27. schôdza

Pán poslanec Poliačik, nech sa páči.

Ďakujem. Treba povedať, že my sme, bohužiaľ, v smutnej situácii, keď sme si polovicu rozhodovania o štátnych sviatkoch nechali vytrhnúť z rúk a tým, že sú prikryté Vatikánskymi zmluvami, tak jednoducho o nich, s nimi nemôžeme robiť nič. To, keby sme mohli, tak tam by sa dalo rozprávať o tom, že môžeme výrazným spôsobom znížiť počet štátnych sviatkov, a potom by bol priestor napríklad aj pre tento sviatok, ktorý by sa nemusel zamieňať za jeden, ktorý by sa dal doplniť, a dali by sa vyškrtnúť možno dva alebo tri, či už svetské alebo kresťanské sviatky, podľa toho, aká by bola celospoločenská dohoda. Bohužiaľ, túto rozhodovaciu právomoc sme si nechali nezmyselne z rúk zobrať, takže sa musíme baviť iba o tom, o tej menšine štátnych sviatkov, ktoré sa teda viažu k slovenskej histórii, o ktorej sa tu dnes celý čas rozprávame.
Čo sa týka vzťahu sviatkov, histórie a osvety o histórii medzi mládežou, tak prvoradým neduhom je ešte stále živenie mýtov. Keby sme sa postavili naozaj k slovenskej a slovanskej histórii čelom a neživili mýty, symbolom jedného z nich je napríklad Svätoplukova socha na Bratislavskom hrade, ktorá rozpráva o starých Slovákoch, tak by to tiež pre naše deti v budúcnosti mohlo znamenať výrazné zlepšenie ich vzťahu k našej histórii. Takže nielen zavádzaním sviatkov a symbolickými gestami, ale poctivým prístupom k histórii vo vzdelávaní detí by sme dosiahli viacej ako rozpravou o tom, či dvadsiateho ôsmeho alebo tridsiateho. Aj keď uznávam, ten exkurz dnes bol prínosný aj pre mňa.
Ďakujem.

S reakciou pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

Ďakujem. Ja by som možno tromi vetami. Áno, súhlasím s tým, že niektoré, do niektorých sviatkov. Ale keď hovoríš o štátnych sviatkoch, tam je len sviatok svätého Cyrila a Metoda. A myslím si, že on má dostatočnú spoločenskú objednávku na to, aby sviatkom štátnym ako taký zostal. A vôbec nemám ambíciu sa do tohto nejakým spôsobom púšťať. Sú ostatné, ktoré možno pod, s tým konkordátom súvisia, ale medzi nimi sú 24., 25., 26. december, ale to asi tiež nebudeme spochybňovať. A jediná debata, ktorá sa spustila ohľadom toho, to bol 15. september, Sedembolestná panna Mária. Všetko ostatné sú pamätné dni, ktoré nemajú tú, že ľudia sú doma, alebo tak mám jednoducho povedať. Ale pre mňa z tej debaty je zaujímavý moment, že skúsme si ich stanoviť, aj tie svetské alebo sekulárne, alebo akokoľvek ich nazveme, tak, aby skutočne niečo reprezentovali, pretože tu má predkladateľ za to, že 1. september ako štátny sviatok s najväčšou tou spoločenskou hodnotou je deň Ústavy Slovenskej republiky a ten by rád vymenil za iný sviatok, v tomto prípade Milana Rastislava Štefánika. A ten 1. september býva už aj tu za ten čas, čo sedím, ale aj pred tým, ako keby spochybňovaný a podobne.
Ja chcem iba na záver povedať jednu vec. Možno pani poslankyne, páni poslanci si všimli také panely, keď vchádzajú do práce sem. A tie panely z hľadiska vývoja si nevšimli 17. november. To je pre mňa obrovský faul, že medzi tabuľami od vzniku nie je 17. november.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, nech sa páči, zaujmite stanovisko k rozprave.

Ďakujem. Len stručne skúsim zhrnúť to, čo bolo povedané, malú reakciu na niektoré veci.
Pán poslanec Jasaň už odišiel, ale napriek tomu to musím povedať. Ja som tiež veľmi rád, že pán Bohunický vtedy pred rokmi predložil ten návrh a že v rámci kompromisu sa dohodlo aspoň to, že tento deň je pamätným dňom. Predstavte si, že on nebol ani pamätným dňom. Deň, vďaka ktorému tu sme, nebol ani pamätným dňom. Je smutné, že neustále, veď aj dnešná debata, aj keď sa to postupne obrusuje, ukazuje, ako ťažko sa vieme stotožniť a jednotne zaujať postoj k našej vlastnej histórii. A preto je to tak dlho trvajúce.
Ale nie je to neúprimný návrh. To určite nie. Viete, kedy som ja prvýkrát tento návrh verejne prezentoval? Dajte si do Googlea, keď to chcete vedieť, Kaník navrhuje 28. október za štátny sviatok, a vyskočí vám rok 2002. Rok 2002, kedy som prvýkrát ešte ako predseda Demokratickej strany hovoril, a nájdete si článok zo SME, ktorý o tom hovorí, že tento deň treba vyhlásiť za štátny sviatok. A odvtedy je to naozaj cyklus, ktorý sa opakuje. Ako minister som to predkladal na vláde. V parlamente sa to tu objavilo viackrát. Takže. Ale to nie je podstatné, to nie je podstatné, podstatné je, aby sme sa už k tomu dopracovali. A keď to bude len trošku možné, nie až keď bude 100. výročie vzniku prvej Československej republiky. Teraz bolo deväťdesiate piate. Naozaj, lebo raz sa k tomu dopracujeme, je to naozaj ten počiatok dnešnej štátnosti. Keby... A preto som to hovoril, a aký je významný zástoj Milana Rastislava Štefánika, na ktorom sa všetci alebo väčšinovo s veľkým náskokom zhodli, že to je najväčší slovenský politik v dejinách Slovenska alebo aj Československa, pretože tam už tie korene siahajú. Neboli by sme pod týmto znakom tu v tejto sále (vystupujúci sa obracia dozadu a ukazuje naň), keby Štefánik neurobil to, čo urobil, keby nespravil tie kroky, ktoré otvorili potom cestu Masarykovi, Benešovi a ďalším k uznaniu ideí vzniku Československa.
Nebola to ľahká cesta, bola to veľmi komplikovaná cesta. A táto cesta otvorila, utvorila priestor pre to, aby sme tu dnes aj o tom hovorili. Takže nie je to žiadny špecifický ťah, ktorý som si teraz zvolil, ale naozaj je to téma, ku ktorej sa vraciam a vracať budem. A ja viem, že dneska aj občania niekedy, keď sa na toto budú možno pozerať, sa budú čudovať, či toto nám dá viac chleba, alebo bude elektrika lacnejšia, ale aj tieto veci... (Je tu nejaký mobil zabudnutý a bzučí práve, Jofo.). Aj tieto veci sú dôležité. Netreba naozaj, netreba sa venovať len neustálemu hádaniu o rozpočte, o číslach, ale aj tá historická pamäť, aj duchovno, aj bez toho duchovna nenaplníme všetko, čo ľudia k životu potrebujú.
To, čo kolega Viskupič hovoril, zdôrazním, aby nedošlo k mýlke, v žiadnom prípade nenavrhujeme rozšírenie počtu štátnych sviatkov. To, že ich je veľa, je fakt, ale aj po schválení tohto návrhu zákona zostane presne rovnaký počet štátnych sviatkov. A to, že štátne sviatky je zložitá, citlivá vec, veď to vieme všetci. Aj súčasná vláda uvažovala a chcela zúžiť počet, znížiť počet štátnych sviatkov, lebo áno, je to pre ekonomiku drahé, ale úprimne si povedzme, to nie je práca pre opozičný poslanecký návrh. To je práca pre vládu a je to citlivá vec, ktorá bude sa rodiť veľmi ťažko, raz keď sa už nejaký sviatok schváli, tak už je to veľmi ťažké robiť v tom nejaké zmeny. Aj keď sa pripájam k tej úvahe, že áno, bolo by dobré, keby sme tých štátnych sviatkov mali menej, ale je jednoznačná pravda, že štátny sviatok je viac ako pamätný deň a je viac aj vo vnímaní ľudí. Keby nebolo SNP štátnym sviatkom, čo myslíte, koľkí z našich občanov, najmä mladej generácie, by ešte vnímali, že takýto deň je pamätným dňom, keby to bol len pamätný deň? Keby 17. november nebol štátny sviatok, čo myslíte, koľkí by vedeli, že vôbec nejaký 17. november bol? Ani dnes to už pomaly nevedia. A súhlasím, že je to problém školského systému, školskej výchovy, výuky dejepisu. A to sa týka všetkého. Ale o tom tu dnes nedebatujeme. A práve keď chceme pomôcť tomu, aby so zmenilo aj tým, že povýšime niektoré kľúčové míľniky tým, že ich vyhlásime za štátny sviatok, dáme impulz k tomu, aby sa zmenil prístup aj v školách, aj pri výuke dejepisu a že naozaj budeme deťom a mládeži a všetkým vlastne občanom republiky odkazovať, že štátne sviatky, k čomu sa my viažeme, odkiaľ sme prišli a čo sú míľniky našej histórie, keďže tie míľniky boli všelijaké, dobré, zlé, veľké, malé. Ale k tým pozitívnym sa máme viazať, tam máme, k tomu sa máme odvolávať a z toho potom môžme odvíjať aj našu budúcnosť.
Štvrtý máj je pamätným dňom, pamätným dňom smrti Milana Rastislava Štefánika. Ale ako tu bolo povedané, oslávme jeho dielo, vzdajme úctu jeho dielu, to je to dôležité Pretože áno, Milan Rastislav Štefánik bol veľký politik, bol zaujímavá osobnosť z medzinárodného pohľadu. Ale koľkí ľudia vedia, že je kľúčovou osobnosťou pri vzniku Československej republiky? Vzdajme úctu jeho dielu. On nie je významný preto, že bol dobrý astronóm, že v Polynézii spravil observatórium a bol vyslaný francúzskou vládou, nie preto, že bol generálom francúzskej armády. (Reakcia z pléna.) Aj to boli všetko súčasti jeho osobnosti. Ale to, prečo je pre Slovensko, pre slovenských občanov tou politickou osobnosťou č. 1, je práve jeho politické dielo. A politickým dielom vzhľadom k tomu, že jeho život bol ukončený tragickou smrťou predčasne, ale je vrcholnou, dielom je vznik štátu. Keď niekto založí štát, či to je jeden alebo viac ľudí, urobia, to je vec, ktorá je obrovského významu. A keď ten štát je založený pred deväťdesiatimi piatimi rokmi a z toho štátu, vďaka tomu štátu, tak ako tu bolo povedané, kolega Osuský to veľmi dobre popísal, v rámci tohto štátu sa vytvorili predpoklady na to, aby Slováci nezanikli ako národ. Aby sa nestali naozaj národnostnou menšinou obývajúcou hornaté oblasti Horného Uhorska, ale aby to bol sebavedomý, vzdelaný, moderný národ. Predpoklady na toto vytvorila Československá republika. A preto by sme si to mali uvedomovať. A vyhlásiť ho za štátny sviatok je nesmierne dôležité.
Aj Martinská deklarácia, ako som hovoril v tom historickom exkurze, je veľmi dôležitá. A je dôležitá najmä v tej väzbe, že jej účastníci nevedeli o tom, že dvadsiateho ôsmeho, dva dni pred tým bol vyhlásený Československý štát v Prahe, a napriek tomu sa prihlásili k tomu, že chcú byť súčasťou Československého štátu. To hovorí o samostatnom a bez akéhokoľvek nátlaku alebo lobingu vykonaného rozhodnutia reprezentantov vtedajšieho slovenského národa. To je veľmi významné. Ale keby nebolo toho 28. októbra, tak Martinská deklarácia by len zostala deklaráciou. Nič by z toho historického nevzniklo. Bola by len nejakým ďalším politickým aktom. Ale štát vznikol na základe mnohoročných zahraničných aktivít, politických, vojenských, Milana Rastislava Štefánika, Masaryka, Beneša a ďalších ľudí.
Na záver tohto, aby som ešte podčiarkol, ešte jeden citát k tomu, čo sa tu, lebo naozaj dobré je siahnuť k histórii. Povedzme si, pretože tento sviatok úplne úmyselne navrhujeme, aby sme nazvali Dňom úcty k dielu Milana Rastislava Štefánika, aby sme podčiarkli túto jeho zásluhu, tak vám prečítam, čo o ňom povedal Edvard Beneš, ktorý spomína na Milana Rastislava Štefánika ako na výnimočného člena Československej národnej rady, ktorý, citujem: "Reprezentoval živel slovenský, pracoval stále, vytrvale, do úmoru. Nemal zmysel pre prácu pomalú. Nevedel vysedávať v kancelárii, pripravovať podklady. Zriedkakedy niečo napísal. Pôsobil skôr živým slovom. Prešiel všetky spojenecké krajiny ako meteor a na svojich cestách získal mnoho priateľov. My ostatní sme išli za ním." My ostatní sme išli za ním, opakujem. "A takto ním už dotknutú pôdu sme spracovávali, jeho apoštolskou prácou narýchlo získaných ľudí sme podchytávali a ich sympatie menili v presvedčenie. Bol v ňom kus génia, ako býva v intuitívnych ľuďoch. Vplyv svojich priateľov dokázal dobre využiť pre naše politické ciele. Milan Rastislav Štefánik je jednou z veľkých postáv našej národnej revolúcie."
Pri týchto slovách by sme mohli skončiť a vyzdvihnem z nich možno jedno slovo: nemal rád prácu pomalú. Diskutujeme o tom, či tento sviatok áno, či nie, už minimálne desať rokov. Vždy sa dá vyhovoriť, ako aj dnes počas rokovania pri iných zákonoch, treba systémové riešenie, treba sa na to pozrieť komplexne, to je vždy najlepšia výhovorka k tomu, ako niečo neurobiť. Držme sa toho, čo nám aj v tomto citáte Milan Rastislav Štefánik odkazuje: konajme! Konajme, pretože demokracia nie je len hovoriť, ako tiež hovorí Milan Rastislav Štefánik, ale riešiť problémy. A ja dopĺňam: a posúvať veci dopredu.
Ďakujem za pozornosť.

Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajca? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Árpáda Érseka, Bélu Bugára a Lászlóa Sólymosa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je pod tlačou 765, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 752.
Dávam slovo poslancovi Árpádovi Érsekovi, aby návrh zákona uviedol.
Nech sa páči, pán navrhovateľ.

[Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Arpáda Érseka, Bélu Bugára a Lászlóa Sólymosa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 765.]

Ďakujem za slovo. Vážená Národná rada, vážená pani podpredsedníčka, chcem povedať, čo tu neodznelo, a potom v náväznosti predložím tento náš poslanecký návrh. Že zabudli ste povedať, že Štefánik chodil rok do školy v Šamoríne, a preto, aby sa naučil maďarsky. A je to fakt.
A teraz idem naspäť k tejto veci, čo sa týka toho celého, v súvislosti s vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelaní, školský zákon, skupina poslancov MOST-u - HÍD predkladá poslanecký návrh zákona a jeho zmenu.
Slovenská republika patrí ku krajinám pomerne s rôznorodou národnostnou štruktúrou obyvateľstva, pričom všetkým z týchto menšín právny poriadok Slovenskej republiky garantuje celý rad osobitných práv. Národnostné zloženie obyvateľstva Slovenskej republiky sa premieta aj do výchovno-vzdelávacieho procesu a to najmä v súvislosti s uskutočňovaním výchovno-vzdelávacieho procesu v školách a školských zariadeniach v jazyku národnostných menšín. Novela, ktorú predkladáme, zachováva pôvodnú koncepciu, sústavu škôl a školských zariadení v Slovenskej republike, ako aj súčasný systém fungovania výchovy a vzdelávania detí a žiakov v týchto školách a školských zariadeniach.
Navrhované zmeny sa týkajú osobitostí výchovy a vzdelávania detí, žiakov v jazyku národnostných menšín ako ich základného ústavou garantovaného práva. V zmysle uvedeného medzi základné ciele, princípy výchovy a vzdelávania sa explicitne dopĺňajú princípy a ciele, odzrkadľujúce osobitosti výchovy a vzdelávanie detí, žiakov patriacich k národnostným menšinám.
O čo hlavne ide? Za účelom zefektívnenia práce pedagogických zamestnancov navrhujeme úpravu vedenia pedagogickej dokumentácie škôl a v školských zariadeniach, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelanie v jazyku národnostných menšín, navrhujeme úpravu používania geografických názvov v učebniciach, v učebných textoch, v pracovných zošitoch, ktoré sa používajú pri vzdelaní v jazyku národnostnej menšiny. V súvislosti so zmenou, ktorú zavádza predpokladaná novela školského zákona ohľadom jazyka, ktorým sa má viesť vnútorná pedagogická dokumentácia, t. j. v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, ide o to, aby nemuseli suplovať učitelia tie výkazy, ktoré môžu byť písané napríklad v jazyku národnostnej menšiny, aby nemuseli písať aj slovensky a v jazyku národnostných menšín. A v súvislosti s úpravou používania geografických názvov v učebniciach, tu veľmi krátko vysvetlím, keď v začiatku citátu je napísané v zátvorke povedzme Bős - Gabčíkovo, aby to nemuselo pri každom znovu opakovanom názve byť vypísané aj slovensky práve preto, lebo sa jedná o učebnice, ktoré používajú žiaci v národnostných školách, vlastne v školách národnostnej menšiny. To je zhruba k tomuto zákonu zmeny všetko.
Ďakujem pekne.
A ešte, dovoľte, jednu chybu som, tento zákon by mal byť, právoplatnosť v roku, keď sa príjme, od 1. 7. 2014. Tam je chyba v tom texte, tam je písané 2013.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
A dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Martinovi Froncovi.
Nech sa páči, pán poslanec. Nech sa páči, pán spravodajca.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážená kolegyňa, alebo, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Árpáda Érseka, Bélu Bugára a Lászlóa Solymósa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, tzv. školský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, parlamentná tlač 765, a to ako určený spravodajca Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 110 z 22. októbra, pardon, 22. novembra 2013 a podal spravodajskú informáciu.
Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v zákonnej lehote. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 752 zo 7. novembra roku 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Zároveň konštatujem, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V prípade ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Za gestorský výbor v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem určiť výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka, skončil som, ďakujem a prosím, otvorte rozpravu.