27. schôdza

Pán predseda, chcem vás poprosiť o opravu pri tlači č. 87, hlasovanie č. 212. Hlasovacie zariadenie ma vykázalo akože som nehlasoval, hlasoval som za.

Ďakujem pekne. Pán predseda, rovnako pri tlači 87, hlasovanie 212, mi hlasovacie zariadenie nefungovalo, takže hlasoval som za, bol som prítomný. Ďakujem.

Do zápisu. Pán poslanec Lipšič.

Pán predseda, ja by som vás požiadal, keby ste mohli požiadať ústavnoprávny výbor o výklad k rokovaciemu poriadku. Totižto, ak neprejde ústavný zákon a naňho nadväzujúce vykonávacie zákony, tak buď o nich nehlasujeme ako bezpredmetných, alebo sa vezmú späť, ale nie je dobré, keď tých 5 minút, každých 5 minút sa výklad mení, čiže bolo by dobré, keby sme mali nejaký, nejaký jednotný úzus.

Pán predseda, dovoľte mi vás požiadať o stiahnutie bodu 71, tlač 790, resp., pardon, preloženie tohto bodu na budúcu schôdzu, ak s tým budú kluby súhlasiť.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Dobre, máte podporu klubov, predpokladám.

Kadúc, Miroslav, poslanec NR SR
A keď nie, tak sťahujeme, ale tak prekladáme.

Pán predseda, chcem len pripomenúť, pre pánov poslancov je zasadnutie Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti SIS dnes o 12.15 v rokovacej miestnosti č. 71. Ďakujem.

By som v súvislosti s voľbou predsedu výboru chcel navrhnúť z hľadiska ušetrenia času, až je to možné, aby sme hlasovali o tom verejne.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som prečítal zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, ktoré sa konalo 17. decembra 2013. Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 122 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 122 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 122 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 2 neplatné.
Zo 120 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Viliama Novotného za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií hlasovalo za 103 poslancov, proti 13 poslancov, zdržali sa 4 poslanci.
Podľa čl. 92 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na zvolenie predsedu výboru Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií zvolený Viliam Novotný. Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem, pani podpredsedníčka, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, zvažovala som aj ja, či opäť stiahnem tento návrh zákona z dôvodu, ktorý je všeobecne známy, v atmosfére, ktorá tu už je tesne pred ukončením tejto schôdze, ale neurobím tak, pretože už by to bolo opakovane a považujem to za nedôstojné.
Preto mi dovoľte za skupinu navrhovateľov uviesť novelu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce a ktorým sa mení a dopĺňa aj zákon o štátnej službe, v ktorej novele sa navrhuje, aby po nadobudnutí nároku zamestnanca alebo štátneho zamestnanca na starobný dôchodok mal zamestnávateľ alebo služobný úrad možnosť slobodne sa rozhodnúť, či so svojím zamestnancom alebo štátnym zamestnancom rozviaže pracovný pomer štandardným spôsobom, alebo ho ponechá naďalej v pracovnom pomere. Ukončenie pracovného pomeru v zmysle navrhovanej zmeny nemôže nastať po dosiahnutí dôchodkového veku, na to chcem upozorniť a zvlášť podčiarknuť, ale až po vzniku nároku na starobný dôchodok, teda po splnení podmienky odpracovania minimálneho počtu rokov dôchodkového poistenia a po splnení všetkých ďalších kritérií potrebných k tomu, aby príslušnej osobe bola poskytnutá plná penzia.
Zároveň toto navrhované ustanovenie nezakladá oznamovaciu povinnosť zamestnanca alebo Sociálnej poisťovne upovedomiť zamestnávateľa alebo služobný úrad o termíne nadobudnutia nároku na starobný dôchodok. O poskytnutí tejto informácie slobodne rozhoduje nateraz len zamestnanec.
Stanovenie tzv. vekového cenzu ako prejavu nerovnakého zaobchádzania nie je v zmysle platných právnych predpisov Európskej únie a Slovenskej republiky v oblasti rovnosti príležitostí zakázané. Chcela by som to zdôrazniť preto, že opakovane predkladám tento návrh, predkladáme tento návrh novely Zákonníka práce a pri predchádzajúcich rozpravách o takomto návrhu najmä odznievali tieto argumenty, že môže to byť v rozpore s Európskou chartou alebo v rozpore s ústavou. Preto chcem podčiarknuť, že, a pripomenúť, a už sa budem opakovať, že stanovenie vekového cenzu bolo v minulosti predmetom viacerých sporov pred Európskym súdnym dvorom a rámcová smernica 2000/78/ES a jej článok 6 odsek 1 umožňuje rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku, ak sú v kontexte vnútroštátnej právnej úpravy objektívne a primerane odôvodnené oprávneným cieľom vrátane zákonnej politiky zamestnanosti trhu, trhu práce a cieľov odbornej prípravy a ak prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné.
Samotná rámcová smernica vo svojej preambule v bode 25 uvádza, že zákaz diskriminácie z dôvodu veku je dôležitou súčasťou napĺňania cieľov stanovených v usmerneniach pre oblasť zamestnanosti a pri podpore diverzifikácie pracovných síl. Avšak rozdielne zaobchádzanie v súvislosti s vekom možno za určitých okolností odôvodniť, a preto si vyžaduje osobitné predpisy, ktoré môžu byť v závislosti od situácie v členských štátoch rôzne. Bezpodmienečne preto treba rozlišovať medzi rozdielnym zaobchádzaním, ktoré je odôvodnené, najmä oprávnenými cieľmi v oblasti politiky zamestnanosti, trhu práce a odbornej prípravy, a diskrimináciou, ktorá sa musí zakázať.
Antidiskriminačný zákon č. 365/2004 Z. z. v § 38 (pozn. red.: správne má byť "v § 8") ods. 3 ustanovuje, že, citujem: "Rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku nie je diskriminácia, ak je objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného cieľa a je na jeho dosiahnutie nevyhnutné a primerané", ak to ustanovuje osobitný predpis. Rovnako podľa § 8 ods. 3 písm. b) zákona "diskriminácia z dôvodu veku nie je najmä rozdielne zaobchádzanie, ktoré spočíva v ustanovení osobitných podmienok na výkon zamestnania vrátane odmeňovania a prepúšťania, ak ide o osoby určitej vekovej kategórie", čo je tento prípad.
Je všeobecne známe, ja som to viackrát odôvodňovala, prečo sme sa rozhodli pre podanie takéhoto návrhu zákona, kde chceme ustanoviť možnosť - nie povinnosť - zamestnávateľovi rozviazať pracovný pomer s osobou, so zamestnancom alebo so štátnym zamestnancom, ktorý dosiahol nárok na dôchodok. Podľa údajov Sociálnej poisťovne v roku 2012 pracovalo 59-tisíc starobných dôchodcov, ktorí boli zamestnaní a zároveň poberali starobný dôchodok. Je veľký predpoklad, a teda je to tak, že celkový počet zamestnaných starobných dôchodcov je oveľa vyšší, pretože v štatistike Sociálnej poisťovne nie sú zahrnutí tí dôchodcovia, ktorí sú zamestnancami, ale ešte nepožiadali o dôchodok, a teda tí majú len jeden príjem, a to príjem zo zamestnania, pretože túto skupinu dôchodcov zamestnancov, alebo zamestnancov, ktorí, ktorí ešte nepožiadali o dôchodok, Sociálna poisťovňa neeviduje. Skupina dôchodcov, táto skupina, o ktorej pojednáva aj tento návrh zákona, podľa nášho názoru nie je existenčne odkázaná na ďalší príjem zo zamestnania.
Podľa štatistických údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny k 31. 8. 2013 bolo 369 636 disponibilných uchádzačov o zamestnanie z celkového počtu nezamestnaných 402 213. Z toho počet mladých nezamestnaných ľudí do 30 rokov bol 125 952, čo je 34 % z počtu disponibilných uchádzačov o zamestnanie a 31 % z celkového počtu nezamestnaných. Počet nezamestnaných sa oproti augustu 2012 zvýšil v tomto mesiaci viac ako o 13-tisíc osôb.
Sme presvedčení a vieme to doložiť aj výpočtami, ktoré sú súčasťou návrhu zákona v dôvodovej správe, že ak by bol prijatý tento návrh zákona, nie sme, samozrejme, takí optimisti, ani to nie je reálne, že všetci tí, ktorí majú nárok na dôchodok a sú zamestnancami, prestanú pracovať alebo dostanú výpoveď, a na ich miesta okamžite nastúpia tí, ktorí sú takzvaní disponibilní uchádzači o zamestnanie. Takíto optimisti nie sme a nie je to ani cieľom tejto novely, pretože táto novela hovorí o možnosti rozviazania pracovného pomeru, a teda je na vlastnom úsudku každého zamestnávateľa, či ak je ten zamestnanec, ktorý je dôchodca a je potrebný vo firme alebo v štátnej, ako štátny zamestnanec, alebo zamestnanec vo verejnom záujme, aj nenahraditeľný, tak dobrý, dobrého zamestnanca sa zamestnávateľ, zamestnávateľ len tak ľahko nezbaví.
Ak by len z počtu 59-tisíc pracujúcich dôchodcov boli uvoľnené pracovné miesta v objeme 20 %, to je 11 800, tak suma ušetrená na dávkach v nezamestnanosti by činila 22, skoro 23 miliónov eur. Ak by objem znamenal 40 %, čo je 23 600 zamestnancov, suma ušetrená na dávkach v nezamestnanosti by činila 44 miliónov. Ak by to bolo 60 % z týchto zamestnaných dôchodcov, to je 35 400, tak ušetrená sumka, suma na dávkach by bola 66 mil. 268-tisíc, a ak by to boli všetci, čo teda ani nie je reálne, ale v tom prípade by suma ušetrená na dávkach bola 110 449 872.
Novela zákona okrem úspor verejných financií a znižovania nezamestnanosti by priniesla aj pozitívne dopady, ako sú predchádzanie straty pracovných návykov, predchádzanie sociálneho vylúčenia, a znamenala by výraznú podporu sanácie ohrozených rodín.
Ako som už uviedla, navrhovaná zmena je v súlade aj s najnovšou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, najmä rozhodnutím v právnej veci 341/08 (Peterson) zo dňa 12. januára 2010 a rozhodnutie Súdneho dvora v tejto veci pripúšťa skončenie zamestnaneckého pomeru na základe dovŕšenia dôchodkového veku a je precedensom, ktorý sa vzťahuje na všetky krajiny Európskej únie.
Ak by niekto namietal, tak ako sme tu už počuli, že nie je možné nájsť potrebných tak disponibilných uchádzačov o zamestnanie, ktorí by okamžite mohli zaujať miesta týchto pracujúcich dôchodcov, s ktorými sa rozviaže pracovný pomer, tak len chcem uviesť, že podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny k 30. septembru 2013 bolo evidovaných viac ako 19-tisíc uchádzačov o zamestnanie, ktorých posledný pracovný pomer bol vo verejnej správe. Dá sa predpokladať, že veľká časť týchto uchádzačov o zamestnanie má, by mala záujem aj naďalej pracovať vo verejnej správe a dokonca má na to aj potrebnú kvalifikáciu. Čiže názor, že to nebude možné, neobstojí.
Preto vás prosím, vážené panie poslankyne, páni poslanci, o zváženie podpory tohto návrhu a dopredu vám ďakujem. A ďakujem aj za vypočutie úvodného slova.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Figeľa, Pavla Abrhana a Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 772), ako spravodajca určený výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 89 z 21. novembra 2013 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 756 zo 7. novembra 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré na mňa, pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som spravodajskú informáciu. Otvorte rozpravu.