27. schôdza

Ďakujem pekne.
Nech sa páči, s reakciou Magdaléna Vášáryová.

Ďakujem, pán Viskupič, že ste pripomenuli mnohé veci. A dovoľte, aby som tu využila tento priestor a povedala vám o pár článkoch z tých časopisov, o ktorých som vám hovorila. September, Literárny týždenník, článok pána Machalu o Kaleckom. Spomínate si na to meno, pán Machala? "Pán Janík, Štúr sa postrelil, Dubčeka odstavili Havlove machinácie." Literárny týždenník, ďalší týždeň. Imrich Fuhl, článok Ako sú Maďari proti Slovákom: "Jánek sa pýta Liptáka, čo hovoríte na to, že v roku 2400 zomrie posledný Slovák?" Ďalej časopis Kultúra, Ivan Štencler: "Slovenský štát bol zo všetkých štátov najlepší a na deštrukciu v Slovenskom štáte, kde bola úplná sloboda prejavu a legálnej činnosti, sa len vyhovárame." Celá strana v č. 16 z 3. 10. venovaná obrázkom bývalého prezidenta slovenského štátu Tisa. "SNP bolo záležitosťou niekoľkých dôstojníkov čechoslováckeho zamerania."
Priatelia, na toto všetko dáva ministerstvo kultúry peniaze. Uvedomíme si to už konečne?! Alebo nie?

Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy je Ľubomír Petrák.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ktorí ste tu vydržali do týchto neskorších hodín. Dovoľte mi, aby som vystúpil k návrhu rozpočtu tak, ako zvyknem vystupovať každý rok, a predovšetkým sa budem dotýkať financovania obcí a miest.
Dovoľte na začiatok niekoľko čísel. Po úpravách rozpočtu vychádzajú príjmy pre obce v roku 2014 navrhované vo výške 1 mld. 815 mil. eur, z toho daň z príjmov fyzických osôb, čiže podielová daň vo výške 1 mld. 308 mil. eur. Ak to porovnáme s rozpočtom na rok 2013, kedy boli celkové príjmy 1 mld. 733 mil. a daň z príjmu fyzických osôb 1 mld. 256 mil., vidíme, že na rok 2014 je plánované oproti roku 2013 nárast daňových príjmov pre obce a mestá vo výške 4,7 %, z čoho podiel na tomto zvýšení pri dani z príjmu fyzických osôb je 4,18 percenta. Takže tak konštatujeme, dochádza k medziročnému navýšeniu daní zo štátu v prospech obcí a miest zhruba o 4,2 percenta.
Ak sa pozrieme ale na tieto veci, tak musím povedať, že prežili sme relatívne búrlivé obdobie v miestnej samospráve, predovšetkým uplynulé dva mesiace, kedy sa hovorilo o návrhu štátneho rozpočtu, o návrhu zákonov, ktoré súvisia so štátnym rozpočtom. Boli v zásade hektické. Veľa mojich kolegov a kolegýň vyjadrovalo nesúhlasné stanoviská. Ja si dovolím povedať, že často z neznalosti veci, ale často aj preto, že obce a mestá relatívne zažívajú obdobie finančných suchôt od roku 2009 a blíži sa volebný rok 2014, kedy každý z budúcich alebo opätovne kandidujúcich primátorov a starostov chce naplniť svoj rozpočet na rok 2014 a preukázať v roku 2014 aj reálne hmatateľné výsledky.
Ja len musím konštatovať, že napriek všetkým tým udalostiam, ktoré prebehli v uplynulých mesiacoch, musíme konštatovať, že nastal pozitívny posun v prípade zmiernenia tvrdosti ustanovení v zákone o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a odkladný účinok do roku 2017 vytvára dostatočný časový priestor na to, aby sa obce a mestá prispôsobili. Zároveň sa predlžuje možnosť vykonávania negatívnych zmien v rozpočtoch z 30. júna na 31. august, čo je opätovne dobrá správa. Došlo k zmenám pri úprave zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku. Došla zmena v prípade zákona o odpadoch s pozitívnym dopadom na všetky obce a mestá oproti navrhovanému stavu.
Ak by sme si pozreli ďalšie veci, musíme konštatovať, že v plnom rozsahu bola splnená požiadavka ZMOS na dodržanie ustanovenia nariadenia vlády č. 668/2004 o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov podľa počtu obyvateľov obce v pôvodnom znení. Tu sa ale musím pristaviť a musím upozorniť aj pána ministra, aj ctené kolegyne, kolegov, na riziká, ktoré vyplývajú z toho, akým spôsobom sa stanovuje počet obyvateľov obce. Nakoľko v tejto chvíli je počet obyvateľov obce stanovovaný zo sčítania ľudu v roku 2011 plus prirodzené úbytky a nárasty od tohto obdobia, musím povedať, že máme aj druhú evidenciu, ktorá sa volá Register obyvateľov Slovenska, ktorý je vedený ministerstvom vnútra, a objavujú sa značné disproporcie medzi jednotlivými počtami obyvateľov, ktoré vyplývajú zo sčítania ľudu a ktoré sú vedené v registri obyvateľov. Ak sa pozrieme úplne reálne na evidenciu, ktorú si vedú mestá a obce napríklad pri voličských zoznamoch, ktoré sú možno niekoľkokrát do roka aktualizované, v roku 2014 budú určite niekoľkokrát do roka aktualizované, tak zistíme, že v týchto evidenciách sa nám objavuje tretie číslo počtu osôb. A myslím si, že tento stav je dlhodobo neudržateľný. A chcel by som poprosiť aj ministra financií, aj ministra vnútra Slovenskej republiky o súčinnosť, aby sme dostali východiskovú bázu pre určovanie podielových daní tak, aby bola korektná, aby zodpovedala skutočnosti, aby odzrkadľovala skutočný počet obyvateľov v jednotlivých obciach a mestách.
Celé obdobie, predchádzajúce schvaľovaniu rozpočtu, sa niesla otázka zvýšenia podielu podielových daní zo 65,4 % pre obce a mestá na 70,3 percenta. Ja opätovne musím povedať, ak zaznieva z radov opozície kritika na konsolidáciu verejných financií vládnou stranou v roku 2014, tak sa chcem spýtať, na úkor koho v roku 2011 konsolidoval financie Ivan Mikloš, keď znížil daň z príjmu fyzických osôb, podiel dane pre obce a mestá o 5 percentuálnych bodov?
Už vtedy som upozorňoval, že rozpočet verejnej správy zahŕňa štátny rozpočet a rozpočty obcí a miest a zníženie podielu obciam a mestám znamenalo konsolidovanie štátneho rozpočtu na úkor obcí a miest. To znamená, ak títo páni dnes kritizujú túto vládu, tak pripomínam im, že oni sa chovali absolútne nezodpovedne a konsolidovali na úkor niekoho iného, čo sa vždy robí veľmi dobre.
Ja si veľmi vážim a v zásade je kladne hodnotené kolegami starostami a primátormi, že došlo k navýšeniu zo 65,4 % na 67 % pri podielových daniach. A tak isto veľmi pozitívne je vnímaný prísľub, že v priebehu roku 2014 - 2015, to znamená podľa toho, ako to budú okolnosti dovoľovať, dôjde k navýšeniu podielových daní opätovne na hranicu 70,3 % tak, ako to bolo v minulosti.
Samozrejme, že tento rozpočet má aj riziká. Ak chcem vystupovať objektívne, musím povedať, že tento rozpočet má pre obce a mestá aj riziká. Prvým rizikom je medziročný rast príjmov z dane z príjmov fyzických osôb, kde tento nárast predpokladá zvyšovanie miezd a predpokladá pokles nezamestnanosti, lebo jedine v tomto prípade môže dôjsť k výnosu z tejto dane.
Druhé riziko, ktoré sa objavuje v rozpočte, je riziko, ktoré je zohľadnené pri predaji majetku obcí a miest. Treba povedať, že v roku 2014 je to riziko z dôvodu, že stále prebieha kríza pri predaji majetku a jednoducho, ak dôjde k predaju majetku, buď sa predá pod cenu, čo nie je výhodné pre obce, mestá, ani pre spoločnosť, alebo v druhom prípade sa nepredá vôbec.
Existuje tu jedno riziko, ktoré sa týka metodiky ESA 95 v roku 2014 a tým celkového deficitu štátu v roku 2014, ktoré spočíva v tom, že obce a mestá niekoľko rokov šetrili, mali prebytkové rozpočty a ťažko sa dá predpokladať, že starostovia, primátori, ktorí budú kandidovať vo voľbách, sa budú chovať zodpovedne smerom k štátnemu rozpočtu, to znamená, nechajú prebytky potenciálne pre svojich nástupcov a nepreinvestujú ich v roku 2014, aby nechali za sebou nejakú vizitku, ktorá bude pomníkom ich pontifikátu. Všetky tieto veci sú absolútne korektné, nebude porušený žiaden zákon, len upozorňujem, že tu môže dôjsť k významnejšiemu míňaniu peňazí obcami a mestami nad hodnotu 252 mil. eur, ktorá je prognózovaná v rozpočte.
A posledná otázka, ktorú chcem vo svojom vstúpení povedať, že oceňujeme, že zvýšenie podielových daní znamená pokrytie tarifných platov zamestnancov školstva, znamená pokrytie tarifných platov zamestnancov obcí a v zásade sa dá povedať, že všetky tieto finančné požiadavky, ktoré boli pôvodne v rezerve vlády, sa cez zvýšenie podielu dane z príjmov fyzických osôb presunuli do nárokovateľnej položky a v zásade vykrývajú všetky požiadavky, ktoré vyplývajú zo zmien zákonov.
Ak by som v závere mal skonštatovať, či je tento rozpočet pre obce a mestá pozitívny alebo nie, musím úplne objektívne konštatovať, že dochádza k nárastu rozpočtu, čo za pozitívne považujem, že dochádza k úprave niekoľkých zákonov, ktoré sa týkajú obcí a miest a ich financovania, čo za pozitívne považujem. A verím, že súčinnosť, ktorá bola v uplynulom období pri príprave zmien zákonov, ale aj pri príprave rozpočtu, zostane tejto vláde aj naďalej, lebo riešenia sa dajú hľadať najlepšie za rokovacím stolom, keď majú obce a mestá na druhej strane partnera, čo v tejto chvíli majú, a nie na uliciach a na barikádach, lebo tam väčšinou dôjde k zatknutiu oboch partnerov a riešenie sa neprijme.
Takže hodnotenie, či si vieme predstaviť viac peňazí alebo nie, určite si vieme predstaviť aj viac peňazí do rozpočtu obcí a miest, ale musím konštatovať, že z toho možného, čo sa dalo získať, sme získali pravdepodobne všetko, možno aj troška viac.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Ďalším vystupujúcim podľa poradia je Richard Raši.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Príjemný dobrý večer prajem všetkým vytrvalcom, ktorí ešte ostali v pléne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol krátky príspevok k návrhu štátneho rozpočtu a teda k zákonu o štátnom rozpočte, ktorý sa bude venovať zdravotníctvu.
Chcel by som využiť túto chvíľu a poďakovať sa pánovi ministrovi aj hore balkónovému tímu, ďakujem pekne, pretože, to, že návrh rozpočtu v rámci zdravotníctva je, a to, že je dobrý a že nás všetkých potešil, svedčí o, svedčia o tom aj niektoré už priam hysterické vystúpenia kolegov z opozície, ktoré tu odzneli. Naozaj tie prvotné pocity neboli úplne, úplne ideálne. Aj my na výbore, aj všetci zdravotníci, aj pani ministerka s tým prvým návrhom nebola spokojná. A preto musím konštatovať, že táto verzia, ktorá sa dostáva vďaka pozmeňujúcemu návrhu, ktorý ministerstvo financií pripravilo a ktorý verím, že schválime, tak myslím si, že pre rok 2014 zdravotníctvo vyhralo.
V situácii, v ktorej sa nachádzame, si myslím, že treba každý rozpočet vnímať veľmi pragmaticky. A to, že sa zdroje do zdravotníctva nieže neznížili, ale, naopak, sa oproti roku 2013 v budúcom roku zvýšia, je, si myslím, úspechom každého, ktorý v rezorte pracuje.
Dovolil by som si vyjadriť aj ku kritikom rozpočtu. Teda odzneli dve zásadné kritiky od bývalého ministra zdravotníctva a od večne čakajúceho poslanca na post ministra zdravotníctva, čiže od Ivana Uhliarika, od Vila Novotného. Ale dovolil by som požiadať kolegov a kolegyne, aby im ich vystúpenia odpustili, pretože, ako sami povedali, matematika im veľmi nejde, pretože ak by sa, ktokoľvek sa pozrie na rozpočet a opomenie mantru, ako sú percentá za poistencov štátu a pozrie sa na absolútne čísla, tak rast, odkedy nastúpila nová vláda, je každoročný.
Keď si vezmeme porovnanie rokov 2012 a 2013, tak z hľadiska celkových zdrojov, ktoré prišli do rezortu v tomto roku, išlo o nárast oproti roku 2012 v tomto roku o 153 mil. eur a v tomto roku, pokiaľ sa všetky prognózy naplnia, by malo byť v zdravotníctve oproti, teda v roku 2014 oproti roku 2013, znova o takmer 150 mil. eur viac. A to napriek tomu, že tie prvotné prognózy a návrhy nevyzerali vôbec optimisticky.
Čo je ale dôležité, že na rozdiel od predchádzajúcej vlády má rezort alokované zdroje aj na sľuby a zákony, ktoré boli v Národnej rade schválené a prijaté, ktoré pripravilo ministerstvo zdravotníctva, či už sa týka platov zdravotníkov v budúcom roku, ktoré sú legislatívne upravené, alebo aj stabilizáciu sestier, ktoré, ku ktorým stále cítime istý dlh, pretože zákon, ktorý bol prijatý, nebol v súlade s legislatívou, a preto nie je aplikovaný v praxi. Tam, kde ministerstvo zdravotníctva pôsobiť vie, a to sú štátne nemocnice, sa platy lekárov vrátane služieb priblížili k sume 2,5 tis. eur a platy sestier sú viac ako tisíc eur. Bohužiaľ, je to len v nemocniciach, ktoré patria pod ministerstvo zdravotníctva, lebo tam vie ministerstvo zdravotníctva zasiahnuť. Sú to reálne čísla a nie sú to len sľuby, ktoré boli v minulosti dané a ktoré ostali nevyslyšané.
Čo je ďalším pozitívom, a verím, že navýšenie zdrojov zdravotníctva bude tento trend naďalej podporovať, je to, že dlh v zdravotníctve rastie o polovicu pomalšie, ako tomu bolo za bývalej vlády, a pritom za bývalej vlády došlo ku veľkému oddlženiu v objeme približne 300 mil. eur, ktoré bolo prípravou na transformáciu, po ktorej sa nemocnice mali úplne prestať zadlžovať. Oddlženie prebehlo, transformácia sa neuskutočnila. Už za pôsobenia bývalej vlády dlh začal enormne narastať. Pri porovnaní, narastanie dlhu za tejto vlády v porovnaní s bývalou vládou, je ten nárast o polovicu nižší. Po dlhom čase máme opäť nemocnice, štátne nemocnice, ktoré prestali robiť dlh, a mnohé, ktoré sa k pomyslenej nule na strane príjmov a výdavkov blížia.
Vrátim sa ešte k rozpočtu. Áno, myslím si, že rozpočet pre nás je úspech. Rok 2014 nebude pre nikoho ľahký a my napriek tomu, že všetky rezorty sú tlačené do šetrenia kvôli konsolidácii verejných financií, my napriek tomu budeme mať výrazne, výrazne vyššie finančné zdroje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre našich pacientov. Myslím si, že za posledný rok sa urobil v zdravotníctve kus poctivej a dobrej práce. A som rád, že napriek tvrdým opatreniam štátne nemocnice ukázali, že sa vedia zastabilizovať. Nie som síce prehnaný optimista, lebo som si stoličku ministra zdravotníctva skúsil, ale veľmi reálne si myslím, že jediný smer, ktorým sa štátne nemocnice pod vedením ministerstva zdravotníctva vybrali, je tým, ktorý sa môže bez väčších obmedzení, bez výrazne väčších obmedzení v pomerne dobrom zdraví cez nastávajúci ťažký rok preniesť.
A dovoľte mi, aby som ešte na záver podčiarkol to, s čím som na úvod začal, že ako návrh, pozmeňujúci návrh, ktorý ministerstvo financií pripravilo a vďaka ktorému sa do rezortu zdravotníctva dostalo dodatočne viac, viac ako 50 mil. eur oproti pôvodnému návrhu, tak možno najlepšie o tom hovorí fakt, že pán poslanec Novotný vo svojom vystúpení okrem toho, že ukazoval tabuľky, ktoré mali nielen numerické, ale aj gramatické chyby, niekoľkokrát hovoril o tom, že porovnával čísla pred pozmeňujúcim návrhom, zdôrazňoval pozmeňujúci návrh, zdôrazňoval slová ako "marketingovú politiku a vynikajúci politický marketing", čiže naozaj, keď sa argumentácia k rozpočtu, k danej kapitole, v tomto prípade ku kapitole zdravotníctva, zvrhne na to, že sa nehovorí o faktoch, ale snaží sa niekto vystúpenie, ktoré mu ministerstvo financií dodatočne navýšením zdrojov úplne zrušilo, odôvodňovať tým, že ale pôvodný návrh, teda nie ten, ktorý bude schválený, bol úplne iný, tak to je z môjho pohľadu naozaj chabá argumentácia.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne aj ja.
Na vystúpenie pána poslanca Rašiho je jedna faktická poznámka od Richarda Sulíka.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán predseda výboru, zrejme ide o nejaké záležitosti medzi vami a Vilom Novotným, do toho ja samozrejme, že nechcem vstupovať. Ale mám na vás jednu otázku. Ešte v piatok, keď teda prebiehala debata všeobecne k rozpočtu, nie teraz k nejakým konkrétnymi jeho častiam, ako je zdravotníctvo alebo kultúra, tak padlo tu aj také, a Peter Kažimír to teda priznal, že áno, on očakáva... Ja teda počkám s mojím cenným časom, lebo mám otázku na vás, pán Raši. Tak môžem, dobre. Čiže padlo tu také, že aj Peter Kažimír očakáva, že zdravotníctvo aj tento rok spraví dlh, ale napriek tomu to nedal do rozpočtu. Ono je to teda prirovnané k situácii, keď malé deti si zakryjú oči a myslia si, že nikto ich nevidí.
A moja otázka teda je na vás, že čo si vy o tomto myslíte? Že dobre, robíte opatrenia, snažíte sa znížiť dlh, to je chvályhodné, ale fakt je teda ten, že opäť bude nejaké zadlženie, ktoré sa nenachádza v štátnom rozpočte. A zaujímal by ma teda na to váš názor, že či si myslíte, že toto je správne, nedať do rozpočtu dlh, o ktorom vieme, že vznikne.
Ďakujem.

Nech sa páči, s reakciou pán poslanec Raši, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, napriek tomu, že som do politiky vhupol rovno z manažérskej praxe, život ma naučil, že ani na dobre mienené otázky by som nemal odpovedať spontánne a zo srdca, lebo sa mi to potom mediálne veľmi zle vracia. Tak keď sa neurazíte, tak vám odpoviem písomne, aby to niekto, to dobre myslené, čo ste mi vy položili, a čo vám ja poviem, neprevrátil.
Ďakujem pekne.