27. schôdza

Takže ďakujem za priestor. Dovolím si pár postrehov k predloženej správe o činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví predniesť aj ja. A to hlavne z pohľadu toho, čo táto správa obsahuje a čo je takým novým fenoménom, posilneným fenoménom v dôsledku posilnenej kompetencie v riešení sťažností a v riešení mimosúdnych sporov. Ide o tie state, ktoré práve dokumentujú a uvádzajú merateľne výsledky riešiteľskej vybavovacej činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. K tomu sa ale nedá inak ako vyjadriť kriticky, pretože v tomto smere úrad na to, aké množstvo podnetov je zo strany spotrebiteľov na energetickom trhu, ktorí sa sťažujú jednak na neefektivitu, neúčinnosť dodávky alebo preadministrovanie pri, sprevádzajúce dodávku energetických služieb, ten potenciál z môjho pohľadu nie je dostatočne využívaný ani na tie finančné možnosti alebo na pridelené zdroje zo štátneho rozpočtu.
Ak si to vezmeme, tak vlastne Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ročne disponuje zhruba 3 mil. eur, čo ak by som porovnala s produkciou práce občianskych organizácií, je naozaj niekoľkonásobne vyšší náklad, niekoľkonásobne vyšší objem prostriedkov poskytnutý práve tomuto úradu. Občianske organizácie, spotrebiteľské organizácie v minulom roku disponovali objemom 80 tis. eur, tento rok je tento objem ponížený na 20 tis. eur. Len pre porovnanie, viem vám povedať, že naša organizácia, keď bilancovala ročnú činnosť, tak naozaj tých vybavených podnetov, priamych podnetov, nie riešených podnetov, bolo okolo 1000 - 1500 zodpovedaných, telefonických zadministrovaných internetových podaní alebo žiadostí o poradenstvo, ale v priemere sme riešili v takomto rozpočte okolo 150 - 300 mimosúdnych sporov.
Zo správy, ktorú máme pred sebou, vyplynulo, že úrad riešil až jednu, až jeden spor mimosúdne. S rozpočtom, ako vravím, pre príklad uvádzam, pre porovnanie uvádzam, troch miliónov eur tento úrad vyrieši síce 511 podaní, z toho 390 vybaví, aj to neviem, že či vybavenie je len presmerovanie inému kompetentnému úradu, ako sa v správe uvádza, buď je to daňový úrad, alebo slovenská obchodná inšpekcia, prípadne Generálna prokuratúra. Takže neviem, či to vybavené je aj vyriešené k spokojnosti oboch zúčastnených sporových strán, alebo je to len zadministrovaný podnet.
Ale čo je naozaj prekvapivým faktom, je to, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v posilnenej kompetencii a v dostatočne posilnenom finančnom rámci troch miliónov eur vyriešil až jeden mimosúdny spor. Čo sa ale nezhoduje s tým, čoho som svedkom v priamej praxi, kde samozrejme, že činnosť združenia aj môj vstup do riešenia mnohých spotrebiteľských otázok je vďaka výkonu poslaneckého mandátu obmedzený, ale keď máme, keď pracujem a pôsobím v tejto organizácii mimo parlamentu, tak tá návštevnosť centra a práve návštevnosť a predkladané sťažnosti ľudí, ktorí sa sťažujú na dodávku služieb na energetickom trhu, ten počet ľudí, sťažujúcich sa ľudí je ďaleko väčší ako to, čo uvádza vaša štatistika.
Takže naozaj v takomto pôsobení, v takomto nastavení si kladiem otázku, aký je zmysel prevádzkovania úradu aj v tejto posilnenej kompetencii v náväznosti na merateľný prínos pre spotrebiteľa. Tých spotrebiteľov, ktorí sa sťažujú na zneužívanie dominancie mnohých energetických subjektov, tých je veľmi veľa. S liberalizáciou energetického trhu sa nám objavil aj nový fenomén. Nielen možnosti zneužívania dominantného postavenia, ale aj využívanie nekalých špekulatívnych praktík pri zazmluvňovaní spotrebiteľov. A ukázalo sa, že vplyv úradu, ktorý nám predkladá správu, na to, aby bol spotrebiteľ na energetickom trhu viac chránený, je bagateľný, je zanedbateľný, takmer až neviditeľný.
Dovolím si pri tom predniesť aj moje vlastné znepokojenie s tým, že liberalizačný proces nenaplnil očakávania, s ktorými sme aj pri úprave zákona o energetike do tohto liberalizačného procesu vstupovali. Základným prínosom každého liberalizačného procesu a liberalizácie energetického trhu sú oprávnené očakávania, ktoré sa prejavujú jednak zvýšenou konkurenciou medzi dodávateľskými subjektmi, od čoho sa očakáva aj, samozrejme, znižovanie cien energetických médií. A okrem toho jedným zo zásadných a kľúčových prínosov liberalizačného procesu, liberalizácie energetického trhu má byť predsa sloboda výberu pre zákazníka, sloboda výberu pre spotrebiteľa pri výbere toho-ktorého energetického subjektu.
Čo nám však odzrkadlila prax, a to aj spolupôsobením a s účinným posilnením kompetencií Úradu pre reguláciu sieťových odvetví? Ceny energií sa výrazne neznížili. Aj v prejavoch, príspevkoch iných poslancov tu opakovane odznieva, že Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré majú, krajiny, ktoré majú vlastne najvyššie ceny energií v absolútnych číslach v prepočte na kúpnu silu obyvateľstva. Takže liberalizácia nám nepriniesla nižšie ceny, ani vyššiu konkurenciu. Cenové rozdiely alebo aj vymoženosti, bonus jednotlivých subjektov, ak by sme išli cestou komparácie, ich komparácie nielen čo sa týka ceny, ale aj ponuky rôznych administratívnych služieb, sú opäť zanedbateľné. Čo sa týka slobody výberu, namiesto väčšej slobody výberu pre spotrebiteľov nám nielen rok 2012, ale aj rok 2011 odzrkadlil, že práve spotrebitelia, ktorí sú zraniteľnými spotrebiteľmi, v dôchodkovom veku a s ktorými boli uzatvárané zmluvy formou podomového predaja, majú veľký problém a vo veľmi komplikovaných reklamačných procesoch alebo v podaných písomných žiadostiach o odstúpenie, v žiadostiach o odstúpenie od zmluvy, majú problém sa z týchto zmlúv vymaniť. A to aj napriek tomu, že k predmetným zmluvám sa viažu niekoľkostránkové odborné expertízy komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ktorá identifikuje a poukazuje na využívanie nekalých marketingových praktík a na neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, pre ktoré má byť automaticky, obzvlášť zraniteľný spotrebiteľ z takýchto zmlúv na liberalizovanom energetickom trhu uvoľnený.
Takže dva základné očakávania, dva základné parametre, ktoré mala priniesť liberalizácia a na ktoré má dohliadať aj tento Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, oba tieto očakávania a parametre nie sú naplnené. Spotrebitelia naďalej sú vďaka posilňovaniu právomocí a zneužívania moci dominantných subjektov a rozšírenej, rozšírených možností špekulatívnych energetických subjektov, naši občania-spotrebitelia na energetickom trhu sú rukojemníkmi v ich rukách.
A mňa znepokojuje, že ani posilnená ruka Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v tomto smere a vďaka nej sme nezaznamenali razantnú a zásadnú zmenu v úprave vzájomných vzťahov medzi dodávateľmi, výrobcami energií a medzi spotrebiteľmi. Stále je to ten spotrebiteľ, ktorý v tomto vzťahu ťahá za kratší povraz. Mrzí ma, že aj keď som tu nastavila a predniesla, pripravila niekoľko návrhov noviel k zákonu o energetike, ktoré mali vyvážiť túto poddimenzovanú pozíciu spotrebiteľa na energetickom trhu, ktorá, ktoré mali zrovnoprávniť jeho postavenie, tak tieto zákony boli v tomto pléne odmietnuté, čím bola jasne deklarovaná, bol jasne deklarovaný nezáujem vyvažovať právomoci, pozície, právne zmluvné pozície spotrebiteľov voči či už dominantným alebo aj špekulatívnym predajcom energií.
Tá kritika súvisí nielen s počtom uskutočnených mimosúdnych riešení, ale tá kritika súvisí aj s obsahom vybavovaných reklamácií, pretože ja stále zaznamenávam, a teraz už nielen v mojej činnosti ako zástupkyne občianskej organizácie, ale teraz ako aj poslankyne, vyjadrenia nespokojnosti s tým, že ak predkladajú podnety Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, a tie poukazujú a v mnohých prípadoch sú aj oprávnené, sú merateľne vecne podložené, ak tieto podnety poukazujú na neefektívnu dodávku a neefektívne správanie sa výrobcu, v tomto smere im úrad nevie podať pomocnú ruku.
V mnohých prípadoch sa ľudia sťažujú na to a poukazujú na to, že dodávka energií nie je podrobená riadnemu drobnohľadu. A ja mám skúsenosť s tým, že aj pri výpočte cien za teplo sa nejde do hĺbky pri tom, aby sa kontrolovali oprávnené položky, ktoré vstupujú či už do fixnej alebo variabilnej zložky ceny. Viackrát som to vytkla aj na hospodárskom výbore, že pokiaľ cenotvorba a dohľad nad tvorbou cien pri stanovení konečnej ceny tepla nebude posudzovaná aj s možnosťou posúdenia fixných nákladov, kde sa majú pretaviť zmluvné záväzky medzi výrobcami tepla, dodávateľmi tepla a zástupcami miest, tak táto kontrola ani ten dohľad nemôže byť ani relevantný, ani kompetentný, ani vážny. Takýto dohľad bez toho, aby regulátor dohliadal aj na plnenie zmluvných záväzkov medzi výrobcami tepla a zástupcami, miestnymi úradmi, takýto dohľad nemôže byť ani komplexný, ani zodpovedajúci.
Rovnako sa ľudia sťažujú na to, že pri vybavovacej činnosti úrad nedohliada a nepredložil žiadnu zákonodarnú iniciatívu. Aspoň mne není žiadna zákonodarná iniciatíva známa, ktorá by usmernila a zastropovala, zmotivovala dodávateľa, výrobcu tepla nekontrahovať väčší objem tepla, nezazmluvňovať väčší objem tepla, ako je potrebný.
V tomto smere nemáme žiadne nástroje, ktorými by sme vedeli bezbrehosť, možnú bezbrehosť a špekuláciu výrobcu, dodávateľa energie, ohraničiť. Koľko výrobca nakontrahuje, toľko spotrebiteľ zaplatí bez ohľadu na to, aké sú predpokladané klimatické podmienky, aká je predpokladaná spotreba tepla. Toto už ale nie je novodobý problém na energetickom trhu a hlavne v odvetví tepelnej energetiky. Toto už je problém, ktorý signalizujú a do pozornosti aj samotnému Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ministerstvu hospodárstva, odboru energetiky dávajú občianske združenia, ktoré sa zaoberajú ochranou spotrebiteľa, zvlášť na energetickom trhu, niekoľko rokov. A mňa veľmi mrzí, že zaznamenávam výrazný nezáujem a pasivitu sa problematikou posilnenia práv spotrebiteľov na energetickom trhu vážne zaoberať.
Ak aj dnes vystupujem takto kriticky, hodnotiac hlavne tú oblasť riešenia reklamačných sporov, riešenia spotrebiteľských sťažností, je to len preto, že očakávam v tomto smere nápravu. Naozaj som presvedčená o tom, že úrad má veľké množstvo finančných, personálnych aj technických možností na to, aby tie bilancované výsledky a preukázané čísla boli ďaleko vyššie, lebo v takomto nastavení nekopírujú reálne potreby a očakávania ľudí, ktorým má úrad v ich oprávnených sťažnostiach pomôcť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Je nás tu málo, ale to nevadí. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, vážení páni poslanci a panie poslankyne, ak tu ani jedna nie je. (Reakcia predsedajúcej.) Aha, pardon. Dovoľte, aby som sa vyjadrila k správe Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.
Najskôr zájdem do jeho minulosti a pripomeniem v skratke vznik tohto nezávislého úradu. Vznikol na základe zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Odvtedy sa jeho vývoj posúval. Trh s elektrinou, plynom, vodou a teplom sa začal regulovať. Úradníci sa dostávali do povedomia verejnosti. Vďaka politickým výmenám dochádzalo k zmenám aj vo vedení úradu. Príchodom pána Holjenčíka v roku 2006 ako nominanta SMER-u všetci zamestnanci očakávali ďalšie zmeny. Predchádzajúce vedenie, ktoré tu dosadili politické strany, KDH, vedelo, že sa už dlho na úrade neudrží. Rýchlo sa tí, ktorí to vedeli, posunuli pracovať k regulovaným subjektom.
Nový pán predseda zvolal všetkých štátnych a verejných zamestnancov úradu a vyhlásil, kto bude dobre pracovať, tomu sa bude dobre dariť. Čo to však bolo dobre pracovať? Vypracovať dobrú a kvalitnú výročnú správu o úrade? Vytvárať vyhlášky, výnosy o cenách, ktoré sa neskôr premenovali na vyhlášky. Tak ako sa menila legislatíva, tak sa menili aj úlohy úradu a už vôbec nebol problém meniť organizačnú štruktúru. Veď to zákon prijatý v parlamente o chvíľu zase zmení. A zmenil. Len aby sa štátni úradníci zase sťahovali z kancelárie do kancelárie. To bola veľká móda na úrade. Pri každej novej vládnucej moci si prehadzovali predpisy a tvorili tak, aby sa to páčilo vládnucej strane. A keď pán premiér nariadil schvaľovať ceny prostredníctvom valného zhromaždenia, vytvorila sa k tomu novelizácia zákona. Vláda Ivety Radičovej to zase zrušila a štátni úradníci na ÚRSO si povedali, netreba sa ponáhľať, o chvíľu sa vráti premiér Fico, znovu parlament schváli staronovú legislatívu. A tak sa aj stalo.
Vážený pán predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, hodnotili sme vašu správu, neviem, kým vypracovanú. Rozdelili ste si ju na časti od jedna do deväť. Budem sa zaoberať len niektorými z nich. Dovoľte krátku analýzu k časti VII o riešení sporov. ÚRSO rozhodoval v roku 2012 jeden spor a to spor podľa čl. 37 smernice z roku 2009 č. 72 medzi navrhovateľom ZSE, distribúcia, a. s., ktorý je prevádzkovateľom distribučnej sústavy, a odporcom, Slovnaftu, a. s., o povinnosti zaplatiť cenu za pripojenie do distribučnej sústavy za zvýšenie maximálnej distribučnej kapacity zariadenia na výrobu elektriny. Sporové konanie bolo úradom zastavené rozhodnutím zo dňa 27. decembra 2012. V súčasnosti v tejto veci prebieha odvolacie konanie na súde. V správe píšete o jednom jedinom spore. Tento by mali byť schopní vybaviť vaši úradní právnici, ktorých máte na úrade dosť. Zistili sme, že vášmu úradu nestačia vaši úradní právnici. Vy potrebujete ešte zmluvy aj s ďalšími právnikmi.
K tejto poznámke uvediem ešte jednu právnickú poznámku, aby to lepšie pochopili aj poslanci, ktorí nie sú právnici. Klient obvykle uzatvára s advokátom zmluvu za konkrétnym účelom poskytovania právnych služieb súvisiacich s konkrétnou činnosťou. Ďalej hovoríme len o právnej službe. Pointou mojich poznámok sú tieto otázky:
Pýtam sa, prečo ste uzatvorili rámcové zmluvy, presne citujem, č. 6/2012 s advokátskou kanceláriou Peter Gruber na sumu vo výške 9 990 eur? Bolo to v apríli 2012. Ďalšia zmluva č. 9/2013 o poskytovaní právnych služieb, Peter Gruber, na sumu vo výške 23 998 eur. Táto zmluva stráca platnosť okamihom, keď súčet odmien zo všetkých advokátom vystavených faktúr dosiahne výšku 19 999 eur. Podľa objednávky zo dňa 26. septembra 2012 si platíte právne služby dodávateľovi – JUDr. Miloš Kvasňovský, advokát, Mestská 2, Bratislava, v sume 3 600 eur. A ďalšiu právnu pomoc uhrádzate na faktúry zo dňa 18. 9. 2013 v sume 8 820 eur advokátovi JUDr. Peter Gruber, ako som už spomínala, Banská Bystrica, ulica Janka Kráľa. Aké je to potom hospodárenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v časti IX, ktoré uvádzate, aj napriek nie závideniahodnej situácii váš úrad pokračoval vo svojej snahe o objektivizáciu nákladov na podporu obnoviteľných zdrojov energií a zostal fakticky jedinou hrádzou hroziaceho rapídneho rastu koncových cien elektriny a garanciou racionálneho podielu obnoviteľných zdrojov na celkovej výrobe a spotrebe energií Slovenska?
"Situácia sa zmenila od prijatia nového zákona o regulácii v sieťových odvetviach a zákona o energetike v septembri roku 2012. Odvtedy má úrad už nové a prísnejšie právomoci a bude ďalej pôsobiť tak, aby rozvoj obnoviteľných zdrojov energií mal rozumné hranice, ktoré Slovensku umožnia splniť záväzok dosiahnutia 14 % celkovej spotreby elektriny z týchto zdrojov do roku 2020, a to tak, že ceny elektriny nezhoršia sociálnu situáciu obyvateľstva. K tejto úlohe smerovala aj rozsiahla kontrola všetkých obnoviteľných zdrojov energií, ktoré úrad v roku 2012 vykonal. V rámci nej fyzicky skontroloval 1217 fotovoltaických elektrární a zistil viac ako 200 porušení zákona," potiaľ citujem z vašej správy. Musím však k tomuto uviesť s určitým zadosťučinením, že legislatíva vám vždy bola nápomocná.
Nedostatky, ktoré sa vyskytli pri cenách elektriny v súvislosti s výstavbou fotovoltaických elektrární, bola do neba volajúca blamáž vášho úradu. V roku 2011 úrad vydal rozhodnutia pre fotovoltaické elektrárne, kde sa elektrina ešte nevyrábala. Jednu objavili novinári pri Brezne a otázkou času je, kedy sa verejnosť dozvie o ďalších chybných rozhodnutiach nezávislého úradu. Každému občanovi rapídne vyskočila cena elektriny následkom vašich chybných rozhodnutí. Toto je vaša regulácia? Kto niesol zodpovednosť za tento obrovský nedostatok? Vidíme, že ani nie vy. Upozorňujem aj všetkých prítomných, že za chybné rozhodnutia pána Holjenčíka a jeho úradu museli občania doplácať najvyššie ceny elektriny v Európskej únii, ako si to všimli aj v Bruseli. Ja, ako nedávno pracujúca v úrade a dôverne znalá problematiky, nemôžem súhlasiť s týmito kamuflážami a zásterkami, čo uvádzate, citujem: "Ekonomické výsledky potvrdzujú skutočnosť, že regulačný rámec a regulačné prostredie bolo v sledovanom období nastavené správne a vytvorilo vhodné podmienky na vznik transparentného a nediskriminačného trhového prostredia, v ktorom mali regulované subjekty dostatočný priestor na pokrytie svojich nákladov a vytvorenie primeraného zisku."
Pán Holjenčík, mňa osobne pobavilo, že vy svojím vyzdvihujúcim postojom k svojej nekompetentnej činnosti pôsobíte na čele úradu. Bola by som rada, keby v tejto súvislosti bolo uvážené vaše ďalšie zotrvanie na čele úradu. Mal by ste odtiaľ odísť skôr, než niekomu dôjde a zráta vám to. Celá Európa, všetci európski energetici sa pozerajú s obrovským údivom, prečo máme drahé energie. Keď pochopia, že je to výsledok vašej neschopnosti, potom bude pohľad upretý na nás, na poslancov tohto parlamentu, prečo sme my o tom nevedeli.
Vážení páni poslanci a panie poslankyne, ale už o tom viete. Mali by sme žiadať odvolanie nekompetentného úradníka z vedenia úradu nielen pre hanbu v Európskej únii, ktorú nám urobilo vedenie ÚRSO s najvyššími cenami energií v porovnaní s cenami v Európskej únii, ale aj pre vlastné vrecko. Veď aj naše účty sú devastované len preto, že niekto v kľúčovej pozícii nevie rátať a zle rozhoduje. Nového úradníka na jeho miesto by sme mali vybrať dôkladným konkurzom. Som ochotná zostaviť konkurzné otázky a zúčastniť sa ako členka konkurznej komisie pri hľadaní budúceho šéfa úradu.
Navrhujem odvolať pána Holjenčíka z úradu, v ktorom evidentne zlyhal.
Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán Holjenčík, aby som správne povedal titul – ste predseda regulačného úradu, áno? – tak, aby som sa nepoplietol.
Vážené kolegyne, kolegovia, oznámim aj výnimočnú chvíľu, že nám to naozaj graduje a v pléne, ja to občanom poviem, v pléne zo SMER-u nie je momentálne nikto. Čiže ak by vás náhodou trápili účty za telefón, síce telefónu sa to až tak netýka, ale plyn, elektrika, voda, teplo, stočné, tak by ste neverili, že hrdinsky tu za vás bojuje celkom nula poslancov SMER-u. Nech sa páči, nech vystúpi niekto od SMER-u a nech povie, koľko bojuje poslancov opozície, ja to nepoviem. Ja len hovorím, koľko smerákov bojuje za vaše práva, aby ste, keď všetko zaplatíte, tie energie, aby vám ešte niečo zostalo na kapra. No nula, by ste neverili! A ešte sú tak drzí a budú tak drzí, už to je avizované, že zajtra neschvália mimoriadnu schôdzu o nebankových spoločnostiach. SMER, vážení, sociálna strana, ešte o tom bude reč. Raz, raz si budete ťukať na čelo. Možno aj toto bude jedna z vecí, ktorá k tomu prispeje.
K samotnej správe dovoľte uviesť, ešte skôr ako uvediem, ja by som bol naozaj rád, aj keby sme tu s kolegami vzdali určitým spôsobom úctu armáde padlých bojovníkov, falošných blogerov a nikerov a neviem koho všetkého pod vedením generála Hujera, ktorých vojsko bolo porazené, a dneska o tom píše SME. To som si to považoval naozaj za potrebné vzdať úctu týmto bojovníkom za práva SMER-u. Smiešne. (Vystupujúci sa smeje.) To takú, ospravedlňujem sa, pani predsedajúca, to takú, ale to mi nedalo, aby som nepovedal, že generál Hujer doviedol svojich bojovníkov, fantómov a všetkých, že vás z toho, že z tej hanby sa, ušiť kabát, vážení. To ja neviem, že to niekto ešte, ešte sa z toho nepototo. Tak nech sa páči.
Ja si myslím, že úrad pre reguláciu by si zaslúžil, ja som si pozeral tie rady a vyznamenania. A rad je tá vyššia forma a pre toto by to stálo, že Rad Ľudovíta Štúra, lebo to sa udeľuje za mimoriadny príspevok v Slovenskej republike z hocijakého pohľadu či z kultúry, či z ekonomiky. Ja si myslím, že úrad si to zaslúži. Tak by som teda poprosil pána prezidenta, že aby tento úrad ocenil, lebo naozaj sa podarilo nemožné. A to treba oceniť. Podarilo sa to, že viac sa už platiť ani hádam ani nedá, takže toľko presne platíme.
Ja sa pýtam, že ak ste za 120 mil. ročne, 120 mil. korún ročne stála teda prevádzka úradu, to sú strašné peniaze, teda ináč nič v zlom, nech mi niekto povie, že načo treba regulátorovi, to je 88 ľudí, ktorí nevyrábajú, ja neviem, niečo a na to kupujú suroviny, ktorí len asi vyhodnocujú, kontrolujú, taká nejaká základná predstava, tak by ma zaujímalo, že kam, keď už, z tých 120 miliónov, kam šlo? Ľudí by to malo zaujímať. Ak vás niečo zaujíma, tak sa pýtajte prípadne na to, že kde šlo 120 mil. korún pre 88 ľudí, pre regulačný úrad, ktorý v zásade nevytvára žiadnu hodnotu, len, len kontroluje. A podarilo sa za tých 120 mil. to, že drahšie to už nebude. Ani nemohlo byť. To znamená, všetko je, tam ten ukazovateľ, tam sa to priebežne mení, ale naozaj už z tejto biedy viac nevytrieskate za elektriku, už z tejto biedy viac nevystriekate za plyn, za vodu. Tam bol ten ukazovateľ energetickej chudoby, ktorý hovorí, že nie je dôležité, že absolútna cena energie, hej, lebo aj tam sme na tom zle, aj v absolútnej cene energie sme v tých štatistikách veľmi zle na tom. Aj keď si to niekto hodí do vzorca, že, tej energetickej chudoby, to znamená, podiel výdavkov na energie z celkového rozpočtu domácností, tak tam myslím, že sme prví alebo druhí.
Nuž, toto sú výsledky úradu pre reguláciu. Ja sa potom pýtam, že keby sa neminulo tých 120 mil. a nemali by sme ten úrad, ktorý zabezpečil to, že je všetko najdrahšie, tak to potom by tu čo bolo?! Ja neviem. Potom by tu čo bolo? Že to by boli, jaké tie ceny? Že fakt to neviem, tak laicky sa na to pozerám. Neviem to vyhodnotiť. Že to chce tu niekto povedať, že keby nebol úrad pána Holjenčíka, tak za tú elektriku ešte viac platíme?! Lebo už teraz platíme veľa.
Celkove ľuďom treba povedať, že oni sa, vám sa podsúva, že všetko veľa stojí. Viete, to vôbec nie je pravda. Vôbec to nie je pravda. Zjednodušene, otepľuje sa, zatepľujete, vy zatepľujete, míňate a neviem čo, že zatepľujete. Všetko, čo žralo elektriku, a nejaké výrobné závody sú už dávno v Ázii. To znamená, špeciálne, čo sa týka elektriky, tak tej je prebytok. A to je, jasne sa hovorí, že cena silovej energie klesla na úrovni 40-ch percent. Čiže ohlasovať teraz, čo bolo ohlásené na tlačovke úradu, že cena energie, elektrickej energie padne o 7 %, je fakt smiešne. Viete, z tej vysokej, lebo to je znova, že keby si tu človek zaradil, že z tej priemernej, ale z tej vysokej o 7 % pri tom, kde vlastne ceny silové energie padli takýmto spôsobom, je... Ale znova vám je to predané ako navoňaná, pardon za výraz, zdochlina, že jak sa máte všetci tešiť, že čo všetko pre vás tuná súdruhovia vybavili. Sedem percent. Máte pomaly písať listy.
Mimoriadne a špeciálne v tej elektrike je to tak. Čo sa týka plynu detto. Viete, tiež to sú také tie oblasti podnikania. To máte jak s operátorom telefónov, že v zásade čím menej telefonujete, tým platíte, ak nie to isté, tak ešte viac, že k tomu, nakoniec vás tak všetkých domotajú, že furt platíte to isté. A presne je to s energiami. Že vy síce zateplíte, menej kúrite, neskôr začnete kúriť, skôr vypínate kúrenie a nakoniec vždycky platíte pomaly rovnako. A to je presne to, že oni, ten apetít sa nastaví na určitú sumu, čiže aj keď toľko neminiete, tak toľko oni čakajú, že máte zaplatiť a presne o toľko vám to zvýšia. Čiže celý systém je tak, a ide, nastavený. Otázka je, že či ho ten regulátor k tomu pustí, alebo nepustí. No náš regulátor ich úplne, nieže ich pustí, on ich posunul, povedal, že ešte, ešte to ustojíme, ešte im to dajte aj o niečo drahšie. A potom oslávime, že 7 % spadla elektrika.
A teraz poviem pre ľudí mimoriadne cennú informáciu, lebo tu bola, to bolo tak znova ponúkané jak dejinná udalosť, pomaly fakt svetového významu, ale mimo, špeciálne nášho slovenského významu, že s tým plynom. Už sa nechcem vracať k plynu, ale znova oficiálny výstup z vašej tlačovky, pán predseda. Takže počúvajte, vážení občania, dobre, 0,23 % sa znížia ceny plynu pre domácnosť. Ja si myslím, že to je naozaj hodné potlesku. A keby tu nejakí poslanci SMER-u boli, tak naozaj by bolo treba zatlieskať, lebo dokázať, vylobovať v dnešnej dobe, kde sa veci dejú, ako sa dejú, hej, že všetko ide, a to si treba povedať, že je to pravda aj v elektrike, aj v plyne, že nie je tá tendencia taká, ako by si niekto myslel, alebo ako sa snažíte ľuďom podsunúť, ale že tie ceny majú tendenciu klesať. Tak niekto vám vybavil zníženie cien o 0,23 percenta. To je naozaj hodné, hodné veľkého potlesku, nie takého, ale veľkého potlesku.
Takže regulátor, ešte keď pokračujem v tom, v tých úspechoch na rok 2014, vyrokoval to, že teplo zostane na tom, kde je. Zhodnoťte sami! A vodné a stočné pôjde hore, odhad niekde na úrovni 1,3 percenta. Čiže ak je úspechom úradu pre reguláciu za 120 mil. na rok tieto fakt prekvapujúce čísla, tak ja si myslím, že ľudia by sa mali začať pýtať, že či to je namieste. Myslím, že keď by sa to konečne niekto začal pýtať, tak odôvodnene. Lebo ja sa to tiež pýtam, že v čom je tá náročnosť správy a chodu vášho úradu stanovená sumou 120 mil. ročne pri tak enormných úspechoch v regulácii, ako dosahujete.
Ďakujem pekne.

Pani predsedajúca, 4. júna vyšla v médiách správa že Gazprom tento rok zníži ceny plynu pre svojich európskych zákazníkov a približne o 5 až 8 percent. Medzi takéto kontrakty, samozrejme, patrí aj ten so Slovenskom. A tento rok sa dočkali zníženia viacerí veľkí hráči, napríklad Rakúšania, Nemci, Poľsko dokonca ešte vlani dosiahlo zníženie až o 15 percent. Ale Slováci stále platia aj tento rok podľa pôvodného cenníka prvej a druhej vlády Roberta Fica. V číslach by to znamenalo, že by sme mohli, naše domácnosti, ušetriť takmer 20, cez 20 mil. eur, pokiaľ by takéto zníženie, ktoré dohodli iné krajiny, dohodla aj vláda Roberta Fica s Gazpromom. Ale nedohodla. Slovenská republika tento rok s avizovanej zľavy Gazpromu nebude mať nič.
V ideálnom prípade mohli slovenské domácnosti tento rok ušetriť 20 mil. 400 tis. eur tak, ako ušetrili Poliaci, Rakúšania i Nemci. Stal sa však opak, Ficova vláda zabezpečila, asi vlastnou hlavou, pre Gazprom tento rok cez 20 mil. eur z peňazí slovenských domácností. Tomu sa hovorí sociálny štát.
Dúfam že sa všetkým Rusi vrátane ÚRSO poďakovali. Aj tak totiž vyzerajú garantované ceny plynu, že si pán premiér z ľudí urobil dobrý deň. V situácii, kedy sa mali ceny plynu pre domácnosti dávno znížiť, ako sa znížili v iných krajinách, on zagarantoval, pán premiér, cenu plynu premrštene vysokú. Najvyššiu a dobrú tak akurát pre Gazprom a možno SPP a J&T.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na všetko sa reagovať skutočne nedá, lebo tu odznelo mnoho nezmyslov a neprávd, ale budem len vecný, obmedzím sa na faktické, a nie politické veci, ktoré mi neprislúchajú, a zopár poznámok.
Najprv sa vrátim k pánu Přidalovi, ktorý, ma veľmi teší teda, že nám dal takúto, alebo má o nás takú vysokú mienku že úrad má tak veľmi výrazné kompetencie a tak veľkú moc, že ovplyvňuje celú energetiku na Slovensku. Môžem skutočne povedať aj na adresu pána Mikuša, že skutočne to pramení z nie celkom správneho naštudovania alebo znalosti zákona o energetike, o reguláciíi a to vlastne aj toho, aké má kompetencie úrad.
Podsúvané nám boli zodpovednosť za podpis Memoranda s U.S. STEEL-om, podsúvaná nám bola zodpovednosť za predaj 100-percentného podielu SPP, a. s., a mnohé iné veci, ktoré skutočne ako nestoja ani za reč, aby som na ne reagoval.
Ale poviem, idem vecne teda k niektorým veciam, ktoré tu boli zaznené na adresu napríklad obnoviteľných zdrojov. Keby ste si prečítali našu webovú stránku, na našom webovom sídle je uvedená analýza, aké má kompetencie úrad vo vzťahu k obnoviteľným zdrojom a k zmenám cien alebo k stanovovaniu cien z obnoviteľných zdrojov, hlavne teda k avizovanej fotovoltaike, kde skutočne my sme boli v rámci medzirezortného pripomienkového konania, keď išiel návrh, prvý návrh výkupných cien, tak tie ceny išli z úradu napočítané vo výške zhruba 360 eur za tmegawatt hodinu, čo bolo absolútnym štandardom, porovnateľné, dokonca boli nižšie ako v okolitých štátoch. Práve niektoré štátne inštitúcie a verejnosť sa dožadovala vyššej podpory pre tento segment. A keďže viete dobre, že táto vyhláška, alebo tieto vyhlášky, nemôžu ísť do stálej pracovnej komisie s rozporom, hlavne so štátnym orgánom, tak úrad bol donútený tieto výkupné ceny zmeniť. To všetko sa točí. Takže to sú fakty, ktoré sú verejne dostupné.
Ďalej úrad viackrát avizoval už pri prijatí zákona č. 309/2009, za ktorý mimochodom aj mnohí z vás hlasovali, to, že je nesprávne, alebo nemá kompetenciu, a dožadovali sme sa niekoľkými listami, upozorneniami, nemá kompetenciu medziročne znižovať tieto výkupné ceny v prípade, že sa zmenia výrazne ceny technológie, čo vlastne sa stalo práve vo vzťahu k fotovoltaickým, alebo fotovoltaických zdrojov.
Čiže na jednej strane tu kričíte, poďme podporovať alebo podporovali sme veľmi  tieto zdroje vysoko, aj keď úrad za to nenesie zodpovednosť, a na druhej strane kričíte, zastavili ste, lebo zarezali ste obnoviteľné zdroje, a neviem aké obvinenia. Proste úrad koná v rámci kompetencie, v rámci svojich práv, ktoré mu dala národná legislatíva, a tak konať bude aj naďalej, o čom vás teda skutočne, skutočne ubezpečím. A nenájdete, dá sa povedať, žiadny moment, keby  úrad takto nekonal.
Čo sa týka výkupných cien, tak ani jedna cena, keď hovoríme o výkupných cenách z obnoviteľných zdrojov, ani jedna výkupná cena nebola vycucaná z prsta, a že sú o tom dôsledné podklady, analýzy, ktoré má úrad. A ja som niekoľkokrát dával možnosť, ja som vyzýval, aby sa páni poslanci, ktorí máte záujem, prišli pozrieť, ako sa tieto kalkulácie robia, ako ich, aké sú na to vzorce. Sú na to vzorce, ktoré sú absolútne štandardné a používané pre tieto tarify aj v iných členských štátoch Európskej únie, respektíve vo veľkej väčšine členských štátoch Európskej únie sa počíta rovnako výkupná cena a tie ceny sú porovnateľné. Aj to nájdete na našom webovom sídle. Čo sa týka spomínaného G-komponentu. Len pre osvieženie pamäte. Pokiaľ ste sa nechali informovať mojimi predchodcami, ja som si povedal, že v živote nebude kritizovať ich prácu, pretože robili v obdobiach proste, v akých robili. Ani teraz to nebudem robiť. Úrad uvažoval už v roku 2005 o zavedení G-komponentu alebo G-tarifu a môžem povedať, že v oveľa tvrdšej miere, ako bol zavedený teraz, a bola na to vykonaná skutočne analýza. Tá je k dispozícii na úrade, pokiaľ by chcel niekto si ju pozrieť, dám ju k dispozícii. Samozrejme, vyžiadam si súhlas od spracovateľa. Takže na margo toho, nie je to nič nové. O tomto sa uvažovalo aj v minulosti.
Čo sa týka ešte G-komponentu, tak žiadna členská krajina, žiadna smernica, teda žiadna smernica, ale nariadenie nehovorí o tom, že je povinnosť konzultovať a koordinovať túto, zavedenie tohto komponentu. To myslím si, že je absolútne nad slnko jasné každému. Je to len na rozhodnutí národného regulátora, či tento G-komponent zavedie, a musí ho zaviesť v súlade s platným nariadením alebo smernicou. To aj úrad urobil. Čiže to je na margo toho. Viacerí už k tomu hovorili, už sa o tomto povedalo veľmi veľa.
Treba si povedať pre ozrejmenie niektorých alebo pre informovanie niektorých pánov poslancov a pani poslankýň, musím povedať a treba si to uvedomiť, že úrad nereguluje cenu elektriny, prosím pekne. Toto sa nastavuje v burzách. A tá sa, každá cena elektriny sa kultuje podľa burzy. Úrad reguluje len tzv. feeding tarify alebo výkupné ceny elektriny z obnoviteľných zdrojov. Čiže nie elektrinu ako takú.
Čo sa týka vysokých cien, ja som túto vec vysvetľoval niekoľkokrát. Porovnávame neporovnateľné, porovnávame napríklad v našom priestore európskom, krajiny, ktoré majú zavedené podporné mechanizmy, kde veľká väčšina týchto mechanizmov, hlavne v podpore obnoviteľných zdrojov je prenesená na plecia obyvateľov. Sú rôzne štátne schémy, kde to platia takisto všetci, len v inej forme. My sme vsadili a Slovensko prijalo cestu takú, že všetci budú vedieť všetko o všetkom, za čo platia. A, čuduj sa svete, teda naraz prišlo z Bruselu alebo z Eurostatu nejaké porovnanie, ktoré absolútne je irelevantné, lebo porovnáva jablká s hruškami. Čiže upozorňujem na to skutočne, že keď porovnáte veľký podnik v Nemecku, napríklad oceliarsky, ktorý má, ktorý platí len 20 % zo schém podpornej, z podporných schém, zvyšok platí obyvateľstvo a potom sa cena spriemeruje, samozrejme Slovensko vyjde horšie. Porovnávajme naozaj jednu faktúru s druhou faktúrou, porovnateľný podnik a tam budete vidieť, že to je úplne iné. A takisto som ochotný k dispozícii dať údaje, samozrejme, tie ktoré môžem sprístupniť, aby ste si ich porovnali na našom úrade a videli, že skutočne to nie je tak, že nie sme na tom najhoršie.
Čo sa týka ešte poznámky pána Mikuša ohľadne podporných schém, atď., čo sa týka teda obnoviteľných zdrojov, tak tie sa, prosím pekne, nezmenili, tie sú platné od roku 2012 na celé regulačné obdobie. A to znamená, keď je garantovaná výkupná cena v zákone 309 pätnásť rokov, tak táto cena je garantovaná pätnásť rokov a bodka. A na to má regulovaný subjekt nárok. Dokonca už teraz v rámci nových kompetencií úrad vydáva rozhodnutia až do konca životnosti tohto zdroja, na celú dobu životnosti. Samozrejme v prípade, že príde k zmene ekonomických parametrov, môže regulovaný subjekt zažiadať o zmenu, a keď to doloží, zdokumentuje, tak má nárok na zmenu tohto rozhodnutia.
Čo sa týka, pokles, alebo teda poklesu cien, ktoré sme avizovali. Treba si uvedomiť skutočne, že je na burze nízka cena elektriny, teda okolo 40 eur za MWh. Medziročný pokles bol v tejto komodite o 18 percent. Úrad práve s tým, že dostal nové kompetencie v roku 2012 prijatím zákona o energetike a o regulácii, ktorá vstupuje do platnosti, respektíve podľa ktorej sa reguluje až od roku 2014, tak pripravuje legislatívu tak sekundárnu, že mu to umožnilo tie opatrenia, ktoré sú zakotvené vo vyhláškach, znížiť cenu sieťových poplatkov, upozorňujem, sieťových poplatkov, to znamená poplatkov za prenos a distribúciu v priemere o 10 až 15 percent, čo si myslím, že je výrazný úspech. A vôbec to nesúvisí s G-komponentom, ani s inými aktivitami, ale s tým, že úrad dostal kompetenciu práve skrz nepodarenú privatizáciu neuznávať niektoré náklady, ktoré v rámci vertikálne integrovaných podnikov sa tvorili vo forme tzv. špeciálnych zmlúv, kde neregulovaná časť tohto podniku vykonávala služby pre regulovanú časť a nebolo tej sily, ktorá by toto mohla prelomiť. A práve až touto kompetenciou zákonom o regulácii, o energetike sa dostala právomoc úradu neschvaľovať takéto transakcie, ktoré sú pre ľudí nevýhodné, a kde sa odlieva, odčerpáva kapitál navonok. My sme takisto, úrad sa túto skutočnosť sa usiloval zmeniť v zákone už od roku 2009, ale, bohužiaľ nepodarilo sa to, až novým zákonom sa toto podarilo.
Čo sa týka taríf za plyn, tak skutočne úrad vyvíja maximálne úsilie, aby udržal na uzde vyvíjajúce sa ceny plynu, pretože podľa platnej legislatívy musí mať každý regulovaný subjekt zabezpečenú úhradu nákladov a primeraný zisk, kde sa to odvíja od doložených podkladov. To isté platí aj v SPP, kde my rešpektujeme uzavretý kontrakt, ktorý uzavrela spoločnosť s dodávateľom plynu Gazpromom Exportom. Ale nie v 100-percentnej výške, pretože nemôžme preniesť všetko na plecia odberateľov. Čiže keď chceme mať trhové prostredie, majme ho nielen na strane odberateľov, ale aj na strane dodávateľov, aby aj oni boli nútení kupovať si na trhu plyn za najvýhodnejšie ceny. Čiže aby toto prostredie bolo nediskriminačné.
Čo sa týka poznámok pani Mezenskej, tak nám je ľúto, že takisto nie celkom ma pani poslankyňa naštudovaný zákon, pretože riešenie sporov, o ktorých hovorila aj pani Ritomská, bolo do kompetencie úradu prijaté 1. 9., až novou legislatívou, 2012. A spory podľa dikcie zákona, to sú tie, sporom možno nazvať alebo obrátiť sa na úrad vo veci riešenia sporu môže subjekt, ktorý, môžu teda subjekty, ktoré sú v distribúcii, a dodávateľ alebo odberateľ, a distribúcia alebo dodávateľ elektriny, čiže medzi tými tzv. sieťovými monopolnými účastníkmi trhu a tými ostatnými. Ale musí tomu predchádzať právoplatne podaná reklamácia podľa platnej legislatívy. Tak to nastavil aj, tak to je uvedené aj v európskych smerniciach. My sme túto kompetenciu len prevzali.
Opakom zase je ochrana spotrebiteľa. Túto kompetenciu takisto dostal úrad od 1. 9. 2012 novým zákonom, kde v ochrane spotrebiteľa si môžem povedať, že sme urobili obrovský kus práce. A to preto, lebo ste sledovali sami, aj to tu zaznelo, že odberatelia sa sťažovali na nekalé praktiky subjektov ponúkajúcich elektrinu, plyn. Nemohli vystupovať alebo rušiť zmluvy. Práve tuto úrad svojím postojom a postupom napomohol práve vyriešeniu rôznych týchto, by som povedal, zapeklitých alebo nešťastných situácií, kde došlo k náprave. Zarezonovala tu, tuná som ja hovoril o tom, že sme v roku 2013 aj postihli takéto subjekty dosť značnými pokutami a môžem povedať, že došlo na trhu k náprave. Úrad vydal vzorové prevádzky, obchodné podmienky pre tieto subjekty, čiže postupne sa tieto veci riešia. Ale opakujem ešte raz a zdôrazňujem, že je to vo väzbe na nové kompetencie, ktoré úrad dostal a ktoré úrad má.
A ešte taká poznámka na margo pani Mezenskej, pani poslankyne, že sme neiniciovali žiadnu zákonodarnú zmenu, zákonodarnú iniciatívu, kde by vyvinul. Úrad proste nemá kompetenciu vyvíjať žiadnu zákonodarnú iniciatívu. Takže z tohto pohľadu to môžme robiť len sprostredkovane cez ministerstvo, niektoré, alebo cez iniciatívu poslancov, čo teda v mnohých prípadoch aj, aj sme robili, ale v tomto prípade, čo pani Mezenská naznačovala, tak skutočne úrad nemal ambíciu a ani žiadna smernica Európskeho spoločenstva mu to nenariaďuje. Takže z tohto pohľadu.
Ešte pár poznámok k pani doktorke Ritomskej. Čo sa týka najvyšších cien energie v rámci Európskej únie, to skutočne nie je pravda. To si treba pozrieť a tie štatistické údaje sú zlé. Čo sa týka kontroly fotovoltaických zdrojov, tak áno, je to pravda, 1 217 zdrojov bolo fyzicky skontrolovaných, z nich v mnohých sa našli pochybenia, kde úrad viac ako v 200 prípadoch v roku 2013 inicioval alebo postúpil niektoré tieto pochybenia orgánom činným v trestnom konaní, v niektorých prípadoch na prokuratúru, niektoré vyriešil sám pokutami. Ale musím povedať, pani Ritomská, ste právnička, pokiaľ poznáte dikciu zákona, úrad nemá možnosť nevydať rozhodnutie, pokiaľ regulovaný subjekt doručí právoplatné rozhodnutia a všetky doklady potrebné pre vydanie rozhodnutia. To je takto napísané v zákone. A pokiaľ stavebný úrad bol taký, že vydal právoplatné kolaudačné rozhodnutie na stavbu, ktorá ešte nestála, tak my sme túto skutočnosť, samozrejme, postúpili ďalej orgánom činným v trestnom konaní a tým orgánom, ktoré to majú v kompetencii, ale úrad nemá žiadnu kompetenciu rozhodnutie nevydať, lebo doklady sú právoplatné a sú správne. V mnohých prípadoch sme fyzickými kontrolami preverili rozporuplnosť údajov, ktoré nám boli predkladané. Tam sme samozrejme pristúpili hneď k okamžitému konaniu v rámci našich kompetencií. Ale čo sa týka ostatných, tak za to my nevieme prebrať zodpovednosť, pretože tu naša právomoc končí. Takže toľko asi z mojej strany.
Ďakujem vám za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, som rád, že konečne môžem predstaviť návrh zákona, ktorý tu bol mimochodom na minulej schôdzi a neumožnili ste mi ho predniesť. K tomu sa vrátim veľmi krátko. Ako poslanec mám právo legislatívnej iniciatívy a vy ste mi to znemožnili svojím hlasovaním, že ste odložili moje poslanecké návrhy. Vás poprosím do budúcna, aby sme tomuto vyhli. Na druhý pokus ste mi dovolili. Neviem, či sa mám klaňať. Komu sa mám ísť klaňať, kráľovi Slnko alebo komu, že môžem predniesť návrh zákona, ktorý je mimoriadne dôležitý pre občanov tejto krajiny? A, vážení kolegovia, kvôli nim tam ste. Viete, tá faloš, som si pozeral, Ukrajina, jak sme tu všetci sa išli k Ukrajine vyjadrovať cez pomaly, aj tí, čo ani nevedia, kde je, tak aj tí boli za. Ja nič sa nechcem vracať k tomu. Ja nič proti Ukrajine nemám, práve naopak. Ale to je to, vážení kolegovia, vy tu nie ste kvôli Ukrajine, vy ste tu kvôli svojim občanom a bolo by dobré, keby ste začali týmto smerom rozmýšľať. Naozaj načase.
Čo sa týka samotného návrhu zákona, v zásade je veľmi jednoduchý, ale potrebný a otvorený. To znamená, že procesom, verím, že teda nebudete mať s tým problém a že ho posuniete do druhého čítania, tak v tom druhom čítaní tie existujúce zmeny, ktoré sú tam, sú nepostačujúce. To znamená, treba sa vrátiť ešte k tomu, či je potrebné vyberať DPH od fyzických osôb, ktoré, chúďatá, tá babka z Medzilaboriec alebo neviem skade, z toho DPH, viete, to je čistý, pre ňu čistý náklad, ona si to nikde nezapočíta. Takže to je jeden smer. A som zvedavý, ako vyhodnotí, aké prídu čísla od pána ministra financií, ktorého som interpeloval, že aká je tá suma DPH a koľko pre štát predstavuje, keď trvá na tom zatiaľ, že aj týchto úbožiakov, častokrát úbožiakov. Sú tam aj špekulanti, len treba povedať jednu vec, a to poviem v rozprave, že pre koho bol zákon o exekútoroch robený, to, aby naháňal zlé firmy, ktoré neplatia. Len najväčší paradox je, vždycky sa to tu žvejkne, že najnižšiu úspešnosť v tom, že prečo boli exekútorské úrady vytvorené, majú práve v tých firmách, ktoré neplatia, lebo tie si to dávno vedia upratať, a exekútorské úrady milujú dôchodcov, lebo tam je úspešnosť najvyššia. Ale to si povieme v rozprave.
Čiže hovoríme o, okrem tých poplatkov, ktoré navrhujem v mojom návrhu zákona, hovorme aj o DPH a hovorme aj o tej minimálnej sume. Ak je minimálna suma teraz na úrovni 33 euro bez DPH, tak je podľa mňa pri niektorých sumách, ktoré sa vymáhajú, vysoká a neopodstatnená vzhľadom aj na organizačnú náročnosť poslania jednej obálky tomu povinnému. Takže aj tam je priestor, ktorému sa, ja viem, že bude mať niekto tendenciu sa vyhnúť, obzvlášť tí, ktorí chránia a veľmi úzkostlivo chránia záujmy tristo dvanástich exekútorov, hej, lebo táto spoločnosť má enormné pochopenie pre 312 alebo 318 exekútorov pod pláštikom vymožiteľnosti práva. Avšak najväčší paradox je, že pre to, kvôli čomu sa vytvorili, tam to nefunguje, tam nefunguje tá vymožiteľnosť práva, kvôli čomu boli vytvorené, ale dochádza k zneužívaniu, k tomu strategickému spojenectvu úžerníkov a exekútorov, kde vlastne v zmysle programu chyť si svojho dôchodcu a vyžer ho, to tu funguje. Presne tak. Celé to nastavenie zákonov a predpisov je v tom, chyť si svojho dôchodcu a vyžer mu celý dôchodok, vyžer mu kuchyňu. Tam to funguje úplne dokonale. Čiže ak je toto vymožiteľnosť práva, vážení, je načase sa o tom baviť hlbšie. Ale to chcem povedať v rozprave.
Čiže samotný návrh hovorí v tejto, v tejto podobe, čo verím, že posuniete bez problémov do druhého čítania, hovorí o tom, že sa znižujú poplatky v prípade, že povinným je fyzická osoba - nepodnikateľ, a ešte sa o niečo viac zvyšujú v prípade, že je povinnou osobou dôchodca. Znova nevidím, pani predsedajúca, pani predsedkyňa poslaneckého klubu, nevidím v zásade dôvod, a to není populizmus, to je nevyhnutnosť už a ja to v rozprave poviem, prečo, a poviem vám to aj číslami, nevidím najmenší dôvod, prečo by táto poslanecká snemovňa mala brať ohľad na 312 alebo 318 exekútorov v tom, aby sme im vytvorili raj na zemi. Lebo našou úlohou nie je vytvárať raj na zemi pre exekútorov, našou úlohou je senzitívne vyhodnocovať situácie, ktoré nastávajú, a nastavovať spoločnosť tak, aby to bolo udržateľné.
Takže to je na úvod. Verím, že to ešte niekoho bude zaujímať a ja v rozprave poviem viac.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutím č. 723 z 27. septembra 2013 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní a do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý jeho, zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhuje sa zníženie výšky odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie v prípade dôchodcov a v prípade fyzických osôb  – nepodnikateľov. Súčasne sa navrhuje, že ak exekútor upustí od vykonávania exekúcie v prípade, že povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie, patrí mu 50 % odmeny vypočítanej podľa vyššie uvedeného.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 723.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážená pani podpredsedníčka, pán navrhovateľ, pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som za klub KDH sa vyjadril k tomuto predloženému návrhu zákona už aj preto, že 27. februára 2013 som spolu s naším predsedom Jánom Figeľom a kolegom Alojzom Hlinom, sme traja napísali takú verejnú výzvu pre ministra spravodlivosti, ktorej podstata bola zhruba tá istá, ktorú dneska kolega Hlina predkladá ako návrh zákona. Podstata tohto, tejto verejnej výzvy bola v tom, aby pán minister zvážil to, že keď sú exekvovaní, exekvované fyzické osoby, ktoré nie sú podnikatelia, aby tieto poplatky boli znížené na polovičku. Dneska kolega Hlina navrhuje, aby sa tak udialo pri dôchodcoch a pri tých fyzických osobách, ktorí nie sú podnikatelia, aby to bolo nie polovička, 10 %, ale 15 percent.
Následne sme túto verejnú výzvu oznámili aj na tlačovej konferencii, kde sme ešte zdôraznili, že Sociálna poisťovňa eviduje 41 tisíc exekvovaných dôchodcov. A zdôraznili sme to a takýto paradox, ktorý na Slovensku platil vtedy ešte, že na Slovensku môže byť exekvované aj životné minimum. Životné minimum, ktoré je vo výške 195 eur. V tej dobe, vo februári, v marci mohlo byť 40 % z tohto životného minima exekvované a príslušným ľuďom zostávalo 117 eur. Čudovali sme sa už vtedy, ako môže byť exekvované životné minimum, keď štát zadefinuje, že toto je minimum, z ktorého sa minimálne dá vyžiť, a ešte 40 % ti môže zobrať exekútor.
Na našu verejnú výzvu nám odpovedal minister Tomáš Borec týmto listom, kde na jednej strane nám dal za pravdu, keď popísal, že v roku 2012 bolo na Slovensku poverených, pre súdneho exekútora došlé, došlé na exekučné súdy 582 467 podaní. Päťsto osemdesiatdva tisíc podaní na exekučné súdy. A následne nám popísal, že pripravuje novelizáciu Exekučného poriadku, a písal nám o tom, že táto problematika je zložitá, komplexná a ministerstvo sa tým zaoberá.
Dámy a páni, následne sme s kolegom Hlinom, ale aj s kolegom Kaníkom robili, alebo kolega Hlina organizoval mítingy proti úžerníkom a exekútorom. Všimli si to médiá. Táto téma začala byť na Slovensku obrovským problémom. A po týchto medializovaných aktivitách a informáciách odrazu v lete pán minister Tomáš Borec urobil takto a jednou vyhláškou zmenil to, jednou vyhláškou zmenil to, že na Slovensku, tuším od 1. októbra, už životné minimum nemôže byť exekvované. Odrazu tá problematika, ktorá, ktorú bolo potrebné riešiť komplexne a zložito, jednou vyhláškou pomohol 41 tisíc dôchodcom, ktorým namiesto 117 eur, im zostane 195 eur. Tým chcem poukázať to, že keď sa chce, veci sa dajú riešiť. Aj rýchle. Niekoľkokrát sme tu, aj tuná v pléne Národnej rady povedali, aj ja som povedal, aj kolega Hlina, že keď príde pán minister Borec so skráteným legislatívnym konaním, ktoré bude riešiť podstatu týchto nebankových subjektov, z ktorých najväčší počet je exekúcií na Slovensku, opozícia, veľmi radi takýto návrh zákona podporíme.
Dámy a páni, táto vláda vrátane ministra Boreca za chvíľu bude oslavovať druhý rok svojho pôsobenia na Slovensku, svojej vlády a my sme sa mimo Exekučného poriadku, ktorý len tak kozmeticky problematiku exekúcií na Slovensku riešil, podstatných riešení sa nedočkali. Aj preto dneska kolega Hlina predkladá svoj návrh zákona, kde definuje to, aby poplatky exekútorom klesli na polovičku, na 10 percent alebo na 15 percent.
Dámy a páni, exekučné konania, tých 582 000 exekučných podaní, ktoré na Slovensku boli v minulom roku, aj ústami štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti je definované, že podstata týchto exekučných konaní je od nebankových subjektov. Preto chceme mimoriadnu schôdzu ku nebankovým subjektom a ku exekúciám. Lebo tie exekúcie sú následkom týchto nebankových subjektov, ktoré od roku 2010, od marca 2010, kde odchádzajúca Ficova vláda zmenila zákon o spotrebiteľských úveroch, desať rokov na Slovensku platil zákon, kde bola horná hranica úrokov pri nebankových subjektoch, pri spotrebiteľských úveroch bola zadefinovaná tabuľkou. Vláda Slovenskej republiky raz do roka vydávala tabuľku, kde hornú hranicu úverov obmedzila. Toto sa zmenilo v marci roku 2010 a vtedy sa spustil na Slovensku úžernícky klondike. Odvtedy sa začalo tak nebankovkám na Slovensku dariť. Niektorí aj v rozpravách spomínali, že: nuž prečo sa to neriešilo v minulosti? No preto, lebo do roku 2010 takýto obrovský problém na Slovensku s nebankovkami a následne exekúciami nebol. Aj preto som podal návrh zákona, tuším, že to bolo v máji, kde som túto hornú hranicu pri úveroch, pri spotrebiteľských úveroch zadefinoval. Vtedy som to definoval ako nejaký násobok základného úveru Európskej centrálnej banky. Ale na januárovú schôdzu pripravím návrh zákona, ktorý bude mať podobný charakter, aký bol do roku 2010. Štát nemôže sa pozerať na to, ako ľudia sú na Slovensku likvidovaní nebankovými subjektmi, ktorí žiadajú niekoľko sto, niekoľko tisíc percent. Naozaj som bol zhrozený v podchode pod prezidentským palácom, kde nebankovka ponúka pôžičky s 50-percentným úrokom.
Dámy a páni, dalo by sa o tom rozprávať ešte viac. Ale všetci tí, ktorí chcú podstatu tohto nebankového úžerníckeho klondiku, ktorý následne exekútori vymáhajú po občanoch Slovenska, si môžte pozrieť v krátkej relácii, vo verejnoprávnej televízii, a tým jej chcem aj poďakovať, je to relácia Občan za dverami, ktorá bola vysielaná 1. decembra tohto roku. Všetkým vám odporúčam, aby ste si to pozreli. Ako sú ľudia likvidovaní výškou úveru, ale aj ďalšími poplatkami. Ľudia splatia trojnásobok a vždycky je to nebankovkám a úžerníkom málo. Následne nastupuje spravodlivý exekútor, ktorý to vymáha. Spravodlivý, samozrejme, s úvodzovkami. A znova v tej relácii vystupovala štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti, ktorá hovorila, že je to obrovský problém v našej republike a zahlcuje to neskutočne prácu súdov. No len pani štátna tajomníčka tam za chvíľu tiež už bude druhý rok. Treba s tým niečo robiť. My keď prichádzame s určitými riešeniami, ja rozumiem, že možno nie sú také komplexné, že riešia túto problematiku možno len čiastkovo, ale keď toto riešenie pomôže čo i len desiatim alebo niekoľko sto ľuďom, aj tak je to lepšie ako nerobiť nič. Preto som privítal a aj moji kolegovia tento návrh zákona od kolegu Hlinu, ktorý určite podporíme. Veď vychádza z tej výzvy, ktorú sme vo februári spolu aj s naším pánom predsedom Figeľom pripravili.
Ďakujem za pozornosť.

Ono tých zaujímavých skutočností v celom tomto prípade je veľa a ja verím, že ľudia budú mať otvorenú myseľ a budú ich chcieť počúvať a snímu si tie naivné okuliare, ktoré častokrát veľa z nich má. Ale ja len k tomu, čo hovoril kolega, jednu takú, že systém práce to nazvem. Ak už oni usúdili, že áno, je, lebo my sme na to upozorňovali, že to je absurdita, že ak je niečo životné minimum, tak ako niekomu 40 % z toho môžte zobrať, oni to teda usúdili, že dobre, že bude tá suma, ktorú nesmie zobrať exekútor, bude vo výške životného minima. A prvé vyhlásenie bolo, že od 1. augusta. Si zoberte, že to je jednoduché nariadenie vlády. Oni sami ho zverejnili, že 1. augusta. Potom zdá sa, že niekto klopkal po dverách, potom niekde sa spustili všelijaké tuná vybavovačky, jak tuná zvykne chodiť pán Burian, dýchať na chrbát pánovi Paškovi, aby nepovedal hlúposť, tak zdá sa, že aj tam niekto chodil, a zrazu z 1. augusta bol 1. november. A to som aj interpeloval pána ministra spravodlivosti, že v čom nastal ten posun, že prečo, keď avizovali ten, tie tri mesiace. Je nejaký kvalifikovaný odhad, že mesačne je to niekde na úrovni dvoch, dva a pol milióna eur, ktoré teda pritiekli niekde, kde mali, tým, ktorí zabezpečujú vymoženie tých pohľadávok. Čiže ten agregovaný, agregovaná suma za tie tri mesiace niekde na úrovni 200 mil. korún. Čiže stálo za to zabojovať, stálo za to chodiť klepať, hej? Čiže to je presne ten prístup práce, aký tu proste SMER má. Ja v rozprave poviem, že, ľudia, budete sklamaní, že vám predávajú navoňanú zdochlinu, a naozaj, prepytujem za výraz, častokrát a vy im veríte a to začína byť už naozaj za hranou normálneho pochopu ľudského, že či ešte tomu sa dá uveriť.
Ďakujem.

Ja by som iba chcela zareagovať na to, aby sa v prípade prijatia takéhoto zákona, aby sa nestalo pravidlom, že sa budú zneužívať úvery práve zo strany niektorých nezodpovedných dôchodcov, prípadne ľudí, ktorí majú nízke príjmy, a že budú cielene tieto úvery brať, pretože stretávame sa v praxi aj s takou situáciou, že si vnuci alebo deti zoberú rôzne úvery na svojich starých rodičov a vedia, že ich dôchodky sú nízke a že im exekútor nebude môcť, teda nebude tú dlžnú sumu môcť dostať, vyžiadať, vymôcť. Takže bojím sa tohto, aby sa to nejako naozaj potom nezvrhlo.