27. schôdza

26.11.2013 - 18.12.2013
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

11.12.2013 o 15:53 hod.

doc. Mgr. art.

Dušan Jarjabek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 15:35

Miroslav Číž
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, ja sa pokúsim na minimum obmedziť to svoje posolstvo, ktoré som chcel v parlamente, povedzme, na rozpočet povedať, pretože naozaj ide o zákon roka a obvykle v parlamentoch celého sveta, keď sa rozpráva o rozpočte, tak majú možnosť práve občania cez diskusiu v parlamente identifikovať stav krajiny, rozprávajú o tom, aké sú perspektívy, porovnávajú sa rozdielne pohľady na stav životnej úrovne, perspektívy krajiny ako takej vôbec, hľadajú sa rezervy, pripomínajú sa škandály a rovnako je aj súboj ideí, ktoré majú smerovať k tomu, aby sa situácia zlepšila. Mne neprináleží asi vyhodnocovať diskusiu v tomto parlamente, aj pán minister sa, myslím, skôr obmedzí na technokratické úvahy na záver a naozaj je možno príležitosťou, ktorú sme nechali zbytočne odísť, že k týmto veciam prakticky v parlamente nedošlo, mne dovoľte povedať za seba, že som veľmi sklamaný z toho, čo sme ponúkli verejnosti v tejto diskusii.
Vážení kolegovia z pravice, ku koncu dalo by sa reagovať na pána poslanca Kollára, na známych to neoliberálov, ktorí ešte v parlamente reziduálne fungujú, ako je vážený kolega Ľudo Kaník z Banskej Štiavnice a podobne, len ja by som predsa len iba na také dve zásadné veci chcel upozorniť. Po prvé, je taký jeden pán, volá sa Paul Krugman a je nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu. A ohlas jeho slov je v západnom svete veľmi veľký. Podľa neho stále viac predných ekonómov pripúšťa, že stagnácia je dnes normálnym stavom ekonomiky a tento kedysi radikálny názor sa postupne dostáva do hlavného prúdu ekonomického myslenia, ekonomika v depresii je popisovaná ako bežný stav epizódy, keď sa situácia blíži k plnej zamestnanosti, alebo že sa vytvárajú masívne investičné bubliny a potom ekonomika na chvíľu vyzerá dobre a že existuje dlhodobo neudržateľné zadlžovanie spotrebiteľov, to sú fakty, ktoré sa nedajú obísť. Hovorí, že štrukturálnym rysom globálnej ekonomiky je teda nedostatočný dopyt a neexistuje už nič také ako správna ekonomická politika, ktorá by obnovila zdravý rast. Finančná kríza, hovorí ďalej Paul Krugman, ktorá zahájila veľkú recesiu, už je štyri roky preč, avšak ekonomika naďalej zotrváva v depresii a dlhú dobu v nej zostane.
Vážené kolegyne, kolegovia, že by si ekonomický svet u nás nevšimol tento stav? Aký vlastne má význam kríza? A aké má dopady na to, o čom práve tu teraz hovoríme? Ten rozpočet, ktorý máme, je pre mňa ako pre ľavičiara značne reštriktívny. Veď tam nie je ani koruny napr. pre samosprávy na to, aby samosprávy mohli plniť aspoň minimálne rozvojové aktivity, aby mohli plniť len veľký modernizačný dlh. Na hranici únosnosti máme celý dôchodkový systém, kde naši dôchodcovia živoria a žijú v nedôstojnej sociálnej situácii. Ako vyzerá v našej spoločnosti stav mladých ľudí, ktorí končia školy a prichádzajú do života? Ako to vyzerá vôbec s reprodukciou spoločnosti? Vieme zabezpečiť, že si mladý človek po skončení školy príslušného typu môže zaobstarať byt, nastúpiť doň, urobiť primerané finančné operácie, zobrať si pôžičku a tak ďalej a rozvíjať rodinu? Je normálne, že začínajú sociológovia biť na poplach, že mladí ľudia zostávajú s rodičmi až do 40 rokov ich veku. To znamená, že je tu kríza, vážené kolegyne, zásadná. Je to kríza Slovenska? Pozrime sa okolo, ako to vyzerá v Čechách, v Poľsku, ako to vyzerá v Anglicku. Je to rovnako zlé. V Liverpoole je 30 % nezamestnaných ľudí. V Amerike, ak by som hovoril o číslach, dneska poberá dávky na potraviny, čo bolo vždycky znakom chudoby, viac ako 100 miliónov ľudí. To znamená, je systém sociálno-ekonomický v 21. storočí, kde žijeme formálne bez vojen, už pomaly 60 rokov, aspoň v Európe, ako je možné, že tento systém má zrazu takú veľmi nízku efektivitu? Je dobrý globálny sociálno-ekonomický systém? Možno o ňom rozprávať alebo netreba o ňom rozprávať? Vydržíme naďalej s neoliberálnymi konštruktami, ktorými sme mali doteraz zahltenú celú spoločnosť? Nie je načase otvoriť vážnu a serióznu diskusiu o tom, ako riešiť tieto obrovské problémy, pretože tie riziká sú zjavne viditeľné a odborný svet pred nimi oči nezatvára? Naopak, indikuje ich ako viac-menej isté. Naša diskusia tomu nezodpovedala.
Trošku si vážim aspoň to, že sa neznížili kolegovia k tomu, aby v tejto atmosfére a v tejto finančnej situácii vyprávali o tom, čo všetko by ešte bolo treba cez rozpočet zabezpečiť. Ja poznám takých vecí tisíc, som členom výboru pre kultúru. O kultúrnych veciach stagnuje nám všetko, ochrana pamiatok, rozvoj kultúry je relatívne minimálny. Sme veľmi radi, ak udržíme veci na úrovni predchádzajúceho rozpočtu. Rozprávať tu o infláciách a o niečom podobnom nemá ani zmysel.
Konsolidujeme, vážené kolegyne, kolegovia, a tá konsolidácia má nepochybne tragický rozmer, ale pritom iná šanca nie je a problém je, či je nejaká iná šanca do budúcnosti, politik spravidla nie je na to, aby šíril do spoločnosti zlé správy. Vždy má hľadať konštruktívne východiská a vždycky má trošku vliať do spoločnosti aj optimizmus, lebo ho tá spoločnosť potrebuje.
Vážené kolegyne, kolegovia, u nás 80 % ľudí až sa dostáva na hranicu priemernej mzdy. Hovoriť o sociálnej situácii dôchodcov s 300, 350 a inými eurami na mesiac je proste neúnosné. V danej situácii si viem predstaviť riešenia, povedzme, aj v rámci neoglobalizmu. Ak sa pozrieme na ekonomickú teóriu, tak jednoducho sú dve základné veľké skupiny, jedna skupina, ktorá hovorí, treba šetriť, obmedzovať rozpočty, bez ohľadu na to ako, bez ohľadu na to, aby sme skúmali dopady toho šetrenie, a druhá, ktorá hovorí, ale tu vôbec nejde o problém šetrenia, naopak, tento typ kapitalizmu si vyžaduje neustále štátne impulzy do ekonomiky, pokiaľ to štát neurobí, pokiaľ tú ekonomiku nebude tlačiť, tak jednoducho nebude rast. A keď nebude rast, spoločnosť tohto typu sa rozpadá, pretože treba platiť úroky zo zadlženia. Hľadať zdroje možného budúceho rozvoja? Už potrebujeme predovšetkým rozvinúť spotrebu. Ako ju rozvinieme? Obyvateľstvo v západnej Európe je zadlžené na 80 %, u nás tvrdíme, ešte je to iba na 30 %. Vonku nesplácajú ľudia úvery vzhľadom na zlú situáciu vo výške až 30 %. U nás je to ešte iba 5,7 %. Je to relatívne únosné, symptomatické v tejto situácii, keď si pozrieme jedine, kto má viditeľný a ničím nekalený rast.
Pozreli ste si, ako vyzerá hospodárstvo našich bánk tento rok? V novembri to bolo 8,5 % zisku. Aby som to vyjadril v celom čísle, je to 500 mil. eur. Vieme, za koľko sme privatizovali banky kedysi? Za 38 miliárd. A dneska zisk bánk v kríze, keď celý ekonomický svet hovorí, že práve bankový svet je ten, ktorý parazituje na spoločnosti a ktorý spôsobil krízu. 8,3-percentný rast? Vynikajúco. Pozrite si medziročné nárasty platov manažérov, ako vyzerajú. Úplne náhodou rastú. Ale naši liberálni politici sa postavia, ideme škrtať predsa máme veľkú prezamestnanosť v štátnej správe.
Ja žijem v Banskej Štiavnici. Možno tam máme 80 pracovných miest pre ľudí so stredným a vysokoškolským vzdelaním. Akonáhle ich vyhodíme, principiálne nemajú prácu. Kde tých ľudí dáme pracovať? Ja si pamätám a žil som celý život v situácii, keď niekto hovoril, že niekoho treba z práce vyhodiť, tak v takom prípade mu treba prácu nájsť. Všetky štáty európskej pätnástky majú právo na prácu zakotvené v ústavách. Aj my to tak máme. Aká je miera intenzity našich snáh o to, aby sme pre tú prácu vytvorili ten priestor? Štát to už robiť nemôže, hoci to má garantovať. Majú to robiť tí podnikatelia. Aká je v danom prípade situácia?
A by som sa vrátil, nechcem sa už ďalej zaoberať týmito vecami. Všetci asi vieme, že situácia je nelichotivá, ale ako dramaticky nezodpovedajú vystupovania našich pravicových kolegov k tejto situácii, ktorá tu je? Či máme zastupiteľský úrad v Moldavsku a 20 % ľudí vyhodiť zo štátnej správy a podobne. Pritom evidentné je, že už aj sociálny systém ten, ktorý zabezpečujeme, je na hranici, zdravotný systém, ktorý zabezpečujeme, je na hranici, situácia v nemocniciach, tu kapitálové výdavky prakticky nie sú. Na 90 % základných spravovacích činností štátu máme peniaze, ktoré vyčleňujeme už len na havarijné situácie. Aká je efektivita v systému, v ktorom fungujeme? Čím to je, že je ten stav takýto? Ja ako ľavičiar vidím recepty na to a dôvody, prečo to tak je.
Len na sekundu jednu maličkú úvahu poviem. Dneska v daňových rajoch od tých podnikateľov, ktorým len štát aby neškodil, a oni budú dobrovoľne platiť dane, je, prosím vás pekne, 30 biliónov amerických dolárov, 30 biliónov amerických dolárov. Koľko je 20-percentné zdanenie takýchto peňazí? 6 biliónov amerických dolárov. Vyriešili by celý problém Európskej únie kompletne so všetkým a ešte tým aj stihneme oddlžiť africké krajiny. Tam sú tie peniaze. A tu je otázka etiky, tu je ten hlavný koncept toho, čo musíme v našej spoločnosti riešiť. Nevidieť to je pre mňa tragické. Ale hlavne ak nevytvoríme v spoločnosti vedomie naozaj toho, že je situácia zložitá a tragická, že začneme sledovať všetky pokusy o to, hľadať alternatívy existujúceho systému, v ktorom momentálne žijeme, Slovensko bude na chvoste. Ak budeme zotrvávať na starých ideách, ktoré si evidentne prekonané, aj evidentne skutkový stav nesúhlasí s tým, čo sa hlása, tak v takom prípade od týchto systémov musíme odísť.
Vážené kolegyne, kolegovia, som presvedčený, že tento rozpočet, ktorý budeme teraz schvaľovať, je jediný možný a jediný zmysluplný, ktorý aspoň čiastočne sa snaží rozhodiť bremene tejto krízy korektným spôsobom a sa snaží v rámci konsolidácie verejných financií naozaj byť potrebným a udržať aspoň elementárny predpoklad na sociálny zmier. Dneska nám rastú spoločnosti vzhľadom na zlý stav a už nedôveru k politickým stranám, pretože ani strana moja nemôže bojovať proti globálnemu mocenskému sociálno-ekonomickému systému. Musíme ísť a fungovať v týchto štruktúrach, v ktorých fungujeme.
Aby ste mi verili, že si nevymýšľam, len veľmi malé poznámky poviem.
Michael Joffe, profesor ekonómie na Imperial College v Londýne, na konferencii zdôraznil, že ho veľmi znepokojuje, že učebnice ekonómie naďalej prezentujú ako údajné fakty, pojmy a modely, ktoré boli skritizované už pred desaťročiami. Na túto tému dokonca aj britské ministerstvo financií, kde je konzervatívna liberálna vláda, robí konferenciu, na ktorej bude diskutovať o kríze pri vyučovaní ekonómie.
Akékoľvek riešenie takýchto zásadných problémov, ktoré máme, si vyžaduje, aby bolo dostatočné vedomie spoločnosti na to, že tieto kroky sú potrebné, že jednoducho spoločnosť vytvorí tlak na to, aby aj mediálne prostredie korektne a seriózne sprostredkovalo javy a procesy tohto sveta, aby nebolo v područí, aby nebolo v pozícii, že vlastne iba manipuluje s občanmi a hlása vedomé a zrejmé nepravdy. Znova sa vráťme k tomu polemickému vnímaniu skutočnosti. Naozaj hádajme sa o dobrých veciach, bime sa o ne, zdôrazňujme si, čo je dobré, čo je zlé, ale v žiadnom prípade nepodliehajme tomu jednoznačnému tlaku, tej jednoznačnej neoliberálnej koncepcii, ktorá, bohužiaľ, ešte zatiaľ v celom našom podnikateľskom svete, a ten je objektívne rozhodujúci, pretrváva. Občianska spoločnosť musí hľadať svoje inštitúty, musí výrazným spôsobom posilniť svoju schopnosť vnímať realitu, vnímať možné alternatívy vývoja a hľadať skutočne objektívne a esenciálne etické princípy pre fungovanie spoločnosti.
Ak dneska teoretici, sociológovia rozdeľujú spoločnosti na alebo spoločnosti egoistického typu, alebo spoločnosti sociocentristické, tak v takom prípade zvažujme a hľadajme ten pomer správny, ktorý máme mať, ak nebude vo svete a v usporiadaní spoločnosti, riadení spoločnosti prevládať vyvažovanie všetkých štyroch základných komponentov dobrého spravovania ľudskej spoločnosti, čo sú na jednej strane, samozrejme, zamestnávatelia, ale na druhej strane čo je postavenie tých, ktorí prácu kupujú, štát ako rozhodca a celý potom objektívny tretí sektor s hodnotovými vstupmi, čo vedia kultivovať a robiť hlavne systém takým, o ktorom môžeme hovoriť, že je trvalo udržateľný. Náš systém trvalo udržateľný nie je, ako som citoval, naopak, hrozí mu kolaps. A tomuto kolapsu sa musíme snažiť predísť a obávam sa, že nemôžeme sa vzdať zodpovednosti, ktorý za tento stav, za túto situáciu budeme niesť my ako členovia parlamentu Slovenskej republiky. Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

11.12.2013 o 15:35 hod.

JUDr.

Miroslav Číž

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:49

Ľudovít Kaník
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Kolega Číž, povedal si, že dramaticky tu nezodpovedajú vystúpenia pravicových poslancov tomu, čo sa tu predkladá. Ja hovorím, že dramaticky nezodpovedá tvoje vystúpenie realite, ktorá tu je. Ako si, pán kolega Číž, ktorý nedávaš pozor na mňa, vysvetlíš, že na Slovensku to nejde, ale inde to ide? Ako vysvetlíš, že v tých istých sociálno-ekonomických podmienkach sa pobaltským krajinám darí dosahovať vysoký hospodársky rast a znižovať veľmi dynamicky nezamestnanosť. Napríklad znížilo nezamestnanosť Estónsko za dva roky o vyše 6 % a ďalšie krajiny, že v tej Británii, ktorú si dokonca spomenul, je nezamestnanosť asi o 2 % vyššia, ako bola pred krízou, a že takisto sa tam dosahuje hospodársky rast. Odpoveď je jednoduchá. Tu je nielen kríza ekonomická, aj tá tu je, ale predovšetkým je tu kríza vašej hospodárskej politiky, ktorá spôsobuje tie negatíva, ktoré ty sám kritizuješ.
Hovoríš, že my navrhujeme škrtať. Vy škrtáte, škrtáte príjmy zo štátneho rozpočtu, škrtli ste vyše 700 miliónov príjmov na daniach z príjmov právnických osôb svojimi zlými rozhodnutiami v daňovej oblasti, škrtli ste tisícky pracovných miest tým, že poklesla zamestnanosť o 0,2 %, škrtli ste 40 000 živnostníkov, škrtli ste 200 000 dohodárov. To je vaša socialistická politika, ktorá je dávno prekonaná. Je to kríza vašej politiky, ktorá doviedla a vedie Slovensko do toho stavu, v ktorom sa nachádza. Takže tvoje videnie sveta dramaticky nezodpovedá realite. V tom je ten problém.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

11.12.2013 o 15:49 hod.

Ing.

Ľudovít Kaník

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:51

Helena Mezenská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
No ja sa pridám k tomu, čo tu povedal aj pán poslanec Kaník. Táto politika strany SMER vlastne nemá s ľavicou politikou nič spoločné, podľa toho, ako sledujem aj predložený návrh rozpočtu.
A tento návrh rozpočtu nemá nič spoločné ani s konsolidáciou. Faktom je a pravdou je, aj keď si to nechcete pripustiť, že vy v tomto rozpočte nekonsolidujete, práve, naopak, šetríte na nesprávnych miestach, v oblastiach, ktoré sú už dlhodobo poddimenzované, podvyživené, akými sú zdravotníctvo, školstvo, sociálne služby aj ochrana spotrebiteľa, o ktorej som napríklad rozprávala, a, naopak, posilňujete položky a odvetvia, pri ktorých nie je dôvod, aby ste ich posilňovali.
Rovnako s ľavicovou politikou nemá nič spoločné, pán Číž, to, že prideľujete veľké sumy peňazí, objemy peňazí finančných podporných prostriedkov nadnárodným korporáciám, ktoré sa topia v miliónových ziskoch, na úkor toho, aby ste podporili napríklad malý a stredný podnikateľský stav.
A čo je najhoršie. Aj v tomto rozpočte ako nie pravá ľavicová strana zadlžujete štát, zadlžujete strategické podniky, a to tak, že si požičiavate na vyplácanie dividend, ktoré potom vyplácate finančným skupinám.
Tento rozpočet ani politika, ktorú prezentujete a ktorej sme svedkami, nemá s ľavicovou politikou nič spoločné, tento rozpočet nemá konsolidačný charakter.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

11.12.2013 o 15:51 hod.

Mgr.

Helena Mezenská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:53

Dušan Jarjabek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. No v nadväznosti na to, čo povedal pán poslanec Číž, mňa by skôr zaujímali v tejto chvíli názory tých skutočne pravicových ekonómov, ako je ja neviem kolega Mikloš alebo kolega Kollár, ktorí tuná prezentovali svoje filozofie. Nikdy neprišlo k normálnej konfrontácii takýchto názorov.
A ty si spomínal ešte v tom tvojom príhovore médiá, ktoré mali takúto konfrontáciu názorovú umožňovať. No, dámy a páni, ja si nepamätám, že by v súčasnosti existovala nejaká publicistická relácia hocikde, či v súkromných médiách alebo vo verejnoprávnej televízii, kde by všetci tí, ktorí majú rôzne názory nielen na tento rozpočet, ale vôbec na rozpočet Európskej únie, respektíve štátov v súčasnosti, ktoré v tej Európskej únii existujú a ktoré majú v podstate veľmi podobné problémy ako my, mali takúto debatu. No v parlamente určite takáto debata nemôže existovať, lebo tu je strašne veľa ideológie. Prečo tie médiá viacej zaujímajú zatvorené alebo otvorené dvere v parlamente ako napríklad takéto vážne témy? No preto, lebo na tie zatvorené a otvorené dvere sa, samozrejme, nikto nemusí pripraviť, to môže povedať hocijaký buľo. Ale na seriózne rokovanie o rozpočte v médiách, na to si treba trošku všetko aj načítať, na to treba trošičku aj o niečom rozmýšľať, na nejakú stranu sa postaviť a hlavne tie svoje názory vedieť zdôvodniť. A toto tie médiá nerobia, a to, ja si dovolím tvrdiť, nieže zámerne, jednoducho akosi táto istá platforma im ušla. A o to by sme sa mali postarať, aby takéto niečo existovalo či už vo verejnoprávnej alebo súkromnej televízii alebo rozhlase, to je jedno.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

11.12.2013 o 15:53 hod.

doc. Mgr. art.

Dušan Jarjabek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:55

Alojz Přidal
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán kolega Číž, mňa by veľmi zaujímal názor pána ministra financií Petra Kažimíra na vaše vystúpenie. Ja by som bol zvedavý, či si on myslí, že ste ho teda podporili alebo pohanili. Ja naozaj z toho vášho vystúpenia neviem, či tento rozpočet haníte alebo ho obhajujete. Sám hovoríte, že 80 % občanov má platy menšie, ako sú priemerné. Pýtate, že keď prepustíte ľudí zo štátnej správy alebo verejnej niekde v Banskej Štiavnici, kde títo ľudia pôjdu robiť. Ale veď kto prišiel s ESO-m a hovoril tu o nejakej optimalizácii ako zamestnancov. To sme prišli my alebo ste prišli vy s tým? Hovoríte, že do zdravotníctva nie sú žiadne kapitálové investície. Ale kto sľúbil tým ľuďom istoty? Kto tu vládne šesť rokov z posledných osem rokov? Prečo s tým nič nerobíte teda.
A čo sa týka tých médií, pozrite sa, médiá sú rovnako dobré a zlé tak k opozícii, ako aj ku koalícii alebo k strane SMER. Takže by som sa k médiám nevyjadroval.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

11.12.2013 o 15:55 hod.

Mgr.

Alojz Přidal

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:56

Miroslav Číž
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Krátko k váženému kolegovi Přidalovi. No na rozdiel od pána Kollára som hodinu a pol nechcel tu šíriť teda osvetu ľavicovú, takže hovoril som, samozrejme, v skratkách. Takže, vážený kolega Lojzko, treba s otvoreným srdcom počúvať. A pochopíme to potom.
Pre pána Kaníka no, samozrejme, krátkosť času a dve minúty len. Sa mi zdá, že tie základné veci predsa mysliaceho človeka nemôžu nechať chladného. Z 10. 10. tohto roku je článok z Pravdy. Hovorí pán Carter, bývalý prezident Spojených štátov: „Amerika je na tom ekonomicky horšie, ako bola na tom pred 30 rokmi,“ naznačil to bývalý prezident USA Jimmy Carter pre agentúru AP, „ekonomická nerovnosť v Spojených štátoch sa dostala na takú úroveň, že príslušníci strednej vrstvy pripomínajú Američanov, ktorí žili v chudobe, keď ja som bol v Bielom dome.“
Jezuita Chardin, vážený kolega Lojzko Přidal, hovorí: „Aká je existujúca pozícia ľudstva? Kam ľudstvo smeruje a v akej polohe v rámci hraníc tolerantného pásma ľudstvo je, keď jedno percento svetovej populácie (diskrétna elita) vlastní väčšinu bohatstva sveta. Táto skupina stále bohatne, zatiaľ čo väčšina populácie chudobnie,“ hovorí tento jezuita Chardin. Ja neviem ani, či má pravdu. Hovorí: „Miesto rozvoja osobnosti slobodného človeka sa stávajú vo svetovom meradle z más ľudí nezamestnaní, zbedačení a ľudia bez domova. Je masívne ničené lokálne, ale aj globálne životné prostredie.“
Takže to, že aj v Spojených štátoch od roku 1973 reálna mzda sa nezvýšila, je taká istá, 106 miliónov ľudí dostáva potravinové lístky, sú v tom aj univerzitne vzdelaní ľudia, je fakt, ktorý asi spôsobil, Ľudo, v Amerike SMER svojimi rozhodnutiami?
Pozrime si, aká je situácia v Poľsku, kde 60 tisíc až 80 tisíc ľudí požadovalo odstúpenie vlády, aká je situácia v Maďarsku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

11.12.2013 o 15:56 hod.

JUDr.

Miroslav Číž

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 15:58

Alojz Hlina
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, je mi ľúto, ja som si chcel príspevok pani Hufkovej vypočuť. Podľa mňa je to škoda, no však možno to bude budúci rok.
Ťažko je sa napojiť po príspevku pána Číža, ideového to titana strany SMER, ktorý to vždycky tak uvedie na správnu mieru, ako my tu už tomu všetkému nerozumieme. To je ako v tom filme: „Myslete politicky.“ Strašne sa mi páči tá scéna, keď sa cepovalo v Čiernych barónoch, kde sa hovorí: „Myslete politicky Honzíku.“ No tak naozaj je to tak, keď sa na to, prísne vzato, pozrieme politicky. Ale pri veľa veciach na pána Číža nebudem protivný. Však to nie je mojou úlohou. Keď ste s ním spokojný ako s ideovým titanom, nech sa páči, kľudne nech vás vedie po rozbúrenom mori, koncepcii, stratégii a filozofii, nech vás prevedie na svojej plti a nech vás privedie do prístavu.
K samotnému rozpočtu, teda zaznelo, však o tom je stále reč, koniec-koncov tu už všeličo. Ja keď teraz začnem hovoriť o fialkách, tak si vyprosím u predsedajúcej, aby ma zastavila. Takže kľudne dovoľte to poňať zoširoka. Tak to aj chcem poňať.
Ja som v mojej prvej časti hovoril o filozofii rozpočtu, teraz chcem hovoriť o sociálnych rizikách rozpočtu. A budem krátky. O tom už nemá význam hovoriť. Čiže ak sme hovorili predtým o filozofii, teraz som si to striktne rozdelil, tak teraz vám chcem povedať, kde máte riziká toho rozpočtu, ktorý tu máte, kde v zásade môžeme na všetkom dobrom aj na všetkom zlom aj niečo dobré nájsť, aspoň nejaký je.
Chcem povedať jednu vec. A využívam túto príležitosť, že tu stojím a údajne to päť ľudí pozerá alebo počúva. Prosím vás, idete do ošiaľu vianočného a neviem akého. Bombardujú vás odvšadiaľ, všade, firmy, ktorým táto strana umožnila urobiť úžernícko-exekútorský Klondike. Bombardujú vás nenormálnymi ponukami na požičanie si pomaly na štedrovečerného kapra. Ak vás môžem, tak vás vyzývam, prosím vás, nepožičiavajte si. Inak, naozaj si zhoršíte celú situáciu, ak ste na tom zle. A ste na tom zle, ja tomu verím, tým, že si požičiavate u ľudí, ktorí vlastne zabezpečili tento úžernícky Klondike, tak ten kapor vám naozaj ale mimoriadne zhorkne v ústach a tá kosť sa vám tak zaderie do hrtanu, že ju nevyberie ani chirurg. To som si považoval za potrebné povedať aj vo svetle aktuálnych informácií, ktoré s rozpočtom súvisia. Ak môžem vyjadriť poďakovanie, vyjadrujem ho nám z opozície, že sme poňali tému, ktorá údajne im zabezpečuje rast, čiastočne okrem vývozu áut, čiže sa teda bohatým Číňanom páčia naše autá z Volkswagenu, tak ešte aj spotreba domácností im pomáha, to mali v predikcii. A tá spotreba domácností je tvorená sekundárne tým, že teda sa nalieva, pumpuje do systému enormné množstvo financií z úžerníckych zdrojov. Čiže už keď sme sa k tomuto dopracovali, tak chcem povedať, že som rád, že sme pochopili, že takto to ďalej nejde a že bude tá schôdza, resp. budete hlasovať o tom, či bude.
A neviem, koho sa chcem spýtať, neviem vlastne, kto tu tomu velí, čo tu robil včera Burian, bol lobovať za invalidov na vozíčky, štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny u Pašku? My rozprávame o rozpočte a vedľa za nami beží mimoriadna tlačová beseda o klikyhákoch. Rozumiete tomu? Čo je to za úroveň? A Burian za dverami dýcha na pána predsedu, aby nepovedal nejakú hlúposť. Čo to má znamenať? Čo si to dovoľujete? Čo tu robil Burian včera? Naozaj aj mňa to zaujíma. Povedzte mi to. Keby mi niekto doniesol návrh pozmeňujúceho návrh, ktorý sem doniesol. To by mala byť agenda štátneho tajomníka ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, že chce pomôcť. chudobným, odkázaným, invalidom. Za čo tu bol lobovať? Bolo to za nebankovky, za úžerníkov, ako to upratať? To tu bol robiť, ako to upratať, vážení. Bol tu Paškovi radiť, ako to upratať. A Paška povedal: „Ja to vybavím, neboj sa, Jožko, my Košičania držíme spolu.“ On to vybaví. On sem príde a povie, že bude schôdza. A budete hlasovať, že nám neodhlasujete program, vážení. On vás použije ako handry, vytrie si vami topánky. Jožko Burian aj s predsedom Paškom, košická klika, úžernícka si vytrie vami topánky a použije vás tesne pred Vianocami, kde máte jedinečnú možnosť dať ľuďom svetielko nádeje, že sa niekto ich problémami zaoberá, tak si vytrú vami topánky. Už je to dohodnuté, od vás sa čaká, len paprčky dať hore alebo stlačiť ten gombík. A to sa od vás čaká, vážení, tu sa od vás nič iné nečaká. To, že Číža raz za rok pustia so mnohými ideologickými žvástami, už je folklór. Od vás sa čaká len jediné, tlačiť to. Už to bolo včera dohodnuté. Kvôli tomu tu bol Burian. Som zvedavý, vážení, čo chcete ľuďom pripraviť ako darček.
Prosím vás, sociálne riziká rozpočtu sú obrovské. Vás to baví hrať sa s ohňom, pokúšať, provokovať, vás to baví. Viete, niekto ledva zarobí na dôchodok, potom ho oň ošklbú, sem niekto príde, sa zjaví, sem-tam usmeje, dvakrát usmeje, zasmeje, stretne sa s niekým a 900 mil. eur ide preč. Čiže pán český podnikateľ spravil životný obchod a druhý na Slovensku, lebo my sme mu to dovolili, vy ste mu to dovolili. Tu sa robí tak ako s Indiánmi. Keď prišli Španieli, dali im sklíčka, oni podskakovali okolo tých sklíčok a kým tak podskakovali, tak Španieli nakladali zlato a začali ich rezať, keď si to tí Indiáni všimli. To je presne to. Sem niekto príde, šmahom ruky 900 mil. ešte nevedia, ako to upracú, aby nikto z toho neplatil dane, a tu máte státisíce ľudí, ktorých ste uvrhli do biedy. Viete, aké budú mať oni Vianoce? Viete, ako budú oni tieto Vianoce prežívať? Máte jedinečnú možnosť im povedať, odčiniť svoje hriechy v adventnom čase, prosím vás, jedinečnú možnosť máte povedať, poslať ten odkaz do tých malých dediniek, malých neviem akých miest, kde všade, že už nehráme mŕtveho chrobáka, že už nebudete kryť chrbát Burianovi a jeho záujmom. To je to riziko, lebo vás to pokúša. Niekto má ešte tendenciu udržať to ešte, lebo ešte teraz to vyjde. Oni to politicky vyhodnocujú, že už je to problém, ale ešte teraz to sype nenormálne. Túto hru chcete hrať? Túto hru s vami niekto hrá. To ste pokúšali. Ja som spal pred ministerstvom spravodlivosti kvôli tomu, že exekútor nemôže zobrať, musí nechať sumu, ktorá sa rovná životnému minimu. To bolo tak, že doteraz to mohlo byť až 60 %. Už to bola absurdita, však? Súhlasíte so mnou, verím, možno niektorí. Tak naveľa sa povedalo vzhľadom na rozsah, že dobre, že bude to životné minimum. A viete, čo bola potom prvá informácia? Že 1. augusta teda že exekútor nebude môcť to zobrať do výšky životného minima. Bol aj tam Burian? Zrazu vyšla ďalšia správa, že to bude od 1. novembra. Rozumiete tomu? Čo bránilo prijatiu vyhlášky? Pán Muňko by nestíhal to spracovať? Nech sa prizná, ak je v tom problém. Tým dôchodcom najskôr povedali „1. augusta“. Prečo niekto prišiel a povedal „1. novembra“? Lebo odhad je niekde na úrovni 2,5 mil. eur mesačne. To znamená, niekde sa ešte dolialo 7 mil., 200 mil. korún sa ešte niekde dolialo. Ešte niekto povedal: „Vydrž ešte, ešte teraz to ide.“ Aj teraz niekto hovorí: „Vydrž ešte, koľko to dá. Neboj sa, však to ustojíme, dáme to do Pravdy, JOJ-ka to zahrá, pustia tam šteniatka, potom dajú Fica, to ešte udržíme.“ Takýmto spôsobom to chcete udržať? To je sociálne riziko, pán minister, vášho štátneho rozpočtu. Ja viem, že tu sa kalkuluje, že na chrbtoch týchto ľudí môžete hlbokým pluhom orať. A to chlapča, to človieča drží, dokonca sa smeje a hovorí, že slzy tečú ako balvany, ako obrovské gule, a kričí: ešte: „To je ten porobený ľud tejto krajiny, ktorý je takto zbedačený. A takto s tým kalkulujete. Ale nedá sa to robiť donekonečna. Je tam určitý prah, magická hranica, kde už ďalej to nejde. Nepokúšajte. Na jednej strane sem príde niekto, 900 mil. eur na otočku zarobí, potom sa tu budete hrať na neviem čo, že koľko ešte to vydrží, že toho Buriana nehodíme cez hradby. To sú tie veľké provokácie.
A potom sú tie malé provokácie. To sú sociálne riziká, pán minister, vášho rozpočtu. Pokiaľ sa po Bratislave bude preháňať červené ferrari, budem interpelovať pána ministra Kaliňáka, ktoré nemá prednú značku, má iba zadnú značku, mňa by sakramentsky zaujímalo, kto má to červené ferrari, kto dal tú výnimku pre to červené ferrari, keď každý automobil musí mať aj vpredu, aj vzadu značku, prečo červené ferrari nemusí mať vpredu značku. Mňa by to fakt zaujímalo. To je ten princíp. To je, čo som hovoril v tom mojom prvom príspevku. To je tá stranícka kultúra. Pokiaľ budete provokovať červeným ferrari, ktoré nemusí mať prednú značku, pokiaľ budete provokovať tým, že nebudete riešiť prípady, a to som sa teraz dozvedel, špeciálne údajne sa to týka južného Slovenska, kde máme mimoriadne množstvo invalidov, ktorým už od útleho veku platíme invalidné dôchodky, a ten ich rozsah je tak veľký, že je to neudržateľné s diagnózami typu epilepsia, že to sa ťažko dokazuje, a tí chlapci často, nerád to hovorím, sú rómskeho pôvodu, sa vyvážajú po tých Leviciach na bavorákoch, keď toto budete prehliadať a budete sa tváriť, že to neexistuje, koľko budete tú tetivu napínať? Koľko to dá? To musíte odpustiť z tej kuchty. Musí to fungovať.
Je možno problém vôbec, že vy si to ani neuvedomujete, že to môže byť problém. A ja vám to poviem na jednom príklade. Nerád zachádzam do tej roviny, ale som si to dneska vydiskutoval aj s vaším predsedom. Odtiaľ potiaľ akú dáš, takú dostaneš. Súvisí to s tým. Si zoberte, že táto krajina má troch najvyšších predstaviteľov. Z toho jeden býva v Mestskom parku v Košiciach s jeho barabizňou a druhý sa vtrepal do vilovej štvrti s bytovkou, do bytu, o ktorom nevieme, či ho má, nikto dokopy nevie. To je tá stranícka kultúra, vážení. Z troch najvyšších ústavných činiteľov vám dvaja bývajú takýmto spôsobom. Oni sú tým vzorom pre túto krajinu, oni sú tým zrkadlom, tým inšpiratívnym príbehom. Tým Stevom Jobsom sú oni? Ja som sa bol v tých Košiciach pozrieť. Postaviť si dom v mestskom parku, na to treba ja neviem čo? Na pán Číža tu keby som naviazal, že čo sú škody, čo nie sú škody? Ja som to tu už hovoril a pre istotu to zopakujem, najväčšie škody, ktoré páchate, sú na vedomí týchto ľudí tak, že sa to dá a že sa nikomu nič nestane. A niektorých z vás posilňuje to vo vedomí, že to takto môže fungovať dlho a len treba čakať. Najväčšie škody, ktoré môžete napáchať v týchto ľuďoch, sú, že im nedáte ten pocit, že je dôležité ráno vstať a ísť do roboty alebo ráno vstať a ísť niečo robiť. To súvisí (Reakcia z pléna.) so štátnym rozpočtom, pán Šuca, ako z troch najvyšších ústavných činiteľov dvaja bývajú. To je tá vizitka tejto krajiny. Z toho býva jeden v parku a druhý vo vilovej štvrti v činžiaku, ktorý tam na protest všetkým vrazil. A moja mama pozerá na jeho trenky teraz. A predtým mala výhľad na celú Bratislavu. To je to. To je presne to, vážení. To je tá vaša kultúra. (Reakcia navrhovateľa.) Pán minister, ja nepracujem systémom čím horšie, tým lepšie. Ja vám fandím, nech aspoň to niečo, čo tam je, udrží. Chcem vás upozorniť na riziká, ktoré tam máte, a na to napínanie tetivy, ktoré tam máte. A má zmysel, nemá zmysel apelovať? Viete, čo ja viem. Povedal som to, čo som povedal, čo u koho zostalo, nezostalo. Nerobte ten prístup, prosím vás. Nepristupujte k štátnemu rozpočtu, že budete brať dotácie. Takto systém nefunguje. Pristupujte k systému, že budete vytvárať hodnoty, naozaj. Filozofiou, budem brať dotácie napriek všetkým útržkovitým citáciám tuná pána Číža, aj ja by som vedel byť taký múdry, tu z toho, hentoho budem tu mudrovať. To napriek všetkým týmto čiastkovým vyhláseniam nefunguje a nebude nikdy fungovať.
Skončím tým, že zopakujem pre istotu ešte raz ten apel na ľudí. Ja viem, že ste na tom zle, aj finančne, aj morálne, aj psychicky, SMER vytvoril exekútorsko-úžernícky Klondike na Slovensku. Ešte bude o tom reč, aj keď skrečnete schôdzu, vážení. Aj napriek tomu, keď to máte, prosím vás, aj v týchto zlých nastaveniach nepožičiavajte si to, čo oni umožnili, že pod prezidentským palácom legálne podniká firma, ktorá má RPMN 59 000 percent. Rozumiete tomu? Na Hodžovom námestí pod prezidentským palácom 500 metrov od nás legálne s vývesným štítom podniká firma s 59 000 percentami RPMN. V inej civilizovanej Európe sú tieto inštitúcie, ale sú tri kilometre pod zemou zakopané ako tvrdé mafiánske štruktúry, kde keď sa nevracia, tak sa strieľa. U nás pod prezidentským palácom je to. A ešte sú to ctihodní občania, ešte sa nám tu motajú po parlamente, vážení, niektorí z nich. Nepožičiavajte si, vydržte s tým, radšej menej kapra zjedzte, nepodieľajte sa na tom, už tomu veľa nechýba a zlomí sa to. Už sa to nedá udržať. Už to vedia aj oni.
A, páni poslanci, by som vás chcel poprosiť, keď dôjde sem Paška a začne nám hovoriť, ako je z politického dôvodu dôležité nám skrečnúť tú schôdzu, prosím vás, aspoň trošku rozmýšľajte. Nikto tu nevytĺka politický kapitál. To bola prvá schôdza, ktorá bola ohlásená v rozprave statusom na facebooku. Okolo toho nikto nerobil nič, nerobil tlačovku, práve kvôli tomu, aby ste nám to nevytkli, že to chceme robiť. Chceli sme o tom diskutovať. Chceli sme s vami možno pred Vianocami v čase adventnom vytvoriť atmosféru a náladu, kde politicky vyjadríme, áno, vieme o tom, poďme sa o tom rozprávať. Kam až siaha tá vaša arogancia? Urobte to. A nevylučujem, že možno to už ľudí viacej začne zaujímať, prečo ste to urobili. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

11.12.2013 o 15:58 hod.

Alojz Hlina

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

16:10

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Ďakujem. Ja sa určite vyjadrím. Chcem poprosiť o možnosť zapojenia notebooku, lebo by som chcel niečo ukázať kolegom v parlamente, takže malú technickú prestávku.
Skryt prepis

11.12.2013 o 16:10 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 16:27

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Zrejme nie sme schopní technicky zopakovať to, čo sa nám podarilo včera večer. To sa stáva.
Debata trvala skoro 23 hodín o návrhu štátneho rozpočtu a po tom všetkom, čo som tu počul, nie je pre mňa jednoduché reagovať, pretože snáď uznáte, že ja keď tu pred vami predstupujem s návrhmi zákonov, tak zvyknem, a nie je to klišé z mojej strany, poďakovať za konštruktívnosť debaty, lebo sa tá debata zvyčajne aj vyvíja, nie je to klišé z mojej strany. V tomto prípade by to mohlo byť klišé, keby som vám chcel ďakovať za priebeh debaty, lebo myslím si, že v istých častiach táto debata bola tristná, prepáčte mi tento výraz. Ja si to snáď môžem dovoliť povedať, vy máte právo myslieť si niečo iné. Počul som vystupovať ľudí, ktorých mená si nepamätám. A ani na ulici by som ich nespoznal. Ale vyjadrili sa k návrhu rozpočtu.
Z pohľadu toho, čo sme počuli, myslím si, že všetci môžeme ďakovať za to, že existuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a tým pádom, že za štátne peniaze ste mohli z veľkej časti prednášať závery tejto inštitúcie, ktorú nespochybňujeme. Ale nepočul som veľa iných názorov. Bolo to opakovanie často jednorazových prístupov, hodnotenia rozpočtovej rady, pretože rozpočtová rada, samozrejme, z hľadiska svojho objektivizmu a objektívneho pohľadu na vec vo svojej správe k návrhu rozpočtu uvádza aj ďalšie veci, ktoré, samozrejme, boli ale z pohľadu opozície často opomínané. Taký je politický život na Slovensku.
Pravdou je, že na stole máme návrh štátneho rozpočtu, pravdou je, že jeho základným parametrom je deficit verejných financií pre budúci rok plánovaný vo výške 2,6 %. Tu chcem naozaj ešte raz upozorniť na toto číslo, lebo mnohokrát toto číslo bolo prehliadané. Je pravdou, že oficiálny návrh, ktorý išiel z váženej snemovne, obsahoval deficit vo výške 2,8 %, ale počas legislatívneho procesu vo výbore, ktorému to právo patrí, bol deficit verejných financií znížený o 0,2 % hrubého domáceho produktu na 2,6 %. To má svoj význam. To má svoj význam predovšetkým preto, že o to nižší dlh je produkovaný týmto rozpočtom, lebo treba si pripomenúť, a to je pravda, nech sa tu rozčuľuje, kto ako chce, táto krajina počas celých svojich moderných dejín nikdy nehospodárila s prebytkom. To nie je pochvala, to je realita. A pravdou je, že hlavným príspevkom ku každoročnému rastu dlhu v tejto krajine je výška deficitu štátneho rozpočtu.
Z tohto pohľadu by som bol rád, keby každý vnímal aj to, že vzhľadom na lepší výber daní, ktorý sa podarilo na základe poslednej prognózy spred dvoch týždňov doručiť, sme absolútnu väčšinu týchto príspevkov dali na vrub zníženia deficitu. Musím sa pochváliť, pretože nikto z vás túto vec akosi neocenil, pretože všetci sa momentálne zaklínate témou štrukturálneho deficitu ako takého.
Pokúsim sa byť veľmi aktuálny a môžem aj v podstate odcitovať správu Národnej banky Slovenska, ktorá má pár hodín, ktorá hovorí o nejakom strednodobom výhľade našej ekonomiky a ktorú potvrdzujú nasledovné čísla, ekonomický rast hrubého domáceho produktu na rok 2014 v objeme 2,2 %, potom postupný nárast až v roku 2015 na úroveň 3,1 %, domáca inflácia vo výške 1,2 % pre rok 2014, 1,7 % v roku 2015, rast reálnych miest na budúci rok vo výške 2 % a nezamestnanosť vo výške 13,7 % na budúci rok, opäť, Európska centrálna banka, dúfam, v mnohých očiach nezávislá inštitúcia, ktorá má naozaj svoju centrálu dnes už vo Frankfurte nad Mohanom, a nie v Bratislave, tak z tohto pohľadu snáď nebudem pochybovať o objektívnosti, o objektívnom pohľade, pretože to je prognóza, opäť, na tieto čísla. To je do veľkej miery, samozrejme, v rozpore s tým Armagedonom, ktorý tu navádza tú atmosféru Armagedonu, ktorú tu navádza opozícia.
A vzhľadom na to, že už tiež nie som v politike najmladší, i keď sa mi to ťažko hovorí, lebo som v politike od roku 2006 a som na to zvyknutý, som zvyknutý na hyperboly, na politické zveličovanie, poukazovanie na veci, na vytrhovanie z konceptu, som presvedčený o tom, že ľudia v tejto krajine potrebujú počuť aj dobré správy. A potrebujú ich počuť preto, s jedným predrečníkom sa úplne stotožňujem, pretože ekonomika, tuším to hovoril Ľudo Kaník, je hlavne o správaní ľudí. Ekonomika je o pocitoch ľudí a o ich ekonomickom správaní. A aj keď médiá, ľudia, politici, experti zadúšajú akékoľvek nádeje lepšieho života v budúcnosti neustálym ponosovaním a podtrhovaním toho zlého a maľovaním bubákov, uvedomte si, na čom sú postavené proste správy, každodenné správy v našich komerčných a verejnoprávnych televíziách, pozrite sa na to, na čom sú postavené naše filmy, naše čítané knihy, ak hovoríme o nejakej modernej literatúre, sú proste postavené na ľudskom nešťastí, lebo to, bohužiaľ, priťahuje, ja musím povedať, napriek tomu, že od roku 2008 sa nachádzame v situácii, keď sa zmietame ako Európa v kríze a všetci sme z toho frustrovaní, unavení, existuje nádej a tá nádej je podložená konkrétnymi údajmi, ktoré nie sú diktované politickými centrálami, ale konkrétnymi, veľmi rezervovaným medzinárodnými inštitúciami. A tieto údaje hovoria o tom, že budúci rok má byť lepší, má byť lepší nielen v Európe, ale aj na Slovensku. Nech si to niekto praje alebo nepraje, o tom hovoria konkrétne údaje.
Ja, samozrejme, sa trošku pristavím ešte veľmi aktuálne pri vývoji deficitu za rok 2013, keď posledné čísla ku koncu novembra hovoria o tom, že deficit štátneho rozpočtu sa podarilo k 30. novembru tohto roku znížiť oproti minulému roku o 780 miliónov eur, teda viac ako 28 %, keď štátny rozpočet dosiahol schodok vo výške 1,9 mld. eur a keď plnenie rozpočtu je tak na úrovni 64 %, čo znamená, že sa vyvíja oveľa lepšie, ako to bolo naplánované, 64 % koncom jedenásteho mesiaca v roku. To nám snáď dáva jasný obraz o tom, ako sa nám darí hospodáriť napriek problémom a napriek výpadkom niektorých príjmov a ich nahradzovaním iným spôsobom.
Podobne môžeme hovoriť o raste cien za tento rok, kde posledná informácia hovorí o raste cien vo výške 0,6 %, čo už je naozaj až nebezpečne nízka inflácia, a keď medziročný rast cien bude asi tento rok na najnižšej úrovni od roku 2010 a medziročne sa bude blížiť niekde k hranici 1 %, čo má zároveň, ale pozitívny dopad na rast reálnych miest. V tomto roku naozaj budeme môcť ohlásiť, že došlo k rastu reálnych miest ako takých.
Pre toto obdobie je príznačné, že ekonómov a expertov na štátny rozpočet denne rastie niekoľkonásobne viac, ako ubúda denne minút slnečného svitu. Počuli sme viaceré vyjadrenia, ktoré sa snažili vysvetľovať niekedy zložitú problematiku jednoduchým jazykom. To je naozaj chvályhodné, avšak pri zovšeobecňovaní naozaj to nie je správne, podstatné veci budú vynechávať alebo zamlčovať. Predpokladám, že to urobili alebo povedali niektorí moji predrečníci tak zámerne, iný možno z neznalosti.
S veľkým záujmom som si vypočul vyjadrenia kolegov ohľadne udržateľnosti verejných financií. Verím, že viacerí mi dajú za pravdu, že existujú indikátory, konkrétne tzv. S1, krátkodobý indikátor, alebo S2, dlhodobý indikátor udržateľnosti verejných financií. V tomto prípade ak sa pozrieme na predikcie nielen naše, ale aj na prognózy Európskej komisie a porovnáme tieto indikátory dlhodobej udržateľnosti, zistíme, že sa zlepšujú. A zlepšujú sa veľmi výrazne, zatiaľ čo v jesennej prognóze z roku 2012 bol kľúčový indikátor S2 na úrovni 6,9 % hrubého domáceho produktu, v tohto ročnej prognóze klesá na úroveň 4,9 % hrubého domáceho produktu, pri indikátore S1 sa jeho hodnota zlepšuje z 2,2 na 0,6 %. Sú to čísla, ale tieto čísla hovoria o zásadnom zlepšení dlhodobej udržateľnosti, ktoré sú výsledkom úsilia tejto vlády, ktoré sa pretavili do jednotlivých legislatívnych opatrení, do realizácie rozpočtu v roku 2013. Preto beriem s istou dávkou nespravodlivosti tú spŕšku kritiky, ktorá sa týka odhadov, upozorňujem, zhoršenia dlhodobej udržateľnosti verejných financií pre rok 2014.
Ak sa pozrieme na headlinové deficity, na deficity, ktoré sú uvedené v rozpočtoch verejnej správy, zistíme, že zatiaľ čo v roku 2011 dosiahol deficit 5,1 % hrubého domáceho produktu, to je notifikované číslo Eurostatom v roku 2011, v budúcom roku je tento plán na úrovni 2,64 % HDP. Teda aj dnes rokujeme o schodku rozpočtu verejných financií, ktorý znižujeme po pravicovej vláde približne o 50 % (5,1 %, váš skvelý rok 2011, výkladná skriňa vášho hospodárenia a 2,64 % náš plán pre budúci rok), takže to znamená, že v roku 2011 bol deficit v pomere hrubého domáceho produktu takmer dvojnásobný, aký má byť v budúcom roku, dvojnásobný.
Podľa hodnotenia Európskej komisie rozpočet je v súlade s pravidlami Paktu stability a rastu, ktorý má zabezpečovať zodpovednú fiškálnu politiku.
Pozitívne je aj hodnotenie rozpočtovej rady, ktorá v porovnaním s minulým rokom vníma makroekonomickú a daňovú prognózu, na ktorých je postavený rozpočet, ako viac vybilancované a s výrazne menšími možnými negatívnymi rizikami. To je čierne na bielom. V porovnaní s rokom 2013 vidí rozpočtová rada v návrhu rozpočtu menej rizík. Aj keď vlani v tohtoročnom rozpočte identifikovala viac rizík, napriek tomu sa darí deficit držať na úrovni pod 3 % hrubého domáceho produktu. A takto to vidí aj Európska komisia v poslednej prognóze z minulého mesiaca. Samotný cieľ pre rok 2014 je podľa rozpočtovej rady takisto dosiahnuteľný. Vzhľadom na snahu Slovenska vystúpiť z procedúry nadmerného deficitu je kľúčový rok 2013. Z tohto dôvodu pristúpil rozpočet na rok 2013 zodpovedne k identifikovaným rizikám. A zahŕňal aj dve rezervy v celkovej výške 0,5 mld. eur, čo hodnotila pozitívne rozpočtová rada už minulý rok. A ako veľmi dobre viete, oplatilo sa nám mať tieto rezervy, pretože aj na základe existencie týchto rezerv sme boli schopní sa vysporiadať s výpadkami iných príjmov v tomto roku.
Pozrieme sa na tento slajd. (Premietanie obrázkov z notebooku na obrazovky v rokovacej sále.) Tento graf hovorí o zlepšenom výbere daní. To je tzv. efektívna daňová sadza, podľa aktuálnej prognózy daní a odvodov celková efektívna daňová sadza medzi rokmi 2012 a 2013 rástla, od začiatku tohto roka vďaka zvýšenej efektivite finančnej správy, za čo sa im chcem ešte raz veľmi pekne poďakovať, a zároveň vďaka legislatíve zameranej na boj proti daňovým únikom a podvodom napriek mnohým neprajníkom v médiách aj v tejto sále sa nám podarilo v tomto roku získať dodatočných 255 miliónov eur len na dani z pridanej hodnoty. Po siedmich rokoch prepadu efektívnej daňovej sadzby je tu zlepšenie. A to zlepšenie je naozaj výrazné. Toto je naozaj kľúčový graf, ktorý hovorí o lepšom výbere daní, hovorí o sedemročnom poklese, efektivite výberu s vrcholom niekde na pomedzí rokov 2005 a 2006, s tou najnižšou úrovňou niekde na pomedzí rokov 2011 a 2012 a zásadnom zlepšení v roku 2013, pri DPH dosiahla efektívna daňová sadzba v treťom kvartáli v roku 2013 hodnotu 13,6 % a porovnateľná hodnota bola naposledy dosiahnutá v roku 2009. EDS dosiahla hodnotu na ročnej báze, tak ako som to tu povedal, minimálnu v roku 2012, bolo to 12,4 %, a maximálnu v roku 2004, bolo to 15,4 %. Teraz hovorím o štvrťročných ukazovateľoch.
Efektívnosť výberu daní má kľúčový význam pre nás nielen z dôvodu toho, ak ste tu mnohí spomínali, že to je jediný pozitívny výsledok nášho úsilia. Myslím si, že je často podceňovaný tento jav. A vďaka dávke nejakej závisti alebo nejakej proste zlomyseľnosti je to kľúčové preto, že my sa naozaj spoliehame na najbližšie dva roky na lepšiu úspešnosť výberu daní, pretože táto lepšia úspešnosť výberu daní je štrukturálnou zmenou. A v takom prípade aj štrukturálne úsilie, a to je to, o čom sa tu tri dni rozprávame, pre rok 2014 môže byť úplne iné, ako je dneska namaľované v štátnom rozpočte. To koniec koncov pripúšťa aj rozpočtová rada. A ja to hovorím veľmi pokojným hlasom, lebo to sú naozaj témy, ktoré ľuďom málo povedia, ale v skutočnosti, a tomu snáď každý sedliak porozumie, ja som tu už raz hovoril, ak máme nádej, že zlepšíme výber daní, že vytrhneme proste ďalšie stovky miliónov eur darebákom z rúk a že tie peniaze prídu do štátneho rozpočtu bez toho, aby sme zvyšovali sadzby, len zabránime, aby sa tá DPH-čka kradla, ak doručíme týmto štrukturálnu zmenu, to znamená, doručíme ju ako trvalé zlepšenie príjmov a tým pádom dosiahneme aj to, čo sa od nás požaduje z hľadiska znižovania štrukturálneho deficitu, lebo to má priamy súvis, tak je to podľa mňa to najprijateľnejšie riešenie a opatrenie, ktoré nemôže priamo poškodzovať podnikateľské prostredie ani životnú úroveň ľudí a uvoľňuje nám, samozrejme, priestor na to, aby sme nemuseli prijímať iné opatrenia, ktoré či už v oblasti výdavkovej alebo príjmovej negatívnym spôsobom vplývajú buď na rast, na zamestnanosť alebo na chuť investovať alebo chuť žiť v tejto krajine. Preto sa spoliehame, dnes už po konkrétnych výsledkoch aj veľmi sebavedomo, na to, že sa nám podarí doručiť dnes jednoznačný výsledok už v budúcom roku, ktorý nahradí tieto jednorazové opatrenia, ktoré vy tak významne kritizujete. Tým pádom aj výsledok štrukturálneho úsilia pre rok 2014 môže byť úplne iný. Hovorím o tom, že iný môže byť, preto, že my dnes na základe metodiky, v akej tvoríme príjmy, toho, s akými príjmami pracujeme v štátnom rozpočte, nemôžeme si napísať do rozpočtu lepší výber daní a tým pádom štrukturálne úsilie ho dnes pomenovať. My ho musíme v skutočnosti doručiť. Tie peniaze musia prísť do štátnej kasy. Preto, tak ako mnohí chcú uzatvárať so mnou stávky, tak ja si dovolím uzatvoriť stávku, že výsledok konsolidácie pre rok 2014 bude iný a oveľa pozitívnejší, ako dnes vyzerá, ako ho dneska hodnotí či už Európska komisia, samotné ministerstvo financií alebo rozpočtová rada. Prečo? Vďaka lepšiemu, úspešnejšiemu výberu daní z pridanej hodnoty. A to snáď nikomu nemôže vadiť.
Návrhom rozpočtu dochádza k ďalšiemu zníženiu plánovaného deficitu verejných financií oproti predpokladom tohto roka, keď očakávame hodnotu pod 3 % HDP. Prostredníctvom výboru Národnej rady naozaj došlo k pozmeňujúcim návrhom, zníženiu toho headlinového deficitu na 2,64 %. A takto nastaveným hospodárením sa po dosiahnutí deficitu pod 3 % v roku 2013 vytvárajú pre Slovensko podmienky aj na vystúpenie z procedúry nadmerného deficitu. Procedurálna rezerva deficitu je v našom vnímaní trestná lavica, ktorú veľmi citlivo vnímajú hlavne finančné trhy. Z tohto pohľadu je náš cieľ vystúpiť z tejto procedúry. A na to potrebujeme splniť podmienky, ktoré tu tiež mnohokrát boli pomenované. A nechcem ich opakovať.
Veľkosť konsolidačných opatrení, to bola tá didaktická príručka od pána poslanca Mikloša, veľkosť konsolidačných opatrení v metodike ESA 95 v porovnaní so scenárom nezmenených politík dosiahne v roku 2013 podľa odhadu nášho Inštitútu finančnej politiky 2,4 % hrubého domáceho produktu v porovnaní opäť s rokom 2011, lebo ten je pre niektorých jednotlivcov v tejto sále strašne dôležitý. Tá veľkosť konsolidácie predstavovala 2 % hrubého domáceho produktu. Prečo hovoríme o tom výpočte až dnes? Lebo dodnes nikdy nebol vypočítaný scenár tzv. no-policy-change. Bolo to takisto na základe odhadov ešte tvorby rozpočtu do konca na rok 2011. To sú konkrétne čísla, ktoré sú konzultované aj s predstaviteľmi rozpočtovej rady.
Samozrejme, z tohto pohľadu aj vyplýva, že legenda o znižovaní deficitu formou väčšej váhy na strane výdavkov a menšej váhy na strane príjmov v roku 2011 bola naozaj nepravdivou legendou, pretože na konci dňa, keď sa na to pozrieme, tak ten pomer je, bohužiaľ, opačný, bohužiaľ, z hľadiska autorov, ich výrokov o tom, ako sa to má robiť, lebo nemôžem zabudnúť, samozrejme, na to, ako som tu bol cvičený ako opica minulý rok, ako sa to má robiť. Takže to je len dôkaz o tom, ako to robil ten, kto sa ma snažil cvičiť.
Ak sa pozrieme na absolútne hodnoty, tak šetrenie na strane výdavkov bolo v roku 2011 približne polovičné oproti tomu, ako znižujeme výdavky v roku 2013, dokonca na príjmovej stránke boli opatrenia bývalej pravicovej vlády vo väčšej miere, ako je tomu v tomto roku. A to všetko je na základe metodiky ESA 95 a na základe údajov Štatistického úradu.
Teraz trošku toho prostredia európskeho, aby sme vnímali to, že Slovensko nie je len provinciou Európskej únie a eurozóny. Tak toto sú údaje, ktoré hovoria o štrukturálnych deficitoch krajín eurozóny a o nominálnych deficitoch krajín eurozóny. Prečo som zvolil tento graf? (Premietanie obrázkov z notebooku na obrazovky v rokovacej sále.) Zvolil som ho hlavne preto, aby konečne tí veční autori kritiky rokov 2009 a 2010 pozreli sa na roky 2009 a 2010, priemer deficitov v krajinách eurozóny. To sú tie dva najdlhšie zuby smerom dole. To znamená, vo všetkých krajinách eurozóny boli najvyššie deficity v rokoch 2009 a 2010. Takže poprosím všimnúť si to všetkých tých, ktorí tu neuveriteľne a neustále proste podhadzujú tému rokov nejakého nehospodárenia, zlého hospodárenia v rokoch 2009 a 2010, že toto bol, bohužiaľ, trend vo všetkých krajinách eurozóny a Európy preto, že proste bol tam rok vrcholu krízy a rok ďalší, po ňom nasledujúci. V ďalších rokoch môžete vidieť, ako sa nominálne deficity vo všetkých krajinách eurozóny znižujú. Podobné je tá červená čiara, ktorá sa vinie všetkými rokmi. To sú štrukturálne deficity. A tu si dovolím upozorniť na posledný rok, na rok 2014, ktorý hovorí o tom, že štrukturálny deficit v roku 2014 v eurozóne stúpa. To znamená, to je potvrdenie toho, že Slovensko nie je výnimkou, nie je výnimkou z hľadiska pozície, v ktorej sa nachádzame po roku recesie v roku 2013. Takže to je toľkoto asi o tom, ako to vyzerá hlavne za našimi hranicami, lebo často sa dobre pozerá aj za ne.
Počuli sme tu viackrát, ako vláda nešetrí. S konštatovaním, že vláda nešetrí na výdavkoch a že prevádzkové výdavky rastú o viac ako 3 % a legislatívou motivované výdavky rastú menej ako 2,4 %, nie je možné súhlasiť. Nesúhlasím s touto tézou. Pri prostriedkoch zo štátneho rozpočtu ak abstrahujeme v budúcom roku od rezervy, rezervy na zlepšenie výberu daní v objeme 0,25 mld. eur, tak uvedené výdavky v porovnaní s rokom 2013 klesajú absolútne o 210 miliónov eur, čo je pokles o 13,9 %. A to sú pritom v návrhu rozpočtu na roky 2014 až 2016 zabezpečené všetky zákonné nároky občanov vo väzbe na platnú legislatívu.
Chcem vás upozorniť, že napríklad len valorizácia dôchodkov je 160 miliónov eur. Ja by som chcel len upozorniť, ak sa tu proste niekto prežehnáva k objemu výdavkov s medziročným poklesom, musí si uvedomiť, že len napríklad valorizovanie dôchodkov, ktoré je snáď posvätné, znamená z roka na rok, a teda na ten budúci rok 160 miliónov eur. To znamená, zrovna keby boli tie výdavky o 160 miliónov eur vyššie, tak sú vyššie napríklad kvôli valorizácii dôchodkov, ktoré snáď dnes nikto nechce zmrazovať.
Takže počul som zamyslenie ohľadom počtu zamestnancov verejnej správy. A mal som pocit, ako keby sa zabudlo, čo bolo minulý rok, pretože pamätám si, ako ste ma tu takisto minulý rok kritizovali, že zvyšujeme počet zamestnancov. A tento rok je tu táto téma opäť. Takže ak by som prijal vašu hru a prijal kritiku, ktorá je, samozrejme, aj v tomto prípade porovnania logicky fiškálne nesprávna, potom by ste ma mali pochváliť, že sme znížili počet zamestnancov v tomto roku v porovnaní s rozpočtom na tento rok o približne 7 000 ľudí. To je ten rozdiel medzi rozpočtom a očakávanou skutočnosťou. To si, samozrejme, nikto nevšíma, že je rozdiel 7 000 ľudí v rozpočte na rok 2013 a očakávanou skutočnosťou, ale ak porovnáme skutočný počet zamestnancov v roku 2011 a skutočný očakávaný počet v tomto roku, tak vidíme pokles zamestnancov vo verejnej správe o 6 811.
Ja si vážim mnohých z mojich predrečníkov. Ale musím povedať, a dúfam, že nie sú naozaj odkázaní na bezbrehý populizmus, lebo debaty o tom, že navyšujeme počty sudcov, navyšujeme počty vojakov a policajtov, vyplývajú len z manipulácie s číslami, pretože tu niekto tvrdí, že skutočnosť, s ktorou končíme, povedzme, tento rok, by mala sa odraziť aj, samozrejme, aj na pláne na budúci rok. Ona sa tam odráža, ale je tu stále, stále rezerva, ja musím povedať. A musím vám to dokázať na číslach, že to bolo vždy tak.
V roku 2010 bola skutočnosť v rozpočtových organizáciách 127 380. Rozpočet na rok 2011, to je úplne identická situácia, bol 128 681, vaše rozhodnutie, v roku 2011 skutočnosť bola 122 171 a v roku 2012 do rozpočtu ste dali 128 037 zamestnancov. Čiže žili ste v tej realite, v ktorej žijeme aj dnes, aj my. Existuje a vždy bude existovať rozdiel medzi skutočným stavom zamestnancov štátnej alebo aj verejnej správy a tým, ktorým sa rozpočtuje. Podstatné je, aby tieto dve čísla postupne, naozaj postupne klesali.
Podobne to bolo aj vo verejnom sektore ako celku, rok 2010 rok skutočnosť 350 tisíc ľudí, rok 2011 rozpočet 352 tisíc ľudí, rok 2012, je zaujímavý, ten je trošku iný, v roku 2011 skutočnosť 346 tisíc a na rok 2012 už za verejnú správu bolo iba 344 tisíc. To znamená, z vašej logiky pohľadu to bolo to správne riešenie. No ale tu sa stal veľký podvod, pretože na rok 2012 bolo vyškrtnutých 5 000 učiteľov z evidencie, preto, aby to niekomu vyšlo, preto, aby niekomu vyšiel nárast priemernej mzdy pre školákov, ktorí sa potom patrične, samozrejme, nahnevali, pretože pokles učiteľov o 5 000 v roku 2012 nenastal. Čiže dúfam, že nikto, vážená snemovňa, ma nechce tlačiť k tomu, aby som robil podobné podfuky, ako ich niekto robil pri príprave rozpočtu roka 2012. (Potlesk.)
Spravme si teda exkurz aj do ešte ďalšej minulosti. A to sú tie posmešky okolo šetrenia počtu ľudí v rokoch 2006 až 2010. Tak za obdobie roku 2006 až 2010 došlo k zníženiu rozpočtovaného počtu zamestnancov v rozpočtovej organizácii o 6 883 osôb, zo 139 tisíc na 132 tisíc cca. Za dva roky vášho vládnutia v rokoch 2011 a 2012 došlo k zníženiu počtu zamestnancov o 644 osôb.
Ja by som vás len poprosil o pokoru k týmto číslam a k tomu aj primeranej otvorenosti úst, ak kritizujete niečo, buď čomu nerozumiete, alebo s čím úplne zámerne manipulujete. Toľko by som teda sa asi chcel k počtu zamestnancov vyjadriť.
A tu sa musím, samozrejme, zastaviť aj pri reforme ESO. To je tiež úplne kúzelné. Ja som tu v podstate počul skoro od každého predstaviteľa opozície zhadzovať reformu ESO ako takú. No ja musím vás ale upozorniť na to, že reálne došlo už na základe reformy ESO aj k zníženiu počtu zamestnancov, možno malého, ale došlo k zníženiu počtu zamestnancov, došlo k reálnej úspore či už na bežných alebo osobných výdavkoch a došlo k zníženiu rozpočtových organizácií, ktorých počet je základný predpoklad upratovania, pretože čím máte viac organizácií, viac rozpočtov, viac riaditeľov, viac ekonómov, tým väčší sklon k neporiadku tam máme. Robíme to takisto s plnou pokorou. Možno to robíme pomaly. Možno to robíme s väčšou opatrnosťou, ako boli naše úvodné plány. Ale musím podotknúť, že nás kritizujú ľudia, ktorí v tejto oblasti nikdy nič neurobili, a nie možno preto, že by nechceli, ale nemohli niečo tu urobiť.
Ja si dovolím tuto kričiacim kolegom z bývalej SMK pripomenúť, že ak niekto prekazil reformu daňovej a colnej správy v roku 2006, tak to boli poslanci SMK, pretože sa nechceli vzdať daňových úradov v južných okresoch. Politický kľúč daňových úradov fungoval v tejto krajine 18 rokov. A poslanci SMK prekazili tento plán, pretože sa nechceli vzdať svojich puťafajtášov straníckych v Dunajskej Strede, vo Veľkom Mederi, v Komárne, tam, kde sú najväčší bastardi ohľadom daňových únikov. A budú nás poučovať títo ľudia, s takouto špinou za nechtami? (Potlesk.) Že sa nehanbíte.
Druhý pokus bol v roku 2012, pretože predchádzajúca vláda Roberta Fica zlúčila daňovú a colnú správu, zjednotila vedenie a metodiku, dala to na krajské správy, pretože jasne pochopila, že sa musí riadenie finančnej správy oddeliť od regiónov, pretože bratranecké a iné mafiánske vzťahy sa museli prerušiť, tak, bohužiaľ, podarilo sa to v roku 2012 spôsobom, akým sa to podarilo.
Ja by som len chcel veľmi prosiť, aby ľudia, ktorí naozaj s veľkou mierou arogancie a nebotyčnej odvahy o tom, že sa na všetko zabudne, si uvedomili, o čom hovoria. My sa tu pokúšame o zmeny, ktoré sa tu nediali 18 rokov, lebo táto krajina bola odsúdená na koaličné vládnutie. Máme tu možnosť urobiť tieto zmeny a vy nás tu stále vyzývate, že robíme málo, vy nás tu šticujete, že mali by sme to robiť rýchlejšie, že mali by sme to robiť v druhom roku, dva a pol roku. Tak hovorí politológia. Starajte sa o seba, vážení priatelia, starajte sa o seba, starajte sa o svoje výsledky budúcich parlamentných volieb, pretože my budeme musieť doručiť výsledky a my sa budeme musieť s týmito výsledkami postaviť pred ľudí. (Potlesk.) Potom nás môžete konfrontovať, a nie každý štvrťrok, každý polrok spochybňovať, robiť tlačové konferencie o tom, aké to je ESO, aké sú tam utajované informácie. Je to ťažké, je jasné, že je ťažké meniť niečo po osemnástich, dvadsiatich rokoch. Ťažké je niekomu zobrať stoličku, ťažké je prestrihnúť väzby. Ale minimálne v oblasti finančnej správy sa to začalo dariť. (Potlesk.)
Superdividendy, veľmi krátko. V roku 2005 bol príjem do štátneho rozpočtu zo superdividend 365 miliónov eur. Takže poprosím, aby sme sa netvárili, že je to niečo výnimočné. Za posledných 8 rokov si tak rozpočet štátny rozpočet zo superdividend prilepšil vo výške skoro 1,3 mld. eur. To je proste konkrétna štatistika, ktorá hovorí o posledných ôsmich rokoch. Ja by som vám opäť pripomenul, to, čo robíme, ste robili takisto aj vy. Z tohto pohľadu je proste normálny. A môžete ho spochybňovať, môžete ho natierať nazeleno, namodro, ale za posledných 8 rokov do štátneho rozpočtu prišlo 1,3 mld. eur.
Čerpanie eurofondov. Viete veľmi dobre, že aj tu som verejne priznal, že nie je dobré, že sa nám nedarí čerpať eurofondy, viete, že s obrovským napätím aj naším úsilím a s podporou a s pochopením kolegov v Európskej únii sa nám podarilo prijať výnimku, na základe ktorej sme neprišli o stovky miliónov eur. Ale musím vám pripomenúť to, že ich čerpanie a výška bude vyššia ako v roku 2011 opäť. Od doby spracovania očakávanej skutočnosti v roku 2013 pri príprave návrhu rozpočtu došlo k zvýšeniu čerpania prostriedkov rozpočtu, to znamená, dnes takisto Ľudovít Kaník pracoval s číslom 400 miliónov eur na ušetrení na kofinancovaní, dnes je to 240 miliónov eur. Čiže tá suma, ktorá sa šetrí na kofinancovaní, je skoro o polovicu nižšia, ako sme s ňou rátali v polovici tohto roku, čo je dobrý jav. V každom prípade nie je dobré, že to stálo 240 miliónov eur. Vám pripomeniem, v roku 2011 to bolo tuším 300 miliónov eur. Nedarí sa nám v tejto oblasti, ale je jedno, ktorá vláda to manažuje. A z tohto pohľadu môžem len povedať, že nám zostávajú už len dva roky. Ak tie dva roky nevyužijeme, o tie peniaze definitívne prídeme.
Ešte oblasť verejných služieb a bezpečnosti. To je otázka, ktorá sa týkala mnohých narážok na to, koľko sa míňa na ministerstvo vnútra. Tu musím povedať, že, bohužiaľ, kapitola ministerstva vnútra nie je porovnateľná medzi rokmi 2013 a 2014 ani medzi rokmi 2012 a 2014, pretože dochádza v kapitole ministerstva vnútra k zásadnej zmene, v podstate celé regionálne školstvo sa ide financovať cez ministerstvo vnútra. A naozaj výsledkom toho, že vznikajú tie regionálne KAMO, výsledkom toho, že sa špecializovaná štátna správa z veľkej časti dostala pod rezort vnútra, tak sú tie vzťahy neprehľadné. A to aj navádza, samozrejme, na tie čísla, ktoré sú tu spochybňované, alebo teda vytvárajú nejakú atmosféru vytvárania nejakého policajného štátu. Od toho sme naozaj ďaleko. Totiž na to reálne naozaj nemáme.
Ak hovoril pán Miškov o investíciách, tak chcem len hovoriť o štátnej pomoci, ktorá hovorí o tom, v ktorých rokoch koľko vzniklo pracovných miest. Takže v rokoch vynikajúcich dobrých časov, v rokoch 2002 až 2006, na základe prijatých stimulov vzniklo 13 tisíc pracovných miest, v rokoch hojnosti v rokoch 2006 až 2010 vzniklo 27 tisíc pracovných miest na základe stimulov, ktoré rozdala vláda. V rokoch 2010 až 2012 to bolo 2 670 pracovných miest a od apríla 2012 dodnes to bolo skoro 5 tisíc pracovných miest.
Ešte snáď k zahraničným priamym investíciám. Ja neviem, odkiaľ čerpal pán poslanec Miškov, ale FDI, to znamená priame zahraničné investície, na Slovensku v roku 2012 predstavovali 3,1 % hrubého domáceho produktu. A tá úroveň okolo 3 % je vnímaná ako stabilizovaná. V Českej republike to bolo naozaj viac, ale nie tak, ako to uvádzal pán Miškov. Bolo to 5,4 % hrubého domáceho produktu. A v Poľskej republike napríklad to bolo 0,7 % domáceho produktu.
Ak chceme hovoriť o zdravotníctve, o tom, či je alebo nie je prioritou, opäť, celkové príjmy verejného zdravotného poistenia v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2013 medziročne rastú o 3,62 %, v absolútnom vyjadrení o 150 miliónov eur. Takže ja som sa k tomu tiež jasne vyjadril aj v priebehu rozpravy. A lepší výber u ekonomicky aktívnych osôb a, bohužiaľ, aj narastajúci zisk zdravotných poisťovní a zvyšujúca sa peňažná rezerva na účtoch zdravotných poisťovní vytvárajú priestor na to, aby boli potreby zdravotníctva v budúcom roku jednoznačne saturované. Opakujem, na účtoch zdravotných poisťovní, aj súkromných aj tej štátnej poisťovne, je aj v tomto momente skoro 300 miliónov eur. A takisto chcem si dovoliť povedať, že len v mesiaci november si cucla jedna zo zdravotných poisťovní 50 miliónov eur ako rozdelenie svojho zisku. Takže toto je realita, s ktorou musíme, bohužiaľ, žiť.
Ak hovoril pán poslanec Lipšic o náraste prokurátorov, sudcov, to snáď aj poslankyňa Žitňanská potvrdí, to nie je pravdou. A, opäť, je to len manipulácia s číslami medzi skutočnosťou a rozpočtom ako takým.
Pán Uhliarik hovoril o tom, že platba štátu v absolútnom vyjadrení, mesačná platba na jedného poistenca je historicky najnižšia za posledných 10 rokov. Tak tu ho musím vyviesť z omylu, mesačná platba na jedného poistenca v porovnaní s rokom 2004 vzrástla zo 16,1 eura v roku 2014 na 32,2 eura, čo predstavuje dvojnásobné zvýšenie. Platba za jedného poistenca na roku 2014 vo výške 32,2 eura je vyššia, ako bola v rokoch 2011 a 2012, keď bol aj pánom ministrom pán Uhliarik. Vtedy to boli sumy 32,16 a 30,76.
Toľko o číslach ako takých.
Takže veľa sa dá pri tomto pultíku povedať zo strany poslancov, veľa toho môžem určite povedať aj ja, dá sa v mnohých veciach určite zviditeľniť, ja nie som naozaj nejako nadšený z priebehu tejto debaty, pretože to, že nebola dramatická, potvrdzuje aj možno nie veľký záujem médií, ktorý sa dal prerušiť snáď len darčekmi formou rulety, zvonenia tu zvončekom alebo oznámením niekomu, že sa z neho stane laktibrada. Ak toto sú proste spôsoby, akými potrebujete na seba upútať pozornosť, prosím, pre mňa je to aj potvrdením toho, že pri debate a pri konkrétnych číslach a dopadoch tohto rozpočtu sa naozaj nedeje žiadna dráma a že ciele, ktoré sme si predsavzali, sme schopní splniť.
Snáď posledné dve veci.
Ja som z úst opozičných poslancov počul tú klasiku. V podstate v zásade som počul, že mnoho vecí je podfinancovaných a malo by tam ísť viac peňazí. Počul som, že sa má teda šetriť, ja som nepočul, kde by to malo byť, však to máme, to je zase na starosti vlády ako celku. Chcel by som vám, páni kolegovia z opozície, pripomenúť, že som požiadal, aby mi urobili štatistiku vami predkladaných zákonov. Takže, od apríla v roku 2012 to bolo vyše 90 zákonov, s dopadom na rozpočet verejnej správy mínus 800 miliónov eur. Ja by som vám chcel len pripomenúť, že toto je tvorba, ktorej sa zväčša venujete.
Boli tam, samozrejme, aj pozitíva vo výške asi 230 miliónov eur, aby som bol spravodlivý, a potom asi za pol miliardy, to je ten list, ktorý som dostal od pána poslanca, odhad na zníženie korupcie. Z tohto pohľadu, nehnevaj sa, nemôžem to brať ako kvalifikovaný odhad. To, čo sú vypočítané veci naším rezortom, je negatívum 800 miliónov eur. A chcem vám povedať, že toto je spôsob komunikácie, ktorú realizujete. To znamená čo najmenší deficit, čo najmenší dlh a na druhej strane legislatívne návrhy, ktoré deficit a dlh prehlbujú. Taká je realita.
Ak by som to mal celé zhodnotiť, tak jediné, za čo niečo stálo z pohľadov reálneho života, je príspevok pani Jany Žitňanskej, pretože návrh, ktorý tu podala vo veci obsahovej, má zmysel, pretože má zmysel pre niekoľko stoviek, a keby to bolo len pre niekoľko desiatok, detí, ktorým sa môže rozšíriť možnosť asistenta, zdravotného asistenta, aby mohli pracovať, aby mohli byť integrované do riadnych škôl. Nechal som preskúmať pozmeňujúce návrhy. Bohužiaľ, nie sú technicky vykonateľné, lebo aj my sa vyhýbame tomu, aby boli pozmeňujúce návrhy v pléne podávané ústne, pretože je to komplikované, potom to treba tu čítať 20 minút, pán spravodajca vie, o čom hovorím, minulý rok mal tú česť to robiť. Čiže technicky sú nevykonateľné z pohľadu naozaj nie politického, ale odborného, čo mám od svojich ľudí. Ale dávam svoje slovo, a ja už som o tom hovoril s ministrom školstva, že akúkoľvek požiadavku, ktorá vznikne z hľadiska zabezpečenia a financovania týchto asistentov, splním rozpočtovým opatrením v rámci možnosti presunu, napríklad aj z kapitoly VPS, ako ste to navrhovali. Čiže nevieme to technicky zrealizovať teda s pozmeňujúcim návrhom, ale dávam vám slovo a si to môžete odkontrolovať ako členka výboru pre vzdelanie, že v tejto oblasti budú tieto požiadavky, tak ako budú požiadavky, dané a ministerstvo ich vyhodnotí, ak ich zamietne, nebude to kvôli tomu, že by bol nedostatok peňazí. A hovorím to na záver v podstate. A snáď mi budete rozumieť. Na konci dňa to nedelí ani nenásobí z pohľadu štrukturálneho úsilia, veľkosti konsolidácie, fiškálnej reakcie, na konci je to naozaj v živote každého jedného človeka. A z tohto pohľadu ak môžeme urobiť pre jednotlivca, pre desiatky jednotlivcov alebo pre stovky ľudí dobre malým opatrením, takéto peniaze sa v rozpočte vždy musia nájsť a na takéto podnety musíme reagovať pozitívne. Takže to moje slovo z tohto pohľadu tu je. A dúfam a verím, že ho budem môcť splniť. A dúfam, že vy ho budete môcť odkontrolovať, že sa tak stalo.
Dobre. Blížime sa k záveru. Ja môžem iba si popriať, aby sme zvládli záver roka tak, aby notifikovaný deficit rozpočtu roku 2013 bol pod 3 %. Stále to bude ešte dráma z pohľadu dopadu hlavne hospodárenia samospráv, tak ako to tu hovoril aj pán Hrnčiar. Je to realita. Tie riziká, tak ako sú v tomto roku, sa prenášajú aj do roku budúceho. Nebude to žiadna nudná práca budúci rok z pohľadu udržania cieľov, možných výpadkov, platenia rôznych účtov, korekcií, restov, týchto vlád, minulých vlád. Bude to dráma, ale bude to oveľa menšia dráma z toho pohľadu, že nám bude lepšie, pretože ten rast ekonomický naozaj dosiahne 2-percentnú hranicu. Mali by sme zlomiť aj situáciu na trhu práce. Situácia v oblasti rastu cien, máte tu oznamy regulátora o tom, že zásadným spôsobom poklesnú ceny plynu, elektriny, ale nielen pre obyvateľstvo, ale aj pre priemysel, aj pre malých a stredných podnikateľov, čo zásadným spôsobom zvýši aj ich konkurencieschopnosť a chuť dodávať, predávať a zamestnávať. Ja som presvedčený o tom, že ideme do lepšieho roka, a držte nám palce, aby sme to zvládli. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

11.12.2013 o 16:27 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 17:17

Ľubomír Jahnátek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky predkladá správu o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2012, ktorá obsahuje informácie o aktuálnom stave lesov a ich obhospodarovaní k 31. 12. 2012.
Výmera lesných pozemkov k termínu 31. 12. 2012 bola 2,012 414 mil. ha, z toho porastovej pôdy bola 1,940 300 mil. ha, lesnatosť dosiahla 41 %.
Vo vlastníctve štátu v správe štátnych organizácií lesného hospodárstva v roku 2012 bolo 785 851 ha porastovej pôdy, čo predstavuje 40,5 % z celkovej výmery porastovej pôdy.
Proces usporiadania vlastníckych a užívacích práv k lesným pozemkom podľa platných reštitučných zákonov prebieha aj naďalej a nie je možné stanoviť jeho ukončenie.
V roku 2012 bolo na Slovensku 248 469 ha porastovej pôdy tzv. neznámych vlastníkov, čo predstavuje 12,8 % z celkovej výmery porastovej plochy.
Lesy plnia viac funkcií súčasne, z hľadiska využívania ich funkcií sa členia na kategórie lesov, hospodárske lesy, ktoré predstavujú 70,7 %, ochranné lesy (17,1 %) a lesy osobitného určenia (12,2 %).
Lesy na Slovensku majú pomerne pestré drevinové zloženie s medziročne klesajúcim podielom ihličnatých drevín, najmä smreka v dôsledku negatívneho pôsobenia biotických a abiotických škodlivých činiteľov, najvyššie zastúpenie majú dreviny buk lesný (32 %) a smrek obyčajný (25 %).
Rozsah starostlivosti o mladé lesné porasty má za posledné roky stúpajúci trend, čo bude mať pozitívny vplyv na odrastávanie a vývoj mladých lesných porastov.
V roku 2012 sa vyťažilo 8,232 mil. kubíkov dreva, t. j. o 1,235 400 mil. kubíkov, čiže 13 % menej ako v roku 2011.
Podiel náhodných kalamitných ťažieb tvoril 42,57 % z celkovej ťažby dreva.
V štátnych organizáciách lesného hospodárstva sa vyťažilo 4,340 800 mil. kubíkov, čo je 52,73 % dreva, z toho 48,95 % ihličnatého a 51,05 % listnatého.
V neštátnom sektore sa vyťažilo 47,27 % dreva, z toho 63,41 % ihličnatého a 36,59 % listnatého.
Až 80 % tržieb a výnosov lesného hospodárenia tvoria tržby za predaj dreva.
V roku 2012 predstavovali dodávky surového dreva 8,201 674 mil. kubíkov, z toho 2,360 500 mil. bolo na vývoz.
V budúcnosti sa očakáva pokles dodávok dreva, najmä ihličnatého, v dôsledku ukončenia spracovania kalamít.
Tržby a výnosy lesného hospodárenia v roku 2012 v porovnaní s rokom 2011 klesli o 9,2 %, najmä z dôvodu poklesu tržieb za drevo o 9,6 %.
V nasledujúcich rokoch bude pokračovať znižovania ťažieb ihličnatého dreva, čím sa bude ďalej prehlbovať nesúlad medzi zdrojmi, čiže ponukou dreva a dopytom spracovateľských kapacít.
V roku 2012 lesné hospodárstvo vykázalo zisk v objeme 39,6 mil. eur.
Pokles hospodárskeho výsledku v porovnaní s rokom 2011 v štátnych, ako aj v neštátnych lesných podnikoch je spôsobený poklesom ťažieb dreva, a tým aj dodávok dreva.
Pokles tržieb za drevo, zníženie disponibilných zdrojov, sa prejavil v znížení priamych nákladov v pestovateľskej činnosti, opráv a údržieb.
Horší výsledok hospodárenia v štátnych podnikoch v porovnaní s neštátnymi podnikmi je spôsobený najmä nákladmi vynaloženými na správu neodovzdaných lesov so zákazom ťažby dreva, vyššími režijnými nákladmi.
Vyššie náklady v štátnych podnikoch sú dôsledkom vyvolaných nákladov súvisiacich so správou majetku štátu, udržaním zamestnanosti a prácou s verejnosťou.
V lesnom hospodárstve je problematickou daň z nehnuteľností.
Podiel na daniach v roku 2012 predstavoval 13,9 % vzhľadom na voľnosť stanovenia, ako aj oslobodenia od dane z lesných pozemkov obcou.
Daň z nehnuteľností v roku 2012 v porovnaní s rokom 2011 stúpla výraznejšie v štátnych organizáciách.
Odvod za vyňatie lesných pozemkov, náhrada za stratu mimoprodukčných funkcií lesa predstavuje ekonomický nástroj štátu zameraný na ochranu lesných pozemkov a ich zachovanie pre budúce generácie.
V roku 2012 bola poskytnutá podpora z verejných zdrojov, to znamená štátny rozpočet, fondy Európskej únie a ostatné zdroje do lesníctva v objeme 33,747 mil. eur.
Drevospracujúci priemysel na Slovensku disponuje spracovateľskými kapacitami, ktoré postačujú na spracovanie celého objemu ihličnatého dreva ťaženého na Slovensku.
K najvýkonnejším odvetviam slovenskej ekonomiky patrí celulózovo-papierenské odvetvie.
Celkový ročný využiteľný potenciál lesnej palivovej biomasy predstavuje v súčasnosti 2,8 mil. ton a je využívaný len na 33 %.
Veľká časť suroviny používanej na energetické účely pochádza z neštátnych lesov.
Celková výmera chránených území na lesných pozemkoch je 1,132 037 mil. ha, čo predstavuje 56,25 % z celkovej výmery lesných pozemkov na Slovensku.
Výmera národných parkov na lesných pozemkoch sa oproti roku 2011 nezmenila.
Cieľom tejto správy je oboznámiť verejnosť s výsledkami hospodárenia v lesoch, analyzovať a hodnotiť dosiahnutý hospodársky výsledok v lesnom hospodárstve z viacerých pohľadov, ekonomického, ochrany lesného ekosystému, spracovania dreva a rozvoja vidieka.
Predkladaná správa má informatívny, analytický a hodnotiaci charakter a nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálnu oblasť, životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.
V závere zelenej správy sú navrhnuté opatrenia na zlepšenie ekonomickej situácie obhospodarovateľov lesa prostredníctvom zvýšenia diverzifikácie výroby, riešenia dane z nehnuteľností lesných pozemkov, riešenia úhrady obmedzenia vlastníckych prác, zvýšenia podielu produkcie lesnej biomasy ako obnoviteľného zdroja energie, zvýšenie domáceho dopytu po výrobkoch z dreva v súlade s princípmi trvalej udržateľnosti.
V oblasti obhospodarovania lesov sa navrhuje zabezpečenie strategických cieľov Národného lesníckeho programu Slovenskej republiky.
Materiál bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania, opodstatnené pripomienky boli akceptované.
Správa bola dňa 12. 8. 2013 prerokovaná v Hospodárskej a sociálnej rade Slovenskej republiky, ktorá ju vzala na vedomie bez pripomienok.
Materiál bol prerokovaný a schválený vládou dňa 4. 9. 2013.
Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie vzal materiál na vedomie dňa 8. 10. 2013.
Správa sa predkladá bez rozporu, odporúčam preto, aby ju Národná rada Slovenskej republiky vzala na vedomie. Ďakujem pekne, skončil som.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

11.12.2013 o 17:17 hod.

prof. Ing. CSc.

Ľubomír Jahnátek

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video