27. schôdza

Ďakujem aj ja. Otváram rozpravu k tomuto bodu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Chcem sa teraz spýtať, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Uzatváram túto procedúru s jedným menom na tabuli. Nech sa páči, Ľudovít Kaník. Pán kolega, máte slovo.

Vážený pán podpredseda, vážení predkladatelia, je zaujímavé, že téma, ktorá môže pre Slovensko znamenať takmer existenčnú záležitosť, absolútne nebudí záujem u poslancov, aby sa nad tým zamysleli. Otázka daní a otázka suverenity Slovenska je pritom naozaj principiálna a kľúčová. Možno si to neuvedomujete vďaka tomu, že sa nevenujete ekonomike, alebo nevenujete sa mnohí týmto otázkam. Ale to, ako nakoniec, aké manévrovacie možnosti bude mať tá ktorá krajina a slobodu pri stanovovaní si svojich podmienok, ktorými výrazne ovplyvňuje ekonomiku, od toho bude závisieť mnohokrát osud, ekonomický osud tej krajiny. Slovensko v tomto smere bolo tou krajinou, ktorá od istého času, od zavedenia rovnej dane a reforiem, ktoré v tom čase boli prijímané, bola lídrom v nových prístupoch. V prístupoch, ktoré ukázali v praxi a potvrdili, že dobrá jednoduchá, prehľadná a nízka, nízko nastavená daňová sústava môže byť veľmi významným akcelerátorom hospodárskeho rastu, že keď sa k tomu pristúpi takýmto spôsobom, tak ekonomika expanduje.
Potvrdením tohto tvrdenia je porovnanie vývoja ekonomík v Európe práve v tom čase. Viackrát som o tom hovoril, naposledy pri štátnom rozpočte, takže to veľmi stručne len zopakujem, že je veľmi dobre vidieť, keď si pozriete, ako sa vyvíjali ekonomiky iných krajín v eurozóne alebo aj mimo eurozóny, ale v Európe, alebo aj vo svete a pozriete sa na ich daňové systémy, tak z toho jasne vidieť, že za vedenie jednoduchého zdaňovania a zníženie daní znamenalo významný hospodársky rast v prvom kroku a okamžite znamenalo veľmi rýchle znižovanie nezamestnanosti. To bolo tým najdôležitejším a najpozitívnejším prvkom dobrého zdaňovania. No a samozrejme znamenalo to veľký nárast príjmov štátneho rozpočtu. To na margo ľavicovo vidiacich pánov poslancov a pani poslankýň, aby si uvedomili, že nízke dane neznamená nízke príjmy do rozpočtu. Naopak. Vysoké dane znamenajú nízke príjmy do rozpočtu, ako ukazuje súčasná prax. Súčasná prax na Slovensku, ale nielen na Slovensku.
A teraz k tým európskym súvislostiam a nebezpečenstvu, ktoré nám hrozí a dôležitosti prijatia takejto deklarácie. Sú tu vždy veľké lákadlá najmä pre socialistickú časť politického spektra, že zjednocovaním, zoradením sa do jedného šíku sa dosiahne strašné, pozitívne efekty pre krajinu. Socialisti sa vždy pokúšajú stanoviť presné pravidlá, direktívy, mantinely. Preto nám stále prichádza viac a viac a do zákonodarstva preniká stále viac príkazov, obmedzení, nariadení, ktoré komplikujú bežným občanom, ale predovšetkým zamestnávateľom, od ktorých závisí potom, či máme nezamestnanosť vysokú alebo nízku, každodenné fungovanie, každodenný život. A prinášajú ďalšie a ďalšie náklady. A tlak na to, aby sa dane harmonizovali, je jedným z takýchto nebezpečenstiev. Harmonizácia daní je len skryté a pod taký pláštik takého milého slova schovaná snaha o obmedzenie daňovej konkurencie a zastavenie možností nových členských krajín Európskej únie, aby zrýchleným ekonomických rastom dohonili zaostávanie, ktoré sa historicky vytvorilo vďaka tomu, že sme patrili do komunistickej časti Európy.
Jednoducho vznikli tu veľké ekonomické rozdiely a my nemáme inú šancu ako dostať životnú úroveň našich občanov na podstatne vyššiu úroveň ako rýchlejší hospodársky rast a všetky pozitíva s tým spojené, ako má zvyšná časť Európy. A to sa nedá dosiahnuť nijako ináč, len lepšími podmienkami na podnikanie, lepšími podmienkami na zamestnávanie a medzi tieto lepšie podmienky patria lepší a kvalitnejší aj odvodový, ale v tomto prípade hovoríme o daňovom systéme. Zhoršovaním tohto systému a prispôsobovaním sa vysokým daniam, ktoré prevažne vládnu v Európe, logicky strácame túto výhodu, tým pádom nemôžeme dosahovať rýchlejší rast. Naopak brzdíme ho a samozrejme nikdy v živote nemôžme dosiahnuť potom znižovanie zaostávania. To je tá podstata veci.
My si preto musíme strážiť túto výhodu a nesmieme sa nechať zlákať akýmikoľvek sľubmi, ako to cez harmonizáciu bude dobré. Jeden z takých falošných sľubov alebo motívov, alebo tvrdení je, že keď budú dane harmonizované, že sa zúži možnosť na daňové podvody. Nezmysel. Ničím neopodstatnené tvrdenie. Opäť len falošné lákadlo, falošná návnada, na ktorú sa, lebo to dobre znie. Áno, kto by chcel podporovať daňové podvody? No, nikto. Tak sa predhodí návnada, že keď budeme mať harmonizované dane, tak sa zúži možnosť daňových podvodov. Nijaký efekt to nemá v tejto oblasti. Je to len falošná návnada.
Druhé lákadlo je, že harmonizovaním daní to bude spravodlivejšie. Nikto nebude mať nezaslúženú výhodu. Ale aká nezaslúžená výhoda? Veď každá krajina môže urobiť to, že v záujme toho, aby sa lepšie fungovalo v danej krajine, aby občania mali viac prostriedkov, viac finančných zdrojov sami pre seba, aby zamestnávatelia mohli investovať peniaze do rozvoja výroby, do tvorby nových pracovných miest. Každá krajina môže znižovať priame dane. Nikto to nebráni žiadnej krajine. Tak aká nezaslúžená výhoda? Navyše, keď nielen na slovenskom príklade, ale aj na mnohých iných príkladoch sa ukazuje, že je to veľmi dobrý nástroj na prekonanie problémov vyplývajúcich z krízy. Všetky krajiny, ktoré išli cestou zníženia daní a zjednodušenia daňovej sústavy, dosiahli vyšší výber daní a dosiahli rýchlejší hospodársky rast. Aj dnes v Európe vidíme, že Pobaltské krajiny napríklad, ktoré sa touto cestou vydali, pretože veľmi rýchlo zistili, že klasická reakcia väčšinová, žiaľbohu, dnes zvýšenia daní priniesla veľmi veľa negatív, zmenili tento kurz, znížili dane, išli cestou liberalizácie, znižovania zásahov štátu a výsledok sa dostavil v rekordne krátkom čase. Už v priebehu roka - dvoch dosiahli dramatický pokles nezamestnanosti, v Estónsku o viac než 6 % a dosahujú vysoký hospodársky rast. Ale takouto cestou dnes ide aj Veľká Británia napríklad a, žiaľbohu, mnoho iných krajín, ale aj Nemecko napríklad, aby som nebol, úplne nezabudol, aj keď tam sa tá cesta realizuje hlavne cez reformy, ktoré boli prijaté na trhu práce. No, ale máme tu iné krajiny, ktoré samozrejme pretože nemajú vôľu a ochotu, veľmi podobne so súčasnými alebo slovenskými socialistami, nemajú vôľu a ochotu šetriť na vládnych výdavkoch neproduktívnych, zdôrazňujem, nie kapitálových, ale tých, kde sa financuje byrokratické aparáty, kde sa financujú nezmyselné sociálne dávky, tam vôľa chýba a preto sa funguje na dlh a preto potrebujú stále žmýkať viac a viac ľudí. Tak tieto krajiny samozrejme, že sa s nevôľou pozerajú na to, keď krajina, ako je Slovensko, je dostatočne odvážna a dostatočne novátorská v prístupe k daniam a hľadá a našla v časoch, ktoré by som vymedzil rokmi 2002 - 2006, cestu podpory hospodárskeho rastu, cestu znižovania nezamestnanosti, cestu prilákania investícií cez dobré podmienky pre podnikanie a pre investovanie a cestu rastu zamestnanosti.
Preto prijatie takejto deklarácie je veľmi dôležité aj pre budúcnosť a vymedzuje a ochraňuje záujmy slovenských občanov. Záujmy slovenských občanov, ktoré spočívajú v tom, že my máme, mali by sme mať predovšetkým na pamäti to, aby sme im vytvárali čo najlepšie podmienky na fungovanie a aby sme, tak ako som to už povedal, dosiahli čo najrýchlejšie znižovanie ekonomického zaostávania za krajinami starej Európy, ktoré sa vytvorilo historicky. A preto musíme byť lepší jednoducho povedané. Preto nesmieme pristúpiť nikdy na to, aby sme daňové podmienky zjednotili s tými krajinami, ktoré sa rozvíjajú pomaly. Pretože, keď pôjdeme rovnakou rýchlosťou, jednoducho logicky ich nikdy nedobehneme. A my ten záujem máme.
Vážené dámy, vážení páni, považoval som za potrebné aj takýmto spôsobom, možno jednoduchým, ale zrozumiteľným, zdôrazniť, že nebezpečie daňovej harmonizácie na nás číha stále. S ním číha strata slobody občanov jednotlivých krajín a je to veľmi dôležitá vec, ktorú si musíme strážiť a ktorú v žiadnom prípade nesmieme pustiť zo zreteľa a nesmieme pod akýmikoľvek zámienkami sa nechať zlákať na túto falošnú cestu, pretože z nej, z nej sa už nedá zísť. Keď my si tu v parlamente odhlasujeme zákon, podľa toho, kto má väčšinu, ktorý nie je dobrý v daňovej oblasti alebo aj v inej, môže sa to napraviť, či už revidovaním, či už revidovaním tohto zákona alebo zmenou vládnej garnitúry. Ale ak raz na európskej úrovni predáme za misu šošovice, za prísľub eurofondov alebo za hoci čo iné to, že stratíme možnosť rozhodovania suverénne o týchto veciach, už budeme zviazaní a už aj pri akomkoľvek zmene názoru nebudeme mať kompetenciu a silu nastaviť tie podmienky tak, aby boli pre Slovensko dobré, správne a pozitívne. Ďakujem za pozornosť.