27. schôdza

Ďakujem všetkým trom kolegom za vyjadrenie sa k môjmu vystúpeniu. Možno zatiaľ tak ako en bloc. Čo sa týka toho, že ako sa zvykne hovoriť za riekou Moravou u bývaleho pána prezidenta, že o peniaze ide až v prvom rade, no ak je to všetko s tými prostriedkami tak, ja verím, že áno, potom vás prosím, potom sa zhodnime aspoň na tom, že nech poľovnícka komora je povinnou organizáciou, tak ako sme to už navrhovali aj v minulosti, aby ste jednoducho neumožnili ľuďom domnievať sa, že tie peniaze sa používajú iným spôsobom ako tým, ako je deklarované. Ja verím, že to tak je, len prečo to jednoducho týmto jednoduchým a elegantným spôsobom neošetríme?
Čo sa týka tých radení; ale keď sme ešte pri tých peniazoch, takže ja si myslím, či streľby, či kynologické skúšky, či poľovnícke skúšky, však za to všetko sa tvrdo platí. Takže predpokladám, že toto nie je to, čo treba hradiť z prostriedkov komory, pretože to si záujemcovia o takéto certifikáty a takéto výsledky musia uhradiť.
A čo sa týka toho, čo sa vám nepozdávalo s tým porovnaním, áno, je to úsmevné a možno že nie šťastné, veď som to povedal aj v rozprave. Ale snažil som sa len poukázať na to, že je možné deklarovať veľmi elegantne ušľachtilé ciele a vytvoriť zákonom niečo, čo je zbytočné. Ak tu raz máme espézet a mali sme ho dlho, ja možno ani by som bol za to, aby nebolo 900 organizácií, ktoré tu sú, poľovníckych. Slovenský poľovnícky zväz mal obrovské tradície, vedel si vyzbierať svoje poplatky, ja neviem, či by sme sa nemali poučiť a pozrieť sa na to, že jedna organizácia a dosť. Tá duplicita, že tí istí ľudia sedia na dvoch stoličkách na okresoch, to je jednoducho nelogické, to neviete obhájiť a toto vám vaši členovia vyčítajú. Že ich včera bolo pred Úradom vlády len 20, verte tomu, že to neni obraz ich mienky. To je obraz ich strachu alebo jednoducho strachu, ľahostajnosti, aj tak sa nič nezmení. Ale zmení!

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som ako spravodajca zaujal stanovisko aj k rozprave a začal niektorými momentami, na ktoré upozornil aj kolega Mičovský. Predtým, však než to urobím, dovoľte, aby som zareagoval na doteraz odznené veci v rozprave, resp. vo faktických pripomienkach.
Pán kolega Puci hovoril o tom, že malo by to dopad na štátny rozpočet, keby poľovné lístky sa vydávali opäť na lesných úradoch. Áno, malo by to pozit..., malo by to efekt, ale nie negatívny, ale pozitívny. Niet jedného človeka na lesnom úrade, ktorý by bol prepustený preto, lebo sa mu zmenšil okruh práce, ktorú vykonával, vydávanie poľovných lístkov. Ale štát tým, že posunul vydávanie poľovných lístkov na poľovnícku komoru, prišiel minimálne o 200-tisíc euro, lebo doteraz to vyberal štát. To znamená, že dnes niektorí štátni úradníci by mali zabezpečený plat, keby to sa vrátilo naspäť. Problém vydávania poľovných lístkov nie je v tom, že kto ho vydáva. Problém vydávania poľovných lístkov je v tom, či je možné voči nemu sa odvolať, ako je možné voči nemu postupovať, ako postupujú disciplinárne senáty, ako, ako spolupracujú s políciou, ako sa odhaľuje pytliactvo, toto je problém tohto zákona. Preto sa v tejto časti ani nechcem nejako bližšie vyjadrovať.
To, že komora je povinným členstvom, nepriamo povedané, že je povinným členstvom. Ja si veľmi dobre pamätám obdobie; môžme sa vrátiť do roku 2009; keď sa zákon prijímal. Za týmto rečníckym pultom sa argumentovalo aj tým, že obdobne je to aj v Maďarsku. Medzičasom vysvitlo, že v Maďarsku sa situácia zmenila. Ja za týmto rečníckym pultom nerád používam vzor z iných krajín, pretože to navodzuje dojem, ako keby sme sa my tu sami nevedeli rozhodovať o problémoch, ktoré sa dotýkajú nás.
Predostieram, som poľovníkom od svojich 18. narodenín, odkedy môžem mať zbraň, ju mám, poľovať, poľoval aj môj starý otec, poľuje aj otec a takmer celá rodina, je to u nás tzv. rodinná tradícia. A ja k tomu vychovávam moje deti, lebo lepšie, keď sa realizujú v prírode aj ako poľovníci a starajú sa o tú zver aj potešenie nájdu, keď ju lovia, než keby sa mali venovať nejakým iným oblastiam. Ale je faktom, že nie je možné pomenovať poriadne ani jeden okruh, kde by výrazne došiel, došlo k posunu, k posunu, zlepšeniu kvality, neviem čoho všetkého v oblasti poľovníctva tým, že vznikla poľovnícka komora a nie je, nezostal zachovaný Slovenský poľovnícky zväz. Nejaký radikálny posun, meritórny tu nie je, len to, že máme, doteraz sme mali jedno, teraz máme dva.
Ale dovoľte, aby som sa viac vyjadril k jednej veci, a neviem, či to bude, zafunguje, alebo nezafunguje, ale rád by som pustil jeden zvukový záznam, možnože takto cez mikrofón to bude počuť. Sú to slová pána ministra Jahnátka, neviem, či technici to vedia dať na to ešte viac hlasu, alebo nie. Kde to má mikrofón? (Slová ministra Jahnátka z audiozáznamu: "Pán poslanec Simon povedal jednu dôležitú vec, s ktorou súhlasím, a to je nesúlad medzi povinnosťou verejného obstarávania tam, kde sú dve tretiny, a je tam medzera medzi 50 a dvomi tretinami. Máte pravdu, nejak nám to ušlo...")
Ak dovolíte, ja som si to dovolil zopakovať, je to z obdobia, keď sme prijímali vládny návrh zákona o poľovníctve, v marci tohto roku, kde pán minister povedal tieto slová. Od tej doby ja sám som predložil jednu novelu, ktorá sa týkala ničoho iného len vyriešenia tohto jedného problému, na ktorý upozornil vtedy pán minister Jahnátek a súhlasil so mnou, napriek tomu vládny SMER tento návrh odmietol. Teraz vládny SMER tu má opätovnú možnosť napraviť túto chybu, ak naozaj myslí vážne a súhlasí so slovami svojho ministra Jahnátka, tak SMER pustí túto novelu do druhého čítania a v druhom čítaní ho dá do takého, takej podoby, keď už nič viac, aspoň toto odstráni. Bolo to začiatkom tohto roka, je to druhý pokus, aby sa to napravilo. Máte vo svojich, poslanci SMER-u majú vo svojich rukách možnosť, aby naplnili požiadavku pána ministra takýmto spôsobom, keď ste už niekoľko iných návrhov odmietli, aby poľovné revíry sa nemohli nikomu priklepnúť do súkromných rúk bez verejnej obchodnej súťaže, pretože tam, kde štát má dve tretiny, musí byť verejná obchodná súťaž, a tam, kde má medzi dve tretiny a 50 %, tak tam verejná obchodná súťaž nemusí byť. A na toto som chcel upozorniť, je tu možnosť a vyzývam kolegov, keď už nič iné nechcete prijať, tak toto jedno z tohto poslaneckého návrhu by stálo za to, aby sa to koncom roka napravilo.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Áno, buďme teda možno umelci možného a povedzme si, že keď už tá komora je tak boľavým problémom, že ho pravdepodobne neprekonáme, aj keď ja viem, že je to len otázka času, verím tomu. No tak sa dohodnime na tom, že teda keď toto povedal sám rezortný minister, že toto je ozaj chyba, tak rešpektujme pána Jahnátka, a túto chybu opravme. Howgh.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Simon, Slovenská poľovnícka komora nie je len o vydávaní poľovných lístkov. Paragraf 42 bod 1, 13 bodov, to sú všetko úlohy komory, ktoré má plniť a ktoré by prešli automaticky na štát. Nie je to len o vydávaní poľovných lístkov.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, predkladatelia, vážený pán spravodajca, dovoľte, aby som stručne zareagoval aj v rozprave k niektorým konkrétnym podnetom, ktoré tu boli vznesené v rámci vystúpení mojich predrečníkov. Samozrejme, keby som mal reagovať na všetko, tak zrejme by to trvalo veľmi dlho a treba nastaviť aj isté hierarchie už len vzhľadom na to, že teda ten zákon o poľovníctve, vládny návrh zákona, bol v tomto parlamente schválený tento rok 26. 3. Takže predpokladám, že zaoberať sa v jednom roku jedným zákonom dvakrát, lebo legislatívne podmienky sú také, môže, ale nemusí byť produktívne.
Dovoľte mi, aby som sa v prvom rade pristavil pri pánovi poslancovi Feckovi, ktorý predkladal túto poslaneckú iniciatívu, kde som bol veľmi prekvapený tým, že použil v podstate množstvo veľmi nepresných pojmov, a z toho skutočne vyplýva, že celú tú problematiku; prepáč, pán kolega, že to tak poviem; nemá dosť dobre naštudovanú na to, aby mohol alebo bol teda oprávnený a akceptovateľný ako predkladateľ tak závažných návrhov, tak závažných zásahov do v súčasnosti platného zákona. Ak niekto charakterizuje poľovníctvo ako určitú činnosť, charakterizuje ju ako určitú činnosť, voľnočasovú aktivitu, hobby, no tak dovolím si upozorniť, že v zákone v § 2 je poľovníctvo veľmi presne špecifikované a úplne jednoznačne je  uvedené, aký súhrn činností poľovníctvo je. Lebo to nie je len obhospodarovanie zveri, ale je to zároveň starostlivosť o trvalo udržateľné hospodárenie a zachovanie biodiverzity a nášho prírodného a kultúrneho dedičstva. Čiže je to niečo, myslím si, oveľa širšie a pojmovo charakterizovať poľovníctvo ako určitú činnosť, neurčitú v tomto prípade, považujem za nešťastné.
Rovnako pojmy lesné združenie namiesto poľovnícke združenie, uviesť, že poľovnícka komora, ktorú chceme riešiť, je podľa názoru a pojmového aparátu pána predkladateľa záujmové združenie. No nehnevajte sa, to je hrubá, hrubá chyba, pretože poľovnícka komora nie je žiadne záujmové združenie. Poľovnícka komora je organizácia zriadená zo zákona, takže toto sú veci, ktoré sú skutočne problematické a ktoré si treba skôr, ako pristúpime k tomu, aby sme dali tak podstatné a tak závažné návrhy na zmenu a doplnenie zákona, aby sme to mali skutočne naštudované a aby to bolo v úplnom súlade s tým, čo hovoria ostatné súvisiace všeobecne platné právne predpisy.
Odvolať sa, to odznelo vo vystúpení aj pána Fecka, aj pána Mičovského, na včerajšie protestné zhromaždenie pred Úradom vlády, nehnevajte sa, je to do istej miery, chápem, politicky to chápem, ale o 14. hodine, ctené plénum, o 14. hodine na tomto vopred zvolanom, avizovanom proteste poľovníkov Slovenskej republiky stálo pred Úradom vlády šesť ľudí. Skončilo to niekde na počte, ako to korektne Janko uviedol, okolo dvadsať. Domnievať sa, že práve títo šiesti ľudia, tak ako to oni radi interpretujú, zastupujú záujmy 66, teda 99 % poľovníkov na Slovensku; no jedna strana 99 % tu už bola. Aj tá sa proklamovala alebo predstavovala, že zastupuje záujmy 99 % obyvateľstva Slovenskej republiky, a viete, ako dopadla.
Jednoducho chcem tým povedať toľko, že slovenská poľovnícka, národná slovenská poľovnícka samospráva je samosprávna organizácia komorového typu, ktorá má svojich legitímne zvolených predstaviteľov, má svoje legitímne zvolené kolektívne orgány, má svoje legitímne schválené a ministerstvom pôdohospodárstva potvrdené interné predpisy, mám teraz na mysli stanovy a ďalšie, ďalšie, organizačný poriadok atď., atď. a má svoje legitímne zvolené interné dozorné a kontrolné orgány.
Pokiaľ sa pamätáte, keď prebiehala rozprava v marci k tomuto zákonu alebo teda k vládnemu návrhu zákona, tak takisto sa objavili vystúpenia niektorých pánov poslancov v tom zmysle, prečo komora a tak ďalej. Boli sme atakovaní, následne, samozrejme, prišlo niekoľko desiatok stanovísk nielen od poľovníkov, fyzických osôb, ale aj od poľovníckych organizácií, od právnických osôb, kde absolútna väčšina nesúhlasila s tým, aby nejaká skupina hovorila v mene 99 % držiteľov poľovných lístkov alebo členov komory na Slovensku, kde nesúhlasili s tým, čo sa tvrdilo o Slovenskej poľovníckej komore, že jej zriadenie bolo kontraproduktívne alebo že nesprávne. Treba si pozrieť, predpokladám, že viacerí z vás možno v archívoch vašich e-mailových schránok tieto listy ešte nájdete.
Chcem sa vyjadriť k jednému problému, pretože ten považujem nielen za kľúčový, ale považujem za nevyhnutné aj to, aby som ako človek, ktorý, ja môžem povedať hneď v úvode, som aktívny poľovník a nielen aktívny praktický poľovník, ale ako dobre viete, som bol v procese demokratických volieb zvolený aj za prezidenta Slovenského poľovníckeho zväzu v roku 2007 a na ustanovujúcom zjazde alebo teda sneme, na ustanovujúcom sneme Slovenskej poľovníckej komory som bol zvolený aj za prezidenta Slovenskej poľovníckej komory. Možno preto, že Slovenská poľovnícka komora (pozn. red.: správne má byť "Slovenský poľovnícky zväz") je, povedal by som, poľovnícka organizácia, ktorá je jednoznačne najsilnejšou poľovníckou organizáciou z aspektu počtu členov, respektíve z aspektu doterajších skúseností, histórie a podobne. Samozrejme, že som zakandidoval ako predstaviteľ tejto silnej poľovníckej organizácie, ktorá sa po vzniku Slovenskej poľovníckej komory stala súčasťou komory, no a čuduj sa svete, bol som zvolený. V tom ťažko hľadať nejakú dvojkoľajnosť alebo sedenie na jednej stoličke a podobne. Myslím si, že v tejto etape to nie je potrebné ani komentovať.
Ale zostávam dlžný predovšetkým pánovi Mičovskému, ale možno aj pánovi Feckovi ako predkladateľom predniesť akési stanovisko alebo, povedal by som, genézu, prečo vlastne bol prenesený výkon štátnej správy práve na komoru a prečo nie na Slovenský poľovnícky zväz a akú dilemu riešili v roku 2009, keď sa pripravoval nový zákon o poľovníctve. Lebo ako dobre viete, zákon 23/´62 bol v platnosti s jednou alebo s dvoma malými zmenami 47 rokov, čo vlastne ústavných právnikov a legislatívu viedlo k tomu, že prenesený výkon štátnej správy, pokiaľ chceme riešiť, nemôžme ho riešiť prenosom na  slovenskú poľovnícku, Slovenský poľovnícky zväz a ani na inú poľovnícku organizáciu, ktorá má charakter združenia občanov. Pomôžem si niektorými poznámkami, ak teraz dovolíte, pretože jedná sa o legislatívny problém, a dobre viete, právnikom nie som. Veď vy si to potom po prepise môjho vystúpenia prečítate a možnože bude práve toto, táto jedna á-štvorka dôvodom na to, aby ste sa teda zamysleli nad tým, či to má zmysel s tým podaním na Ústavný súd, alebo nie.
Pri koncipovaní zákonnej úpravy prenesenia výkonu štátnej správy na úseku poľovníctva v rozsahu upravenom v § 42 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve sa vychádzalo z diskusií, v ktorých nezanedbateľná časť právnych odborníkov zaoberajúcich sa predmetnou problematikou vyslovovala právny názor, v zmysle ktorého poverenie Slovenského poľovníckeho zväzu, respektíve akejkoľvek inej poľovníckej organizácie preneseným výkonom štátnej správy by narážalo na ústavnú korektnosť. Zároveň však prevažoval názor, že prenesenie výkonu vybraných činností štátnej správy na úseku poľovníctva sa osvedčilo; majú teraz na mysli Slovenský poľovnícky zväz, ktorý vykonával doteraz; je funkčne i ekonomicky efektívne a aj ústavne konformné. Tento právny názor sa opieral o výklad v čl. 2 ods. 1, čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorých občan vykonáva štátnu moc prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo. Za priamy výkon štátnej moci je pritom považovaný nielen jej výkon prostredníctvom petícií a referenda, ale aj prostredníctvom samosprávnych a stavovských organizácií. Ešte raz zopakujem, za priamy výkon štátnej moci je pritom považovaný nielen jej výkon prostredníctvom petícií a referenda, ale aj prostredníctvom samosprávnych a stavovských organizácií.
Na druhej strane, čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ustanovuje okrem toho, že ľudia sú slobodní, aj to, že sú si rovní vo svojich právach. Obdobne čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zakazuje akékoľvek zneužívanie práv akoukoľvek skupinou alebo jednotlivcom na úkor iných skupín alebo jednotlivcov. Tieto ústavné atribúty sa v právnom poriadku Slovenskej republiky musia aplikovať tak, že príslušná zákonná úprava musí dať v rámci regulácie príslušného typu spoločenských vzťahov všetkým skupinám i jednotlivcom rovnaké možnosti, rovnaké práva, respektíve ukladať im rovnaké povinnosti.
Z uvedeného hľadiska nespĺňa predpoklady na poverenie preneseným výkonom štátnej správy na úseku poľovníctva žiadna poľovnícka organizácia, žiadne občianske združenie, respektíve podnikateľský subjekt pôsobiaci na tomto úseku. Okrem iného napríklad potreba jednotnej poľovníckej disciplíny aj vyššie uvedené ústavné aspekty boli dôvodom, prečo bolo rozhodnuté konštituovať Slovenskú poľovnícku komoru ako jednotnú stavovskú organizáciu združujúcu všetkých užívateľov poľovných revírov, respektíve iné právnické osoby, ktoré vznikli a existujú na účely výkonu práva poľovníctva, chovu zveri, starostlivosti o zver a jej životné prostredie, a prostredníctvom týchto organizácií združujúcu všetkých držiteľov poľovných lístkov. Iba vykonávanie preneseného výkonu štátnej správy takouto organizáciou je ústavne korektné, nakoľko iba táto organizácia združuje všetkých tých, ktorých sa vzťahy práva a povinnosti vznikajúce, respektíve regulované pri výkone štátnej správy v tejto oblasti dotýkajú.
Toľko právna analýza, ktorá bola a vznikla v roku 2009. To len na vysvetlenie, aby si niekto naozaj nemyslel, že v roku 2009, keď som bol poslancom Národnej rady v rámci IV. volebného obdobia, som mal ja nejaké pohnútky ako prezident Slovenského poľovníckeho zväzu. Je to absolútne alogické, zriaďovať nejakú organizáciu typu Slovenská poľovnícka komora, a dokonca ešte zostať na dvoch stoličkách. Veď je to, uznajte sami, smiešne. Opakujem, od 2007 roku som bol prezidentom  Slovenskej poľovníckej komory, teda Slovenského poľovníckeho zväzu a keď prišla novela, veľká novela, alebo nie novela, ale nový zákon o poľovníctve, toto bol rozhodujúci fakt, prečo práve komora a prečo prenesený výkon štátnej správy na komoru a prečo nie ďalší výkon štátnej, preneseného výkonu štátnej správy Slovenským poľovníckym zväzom. Verím, že sa mi podarilo aspoň sčasti ozrejmiť niektoré súvislosti a možno vyvrátiť niektoré také podozrenia alebo predpoklady o tom, akýže to bol záujem alebo aký je podiel Lebockého na koncipovaní legislatívneho rámca zákona o poľovníctve z roku 2009.
Rovnako sa vieme korektne postaviť aj k ďalším požiadavkám. Samozrejme, že dá sa súhlasiť s nevyhnutnosťou riešenia škôd spôsobených zverou. Je to problém, ktorý je nielen celoslovenský, ale je stredoeurópsky, dokonca v niektorých oblastiach aj mimo Európy. Tieto vzťahy je treba skutočne upraviť na korektnú úroveň, dá sa súhlasiť aj s niektorými návrhmi týkajúcimi sa či už škôd spôsobených vlkom, alebo tých zverníc a podobne zriadených v prostredí osobitne chránených území.
A čo sa týka ostatných vecí, tak tie si môžme ešte vzájomne vykonzultovať, môžeme ich upraviť. Ale istá vec je, že sa plnou mierou, plne pripájam k vystúpeniu pána kolegu Puciho, ktorý v rámci faktickej uviedol, že Slovenská poľovnícka komora v súčasnosti v etape úplne legitímnej snahy šetrenia verejných financií vyslovene sa ukázala ako organizácia plne funkčná. Je to vlastne nadstavbová inštitúcia, ktorá nie je podľa toho, čo ste si tu vypočuli, a aj podľa toho, čo neustále tvrdím, žiadnym cieľom, je prostriedkom na jednotné riadenie poľovníctva vo všetkých subjektoch, ktoré aktívne uplatňujú právo poľovníctva na Slovensku.
Ďakujem vám pekne za pozornosť. Ďakujem, že ste si ma vypočuli.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja som na začiatku povedal, že nie som poľovník, to znamená, že berte to takto, z takéhoto hľadiska, pretože nerád sa skrývam za niečo cudzie. To, čo som si naštudoval, som si naštudoval. Samozrejme, že vy ako predseda poľovníckej komory musíte reagovať, lebo to by sme si nevedeli predstaviť, aby ste nereagovali, veď je to tá vaša hrdosť. Ja budem reagovať na ornitológov, to isté. Som členom ornitologickej spoločnosti, budem reagovať, keď tu budú nejaké ornitologické veci. To je samozrejmé, to beriem s tým, že tá komora vlastne je iba jedna možnože osmina z toho nášho návrhu. Keď to má byť ten najväčší problém, beriem, okej, ale zvyšné veci, ktoré majú ratio a nie sú politicky motivované, to, a hovorím, ani toto neni politicky motivované. Prakticky to by malo byť akože nejakým spôsobom uznané aj ostatnými kolegami z vládnej strany SMER, aby sme takýmto spôsobom to prijali. Veď druhé čítanie je tu na to. Ten čas mesiaca je na to, aby sa to všetko vykryštalizovalo.
Samozrejme, že my sme nehovorili, že včera tam bolo 10-tisíce ľudí na tom mítingu. Kolega to správne spomenul, nechcel som to viacej rozvíjať. My sa nehanbíme za tých, ktorí tam prišli a ktorí povedali svoju mienku. Myslím si, že to, čo aj mne ľudia hovoria na mítingoch, že už som na dôchodku a môžem povedať pravdu, lebo ma už nič nepostihne, aj to včera rezonovalo. Zrejme ľudia ako keby sa báli, a pritom sú v záujmovej organizácii. A budem stále tvrdiť, že poľovníctvo je jedna z tých záujmových organizácií proste, ako tráviť ten voľný čas. Keď to má byť nejako ináč, dobre, tak ustanovme to nejak inač, zatiaľ to nevidím takto a mnohí ľudia takto nevidia. Iďte na mítingy, pýtajte sa, aký majú názor na poľovníkov, či je to trávenie voľného času, alebo je to zamestnanie. Opýtajte sa ľudí! Uvidíte, ako vám to povedia. Keď to neni pravda, dobre, urobte ďalšie nejaké, možnože iné legislatívne úpravy, ktoré povedia, že to neni hobby, je to niečo iné. Beriem, nemám s tým problém. Rád sa treba poučiť na vlastných chybách, ale aby sme nestrácali čas. Takže tvrdím jedno, že aj poľovníci niektorí sa boja vysloviť svoj názor.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady aj za veľkorysosť a budem len veľmi stručný v tom slova zmysle, že pán poslanec Fecko povedal to tak presne, že až možno by bolo treba to len zopakovať. Nájdime prieniky. Veď ak Slovenská poľovnícka komora je tak bolestivým bodom - a ona bolestivým je -, že sa nezhodneme na tom, a to ber teda, pán kolega Tibor Lebocký aj pán prezident komory, ako absolútne neosobné. Ja si vážim ľudí, ktorí dokážu robiť naplno aj viacero vecí a vieme, že dokážu. Sme rozdielni a to ja plne rešpektujem. Vôbec nechcem do toho dať osobný moment, že tu niekto si vymyslel komoru pre seba. Ale ak je tu kopu ďalších vecí, kde si sám povedal, ja ti za to ďakujem, pán poslanec Lebocký, že vieš si to predstaviť, no tak vlastne my sme urobili ďalší dôležitý krok, tak už len, len dôjdime. Však to je ono, to je presne to. Mičovský a Lebocký predviedli to, čo sa v parlamente má diať úplne denne. Našli sme prieniky, vylúčme to, kde sa nevieme zhodnúť, a poďme priklincovať to, čo sa dá považovať za potrebné a kde sa zhodnúť vieme, takže absolútna zhoda.
Ale predsa len k tej komore poznámočka, a to sa tiež prikladám, prikláňam k tomu, čo tu pán poslanec Fecko zdôraznil; to nebolo tam iba tých 16 ľudí. Tam skutočne každý z nich predstavoval ďalšiu niekoľko stovku tých, čo tam v duchu s nimi boli. Ale viete, oni fakt mienia mnohokrát sa radšej rozhodnúť pre kľud a pokoj, lebo chápu to ako citlivý bod. No ale my sme tu nie nato, aby sme mali kľud a pokoj, aby sme citlivé body riešili. A toto riešenie je celkom elegantné takýmto spôsobom.
A jedna sada dvoch čísiel. Nielen tých 16 ľudí ukázali včera televízne kamery, ale zaznamenali aj výrok, že príjmy sú okolo 380- až 400-tisíc eur ročne pre Slovenskú poľovnícku komoru. Ale ja som teraz si práve prečítal mail, ktorý došiel počas môjho vystúpenia prvého, len taký rýchly nápočet je, nebudem sa zdržiavať detailmi, milión 200-tisíc euro ročne. Lieta nám tu 800-tisíc eur ročne. Tá matematika možno nie je presná, ani tá, ktorú mám ja. Ale minimálne teda treba sa zhodnúť na tom, a to by som priklincoval ku komore, že teda ak sú tu pochybnosti, ktoré zjavne sú, kolegyne, kolegovia, pán prezident, no tak urobme tam aspoň ten krok, že tam sa zhodneme na potrebe, aby sme komoru postavili na roveň povinnej osoby podľa zákona 211 o slobodnom prístupe k informáciám. Však to je v tvojom záujme, veď to je v našom záujme. Prečo by sme sa bránili tomu, aby všetci členovia aj verejnosť si mohla nahliadnuť do hospodárenia, a urobíme možno tú najlepšiu vec preto, aby prestali podozrenia, problémy, aby ľudia pochopili, že ušľachtilé ciele, ktoré napĺňa komora, je potrebné aj financovať a že sa financujú takým spôsobom, akým si to môžu prečítať podľa 211-ky.
Tie chybné výstrely, ktoré som popísal, už nebudem opakovať. Ale na jeden som zabudol, tak ho poviem, iba ten jeden, a prosím vás, aby sme ho tiež priradili k tým, kde sa vieme zhodnúť. Otázka nájdenia zranenej zveri. Terajšie znenie zákona ukladá kopu administratívnych aktov, ktoré je potrebné urobiť tak, že teda akty sa robia a zver trpí. Navrhujeme tam, aby bolo možné pri zdokumentovaní priamo pri nájdení takto zranenej zveri posúdiť, či ju je možné vyliečiť, či je možné urobiť nejakú záchranu, a keď nie, tak ju usmrtiť a nebehať s úradmi, s fotoaparátmi a s hláseniami, pretože za ten čas bude tá zver trpieť a je to jednoducho neetické.
Takže tým by som aj pre túto chvíľu skončil. Že ďakujem pekne za to, že sme predviedli pri tomto zákone to, čo považujem za potrebné, že sme našli prienik. Upozorňujem, že to teda zaznelo z viacerých úst. Vlastne prienik pána ministra, ktorého pustil pán poslanec Simon. Povedal, bola chyba, napravme ju. Prienik s pánom poslancom Lebockým, ktorý povedal, dá sa s tým súhlasiť, je to tak, prečo by boli ploty v národných parkoch a tie ďalšie veci, ktoré sme tu spomínali. No paráda, príklad ako vyšitý. Zhodli sa minister Jahnátek, poslanec Lebocký aj Mičovský a poslanec Fecko. No čo tu viac ešte dodať, ako poďakovať. Som rád, že tento zákon pri takejto podpore nemôže byť neprijatý.
Vďaka.

Vážený pán predseda, dovoľte, aby som povedal, že tlač 748 a 749, to znamená mnou predkladané návrhy zákonov, sťahujem z legislatívneho procesu. Ďakujem.

Ďakujem. Dovoľte mi, pán predseda... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Dámy a páni, poprosím vás o pozornosť.

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
... požiadať o preloženie na januárovú schôdzu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec, nepočujem vás. Ste zapnutý? Dámy a páni, poprosím vás o pozornosť.

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Pán predseda, chcem vás požiadať o preloženie na januárovú schôdzu šiestich návrhov skupiny poslancov. Jedná sa o tieto návrhy: Návrhy, návrh skupiny poslancov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zdravotnej starostlivosti (tlač 797), návrh skupiny poslancov na vydanie zákona o poskytovaní služby starostlivosti o deti v detských skupinách (tlač 798), návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom poistení (tlač 799), návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov (tlač 800), návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dotáciách na rozvoj bývania a sociálnom bývaní (tlač 802), a návrh skupiny poslancov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Ešte zapnite, prosím vás, pána poslanca Lipšica. Budete..., ten koniec.

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
... ďakujem, a návrh skupiny poslancov, to je šiesty, posledný, na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Štátnom fonde rozvoja bývania (tlač 803).

Ďakujem. Rád by som pripomenul zasadnutie finančného výboru dnes o 12.00 v miestnosti 31. Ďakujem pekne.