27. schôdza

Pán poslanec Lebocký, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, vážená podpredsedníčka. No, pán kolega Hlina, nebudem ťa v podstate kritizovať za tvoje názory, pretože je zjavné, že bolo by to zbytočné. Pretože tá úroveň tých odborných vedomostí, ktoré si tu prezentoval, si myslím si, že nezaslúži si pozornosť na pôde parlamentu. Ale pokritizujem toho, kto ti tieto podklady pripravoval. Pozdrav ho a povedz mu, že na Slovensku existuje jedna medzinárodne, dokonca svetovo uznávaná inštitúcia, ktorá sa volá Národné lesnícke centrum. Existuje inštitúcia, ktorá metódami medzinárodne vedecky uznanými zabezpečuje permanentnú inventarizáciu lesov. Na Slovensku existuje taký program, ktorý sa volá Národná inventarizácia a monitoring lesov Slovenskej republiky. Tu existuje nejaká monitorovacia sieť, ktorá pokrýva celé územie Slovenskej republiky, kde sa priebežne sleduje stav a vývoj či už zásoby porastov, produkcia všetkého ostatného. A pokiaľ ten tvoj spolupracovník, ktorý ti pripravoval tieto podklady, tieto základné veci nepozná, pokiaľ nepozná pojmy ako je, tak ako už pán poslanec Martinák spomenul, bežný prírastok, priemerný prírastok, pokiaľ nepozná isté súvislosti, tak mal by sa nad sebou zamyslieť a nepripravovať ti také podklady, ktorým sa zbytočne na pôde parlamentu strápňuješ. A veľmi rád si nájdem chvíľu čas a vysvetlím ti tieto veci aj osobne. Ďakujem.

Nechcete reagovať? Áno, nech sa páči, pán poslanec.

Pôvodne som nechcel teda, ale to sa ma aj minule niekto pýtal, že kto mi to pripravuje? Nič v zlom. Možno keby mi to pripravoval, tak to vyzerá ináč. Ja som si to len zľahka, zbežne pozrel sedliackym rozumom. Sedliackym rozumom a ten mám. Viete, vy sa tu môžte hrať na odborníkov na, neviem, izotopy, ale sedliackym rozumom, ale ja som dával do pozornosti, že možno, keď sa stretnú matematici spolu s vami, tak nakoniec prídu na to, ako je to možné, že po tom 89. to tak prudko začalo rásť napriek tomu, že sa ťažba zdvojnásobila. Viete, vy tu môžte ma znižovať, zhadzovať, že tomu nerozumiem. Ja, však ja nevravím, že tomu rozumiem. To som povedal na začiatku. Sedliackym rozumom. To nemôže narásť za dvadsaťpäť rokov všetko na novo, keď to zjednoduším. Nemôže. No proste mi to nesedí. Buď máte nejaký čarovný recept na to, tak ho prezraďte. Však ponúknime aj inde, aj Čechom, aj Maďarom. Tí nemajú pomaly žiadne stromy, že keď nám to tak ide, že rúbeme hlava nehlava a rastie to stále, že to nestíhame zameriavať pomaly. No to je celé. Ďakujem.

Nech sa páči pán poslanec Fecko. Máte slovo.

Dobrý deň sa praje. Pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa aj ja ako síce poľnohospodársky inžinier, ale majiteľ lesa asi desať hektárového, ktorý tento výkon aj konkrétne realizuje v tom lese, vyjadril tiež k tomuto. (Reakcia z pléna.) Nie. Desať hektárov. Desať hektárov, pán spravodajca, takže asi tak. Takže poďme k tomu. Vážení, budem mať s tým stále problém. Nebudem samozrejme tu rozoberať odborné veci, pretože odborníkom sa necítim. Ale to, čo si myslím, že môžem k tomu povedať, tak to poviem.
Po prvé, termín. Sme pred koncom roka 2013. Máme tu správu za rok 2012. Pýtam sa, ja neviem, nech mi to niekto vysvetlí, tú súslednosť, ako to vychádza? Prakticky tá správa by mala hodnotiť situáciu, aká je zlá, aká je dobrá, čo treba urobiť? Samozrejme, že občania to nemôžu všetko evidovať aj v tejto oblasti. To znamená, táto správa by mala povedať, čo v ďalšom roku by sme mali urobiť lepšie, čo horšie, čo je super, môžeme v tom pokračovať. Keď my ju preberáme teraz, pýtam sa, už nám niečo nezhorelo v roku 2013? Nebolo potrebné z toho roku 2012 niečo opraviť v tom roku 2013? A vyzerá, že takto ja už to registrujem tretí rok, že takto tie správy chodia koncom roka. No chvalabohu, dúfam že to nebude tak, že alebo bohužiaľ, dúfam, že to nebude tak, že budeme v januári 2014 hodnotiť 2012 rok, hej? To je u mňa trošku nonsens, pretože niečo zhorieť už musí za ten čas, ročné obdobie. To je veľké obdobie, o ktoré ide. Ja viem, možno že mi poviete, že nejaký časový, tá svodka sa robí po nejakých tých termínoch. A nehnevajte sa, v decembri 2013 hodnotiť rok 2012 je pre mňa trošku neskoro. Nehnevajte sa. Ja to vidím takto ako obyčajný človek, ktorý, myslím si, že zastupujem aj svojich voličov, ktorí to takto cítia a vidia.
Ďalej. Asi štyri, päť oblastí rozoberiem, takže ideme k oblasti číslo dva. Reštitúcie. Pán minister, aj vo vašom úvodnom slove k tomuto bodu ste povedali, že nie ste schopný momentálne povedať, kedy budú ukončené, ako vlastne budeme s nimi nakladať, čo sa vlastne s nimi urobí? Nemá náhodou strana SMER v názve aj sociálna demokracia? Neoháňate sa tu tým, že aj sociálne viete cítiť? Ja nechcem politikárčiť, ale ma tlačíte do politiky. Ja chcem tu odborne debatovať. Ale toto musím premostiť, nehnevajte sa. Musím to premostiť, pretože sociálne cítenie ku reštituentom tu nevidím. Nehnevajte sa, páni poslanci a pani poslankyne, nevidím. Keď niekto čaká dvadsať rokov, aby bol uspokojený a vy poviete, že neviete, kedy to bude ukončené, tak toto u mňa sociálne cítenie neni. To neni o sociálnej demokracii. To je o niečom inom. Áno, odvolávate sa, že máme tam určitý portál o transformácii vlastníckych a užívacích vzťahov k lesným pozemkom za príslušný rok, ktorý je zverejňovaný na našom portáli Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ale myslím si, že keď vlastníctvu a hospodáreniu venujeme v svojej správe polku A4, tak u mňa to je prabiedne málo. Nehnevajte sa. To je prabiedne málo a keď sme tam mohli dať, áno je to hospodárenie, ale hospodárenie začína o pôde. Keď my nemáme jasnú a nevieme, čo ešte aké máme dlhy, tak čo môžme stavať, kde môžme ísť? Takže myslím si, že ďalšia tabuľka, ktorá by povedala, že na pozemkových úradoch je toľko a toľko nevybavených žiadostí, lesný závod, lesné závody majú toľko a toľko, lesné úrady konajú v takých a v takýchto veciach, myslím, že malo tu zaznieť, malo tu byť a ešte raz hovorím a to hovorím, budem to opakovať stále, reštituenti nie sú developeri, špekulanti, úžerníci, to sú rody, ktorých slovenská socialistická alebo Československá socialistická republika pripravila o majetok. To, že ich zgniavila psychicky, zgniavila ich aj hmotne, že ich majetok prepadol na štát, alebo iné právnické osoby. Možnože aj lesy Slovenskej republiky, ktoré majú list vlastníctva na pôdu, ktorá má byť v reštitučnom konaní vrátená naspäť vlastníkom, ktorý si uplatní na pozemkovom úrade. Nehovorte mi tu o fonde, hovorte o pozemkovom úrade, ktorý má vydať rozhodnutie o tom, že toľko ešte štátnych lesov sa má vrátiť fyzickým osobám. To dúfam, že každý má jasné, pretože ja som sa zhrozil, keď minule jeden pán minister nevedel, čo je Slovenský pozemkový fond a čo je Pozemkový úrad. Tak vážení, tu dúfam, že máme jasné, odborníci v tejto oblasti a hlavne z nášho výboru, že kde sa pohybujeme, na jakej platforme.
Takže vážení páni kolegovia, bol by som veľmi rád, keby v ďalšej správe, ktorú budeme, dúfam, že nebudeme ju čítať v decembri 2014, aby bola aj táto stať, možnože iba preklopená z tej správy, ktorá je na portáli, aby bola aj v tejto správe.
Takže toľko k tomu. Poďme ďalej.
Jedna veľmi zaujímavá stať ma zaujala, ktorá tu ešte nebola hovorená a myslím si, že tak by to asi malo prebiehať, aby každý hovoril o tej oblasti, ktorej sa rozumie. Nehovorím, že som požiarnik, ale myslím si, že požiare majú tiež svoj význam v živote, aj v našej spoločnosti a je to deklarované aj v tejto správe. Áno, máme protipožiarnu ochranu na strane 8, bod 3.7, ktorá hovorí, že v roku 2012 bolo evidovaných 517 lesných požiarov. Zhorelo nám 1683 hektárov, vyčíslená škoda 793 860 eur. To je pre našich počúvajúcich, alebo občanov, ktorí majú o to záujem.
Predstavte si, že pri tomto počte konštatujeme, že mali sme nárast o 303 požiarov. O 303 požiarov bolo viacej ako v roku 2011. U mňa to je alarm, u mňa to je alarm, ktorý hovorí, že pozor, červené svetlo bliká, treba s tým niečo robiť a keď pokračujeme vo vete, respektíve v čítaní tejto state zisťujeme, že 5 zranených osôb, 1 osoba usmrtená. U mňa znamená, že jeden človek, možnože aj z nejakej nedbanlivosti a neviem z akej kontroly prevencie, prišiel o život. Ešte odcitujem, že najviac požiarov bolo v marci, 167 a najčastejšie príčiny boli vypadávanie trávy a porastov, 135 pri poškodenej ploche 1 034 hektárov. Aké sú to okresy? Najviac kde horelo, tak sú to Malacky 58, Gelnica 41, Spišská Nová Ves 32, Čadca 26 a Žilina 23. K tomu je samozrejme aj príslušná finančná škoda, ktorá bola spôsobená.
Vážení kolegovia, zo strany vládnucej, pýtam sa, keď hovoríme, že máme robiť prevenciu a myslím si, že požiare si nevyberajú oblasť, kde majú horieť, či budú horieť v intraviláne, v extraviláne, pýtam sa, akú sme robili prevenciu proti tomu a ako sme sa možnože v tom roku 2013 dali zadosť nejakej právnej ochrane prevenčnej aj v tomto, v tejto oblasti života?
Keď si to vezmem z pôsobenia v Národnej rade v tomto roku, tak musím povedať, páni kolegovia, že čo sa stalo? Akéže to bolo? Dvadsiateho deviateho, 28.11.2013, akéže sme to mali hlasovanie? O akýchže to bodoch? Aby som trošku oživil, mali sme tu zákon o ochrane prírody a krajiny 543 z roku 2002. Čože to tam predkladali ten Fecko, Huba a Mičovský? Čo to tam bolo pod ich pozmeńujúcim návrhom v bode 12? Ja vám to odcitujem, vážení kolegovia. Bolo, bol tam návrh pozmeňovací, ako sa majú kompetencie člena stráže prírody rozšíriť. Tieto neboli z našej hlavy, kolegovia a kolegyne, ale bolo to z reálneho života, z týchto reálnych fyzických osôb strážcov prírody, ktoré, ktorí za svoju pôsobnosť v reálnom priestore a čase zistili, že tu ich ešte tlačí päta a preto nám dali podnet, s ktorým sme sa stotožnili, aby aj táto kompetencia bola im ustanovená.
Budem citovať. V § 75 ods. 1, ktorý hovorí, že: "člen stráže prírody je pri plnení úloh podľa tohto zákona oprávnený vo svojom obvode pôsobnosti, dávali sme tam písmeno t) kontrolovať zriaďovanie skládok odpadov a písm. u) kontrolovať vypaľovanie trávnych porastov, remízok a krovitých porastov.". Zopakujem ešte raz, kontrolovať zriaďovanie skládok odpadov, kontrolovať vypaľovanie trávnych porastov, remízok a krovitých porastov. Není to náhodou prevencia? Keď stráž prírody vám povie, to nemôžem kontrolovať, to nemôžem pokutovať?
Vážení kolegovia, nehnevajte sa, ale hlasovanie dopadlo klasicky, keďže sme opozícia a to ešte z Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, z neštandardnej strany, ja hovorím, že my sme hnutie, ako nás momentálne pomenuvávate, takže toto hlasovanie dopadlo 40 poslancov za, keď si to vezmeme presne, tak ďakujem, že sa aspoň zdržali, pretože všetci poslanci vládnej strany SMER-SD, ktorí samozrejme majú drvivú väčšinu a rozhodujú o tom, čo sa prijme a čo sa neprijme, tak ďakujem za zdržanie sa pánu Bublavému, za zdržanie sa pani Laššákovej a za zdržanie sa pani Pavlovičovej a pánovi Podmanickému pri tomto návrhu zákona. Všetci ostatní z vládnej strany SMER boli proti, respektíve neboli prítomní. Ostatné politické subjekty sa zachovali tak, ako sa zachovali, takže myslím si, že nie je to dobrá vizitka, lebo reči sa hovoria, chlieb sa je. A to bol aj reálny príklad. Preto som to vyňal na samostatné hlasovanie, aby ste nemohli hovoriť, že tak o tom, bolo tam ďalších 5 bodov, ktoré nemajú čo s tým spoločné. Boli tam 3 body, ktoré prakticky nadväzovali na to a myslím si, že neboli vôbec nejakým spôsobom politicky, ale vecne príslušné, aby mohli takto byť.
Takže vážení pani kolegovia, nehnevajte sa, ale toto u mňa není reálny boj prevenčný, proti požiarom a škody, aj tá osoba, ktorá zhorela, bude to vyčítať. To je, ja to beriem ako výčitku voči poslancom, ktorí nezabránili. Neviem, koľko toho roku už pohorelo. Neviem, akú sme urobili prevenciu, keď sa robila nejaká, budem rád, keď ma upresníte, pretože nesmieme byť, by som povedal nepoučiteľní a mali by sme sa poučiť z toho, čo sa stalo, aby sme tie chyby neopakovali. Tak budem veľmi rád, keď aj v tomto, nebudeme to brať politicky, ale budeme sa snažiť aj dobré nápady, pretože stále vy to tvrdíte, že všetko, čo príde systematické, konzistentné, odborné, tématický zhodné, aj z opozície, že bude priznané. No tu som to nevidel, nehnevajte sa, toto u mňa nie je konzistentné, ani odborné.
Ďalšia vec, ktorú by som chcel spomenúť, poďme k bodu číslo 4 u mňa a síce, je to bod, ktorý hovorí o náhradách škody. Vieme, že je to taký kameň úrazu, ktorý stále tlačíme pred sebou a aby sme si trošku pripomenuli, tak sú tu škody samozrejme spôsobené aj veľkými šelmami, ktorých bolo v finančnom rozsahu za 709 tisíc, z toho 697 tisíc vlk spôsobil, 77 tisíc medveď a rys 13 200 eur. Keď to vezmeme, by som povedal, nejakým spôsobom odborne, tak v poľnohospodárstve, záhradkárstve a včelárstve to bola hodnota 75 tis. eur z týchto škôd, ktoré boli spôsobené veľkými šelmami. Za tieto škody, z týchto 907 tisíc bolo uhradených 31 700. Viete, ako to je zlomok, to je zlomok z toho, čo bolo uhradené. Neviem, akým spôsobom by sa to malo, nemalo, budem rád, keď nad tým sa, aby sme sa zamysleli, že ako toto samozrejme hradí štát, takže viac menej vyzerá, že tieto sú na trovách štátu, tak bol by som veľmi rád, keby sme aj tu mali nejakú víziu, ako si to predstavujeme alebo nepredstavujeme. Ale ja by som sa chcel opýtať, keď v roku 2012 bol zaznamenaných 47 útokov medveďa na človeka a v zátvorke je napísané, že vyšetrených bolo, alebo dokončených iba dva prípady. Ja by som, možnože aj občania by boli radi počuť a vidieť, že tie ďalšie prípady, čo rozpracovaných chýba, chýbajú nejaké iné dôkazy, alebo je to pred ukončením ako, hej? Lebo 47 a 2 ukončených, to je podľa mňa takisto ďalší nepomer, hej? Kde je chyba? Čo, kto nekonal? Les teda nekonal, nejaké naše ministerstvo, súdy nekonajú, prokuratúra, kto? Nech mi niekto toto povie, pretože to mi v správe chýba, to vám musím povedať otvorene, že to mi chýba, aby som ne, nerád bol, aby sme to o rok opakovali to isté, že áno, zase tam to neni a s tým sme sa nevyrovnali. Takže to by bolo ďalšie. Samozrejme že to, že máme aj nárast, by som povedal, škôd, aj nejakou tou raticovou zverou, to je jasné, proste tam tie diviaky, tam robia proste iba škodu. Stále to nejako ľudia atakujú.
Čo mňa osobne potešilo, ako aj ornitológa, ale v tom negatívnom slova zmysle, že v tejto správe ste sa nevyhli ani teda hodnoteniu aspoň z časti teda tej poľovnej pernatej zveri, alebo tak by som to proste nazval. Ja tvrdím, že nemala by to byť poľovná, malo by to všetko byť chránené, pretože ja to vidím takto, že tieto, teraz hovorím o hlucháňovi tetrovovi, to sú také glaciálne relikty, ktoré proste by sme si tu mali chrániť a nie že ešte po nich strieľať, takže tu konštatujem, že sa znižuje populácia a keď si pozrieme aj do tých tabuliek, ktoré máme, tak zhruba to, čo sme v roku 2000, v roku 2000 pri našom atlase rozšírenia hniezdnych párov vtáctva na Slovensku konštatovali, že máme tu plus mínus nejakých 300 až 350 párov tetrova, teda hlucháňa holniaka a tetrovova, teda holniaka a nejakých 700 párov tetrova hlucháňa, že plus mínus sme asi v týchto, (reakcia spravodajcu) no áno, takže hovorím, ja by som bol rád, aby to vôbec v nejakej poľovnej zveri neboli, hej, na to som myslel pán spravodajca, lebo vyzerá, že mňa to trošku proste bolí, hej, keď sme boli v Antone Svätom, myslím, že dobre, opravte, tam ten pán Coburg, proste keď každý rok nezastrelil hlucháňa, tak mu povedala jeho veštkyňa, že umrie. Hej? A koľko rokov žil, tak jeden padol, no a že vraj v tom roku, kedy neodstrelil, tak zomrel. Že vraj to bola pravda, no aj dúfam, že tomu teraz nebudeme v 21. storočí veriť, takže berte to takto, že to chcem, ja by som bol tiež len rád, keby sa to nejakým spôsobom aj v tej poľovníckej nejakej hantýrke trošku utriaslo.
Ale poďme trošku ďalej a síce, som veľmi rád, že v tejto správe sú navrhované opatrenia, ktoré hovoria: podporovať zachovanie, zlepšovanie a zvyšovanie biodiverzity pri obhospodarovaní lesov. To znamená, ja chcem veriť, že to nebude iba takto deklaratórne klišé. Dúfam, že pán Saniga Miro, ktorý je odborník na týchto hlucháňov, nám nebude konštatovať v roku 2014 z roku 2013 znovu nejaké tie tokaniská hlucháňa, aj tým lesným, hospodárskym, hospodárskou činnosťou mu znovu nejaké zabrali a zlikvidovali a zistíme, že tá, zvyšovanie biodiverzity aj v tejto oblasti nám bude klesať. To by som nebol rád.
Takže na to chcem upozorniť, aby aj lesníci proste pozreli na to a že tie odborne, by som povedal, vydokladované tokaniská, aby boli chránené. Lebo je to o tom. Je to o tom, vážení kolegovia, keď hovoríme, že majú aj iné vlastnosti, ten les, ja už neviem ten nový názov, aký vy tu máte, to sú iné mimo produkčné vlastnosti lesa, tak tvrdím, že ten vták má tam stopercentne miesto.
Takže to by bolo z ďalšej časti a vari nakoniec by som ešte chcel povedať jedno, že pokiaľ bolo konštatované aj v úvodnom slove pána ministra, že vlastne tie neodovzdané lesy zaťažujú štátne organizácie lesného hospodárstva, ktoré sú tam vymenované ako povinné osoby, tak aj vlastne, keď naozaj nás to zaťažuje, tak samozrejme sa chceme tej záťaže zbaviť, to je logická úvaha, hej? Tak dajme, že na prvý ten môj vstup k dobu č. 2, že vlastne prečo potom tie reštitúcie neriešime? A môžem vám povedať, že bol som na rokovaniach, lebo keď mi poviete, že stále je iba tá chyba na strane tých vlastníkov alebo tých, čo si požiadali o vrátenie, respektíve o reštitúciu, tak musím vám povedať, že nie. V mnohých prípadoch sa ešte kalkuluje s tým porastom, ktorý má byť odovzdaný, či ho tam nechám alebo nechám pred tým, ako ho odovzdám tomu vlastníkovi. A musím povedať, že ja som zasiahol v niektorých prípadoch, kde až prišli pracovníci riaditeľstva štátnych lesov, teda Lesov Slovenskej republiky, štátny podnik, Banská Bystrica, aby príslušného riaditeľa lesného závodu, by som povedal, utriasli do právnych noriem, ako má byť pri vracaní lesov.
Takže vážení, tam a máme ešte veľa čo naprávať a bol by som veľmi rád, keby sme tie neodovzdané lesy a hlavne tie reštitučné, ktoré finančne zaťažujú, ako konštatujeme, aby sme to nemuseli konštatovať ešte ďalších dvadsať rokov. Samozrejme neznámy vlastník, to je iná kategória. Neznámy vlastník, tam my budeme musieť sa asi s nimi vysporiadať trošku ináč, možnože aj tým, že ako ich spraviť známymi a to by sme si, páni kolegovia, mali asi tiež trošku vydiskutovať, to bude asi moja ďalšia téma, ktorú, keď dovolíte vám, pán minister, nastolím, aby sme sa trošku aj s tým pohrali a povedali, že ako by to malo byť, ale hovorím teraz o tých známych vlastníkoch neodovzdaných a reštitučných. Tam je problém. Tam je problém, to znamená, budem veľmi rád, keď o rok povieme, že ten problém sme nejakým spôsobom, ja neviem, dali na desatinu objemu, aký bol v roku 2012 a vtedy poviem, že áno, niečo sa pohlo a keď budem môcť tomu pomôcť, samozrejme budem nápomocný, aby sme to nejakým spôsobom spolu kontrolovali.
Dobre, vážení kolegovia, kolegyne, ďakujem, že ste ma vypočuli. Nakoniec ja poviem jedno príslovie, ktoré možnože vám tu budem opakovať, nehnevajte sa, ale stále, lebo ja tvrdím, že naši predkovia vkladali svoju životnú múdrosť aj do prísloví, ktoré hovorili o tom, že ako má ďalšia generácia žiť, pretože ináč by sme tu asi neprežili, Slováci pod Tatrami, takže ja to beriem takto, vážení, a ja som si pred dvoma týždňami v Katolíckych novinách prečítal veľmi zaujímavé slovenské príslovie, ktoré som vôbec doteraz nepočul, možnože vy ste ho počuli, tak sa ospravedlňujem, keď ste ho už mali v merku a myslím si, že toto je krédo a to je slovenské, to nie je ani čínske, ani tchajwanské, ani americké, je to slovenské príslovie, keď Katolícke noviny neklamú a dúfam, že neklamú, takže hovorí jedno a to je krátka veta, ktorá hovorí o všetkom. Takže odkaz našich predkov pre našu generáciu, ktorú teraz tu žijeme v roku 2013 slovenských: "Žime tak, aby bolo i chleba i neba". Ešte raz: "Žime tak, aby bolo i chleba i neba". Takže vážení páni kolegovia, urobme zo Slovenska to, čo naši predkovia nám odkázali a vtedy, myslím si, že by sme mali mať aj o tom chlebe aj o tom nebe v pohode a dobre pre ďalšie generácie, ktoré prídu po nás. Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Nech sa páči, pán poslanec Mičovský, máte slovo.

Dobré ráno. Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, spravodajca, kolegyne, kolegovia a dovolím si k tomuto pozdravu, keďže pomerne vysoké percento v tejto chvíli v snemovni predstavujú lesníci, dodať aj tradičný lesnícky pozdrav Lesu zdar. (Hlasy z pléna - zdar.) Tak, aj odpoveď je správna, pani podpredsedníčka. Dobre. Pôdohospodári majú, teda podpredsedníčka nášho výboru, majú pôdohospodári takýto pozdrav? Dobre, nebudeme to teraz rozširovať.
Včera sme začali rokovanie o zelenej správe. Ja som si k tomu doniesol dve knihy. Jedna je taká skôr čierna, druhá červená. Obidve do tohto farebného spektra použijem, ale chcem zdôrazniť aj zaujímavú symboliku, ja mám symboliku rád, že po zákone roka, najhlavnejšom, najdôležitejšom zákone, ktorý snemovňa má česť prerokovávať, prišiel hneď vzápätí nie zákon, ale prerokovanie o zelenej správe a ja viem, že celkom možno to nebude niekomu pripadať ako úplne náležité, ale ja si myslím, že ak zákon o rozpočte je zákonom roka, tak správa o lesnom hospodárstve - zelená správa je tiež správou roka, pretože naozaj to nie je politická správa, ale je to správa o niečom, čo sa nás týka absolútne všetkých, či chceme alebo nechceme.
Ale chcem tak trocha pokorne dodať, možnože sme sa dopustili a ja sám prvý, nejakej chyby pri vstupe do rokovania o tejto správe. Tu jednoducho funguje taký vzorec, ktorý možno má svoju politickú logiku, ale myslím si, že nie vždy je dobré ho použiť. Minister príde s materiálom, na to sa hlásime my, poslanci opoziční a nie koaliční, aby som to tak povedal presnejšie. Hľadáme to, čo môžme skritizovať, potom sa prihlásia poslanci vládni, ktorí už ani nepozerajú na samotný predmet, ale pozerajú a počúvajú to, čo sme povedali. Hľadajú zase to, čo by mohli skritizovať na našich výrokoch a tak akosi, ani keby nám sa niekde stratila tá podstata, ktorá by mala byť nie v tom, že budeme hľadať slovíčka, na ktorých sa môžme nachytať, ale že budeme hľadať podstatu toho, čo je predmetom rokovania.
Ja si myslím, že včera sa udiala taká vec, ktorá možno by mohla byť povedaná ako zaujímavý štatistický údaj. Nevystúpili tu politici vládni a protivládni. Vystúpilo tu niekoľko zaujímavých ľudí. Ja som si tak povedal, je to jeden špičkový slovenský odborný prírodovedec, vedec a ak som dobre počítal, štyria lesníci. Prepočítal som si aj z ich rečí aj z toho, ako ich poznám roky, ktoré odpracovali, odslúžili v prospech slovenských lesov títo piati ľudia, vyšlo mi 116 rokov. Tu včera prehovorilo 116 rokov skúseností, poznatkov, presvedčenia. Však dokonca 4 z tých 5 jedna Alma mater mala. Tí ľudia sa na chvíľočku stali politikmi na pár rokov. Ja to som už nerátal, koľko sú, keby sme rátali politické roky týchto ľudí, tak možno by nám vyšlo nejakých 15 rokov.
Zoberte si 116 rokov životného kréda, presvedčenia, profesie a poslania a mizerných 16 rokov v nejakej politike, ktorá je dôležitá, ale ktorá predsa nemôže a tobôž nie v takomto prípade, keď máme na rokovaní nie zákon, ktorý vyšiel z nejakej ideovej dielne, ale správu, ktorá sa nás týka všetkých. No tak táto váha, či nerovnováha, to jednoducho musí byť pomenovaná a ja verím, že všetkých tých piatich, aj tí, čo sa dneska k nim pridali, spája nie politický boj proti pánovi ministrovi. On nie je minister v tejto chvíli, minister vládneho SMER-u, nejaký môj nepriateľ. On je v tejto chvíli môj minister, ktorý hovorí o veciach, ktoré ma bytostne zaujímajú a kde hľadám súvislosti. A propo súvislosti. Martin Fecko skončil jedným pekným slovenským porekadlom. Mňa v tej chvíli napadlo, že som mohol začať iným, tiež rýdzo slovenským porekadlom, nie výrokom. Príroda, ten výrok znie takto: "Príroda odhaľuje svoje tajomstvá tomu, kto pozerá, počúva, pozoruje, premýšľa a odhaľuje súvislosti." Viete, kto to povedal? Túto krásnu vetu povedal ten pán, ktorý je známejší inou vetou, oveľa kratšou, zachovajme lesy potomkom. V 18. storočí to bola dôležitá veta, pretože v 18. storočí naozaj banský priemysel víťazil nad lesmi a lesy mizli. Túto vetu povedal v blahej pamäti jeden z najvýznamnejších slovenských lesníkov, ktorého múdrosť potvrdili veky a roky nasledujúce, čiernobalogský rodák Jozef Dekrét Matejovie. Takže Martin, ďakujem, ty si začal, ty si skončil krásnym príslovím a myslím si, že je celkom dobré pokračovať týmto, pretože je veľmi dôležité pre to, čo chcem povedať nie svojim lesníckym kolegom, ktorých nemôžem z toho školiť, pretože tých 116 rokov máme dohromady tých skúseností, ale ktoré treba možno povedať tým, ktorí nemali tú radosť a tú česť stať s lesníkmi. Každý predsa nemôže byť lesníkom a povedať občanom, pre ktorých nie pracujeme, my pre nich slúžime. Lesníctvo je naozaj služba.
Takže ja sa ospravedlňujem za ten nešťastný vstup, keď som tiež sa vlastne stal akousi obeťou či pokračovateľom tohto spôsobu, že minister príde a my hľadáme a zase vládni poslanci na nás. Prišiel môj minister, môjho životného zamerania, predložil správu, ktorá mi je blízka a ja som predsa aj včera povedal, aj keď mi to potom niekto z vás vytkol, že to nebolo celkom jasné, že ja na tej správe v zásade chybu nenachádzam, že tie fakty, tá štatistika, ktorá tam je uvedená, ja som si to prečítal, ja som nemohol z toho vyvodiť záver, že je tam niečo, čo nejakým spôsobom popiera moje lesnícke skúsenosti, cítenie alebo názory.
Dovolil by som si len k tomu takú maličkú vetu, možno trocha to znelo nadnesene, ale veď každý máme právo aj nejakú nadsádzku, že keby som ja sedel na kresle ministra pôdohospodárstva, takže by som svojim úradníkom povedal, že chlapci pozor, dobre, štatistika môže byť, ale ja tam chcem mať aj niečo navyše a práve to bolo predmetom môjho ozaj dobromyseľného vystúpenia, že navyše teda by som tam chcel mať takú záležitosť, ako je práca s verejnosťou. Bolo povedané, že to možno nie je také dôležité a jasné, keď ministerstvo myslí, že to nie je dôležité, že možno zaznamená to, že lesníckym skanzenom prešiel v tom roku 398 tisíci návštevník podľa oficiálnej štatistiky, tak to nie je dôležité. Ale ja som si povedal, tu použijem tú prvú knižku, keďže ja sa cítim byť jeden z priekupníkov v práci s verejnosťou a mal som tú česť a prichádzajú Vianoce.
Pán minister, pred chvíľočkou ste odmietli jeden darček tu od jedného kolegu, darček, no výzvu. Ja budem trocha miernejší, nebude to politické. Je to knižka, do ktorej nafotil krásne slovenské lesy tím otca a syna Bartovcov známych slovenských fotografov a ku ktorým ja som mal tú česť napísať texty, ktoré sú istým vyznaním. Nie je v tom žiadna politika, je v tom krása lesníckeho poslania. Tá kniha sa volá Lesy a ľudia a ja vám ju teraz s radosťou venujem. (Odovzdanie knihy ministrovi a reakcia ministra: Knihy mám rád. Ďakujem pekne.)
Takže ďakujem pekne pánovi ministrovi, môjmu ministrovi, ktorý pôsobí v oblasti, ktorá ma bytostne zaujíma, že túto knižku prijal a odpúšťam, resp. nevyjadrujem sa, nebol som autorom to, že to tam práve v tejto správe, tá práca s verejnosťou nebola. Nemusí byť. Keď nechceme mať v tej správe, to, čo sa udialo aj minulý rok v oblasti toho boja, to je nesprávny názor, ale tak to vypadá, žiaľ, na verejnosti, medzi táborom lesníkov a ochranárov, ktorý je nezmyselný a ktorého podstatu ešte dnes poukážem, že fakt treba vnímať ako absolútne absurdnú, tak toto je vec, ktorá tiež tam, keď ministerstvo usúdilo, že tam nechce mať povedzme zmienku o tom, že bola tu konferencia vo Zvolene, ktorá povedala, že tu už tie rozpory zaniknú. Dvaja ministri to deklarovali. Mohla tam byť o tom veta. Nádejná silná veta. Ministerskí pracovníci usúdili, že to nemá byť v zelenej správe, že táto dejinná udalosť, ktorá sa prisľúbila, ktorá zabliká aj nádej, nie je toho hodná. Nie som autor správy, nech to tam nie je.
Keď ministerskí pracovníci usúdili, že tam nemá byť zmienka o kráľovskej lesníckej disciplíne, o hospodárskej úprave lesov alebo ľudovo nazývanej lesnej taxácii, o jej vážnych problémoch, o jej obrovskom význame, nemusíme ísť do histórie, nemusíme spomínať, ako to vzniklo. Ja som včera už povedal, že pán Hatiar tvorca modernej zlúčenej zjednotenej taxácie sa možno symbolicky v hrobe musí obracať pri niektorých veciach, ale tu v tejto chvíli možno aj odpoveď pre pána poslanca Lojza Hlinu. Ja som si nedal tú námahu, opäť obdivujem, ako poctivo sa vie pozrieť na súvislosti, ale ktovie či tie problémy s číslami nevyplývajú práve z toho a na tom sme sa aj zhodli, to aj pán spravodajca Lebocký na výbore ma podporil, aj včera Tóno Cicoň, ďalší lesník, proste sme sa zhodli na tom, že v taxácii je dačo zlé. Dačo zlé je v taxácii, ktorá, ako pred chvíľočkou povedal lesník Martinák, je veľmi dôležitá. Tá taxácia je totálne podvyživená. Šéfovia z taxácie z Národného lesníckeho centra spínajú pohľad k nebesiam a hovoria, že družicové prieskumy to vyriešia. Nevyriešia. Ak taxátor nepôjde do lesa s tou priemerkou, ktorú sme spomínali, ak neurobí, keď už nie priemerkou ani naplno, tak aspoň štatisticky významnými spôsobmi, ktoré my dobre ovládame a ktoré jednoducho sú vysokou odbornosťou, tak vera bože, budeme mať možno v tých číslach, milý Lojzko, ešte väčší neporiadok, pretože taxátori dnes hovoria a to vnímajte, myslím, že kolujú po Slovensku petície, myslím, že tu je vysoká nespokojnosť, pretože pred časom sme urobili jednu veľkú chybu, že sme ich vytvorili ako súkromníkov, osudovú chybu Národného lesníckeho centra, že sprivatizovalo taxačnú službu a dneska tých taxátorov, ktorých sme sprivatizovali s cenou 12 euro za hektár, aby robili plány, aby chodili s tými priemerkami, aby prešli tie 2 milióny hektárov lesov, tak ako sa prejsť majú za tých 10 rokov, dneska im hovoríme, že im na to netreba už 12 eur za hektár, ale im hovoríme, že to musia robiť za 6 bez DPH.
Neurobia to za tie peniaze, to som si len považoval za potrebné na vystúpenie pána poslanca Hlinu povedať, že jedna z príčin je tá, že spíname oči k družiciam a hovoríme o družicových prieskumoch, ktoré nikdy nenahradia poctivú prácu lesného taxátora, ktorý si to musí odšľapať a ktorý musí stráviť na lesnohospodárskom celku, pre ktorý robí program starostlivosti o lesy, ako teraz nazývame lesné hospodárske plány a musí tam stráviť pekných pár mesiacov terénnych prác v lete, aby v zime tento plán urobil. Áno, taxácia je kráľovská disciplína a taxácia ako kráľovská disciplína jej padá koruna z hlavy. Ja budem poobede v jednej konkrétnej interpelácii práve o tomto rozprávať. Takže, keď ministerskí pracovníci usúdili, že v zelenej správe kráľovskej disciplíny netreba, netreba jej venovať ani riadok, je to opäť ich právo, ja to naozaj nemyslím ironicky, v tej správe jednoducho nemôže byť všetko a autor je autor, ten sa vždy rozhodne, čo áno a čo nie a je to vec niekedy náhody, niekedy možno aj konkrétnych pracovníkov. Nekritizujem, len pripomínam.
Ak mi chýbal aj nejaký informačný odstavec o tom, že čo sa udeje, alebo čo sa udialo s 5 miliónmi eur odvodu do štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, no tak mi to chýbalo, lebo už som to včera pripomínal, že tie odvody sú nesystémové, že že tam kde by sme mali dávať, tam berieme, že tým podpisujeme sa pod istú krátkozrakosť, síce stvrdzujeme svoju 4-ročnú politickú orientáciu orientovanú na najbližšie voľby, ale popierame to, že sme tu predovšetkým občania, ktorí chcú, aby ich deti po nás žili v dobrej krajine. No ak to takýmto spôsobom vidíme, tak potom môžme z tých lesov zobrať tých 5 miliónov aj tomu Uliču, ako som včera spomenul, tých tristotisíc. Tej hladovej už skôr ukrajinskej ako slovenskej doline, no zoberme tých tristotisíc, veď čože, je tam jediný podnik, ktorý ako tak ešte zamestnáva posledných pár ľudí, nech dajú tristotisíc do Bratislavy. Kruté, nesociálne, to sme ako dali, to už je inak pridaná hodnota, už nám nestačí 5 miliónov len z Lesov Slovenskej republiky, čo ja vravím, keď pánovi generálnemu riaditeľovi Határovi povedia 50 miliónov, tak ich dá, verte tomu. Len, hospodárenie v lesoch, ja to zdôrazňujem a prosím a prosím pána Pellegriniho a všetci, čo majú takýto pohľad na financovanie štátu, že na lesy sa nemožno pozerať týmto spôsobom.
Ale opäť, nebudem do šírky, tieto veci sú známe, ale možno treba občanom povedať, že tu naozaj prebieha istý boj o budúcnosť Slovenska v 21. storočí. Lesy budú základným predpokladom toho, ako táto naša spoločnosť bude vypadať. Tá polovica krajiny je lesa, každý druhý meter štvorcový je, patrí lesu na Slovensku. Musí nás to zaujímať a musíme si vedieť povedať, či máme do tých lesov investovať, aby deti žili v dobrej krajine alebo ich máme v rozpočte pre rok 2013 podojiť, lebo napokon veď oni to dajú, dajú aj z toho Uliča tých 3tristotisíc pošle riaditeľ. Možnože nebude mať na základné veci, ale ich pošle, lebo politické nominácie, respektíve lebo spôsob riadenia lesníctva je, žiaľ, aj takýto.
Ak sa rozhodli ministerskí pracovníci, že tam nedajú informáciu o jednej z najdôležitejších vecí, ktorá sa týka efektívnosti práce a budúcnosti lesného hospodára, o stave lesných ciest, tak ju tam nedali. Ja som už to povedal a musím to povedať, to je základná vec, ktorá rozhoduje o tom, ako môžme kvalitne pracovať. A možno aj o tých požiaroch, Martin, ako vieme rýchlo zasiahnuť a možno v prípade nejakých mimoriadnych udalostí, ako vieme zachrániť ľudské životy. Že majú Švajčiari 40 metrov na hektár a my len desať? Toto sú Švajčiari. No dobre, veď už sme hovorili o tom, že Slovensko bude Švajčiarskom, mali sme také bilboardy za Mečiara, že ich vo Švajčiarku nafotili a povedali sme, že to sme my.
Tak viem, nie sme, ale mali by sme si povedať a tí ministerskí pracovníci to tam mohli zapracovať, no urobme z toho aspoň meter navyše, na ten hektár, že keď aspoň jeden meter sa priblížme k tomu Švajčiarsku, ktoré nás prevyšuje štyrikrát. A Rakúšania tri a pol krát. Chýba mi to tam, ministerským pracovníkom to nechýbalo, majú na to plné právo, mne to tam chýba a dovolím si na to naozaj dobromyseľne upozorniť, že ja by som im to nedovolil, aby to tam nedali. Aby nedali aj víziu, čo sa má udiať, pretože zelená správa nie je len o stave, ale aj o tom, čo sa má udiať.
Ak je tam ani nie slovíčko o hradení bystrín, o tom, že povodne sú vážnym problémom Slovenska a že povodne nevyriešia železné zátarasy pri Devíne, tie riešia dôsledok. Len múdry lekár a lesníci sú múdrymi lekármi krajiny, tí riešia príčiny a príčiny povodní vznikajú na horných tokoch našich bystrín a to je v lesoch. Kedysi moji kolegovia to vedia, lesníci študovali to, jeden celý semester pracovali v teréne a nad rysovacími súpravami na predmete hradenie bystrín a mali z toho skúšku. Leoš Skatula významný, síce český, ale na Slovensku pôsobiaci lesník. Ešte dodnes v hornohorehronskej doline sa môžte pozrieť na diela z 20. rokov, ktoré založil. Ale nejde len o Leoša Skatulu, množstvo proste absolventov lesníckej fakulty ovláda profesiu hradenia bystrín, akurát to vyznieva tak ako streľba so slepými nábojmi, že naučiť sa to naučili, len štát na túto oblasť nedáva takmer nič.
A potom prichádzajú novopozvaní mesiáši, ktorí hovoria, že to vedia vyriešiť. Ja sa z toho nevysmievam. Ja viem, že každá kvapka zadržaná v krajine je dôležitá aj z hľadiska hydrológie, aj z hľadiska bezpečnosti krajiny. Len chcem zdôrazniť, že lesníci to vedia, že majú na to spôsoby vysoko odborné, a že by bolo dobré, keby zelená správa na túto našu schopnosť upozornila a keby aj povedala možno aj ostatným kolegom pána ministra vo vláde, že síce vieme, že každý natŕča ruku a každý pýta, nech je minister financií modrý, červený alebo zelený, a že ten nemá možnosť dať každému, ale že je potrebné, ak chceme tie povodne mať pod kontrolou, tak nestavať len železné múry pri Devíne, ale stavať aj HB-čky, to je lakonický názov hradenie bystrín na horných tokoch, ktoré len Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik spravuje, 19 800 kilometrov, polovica rovníka. Nechýbalo to ministerským pracovníkom, mne by to tam chýbalo.
Ak ministerstvo nechcelo vyhodnotiť poznatky svojich pracovníkov zo štátnej správy, ktorí sú priamo podriadení na lesných úradoch bývalých, ktorí majú poznatky, že kalamita naozaj nie je vždy kalamitou, a že kalamita prírodná je mnohokrát doplnená aj kalamitou v ľudských svedomiach a ja to viem od tých úradníkov, ktorí sa možno logicky nemôžu odvážiť to tak nahlas povedať, ale ja viem, že tie skúsenosti, poznatky a kritika dochádza aj do tých vysokých miest bratislavského ministerstva na Dobrovičovej. Je to škoda, že to nepovieme, pretože by to bolo dobré tým ľuďom, ktorí majú problém s tým a trápi ich to, povedať. Vieme o tom, chceme to riešiť.
Kalamita je vážny problém, ale vravím nie je to len problém prírodných živlov ale aj problém ľudského svedomia.
Ak sa ministerstvo rozhodlo nedať tam takú správu ako, že v lesoch pribudol ďalší laureát ceny Jozefa Dekréta Matejovie, ktorú som mal česť kedysi iniciovať, navrhnúť lesníckej komore aj lesom, a ktorá každoročne sa udeľuje na moje veľké potešenie a vďaku. Škoda, mohlo tam zaznieť meno, že máme významnú cenu, každý rok ju udeľujeme a dostal ju ďalší lesník. Možnože ju v budúcnosti dostane aj nelesník, napokon už som spomínal tie rozdiely medzi takým významným profesorom, ako je tu prítomný náš kolega poslanec Huba a lesníkom viete, keď budeme hľadať zákopy, nuž nájdeme, ale keď budeme vidieť les, tak si môžme podať kedykoľvek ruku.
No a skončil som možno včera tým a opäť, no ak, ak europortál ako služba, ktorá mala slúžiť lesníkom v období, ktoré končí o dva týždne, no ak tam tá zmienka neni o tomto významnom europortále, ja viem, no asi je to boľavý prípad, ale bol by som taký chlap, povedal by som, a dáme to tam. A nech, keď ten Mičovský toľko vykrikuje, nech vie, že je to funkčné, je to dobré a bude to slúžiť. Ja viem, čo napísala finančná správa, nemohla uznať argumenty národnolesníckého centra, lebo povedala, ale páni, veď to mal byť program, ktorý mal slúžiť ľuďom do roku 2013 do 31. decembra.
Čo tu hovoríte o tom, že vy tu ešte dobehnete, vy to ešte urobíte? Aj pán minister dal príkazy, musíte. Áno len 2009, 2010 je už za nami. Otázka je, čo by sa dialo, keby sa nedialo nič z našej strany. Ale dobre. Ostaňme v tom tóne, že to sú veci, ktoré naozaj pán minister a jeho ľudia sa rozhodli a majú plné právo dať alebo nedať a ani v Biblii nie je všetko, prečo by malo byť v zelenej správe? A ja naozaj, ak som vniesol do toho ten tón taký, že je všetko zlé, nie, ja som to povedal málo jasne, ja nemám problém so zelenou správou, s tým čo je tam napísané, určite pribudne zase do môjho radu kníh, ktoré mám v knižnici a kde všetky zelené správy o stave lesného hospodárstva si nielen ukladám, ale často sa do nich aj zapozerám a listujem si v nich, lebo ja som klasik, pre mňa internetové texty nie sú tak vzácne, ako papierové. A pri tejto takej istej pokornej ospravedlňovačke za to, že som to možno nepovedal tak jasne, a že som si dovolil len povedať, že niektoré veci mi tam chýbali, chcem poprosiť pracovníkov ministerstva a pána ministra, ktorý im to môže prikázať, aby ak toto všetko, čo som spomenul nebude aj v budúcoročnej zelenej správe, nech to tam nie je, uznávam, autorské práva aj v tomto smere.
Pán minister, ale veľmi vás prosím a viem, že tam to nemusí byť problémom, lebo je to rýdzo odborná vec pre 21. storočie a pre každého občana v našej krajine. Tu jednu vec, veľmi vás prosím, mi do zelenej správy, čože mne, občanom Slovenskej republiky a lesníkom za rok 2013 už dajte, hospodársky spôsob, to ako tí lesníci, aké nástroje, akú páku, aký ten princíp pri správe lesného majetku pri tých dvoch miliónoch hektároch použijú. Včera som prebehol letom svetom od devastácie, ktorá nemala žiadne dôsledky, cez holoruby, podrastovia, ako sa to prudko mení, že to, čo sa voľakedy menilo stáročia, sa teraz už mení za desaťročia a dokonca teraz sa to mení pomaličky už za roky. My vieme, že výberkoví hospodársky spôsob nie je použiteľný úplne všade, aj minule som mal možnosť s pánom ministrom prehodiť, že mu niekto povedal, že 18 %. Pán profesor Saniga hovorí: "určite viac ako 50 %", mňa voľakedy učili, že len 2 %. Nie je to otázka percent, aby sme si tu hovorili, je to otázka tá, že musíme občanom jasne povedať, že lesníci pri svojej službe sú povinní, to neni dobré slovo, s radosťou to vykonajú, len ich treba k tomu možno aj usmerniť aj prostredníctvom zelenej správy a tým, ktorí bojujú na tomto fronte, povedať, dobre robíte. Že tento spôsob hospodársky ten tá najvyššia lesnícka pilotáž, dokáže malé zázraky, dokáže stabilizovať krajinu bez toho, aby sme museli do nej dávať peniaze.
Ľuboš, to neni otázka, že potrebujeme zalesniť 19 tisíc hektárov ako v zelenej správe a tešíme sa, že 37 % z toho máme prirodzenú obnovu, ale nám toto percento nejak stagnuje. Hej voľakedy keď sme my boli v Medzilaborciach, tak sme mali ani nie 10 % prirodzenej, takže 37 bolo percentom snov. Tu treba povedať, že vôbec nebude treba žiadnu obnovu prirodzenú ani neprirodzenú, respektíve zamýšľať sa nad obnovou ako takou, pretože výberkový les sa obnovuje sám. To treba občanom povedať, že ten les bude rovnako krásny, že poriadne ani nezbadali, že sa v ňom hospodári, ďalší malý zázrak. Tu treba povedať našim drevárom, že im dáme tú istú hmotu, ale ešte kvalitnejšiu, ale v tom istom množstve. Tento zázračný spôsob to jednoducho má v sebe zakódované. Tu treba povedať našim ekonómom, že tento spôsob nie je drahší ale je lacnejší, nebudeme robiť zalesňovanie, nebudeme, tam kde sme zalesňovali 300 hektárov bude možno 3 niekedy pomôcť. Takže, ekonomika je tu zázračne naštartovaná smerom takým, že pán minister Kažimír, keď by sme ho chceli prevrátiť na nejakú lesnícku nôtu, tak, tak musí tomuto spôsobu tiež zatlieskať.
Tu treba povedať, že stabilita krajiny bude úplne taká, že problém s lykožrútom a problém medzi lesníkmi a ochranármi, ktorých som už nazval, že je umelý, vôbec nebude existovať, pretože výberkový les má v sebe silu, ktorá sa jednoducho prejavuje tým, že lykožrút tam nikdy nezvíťazí. Verte tomuto, nie sú nejaké výmysly Mičovského, ktorý sem príde pred vás v zelenej uniforme a rád vám stále opakuje svoje pravdy. Ja sa hlásim k tomu, že som lesník, ktorý sa na chvíľočku stal politikom ale to je vec nad veci. To je vec, ktorá naozaj pomôže všetkým a je to úplne jedno, kto bude vládnuť a ak táto krajina potrebuje múdru lesnícku budúcnosť a ja chcem teraz zdôrazniť to, že toto je a to možno preto prosím, aby to v tej správe bolo, to je ako každá veľká vec ako každá novinka, vždy najprv má veľa kritikov.
Mohli by sme sa staviť tu o mnoho vecí a rôznym spôsobom, dám svoju hlavu na to, že výberkový hospodársky spôsob je v 21. storočí rozhodujúcim spôsobom ekologickej, ekonomickej, občianskej, sociálnej, klimatickej a ešte si dajte k tomu, aké chcete dovetky, stabilizácie krajiny, krajiny pre všetkých, pre všetkých, ktorých táto sto päťdesiatka zastupuje a pre všetkých, ktorých ďalšie sto päťdesiatky budú zastupovať. A tým by som rád aj toto možno ukončil, aj celý svoj vstup, ktorý som včera tak voľáko nemal celkom premyslený a zamrzelo ma, že niektoré veci ste vyhodnotili, kolegovia lesníci, tak ako ste vyhodnotili a chcem teda jednoducho poprosiť, že potrebujeme vniesť pre kolegov, ktorí v rámci PRO SILVA naozaj zázračným spôsobom bojujú za tento spôsob, ktorému uverili, ja ich nebudem menovať, ale to už je množstvo lesníkov. Len možnože to je ten paradox, že zospodu sa to tlačí, zospodu táto lesnícka, ozaj doslova zelená nádej vyrastá naplno, objekty pribúdajú a ja veľmi prosím, aby aj zhora, cez ministerstvo, táto snaha, ktorá niekedy máme, pán minister, také lesné správy, kde to robia lesníci tak skoro potajme, aby ich niekto neskritizoval, že ty sa tu nehraj na ochranára, ty dávaj kubíky. Áno, treba to otvorene povedať, toto niekedy funguje. Aj to funguje, že bielu farbu nepoznáš, ale dobre, to je tá každá štatistická veličina, každý štatistický súbor má svoje plusové, aj mínusové hodnoty. Ale ja chcem povedať o tých pozitívnych, máme ľudí, ktorí to robia, ktorí tomu veria a verte tomu, že je čomu veriť, len možno treba k tomu tú podporu. Ja verím, že sa dopátrame k tejto podpore aj tou malou zázračnou vetou, o ktorej budeme rozprávať v zákone o lesoch v januári, dajbože, budúceho roku.
Chcel som použiť vo svojom vstupe dve knihy, čiernu som už použil, o zelenej správe som rozprával, tak použijem ešte tú červenú. Včera vznikla pri rozprave o štátnom rozpočte taká zaujímavá diskusia medzi mnou a pánom poslancom Blahom, ktorý rád cituje niekedy marxistických autorov a ja som si jedného marxistického zobral, resp. zobral som si ekonomickú demokraciu dnes, ktorá je knižkou, ktorá má, v radoch SMER-u požíva veľkú úctu a pán Blaha mi to vlastne aj pripomenul, áno, že ten pán Schweickart je marxista, prečo nie, ja nemám to videnie sveta, že všetci sú len čierni a bieli. Ak ten pán Schweickart napísal, že, a ja si to teraz, tú vetu dovolím rozšíriť, včera som použil tú časť, ktorá mi pasovala pre štátny rozpočet a teraz možno, ona má skutočne dôvetok, ktorý som neprečítal, ktorý pasuje pre túto tému dnes.
Takže pán Schweickart povedal vetu, ktorou by som rád skončil: "Obnoviť funkciu ekonomických hraníc štátov znamená predovšetkým obnoviť dôstojnosť človeka a pridať neovládateľnému hospodárskemu rastu a vyčerpávaniu prírodných zdrojov hodnotu udržiavateľnosti." To je podstata všetkého, o čom som sa tu snažil rozprávať, že v zelenej správe môže chýbať všetko, keď to tam autori nedajú, ale udržiavateľnosť, ktorá je vyjadrená práve hospodárskym spôsobom, ktorý mi tam chýbal a ľudská dôstojnosť, ktorá je daná tým, že ľuďom, ktorí bojujú za tento spôsob hospodárenia, treba uznať, že teda sú hodní vďaky a dôstojnosti a nie kritiky, tak tu by som chcel, na tomto mieste poďakovať marxistickému autorovi Schweickartovi, na ktorého výrok som sa v tejto chvíli mohol oprieť kvôli tomu, aby som chcel ukázať, že mi ide o vec a nie o to, že z ktorých literárnych prameňov čerpáme. Lebo nie je dôležité, kto hovorí, ale čo hovorí, takže prečo nie. Ďakujem pekne za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca Mičovského sú štyri faktické poznámky, päť, končím možnosť, alebo ešte? Uzatváram možnosť. Nech sa páči, Alojz Hlina s prvou.

Ďakujem veľmi pekne. Ja takú poznámku, dve poznámky, teda prvá, že tých bulharských konštant, alebo ako sa to hovorín je v tej lesnej správe viac, ako v štátnom rozpočte, úplne suverejne. V zásade hovorí o tom, že čím viac rúbeme, tým rýchlejšie les rastie a tým viac lesné zásoby v lesoch máme. No tak, nech každý usúdi teda, že či je to takto správne a skončí to možno aj tak, že keď bude posledný strom v Medickej záhrade, tak pán Martinák tu bude mávať zelenou správou a bude hovoriť, že lesná zásoba stále a stále rastie.
A tú druhú poznámku, čo som chcel, pán Mičovský, že ja som nehovoril o politike, keď som pánovi ministrovi dával petíciu, ja som ho požiadal o vyjadrenie občianskeho postoja k tomu, že niekto má záujem zrušiť chránený areál na Bôriku. A teraz mi povedzte tú logiku, ja som rozmýšľal nad tou logickou, že kde je tá logika. Viete, kde je tá logika? My sme schválili zákon o ochrane prírody, kde štát bude zamieňať, bude môcť zamieňať chránené územia. Čiže je nelogické, aby štát zamieňal svoje chránené územie, čiže čo urobí? Zruší chránené územie, ktoré má a potom ho zamení, asi, predpokladám, že taký je nejaký scénar, že by bolo absolútne nelogické, keby on svoje chránené, čiže v prvom kole je potrebné zbaviť štatútu ten borovicový hájik pod Bôrikom štatútu chráneného územia, o to ide. No však, viete ja viem, že ste veľa s tým komfortní, že vám to nevadí z Komjatíc je ďaleko na Bôrik, ale to je princíp. Otázka stojí, že či sme s tým komfortní, či nám to takto vyhovuje, či pôjdeme ďalej a ďalej, to ja som ho k tomu vyzval, k podpisu pod petíciu. No odmietol, čiže teda nech ľudia vedia, že pán minister odmietol podpísať petíciu na záchranu borovicového hájika. A keď už promujeme tie knihy, tak ja som mal pripravený na zákon o lesoch, ja, ak on sem príde, ten zákon, ja by som promoval túto knihu a to je kniha Posledná pevnosť, ľudí, ktorí skutočne majú radi les...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)