sa môže šetriť. Nie tam, kde už naozaj nieto priestoru, nieto iných rezerv. Bolo tu aj povedané, koľko malých, stredných podnikateľov, živnostníkov zložilo svoje podnikanie. Ako je, ako sú opatrenia, ktoré boli v Zákonníku práce alebo aj v zákone o sociálnom poistení, ako demotivačne vyzneli pre celé podnikateľské prostredie.
Takže toto sú signály, toto sú výzvy, ktoré sa nedajú v rozpočte pochváliť, nad ktorými sa samozrejme treba vážne zamyslieť, lebo nevytvárajú predpoklad pre to, že budúci rok budeme vedieť ustáť. Naozaj toto sú signály, ktoré potvrdzujú do budúcna len a len to, že ten rast štrukturálneho deficitu sa bude vlastne prehlbovať a prehlbovať, z roka na rok prehlbovať.
Pre mňa, ako pre človeka, ktorý sa zaoberá ochranou práv spotrebiteľov, je naozaj veľmi pozoruhodné, že ideme šetriť aj na takejto položke, akou je pomoc spotrebiteľom pri ochrane ich práv a to už nielen na trhu ako takom, ale predovšetkým na finančnom trhu. Rozpočet, ako je pripravený, odzrkadľuje to, že keď v minulých obdobiach si pomoc a podpora pre občianske združenia, ktoré sa venujú ochrane práv spotrebiteľov, pohybovala vo výške 80-ch tisícov eur, tak teraz sa vlastne tento rozpočet alebo výška plánovaných prostriedkov pre pomoc spotrebiteľom, poškodeným spotrebiteľom, znížila na 20 000 eur. Je to výrazný pokles, ktorý si neviem ani len predstaviť, aký bude mať dopad na činnosť a možnosti pomoci jednotlivých občianskych organizácií, spotrebiteľských organizácií, ktoré prichádzajú so spotrebiteľmi do kontaktu. Na jednej strane aj vy sám, pán minister, potvrdzujete, akou veľkou výzvou je pre nás vysporiadanie sa s nárastom úžery a s nárastom poškodzovania spotrebiteľov na finančnom trhu a na druhej strane, ak to máme preukázať posilnenou podporou smerom k občianskym organizáciám, ktoré sa práve špecializujú a cielene zameriavajú na ochranu poškodeného finančného spotrebiteľa, tak pre istotu im takto výrazne ponížite zdroje. Ako v Exekučnom poriadku, tak v samotnej spotrebiteľskej praxi chýbajú vykonávacie mechanizmy, ktoré by nastavili dostatočný legislatívny, ale i inštitucionálny rámec na uskutočňovanú ochranu práv spotrebiteľov. Jednoducho, jedna vec je deklarovať tieto zámery v predvolebných sľuboch alebo aj v akčných plánoch v návrhu vládneho programu, v rozpočte, ale iná vec je potom preukázať úprimnosť týchto sledovaných zámerov cez naplánované konkrétne číselné položky. V prípade ochrany práv spotrebiteľov ideme z objemu 80 000, ktoré už v tom čase boli poddimenzovaným objemom, ideme na objem 20 000 eur.
Čo sa týka samotnej podpory napríklad aj v oblasti energetiky, v oblasti podpory rozvoja využívania obnoviteľných zdrojov, opäť tento rozpočet odzrkadľuje to, že nie je ani ústretovo, už vôbec nie veľkoryso, nastavený a nekorešponduje opäť s danými prísľubmi a všeobecne proklamovanými výrokmi o tom, ako je nevyhnutné, ako je potrebné obnoviteľné zdroje podporovať. Všimla som si, že v programe, ktorý je spravovaný ministerstvom hospodárstva práve v kapitole, ktorá... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci... Prepáčte, pani poslankyňa. Páni poslanci, poprosím vás, nevyrušujte pani poslankyňu v prejave.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Mezenská Helena, poslankyňa NR SR
... v programe využívania biomasy, ktorá je určená práve na pomoc pri využívaní obnoviteľných zdrojov a pri tvorbe slnečných kolektorov a kotlov na biomasu pre domácnosti, opäť je tu zachytený klesajúci trend. Pokiaľ v roku 2011 v programe využívania biomasy boli na to určené 3 mil. 500 tis. eur, tak už v roku 2012 zaznamenávame nárast 750, pardon, pokles, výrazný pokles na objem 752 000. V roku 2013 máme tuná objem vo výške 2 mil. eur, ale v roku 2013 nulu. Predpoklady na ďalšie roky - 2014, 2015, 2016 - nula. Ja som si overovala, že asi koľko podnetov a koľko domácností v rámci toho roka 2013, kedy išlo o 2-miliónovú položku, bolo uspokojených. Takto sa dokázalo týmto konkrétnym programom využívania biomasy pre domácnosti poskytnúť podpora a pomôcť asi 2000 domácnostiam. Takže ani v tomto smere, je pre mňa prekvapivé v tomto smere na, už na rok 2013 neboli plánované zdroje a v roku 2014, 2015, 2016 tam máme naprogramovanú nulu. Neviem, ako si chceme predstaviť vlastne to ďalšie, tú ďalšiu podporu obnoviteľných zdrojov. A opäť to dám do súvisu so štedrou a veľkorysou podporou pre nadnárodnú spoločnosť U.S. Steel, ktorej sme formou memoranda prisľúbili pomoc vo výške 225 mil. eur. Takže pre veľké podniky, nadnárodné podniky máme niekoľko stámiliónovú podporu a pre domácnosti, ktoré by mohli prejsť na programy využívania obnoviteľných zdrojov, máme od roku 2013 naprogramovanú nulu.
Dovolím si ešte zareagovať na to, čo je veľmi znepokojujúcim článkom takto pripravovaného rozpočtu, a to je opäť trend zadlžovania strategických podnikov, akým je aj Slovenský plynárenský podnik. Rozpočet, ako to už bolo povedané aj ústami iných poslancov, rozpočet znova odzrkadľuje snahy o maximalizáciu vyplácania dividend nad rozmer oprávneného zisku, čím dochádza k znižovaniu podnikateľského a kreditného ratingu tejto spoločnosti. Keď som sa aj formou interpelácie, či už premiéra alebo ministra hospodárstva, pýtala na to, prečo dochádza k takémuto znižovaniu majetku tohto štátneho podniku, nebola mi daná jasná odpoveď. K tomuto poníženiu sa v podstate ani premiér, ani minister do dnešného dňa jasne nevyjadrili, ani vo forme konkrétnych odpovedí na konkrétne postavené otázky. Myslím si, že nastavovať ďalšiu budúcnosť strategického podniku, akým je SPP, a v závislosti aj na to štátneho rozpočtu na takéto enormné zadlžovanie, bolo to tu spomínané, vo výške 700, 400 mil. eur je veľmi nezodpovednou cestou. My by sme mali nielen spotrebiteľov, ale aj štát nastavovať v hospodárení tak, aby k zadlžovaniu nedochádzalo vôbec. Alebo ak je to naozaj nevyhnutné, tak čo v najnižšej miere. Dnes naozaj nestačí len garantovať ústne, že nedôjde k poníženiu cien, spotrebiteľských cien energií, v tomto prípade plynu. Naozaj dnes je veľmi vážnym mementom to, že v podniku SPP v snahe maximalizovať vyplácanie dividend a plniť príjmovú časť rozpočtu dochádza k veľkému zadlžovaniu. A tento dlh, ako dobre viete, nám nikto neodpustí. Tento dlh bude potrebné aj s odplatou za poskytnuté pôžičky, bude potrebné to raz zaplatiť. Kto to zaplatí? Opäť to budú občania? My tak pred sebou stále viac a viac kumulujeme dlh, pred ktorý sa budeme musieť raz tvárou v tvár postaviť. Pritom nedá mi, aby som neobišla aj naďalej neprehľadne uskutočňované transakcie v prebiehajúcich zmenách vlastníckych štruktúr podniku SPP. Lebo aj včera som zachytila informáciu o tom a bolo to aj medializované, že opäť podnik SPP, náš národný poklad, sliepka alebo sliepka, ktorá znáša zlaté vajcia, ako to charakterizoval aj sám premiér Fico, je dnes veľkou hračkou v rukách finančných skupín. Opäť sa dozvedám informácie o tom, že dominantný majiteľ EPH firmy, ktorá dostala SPP za bagateľ jeho skutočnej hodnoty, Peter Kellner a PPE údajne predávajú 44-percentný podiel vo firme zatiaľ neznámemu investorovi. Podľa už medializovaných informácií Peter Kellner zarobí na tejto transakcii miliardu eur a zhodnotí tak svoju investíciu o viac ako desaťnásobok.
My sa môžeme len pýtať, prečo práve v tomto čase a čo tak zhodnotilo jeho investíciu? Nebude to práve spojené s tým, že táto naša zlatá sliepka zlaté vajcia znáša, akurát z týchto zlatých vajec už štát nemá nič? Národný poklad si tu finančné skupiny pohadzujú ako kosť, ktorú jeden po druhom ohlodávajú. Ak sa táto medializovaná transakcia napokon uskutoční, väčšinovým majiteľom EPH sa stane výlučne finančná skupina J&T, ktorá má s vládou Roberta Fica dlhodobé nadštandardné vzťahy. Vďaka obchodu storočia sa môžeme ako občania len smutne prizerať, ako na našom národnom bohatstve budú rásť zisky tejto finančnej skupiny.
Viete, okrem toho zadlžovania, o ktorom som hovorila pri podniku SPP, naďalej je vidieť, že v neprehľadných transakciách a zmenách vlastníckych pomerov sa neustáva. Naďalej podnik SPP je tunelovaný a naďalej slúži ako nástroj obohatenia a tunelovania vybraných finančných skupín. A to na úkor možných príjmov zo ziskov v prospech štátu. Ja som už na viacerých fórach, či už diskusných, facebookových alebo aj v médiách, poukázala na tú informáciu, že za, v priebehu desiatich rokov, ako tu pôsobili zahraniční privatizéri, iba v tomto jednom energetickom strategickom podniku si z našej krajiny vyviezli kapitál v objeme 64 mld. eur.
Dnes hovoríme o tom, ako je napätý rozpočet, ako potrebujeme znižovať deficit, ako šetríme na sociálnych službách, ako šetríme na školstve, na zdravotníctve a na druhej strane dopúšťame ako krajina a ako riadiaci predstavitelia takéto prešľapy, sa dopúšťame takýchto prešľapov. A vidím, že stále nestačilo. Jednoducho tá privatizácia a tá zmena vlastníckych štruktúr nie je nasmerovaná na to, ako zhodnocovať majetok štátu, ako zhodnocovať príjmy štátu, ale ako potenciálne zdroje a majetok štátu posúvať finančným skupinám, aby na nich takto generovali zisk a príjmy, ktoré v našom štátnom rozpočte chýbajú. Neviem, dokedy tieto veci budeme prehliadať, dokedy ich budeme aj na pôde parlamentu a všade všeobecne takýmto spôsobom legitimizovať.
Záverom iba poviem, že v takejto skladbe, v takejto štruktúre nastavených, poviem, nie šetriacich, ale nešetriacich opatrení, nie rozvojových, ale nerozvojových opatrení a zadlžovacích opatrení je pre mňa návrh prerokovávaného rozpočtu neprijateľný. Určite ho nepodporím, pretože takto nastavený rozpočet nie je rozpočtom žiadnych svetlých vyhliadok, ktorý by pre mňa znamenal v kontakte s občanmi odkaz na to, že nás čaká niečo lepšie, lebo faktický stav a popísané argumenty svedčia o opaku.
Je mi ľúto, že pre ľudí nemám odkaz, že rozpočet, ktorý nás čaká, im prinesie určitú perspektívu, určité svetlo, svetlé vyhliadky do ich budúceho života. To mi je veľmi ľúto. A, viete, ja nie som človek, ktorý by mal rád nejakú bezbrehú kritiku alebo ktorý by sa vyslovoval kriticky, robil kritiku pre kritiku, som skôr človek, ktorý má záujem hľadať riešenia. A ja neviem, a z toho som veľmi smutná, že ani konštelácia takejto skladby, takáto skladba parlamentu, ani nastavené politické pomery, politická vôľa nenaznačujú, že je ochota sa nad týmito kritickými a opodstatnenými poznámkami zamyslieť, opraviť ich a všetky asymetrie, na ktoré som nielen teraz ja poukázala, ale na ktoré poukázali aj rečníci predo mnou, poslanci z opozície, aby sa všetky tieto asymetrie opravili. Tento rozpočet nie je rozpočtom budúcich svetlých vyhliadok, žiadnych reálnych nádejí. A to je to najsmutnejšie, čo ako odkaz z prerokovávaného návrhu zákona si ja odnášam.
Ďakujem.