27. schôdza

Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, zástupcovia verejnosti, médiá. Dovoľte aj mne predniesť niekoľko postrehov a vlastných názorov, postojov k predloženému a prerokovávanému návrhu rozpočtu na rok 2014. Už ako aj z rozsiahlej rozpravy vyplynulo, a to predovšetkým z prihlásených a záznamu, prihlásených, diskutujúcich opozičných poslancov, vyplynulo množstvo faktov, podložených údajov, ktoré svedčia o tom, že s kľudným svedomím si, aj na základe štúdia návrhu rozpočtu, ale aj predložených kritických argumentov, môžem s kľudným svedomím k tomuto rozpočtu povedať, že je výrazom nešetrenia, neinvestovania, nerozvíjania a rovnako ďalšieho zadlžovania.
Okrem týchto troch rozmerov, ktoré odzrkadlila prebiehajúca diskusia hlavne z radov opozičných poslancov, si dovolím priložiť ešte iný rozmer k tomuto návrhu rozpočtu. A síce dovolím si ho pomenovať, že tento rozpočet naznačuje a je signálom, nesie v sebe prvky uskutočňovaných protekcionistických a korupčných zámerov.
Ja by som sa dotkla jednotlivých oblastí a jednotlivých parametrov, cez ktoré si dovolím posudzovať predkladaný a prerokovávaný návrh rozpočtu. Čo sa týka prorastovej oblasti, kde sa očakávali nejaké signály smerujúce k príprave rozvojových impulzov, hlavne pre oživenie a povzbudenie hospodárstva, najviac znepokojujúcim signálom je poníženie spoluúčasti pri príprave čerpania európskych prostriedkov. Pre mňa je to naozaj pozoruhodná skutočnosť, pretože je to naozaj v príkrom protirečení s proklamovanými prísľubmi o tom, akým výrazným stimulom a prostriedkom bude pre oživenie hospodárstva Slovenskej republiky práve možnosť využívania európskych fondov. Dnes tu bolo z viacerých príspevkov opozičných poslancov prezentované, že v rozpočte sa nenašlo 400 mil. eur na to, aby sme zabezpečili dostatočnú a adekvátnu spoluúčasť na čo najväčšie možnosti využívania európskych fondov. Pritom už aj som to vo faktickej poznámke spomenula, ak by som len si spomenula na príjem z predaja núdzových zásob ropy, tak to tvorí práve ten objem finančných prostriedkov, ktorými by sme mohli tento chýbajúci, túto chýbajúcu položku nahradiť. Pritom, opäť sa opakujem, pri zdôvodnení nevyhnutnosti predaja núdzových zásob ropy bolo zdôrazňované, že práve sa to uskutočňuje za účelom získania zdrojov pre rôzne rozvojové impulzy, rozvojové projekty v hospodárskej a sociálnej oblasti. Pre mňa je nepochopiteľné, ako je možné, že do dnešného dňa mi nikto ani na ministerstve hospodárstva, ani na ministerstve financií presne nezdôvodnil, akým spôsobom, ako sú účelovo viazané vysoké, táto vysoká objemová položka. Ide o 400 mil. eur, ktoré si myslím, že by práve, ak ich získame z predaja núdzových zásob ropy, mohli byť využité na doplnenie spoluúčasti, ktorou si môžme vytvoriť širší rámec pre čerpanie európskych prostriedkov.
Rovnako v tej prorastovej oblasti ma zaujalo to, že nie sú tam vlastne predpokladané prostriedky na podporu cestovného ruchu. Ak sme tu mali zákon o cestovnom ruchu, tak v podstate, keď sa preukázalo, že tento zákon v jednotlivých ustanoveniach je tendenčne nastavený na poskytnutie finančných prostriedkov a podpory vybraným finančným subjektom, tak odrazu bolo toto ustanovenie v zákone a myslím, že aj celý zákon stiahnutý. Ja si nemyslím, že poukázaním a kritickým poukázaním na netransparentné a účelové tendenčné používanie zdrojov by mala byť takto odstrihnutá rozvojová pomoc a podpora práve tým malým a stredným podnikateľským subjektom, ktoré v cestovnom ruchu pôsobia. Ako inak chceme vlastne, či už v podtatranskej oblasti alebo v iných oblastiach, ktoré sú v zmysle teórie alternatívnych výhod predurčené, prirodzene predurčené na rozvoj turistického priemyslu, ako im inak chceme pomôcť?
Rovnako v prorastovej oblasti badám, a to je predmetom aj mojej kritiky, snahy nastavovať tento rozpočet protekcionisticky a korupčne. Už sa znova budem opakovať, opäť samozrejme sa v rozpočte odzrkadľuje aj finančná podpora a finančná pomoc pre nadnárodný subjekt U.S. Steel, kde som už aj počas toho, ako sa schvaľoval a prerokovával zákon o obnoviteľných zdrojov, poukázala na tú asymetriu veľkorysej na jednej strane, veľkorysej podpory pre subjekty, ktoré vykazujú niekoľkomiliónové zisky, v neprospech podpory subjektov malého a stredného podnikania, mikrosubjektov. Naozaj tá podpora a investície, pomoc malým a stredným podnikom je nevyhnutná. Návrh zákona, návrh rozpočtu takúto pomoc, potrebnú pomoc pre malé a stredné podnikanie neodzrkadľuje.
Čo sa týka šetriacej oblasti, tak viackrát som sa aj v priebehu rozpravy k jednotlivým zákonom vyjadrovala k tomu, že reforma ESO, reforma spojená s racionalizáciou prostriedkov vo verejnej správe, nespĺňa nielen moje očakávania, ale myslím si, že všeobecne nespĺňa spoločenské očakávania, spoločenskú objednávku. Bolo tu, aj myslím pánom poslancom Miklošom, zdôrazňovaný ten nepomer šetrenia prostriedkov vo verejnej správe. Na občanov vo forme zvýšených odvodoch, poplatkoch a daní ideme v rámci balíka konsolidačných opatrení šetriť 80 % a 20 % sa šetrí vo verejnej správe, kde práve z tých 20-ch percent 18 percent tvorí šetrenie na samosprávach, dvoma percentami šetrí iba vláda. Tento nepomer mne signalizuje jedno ľudové porekadlo, ktoré hovorilo: "Víno pijú, vodu kážu". To je to porekadlo, ktoré sa vlastne svojím spôsobom odzrkadľuje aj v tomto rozpočte. A ja neviem, či pri jeho prerokovávaní je, pán minister, priestor na to, aby sa s týmto niečo robilo, aby sa táto asymetria, ktorá naozaj sa výrazne negatívne odzrkadľuje na širokých občianskych skupinách, aby sa táto asymetria napravila, aby sa spôsob konsolidácie verejných zdrojov nastavil tak, aby sa šetrilo tam, kde sa môže šetriť. Nie tam, kde už naozaj nieto priestoru, nieto iných rezerv. Bolo tu aj povedané, koľko malých, stredných podnikateľov, živnostníkov zložilo svoje podnikanie. Ako je, ako sú opatrenia, ktoré boli v Zákonníku práce alebo aj v zákone o sociálnom poistení, ako demotivačne vyzneli pre celé podnikateľské prostredie.
Takže toto sú signály, toto sú výzvy, ktoré sa nedajú v rozpočte pochváliť, nad ktorými sa samozrejme treba vážne zamyslieť, lebo nevytvárajú predpoklad pre to, že budúci rok budeme vedieť ustáť. Naozaj toto sú signály, ktoré potvrdzujú do budúcna len a len to, že ten rast štrukturálneho deficitu sa bude vlastne prehlbovať a prehlbovať, z roka na rok prehlbovať.
Pre mňa, ako pre človeka, ktorý sa zaoberá ochranou práv spotrebiteľov, je naozaj veľmi pozoruhodné, že ideme šetriť aj na takejto položke, akou je pomoc spotrebiteľom pri ochrane ich práv a to už nielen na trhu ako takom, ale predovšetkým na finančnom trhu. Rozpočet, ako je pripravený, odzrkadľuje to, že keď v minulých obdobiach si pomoc a podpora pre občianske združenia, ktoré sa venujú ochrane práv spotrebiteľov, pohybovala vo výške 80-ch tisícov eur, tak teraz sa vlastne tento rozpočet alebo výška plánovaných prostriedkov pre pomoc spotrebiteľom, poškodeným spotrebiteľom, znížila na 20 000 eur. Je to výrazný pokles, ktorý si neviem ani len predstaviť, aký bude mať dopad na činnosť a možnosti pomoci jednotlivých občianskych organizácií, spotrebiteľských organizácií, ktoré prichádzajú so spotrebiteľmi do kontaktu. Na jednej strane aj vy sám, pán minister, potvrdzujete, akou veľkou výzvou je pre nás vysporiadanie sa s nárastom úžery a s nárastom poškodzovania spotrebiteľov na finančnom trhu a na druhej strane, ak to máme preukázať posilnenou podporou smerom k občianskym organizáciám, ktoré sa práve špecializujú a cielene zameriavajú na ochranu poškodeného finančného spotrebiteľa, tak pre istotu im takto výrazne ponížite zdroje. Ako v Exekučnom poriadku, tak v samotnej spotrebiteľskej praxi chýbajú vykonávacie mechanizmy, ktoré by nastavili dostatočný legislatívny, ale i inštitucionálny rámec na uskutočňovanú ochranu práv spotrebiteľov. Jednoducho, jedna vec je deklarovať tieto zámery v predvolebných sľuboch alebo aj v akčných plánoch v návrhu vládneho programu, v rozpočte, ale iná vec je potom preukázať úprimnosť týchto sledovaných zámerov cez naplánované konkrétne číselné položky. V prípade ochrany práv spotrebiteľov ideme z objemu 80 000, ktoré už v tom čase boli poddimenzovaným objemom, ideme na objem 20 000 eur.
Čo sa týka samotnej podpory napríklad aj v oblasti energetiky, v oblasti podpory rozvoja využívania obnoviteľných zdrojov, opäť tento rozpočet odzrkadľuje to, že nie je ani ústretovo, už vôbec nie veľkoryso, nastavený a nekorešponduje opäť s danými prísľubmi a všeobecne proklamovanými výrokmi o tom, ako je nevyhnutné, ako je potrebné obnoviteľné zdroje podporovať. Všimla som si, že v programe, ktorý je spravovaný ministerstvom hospodárstva práve v kapitole, ktorá... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci... Prepáčte, pani poslankyňa. Páni poslanci, poprosím vás, nevyrušujte pani poslankyňu v prejave.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Mezenská Helena, poslankyňa NR SR
... v programe využívania biomasy, ktorá je určená práve na pomoc pri využívaní obnoviteľných zdrojov a pri tvorbe slnečných kolektorov a kotlov na biomasu pre domácnosti, opäť je tu zachytený klesajúci trend. Pokiaľ v roku 2011 v programe využívania biomasy boli na to určené 3 mil. 500 tis. eur, tak už v roku 2012 zaznamenávame nárast 750, pardon, pokles, výrazný pokles na objem 752 000. V roku 2013 máme tuná objem vo výške 2 mil. eur, ale v roku 2013 nulu. Predpoklady na ďalšie roky - 2014, 2015, 2016 - nula. Ja som si overovala, že asi koľko podnetov a koľko domácností v rámci toho roka 2013, kedy išlo o 2-miliónovú položku, bolo uspokojených. Takto sa dokázalo týmto konkrétnym programom využívania biomasy pre domácnosti poskytnúť podpora a pomôcť asi 2000 domácnostiam. Takže ani v tomto smere, je pre mňa prekvapivé v tomto smere na, už na rok 2013 neboli plánované zdroje a v roku 2014, 2015, 2016 tam máme naprogramovanú nulu. Neviem, ako si chceme predstaviť vlastne to ďalšie, tú ďalšiu podporu obnoviteľných zdrojov. A opäť to dám do súvisu so štedrou a veľkorysou podporou pre nadnárodnú spoločnosť U.S. Steel, ktorej sme formou memoranda prisľúbili pomoc vo výške 225 mil. eur. Takže pre veľké podniky, nadnárodné podniky máme niekoľko stámiliónovú podporu a pre domácnosti, ktoré by mohli prejsť na programy využívania obnoviteľných zdrojov, máme od roku 2013 naprogramovanú nulu.
Dovolím si ešte zareagovať na to, čo je veľmi znepokojujúcim článkom takto pripravovaného rozpočtu, a to je opäť trend zadlžovania strategických podnikov, akým je aj Slovenský plynárenský podnik. Rozpočet, ako to už bolo povedané aj ústami iných poslancov, rozpočet znova odzrkadľuje snahy o maximalizáciu vyplácania dividend nad rozmer oprávneného zisku, čím dochádza k znižovaniu podnikateľského a kreditného ratingu tejto spoločnosti. Keď som sa aj formou interpelácie, či už premiéra alebo ministra hospodárstva, pýtala na to, prečo dochádza k takémuto znižovaniu majetku tohto štátneho podniku, nebola mi daná jasná odpoveď. K tomuto poníženiu sa v podstate ani premiér, ani minister do dnešného dňa jasne nevyjadrili, ani vo forme konkrétnych odpovedí na konkrétne postavené otázky. Myslím si, že nastavovať ďalšiu budúcnosť strategického podniku, akým je SPP, a v závislosti aj na to štátneho rozpočtu na takéto enormné zadlžovanie, bolo to tu spomínané, vo výške 700, 400 mil. eur je veľmi nezodpovednou cestou. My by sme mali nielen spotrebiteľov, ale aj štát nastavovať v hospodárení tak, aby k zadlžovaniu nedochádzalo vôbec. Alebo ak je to naozaj nevyhnutné, tak čo v najnižšej miere. Dnes naozaj nestačí len garantovať ústne, že nedôjde k poníženiu cien, spotrebiteľských cien energií, v tomto prípade plynu. Naozaj dnes je veľmi vážnym mementom to, že v podniku SPP v snahe maximalizovať vyplácanie dividend a plniť príjmovú časť rozpočtu dochádza k veľkému zadlžovaniu. A tento dlh, ako dobre viete, nám nikto neodpustí. Tento dlh bude potrebné aj s odplatou za poskytnuté pôžičky, bude potrebné to raz zaplatiť. Kto to zaplatí? Opäť to budú občania? My tak pred sebou stále viac a viac kumulujeme dlh, pred ktorý sa budeme musieť raz tvárou v tvár postaviť. Pritom nedá mi, aby som neobišla aj naďalej neprehľadne uskutočňované transakcie v prebiehajúcich zmenách vlastníckych štruktúr podniku SPP. Lebo aj včera som zachytila informáciu o tom a bolo to aj medializované, že opäť podnik SPP, náš národný poklad, sliepka alebo sliepka, ktorá znáša zlaté vajcia, ako to charakterizoval aj sám premiér Fico, je dnes veľkou hračkou v rukách finančných skupín. Opäť sa dozvedám informácie o tom, že dominantný majiteľ EPH firmy, ktorá dostala SPP za bagateľ jeho skutočnej hodnoty, Peter Kellner a PPE údajne predávajú 44-percentný podiel vo firme zatiaľ neznámemu investorovi. Podľa už medializovaných informácií Peter Kellner zarobí na tejto transakcii miliardu eur a zhodnotí tak svoju investíciu o viac ako desaťnásobok.
My sa môžeme len pýtať, prečo práve v tomto čase a čo tak zhodnotilo jeho investíciu? Nebude to práve spojené s tým, že táto naša zlatá sliepka zlaté vajcia znáša, akurát z týchto zlatých vajec už štát nemá nič? Národný poklad si tu finančné skupiny pohadzujú ako kosť, ktorú jeden po druhom ohlodávajú. Ak sa táto medializovaná transakcia napokon uskutoční, väčšinovým majiteľom EPH sa stane výlučne finančná skupina J&T, ktorá má s vládou Roberta Fica dlhodobé nadštandardné vzťahy. Vďaka obchodu storočia sa môžeme ako občania len smutne prizerať, ako na našom národnom bohatstve budú rásť zisky tejto finančnej skupiny.
Viete, okrem toho zadlžovania, o ktorom som hovorila pri podniku SPP, naďalej je vidieť, že v neprehľadných transakciách a zmenách vlastníckych pomerov sa neustáva. Naďalej podnik SPP je tunelovaný a naďalej slúži ako nástroj obohatenia a tunelovania vybraných finančných skupín. A to na úkor možných príjmov zo ziskov v prospech štátu. Ja som už na viacerých fórach, či už diskusných, facebookových alebo aj v médiách, poukázala na tú informáciu, že za, v priebehu desiatich rokov, ako tu pôsobili zahraniční privatizéri, iba v tomto jednom energetickom strategickom podniku si z našej krajiny vyviezli kapitál v objeme 64 mld. eur.
Dnes hovoríme o tom, ako je napätý rozpočet, ako potrebujeme znižovať deficit, ako šetríme na sociálnych službách, ako šetríme na školstve, na zdravotníctve a na druhej strane dopúšťame ako krajina a ako riadiaci predstavitelia takéto prešľapy, sa dopúšťame takýchto prešľapov. A vidím, že stále nestačilo. Jednoducho tá privatizácia a tá zmena vlastníckych štruktúr nie je nasmerovaná na to, ako zhodnocovať majetok štátu, ako zhodnocovať príjmy štátu, ale ako potenciálne zdroje a majetok štátu posúvať finančným skupinám, aby na nich takto generovali zisk a príjmy, ktoré v našom štátnom rozpočte chýbajú. Neviem, dokedy tieto veci budeme prehliadať, dokedy ich budeme aj na pôde parlamentu a všade všeobecne takýmto spôsobom legitimizovať.
Záverom iba poviem, že v takejto skladbe, v takejto štruktúre nastavených, poviem, nie šetriacich, ale nešetriacich opatrení, nie rozvojových, ale nerozvojových opatrení a zadlžovacích opatrení je pre mňa návrh prerokovávaného rozpočtu neprijateľný. Určite ho nepodporím, pretože takto nastavený rozpočet nie je rozpočtom žiadnych svetlých vyhliadok, ktorý by pre mňa znamenal v kontakte s občanmi odkaz na to, že nás čaká niečo lepšie, lebo faktický stav a popísané argumenty svedčia o opaku.
Je mi ľúto, že pre ľudí nemám odkaz, že rozpočet, ktorý nás čaká, im prinesie určitú perspektívu, určité svetlo, svetlé vyhliadky do ich budúceho života. To mi je veľmi ľúto. A, viete, ja nie som človek, ktorý by mal rád nejakú bezbrehú kritiku alebo ktorý by sa vyslovoval kriticky, robil kritiku pre kritiku, som skôr človek, ktorý má záujem hľadať riešenia. A ja neviem, a z toho som veľmi smutná, že ani konštelácia takejto skladby, takáto skladba parlamentu, ani nastavené politické pomery, politická vôľa nenaznačujú, že je ochota sa nad týmito kritickými a opodstatnenými poznámkami zamyslieť, opraviť ich a všetky asymetrie, na ktoré som nielen teraz ja poukázala, ale na ktoré poukázali aj rečníci predo mnou, poslanci z opozície, aby sa všetky tieto asymetrie opravili. Tento rozpočet nie je rozpočtom budúcich svetlých vyhliadok, žiadnych reálnych nádejí. A to je to najsmutnejšie, čo ako odkaz z prerokovávaného návrhu zákona si ja odnášam.
Ďakujem.

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami páni poslanci Fecko a Mičovský. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ďakujem za vystúpenie. Myslím, že si to zhrnula, ako ty to vieš. Áno, tie zlaté vajcia nám odchádzajú alebo odišli a ešte sa hľadajú, ktoré by mohli nám odísť. Takže máš 100-percentnú pravdu, že je to katastrofa. Pán kolega Fronc vo svojom vystúpení minulý týždeň ma upozornil, že: Pán kolega, aj napriek dobrému úmyslu nejakých tých zákonov, nejakého toho legislatívneho návrhu, že nakoniec príde nejaký ten lobing a všetko sa to obráti nejak ináč a podľahne sa tomuto lobingu. Pýtam sa, kto bude lobovať za našich občanov, kto bude lobovať? Nemali by sme to byť my, poslanci Národnej rady?
Ďakujem.

Pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

Dobrý deň. Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Ja chcem vyjadriť nádej a presvedčenie, že rokovanie o štátnom rozpočte je nielen rokovaním poslancov, ale aj ľudí, ktorí ctia to, že ekonomika je veda, ktorá má svoje zásady, a bez ohľadu na to, či sme vľavo, či vpravo, tak vieme, že z týchto zásad sa nedá nejak ubziknúť, pokiaľ nechcem byť, nechceme byť nejaké tlčhuby. A verím, že sme aj dnes toho svedkami. A ja by som sa chcel v tomto smere zamyslieť nad tým, že aj keď odborníci z oblasti ekonomiky uznávajú rôzne školy, jedni sú viac za zásahy štátu, druhí by boli radšej, keby tých zásahov bolo čo najmenej, predsi len jeden konkrétny bod, ktorý zaznel vo vystúpení pani poslankyne Mezenskej a ktorý tu už zaznel pri rozprave o štátnom rozpočte viackrát, ma upútal, a chcem dať takú možno, že z neznalosti otázku, že do akej ekonomickej školy patria také opatrenia, ako je spomínané hospodárenie v SPP s podielom štátu, ktoré rieši situáciu vyplácania dividend tak, že sa berie na to úver? Ja naozaj si netrúfam povedať, že je to zlé rozhodnutie. Ja sa len spytujem, aká je to ekonomická škola, keď bohatá firma, ktorá má prinášať tie zlaté vajíčka, nemá dostatok hotovosti a potrebuje zobrať stovky miliónov na to, aby vyplatila komusi to, čo by mal dostať len vtedy, keď je ozaj natoľko prosperujúci, že to môže vyplatiť bez úveru.
Takže to je moja otázka, verím, že marginálna, napriek tomu možno by dokázala jej odpoveď osvetliť prístup odborníkov, ktorých som spomínal, medzi ktorých určite patrí aj pán minister, k takémuto štátnemu rozpočtu.
Ďakujem.

Pani poslankyňa nechce reagovať. Pán poslanec Vašečka nie je prítomný v sále, stráca poradie.
Nech sa páči, pán poslanec Huba, predseda výboru, máte slovo.

Vážená pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, nie som ekonóm, ale myslím si, že o štátnom rozpočte by mali uvažovať a hovoriť aj neekonómovia. A snáď to nebude považované za prejav mojej neskromnosti, keď dokonca poviem, že to môže byť obohatením rýdzo ekonomického uvažovania. Nezávidím predkladateľovi tohto rozpočtu a nespochybňujem to, že výzvy, ktorým pri jeho príprave a obhajobe čelil a čelí, nie sú malé. Nemyslím si ani, že všetko v tomto rozpočte je zlé. Myslím si, že to, čo sa v rámci reštrikcií podarilo, je svojím spôsobom taký malý zázrak, aj keď je to za cenu rôznych obetí a v mnohých prípadoch, ako poviem aj v nasledujúcom, aj za cenu niekedy šetrenia na nesprávnom mieste. Ani netvrdím, že všetky problémy, ktorým minister financií čelí, idú na vrub len tejto vlády.
Nedá mi však nepripomenúť rozšafnú hospodársku politiku počas prvej vlády Roberta Fica, ktorej následky sa vracajú ako bumerang jeho druhej vláde. Boli to predsa najmä roky 2006 až 2010, keď nás vláda učila, že život na dlh je to „pravé orechové“ a kedy sa podchvíľou vynárali a dlho zostávali nepotrestané nové a nové nástenkové, emisné a podobné kauzy, dávajúce zelenú finančným podvodom a tunelovaniu verejných prostriedkov. Tie sumy, o ktoré Slovensko pri týchto kauzách prišlo, sú plus-mínus exaktne vyčísliteľné a viac-menej známi sú aj tí, ktorí ich spôsobili. Neznáme a nepochopiteľné je len to, prečo sa tie scudzené prostriedky do rozpočtu dosiaľ nevrátili a prečo sa tvárime, ako by nám to ani nevadilo. Toľko, takpovediac, k historickému, aj keď naďalej aktuálnemu pozadiu.
A teraz k diskutovanému návrhu. Predložený návrh rozpočtu je podľa mňa problematický, čo sa týka takpovediac formy aj obsahu. K tej forme by sa dalo vzniesť viacero výhrad: od toho, ako napochytro alebo niekedy aj vôbec bol prerokovaný na výboroch až po to, ako sa ho snažíte dodatočne meniť pozmeňujúcimi návrhmi, čo je, mierne povedané, neštandardné. Teda myslím zo strany vládnej strany SMER a jej poslancov. Ale o tom dosť podrobne a presvedčivo hovorili moji predrečníci a predrečníčky, a nemá význam, aby som to opakoval aj ja. Aj o obsahovej stránke navrhovaného rozpočtu sa tu už povedalo dosť, zrejme sa tu ešte povie dosť a budem sa preto snažiť čo najviac vyhnúť duplicitám.
Rád by som sa na kauzu navrhovaný štátny rozpočet pozrel z troch aspektov. V prvom rade ide o samotnú filozofiu tvorby rozpočtu a jej súlad, respektíve nesúlad s programovým vyhlásením vlády. Medzi týmito dvoma zásadnými dokumentmi vidím podstatný rozpor. Ten rozpor sa dá nájsť na mnohých miestach, ale ja sa dotknem len toho, že návrh rozpočtu vôbec nezohľadňuje deklarované prísľuby vlády o prechode na zelenú ekonomiku a trajektóriu trvalo udržateľného rozvoja.
Hlavný dôvod, prečo je to tak, vidím v odmietnutí čo i len opatrne prikročiť k ekologickej daňovej reforme. Ako sme tu viackrát hovorili, hlavným zmyslom ekologickej daňovej reformy je logicky vyššie zaťaženie „vecí“, ktorých chceme mať čo najmenej. Napríklad nadmerného čerpania surovín, plytvania vzácnymi zdrojmi, devastácie krajiny, znečistenia životného prostredia a podobne, a, naopak, čo najnižšie zaťaženie toho, čoho chceme mať čo najviac, teda najmä pracovných príležitostí. Táto reforma je rozpočtovo neutrálna v tom zmysle, že čo na jednej strane získame, ušetríme, to na druhej strane môžme potom prerozdeliť tam, kde to potrebujeme.
Ale aj bez splnenia vyššie uvedenej, pripúšťam, že pomerne revolučnej požiadavky, ku ktorej sa prijatými daňovými a odvodovými pravidlami, najmä v uplynulom roku SMER nielenže nepriblížil, ale skôr sa od nej vzdialil, sa dalo aspoň čiastočne dodržať sľuby programového vyhlásenia vlády. Stačilo napríklad dôsledne využiť očakávané zdroje z predaja emisných kvót na skutočne zelené projekty, akceptovať naše požiadavky na ozelenenie procesov verejného obstarávania, či podmieniť investičné stimuly aj ich environmentálnym prínosom.
Bolo tu už viackrát spomenuté kvantum parciálnych rizík rozpočtu. Ja hlavný problém alebo, ak chcete, riziko vidím v tom, že dostatočne systémovo nerieši problém rastúceho dlhu verejných financií, pomáha konzervovať prekonaný rozvojový model industriálnej éry, nezakladá udržateľné smerovanie ekonomiky, nepodporuje malých a stredných podnikateľov domácej proveniencie, ako aj v tom, že systémovo ide daňová, odvodová i celková hospodárska politika štátu tak, ako je počas tejto vlády nastavená, v protismere proti perspektívnym a dlhodobo udržateľným trendom, a to napriek početným reštrikciám, ktoré sú, ako som už povedal, nie vždy nasmerované tým správnym smerom a dotýkajú sa neraz i vitálne dôležitých oblastí. Kým na druhej strane nepostihujú napríklad problematické dotácie, garancie a podobne do aktivít, ktoré v konečnom dôsledku prinášajú viac škody ako úžitku. Ako perličku spomeniem pol milióna eur na zvrátenú propagáciu uskutočnenia olympijských disciplín na území našich národných parkov.
Práve krízové roky sú výzvou, aby sme hľadali riešenia z kategórie win-win stratégií dvojitých alebo viacnásobných víťazstiev. Zelené projekty, podpora zelenej, a nie sivej, teda betónovej, infraštruktúry, sú priam ideálnou ukážkou uplatnenia takejto win-win stratégie, lebo sú skutočne prínosné paralelne vo viacerých sférach a následne prinášajú synergické efekty.
Z ekonomického hľadiska ide o rozvojový impulz, o ktorom pán premiér tak rád hovorí. Len kým on uvažuje o rozvojových impulzoch v intenciách polovice 20. storočia a Slovenska ako krajiny tretieho sveta, zelené projekty sú témou storočia 21., éry postindustrializmu a kategórie veľkostne s nami porovnateľných krajín, ako je napríklad Fínsko či Dánsko. Zahraničné skúsenosti dokazujú, že jedno euro vložené do takýchto zelených projektov a realizácií prináša dve eurá následných benefitov. Tak prečo sa im, preboha, tak bránime, ako niečomu, čo je ekonomicky nezaujímavé, či dokonca škodlivé?
Zo sociálneho hľadiska ide o možný generátor množstva dlhodobo udržateľných pracovných príležitostí.
A last but not least, ide, samozrejme, o príspevok k zlepšeniu životného prostredia a celkovej kvality života obyvateľov Slovenska.
A ešte niečo: išlo by aj o opatrenie, ktoré by zlepšilo medzinárodné renomé Slovenska a posunulo krajinu tým správnym smerom na trajektóriu dlhodobo udržateľného spôsobu existencie. My však radšej robíme pravý opak a dotujeme neefektívne, neperspektívne a často i škodlivé prevádzky namiesto toho, aby sme vytvárali podmienky na ich transformáciu na niečo zmysluplné a perspektívne. Plánujeme a neraz i realizujeme projekty v duchu 50. rokov minulého storočia. A nepodporíme ani za nič pozitívne trendy a udržateľné aktivity na domácej báze.
Druhá hierarchická úroveň môjho pohľadu na návrh rozpočtu sa týka jednotlivých rozpočtových kapitol. Dotknem sa aspoň dvoch skupín kapitol.
V prvom rade tých, ktoré gestoruje náš výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ako kapitola pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, tak aj kapitola životného prostredia stojí a padá na peniazoch z Bruselu a to v rozsahu, ktorý musí nepripraveného čitateľa priam šokovať. Možno sú euro peniaze istejším zdrojom, ako čím ďalej tým viac virtuálne domáce zdroje. Ale najmä v prostredí SMER-u, v ktorom sa často spomína vízia sebestačnosti Slovenska v rôznych oblastiach, mi to pripadá byť prinajmenšom zvláštne. Dvojnásobne pri rezortoch, kde ide o pôdu, potraviny, lesy, vodu, vzduch, prírodu, teda statky, na ktorých sme dlhodobo existenčne závislí, ešte oveľa viac ako na rope, zemnom plyne či uráne. Nehovoriac o tom, ako tu takzvaní priatelia kohézie svorne plačú, že ten zlý Brusel nám dáva stále tak málo a ako nás diskriminuje. Akosi sme si nevšimli, priatelia, že od vstupu do klubu najbohatších krajín sveta, zvaného OECD, je našou povinnosťou viac dávať, ako brať.
Kapitola ministerstva životného prostredia si vyslúžila nelichotivý prívlastok najviac zoškrtanej kapitoly spomedzi rozpočtových kapitol v predloženom návrhu rozpočtu, pričom len časť tejto redukčnej diéty ide na vrub presunu časti rezortnej štátnej správy pod krídla rezortu vnútra v rámci centralizácie moci s názvom ESO. Aby som bol konkrétnejší, celkové výdavky kapitoly v porovnaní s rokom 2013 klesajú o 205 mil. eur, čiže o 33,9 percenta. Prostriedky štátneho rozpočtu mimo transferov z EÚ a spolufinancovania klesajú v porovnaní so schváleným rozpočtom dokonca o 43,6 percenta, v absolútnych číslach o 30,5 mil. eur, s odôvodnením, že uvedený pokles spôsobil najmä program ESO, teda strata časti kompetencií. Nie je to však pravda, lebo z rozpočtovej kapitoly rezortu vnútra sa možno dozvedieť, že delimitované prostriedky z ministerstva životného prostredia predstavujú iba necelých 14 mil. eur, teda ani nie polovicu zo sumy 30,5 mil. eur z verejných zdrojov, o ktorú bude rezort životného prostredia v porovnaní s minulým rokom ukrátený.
Pokiaľ by však škrtanie v rezorte išlo na úkor napríklad výstavby nových priehrad a betónovania tokov a potokov, potom by to nemusela byť až taká zlá správa. Obávam sa však a viaceré čísla, uvedené v rozpočte ma presviedčajú o tom, že práve toto nebude hlavná sféra škrtania a škrtenia. O tom svedčí aj nasledujúcich pár údajov. Na odpadové hospodárstvo a environmentálne rizikové faktory sa v roku 2014 rozpočtujú prostriedky o 39,7 % nižšie ako v schválenom rozpočte na rok 2013, ochrana prírody a krajiny zaznamená pokles oproti predchádzajúcemu roku alebo tomuto roku o 8,85 %, SHMÚ, medziročný pokles zo 4,95 mil. eur na 3,47 mil. eur. A takto by sme mohli ešte dosť dlho pokračovať.
Čo sa týka návrhu rozpočtu kapitoly ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, celková výška rozpočtovaných výdavkov na rok 2014 je v porovnaní s rokom 2013 nižšia o 11,1 %, pričom delimitácia obvodných pozemkových úradov a obvodných lesných úradov do pôsobnosti ministerstva vnútra sa na tomto znížení podieľa menej ako 10 percentami.
Podpora ekologického poľnohospodárstva a viacerých ďalších žiaducich segmentov v rámci rezortu je oveľa viac rétorickým cvičením, ako skutočnosťou.
Okrem vyššie uvedených nám prislúcha jedna menšia kapitola, o ktorej sme na našom výbore opakovane dosť podrobne hovorili, lebo návrh jej rozpočtu je bezmála likvidačný. Ide o Úrad geodézie, kartografie a katastra. Samotný úrad možno rok 2014 prežije, ale akútne ohrozený je napríklad veľmi potrebný inštitút pozemkových úprav a prostriedky na ne z EÚ, ktoré by sme mohli a mali čerpať. Ide opäť o jeden z vyššie spomínaných win-win prístupov, ku ktorému sa chováme macošsky. Vedenie úradu upozorňuje, že bez schválenia finančných prostriedkov pre jednotlivé priority nebude rezort schopný zabezpečiť plnenie úloh, ktoré sú v nich definované a na ktoré by požadované prostriedky mali byť poskytnuté. Ide okrem iného o ukončenie ROEP, zavedenie národných projektov OPIS do praxe a ich následnú "prevádzko-údržbu", riešenie úloh vedy a výskumu a podobne. V tomto prípade ide o typickú ukážku šetrenia na nesprávnom mieste, lebo len pri neukončených registroch do 31. 12. 2014 hrozí celková strata viac ako 9 mil. eur a ďalšie straty hrozia pri ďalších tituloch a programoch v rámci tejto kapitoly.
Druhú skupinu, o ktorej chcem stručne pohovoriť, tvoria ostatné rozpočtové kapitoly. A za všetky si všimnem aspoň nadstavbové kapitoly rezortu kultúry a rezortu školstva, vedy a športu.
Navrhovaný rozpočet rezortu kultúry je takmer o 5 % nižší, ako bol v roku 2013. Za pozitívum možno označiť mierny nárast prostriedkov pre Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, čo však nemusí automaticky znamenať aj navýšenie prostriedkov do obnovy pamiatok, čo naznačuje aj skutočnosť, že obnovu nehnuteľných pamiatok nenachádzame ani v prehľade strategických zámerov rozpočtovej kapitoly. Podpore a rozvoju kultúry na Slovensku by mohol významne napomáhať grantový systém ministerstva kultúry, ktorý obsahuje veľké množstvo položiek. Žiaľ, jeho navrhovaný rozpočet, 20 mil. eur, nie je schopný ani len sčasti pokryť všetky oprávnené nároky a požiadavky.
Ako školstvo, tak aj veda, výskum a napokon aj masový šport trpia na Slovensku dlhodobým deficitom prostriedkov. To je notoricky známa skutočnosť. Je nad slnko jasné, a štrajk učiteľov to len zvýraznil, že financovanie nášho školstva je obrovská medzinárodná blamáž. Ale netýka sa to len platov učiteľov. Týka sa to aj učebných pomôcok, zariadenia, vybavenia a stavebno-technického stavu veľkej časti našich škôl.
Ale asi nič tak na Slovensku zdrojovo nezaostáva za európskym priemerom a odporúčaniami Európskej únie, ako veda a výskum. S cirka pol percentom HDP na vedu a výskum sme na tom trikrát horšie ako v susednej Českej republike a takmer štyrikrát horšie v porovnaní s odporúčaniami EÚ. Tento stav pretrváva dlhodobo a máločo nasvedčuje tomu, že by ho niekto chcel zmeniť. Tých pár tisíc slovenských vedcov a výskumníkov zrejme nepredstavuje relevantne veľkú voličskú základňu, ktorá by politikom SMER - SD stála za pozornosť. A to ešte nehovorím o tom, že v počiatočných štádiách tvorby tohto návrhu rozpočtu sa celkom vážne hovorilo o 20-percentnom znížení rozpočtu kapitoly SAV a až po veľkom kriku, stresovaní vedcov a siahodlhom vyjednávaní sa rozpočet na rok 2014 aspoň priblížil tomu z roku 2013. Pravdu majú zrejme tí, ktorí hovoria, že na Slovensku je možné všetko.
Aby som bol opäť konkrétnejší, dovoľte mi odcitovať stručne z listu Vedeckej rady Slovenskej akadémie vied týkajúceho sa potreby alebo nevyhnutnosti zlepšenia financovania APVV, čiže Agentúry na podporu výskumu a vývoja. Je to, aby ste vedeli, pokiaľ nerobíte v tomto prostredí, prakticky jediný reálny domáci zdroj, ktorý bol schopný financovať aj väčšie projekty. Máme ešte VEGU, ale tá je skôr zameraná na, povedal by som, mikroprojekty. Takže Vedecká rada SAV požaduje zlepšiť financovanie tejto agentúry tak, aby mohla naďalej plniť funkcie, ktoré jej vyplývajú zo zákona. "Vedecká rada SAV s obavou sleduje vývoj v oblasti financovania Agentúry na podporu výskumu a vývoja. Rozpočet APVV klesol z hodnoty približne 38 mil. eur v roku 2009 na 27 mil. eur v roku 2013. V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2014 nie sú alokované prostriedky potrebné na vyhlásenie všeobecnej výzvy a na úplné financovanie už schválených vedecko-výskumných projektov. Keďže už v roku 2013 nebola vyhlásená všeobecná výzva, nevyhlásením výzvy v roku 2014 vznikne na pracoviskách SAV a univerzít kritická situácia. Pri takomto stave financovania veda a výskum nemôžu plniť svoju funkciu, potrebnú pre podporu rastu a konkurencieschopnosti hospodárstva a pre rozvoj celej spoločnosti v Slovenskej republike tak, ako je to dokumentované vo vládou schválených dokumentoch. Či už ide o Stratégiu výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu Slovenskej republiky, národný program reforiem Slovenskej republiky a ďalších. Navyše v dôsledku nedostatočného financovania je ohrozená prevádzka a údržba nových unikátnych experimentálnych zariadení získaných v poslednom období zo štrukturálnych fondov. Obraciame sa preto na vládu Slovenskej republiky, aby sa zasadila o zvýšenie rozpočtu APVV tak, aby bola zabezpečená kontinuita financovania vedy a výskumu v Slovenskej republike." Koniec citátu.
A napokon sú tu subtílnejšie témy v rámci jednotlivých kapitol. Sem patrí napríklad skutočnosť, že slovenský podiel HDP na zahraničnú rozvojovú pomoc patrí k najnižším v Európskej únii. Ak máme byť konkrétni, tak tá suma je cirka štyrikrát nižšia ako náš záväzok, ktorý sme sa zaviazali plniť od roku 2015. Takže minimálne vo výhľade rozpočtu na rok 2015 by sa sľúbená suma mala objaviť. Osobne som ju tam nenašiel a obávam sa, že tam naozaj nie je a nebude. Realita je skôr opačná, prostriedky na rok 2014 medziročne dokonca mierne klesajú.
Iným prípadom sú zdroje na podporu fungovania tretieho sektoru, jedného z mála segmentov našej spoločnosti, ktorý viac dáva, ako berie. Ale aj tak naši financmajstri stále špekulujú, ako jeho chabé zdroje ešte viac okresať. Nad tretím sektorom visí dlhodobo Damoklov meč zníženia výšky daňovej asignácie. Hovorila o tom tu nedávno podrobne pani poslankyňa Žitňanská, takže to nebudem opakovať. Čiže dochádza k dlhodobému poklesu verejných zdrojov v prospech mimovládnych organizácií. A to bez toho, aby tu vznikla reálna alternatíva, napríklad vrstva podnikateľov, sponzorov a filantropov ochotná a schopná suplovať doterajšiu pomoc štátu. Termín tejto popravy tupým mečom sa z roka na rok posúva. Ale ako sa tej poprave teda o rok o dva vyhnúť a neprísť o prínosy z dobročinných aktivít mimovládnych, to nikto z kompetentných dosiaľ zmysluplne nenavrhol. A tak sa nožnice medzi rastúcimi nárokmi a požiadavkami na organizácie tretieho sektora napríklad v oblasti sociálnych služieb a klesajúcimi zdrojmi neustále roztvárajú.
V rozpočte ako celku i vo väčšine rozpočtových kapitol pretrvávajú minimálne prostriedky na podporu občianskych združení. V rezorte životného prostredia a školstva postrádame podporu, respektíve podpora ekologickej výchovy tiež limituje k nule. Situácia je mnohonásobne horšia ako v susednej Českej republike. Ja som to tu už niekoľkokrát hovoril, nebudem sa opakovať. Kapitolou samou osebe je energetika, jej proklamované ciele energetických úspor a zvyšovania energetickej účinnosti bez reálnych podporných ekonomických nástrojov a pri skutočnej podpore skôr opačnej orientácie našej energetiky. Nebudem v tejto chvíli hovoriť o nebezpečných plánoch na budovanie nových energetických veľkozdrojov pre Slovensko: mnohostranne nevýhodných. Obmedzím sa len na zdanlivú drobnosť. Už bezmála 40 rokov sa v štátnom rozpočte objavuje položka na likvidáciu havarovanej jadrovej elektrárne A1. Nie je vám to, vážení kolegovia a vážené kolegyne, divné? Alebo opýtam sa inak. Nebojíte sa toho, po koľko sa budeme všetci skladať, keď budeme chcieť dôsledne zlikvidovať všetky jadrové reaktory po ukončení doby ich prevádzky?
A tretia rovina, v ktorej sa dá na rozpočet pozerať, je tá, ktorú je treba čítať prevažne len medzi riadkami. To je tá, ktorá sa skrýva za záplavou pekných slov a eufemizmov na zamaskovanie niečoho úplne iného, než je na papieri napísané. Píšeme napríklad o ekologickom hospodárení v lesoch a často tým myslíme aj premenu lesov na rúbaniská. Hovoríme o realizácií priorít environmentálnej politiky a neraz tým myslíme výstavbu priehrad, rúbanie brehových porastov a betónovanie tokov a potokov. Hovoríme o podpore využívania obnoviteľných zdrojov energie a predstavujeme si pod tým likvidáciu posledných prírodných úsekov našich riek či areálov stromovej zelene vo voľnej krajine. Hovoríme o podpore rozvoja cestového ruchu a ja sa pritom hrozím ďalšej výstavby devastujúcej chránené územia. Hovoríme o informatizácii a propagácii a myslíme tým často nefunkčné a duplicitné informačné systémy. Hovoríme o zefektívnení železničnej dopravy a myslíme tým rušenie obľúbených vedľajších tratí a spojov. A tak ďalej a tak podobne.
O príkladoch plytvania štátnymi prostriedkami na neoprávnené účely nás podchvíľou informujú naše médiá. S veľmi odôvodnených podozrením z tunelovania verejných zdrojov sme dlhodobo konfrontovaní v jednej z rezortných inštitúcií ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ale, samozrejme, nielen tam. Keby sa na to všetko dôkladne pozrel niekto skutočne nezávislý, nezaujatý, kompetentný a so snahou odhaliť všetky gorilie, emisné, nástenkové, platinovo-sitkové, plachtinské a iné kauzy, populisticky prideľované dotácie či garancie dávané pod nátlakom, rozvojové impulzy rozdávané po kamarátskej linke, viacnásobné platy niektorých verejných činiteľov (hoci aj ich deň má iba 24 hodín), ako aj početné skryté rezervy, verím, že náš rozpočet na rok 2014 mohol byť prebytkový.
Ďakujem za pozornosť.

Faktická poznámka, pán poslanec Fecko, pani podpredsedníčka Jurinová, končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne. Pán kolega, si urobil takýto prierez ako rezortom pôdohospodárstva, tak aj životného prostredia, ďakujem ti zaň.
Pýtaš sa, prečo sa do rozpočtu nedostávajú rozkradnuté peniaze? No ja tvrdím, že zodpovednosť není tu, je tu iba politická zodpovednosť, není osobná a hmotná. To znamená, nikto nebude postihnutý. Politická u mňa nespĺňa kritéria zodpovednosti. Že chýba podpora našich ľudí, hlavne malých a stredných podnikateľov, to je myslím, že, by som povedal, že takou chybou každej vlády, ktorá tu nasľubovala, ktorá tu bola doteraz za tých 23 rokov, a, žiaľ, to sa nám nepodarilo.
Zelená ekonomika. No za vlády, v prvom období vlády Roberta Fica vieme, že rezort ministerstva životného prostredia bol zlikvidovaný. Za vlády pani Radičovej, toho krátkeho obdobia, bol znovu kreovaný. A tvrdím, že, žiaľ, rezort životného prostredia a pôdohospodárstva sú stále na chvoste chvosta nejakého záujmu. Čo sa týka Úradu geodézie a kartografie a katastra, ja tvrdím, že pokiaľ nebudeme mať grunt, pozemky vysporiadané, nebudeme mať listy vlastníctva, nebudeme vedieť, koľko tu máme pozemkov, koľko tu máme vlastníkov, tak nemôžme plánovať žiadny ekonomický rozvoj na území Slovenskej republiky. A pre mňa je nepochopiteľné, prečo keď môžme pod jednou metodikou mať celé územie urobené, aby tie listy vlastníctva boli, Úrad geodézie a kartografie a katastra držíme v bdelej kóme. Nie sme v stave im vyčleniť financie, aby sme konečne vedeli, čo tu na našej krajine máme. To je pre mňa nepochopiteľné. A myslím si, že zase márnime čas a plytváme tam, kde by sa plytvať nemalo.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Jurinová.