27. schôdza

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ďakujem za vystúpenie. Myslím, že si to zhrnula, ako ty to vieš. Áno, tie zlaté vajcia nám odchádzajú alebo odišli a ešte sa hľadajú, ktoré by mohli nám odísť. Takže máš 100-percentnú pravdu, že je to katastrofa. Pán kolega Fronc vo svojom vystúpení minulý týždeň ma upozornil, že: Pán kolega, aj napriek dobrému úmyslu nejakých tých zákonov, nejakého toho legislatívneho návrhu, že nakoniec príde nejaký ten lobing a všetko sa to obráti nejak ináč a podľahne sa tomuto lobingu. Pýtam sa, kto bude lobovať za našich občanov, kto bude lobovať? Nemali by sme to byť my, poslanci Národnej rady?
Ďakujem.

Dobrý deň. Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Ja chcem vyjadriť nádej a presvedčenie, že rokovanie o štátnom rozpočte je nielen rokovaním poslancov, ale aj ľudí, ktorí ctia to, že ekonomika je veda, ktorá má svoje zásady, a bez ohľadu na to, či sme vľavo, či vpravo, tak vieme, že z týchto zásad sa nedá nejak ubziknúť, pokiaľ nechcem byť, nechceme byť nejaké tlčhuby. A verím, že sme aj dnes toho svedkami. A ja by som sa chcel v tomto smere zamyslieť nad tým, že aj keď odborníci z oblasti ekonomiky uznávajú rôzne školy, jedni sú viac za zásahy štátu, druhí by boli radšej, keby tých zásahov bolo čo najmenej, predsi len jeden konkrétny bod, ktorý zaznel vo vystúpení pani poslankyne Mezenskej a ktorý tu už zaznel pri rozprave o štátnom rozpočte viackrát, ma upútal, a chcem dať takú možno, že z neznalosti otázku, že do akej ekonomickej školy patria také opatrenia, ako je spomínané hospodárenie v SPP s podielom štátu, ktoré rieši situáciu vyplácania dividend tak, že sa berie na to úver? Ja naozaj si netrúfam povedať, že je to zlé rozhodnutie. Ja sa len spytujem, aká je to ekonomická škola, keď bohatá firma, ktorá má prinášať tie zlaté vajíčka, nemá dostatok hotovosti a potrebuje zobrať stovky miliónov na to, aby vyplatila komusi to, čo by mal dostať len vtedy, keď je ozaj natoľko prosperujúci, že to môže vyplatiť bez úveru.
Takže to je moja otázka, verím, že marginálna, napriek tomu možno by dokázala jej odpoveď osvetliť prístup odborníkov, ktorých som spomínal, medzi ktorých určite patrí aj pán minister, k takémuto štátnemu rozpočtu.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, nie som ekonóm, ale myslím si, že o štátnom rozpočte by mali uvažovať a hovoriť aj neekonómovia. A snáď to nebude považované za prejav mojej neskromnosti, keď dokonca poviem, že to môže byť obohatením rýdzo ekonomického uvažovania. Nezávidím predkladateľovi tohto rozpočtu a nespochybňujem to, že výzvy, ktorým pri jeho príprave a obhajobe čelil a čelí, nie sú malé. Nemyslím si ani, že všetko v tomto rozpočte je zlé. Myslím si, že to, čo sa v rámci reštrikcií podarilo, je svojím spôsobom taký malý zázrak, aj keď je to za cenu rôznych obetí a v mnohých prípadoch, ako poviem aj v nasledujúcom, aj za cenu niekedy šetrenia na nesprávnom mieste. Ani netvrdím, že všetky problémy, ktorým minister financií čelí, idú na vrub len tejto vlády.
Nedá mi však nepripomenúť rozšafnú hospodársku politiku počas prvej vlády Roberta Fica, ktorej následky sa vracajú ako bumerang jeho druhej vláde. Boli to predsa najmä roky 2006 až 2010, keď nás vláda učila, že život na dlh je to „pravé orechové“ a kedy sa podchvíľou vynárali a dlho zostávali nepotrestané nové a nové nástenkové, emisné a podobné kauzy, dávajúce zelenú finančným podvodom a tunelovaniu verejných prostriedkov. Tie sumy, o ktoré Slovensko pri týchto kauzách prišlo, sú plus-mínus exaktne vyčísliteľné a viac-menej známi sú aj tí, ktorí ich spôsobili. Neznáme a nepochopiteľné je len to, prečo sa tie scudzené prostriedky do rozpočtu dosiaľ nevrátili a prečo sa tvárime, ako by nám to ani nevadilo. Toľko, takpovediac, k historickému, aj keď naďalej aktuálnemu pozadiu.
A teraz k diskutovanému návrhu. Predložený návrh rozpočtu je podľa mňa problematický, čo sa týka takpovediac formy aj obsahu. K tej forme by sa dalo vzniesť viacero výhrad: od toho, ako napochytro alebo niekedy aj vôbec bol prerokovaný na výboroch až po to, ako sa ho snažíte dodatočne meniť pozmeňujúcimi návrhmi, čo je, mierne povedané, neštandardné. Teda myslím zo strany vládnej strany SMER a jej poslancov. Ale o tom dosť podrobne a presvedčivo hovorili moji predrečníci a predrečníčky, a nemá význam, aby som to opakoval aj ja. Aj o obsahovej stránke navrhovaného rozpočtu sa tu už povedalo dosť, zrejme sa tu ešte povie dosť a budem sa preto snažiť čo najviac vyhnúť duplicitám.
Rád by som sa na kauzu navrhovaný štátny rozpočet pozrel z troch aspektov. V prvom rade ide o samotnú filozofiu tvorby rozpočtu a jej súlad, respektíve nesúlad s programovým vyhlásením vlády. Medzi týmito dvoma zásadnými dokumentmi vidím podstatný rozpor. Ten rozpor sa dá nájsť na mnohých miestach, ale ja sa dotknem len toho, že návrh rozpočtu vôbec nezohľadňuje deklarované prísľuby vlády o prechode na zelenú ekonomiku a trajektóriu trvalo udržateľného rozvoja.
Hlavný dôvod, prečo je to tak, vidím v odmietnutí čo i len opatrne prikročiť k ekologickej daňovej reforme. Ako sme tu viackrát hovorili, hlavným zmyslom ekologickej daňovej reformy je logicky vyššie zaťaženie „vecí“, ktorých chceme mať čo najmenej. Napríklad nadmerného čerpania surovín, plytvania vzácnymi zdrojmi, devastácie krajiny, znečistenia životného prostredia a podobne, a, naopak, čo najnižšie zaťaženie toho, čoho chceme mať čo najviac, teda najmä pracovných príležitostí. Táto reforma je rozpočtovo neutrálna v tom zmysle, že čo na jednej strane získame, ušetríme, to na druhej strane môžme potom prerozdeliť tam, kde to potrebujeme.
Ale aj bez splnenia vyššie uvedenej, pripúšťam, že pomerne revolučnej požiadavky, ku ktorej sa prijatými daňovými a odvodovými pravidlami, najmä v uplynulom roku SMER nielenže nepriblížil, ale skôr sa od nej vzdialil, sa dalo aspoň čiastočne dodržať sľuby programového vyhlásenia vlády. Stačilo napríklad dôsledne využiť očakávané zdroje z predaja emisných kvót na skutočne zelené projekty, akceptovať naše požiadavky na ozelenenie procesov verejného obstarávania, či podmieniť investičné stimuly aj ich environmentálnym prínosom.
Bolo tu už viackrát spomenuté kvantum parciálnych rizík rozpočtu. Ja hlavný problém alebo, ak chcete, riziko vidím v tom, že dostatočne systémovo nerieši problém rastúceho dlhu verejných financií, pomáha konzervovať prekonaný rozvojový model industriálnej éry, nezakladá udržateľné smerovanie ekonomiky, nepodporuje malých a stredných podnikateľov domácej proveniencie, ako aj v tom, že systémovo ide daňová, odvodová i celková hospodárska politika štátu tak, ako je počas tejto vlády nastavená, v protismere proti perspektívnym a dlhodobo udržateľným trendom, a to napriek početným reštrikciám, ktoré sú, ako som už povedal, nie vždy nasmerované tým správnym smerom a dotýkajú sa neraz i vitálne dôležitých oblastí. Kým na druhej strane nepostihujú napríklad problematické dotácie, garancie a podobne do aktivít, ktoré v konečnom dôsledku prinášajú viac škody ako úžitku. Ako perličku spomeniem pol milióna eur na zvrátenú propagáciu uskutočnenia olympijských disciplín na území našich národných parkov.
Práve krízové roky sú výzvou, aby sme hľadali riešenia z kategórie win-win stratégií dvojitých alebo viacnásobných víťazstiev. Zelené projekty, podpora zelenej, a nie sivej, teda betónovej, infraštruktúry, sú priam ideálnou ukážkou uplatnenia takejto win-win stratégie, lebo sú skutočne prínosné paralelne vo viacerých sférach a následne prinášajú synergické efekty.
Z ekonomického hľadiska ide o rozvojový impulz, o ktorom pán premiér tak rád hovorí. Len kým on uvažuje o rozvojových impulzoch v intenciách polovice 20. storočia a Slovenska ako krajiny tretieho sveta, zelené projekty sú témou storočia 21., éry postindustrializmu a kategórie veľkostne s nami porovnateľných krajín, ako je napríklad Fínsko či Dánsko. Zahraničné skúsenosti dokazujú, že jedno euro vložené do takýchto zelených projektov a realizácií prináša dve eurá následných benefitov. Tak prečo sa im, preboha, tak bránime, ako niečomu, čo je ekonomicky nezaujímavé, či dokonca škodlivé?
Zo sociálneho hľadiska ide o možný generátor množstva dlhodobo udržateľných pracovných príležitostí.
A last but not least, ide, samozrejme, o príspevok k zlepšeniu životného prostredia a celkovej kvality života obyvateľov Slovenska.
A ešte niečo: išlo by aj o opatrenie, ktoré by zlepšilo medzinárodné renomé Slovenska a posunulo krajinu tým správnym smerom na trajektóriu dlhodobo udržateľného spôsobu existencie. My však radšej robíme pravý opak a dotujeme neefektívne, neperspektívne a často i škodlivé prevádzky namiesto toho, aby sme vytvárali podmienky na ich transformáciu na niečo zmysluplné a perspektívne. Plánujeme a neraz i realizujeme projekty v duchu 50. rokov minulého storočia. A nepodporíme ani za nič pozitívne trendy a udržateľné aktivity na domácej báze.
Druhá hierarchická úroveň môjho pohľadu na návrh rozpočtu sa týka jednotlivých rozpočtových kapitol. Dotknem sa aspoň dvoch skupín kapitol.
V prvom rade tých, ktoré gestoruje náš výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ako kapitola pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, tak aj kapitola životného prostredia stojí a padá na peniazoch z Bruselu a to v rozsahu, ktorý musí nepripraveného čitateľa priam šokovať. Možno sú euro peniaze istejším zdrojom, ako čím ďalej tým viac virtuálne domáce zdroje. Ale najmä v prostredí SMER-u, v ktorom sa často spomína vízia sebestačnosti Slovenska v rôznych oblastiach, mi to pripadá byť prinajmenšom zvláštne. Dvojnásobne pri rezortoch, kde ide o pôdu, potraviny, lesy, vodu, vzduch, prírodu, teda statky, na ktorých sme dlhodobo existenčne závislí, ešte oveľa viac ako na rope, zemnom plyne či uráne. Nehovoriac o tom, ako tu takzvaní priatelia kohézie svorne plačú, že ten zlý Brusel nám dáva stále tak málo a ako nás diskriminuje. Akosi sme si nevšimli, priatelia, že od vstupu do klubu najbohatších krajín sveta, zvaného OECD, je našou povinnosťou viac dávať, ako brať.
Kapitola ministerstva životného prostredia si vyslúžila nelichotivý prívlastok najviac zoškrtanej kapitoly spomedzi rozpočtových kapitol v predloženom návrhu rozpočtu, pričom len časť tejto redukčnej diéty ide na vrub presunu časti rezortnej štátnej správy pod krídla rezortu vnútra v rámci centralizácie moci s názvom ESO. Aby som bol konkrétnejší, celkové výdavky kapitoly v porovnaní s rokom 2013 klesajú o 205 mil. eur, čiže o 33,9 percenta. Prostriedky štátneho rozpočtu mimo transferov z EÚ a spolufinancovania klesajú v porovnaní so schváleným rozpočtom dokonca o 43,6 percenta, v absolútnych číslach o 30,5 mil. eur, s odôvodnením, že uvedený pokles spôsobil najmä program ESO, teda strata časti kompetencií. Nie je to však pravda, lebo z rozpočtovej kapitoly rezortu vnútra sa možno dozvedieť, že delimitované prostriedky z ministerstva životného prostredia predstavujú iba necelých 14 mil. eur, teda ani nie polovicu zo sumy 30,5 mil. eur z verejných zdrojov, o ktorú bude rezort životného prostredia v porovnaní s minulým rokom ukrátený.
Pokiaľ by však škrtanie v rezorte išlo na úkor napríklad výstavby nových priehrad a betónovania tokov a potokov, potom by to nemusela byť až taká zlá správa. Obávam sa však a viaceré čísla, uvedené v rozpočte ma presviedčajú o tom, že práve toto nebude hlavná sféra škrtania a škrtenia. O tom svedčí aj nasledujúcich pár údajov. Na odpadové hospodárstvo a environmentálne rizikové faktory sa v roku 2014 rozpočtujú prostriedky o 39,7 % nižšie ako v schválenom rozpočte na rok 2013, ochrana prírody a krajiny zaznamená pokles oproti predchádzajúcemu roku alebo tomuto roku o 8,85 %, SHMÚ, medziročný pokles zo 4,95 mil. eur na 3,47 mil. eur. A takto by sme mohli ešte dosť dlho pokračovať.
Čo sa týka návrhu rozpočtu kapitoly ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, celková výška rozpočtovaných výdavkov na rok 2014 je v porovnaní s rokom 2013 nižšia o 11,1 %, pričom delimitácia obvodných pozemkových úradov a obvodných lesných úradov do pôsobnosti ministerstva vnútra sa na tomto znížení podieľa menej ako 10 percentami.
Podpora ekologického poľnohospodárstva a viacerých ďalších žiaducich segmentov v rámci rezortu je oveľa viac rétorickým cvičením, ako skutočnosťou.
Okrem vyššie uvedených nám prislúcha jedna menšia kapitola, o ktorej sme na našom výbore opakovane dosť podrobne hovorili, lebo návrh jej rozpočtu je bezmála likvidačný. Ide o Úrad geodézie, kartografie a katastra. Samotný úrad možno rok 2014 prežije, ale akútne ohrozený je napríklad veľmi potrebný inštitút pozemkových úprav a prostriedky na ne z EÚ, ktoré by sme mohli a mali čerpať. Ide opäť o jeden z vyššie spomínaných win-win prístupov, ku ktorému sa chováme macošsky. Vedenie úradu upozorňuje, že bez schválenia finančných prostriedkov pre jednotlivé priority nebude rezort schopný zabezpečiť plnenie úloh, ktoré sú v nich definované a na ktoré by požadované prostriedky mali byť poskytnuté. Ide okrem iného o ukončenie ROEP, zavedenie národných projektov OPIS do praxe a ich následnú "prevádzko-údržbu", riešenie úloh vedy a výskumu a podobne. V tomto prípade ide o typickú ukážku šetrenia na nesprávnom mieste, lebo len pri neukončených registroch do 31. 12. 2014 hrozí celková strata viac ako 9 mil. eur a ďalšie straty hrozia pri ďalších tituloch a programoch v rámci tejto kapitoly.
Druhú skupinu, o ktorej chcem stručne pohovoriť, tvoria ostatné rozpočtové kapitoly. A za všetky si všimnem aspoň nadstavbové kapitoly rezortu kultúry a rezortu školstva, vedy a športu.
Navrhovaný rozpočet rezortu kultúry je takmer o 5 % nižší, ako bol v roku 2013. Za pozitívum možno označiť mierny nárast prostriedkov pre Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, čo však nemusí automaticky znamenať aj navýšenie prostriedkov do obnovy pamiatok, čo naznačuje aj skutočnosť, že obnovu nehnuteľných pamiatok nenachádzame ani v prehľade strategických zámerov rozpočtovej kapitoly. Podpore a rozvoju kultúry na Slovensku by mohol významne napomáhať grantový systém ministerstva kultúry, ktorý obsahuje veľké množstvo položiek. Žiaľ, jeho navrhovaný rozpočet, 20 mil. eur, nie je schopný ani len sčasti pokryť všetky oprávnené nároky a požiadavky.
Ako školstvo, tak aj veda, výskum a napokon aj masový šport trpia na Slovensku dlhodobým deficitom prostriedkov. To je notoricky známa skutočnosť. Je nad slnko jasné, a štrajk učiteľov to len zvýraznil, že financovanie nášho školstva je obrovská medzinárodná blamáž. Ale netýka sa to len platov učiteľov. Týka sa to aj učebných pomôcok, zariadenia, vybavenia a stavebno-technického stavu veľkej časti našich škôl.
Ale asi nič tak na Slovensku zdrojovo nezaostáva za európskym priemerom a odporúčaniami Európskej únie, ako veda a výskum. S cirka pol percentom HDP na vedu a výskum sme na tom trikrát horšie ako v susednej Českej republike a takmer štyrikrát horšie v porovnaní s odporúčaniami EÚ. Tento stav pretrváva dlhodobo a máločo nasvedčuje tomu, že by ho niekto chcel zmeniť. Tých pár tisíc slovenských vedcov a výskumníkov zrejme nepredstavuje relevantne veľkú voličskú základňu, ktorá by politikom SMER - SD stála za pozornosť. A to ešte nehovorím o tom, že v počiatočných štádiách tvorby tohto návrhu rozpočtu sa celkom vážne hovorilo o 20-percentnom znížení rozpočtu kapitoly SAV a až po veľkom kriku, stresovaní vedcov a siahodlhom vyjednávaní sa rozpočet na rok 2014 aspoň priblížil tomu z roku 2013. Pravdu majú zrejme tí, ktorí hovoria, že na Slovensku je možné všetko.
Aby som bol opäť konkrétnejší, dovoľte mi odcitovať stručne z listu Vedeckej rady Slovenskej akadémie vied týkajúceho sa potreby alebo nevyhnutnosti zlepšenia financovania APVV, čiže Agentúry na podporu výskumu a vývoja. Je to, aby ste vedeli, pokiaľ nerobíte v tomto prostredí, prakticky jediný reálny domáci zdroj, ktorý bol schopný financovať aj väčšie projekty. Máme ešte VEGU, ale tá je skôr zameraná na, povedal by som, mikroprojekty. Takže Vedecká rada SAV požaduje zlepšiť financovanie tejto agentúry tak, aby mohla naďalej plniť funkcie, ktoré jej vyplývajú zo zákona. "Vedecká rada SAV s obavou sleduje vývoj v oblasti financovania Agentúry na podporu výskumu a vývoja. Rozpočet APVV klesol z hodnoty približne 38 mil. eur v roku 2009 na 27 mil. eur v roku 2013. V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2014 nie sú alokované prostriedky potrebné na vyhlásenie všeobecnej výzvy a na úplné financovanie už schválených vedecko-výskumných projektov. Keďže už v roku 2013 nebola vyhlásená všeobecná výzva, nevyhlásením výzvy v roku 2014 vznikne na pracoviskách SAV a univerzít kritická situácia. Pri takomto stave financovania veda a výskum nemôžu plniť svoju funkciu, potrebnú pre podporu rastu a konkurencieschopnosti hospodárstva a pre rozvoj celej spoločnosti v Slovenskej republike tak, ako je to dokumentované vo vládou schválených dokumentoch. Či už ide o Stratégiu výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu Slovenskej republiky, národný program reforiem Slovenskej republiky a ďalších. Navyše v dôsledku nedostatočného financovania je ohrozená prevádzka a údržba nových unikátnych experimentálnych zariadení získaných v poslednom období zo štrukturálnych fondov. Obraciame sa preto na vládu Slovenskej republiky, aby sa zasadila o zvýšenie rozpočtu APVV tak, aby bola zabezpečená kontinuita financovania vedy a výskumu v Slovenskej republike." Koniec citátu.
A napokon sú tu subtílnejšie témy v rámci jednotlivých kapitol. Sem patrí napríklad skutočnosť, že slovenský podiel HDP na zahraničnú rozvojovú pomoc patrí k najnižším v Európskej únii. Ak máme byť konkrétni, tak tá suma je cirka štyrikrát nižšia ako náš záväzok, ktorý sme sa zaviazali plniť od roku 2015. Takže minimálne vo výhľade rozpočtu na rok 2015 by sa sľúbená suma mala objaviť. Osobne som ju tam nenašiel a obávam sa, že tam naozaj nie je a nebude. Realita je skôr opačná, prostriedky na rok 2014 medziročne dokonca mierne klesajú.
Iným prípadom sú zdroje na podporu fungovania tretieho sektoru, jedného z mála segmentov našej spoločnosti, ktorý viac dáva, ako berie. Ale aj tak naši financmajstri stále špekulujú, ako jeho chabé zdroje ešte viac okresať. Nad tretím sektorom visí dlhodobo Damoklov meč zníženia výšky daňovej asignácie. Hovorila o tom tu nedávno podrobne pani poslankyňa Žitňanská, takže to nebudem opakovať. Čiže dochádza k dlhodobému poklesu verejných zdrojov v prospech mimovládnych organizácií. A to bez toho, aby tu vznikla reálna alternatíva, napríklad vrstva podnikateľov, sponzorov a filantropov ochotná a schopná suplovať doterajšiu pomoc štátu. Termín tejto popravy tupým mečom sa z roka na rok posúva. Ale ako sa tej poprave teda o rok o dva vyhnúť a neprísť o prínosy z dobročinných aktivít mimovládnych, to nikto z kompetentných dosiaľ zmysluplne nenavrhol. A tak sa nožnice medzi rastúcimi nárokmi a požiadavkami na organizácie tretieho sektora napríklad v oblasti sociálnych služieb a klesajúcimi zdrojmi neustále roztvárajú.
V rozpočte ako celku i vo väčšine rozpočtových kapitol pretrvávajú minimálne prostriedky na podporu občianskych združení. V rezorte životného prostredia a školstva postrádame podporu, respektíve podpora ekologickej výchovy tiež limituje k nule. Situácia je mnohonásobne horšia ako v susednej Českej republike. Ja som to tu už niekoľkokrát hovoril, nebudem sa opakovať. Kapitolou samou osebe je energetika, jej proklamované ciele energetických úspor a zvyšovania energetickej účinnosti bez reálnych podporných ekonomických nástrojov a pri skutočnej podpore skôr opačnej orientácie našej energetiky. Nebudem v tejto chvíli hovoriť o nebezpečných plánoch na budovanie nových energetických veľkozdrojov pre Slovensko: mnohostranne nevýhodných. Obmedzím sa len na zdanlivú drobnosť. Už bezmála 40 rokov sa v štátnom rozpočte objavuje položka na likvidáciu havarovanej jadrovej elektrárne A1. Nie je vám to, vážení kolegovia a vážené kolegyne, divné? Alebo opýtam sa inak. Nebojíte sa toho, po koľko sa budeme všetci skladať, keď budeme chcieť dôsledne zlikvidovať všetky jadrové reaktory po ukončení doby ich prevádzky?
A tretia rovina, v ktorej sa dá na rozpočet pozerať, je tá, ktorú je treba čítať prevažne len medzi riadkami. To je tá, ktorá sa skrýva za záplavou pekných slov a eufemizmov na zamaskovanie niečoho úplne iného, než je na papieri napísané. Píšeme napríklad o ekologickom hospodárení v lesoch a často tým myslíme aj premenu lesov na rúbaniská. Hovoríme o realizácií priorít environmentálnej politiky a neraz tým myslíme výstavbu priehrad, rúbanie brehových porastov a betónovanie tokov a potokov. Hovoríme o podpore využívania obnoviteľných zdrojov energie a predstavujeme si pod tým likvidáciu posledných prírodných úsekov našich riek či areálov stromovej zelene vo voľnej krajine. Hovoríme o podpore rozvoja cestového ruchu a ja sa pritom hrozím ďalšej výstavby devastujúcej chránené územia. Hovoríme o informatizácii a propagácii a myslíme tým často nefunkčné a duplicitné informačné systémy. Hovoríme o zefektívnení železničnej dopravy a myslíme tým rušenie obľúbených vedľajších tratí a spojov. A tak ďalej a tak podobne.
O príkladoch plytvania štátnymi prostriedkami na neoprávnené účely nás podchvíľou informujú naše médiá. S veľmi odôvodnených podozrením z tunelovania verejných zdrojov sme dlhodobo konfrontovaní v jednej z rezortných inštitúcií ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ale, samozrejme, nielen tam. Keby sa na to všetko dôkladne pozrel niekto skutočne nezávislý, nezaujatý, kompetentný a so snahou odhaliť všetky gorilie, emisné, nástenkové, platinovo-sitkové, plachtinské a iné kauzy, populisticky prideľované dotácie či garancie dávané pod nátlakom, rozvojové impulzy rozdávané po kamarátskej linke, viacnásobné platy niektorých verejných činiteľov (hoci aj ich deň má iba 24 hodín), ako aj početné skryté rezervy, verím, že náš rozpočet na rok 2014 mohol byť prebytkový.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán kolega, si urobil takýto prierez ako rezortom pôdohospodárstva, tak aj životného prostredia, ďakujem ti zaň.
Pýtaš sa, prečo sa do rozpočtu nedostávajú rozkradnuté peniaze? No ja tvrdím, že zodpovednosť není tu, je tu iba politická zodpovednosť, není osobná a hmotná. To znamená, nikto nebude postihnutý. Politická u mňa nespĺňa kritéria zodpovednosti. Že chýba podpora našich ľudí, hlavne malých a stredných podnikateľov, to je myslím, že, by som povedal, že takou chybou každej vlády, ktorá tu nasľubovala, ktorá tu bola doteraz za tých 23 rokov, a, žiaľ, to sa nám nepodarilo.
Zelená ekonomika. No za vlády, v prvom období vlády Roberta Fica vieme, že rezort ministerstva životného prostredia bol zlikvidovaný. Za vlády pani Radičovej, toho krátkeho obdobia, bol znovu kreovaný. A tvrdím, že, žiaľ, rezort životného prostredia a pôdohospodárstva sú stále na chvoste chvosta nejakého záujmu. Čo sa týka Úradu geodézie a kartografie a katastra, ja tvrdím, že pokiaľ nebudeme mať grunt, pozemky vysporiadané, nebudeme mať listy vlastníctva, nebudeme vedieť, koľko tu máme pozemkov, koľko tu máme vlastníkov, tak nemôžme plánovať žiadny ekonomický rozvoj na území Slovenskej republiky. A pre mňa je nepochopiteľné, prečo keď môžme pod jednou metodikou mať celé územie urobené, aby tie listy vlastníctva boli, Úrad geodézie a kartografie a katastra držíme v bdelej kóme. Nie sme v stave im vyčleniť financie, aby sme konečne vedeli, čo tu na našej krajine máme. To je pre mňa nepochopiteľné. A myslím si, že zase márnime čas a plytváme tam, kde by sa plytvať nemalo.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som sa pristavila tak isto pri tunelovaní. Na začiatku si, pán poslanec, hovoril, o tom, že prečo nevrátime peniaze do rozpočtu. No preto, že naše orgány, polícia a súd, riešia prípady príliš ohľaduplne k ľudom, ktorí sú v nich aktérmi. Sú to zvyčajne veľmi dôležití ľudia a neexistuje žiadna finančná zodpovednosť týchto ľudí, politikov za svoje rozhodnutia.
Napadá ma jeden príklad človeka, ktorý v súčasnej dobe, viem, že je poistený proti takýmto, takýmto možno, že by naozaj mohol ako zároveň aj štátny úradník čeliť takýmto obvineniam, tak je generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne. Pred tým príspevkom som začala hovoriť o výsluhových dôchodkoch. Takže neviem, že či pán riaditeľ, generálny riaditeľ mal už nejaké avízo, že bude musieť čeliť zodpovednosti za neoprávnené vyplácanie. To som veľmi zvedavá.
Ďalej sa dotkol krízových rokov. Aj pre mňa je veľkou záhadou, prečo sa nevyužívajú dostatočne naozaj stimulačné nové technológie, ktoré pomáhajú našej krajine. Možno že sme naozaj príliš zviazaní starými technológiami že sa bojíme investovať do niečoho nového. A ak investujeme, tak vždy len s tým podtónom, aby sa niekto na tom nabalil. To je smutné.
A v poslednej rade by som sa rada dotkla aj neziskových organizácií, o ktorých si hovoril. A veľmi zaujímajú vetu som si vypichla, že poprava tupým mečom sa stále posúva. Áno, opäť tu máme rok, kedy sme sa dohodli, že znižovať percento nebudeme, chvalabohu, ale chýba mi tu povedať aj to b), že či existuje už aspoň náznak vypracovania nového systému, ktorý by hovoril o tom, akým spôsobnom by mohli neziskové organizácie, ktoré naozaj častokrát zastupujú úlohy štátu, ako by mohli existovať v takejto našej spoločnosti. Je smutné počúvať to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ďakujem, Martin, nielen za podporné stanovisko, ale aj za rozšírenie, prehĺbenie a doplnenie toho, na čo som sa snažil upozorniť vo svojom vystúpení. Podobne aj pani podpredsedníčka Erika poukázala na podobný problém, na problém toho, že kým nezosobníme zodpovednosť verejných činiteľov za narábanie s verejnými zdrojmi, dovtedy sa zrejme nič zásadné nezmení. Takže úplný súhlas a ďakujem za doplnenie.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ctené dámy, vážení páni, milí hostia. Pán minister, verím, že tiež počuje a počúva. Dovoľte mi, aby som povedal pár poznámok k zákonu roka.
Predovšetkým musím na úvod poznamenať, že považujem túto atmosféru za nedôstojnú, pretože za tri dni, kedy rokujeme o zákone roka, sa tu pán premiér neobjavil, neobjavil sa ani pri úvodnom slove pána ministra, neobjavil sa tu dnes celý deň, dokonca žiadny z členov vlády. Takže chápem to aj ako určitú nedôveru voči navrhovanému zákonu. Pán minister povedal v úvodnom slove, že tento rok je ťažký, s čím súhlasím. Ale dovoľte mi dodať, že podľa navrhovaného rozpočtu bude budúci rok ešte ťažší. Budúci rok bude určite ešte ťažší, pretože vláda plánuje zvyšovať nezamestnanosť, vláda plánuje zvyšovať zadlženie Slovenska, dokonca na občana Slovenska má táto hranica presiahnuť 8 000 eur.
Čo sa týka nezamestnanosti, vláda si naplánovala úroveň 14,3 %, pričom ešte pred rokom plánovala na rok 2014 úroveň 13,5 percenta. Keďže na tému nezamestnanosti sa vyjadrovali už aj moji kolegovia, dovoľte mi upriamiť vašu pozornosť na súčasné čísla. Podľa ústredia práce je nezamestnanosť za október 13,66. Podľa Eurostatu 13,9. Čiže 14,3 na budúci rok, teda meraná aj tak priemerne, znamená jednoznačne zvýšenie. Mimochodom podľa Eurostatu sme mali naposledy 14,3 % v marci. Odvtedy síce bola vyššia ako minulý rok, nezamestnanosť, ale postupne ako keby tiež klesala a posledné čísla teda boli 13,9. Vláda uvažuje, ešte raz to poviem, s nezamestnanosťou 14,3 %, čo je jasná rezignácia na politiku nezamestnanosti, jasná rezignácia na najdôležitejší problém Slovenska.
V tejto súvislosti, dámy a páni, určite ste si všimli vyhlásenia pána premiéra v sobotu na slávnostnom straníckom zasadnutí, kedy hovoril, že toto je problém Slovenska. Ja s tým určite súhlasím, toto je hlavný problém Slovenska, lenže podľa toho, ako zákon o štátnom rozpočte tu máme v Národnej rade, musím konštatovať, žiaľ, že vláda ho za problém nepovažuje, pretože zvyšuje nezamestnanosť a, bohužiaľ, ďalej zvyšuje daňové zaťaženie, čo považujem za kľúčový problém, prečo nezamestnanosť stúpa. Budem ešte o tom krátko hovoriť.
Teraz mi dovoľte krátko k zadlženiu. Zadlženie sa uvádza na úrovni 56,8 %, pričom pred rokom vláda plánovala na budúci rok 54,9 percenta. Čiže zhruba o 2 % vyššie, než tomu bolo v plánoch pred rokom. Tým, že sa zvyšuje zadlženosť, prelamuje sa tiež ďalšia hranica dlhovej brzdy podľa ústavného zákona, podľa rozpočtovej zodpovednosti, ktorý všetci poznáme, to znamená, že ak sa prelomí táto hranica, 55-percentná, a vláda dosiahne plánovaný dlh, tak dovoľte mi citovať z tohto ústavného zákona, "vláda nesmie predložiť Národnej rade takýto návrh rozpočtu verejnej správy, ktorý obsahuje medziročný nominálny rast konsolidovaných výdavkov verejnej správy oproti rozpočtu verejnej správy na predchádzajúci rozpočtový rok okrem výdavkov na správu štátneho dlhu, prostriedkov Európskej únie", a tak ďalej. Ďalší odstavec: "Obec a vyšší územný celkom sú povinné schváliť rozpočet na nasledujúci rozpočtový rok s výdavkami maximálne vo výške výdavkov rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka okrem výdavkov na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami." A tak ďalej. Znamená to, že vláda musí počítať pri ďalšom hospodárení so zmrazením výdavkov, ale nielen to, aj obce a mestá, celá komunálna sféra teda bude doplácať na hospodárenie vlády a bude mať zmrazené výdavky. Pričom vieme, že sme veľmi blízko ďalšej hranici, ktorá je 57 percent. Vláda teda plánuje 56,8 percenta. A 57 % znamená ďalšiu hranicu, ktorá ak by sa prekročila, tak vláda už musí pripraviť vyrovnaný rozpočet, čo sme tu teda v histórii Slovenska ešte nemali. A chcem upozorniť naozaj na toto riziko, pretože aj keď na jednej strane určite je tam istý vankúš z hľadiska nákupu a predaja dlhopisov, ako sme to videli aj tento rok, tak tie limity sú veľmi, veľmi tesné v súvislosti s prekračovaním ďalšej hranice a teda s potrebou dodržiavania ústavného zákona.
Súčasný rozpočet je postavený tak, že zhoršuje udržateľnosť verejných financií. Nie je to len naše konštatovanie. Je to konštatovanie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, je to konštatovanie Európskej komisie, ktoré, tieto inštitúcie obidve, zhodne konštatovali, že takto postavený rozpočet zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií, pretože gro tých opatrení, ktorými sa síce znižuje deficit, je jednorazový. A za taký najtypickejší príklad považujem dividendy zo štátnych podnikov, ktoré napríklad tento rok sa plánujú na úrovni 509 mil. eur. Na budúci rok na úrovni 991 mil., teda takmer jednej miliardy, ale v roku 2015 majú opäť klesnúť na úroveň 448 mil. Čiže zhruba polmiliardový posun na budúci, ktorý potom klesne v roku 2015 evidentne naznačuje, že budúcoročný rozpočet je tvorený jednorazovými opatreniami, dokonca jednorazovými účtovnými operáciami. Najtypickejší prípad je Slovenský plynárenský priemysel, ktorý podľa navrhovaného rozpočtu má mať dividendy tento rok len 35 mil., ale budúci rok 735 mil. Čiže o 700 mil. vyššie, čo považujem za jednoznačne len účtovný podfuk, na ktorom je postavený rozpočet. Aj na základe dlhodobého výhľadu, pretože v ďalších rokoch má klesnúť úroveň dividend na zhruba 300 mil. eur. Čiže jednoznačne vidieť tam vplyv týchto jednorazových účtovných operácií, ktoré z dlhodobého hľadiska sú neudržateľné.
Dovoľte mi pár slov o daňovom výbere, pretože na túto tému bola diskusia pomerne obsiahla. Na túto tému treba povedať zopár faktov. Tohtoročný daňový výber zaostáva za očakávaním zhruba o 350 mil. eur podľa poslednej prognózy, 349 je tam presne číslo, keď to mám pred sebou, 500, to bola tá septembrová prognóza, cez 500, teraz tá novembrová je 349. S tým, že je treba povedať, že daň z pridanej hodnoty sa zlepšila, čo treba oceniť, pretože ja som tiež presvedčený, že je to aj zásluhou krokov ministerstva financií a v tomto má ministerstvo financií našu úplnú podporu. Myslím si, že je dôležité, aby sa sústreďovali financi na výber daní a nie na zvyšovanie nových daní. Toto hovoríme dlhodobo. A aj výber daní v tomto roku dokazuje podporu našej argumentácie, pretože aj keď v DPH máme mierne zlepšenie, ako sa očakávalo, nie je to žiadna sláva a budem o tom tiež ďalej hovoriť, ale v čom máme výpadok hlavný, to sú priame dane. V priamych daniach, na firemných daniach, na dani z príjmu právnických osôb bude výpadok 272 mil. eur. Takýto výpadok očakáva aj septembrová, aj novembrová prognóza. Dokonca novembrová prognóza zvyšuje výpadok na dani z príjmov fyzických osôb. Evidentne teda tieto čísla naznačujú, že v priamych daniach máme problém. A to je len a len skutočnosť, ktorá potvrdzuje našu argumentáciu, že priame dane sú strelené, priame dane najmä utrpeli, najmä zrušením rovnej dane a tým, že sa postavili na neúmerne vysokú úroveň, mimochodom najvyššiu z postkomunistických krajín, 23 % je ozaj vysoká, vysoká sadzba. To, že je to vysoké, myslím si, že si uvedomuje aj ministerstvo financií, kedy pán minister sám prišiel s návrhom na zníženie z 23 na 22 percent. Bohužiaľ, súčasným zavedením daňovej licencie, tzv. dane zo straty túto, tuto toto daňové zaťaženie opäť dvíha. Čiže na jednej strane, ako keby priznanie si chyby, že z 23 ideme dole na 22, že bolo to príliš vysoké. Na druhej strane zavádzame novú daň, ktorá škodí až likviduje najmä, najmä malých podnikateľov. Považujem to za veľmi, veľmi zlé rozhodnutie, pretože očakávania z tejto novej dane na úrovni 112 mil. eur na budúci rok sú zrejme prehnané, o čom svedčí mimochodom aj už znížený odhad ministerstva financií zhruba o 10 až 12 mil., ale aj vyjadrenia Národnej banky Slovenska, ktorá hovorí, že to riziko tam vidí zhruba vo výške 20 mil. eur, že sa na tejto dani toľko nevyberie. Argumentácia na podporu tejto dane zo straty v zmysle, že nie všetci, že je príliš veľa firiem zo straty a že nie všetci dodržiavajú zákony, považujem za veľmi, veľmi zjednodušenú a chybnú, pretože de facto táto argumentácia znamená, že máme tu nejaký princíp kolektívnej viny. A opäť tí slušní budú doplácať na tých, ktorí sú neporiadni, čo považujem za veľmi zlé. Pretože podstata je v tom, aby sme podporili práve slušných, aby sme trestali vinníkov. A nie, aby sme zaťažili novými daňami všetkých. Je to niečo, ako keby na začiatku roka policajti dali všetkým pokuty a povedali, že každý vodič je potencionálny hriešnik, ten páchateľ, ktorý môže urobiť priestupok, a ty možno urobíš nejaký priestupok, tak všetci dostanete pokuty. Veď to je predsa absurdné, to je nezmyselné.
Dôležité je správne vyberať dane. Kľúčové je, aby sa dodržiavali pravidlá, ale takýmto spôsobom, že sa zavádza nová daň, že sa komplikuje systém, ktorý sa má zjednodušovať, že sa zvyšuje daňové zaťaženie, ktoré sa má znižovať, tak určite ľuďom nepomôžeme. Práve spôsobíme len to, že najmä tí, ktorí zamestnávajú najviac ľudí, teda malí podnikatelia na to najviac doplatia. V tomto prípade áno, najväčším firmám sa trošku uľaví, lebo daňová licencia je nižšia ako to, čo ušetria na jednopercentnej dani z príjmu. Áno, ale najviac na to doplatia malí podnikatelia, ktorí ani, niektorí, nemajú ani také príjmy, aby si zarobili na túto novú daň a pre mnohých, mnohých, až z tých odoziev to vidíme, je to likvidačné.
V tejto súvislosti zhruba pred dvoma týždňami som inicioval elektronickú petíciu, momentálne je v nej viac než 3 300 signatárov a veľmi zaujímavé sú tie ohlasy. Ja som už na tejto pôde z tejto petície citoval, pretože myslím si, že tá argumentácia, ktorá sa tam uvádza od tých, ktorých sa to najviac týka, od malých podnikateľov, je len dôkazom toho, že táto daň a táto filozofia je chybná. Mimochodom, požiadal som aj pána prezidenta, aby tento zákon nepodpísal práve kvôli zavedeniu dane zo straty, pretože to považujem naozaj za veľmi, veľmi zlé rozhodnutie.
Priame dane by sme mali znižovať a nie ich zvyšovať. Pokiaľ donekonečna bude taká filozofia, že budeme priame dane zvyšovať, no tak hrozí nám, že ozaj budeme mať opäť výpadky. Ešte raz to poviem. Tento rok predovšetkým na základe zlého daňového vývoja v priamych daniach máme výpadky v štátnom rozpočte. Tento rok je nezamestnanosť vyššia, ako sa čakalo a budúci rok sa čaká, inak mimochodom, vyššia, ako plánovalo ministerstvo pred rokom a vyššia, aká, ako je v súčasnosti. Čiže štátny rozpočet predpokladá, že ľudia sa budú mať horšie, že bude vyššia nezamestnanosť, vyššie zadlženie a že budeme mať vyššie daňové zaťaženie. To nie sú celkom dobré správy.
Keď hovoríme o daňovom výbere, už som sa pozitívne vyjadril o zlepšení výberu z dane z pridanej hodnoty, ale treba povedať, že ten optimizmus nie je až na takej úrovni, aby sme jasali. Podporím to zopár číslami, dámy a páni. V roku 2011 sme mali výber na dani z pridanej hodnoty 4 753 000 000. Na budúci rok je v rozpočte plánovaný výber 4 647 000 000. Inými slovami, budúci rok vláda plánuje vybrať na DPH menej než v roku 2011. Pritom pred tromi, pritom za tri roky rástla spotreba, keď to zoberieme kumulatívne, o 7,6 percenta. Čiže evidentne ľudia viac spotrebovávajú, viac kupujú, ale DPH stále nám ide dole. Je tiež pravdou, že tento trend, ako som spomínal, sa otočil, ale neotočil sa úplne tento rok. Mimochodom, Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií uvádza, a dovoľte mi citovať z tohto dokumentu, že, teraz citujem, "po viacročnom poklese sa úspešnosť výberu DPH od druhej polovice 2011 postupne stabilizuje". Čiže to dno bola druhá polovica 2011. Dámy a páni, to je dôležité si uvedomiť, že ten prepad, ktorý začal zhruba v roku, 2006. roku, kedy sme mali efektívnosť zhruba na 15,4 %, v 2005-om 15,1, v 2006-om, potom to postupne klesalo až 12,4 v roku 2011, potom sa to postupne odráža a teraz to ide hore, ale zďaleka to nedosahuje úroveň minulých rokov. Nedosahuje to úroveň ani roku 2011, vôbec už nie trebárs roku 2007, 2008, 2009 a tak ďalej. Čiže tieto čísla sú dôkazom, že tu je väčší priestor, že ozaj DPH a jej výber je problém, ktorému sa treba venovať, a je tu veľký, veľký priestor pre zlepšenie. Aj keď došlo k zlepšeniu, tak určite je tu väčší priestor, pretože tie čísla, ktoré sú v budúcom roku, ešte nemožno považovať za úspech práve preto, že budúci rok podľa rozpočtu by sme mali menej vyberať dane z pridanej hodnoty než v roku 2011. A mimochodom, keď sa pozrieme na rozpočet minuloročný, koľko vláda plánovala vybrať z DPH budúci rok, tak ten rozdiel je skoro 300 mil. viac. Dámy a páni, budúci rok, zhruba o 300 mil. vláda si chcela v roku 2014 vybrať viac DPH, ako plánuje teraz. Takže tie očakávania boli určite, určite väčšie a je tu stále veľký priestor pre zlepšenie.
Kde sú riziká tohto rozpočtu? Tak ako moji predrečníci, aj ja by som rád skonštatoval, že na jednej strane počet rizík je menší, než tomu bolo pred rokom. Na druhej strane za najväčšie riziko, tak ako som spomínal, považujem daňový výber. Pri vyššom daňovom zaťažení, pri vyšších priamych daniach považujem za veľké riziko, že ozaj sa opäť nevyberie to, čo je naplánované, a že opäť o rok tu budeme stáť pred rovnakými číslami a budeme analyzovať rovnaké mínusy a budeme analyzovať počty nezamestnaných.
Ďalšie, za ďalšie riziko považujem zdravotníctvo, kde si vláda naplánovala, že vlastne dlhy nebudú stúpať, aj keď nerobí žiadne opatrenia. No a v neposlednom rade za tretie riziko považujem čerpanie eurofondov. Podľa správy o makroekonomickom vývoji, ktorý sme tu preberali, ktorú sme tu preberali, túto správu, na tejto schôdzi, tak vláda nám predložila, že tento rok nevyčerpá ani polovicu z naplánovaných eurofondov na tento rok. Pritom stále počúvame, najmä od pána premiéra, aká je to priorita, ako chce čerpať eurofondy, aký je to zdroj rastu, aké sú to prostriedky, ktoré sa na Slovensko už nedostanú. No nedostanú, ale práve preto je to potrebné čerpať. Chcem upozorniť, dámy a páni, že sme v poslednom roku programovacieho obdobia 2007 až 2013, sedemročného obdobia, z ktorého, počas ktorého bola len jeden aj štvrť roku pri moci iná vláda ako vláda Roberta Fica. Pán Fico si pripravil toto programovacie obdobie, navrhol programy a, bohužiaľ, nečerpá. Teraz vybavil výnimku, áno, vybavil výnimku o tom, že, o tom, že môžme o jeden rok dlhšie čerpať, ale vlastne to sú len opravy jeho vlastných chýb. A stále tam vidím riziko vo veľkej, veľkej sume peňazí, že sa naozaj aj napriek posunutiu čerpania o jeden rok tieto prostriedky nedostanú na Slovensko. A ten vinník, bohužiaľ, je jasný. Eurofondy sú problém, ktorému by sa mala ozaj táto vláda venovať. Je to riziko rozpočtu.
No, z ďalších rizík, myslím si, že najlepšie dokumentuje samotná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá hovorí o samozrejme možnom negatívnom vývoji ekonomického vývoja z dôvodu zhoršovania externého prostredia, čo sa nedá kvantifikovať. Ďalej o vplyve legislatívnych zmien na správanie daňovníkov a následne na daňové príjmy, síce bez kvantifikácie, ale to je presne to, o čom hovorím, že máme príliš veľké priame dane, potom sa nenapĺňa štátny rozpočet a samozrejme viac ľudí je bez práce. Ambiciózne úspory samospráv bez efektívnej možnosti ich vynútenia, 150 až 200 mil. riziko. Podhodnotenie nákladov na verejné zdravotníctvo, nerozpočtovanie záväzkov, to je to, o čom som hovoril, 100 mil. eur. Legislatívne nedoriešený spôsob odpredaja ropných hmotných rezerv, 25 mil. Pravdepodobná valorizácia platov učiteľov, minimálne 60 mil. Nerozpočtovanie alebo odloženie výdavkov na likvidáciu jadrových zariadení, 2 mil. Riziko nenaplnenia nedaňových príjmov jadrového fondu, 15 mil. Výdavky na zelené projekty z príjmov predaja emisných kvót, 20 mil. Pravdepodobné sanovanie straty Cargo, 20 mil. A v neposlednom rade nerozpočtovanie DPH, platby súvisiace so splácaním PPP projektu, 6 mil.
Ďalej tu mám riziká pre čisté bohatstvo, zníženie hodnoty majetku štátu z dôvodu obmedzenia kapitálových výdavkov bez kvantifikácie, použitie aktív sporiteľov na bežné výdavky, 229 mil., ďalej použitie aktív z odvodu finančných inštitúcií na bežné výdavky, 100 mil., použitie naakumulovaných finančných aktív prostriedkov Javis, 20 mil. Ambiciózne pozitívny vývoj hospodárenia štátnych podnikov bez kvantifikácie, no. Tuto síce kvantifikácia nie je, ale osobne ja tam vidím minimálne pol miliardy, riziko, práve na základe tej jednorazovej dividendovej politiky. Zmena aktív z dôvodu odpredaja časti ropných rezerv, 75 mil. To sú riziká podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Ďalej chcem upozorniť, tak ako všetci vieme, že budúci rok máme z pohľadu na konsolidačné úsilie záporné čísla. Samo ministerstvo hovorí zhruba o čísle mínus 0,2, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť mínus 0,5, Komisia sa dostala k číslu 0,8. Čiže evidentne najlepším dôkazom, že vláda nevyužila túto príležitosť a že ten budúci rok je vlastne premrhaným časom pre Slovensko, tak hovorí ukazovateľ záporného konsolidačného úsilia. Je to ozaj politika, o ktorej hovorili moji kolegovia, typu po nás potopa, že jednoducho chceme, aby sa to ako-tak udržalo, ale len v krátkej dobe, pretože z dlhodobého hľadiska je to neudržateľné.
No v neposlednom rade chcem upriamiť na jeden malý príklad, pretože vieme, že nezávislé inštitúcie nie sú zrovna v obľube súčasnej vlády. Vidíme to z postoja aj trebárs Najvyššieho kontrolného úradu, ale aj z postoja k úradu ombudsmanky. Ombudsmanka dostáva menej, kráti sa jej rozpočet na rozdiel od iných víťazov rozpočtu, ktorými sú najmä ozbrojené zložky. Podľa porovnania skutočného stavu a tabuľkového, tak budeme mať 1 700 policajtov, viac, zhruba 1 500 vojakov, ale určité, určité nezávislé inštitúcie dostávajú menej, napríklad kancelária ombudsmanky. Pritom napríklad Parlamentné zhromaždenie Rady Európy schválilo rezolúciu 1959, tento rok, ktorá hovorí o posilnení ombudsmanských inštitúcií v Európe. Chcem len pre poriadok z nej citovať. Aj Slovenská republika sa zaviazala k tomu, aby sa, citujem, "zabezpečili pre ombudsmanské inštitúcie dostatok finančných prostriedkov, ľudských zdrojov, aby mohli účinne plniť svoje úlohy a toto zhromaždenie vyzýva členské štáty, aby vynaložili všetko úsilie na to, aby sa zabránilo rozpočtovaným škrtom, ktorých výsledkom je strata nezávislosti ombudsmanských inštitúcií". Koniec citátu. Pritom ten rozpočet, na rozdiel od iných inštitúcií ide, ide do mínusu.
No na záver, dovoľte mi ešte jeden pohľad, ktorý síce už tu bol spomínaný, ale považujem ho za veľmi, veľmi dôležitý, tak chcem ho ešte raz zopakovať. Ten pohľad je na štruktúru rozpočtu, ktorý hovorí o rozdelení koláča v porovnaní s minulým rokom. Vidíme totiž z neho, že vláda nepridáva viac ani na sociálne veci, ani na zdravotníctvo, dokonca ani, ani na vzdelanie, ale na čo sa pridáva, tak to je verejný poriadok a bezpečnosť a všeobecné verejné služby, v ktorej sú napríklad všeobecná verejná správa, zahraničné veci, správa verejného dlhu a podobne. Čiže už len tento letmý pohľad svedčí o tom, že víťazom tohto rozdelenia sú len silové ozbrojené zložky a rozhodne nie občania, ktorí dostanú menej, ale ktorí, bohužiaľ, na základe takto postavenej štruktúry, na základe tejto politiky budú mať menej práce a väčšie dlhy. Samozrejme z týchto dôvodov, ktoré som uviedol, ale ktoré uviedli aj moji kolegovia predtým, tento rozpočet nepodporíme.
Ďakujem pekne.

Ja by som chcel poukázať na takú jednu zaujímavú súvislosť, ktorú ja vidím. Pred rokom, keď sme prijímali štátny rozpočet, tak sme, no, na mnohé oblasti poukazovali. A hlavne sme tvrdili, že tie opatrenia, ktoré sú prijímané, zvyšovanie daní, odvodov, že budú mať úplne kontraproduktívny efekt a výsledok. Teraz sa ukazuje, že je to presne tak. To znamená, ja by som tu videl jednu vec, že z toho, čo si vláda naplánovala v štátnom rozpočte pred rokom, nevyšlo nič. Vyšla jedna, jedna vec, že sa podarilo dohnať všetky tieto straty, ktoré boli spôsobené vládou, na podstatne lepšom výsledku na DPH. Ale, ale to je ako kasíno, že vsadilo sa na sedem čísel, z nich šesť nevyšlo a jedno sa podarilo. Ale to nesvedčí vôbec o premyslenom, o premyslenej a zodpovednej hospodárskej politike, pretože výsledkom tejto politiky, ktorú vláda presadzuje a ktorá sa pretavuje do štátneho rozpočtu, je, že dosahuje presne opačné ciele, ako deklaruje. Až na jedno jediné, ktoré ju zachránilo a vďaka ktorému dnes môže tvrdiť, že dosiahne plánovaný výsledok. Aj tam by som bol veľmi ešte, veľmi ešte opatrný a dosť veľmi pochybujem, či sa nakoniec naozaj podarí dosiahnuť ten výsledok, pretože výber daní bude veľkým prekvapením pre vládu. A to je naozaj to najväčšie riziko, ktoré tu je. A to je ten problém, že hráme, že vláda s nami hrá ruletu, vláda sa správa, ako keby bola v kasíne, neplánuje, ale tipuje. A tipuje zatiaľ veľmi zle.

Ďakujem pekne. Pán kolega, to, že ste sa venoval vo veľkej miere daňovým výpadkom v rozpočte, je síce fajn, ale stále zdôrazňujem, že s akou legislatívnou úpravou vo vzťahu k potlačeniu daňových únikov a vôbec k boju proti daňovým odvodom ste prišli vy ako vláda, ja neevidujem žiadnu legislatívnu zmenu v tomto smere. A to, že síce oceňujete zásadný zvrat vo vzťahu k lepšiemu výberu, čo sa týka dane z pridanej hodnoty, je absolútne zásadná vec, pretože, by som povedal, že absolútne sa ukazuje, že všetky tie opatrenia, ktoré vláda začala prijímať už v minulom roku, sa ukazujú ako veľmi efektívne a ten obrat je úplne zásadný a úplne významný.
Čo sa týka tých priamych daní, ako som už aj viackrát predtým poukazoval, jednak to súvisí s tým, s akým rastom hrubého domáceho produktu sa počítalo, keď sa tvoril rozpočet, a aká je realita, je to samozrejme nepomerne nižšie, ale áno, treba povedať, že sú aj, sú, aj vo vzťahu k dani z príjmov právnických osôb sú výpadky spôsobené optimalizáciou, agresívnym účtovaním a jednoducho daňovými únikmi. Aj v tejto súvislosti prichádzajú ďalšie legislatívne zmeny, ako napríklad daňové licencie, ktoré tak, by som povedal, spochybňujete a dávate tomu rôzne prívlastky. Takže je to fenomén, ktorý táto vláda pokladá za prioritu, prikladá tomu absolútne veľkú váhu, a tie výsledky sa dostavujú.
Potom ak ste sa zmienil o tom, že by mali klesať výdavky povedzme na rezort práce a sociálnych vecí, tak neviem, z akých porovnaní ste vychádzal, ale medziročne oproti schválenému rozpočtu 2013 rastú. Výdavky do školstva klesajú aj v... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Áno, ďakujem pekne, pán predseda, ďakujem aj kolegom za faktické. Začnem od konca. Pán poslanec Duchoň, ja som hovoril o rozpočítaní toho koláča. Percentuálne dávate menej na sociálne veci, zdravotníctvo aj školstvo, ako ste dávali minulý rok.
No ale hovorili ste predovšetkým o výbere daní. Ten výber daní, veď to sú vaše materiály, z ktorých som citoval, sa zlepšil, osobitne výber dane z pridanej hodnoty v druhej polovici roka 2011. To napísal Inštitút finančnej politiky, že vtedy bolo dno a odvtedy sa to zlepšuje. Mimochodom, začala sa zhoršovať táto situácia v roku 2006, za vašej prvej vlády.
Keď hovoríte o opatreniach - lebo pýtali ste sa rečnícky, aké opatrenia - no predovšetkým nižšie priame dane. Veď nižšími priamymi daňami sa dosiahlo, keď idem ešte do histórie, v roku 2004 napríklad, kedy sa zaviedla rovná daň a znížila sa priama daň z 25 na 19 %, tak dokonca bola, bolo v prvom roku viac peňazí než rok dozadu a za päť rokov sa tento objem zdvojnásobil vo firemných daniach. Čiže evidentne tá politika funguje. A to, na čo som najviac upozorňoval vo vystúpení, je, že, bohužiaľ, tým, že sa neúmerne zvýšili priame dane, tak nielen sa zhoršila situácia ľuďom, ale aj nastali výpadky v štátnom rozpočte. Veď o tom sú čísla čierne na bielom vo vašich prognózach, ktoré teraz čítame, 272 mil. vo firemných daniach a rastúce výpadky v daniach z príjmu fyzických osôb. No a ináč tento stav sa nedá riešiť tým, že zavádzate nové dane, že komplikujete systém. To je predmetom mojej argumentácie, že jednoducho, keď chcete niečo riešiť, tak sa to nedá riešiť zavádzaním nových daní a komplikáciou systému. Pretože tak ešte viac skomplikujete systém a najmä poškodíte tým, čo tvoria miesta, aj tým, čo pracujú.