27. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán generálny prokurátor, panie poslankyne, páni poslanci, na úvod by som chcel povedať, že podobne ako Martin Poliačik súhlasím s mnohými vecami, ktoré ste povedali. Pán prokurátor, ja som zvedavý, ako sa vám podarí s tým vysporiadať v priebehu roka.
Chcem povedať, že oslovili ma hlavne alebo oslovil ma hlavne ten boj proti daňovým únikom a boj proti hospodárskym deliktom, pretože si myslím, že to sú naozaj tie najpálčivejšie témy, ktoré nás trápia. Zároveň chcem vyjadriť nádej, že sa Generálna prokuratúra nebude venovať politike, pretože v minulosti tomu tak bolo, keď ste tam ešte neboli, ale k tomu sa dostanem vo svojom vystúpení.
V prvej časti by som chcel podporiť môjho predrečníka Martina Poliačika a požiadať vás o osobnú angažovanosť v prípade exnovinárky Jany Teleki. Toto nie je vaše maslo, pán Čižnár, a som si vedomý, že sa nemôžete venovať každému štandardnému prípadu. Avšak 15 rokov vláčenia exnovinárky po úradoch za nejakú básničku alebo vyjadrenie v televízii nie je štandardný prípad. To je vysoko neštandardný prípad. A na doplnenie toho, čo tu Martin povedal, naozaj pracovať alebo narábať s onkologickým pacientom chorým na srdce tak, že je pripútavaný k radiátoru, ja pokladám za zverstvo.
A chcem zdôrazniť aj to, čo povedal Martin, že neriešim, či je Jana Teleki vinná, alebo nie. Ale zaslúži si mimoriadnu pozornosť moju, vašu, pán generálny prokurátor, všetkých nás v tejto sále a aj celej verejnosti. Pretože každý má právo na bezprieťahový a spravodlivý proces. A to, až kam zašiel tento prípad Teleki, svedčí o bezprecedentnom zlyhaní fundamentálnych funkcií právneho a demokratického štátu. Ona je dnes na úteku a skrýva sa v zahraničí, lebo nedôveruje slovenským štátnym orgánom a nemá vieru v spravodlivosť. A našou povinnosťou je pričiniť sa o to, aby sa vrátila naspäť k svojej rodine. Chcem vás požiadať, pán generálny prokurátor, z tohto miesta o spoluprácu, chcem vás požiadať, aby ste sa osobne zasadili, aby takéto prípady nemali viac miesto u nás. Viem, že ste tam krátko a že, relatívne krátko, a nemohli ste stihnúť veľa vecí, napriek tomu je najvyšší čas.
Moja dnešná žiadosť k vám je o to naliehavejšia, že skúsenosti mi hovoria, že represívne zložky štáty, a teraz mám na mysli tajné služby, ale aj políciu, majú vždy tendenciu byť viac drzé a agresívnejšie, keď sú pri moci komunisti a ich socialistické odnože. Vtedy si oveľa viac dovoľujú. Svedčia o tom mnohé dnešné ich skutky aj počas jednofarebnej vlády SMER-u, keď zastrašujú novinárov, ale aj svedkov mnohých závažných trestných činov.
Navyše sa jedná o jednofarebnú vládu socialistov, ktorí už počas tejto krátkej doby prejavili nenáležité sklony k totalitnému spôsobu vládnutia. Napríklad aj tým, že odmietajú obsadiť kontrolné pozície našimi nominantmi, opozície, a kontrolujú sami seba. Preto mám vážne obavy, že objektívna kontrola represívnych zložiek dnes de facto neexistuje.
V druhej časti môjho vystúpenia by som sa chcel venovať mimoriadne dôležitej časti, ktorú vaša správa neobsahuje. Je pravdou, že nie počas vášho vedenia prokuratúry sa stala záležitosť, na ktorú chcem poukázať, a práve počas doby, čo ste vy v úrade, ja osobne evidujem zlepšenie v tejto jednej konkrétnej veci, napriek tomu pokladám za potrebné o tom hovoriť.
Pán generálny prokurátor, vážené dámy, vážení páni, začiatkom roka 2012 bola Generálna prokuratúra bezprecedentným spôsobom zneužitá na politické účely. Generálna prokuratúra bola zatiahnutá do politiky. Pred niekoľkými dňami, 23. 11. 2013, uplynuli presne dva roky odvtedy, keď mi prezident Slovenskej republiky na žiadosť vtedajšej premiérky Ivety Radičovej odobral poverenie viesť rezort obrany. Aj dnes po dvoch rokoch som presvedčený, že skutočnou príčinou bolo naše protikorupčné ťaženie na ministerstve. Kšefty, ktoré sme prekazili nielen niektorým nečestným podnikateľom a zamestnancom rezortu, ale takisto červeným a modrým, vyústili do ataku, ktorý sa nedal ustáť.
A prečo to tu vlastne spomínam? Lebo súčasťou vyššie spomenutých intríg a atakov sa stala aj Generálna prokuratúra a aj Dobroslav Trnka, ktorý sa neospravedlniteľným spôsobom zapojil do predvolebnej kampane. Zarážajúca bola rýchlosť a hlavne pravidelnosť a periodicita, s akou sa začal v prípade nasadzovania odposluchov na Vojenskom obrannom spravodajstve dokonca osobne mediálne angažovať a prezentovať.
Zarážajúca bola rýchlosť, s akou boli niekoľkí vrcholoví dôstojníci služby obvinení bez toho, aby čo len jediný z nich bol vypočutý tak, aby sa to všetko stihlo ešte do parlamentných volieb. A dnes sú už odvtedy dva roky a prípad sa stále ešte len vyšetruje.
Tendenčné boli aj jeho časté mediálne výstupy, keď neustále nekorektne naznačoval, že ministerstvo, a teda aj Vojenské obranné spravodajstvo, niekto riadil, za ministerstvo niekto zodpovedal a podobne. Absolútne nenáležité a neospravedlniteľné výroky generálneho prokurátora. Ja chcem z tohto miesta, možno niekomu na počudovanie, oceniť zatiaľ váš prístup, že sa držíte od médií bokom.
Navyše z Generálnej prokuratúry pred voľbami neustále unikali dôverné materiály a informácie, texty uznesení obvinení, ktoré boli úmyselne zmenené v niektorých slovách, aby sa mohli, aby sa mohlo potom prehlásiť, že to nie sú, to nie sú originál dokumenty z Generálnej prokuratúry. Unikali neskôr výpovede svedkov, zoznamy osôb, na ktorých boli nasadené informačno-technické prostriedky. Všetko mali k dispozícii okamžite médiá. Ja som presvedčený, že toto sa dialo s jasným úmyslom ovplyvniť výsledok parlamentných volieb, a to sa Generálnej prokuratúre aj podarilo.
Ale to nebol jediný prípad únikov. Unikali výpovede svedkov, napríklad aj poslancov odtiaľto, poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí vypovedali k prešetrovanému prípadu samotnej voľby generálneho prokurátora v parlamente. Skrátka, unikalo všetko možné, čo bolo pre médiá zaujímavé a mohlo ovplyvniť politické dianie u nás.
Dnes sa karta otočila a sám Dobroslav Trnka lieta v problémoch. Úniky materiálov z Generálnej prokuratúry do médií, napríklad výpovede svedkov som evidoval aj po marcových voľbách. Musím však objektívne dodať, že v súčasnosti ich už je výrazne menej. Nedokážem z tohto miesta posúdiť, či je to tým, že niektoré prípady boli presunuté na Národnú kriminálnu agentúru a unikajú teraz z polície, alebo je to už výsledok vášho, kladný výsledok vášho pôsobenia a vašich opatrení.
Každopádne chcem vás, pán generálny prokurátor, z tohto miesta požiadať, aby ste sa osobne zasadili o to, že takáto situácia sa už nikdy nezopakuje, že materiály z Generálnej prokuratúry nebudú unikať. Ak sa tak niekedy stane, vinníci budú nekompromisne potrestaní.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne.
Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy je Daniel Lipšic, nech sa páči.

Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážený pán generálny prokurátor, ja by som sa rád vyjadril k predloženej správe. Nechcem riešiť ani konkrétne kauzy, ale skôr správu, lebo o tom podľa mojej mienky dnešné rokovanie je.
Uvedomujem si aj to, že tá správa bola pripravovaná zrejme ešte za vášho predchodcu a prichádza naozaj s pomerne veľkým opozdením do parlamentu. A vy ste aj v úvodnom slove niektoré veci posunuli trošku ďalej alebo modifikovali.
Totižto správy o činnosti prokuratúry dlhodobo vyznievali, nechcem povedať, že neobjektívne, ale skôr ako, ako snaha obhajoby prokuratúry, ako vo všetkých veciach dobre a správne koná. A keď sú problémy, tak to sú vyšetrovatelia alebo potom súdne prieťahy, alebo dožiadania. Nechcem povedať, že tam nie sú problémy, len problémy, samozrejme, že sú aj v činnosti prokuratúry a niekedy tá správa o činnosti prokuratúry mala taký nádych, akoby ju pripravoval odborový zväz prokurátorov, čo nie je dobré podľa mojej mienky. A vy ste v úvode minimálne dve veci zmienili, ktorými sa výrazne odchyľujete od toho predloženého materiálu, a jedna sa týka disciplinárnych konaní na prokuratúre a personálneho stavu. Nemyslím len čo do počtu prokurátorov na prokuratúre, a potom aj otázky mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré táto správa pomerne vehementne obhajuje.
Čiže oceňujem to. A myslím si, že by aj pre budúcnosť bolo dobré, keby správa o činnosti prokuratúry pre parlament, keďže ide o verejný dokument, mala ambíciu byť objektívna. To znamená, samozrejme, že aj zvýrazňovať pozitívne veci, ale aj problémy, ktoré samotná prokuratúra má.
Teraz si dovolím pár poznámok k samotnému textu a bude to skôr také heslovité, pár pripomienok. Vy ste spomenuli v úvode, pán generálny prokurátor, že vláda zrušila úlohy ohľadne prípravy nových statusových zákonov. A takisto kvôli tomu, že niektoré zmeny v týchto zákonoch sú predmetom konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde. K tomu ja mám jednu poznámku.
Ja si nemyslím systémovo, dokonca ani ústavnoprávne, že je správne, ako to chápem z tejto správy, ak je výlučným gestorom prípravy statusových zákonov Generálna prokuratúra. A myslím si, že, ako ste spomínali pri mimoriadnych opravných prostriedkoch, už od toho aj v Rusku upustili.
Totižto Generálna prokuratúra, samozrejme, tým, že nie je vládnym rezortom, nemá z ústavy legislatívnu iniciatívu a iste sa musia podieľať prokurátori aj na príprave iných návrhov, aj trestných kódexov, alebo noviel trestných kódexov, ale nemyslím si, že Generálna prokuratúra ústavnoprávne má legislatívnu iniciatívu v parlamente, a preto si myslím, že gestorstvo nad prípravou aj statusových zákonov v spolupráci s Generálnou prokuratúrou musí a v každej krajine Európskej únie má ministerstvo spravodlivosti. O tom som presvedčený. A podľa mňa to, že v minulosti Generálna prokuratúra robila takpovediac svoju legislatívu alebo statusovú, je pozostatok minulosti. A podľa mňa na hrane s ústavou. Lebo naozaj všetci vieme, kto má legislatívnu iniciatívu, zákonodarnú, sú to poslanci, vláda a výbory. Nikto iný.
Benátska komisia, ktorá posudzovala ešte pred niekoľkými rokmi fungovanie ruskej prokuratúry, dokonca to nenazvala ani prosecution office, je jednou z vecí, ktorú vytýkala fungovaniu ruskej prokuratúry ako starého modelu prokuratúry, bola práve, práve otázka týchto legislatívnych iniciatív, ktoré podľa mojej mienky nemôžu mať výlučné gestorstvo ani podľa našej ústavy.
Druhá pripomienka, ktorú ste vy zmienili, tiež sa týkala Úradu európskeho verejného prokurátora. Keď sa vytvárala Lisabonská zmluva a predtým teda jej predchodca ústavná zmluva, tak som viackrát upozorňoval na Rade ministrov, keď sme prerokovávali text tejto ústavnej zmluvy, že zriadenie Úradu verejného prokuratúra jednak je predčasné, keďže v tom čase fungoval Eurojust niekoľko rokov, ale po druhé aj nesystémové kvôli tomu, že vytvára dvojitú trestnoprávnu jurisdikciu, a tým pádom posúva a výrazne okliešťuje právomoci členských štátov v trestnoprávnej oblasti a posúva fungovanie Európskej únie smerom k federálnemu štátu. Lebo jedným z typických práv federálneho štátu je práve dvojitá trestná jurisdikcia na úrovni federácie a na úrovni jednotlivých členských štátov.
Naviac tá ambícia po naozaj niekoľkých rokoch fungovania Eurojustu urobiť ďalší krok pri vzniku európskeho verejného prokurátora sa mi zdala byť predčasná, aj keď je treba povedať, našťastie, samozrejme, že vznik tohto úradu je podmienený jednomyseľnou zhodou všetkých členských štátov. A zdá sa mi, že v dočasnom hľadisku nie je reálne, že by takýto úrad vznikol. Lebo keď ho nezavetuje náš minister spravodlivosti, čo si myslím, že možnože nezavetuje, keďže terajšia vláda nevetuje v Európskej únii nič, tak ho zavetuje určite britský minister spravodlivosti, alebo dánsky, alebo niektorých ďalších krajín. Čiže myslím si, že ide o predčasný, veľmi problémový inštitút, ale nemyslím si, že reálne v krátkej dobe hrozí jeho zavedenie.
Dovoľte mi ešte teraz sa vyjadriť k jednotlivým veciam v oblasti trestného konania. Všimol som si, že znovu aj v roku 2012 sa výrazne zvýšil počet skončených dohodovacích konaní, zvýšil sa na cez 8-tisíc, skoro 8,5 tisíca obvinených, čo si myslím, že je, je správna tendencia.
Musím povedať k tomuto jednu poznámku. Keď sme urobili v trestných kódexoch, v Trestnom poriadku zavádzali dohodovacie konanie, tak bola veľká skepsa, možno na strane súdov najmä, ale aj prokurátorov, ako bude tento nový inštitút fungovať, že ide o niečo, čo je v našom právnom prostredí celkom nové, a prevažná miera názorov bola, že fungovať nebude. Čo si myslím, že odrážalo takú prirodzenú konzervatívnosť justičného prostredia. A som rád, že tuná sa ukázal pravý opak. Každý rok sa výrazne zvyšuje počet uzatvorených dohôd, čo odbremeňuje nielen prokurátorov, ktorí tým pádom trávia oveľa menej času na hlavných pojednávaniach, je to aj v správe dokumentované, ale, samozrejme, odbremeňuje aj súdy jak prvostupňové, tak odvolacie.
Keď bol Trestný zákon mimoriadne kritizovaný, najmä akademickou obcou, pre výrazné zvýšenie dolných hraníc trestných sadzieb, tak musím povedať, že to malo priamy súvis s procesnou úpravou dohodovacieho konania práve preto, aby sa vytvorilo prokurátorom prostredie, možnosť, priestor na dohody, kde môžu ísť až pod jednu tretinu dolnej hranice trestnej sadzby. Inak by to nemalo až taký veľký význam a tá previazanosť sa ukázala byť ako správna.
Správa tiež konštatuje, že sa znovu zvýšilo percento, aj keď o nejaký malý počet páchateľov-recidivistov na počte stíhaných osôb, čo potvrdzuje fenomén, že veľkú časť najmä najzávažnejších trestných činov, násilných trestných činov páchajú recidivisti, a preto je podľa mňa aj dôležité z hľadiska trendov štatistík, a teda nielen štatistík, ale aj spáchaných trestných činov, sa snažiť recidívu a recidivistov čo na najdlhšiu dobu izolovať, keďže sa, žiaľ, opakovane dopúšťajú trestnej činnosti.
Z tohto dôvodu si myslím, že nové zmeny, ktoré boli v novom trestnom kódexe, resp. ešte vo veľkej novele z roku 2003, sa ukázali byť plne opodstatnené. To, že od roku 2003 do roku 2012 klesol počet násilných zločinov, násilných trestných činov na polovicu - na polovicu - a každý rok klesá, je veľmi, veľmi povzbudzujúce. V roku 2002 bolo spáchaných približne, na Slovensku, 15-tisíc násilných trestných činov, v roku 2012, teda v minulom roku, podľa štatistík ministerstva vnútra asi 7,5 tisíca, čo je naozaj pokles o 50 %. Týka sa to aj najzávažnejších trestných činov, vrážd, lúpeží, znásilnení.
Niekto si možno pomyslí, že to sú štatistiky, ale to sú len čísla, a teda to nie je také dôležité, ale keďže hovoríme o násilných trestných činoch, takže za každým z tých čísiel je nejaký konkrétny príbeh, je nejaký pocit strateného bezpečia, bolesti, celoživotnej traumy. Ak prísnejšia právna úprava voči recidivistom a pri násilných zločinoch zachránila čo len niekoľko desiatok ľudských životov a uchránila niekoľko stoviek, možno tisícov ľudí od traumy násilného zločinu, mala podľa mojej mienky zmysel aj pri kritike akademickej obce, ktorej benevolenciu k násilnému zločinu vis a vis stúpajúcej brutalite zločinu ja celkom nechápem.
Správa zároveň konštatuje, a to už sú skôr také parciálne veci, pri majetkovej kriminalite napríklad, že uplatnenie ustanovenia Trestného zákona pri krádežiach, tie drobné krádeže, ktoré sú priestupkom, povýšila pri recidíve na trestný čin. Teda návrh, ktorý pán generálny prokurátor zmienil ako možný návrh pri drogovej kriminalite, sa neosvedčil, ale správa neuvádza žiadne konkrétne argumenty. Ja som si našiel ešte spred niekoľkých rokov vyjadrenie Zväzu obchodu, podľa ktorého, a teraz to budem citovať: "Podľa skúseností bezpečnostnej služby kriminalita v posledných piatich rokoch klesá." Teda po zavedení tohto inštitútu. A je tam zdôvodnené práve to, že ak totiž niekoho prichytia počas dvanástich mesiacov druhýkrát, že ukradol tovar do hodnoty 8-tisíc korún, to ešte bolo v čase, keď sme mali koruny, hrozí mu trest odňatia slobody do dvoch rokov. Čiže Zväz obchodu tú úpravu privítal, lebo klesol počet krádeží v obchodoch.
Preto neviem, z čoho vychádza správa v tomto parciálnom konštatovaní, keď tvrdí, že to neprispelo k zníženiu drobných krádeží v obchode, lebo sa neuvádzajú žiadne teda konkrétne čísla alebo argumenty.
Oceňujem aj to, že v roku 2012 sa výrazne zvýšil počet trestných stíhaní ukončených v tzv. super rýchlom - v super skrátenom, sa tu píše, nie je podstatné - vyšetrovaní, kde bolo skončených 5 716 vecí, čo je nárast o 55,8 % oproti roku predchádzajúcemu. A to naozaj ja považujem za mimoriadne pozitívny trend aj z hľadiska generálnej prevencie, aj individuálnej koniec koncov. Pretože trest nemôže byť len, to všetci vieme aspoň zo školy, len čo do výšky trestu spravodlivého, ale musí byť aj adekvátne rýchlo uložený, ak má mať nejaký preventívny účinok.
Tiež ale mám pár otázok, lebo správa niektoré veci zvýrazňuje, že kde došlo k zvýšeniu, k zlepšeniu nejakého trendu. A to je fajn. Pri iných ukazovateľoch správa skôr mlčí. Poviem na konkrétnom príklade.
Na strane 65 sa nachádza štatistika využívania tých invazívnych prostriedkov v trestnom konaní, domovej prehliadky, ale aj, samozrejme, sledovania, ITP. A práve pri odpočúvaní a zázname telekomunikačnej prevádzky sa uvádza, že v roku 2012 teda jednak sa výrazne zvýšil počet podaných návrhov na odposluchy, čo samo osebe nemusí nič znamenať, ale sa zároveň podľa mňa podstatným spôsobom znížilo percento úspešnosti týchto návrhov. Inými slovami, keď v roku 2010, 2011 bola tú úspešnosť 90 %, v roku 2012 klesla na 80 %, čo je z hľadiska dlhodobého trendu pomerne veľký skok smerom nadol. Z 3 459 podaných návrhov bolo vyhovených, teda úspešných na súde, 2 826. A správa nekonštatuje, z akého dôvodu k tomuto poklesu prišlo.
Aj to dokumentuje, že správy boli pripravované aj v minulosti spôsobom, že tam, kde došlo k nejakému zlepšeniu a pozitívu, to bolo zvýraznené, a oprávnene, však v poriadku. A tam, kde nejaký problém existoval alebo existuje, tak ten sa prechádzal skôr bez povšimnutia.
Rovnako dlhodobý problém na Slovensku je, a konštatuje to aj správa, zmeny výpovedí obžalovaných a svedkov na hlavnom pojednávaní, keď ich porovnáme s ich výpoveďami v prípravnom konaní. Obžalovaných, samozrejme, stíhať za krivú výpoveď možné nie je. Aj keď ani to si nemyslím, že je vecne správne, ak sa obžalovaný rozhodne vypovedať, neviem celkom, prečo by mal byť chránený pred trestnou zodpovednosťou krivej výpovede. Má právo ústavné nevypovedať, samozrejme. Ale pri svedkoch je moja otázka tá, a bola už niekoľko rokov dozadu, ak to je konštatované ako vážny problém, a je to vážny problém, koľko máme reálne stíhaných osôb za krivú výpoveď? Lebo ten počet stíhaných za krivú výpoveď je z hľadiska problematiky alebo problému zmeny výpovedí podľa mňa pomerne minimálny. Inými slovami, sa nestíhajú všetky prípady, kedy svedkovia zmenia výpoveď na hlavnom pojednávaní a tým samozrejme, že mimoriadne skomplikujú jeho výsledok.
Rovnako sa chcem opýtať na odvolacie konanie, kde správa konštatuje, ale nijakým spôsobom to veľmi ďalej nerozvádza, otázku úspešnosti odvolaní, teda odvolaní najmä pri meritórnych rozhodnutiach. Tá úspešnosť v rokoch 2010, 2011 bola okolo 36, resp. 37 %, v roku 2012 uvádza správa na strane 71, že ich bolo len 17,5 %. Čo je viac ako dvojnásobný pokles akoby úspešnosti podaných odvolaní a to môže mať nejaký dôvod, ktorý teda ja nepoznám, a správa ho ani neuvádza. A preto by som sa možno opýtal, že aký bol dôvod takéhoto výrazného zníženia počtu úspešnosti podaných odvolaní.
Rovnako sa ešte vyjadrím k otázke mimoriadnych opravných prostriedkov. Už tu pán generálny prokurátor uviedol, ale on to uviedol, ak si dobre teda pamätám, najmä na oblasť civilného konania. Ja by som sa vyjadril k oblasti trestného konania, pretože tam podľa mňa mimoriadny opravný prostriedok môže mať svoj dôvod. Je tam verejný záujem na trestnom stíhaní. Ak správa kritizuje, tak trošku implicitne, zrušenie sťažnosti pre porušenie zákona. No, SPZ-ka sa nezrušila tak nejak úplne svojvoľne, ale zrušila sa alebo modifikovala sa na dovolanie, ktoré má, samozrejme, obmedzený rozsah z dôvodu, že inak by ju zrušil úplne stopercentne Ústavný súd. Koniec koncov na Ústavnom súde prebiehalo konanie o zrušení tohto mimoriadneho opravného prostriedku, preto v roku 2003 bola novela Trestného poriadku, ktorá ho viazala len na podnet a takým spôsobom potom sme boli schopní presvedčiť navrhovateľov, skupinu poslancov, aby návrh na Ústavnom súde vzali späť a Ústavný súd konanie zastavil. Ale bolo to len-len a bolo to v situácii, kedy rozhodoval Najvyšší súd o týchto mimoriadnych opravných prostriedkoch vo veľmi závažných prípadoch, ako boli kauzy a vtedy väzobné stíhanie Mikuláša Černáka.
Teraz ten rozdiel v tom civilnom konaní, ale vo vzťahu k prokuratúre, je jeden a ten je podľa mňa podstatný, prečo sa nie je celkom možné vrátiť naspäť. Totižto, samozrejme, prokurátor je stranou v konaní. To znamená, ak by mal mať prokurátor alebo generálny prokurátor právo mimoriadneho opravného prostriedku aj vo vzťahu k skutkovým zisteniam, to znamená, v princípe by z toho sa vytvorila nejaká tretia inštancia, tak by také isté právo bolo nutné priznať aj protistrane, a teda obvinenému. Tým by vznikol vlastne z toho reálne riadny opravný prostriedok a mali by sme nie dvojstupňové, ale štandardne trojstupňové trestné konanie, čo by, samozrejme, nebolo možné a by to tak zahltilo Najvyšší súd, že by tento nebol funkčný.
Preto rekodifikácia išla v tom smere, že sa v širšom rozsahu priznala možnosť podať dovolanie ministrovi spravodlivosti. A, áno, aj ja som presadzoval v roku 2010, aby sa tie dôvody rozšírili aj na otázky nesprávnych skutkových zistení. Ale myslím si, že nie je možné z hľadiska ústavného a kvôli rovnosti strán v takomto rozsahu priznať oprávnenie podávať dovolanie generálnemu prokurátorovi, lebo je stranou v konaní, a preto má v princípe generálny prokurátor alebo prokuratúra možnosť podať dovolanie v rozsahu, v akom to má aj obvinený, teda v zásade pri zmätočných rozhodnutiach. O tom som takmer presvedčený na sto percent, že ak by to nezrušil Ústavný súd, tak by to zrušil podľa mojej mienky Štrasburg.
Ale tá úprava, ktorá dnes je, podľa mňa nie je zlá. Otázka, ako riešiť odbornú kvalifikáciu podávania tých dovolaní, podľa mňa sú dve cesty. Buď tie dovolania reálne pripravia prokurátori a potom ich, samozrejme, prokuratúra predloží na podpis ministrovi spravodlivosti. Koniec koncov SPZ-ky podávali vždy teda dva subjekty aj v minulosti. Čiže aj rezort spravodlivosti má aparát, ktorý sa venuje mimoriadnym opravným prostriedkom. A druhá možnosť je ako ten, ako dajme to sfunkčniť, ak je tam problém, je proste vytvoriť možnosť, aby mohli ísť prokurátori, ktorí sa na túto agendu špecializujú, na stáž na ministerstvo spravodlivosti. Tam by som tiež ja nevidel nejaký vážny problém. Ale myslím si, že ísť späť k SPZ-kám nie je ústavne možné a by to veľmi, veľmi rýchlo narazilo, čo by bola veľká škoda, lebo, žiaľ, tých nezákonných súdnych rozhodnutí, ktoré sú právoplatné, je stále pomerne veľa.
Na záver dovoľte pár poznámok k Úradu ešte špeciálnej prokuratúry a potom už len záverečné nejaké pripomienky.
Myslím si, že Úrad špeciálnej prokuratúry sa naozaj stal veľmi kľúčovou súčasťou Generálnej prokuratúry, o čom svedčí aj táto správa. Jediná vec, ktorá ma ani nie prekvapila, ale ktorú som si uvedomil, je pomerne výrazné zníženie počtov osôb oproti roku 2011, ktoré boli vzaté do väzby. A teraz ja to odcitujem, to ustanovenie zo správy na strane 141: "Do väzby bolo vzatých 43 osôb, čo je veľký pokles oproti roku 2011, kedy ich bolo 91, avšak na úrovni roku 2010, kedy ich bolo 49. Na vysvetlenie je potrebné uviesť, že v roku 2011 bolo realizovaných viacero prípadov veľmi závažnej kriminality, ktorá je typická tým, že obvinení sú stíhaní väčšinou väzobne." Išlo o práve najmä prípady zločineckých skupín. Toto konštatovanie je podľa mojej mienky pravdivé a nie je chybou prokuratúry, že od roku 2012 došlo zrejme k veľmi výraznému poklesu počtov stíhaných osôb pre založenie zločineckých skupín a trestné činy, samozrejme, s tým súvisiace.
Posledná vecná poznámka sa týka ešte použitia inštitútu agenta, ktorý správa zmieňuje so zvýraznením toho, že bol použitý v 76 prípadoch, ale vždy išlo o pasívnu formu konania, nie o možnosť konania aktívneho agenta. Ja viem, že možnosť použitia aktívneho agenta pri korupcii verejných činiteľov je a môže byť ústavnoprávne sporná, aj keď o tom Ústavný súd zatiaľ nerozhodoval. Ale myslím si, že až taká niekedy prehnaná obava zo strany orgánov činných v trestnom konaní využívať aktívneho agenta, aby náhodou nenarazili na potenciálne, zatiaľ nedefinované ústavné mantinely, si myslím, že je trošku prehnaná, môj názor je. Myslím si, že bez využívania aktívneho agenta sa veľmi ťažko bude odhaľovať korupcia v uzavretých systémoch, ktorým koniec koncov jedným z nich je aj justícia.
Dnes máloktorý verejný funkcionár zoberie úplatok od nejakej neznámej osoby, ktorá sa prihlási, alebo sudca, že by rada ovplyvnila jeho konanie alebo rozhodnutie. Taký, no poviem to trošku pejoratívne, hlúpy už dnes je málokto. Ale preto si myslím, že práve možnosť využívania aktívneho agenta by mohla byť rozhodujúca a tie dlhoročné alebo niekoľkoročné obavy orgánov činných v trestnom konaní nepoužívať aktívneho agenta sa mi zdajú byť naozaj prehnané.
Úplne na záver oceňujem aj vystúpenie pána generálneho prokurátora, pretože spomenul aj vec, ktorá sa týka sofistikovanejšej trestnej činnosti ekonomického charakteru. Správa spomína, že tá nie je stíhaná kvôli odbornej nedostatočnosti predstaviteľov Policajného zboru, vyšetrovateľov, čo je iste pravda, ale pravdou je, že aj prokurátorov. Je to úplná... (Reakcia generálneho prokurátora.) Áno, to ste povedali. To hovorím, že to oceňujem, že ste to posunuli ďalej, čo správa nehovorí, ale vy ste to povedali. Je to pravda proste. Sofistikovanejšie formy ekonomickej trestnej činnosti my stíhať v princípe nevieme.
Ja som raz mal diskusiu s prokurátormi, ktorí tvrdili, že ak niekto niekomu predá kilo zlata za korunu, čo je inak forma úplatku, samozrejme, že to je v princípe absolútne legálne a nestíhateľné. Lebo však vec cenotvorby, to sa dohodnú. A keď to je za euro, tak je to za euro a je to v poriadku. No nie je to v poriadku, samozrejme.
A myslím si, že pokiaľ sa výraznejšie nezlepší odborná príprava, samozrejme, špičkových prokurátorov na oblasť sofistikovanej finančnej trestnej činnosti, tak ešte ako-tak odstíhame nejaké karuselové podvody s DPH, ale na sofistikovanejšiu trestnú činnosť nebudeme mať.
A treba si uvedomiť podľa mňa v princípe dve veci. Po prvé, že osoby a skupiny, ktoré páchajú sofistikovanú finančnú trestnú činnosť, sú dosť zabezpečené na to, aby mali veľmi dobrých právnikov, daňových poradcov, účtovníkov. Proste robia to veľmi sofistikovane. Ak na druhej strane nebudú rovnako odborne pripravení vyšetrovatelia a prokurátori, budeme ťahať za kratší koniec povrazu.
Druhá poznámka. Už z povahy veci majú osoby túto kriminalitu páchajúce pred nami jeden alebo pred orgánmi činnými v trestnom konaní jeden principiálny náskok, a to je ten, že nemusia hrať podľa pravidiel. Kdežto pri ich stíhaní a odhalení štát podľa pravidiel musí hrať. Ak k tomu ešte pristúpi nepomer v odbornej erudícii, čo sa týka ekonomických trestných činností, tak budeme tento boj prehrávať. K tomu, samozrejme, treba adekvátnu odbornú prípravu, súčinnosť s inými orgánmi, ako sú daňové úrady, ale aj jazykovú pripravenosť podľa mojej mienky, ktorá v oblasti justície celkovo je na absolútne žalostnej úrovni, keď hovoríme o roku 2013. To je proste fakt! A dnes v Európskej únii to už bez toho celkom, celkom možné, možné nie je a tomu by sa, samozrejme, mala venovať aj príprava prokurátorov, sudcov a samozrejme, že aj justičná akadémia.
Ďakujem veľmi pekne. Pani podpredsedníčka, skončil som.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Poprosím do rozpravy pani poslankyňu Luciu Žitňanskú. Nenachádza sa v miestnosti.
Dávam slovo ďalšiemu prihlásenému do rozpravy, pánovi poslancovi Alojzovi Hlinovi.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, pán generálny prokurátor, vážené kolegyne, kolegovia, oceňujem v predloženej správe, že už som tu počul všelijaké a boli niektoré prísne formálne, také, a oceňujem, že nie je formálna a dobre skrývate emóciu, ale je cítiť možno aj tým, že ste tu prvýkrát, aj určité, takú chuť. Lebo tu bol tu minule pán Krajňák, ktorý mal ohromnú chuť v ÚPN niečo urobiť a bol konfrontovaný s týmto plénom a ja som ho tak potom povzbudzoval, že z toho si človek nemusí nič robiť, lebo plénum vyzerá tak, ako vyzerá. Dneska ešte na počudovanie je tu relatívne veľa ľudí. Ono to vždycky má to čaro, že tieto správy, minule tu pani Dubovcová bola, o ľudských právach rozprávala, a sme tu boli traja. To takto tu proste je.
Čiže ja oceňujem, že nebola formálna, a verím a očakávam a dúfam teda, že ešte sa tu minimálne dvakrát stretneme, že aj tie ďalšie, že nezabehnete do tých koľají, ktoré sú tu takým spôsobom akože už rešpektované a že takto to tu nejako funguje a takto si tu my nejako žijeme. Lebo niektorí z nás si myslia, že spravodlivosť je to, že mám na vás číslo alebo mám číslo na niekoho, kto má na vás číslo. Takže to je, žiaľ, tak a potom to v tej krajine koniec koncov vyzerá tak, ako to vyzerá. Takže to by som bol rád aj do budúcna, keby vám to zostalo, ten drive a chuť po určitých zmenách, čo ste koniec koncov dokumentovali aj počtom tých disciplinárnych konaní, ja nehovorím, že to je ten zázračný ukazovateľ.
Existuje taký žalm, že "som starec, bol som mladík, ale nevidel som spravodlivého, opusteného a jeho deti žobrať o chlieb". Teda neberte to osobne, že by som si myslel, že ste starec, ale to je žalm, hej, a ten žalm toto hovorí, že naozaj, skutočne, keď je niekto takto a takto pristupuje, tak by sa mu nemalo dokopy nič zlé stať. Takže a toto myslím, že vo vašich pozíciách by malo byť kľúčovým alebo tým motívom, ktorý vás naozaj vedie a ráno vám umožní s chuťou vstať, ísť niečo urobiť.
My tu si žijeme taký trošku zvláštny život. Ja som sa tu aj domáhal, že kto nám pomôže. My sme tu pred chvíľkou pomáhali Ukrajincom, ale že či my nebudeme potrebovať. Ja viem, že v tejto veci vy nám nepomôžete, ale by ste neverili, čo nám sa tu robí. Tuná si odsúhlasí predseda parlamentu, že nebude rozprava, viete, on, to je prísne vzaté, my môžme, väčšina môže schváliť, že kolegovi Árpimu Érsekovi zlomíme za trest ruku (reakcie z pléna), môže to odsúhlasiť, ale nie je to zákonné, ale my sme to tu urobili. Naozaj, tuná predseda prijal nezákonné rozhodnutie a je to prezentované, že je to väčšinové rozhodnutie. Čiže, viete, si zoberte, že jak to pôsobí do spoločnosti, keď tuná vo vnútri my sme veci tieto schopní. Takže, neviem, v tomto nám asi neporadíte, ale možno keď poviete slovo ako generálny prokurátor, že to nie je zrovna vec, ktorá je namieste.
A ešte jeden vám príklad poviem z tých príkladov, že ako si my tu žijeme. Máme inštitút, ktorý hovorí, ja to zjednodušene poviem, že je sloboda náboženského presvedčenia, to boľševik si nedovolil zrušiť kostoly, aj keď ste tam prišli, tak omša bola. My máme teraz ustanovenia, že môžme zvolať mimoriadnu schôdzu, čo sme urobili, ale oni nám nejdú schváliť program. To je, keby som v tom príklade pokračoval, to znamená, oni síce budú hovoriť, že máte slobodu, ale prídete do kostola, ale oni nepustia farára hovoriť Božie slovo, keď to tak poviem, alebo že nespustia tú omšu. I keď to navonok vyzerá, je sloboda presvedčenia. Čiže aj tu sú určité, viete, problémy, s ktorými my sa tu v tomto našom svete trápime, ale vo vašom svete to máte tiež určite zaujímavé. Čiže to som vás len čiastočne informoval.
Pán generálny prokurátor, oceňujem, že ste v správe povedali, že prokuratúra nie je františkánska rehoľa, hej, že aj tam sa udejú niektoré veci. Lebo my znova tu sa snažíme prezentovať ľudom, že pomaly niet svätejšej krajiny, všade navôkol sú všelijakí zbojníci a neviem čo, ale tuná, v tejto krajine, by ste neverili, tu len toho s tými kompótami chytili, ale vyzerá to, že ho chytili preto, lebo už mu boli kompóty málo a chcel peniaze. A tí, čo brali peniaze, povedali, chyťte toho, lebo už je drzý. No.
Viete, čiže táto, na to je, v tomto móde to trvá už dlho, to už sú dekády a stále si niekto myslí, že to v tom móde ešte bude trvať o niečo dlhšie. Čiže my nie sme vôbec svätou krajinou a som rád, že aj vy, že aj tá vaša entita alebo tá vaša skupina tiež tak, jak je život, v živote to chodí, to znamená, že sú tam problémy a výrazom je to, že počet tých disciplinárnych konaní sa zvyšuje. To oceňujem v tejto chvíli nie preto, že by som mal krvavé oči, že treba niekoho potrestať, ale pretože to odzrkadľuje, že sa niekto tým začína, zdá sa, zaoberať.
My máme takú, pán generálny prokurátor, takou témou dňa, a som rád, že sa témou dňa stáva, pôsobenie úžerníckych a nebankových skupín na Slovensku. By ste neverili a podľa mňa aj vy viete, že ten problém je obrovský. Ono je to sociálna bomba, ona tak trošku tiká a bojím sa, že erupcia bude silná a budeme sa potom všetci chytať za hlavu. Čiže je to témou dňa a stane sa to témou aj u vás.
A naozaj by som chcel upozorniť na niektoré konania. My máme v trestnoprávnom kódexe úžeru definovanú. Je tu, teraz je tu v parlamente návrh, kde by sa definovala úžera aj v občianskoprávnom kódexe. To, čo urobili Česi teraz alebo čo už urobili a 1. 1., ak dobre hovorím, im to začne platiť a čo už všade navôkol nás majú. Údajne týmto počinom hodným poslancov Slovenskom republiky by sa zjednodušila alebo rozviazali ruky trebárs aj vašim ľudom, ale aj súdom v konaní a v postihovaní toho, čoho sme svedkom. By ste neverili, pán generálny prokurátor, neviem, ako chodíte, ja zvyknem chodiť pešo. A to máte blízko, na Hodžovom námestí je firma, ktorá ponúka pôžičky ľudom za 59-tisíc % RPMN. To nie sú tí mafiáni z tých amerických filmov, ktorí sú zakopaní hlboko pod zemou, a keď neplatíte, tak devina pri hlave. To je normálne legálna firma s vývesným štítom, ona tu podniká. A podniká pod prezidentským palácom, by ste neverili, 500 metrov od nás, ona je tam. To nejakí Rusi sú to, no však kto by sem neprišiel, keď tento štát toto dovolil, hej.
Niekto povie, sloboda podnikania, viem, že sa nájdu aj takí. Situácia je alarmujúca, ja som to už dneska hovoril. V Michalovciach denne zapisujú 20 exekučných, 20 blokácií na byty. Čo už sú podané cez exekútorov kvôli nebankovkám. To je jeden údaj, ktorý mne prišiel, a verím, že keby sa niekto tým zaoberal, je to naozaj alarmujúce. Verím, že aj vy máte nástroje na to, ako ten rozmach, ja neviem to nazvať, čo to je, to je klondike, hovorím, že tu sa, aj keď to trošku preženiem, že podvodnícky kapitál pomaly z celej Európy sťahuje na Slovensko, lebo tu sme to dovolili, tu to je možné, tu to je legálne. A dokonca štát zabezpečuje výkon práva cez exekútorov, to znamená, to, čo by inde nebolo možné, tak to, že to dostanete, tie úžernícke úroky a všetky tie náležitosti k tomu vám zabezpečí výkon rozhodnutia cez exekútora, kde ešte si ďalšie niečo priplatíte.
Naozaj, ten rozsah je obrovský, ja verím, že máte nejaké možnosti vyslať aj vy signál, že odtiaľ - potiaľ, keď to poviem takto, hej, akože odtiaľ - potiaľ. Ja verím, že aj tu konečne nájdu poslanci, ktorí tiež povedia, že odtiaľ - potiaľ, ale zase tu je iný problém. Viete, my tu kryjeme záujmy niekoho, ktorý na tom to vytvoril a potom z toho silne profituje. By ste neverili, že to ešte veľa ľudí, smutných vecí sa ľudia tejto krajiny časom dozvedia, že čoho boli tuná niektorí naši kolegovia schopní.
A ja si myslím pre túto chvíľu a to by som očakával, keby, lebo to v tej správe nebolo vôbec spomenuté. Bolo? Nebolo. Tak. Lebo ja som sa snažil pozorne počúvať, i keď som bol rušený telefónom, čiže toto by som bol rád, keby zaznel signál z Generálnej prokuratúry a vôbec aj do všetkých tých vašich nižších úrovní, že, hop, pozor, ideme sa tomu venovať, lebo je to problém. A je to problém. A môžem sa prípadne ešte o tom, však o tom bude hádam reč, pokiaľ nás síce pustia do kostola, ale pustia, nechajú aj, aby išla omša. To ešte uvidíme, že čo si tento SMER trúfne.
Ja, á, ja poviem jednu vec a v zásade je správne, že vy predkladáte správu a nie je dobré hovoriť o nejakom konkrétnom príklade, ale ja si dovolím tvrdiť, že je dobré hovoriť o jednom príklade, pokiaľ je určitým precedensom. Hej? Že cez neho môžte modelovať aj stav spoločnosti, aj stav v nejakých ustanovizniach. Na tom jednom, lebo vtedy sa to tak ľahšie chápe, hej, že je to také príjemnejšie na pochopenie. Tak ja by som vám, pán generálny prokurátor, dovolil predostrieť jeden príklad, ktorý je naozaj výrazom toho, čo tu my žijeme.
By ste neverili, na tejto strane, keď vyjdete vonku, tak pred vami je 24 hektárov lesa, sa to volá že Pečniansky les. By ste neverili, a tento Pečniansky les bol zamenený za lesy v Šiatorskej Bukovinke. Cena zámeny bola, meter štvorcový tohto lesa, tuná oproti, pod oknami parlamentu, 7 centov, cena bieleho rožka. Dokonca tam ešte vyšlo, že čo zamieňali, že údajne tie pozemky v Šiatorskej Bukovinke boli drahšie, ale ten, čo to zamieňal, povedal veľkoryso, že nepotrebuje doplatiť. No, čiže, pán minister, toto sa naozaj udialo. To je pravda. V súčasnosti prebieha súdny spor.
Tento prípad je precedentný z toho dôvodu, ja si myslím, lebo ono to prišlo už pod okná parlamentu. Viete, tých zámien a všeličoho tu sa udialo už všeličo, ale že dovoliť si prísť pod okná parlamentu, to je, že hovorím vám, že čo je všetko v tejto krajine možné. Ja viem, že tu sú kolegovia, ktorým to nevadí, im to nevadí, že sa budú dívať na to, že to je podvod par excellence, im to nevadí, ich to ani nerozhádže. Ale ja si dovolím tvrdiť, že aj pre našu úctu, aj pre úctu ustanovizne, ktorej je to oproti, viete nemôžte mať oproti parlamentu verejný dom! To tiež nerobí dobrotu, hej, že parlament by si mal aspoň to mal vedieť uchrániť, že okolo neho je zdanie takéto, že je to plus-mínus v poriadku. Jak už to mám inak povedať, hej.
Tento prípad je naozaj precedensom v tom, že ako sa to udialo, ako došlo k spojeniu štátu, teda štát, lebo štát zamieňal, so súkromným sektorom, keď to poviem, čo všetko využili, resp. nevyužili a ako dochádza, a teraz nehovorím to ako tvrdenie, ale k odôvodnenej domnienke, aj za pomoci súdnictva a nerád by som povedal, že aj za vašej pomoci, resp. nekonania, k dokonaniu celého tohto, lebo sa súdi, prebieha súd.
Okresná prokuratúra odmietla vstúpiť do konania, nakoľko je to, teda ja nie som právnik, ale je to občianskoprávne konanie, ale vy môžte vstúpiť do konania, pokiaľ sa tam jedná o majetok štátu, ale odmietli vstúpiť a boli vyzvaní, odmietli vstúpiť. Pýtam sa prečo? Keď, keď v tom prípade sú okolnosti tak, že dokonca, kto zamieňa, už podpísal zámennú zmluvu s týmito štátnymi lesmi, ale ešte nebol majiteľom tých lesov, ktoré zamieňal. Hovorím, nehovorím o subsaharskej Afrike, hovoríme o krajine strednej Európy, o krajine, ktorá je členom Európskej únie. To je jedna vec.
Potom údajne nie je originál tej zmluvy, neexistuje originál zmluvy, ale že prehlásili, že teda že bol. Tu už nehovorím o tej cene. A potom existuje znalecký posudok znalca, kde naveľa, naveľa ministerstvo spravodlivosti povedalo, že je zlý, dokonca je podvodný. A otázka ďalšia znie, prečo je cirka rok, v Námestove to, myslím, riešia, a nie je vznesené obvinenie, keď sú všetky predpoklady, ale nikto teda nechce spochybňovať procesnú samostatnosť vyšetrovateľa, ale neviem, akým spôsobom ingeruje, čiže túto zaujímavosť dávam do pozornosti. Lebo ak niekto kalkuluje, že má sa ukončiť súd, až potom budete konať v tom podvode, lebo keby ste začali skôr konať o podvode, tak by to mohlo mať vplyv na ten súd. Neviem, kto s čím kalkuluje. Pravdou však je to, že ten znalec, ktorý urobil podvodný posudok, čo samé ministerstvo spravodlivosti povedalo, ale vzhľadom k tomu, že uplynuli tri roky, tak ho už nemôžu vylúčiť z tej komory, tak mi to bolo vysvetlené, hej, čo konalo, resp. nekonali vaši.
Tu by som bol rád, že či by sme neboli schopní urobiť, čo sa dá, že zachrániť ten majetok štátu už aj kvôli nám, aby sme, aby nám tí ľudia nepovedali, však máte oproti vám verejný dom, a vy sa na to pozeráte, lebo toto sa nám deje pod oknami.
Prečo to hovorím, pán minister, že vždycky sa snažím aj takto, ja viem, že v tejto krajine sa často kalkuluje s tým, že no čo, dobre, tak bude to raz v novinách. No a čo? Podarilo sa naveľa, naveľa sa podarilo, že by ste neverili, že bude tam stáť 30-metrový stožiar s vlajkou, a preto na to upozorňujem, a ten stožiar s vlajkou bude chrániť to územie dovtedy, dokým bude prebiehať ten súdny proces, a keď prebehne, keď ho posvätia súdy, prokurátor a všetci, tak bude vizitka, bude aj určitou hanbou všetkých, ktorí mohli pomôcť.
Preto by som chcel, že ono to, ak Pečniansky les, prídu ľudia, alebo vôbec bude, stane sa súkromných 24 hektárov v centre. Predstavte si, že by Newyorčania, newyorský starosta, alebo komu patrí Central Park, ho predali. Ja si to neviem predstaviť. U nás sa to dá.
Čiže ak sa to dokoná, tak tam bude ten stožiar a bude vizitkou a bude určitou dokumentáciou toho, že kde sme a kam sme sa to dopracovali. A tento prípad je fakt precedens.
A ukončím tým, že nenapínajme tú tetivu toho, že čo ešte sa dá a ľudia vedia o tom, že to je celé zlé, a ešte im to dajte, že aj to sa dá, aj toto prešlo. Lebo tam sú také, i keď v tomto porobníckom národe a ľuďoch tejto krajiny môžte orať s hlbokým pluhom, môžte, oni držia, ale tiež, keď už nedôjde k nejakému fakt že nekontrolovanému správaniu z ich strany, tak dôjde k hlbokému zlomeniu tých ľudí, viete, k takému psychickému, že, a to nerobme, lebo to poškodzujeme, tú krajinu.
Čiže dodajme im ten pocit, že vy máte obrovskú silu, aj tu ste to spomínali, v tom, čo máte teraz, a máte aj obrovskú zodpovednosť tým pádom, hej, že vy môžte zobudiť v tých ľuďoch to, čo sa už všade, na pive, pri pive, pri káve, pri víne sa hovorí, nič sa neudeje. Všetko prejde. Máte obrovskú, a možno sa napíšete do dejín alebo vôbec do nejakých historických dokumentov aj tým spôsobom, že, áno, že prišli časy, kde sa veľa veciam seklo. Lebo už sa to, ono sa to už nedá, ale stále niekto kalkuluje, že sa to ešte dá. No. (Reakcia z pléna.)
Ďakujem, že ste si ma vypočuli. Ja nemám, nie, dobre, pre niečo si hryznem.
Držím vám palce. Vaše narodenie do funkcie prebiehalo tak, ako prebiehalo, ale to ešte neznamená, hej, že tu ja som nikdy neurobil ani nad vami a vôbec nad tým, a vôbec nad inštitúciou, nejaký kríž. Práve naopak, už je to, tak to treba rešpektovať a ja som posledný, ktorý by to nerobil. A chcem naozaj, že by ste dokázali a možnože aj odbili to, čo tu niekde chodí chodbami, odbili aj s výsledkami. Lebo u vás sa dajú krásne merať tie výsledky.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pani poslankyňa Kučerová.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Hlina, myslím si, že poslanci Národnej rady, keď tu informujú poslancov aj šíria nejaké informácie smerom k verejnosti, mali by sme podávať informácie predovšetkým pravdivé.
Dneska som tu počula od vás už druhýkrát, že na katastri v Michalovciach registrujú denne 20 exekúcií na byty. Tak som si hneď tú informáciu ráno preverila, lebo sa mi to zdalo trošku neprimerané, a tam boli týmto údajom prekvapení. Povedali, že nevedia, že by takýto údaj poskytovali. A jedná sa tam pre informáciu všetkým, dražobná spoločnosť zriaďuje záložné práva v prospech bytového družstva voči neplatičom za nájmy, a to z toho dôvodu, že neplatiči vôbec nereagujú na výzvy bytového družstva. Nereagujú, nekomunikujú, a preto sa snažia aspoň týmto spôsobom, že zriadili záložné práva na tieto byty, nejak ich rozhýbať a donútiť, aby aspoň komunikovali a začali dajme tomu aspoň splácať.
Takže len pre vašu informáciu, aby sme informovali pravdivo.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Hlina, nech sa páči.

Pani kolegyňa, ak dovolíte, ja som to dostal esemeskou od človeka, ktorý sa venuje spotrebiteľom a ochrane spotrebiteľov. A ja nejdem ju citovať, ale je to tam napísané tak, jak som to povedal. A neviem, o čom ste vy hovorili. Môžme to prípadne skontrolovať.
Každopádne, ak ich bolo 29 alebo nebolo ich 30, tak nemyslím, že sa mám kvôli tomu ospravedlniť. Každopádne je to stále veľa. Stále veľa.
A možno vo vašom prípade, nič v zlom, by som uviedol, že máte určitý konflikt záujmov, lebo vy ste exekútorka a prizeráte záujmy niekoho iného k záujmom, ku ktorým je tento parlament enormne, ale enormne ústretový. K záujmom 318 exekútorov je tento parlament enormne ústretový.
By som pre korektnosť, keď už mňa vyzývate ku korektnosti, vo vašom prípade by som korektne uviedol, že ako exekútorka hovoríte toto a toto.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Do rozpravy poprosíme pani poslankyňu Luciu Žitňanskú, ktorá sa však v miestnosti nenachádza. Raz už stratila poradie, to znamená, že už písomne predniesli všetci svoj prejav. Dávam teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Do rozpravy sú prihlásení... Pán poslanec, už to bolo po. (Reakcia z pléna.) Teda ešte raz uzatváram možnosť prihlásiť sa. Štyria poslanci sú prihlásení do rozpravy. Pán poslanec Kuffa, Kadúc, Mikloško, Hrnčiar.
Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.