27. schôdza

Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, kolegyňa, som zaskočený ochotou môjho priateľa liberála, takže kým som si našiel svoje rýchlo pripravené papiere, tak to chvíľu trvalo. Ospravedlňujem sa. No. Je to jednoduchý zákon, určite ho podporujem, to už povedal aj Julko predtým, ktorý určite ide nad strany, aj ponad politiku a je v prospech tohto národa. O tom nijako nepochybujeme. To je také troška básnické, ale všetci dobre vieme, že keď rozkvitnutú jabloň vytneme, tak sme zodpovední aj za tie tony jabĺk, ktoré by na jeseň mala. Určite potratové tabletky nie sú liečivá, tehotenstvo nie je choroba, ktorú treba liečiť. Ja som dal presne na otázky, o ktorých tu bola reč, otázku pani ministerke zdravotníctva 30. januára 2013, je vlastne v mojich otázkach, žiaľ, nebola vylosovaná. Ale potom som išiel za pani ministerkou a tá mi v podstate dala prečítať to, čo napísala, a v podstate bol taký asi záver, že tento zákon, respektíve táto tabletka tu bola registrovaná, nebudeme ju používať. Ale má pravdu kolega Škripek, že je to lepšie, keď je to legislatívne podchytené, ako keď je to iba názor ministra, prípadne jeho úradníkov. Všetci dobre pamätáme na Káhiru ´94, potom na Peking o niekoľko rokov, kde sa začalo hovoriť o takzvanom sexuálnom a reprodukčnom zdraví, čo znie veľmi pekne, ale všetci vieme, že sa myslelo trocha na niečo inšie.
Teraz posledný taký exces je nedávny škandál s takzvanou Estrela reportom, ktorá presne ukazuje, čo tieto kruhy, ktoré naozaj neprajú životu, robia. Dovoľte krátky, krátku poznámku k tomuto. Viete, že portugalská socialistická poslankyňa Estrela predložila do výboru Európskeho parlamentu, ktorý má názov pre ženské práva a rodovú rovnosť, správu Sexuálne a reprodukčné zdravie a práva. Predsedom toho výboru je momentálne švédsky komunista Gustafsson a tam sa to schválilo vo výbore. Dali to do pléna a dovolili k tomu iba osemminútovú večernú diskusiu a na druhý deň chcel predseda Európskeho parlamentu pán Schulz dať o tom hlasovať. Našťastie teda konzervatívny anglický poslanec Ashley Fox po hektickej debate tú správu vrátil do výboru. Prešlo to 22. 10., ale tam sa prakticky nič nezmenilo, hoci sú tam také kontroverzné vety, ako napríklad potraty musia byť legálne a bezpečné, sú ľudským právom, treba ich v štátoch EÚ financovať, výhrady svedomia lekárov sú v rozpore s medzinárodnými normami, sexuálna výchova má byť na základnej škole aj proti vôli rodičov a tak ďalej a tak ďalej. Vo výbore sa k tomu prakticky nevyjadrili, nič nezmenili a znova to dali do pléna. A tam teda, našťastie, skupina poslancov EPP a ECR priniesla nové uznesenie, ktoré hovorilo, že vypracovanie, vykonanie stratégie v oblasti sexuálnych reprodukčných, zdravia, sexuálneho reprodukčného zdravia a práv na školách patrí do kompetencie členských štátov EÚ. To všetci dobre vedeli, že to tak je, ale napriek tomu túto správu chceli presadiť. Veľká správa 40-stranová.
No zaujímavé a teraz nechcem nejako politicky tu to zneužívať, ale zaujímavé, že poslanci Európskeho parlamentu SMER-u a HZDS boli za to, aby tieto práva boli centrálne v Európe, Európskom parlamente. Napríklad pani Monika Beňová veľmi až hanbu kričala tým, ktorí hlasovali proste za to, čo bolo všetkým známe, že ide o kompetencie národných štátov. No toto som si dovolil tak povedať, pretože je fakt, že stále je určitý boj medzi tým, čo áno, čo nie, a teda o to viacej tento ako zákon jednoduchý, skromnučký, ale dobrý vítam. Vieme, že tu je demografická kríza, že deti sa nerodia, že máme stále priemer okolo 1,4 narodení a že teda vlastne naše riešenie môže byť jedine zväčšenie tohto počtu, aby sme sa aspoň reprodukovali, a to by sme museli mať dve, to je veľmi ďaleko, alebo potom v imigrácii cudzincov atď., čo nesie so sebou svoje tiež problémy.
Niekedy také celkom malé kroky v prospech zlepšenia tejto situácie stačia. Už som to dneska tu spomenul, nie všetci ste tu asi boli, že v Čechách, keď sa o tom debatovalo, vtedy to bolo ešte na základe poisťovne, poisťovňa platila potrat, sa naraz stanovilo, že bude poplatok zaňho 3-tisíc českých korún. Boli rôzne diskusie o tom, ale potom sa to prijalo a na rok klesli potraty o 50 percent. Potom to prijalo Slovensko a bola to presne tá istá reakcia, čiže niekedy aj malý kúsok môže všeličo zachrániť. Čiže ale všetci sa tešíme, myslím, že od liberálov až po neviem koho, že potraty klesajú, chvalabohu, aj u nás, ale rastie, silno rastie kúpa tabliet day-after, teda takých, ktoré si zoberiete deň po tom, ktoré vlastne už zabránia alebo vyplavia zahniezdené vajíčko, čo je vlastne už neregistrovaný potrat, ktorý vlastne v tých štatistikách nie je. Už viackrát sa tu spomenulo, že takýto chemický potrat je skutočne aj proti súčasnej legislatíve, pretože sa to môže stať hocikde, o pár dní doma bez kontroly lekárskej atď., ale to už tuná bolo povedané.
Tak, vážení, ešte raz ďakujem pánovi poslancovi Poliačikovi, ktorý tu tuším akurát nie je, bolo by zlé, keby stratil poradie kvôli mne, prosím, ale teda odporučím naozaj tento zákon prijať. Je jednoduchý, jednoparagrafový, ale dobrý a skutočne je tam legislatívna medzera a skutočne aj ministerka zdravotníctva sa vyjadrila v tomto smere, aj keď proste nie je to v análoch, pretože to nebola otázka vylosovaná.
Ďakujem.

Kolega tuná nie je, tak využijem, no tak už si tu, ale aby ti neprepadol, neprepadla možnosť toho vystúpenia,...

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Nech sa páči.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
... tak dovoľte mi niekoľko slov. Ono tá dnešná rétorika v dnešnom svete a to zamieňanie tých pojmov to je, to je jedna z vecí, ktorá je tuná veľmi, veľmi nebezpečná a za veľakrát za také krásne vznetilé slová, pojmy, ktoré hlásajú humánnosť, ľudskosť a podobne, skrývajú sa veľakrát veľmi rafinované aj zákony, aj návrhy zákonov, ktoré v podstate sú proti životu a proti ľudskosti. Rovnako aj tieto dve pilulky medabon a mifegine sú označené ako humánne lieky. No chcem toľko podotknúť, že toto nie je ani liek a nemá nič spoločné ani s humánnosťou a keby humánnym malo byť to, že ku potratu a chemickému potratu má dôjsť kedykoľvek a možno práve v situáciách a chvíľach, kedy tá žena to najmenej očakáva, no tak je to nehumánne aj pre tú samotnú matku a rovnako je to nehumánne aj pre to, samozrejme, pre to dieťa, ktoré je usmrcované. My veľakrát o otázkach života a smrti rozprávame len tak, akoby sme to len tak prehadzovali tieto témy cez plece, ale v skutočnosti tu ide o deti, ktorým upierame právo na to narodenie.
Áno, aj Ústava Slovenskej republiky zaručuje v čl. 15, že hodný je život teda ochrany už pred jeho narodením, ale zákon bližšie, bližšie stanoví, za akých podmienok. Naša legislatíva je taká prijatá stále ešte, je ešte z predchádzajúceho obdobia totality, kde je umožňované realizovať tieto potraty.
Jedna vec, ktorá v podstate sa dostáva do takého rozporu medzi týmito chemickými tabletami a tým potratom, je to, že v tom pôvodnom zákone o interrupciách je to, že je možné vykonať takýto potrat len v zdravotníckom zariadení, teda ak by sa aj na trh tieto lieky dostali, tak v podstate dostali by sme sa do rozporu s platnou legislatívou, s platnou legislatívou, lebo tuná nevieme a nie sme schopní zaručiť to, že by to bolo pod dohľadom a v zdravotníckom zariadení. To nechcem povedať a nechcem to ani len naznačiť, že ktorý z týchto spôsobov je lepší, rovnako aj jeden, aj druhý spôsob je zlý, pretože potláča právo na život. Potláča právo na život počatého nenarodeného dieťaťa a toto je naozaj veľký problém.
Toto tuná, myslím si, že stále budú také dva tábory aj stále sú. Jeden tábor je ten, ktorý liberalizuje tieto postoje k otázkam života. Druhý tábor je ten, ktorý sa zase zasadzuje za otázky života. Veľakrát si myslím, že tie súboje a tie slovné boje, ktoré sú a dokonca niekedy to prerastá až do extrémnosti, veľakrát je to vo vzájomnom neporozumení, vzájomnom neporozumení, ale pre mňa ako zástancu a ochrancu života od prirodzeného počatia po prirodzenú smrť je takmer nepochopiteľné, že ako je možné a ako to, že to nedokážeme pochopiť, že počatý život, z počatého života a spojenia dvoch pohlavných buniek muža a ženy narodí sa vždy človek. Nič iné sa nenarodí, vždy je to človek. Žena, ešte sa nestal prípad, že by porodila nejakú mačku alebo psa, alebo nejakého tigra, alebo nejaké zviera, vždy je to človek. Nemôžme sa my pozerať na začatý ľudský život, že to je len zhluk malých, len zhluk nejakých buniek.
Dnešná doba je, paradoxne, tým, práve kolega Jozef Mikloško to hovoril skôr nejaký polrok, trištvrte dozadu, že žijeme dobu, kedy mladé ženy bojujú proti svojej plodnosti, ako keby to bolo niečo negatívne, čosi zlé. Do tridsiatky bojuje proti svojej plodnosti a po tridsiatke, paradoxne, chcela by mať dieťa a chceli by mať, mladý pár manželský by chcel mať deti a nemôže mať veľakrát tie deti. Tehotenstvo a na tehotenstvo treba sa predovšetkým pozerať ako na dar. Je skutočným darom. Je veľmi veľa mladých ľudí v dnešnej dobe, čoraz viac ich pribúda, ktorí veľmi túžia po dieťati a nemôžu to dieťa mať. Áno, tu sme to spomínali, že je tuná cesta, ktorú tuná kolegyňa ako ponúkala, že cesta umelého oplodnenia. Ja ju nedoporučujem, pretože naozaj prináša so sebou veľmi veľa rizík a to je ohrozenie jak zdravia toho dieťaťa, tak aj zdravia matky a ohrozuje na živote jak matku, tak aj dieťa, a tak ako som to povedal, sú implementované tie embryá, nie jedno, ale štyri, päť alebo aj viac, kedy sa čaká na to, ktoré z nich sa uhniezdi. A veľakrát je to tak, že sa uhniezdi aj všetkých päť a tie ďalšie štyri sú usmrcované v lone matky v maternici. A toto nemôže byť predsa cesta. Tu je akoby taká novodobá genocída, hej, tých skúmavkových detí, čo je čosi, čosi, čo vnímam ako veľmi negatívne.
Ja som aj požiadal pani ministerku na výbore, to bolo ešte takto pred rokom, zhruba to bolo v januári, rok teda bude, kedy som ju požiadal, aby tieto dve pilulky neboli zaregistrované, nebolo ich možné zaregistrovať do tohto registra. Pani ministerka mi verbálny prísľub dala, že všetko preto urobí, aby tieto dve pilulky neboli distribuované medzi naše ženy a dievčatá. Zatiaľ sme to nedostali v podobe návrhu zákona, preto tento návrh zákona tuná je. Pred pol rokom sme mali, sme tu iniciovali.
Ja sa hlásim k tomuto návrhu zákona, hoci nie som ako spolupredkladateľom, ale pred pol rokom (reakcia z pléna), hej, som ideálny predkladateľ (povedané so smiechom), ale pred pol rokom som ním bol. A chcel som ešte poprosiť vás všetkých kolegov, aby ste sa zamysleli nad touto závažnou otázkou, ako sú tie chemické potraty a ako môžu ohroziť ženy a dievčatá, a chcem vás všetkých v tomto pléne poprosiť o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem Štefanovi za vstup. Ja by som chcel zdôrazniť jednu vec, ktorú povedal, že pani ministerka dala slovo na výbore. Bol som tam aj ja prítomný, hoci nie som členom výboru, ale zaujímal som sa o túto problematiku a cieľom vlastne tohto zákona je, aby sme sa nemuseli spoliehať alebo nemuseli to zavesiť na slovo pani ministerky. Verím, že prednesené s dobrým úmyslom a v dobrej vôle, vôli, ale aby naozaj sa táto prax, súčasná prax uzákonila priamo v zákone a ak tá zmena bude, bude na ňu vôľa, bude to vôľa občanov, vôľa ich zástupcov, tak aby prebehol riadny legislatívny proces s pripomienkami, s debatou v parlamente, so skúmaním, či je to naozaj rozhodnutie, za ktoré chcú zahlasovať poslanci. Čiže som vďačný Štefanovi, že objasnil aj toto, aj túto časť tohto pozadia tohto zákona.
Ja môžem za seba povedať, že áno, som proti potratu, pretože je to umelé ukončenie tehotenstva, je to teda zabitie, smrť. Nechcem, nechcem to teraz staviať, stavať za, do pozície obviňovania niekoho, ale proste som za život, a preto urobím všetko preto, aby sa hľadali iné riešenia ako potrat. Ak bude vôľa, že na Slovensku budú ľudia a ich zástupcovia chcieť presadzovať takúto vec, tak nech sa to rieši v parlamente. Nech prebehne debata, nech prebehne hlasovanie. Nielen rozhodnutie, dobré slovo, prípadne zlé slovo ministra, ministerky zdravotníctva, nielen nejaká vyhláška.
Ďakujem.

Ak je tehotenstvo vnímané ako čosi negatívne a nebodaj ako takou chorobou, tak neni tomu tak. Skôr spoločnosť je chorá. Tento návrh podporuje otázku života a zákon, ktorý je tuná platne platný v našej legislatíve, hovorí o umelom prerušení tehotenstva. Áno, ako takto tuná zaznelo z toho pléna. Ak čosi preruším, to znamená, že v budúcnosti môžem v tom pokračovať, ale tuná je usmrtený ľudský plod a nie je možné pokračovať v tom istom tehotenstve, ak sa raz toto nenarodené dieťa usmrtí a pripravíme ho o život, nikdy viac nie je možné pokračovať v ňom. Takže aj tá pojmológia, ktorá je aj v našom zákonodarstve aj prijatá a je to veľakrát, to je práve to rafinované prekrúcanie tých pojmov a pojmológie, že čosi sa preruší a je to akoby len prerušené to tehotenstvo, v čom sa dá pokračovať. Veľakrát tieto ženy sú jednak aj oklamané, ale aj dotlačené priam k rozhodnutiu, kedy sa rozhodnú toto tehotenstvo ukončiť. Tie ženy, ktoré prežívajú ten postaborčný syndróm, ktoré zažívajú, tak veľakrát sú poznačené a traumatizované na celý život. Veľakrát vidia to svoje dieťa, keď to pozerajú sa a stretávajú deti a zhruba v tom veku, v ktorom by bolo ich dieťa, stále vidia svoje vlastné dieťa, ktoré, ktoré sa nenarodilo. Je to rozhodnutie ženy veľakrát. Dávame to akoby len na také rozhodnutie ženy, ale obyčajne sú tam za tým štyria - piati ľudia. Neni to vždy len rozhodnutie samotnej tej ženy a navyše je to krok a rozhodnutie, ktoré je nezvratné a nedá sa viac ani zmeniť. Ľudský život naozaj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, hostia, predpokladám, že dneska sme v situácii, že ani novinári nestihli do tých kukáň dobehnúť, takže naozaj tu bude mimoriadne komorná atmosféra. (Reakcia z pléna.) Áno. Ešte koledy si dáme.
Takže najprv začnem zoširoka k téme. Tieto hodnotové, tieto hodnotové diskusie k interrupciám sú súčasťou v podstate politickej kultúry alebo politickej rozpravy naprieč celou Európou (reakcia navrhovateľa) aj svetom a možno k nim povedať len toľko, že je úplne legitímne, ak jedna strana sporu na základe svojho ideologického presvedčenia alebo svetonázorového základu nepripúšťa interrupcie v žiadny čas a v žiadnej forme. Na druhej strane považujem za rovnako legitímne, ak druhá strana sporu pripúšťa interrupcie ako možnosť voľby ženy rozhodovať o svojom tele a o plode, ktorý je jeho súčasťou, do určitého času.
Ústavný súd na Slovensku rozhodoval v tejto otázke a z jeho dikcie vyplýva, že nie je možné rozlíšiť medzi právom nenarodeného dieťaťa na život, ktoré je garantované tiež v ústave s tým, že špecificky to upraví zákon, a medzi právom ženy rozhodovať o svojom tele, o svojej intimite, ktorého alebo ktorej je súčasť aj tehotenstvo a nosenie ľudského plodu, teda nenarodeného dieťaťa.
Ja osobne som presvedčený, že interrupcia je zabitím dieťaťa, čo mi však nebráni v tom, aby som považoval súčasnú legislatívnu úpravu za správnu a takú, ktorá by sa nemala meniť.
Dôvod je jednoduchý, štatisticky nám počty interrupcií klesajú. Tie interrupcie, ktoré sú vykonané, sú vykonané v zdravotníckych zariadeniach. Sú podstatne bezpečnejšie ako také, ktoré by sa vykonávali načierno, alebo také, kvôli ktorým by bolo potrebné, kvôli ktorým by bolo potrebné cestovať niekam. Takže vychádzam rovnako ako pri iných nastaveniach politík na Slovensku z toho, že jednoducho niektoré veci sa dejú, diať sa budú, Európa je otvorená, hranice neexistujú, to znamená, že namiesto toho, aby sme začínali a končili pri tom, že toto je neprípustné, musíme podľa mňa pripustiť nejaké časové obdobie, v ktorom sa interrupcia vykonať dá, a tým pádom zabrániť jednak presunu interrupcií na čierny trh, kde sú podstatne nebezpečnejšie a kde takisto nad nimi štát nemá žiadnu kontrolu.
Ten zákon, ktorý máme dnes na stole, by som v zásade podporil, nemám, nemal by som problém s tým, keby na Slovensku boli zakázané chemické aborčné prostriedky, len vy ste tam, do tej, do tej definície alebo do toho jedného riadku zákona, ktorý tam máte, dali niečo, čo neviem, či je to iba úskok z vašej strany, predkladateľov, alebo že ste o tom nevedeli. A to je skupina tzv. tabletiek po. Pretože to je úplne iný prípad než to, o čom ste celý čas hovorili v rozprave. Totižto chemický potrat je vykonávaný až do, pomôž mi tu (reakcia navrhovateľa), 12 týždňa a kde v podstate sa ráta s tým, že sa skôr bude užitie tej tabletky týkať tých posledných týždňov pred tou hranicou, než by sa to týkalo tých úplne prvých.
"Tabletka po" je riešenie znásilnenia alebo zlyhania iného druhu antikoncepcie, "tabletka po" nie je to, o čom sa tu rozprávalo. "Tabletka po" je u nás bežne prístupná v lekárňach bez lekárskeho predpisu. A, áno, je to hormonálna šupa na organizmus ženy, to je pravda, nie sú to úplne, nie sú to úplne jemné chemické prostriedky. Ale hovoríme o tabletkách, ktoré sú dnes úplne bežne prístupné v lekárňach bez lekárskeho predpisu a fungujú ako posledné možné riešenie zabránenia tehotenstva, ak iné možnosti zlyhali. A tam sa radí mnoho vecí, od úplného, od úplného, úplnej neprítomnosti antikoncepcie pri tom styku cez nemožnosť ju použiť z jednej alebo z druhej strany, ak ide napríklad o znásilnenie, až po zlyhanie napríklad mechanického typu antikoncepcie. V takomto prípade tá "tabletka po" podľa mňa je síce nie úplne želaným, ale stále legitímnym prostriedkom, ako zabrániť nechcenému tehotenstvu.
A ja sa obávam, že extenzívnejší výklad toho riadku, ktorý ste vy dali do vašej novely, by mohol znamenať, že tzv. tabletky po by boli stiahnuté z lekární a za to určite nikdy ruku nedvihnem.
Rád si vypočujem potom, samozrejme, stanovisko predkladateľov, že či boli tieto prostriedky zamýšľané ako súčasť novely a doteraz o nich len nebolo povedané, alebo či tieto prostriedky neboli zamýšľané ako súčasť tejto novely, a tým pádom či navrhovatelia samotní sú ochotní upraviť zákon takým spôsobom, aby sa týkal výlučne chemických potratových tabletiek a aby sa netýkal "tabletiek po", ktoré sú užívané v takom režime, ako ich poznáme dnes.
Čo sa týka, čo sa týka postavenia liberálnej politiky na Slovensku, musím povedať, že je to stále ťažšie. Kým doteraz boli liberálne nastavení politici súčasťou ako keby toho stredopravého spektra a aj tí hardcorf, takí tí tvrdí kresťanskí demokrati ich tolerovali ako keby súčasť toho svojho, toho svojho okruhu a spolu s nimi potom vytvárali nejakú protiváhu, nejakú protiváhu postkomunistickým alebo sociálnodemokratickým zoskupeniam, ktoré máme na druhej strane. Každý nech sa zaradí tam, kde sa cíti, ja nevravím, že to je jedno a to isté, ale niektorí sú tu a druhé sú iné.
Dnes sa ale to, to delenie výrazne začína meniť. To, samozrejme, že ten silný blok tu (rečník ukazuje rukou na ľavú stranu rokovacej sály) na tej strane ostáva stabilný, dnes o druhej ho budeme mať možnosť vidieť v plnej kráse, keď predstaví svojho top alfa vodcu ako prezidentského kandidáta. Dúfam, že poslanci, ak sa bude rokovať, tak ešte stále budú v rokovacej sále, že neustrihneme rokovanie schôdze na to, aby sa mohli toho zúčastniť, to by som, to by ma mrzelo, ale stále tá časť (rečník opäť ukazuje rukami na ľavú stranu rokovacej sály) politického spektra ostáva stabilná.
Čo sa nám ale deje na druhej strane politického spektra, je jednak rast takých tých ľudáckych a neoľudáckych tendencií jednak už v zabehnutých politických stranách a jednak v koncentrovanej podobe vo zvyšovaní popularity. (Reakcia navrhovateľa.)
Súvisí to so zákonom tak, že zhodneme sa, pán predkladateľ, na tom, že toto je hodnotová téma, ktorá oddeľuje konzervatívne a liberálne politiky. Ja chcem nakoniec sa dostať k tomu, že čo si predstavujem, ako by mohol byť nejaký ideálny dialóg.
Takže tá druhá strana politického spektra sa nám štiepi, a tým pádom tam, kde boli, tam, kde bolo nejaké liberálne myslenie ako stále prijímané ako potrebná súčasť konsenzu istého politického spektra, tak tam sa nám stalo to, že vlastne zo starých politických strán na pravej strane nám podľa môjho vedomia väčšina liberálne naklonených, liberálne zmýšľajúcich ľudí odišla, ostatní ostali v nich. A, samozrejme, jediná liberálna strana prišla tiež o pár ľudí, ktorí teraz už buď už sa k liberalizmu tak otvorene nehlásia, alebo v záujme zachovania akého-takého pokoja a stability vo svojej novej strane už naň zabudli. (Ruch v sále.) A tým pádom, tým pádom sa nám, sme sa dostali do situácie, že kým doteraz by som, teraz príde ten koniec, kým doteraz by som považoval takýto, takúto novelu zákona za naozaj snahu o riešenie toho malého partikulárneho problému, aj keď podľa mňa ten problém neexistuje, pretože ten liek nikdy nebol vpustený na slovenský trh a neexistuje podľa mňa zatiaľ žiadna indícia, ktorá by hovorila o tom, že k tomu dôjde. Ale, dobre, ak chceme, ak chceme zákonom postaviť tú hrádzu, že nech sa to nestane, nech sa páči. Ale zároveň napríklad s tým, že už sa tam ide zasahovať do tabletiek, ktoré existujú na slovenskom trhu, a zároveň s aktivitami typu Pochod za život, teraz referendum o tom, či má byť manželstvo chránené ústavou, spolu s takýmito aktivitami sa aj takýto návrh zákona zaraďuje do už kultúrneho sporu, ktorý môžme viesť kultivovanejšie, ale môže ísť aj do ostrej konfrontácie.
Konkrétne pri tomto návrhu zákona sa zrejme nejakej ostrejšej konfrontácie nemusíme obávať, lebo sa do nej nemá kto pustiť, ja budem dneska len umiernený a ostatní ste, ak si myslím, buď z druhej strany, alebo takí neutrálni, ale pri každej ďalšej téme by som aj na základe skúseností zo včerajšej diskusie k nášmu návrhu zákona o dobrovoľných sterilizáciách nabádal k tomu, aby naozaj aj v Národnej rade prevážila argumentačná poctivosť nad nejakou ideologickou, nejakým ideologickým nastavením a aby sme sa v prvom rade pozerali na to, akým spôsobom sa dajú riešiť problémy našich občanov tam vonku, ktoré reálnymi problémami sú, a až potom si išli pomeriavať, že či príde viacej ľudí na Pride, alebo viacej ľudí na Pochod za život. Lebo tieto otázky nie sú referendom o tom, že koho je viac. Rovnako ako ja nepotrebujem na to, aby som zistil, že väčšina Slovákov má IQ pod 110, nepotrebujem si všetkých takýchto Slovákov nastúpiť na jedno námestie a spočítať ich. Stačí sa mi pozrieť na Gaussovu krivku, tak presne podľa tej istej logiky ja nepotrebujem robiť, ako hovorí pán Matovič, referendum o tom, že či je viacej ľudí na Pochode za život, alebo bude viacej ľudí na Pride. Ono všetci ľudia, ktorí sú na Pride, sú už zo svojej podstaty buď súčasťou, alebo podporovateľmi výraznej menšiny, ktorá menšinou navždy bude. Ona je systémová menšina. Ona je dokonca tak systémová, že je biologicky určená. Takže tam v podstate sa, na Pride začne chodiť viacej ľudí len takým, nie takým spôsobom, že bude viacej LGBTI ľudí na Slovensku, ale len takým spôsobom, že budú mať viacej ľudí, ktorí s nimi súhlasia. Ale tým sa samotná tá menšina zväčšovať nebude.
Toľko odo mňa. Veľmi rád si vypočujem zo strany predkladateľov vysvetlenie k tej prvej časti, o ktorej som hovoril, a dúfam, že aspoň časť z toho, čo som hovoril v tej druhej, sa zapísala minimálne u tých názorových oponentov, ktorí tu dnes sú, a že to bude viesť skôr ku kultivácii, než dekultivácii spoločenského diškurzu na tieto témy.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja sa prihlásim ešte do rozpravy, lebo chcem na niektoré tie veci podať vysvetlenie. Teraz taká okamžitá reakcia.
Ďakujem ti, Martin, za prednesenie tohto príspevku. Chcel si vykresliť tak jasne svoj postoj, a vecne, zrozumiteľne. Ja by som možno reagoval v tejto faktickej len na ten výraz, že ideológia. Ideológia je podľa mňa také nepekné slovo, často sa používa, niekto mu dáva taký význam, iný ďalší. Pre mňa tak pracovne ideológia je akoby nejak presadzovanie niečoho bez lásky k pravde. To znamená, ja to proste tvrdím, pravda ma nezaujíma, ja ju nehľadím, ja len proste si dokolečka omieľam to svoje.
Z tohto pohľadu by bolo pre mňa osobne neprijateľné, aby som mal nejakú ideológiu. Moje kresťanské presvedčenie, moja kresťanská viera je mojím osobným presvedčením, ktoré vychádza z môjho osobného hľadania, myslím si, že aj mnohých ďalších ľudí. Nie je to len preto, že niekto povedal niečo vo Vatikáne alebo napísal nejaký list na Slovensku. Je to niečo, s čím sa stotožňujem. Pretože ja osobne v živote som sa rozhodol to prijať, akceptovať na základe vlastnej skúsenosti a aj vlastného hľadania vo svojom srdci aj vo svojom rozume.
A ďalšia vec. K tej viere sa pridáva aj veda, ak hovoríme o chemickom potrate a o potrate vôbec. Tak to nie je len nejaká otázka viery, či je to človek, veda, dokonca nielen medicína, ale aj právna veda, alebo aj filozoficky môžme povedať to, že je to ľudská bytosť, je to ľudský život. Ja vychádzam teda z toho, nie z toho, že niekto možno v 13. storočí si pomyslel, že toto alebo tamto. Je to človek, je to ľudský život. Ja chcem život chrániť, to je moje osobné presvedčenie, myslím si, že to nie je len ideológia.
Takže zvyšok potom v tej rozprave. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja som vás, dúfam, že pozorne počúval, pán kolega, a chcel by som zareagovať na tú všeobecnú časť, na ten začiatok vášho vystúpenia. Tak dúfam, že som to dobre počul, ale teda skúsim to zopakovať a čo ma v tej súvislosti napadá alebo aké myšlienky to vo mne evokuje. Vy ste hovorili, že interrupcia je zabitím dieťaťa, ale to mi nebráni súhlasiť so súčasnou dikciou zákona, ktorá to umožňuje. Cítite v tom aspoň trošku cynizmu alebo? Ja v tom cítim priam brutalitu zároveň, ako v takomto konštatovaní. Je to zabitie dieťaťa a ja napriek tomu s tým súhlasím.
Pán kolega, podľa môjho názoru toto je prejav alebo výraz kultúry smrti, to, na čo sú dnes mnohí ľudia alergickí, na to spojenie. Lebo podľa môjho názoru nie je žiaden rozdiel - je, je rozdiel -, ale tá brutalita je podobná ako v staroveku, keď v Sparte z Tarpejskej skaly zhadzovali deti, jedincov, ktorých nepovažovali za životaschopných, za dosť životaschopných a jednoducho ich likvidovali. Rozdiel je možno len v tom, medzi tými Barbarmi v Sparte a medzi barbarským postojom dnes, že oni likvidovali ako bytosti, ktoré neboli schopné samostatného života. Ale barbari dnes zabíjajú zdravé nedonosené bytosti, možno géniov, možno tých, ktorí by v budúcnosti mohli vyriešiť mnohé z dnešných našich možno neriešiteľných problémov.
Pán kolega, ja vás neodsudzujem, lebo vy zastávate väčšinový názor.

Pán kolega Brocka, ja iba pomenúvam veci tak, tak ako ich poznám. Na jednej strane, keby som vychádzal iba zo svojho osobného presvedčenia, ktoré mi hovorí, ja takisto som zásadne proti potratom, ale zároveň sa musím pozrieť na to, že ako to vo svete funguje. A ja jednoducho nemôžem zákonom dosiahnuť to, že potraty nebudú, rovnako ako nikdy zákonom nedosiahnem to, že ľudia nebudú užívať drogy. Proste ten prístup je veľmi jednoduchý. Ja sa pozerám do sveta tak, ako on funguje. Ja sa nepozerám do sveta tak, ako si myslím, že by fungovať mal. Odlišujem svoju ideálnu predstavu sveta, tak ako by mal fungovať, od toho, čo mi hovorí sociológia, že ako sa tí ľudia v tom svete správajú. A ľudia vo svete sa správajú jednoducho tak, to, čo ste povedali vo vašej poslednej vete, nemyslím si, že je to väčšina, väčšinový názor, ale, áno, významná časť, štatisticky významná časť populácie je taká, že pripúšťa potrat ako súčasť riešenia problému nechceného tehotenstva. To hovorím bez akejkoľvek tvrdosti, surovosti a už tobôž to nehovorím ako predstaviteľ kultúry smrti. Hovorím to ako človek, ktorý sa jednoducho pozerá na čísla a na to, ako sa svet vyvinul po dnešok. A svet sa vyvinul tak, že potraty sú bez ohľadu na toho, či ich zákon povoľuje, alebo nie. A otázkou na štát je, podobne ako to hovorím vždy pri otázke užívania drog, zmenšiť ujmu na strane všetkých zúčastnených na najmenšiu, nižšiu, na najmenšiu možnú mieru. A o to mi ide.
Tak mi, prosím, nevsúvajte do úst niečo, čo som nepovedal. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, nemala som alebo nemohla som sa prihlásiť tradičným spôsobom, preto využívam svoje právo a na chvíľočku by som chcela zareagovať na predkladaný návrh zákona.
Už vlastne hneď, ako sa začalo rozprávať o chemických potratových tabletách, sme sa chopili iniciatívy a predložili sme aj pozmeňovací návrh. Mali sme uistenie od pani ministerky, že konať sa v tejto veci ďalej nebude, ale rovnako ako to aj kolegovia povedali, zdá sa nám to dosť málo, slovo ministerky, nevieme, ako a kedy sa vláda môže zmeniť, kto sa môže dostať a aký postoj bude mať ten nový člen vlády na otázku pohľadu na chemické potraty.
Hodnotové témy sú vždy ťažké témy, pre mňa osobne úplne, pretože - možnože aj to, že som žena - veľmi ťažko sa mi argumentuje na niečo, čo cítim, prežívam a možno nie som taký zručný rečník ako moje kolegyne alebo kolegovia, jednoducho v tomto viem, že sú určite silnejší iní ako ja. Každopádne ma teší, že aj vlastne z radov liberálov počuť stále, že potrat je zlé riešenie. Tomu sa skutočne veľmi teším, aj keď na druhej strane viem uznať aj ich argument, že náhlym zákazom by sme situáciu nevyriešili. Nevyriešili by sme ju preto, pretože opäť riešime, snažíme sa riešiť len následok, nie tú príčinu.
V tomto možno by som povedala, že aj to je dôvod, prečo ja napríklad neviem súhlasiť ani celkom so zákonom, nie že celkom, ale neviem súhlasiť so zákonom, ktorý práve kolegyňa Nicholsonová predkladala včera. To znamená s možnosťou alebo s možnosťou mať zadarmo sterilizácie. Takisto je to riešenie následku, nie príčin.
Chcem povedať, že táto diskusia, ktorá prebieha k tomuto zákonu, sa mi zdá aspoň, včera som teda nemala možnosť byť účastná pre iné povinnosti diskusie, ale čo som si zo záznamu pozerala, myslím, že sa vo veľmi jemnom a dobrom duchu niesla, že naozaj žiadne útoky, žiadne osobné averzie sa tu zatiaľ neobjavili. Dúfam, že to tak už aj zostane.
Ale chcem povedať, že sama absolútne odmietam akýkoľvek druh potratu práve z dôvodov, ktoré som povedala, že nesnažíme sa riešiť tie príčiny, ale len následky.
Ak by som mohla v krátkosti odpovedať aj na Martinovu otázku, že či, čoho sa vlastne tento zákon dotýka. Martin, tento zákon sa skutočne dotýka všetkých, všetkých tabliet, nielen chemických, teda Mifegyne a Medabon, o ktorých, alebo z dôvodu ktorých sme vlastne tento zákon vypracovávali. Týka sa aj "tabliet po", hneď po.
Ale v duchu diskusie si myslím, že ak by sa našla vôľa riešiť aspoň chemické tablety alebo nájsť riešenie na samostatné riešenie týchto tabliet, ktorými je možné usmrtiť plod po oveľa dlhšej dobe, ja som ochotná pristúpiť aj na takúto diskusiu v mene toho, že postupujeme naozaj pomalými krokmi k lepšiemu. Aj keď môj osobný postoj zostane k tomu rovnaký, že bola by som rada, keby to prešlo, malo prejsť šancu v takejto podobe. Myslím, že ochota riešiť situáciu v druhom čítaní by sa mohla nájsť.
Dosť sa ma dotklo, Martin, keď si hovoril o množstve ľudí, ktorí sa schádzajú k pochodom, či už Dúhový, alebo Pride. V jednej chvíli si povedal, že vzhľadom na mentálnu úroveň nášho obyvateľstva, IQ nášho obyvateľstva, že proste tie počty alebo že by sme sa nemali riadiť tými počtami. Takto som to pochopila, hej. To vysvetlíš, možno. Zdalo sa mi to naozaj prisilné pomenovanie. Možno som to zle pochopila, ale takto to chápem. Zdalo sa mi to príliš silné pomenovanie ľudí, ktorí sa zúčastnili, a s týmto sa stretávame vlastne stále, zosmiešňovanie... (Reakcia z pléna.)
Povedal si, že vzhľadom na úroveň IQ nášho obyvateľstva, toto si povedal. No, nebudeme diskutovať o tom, vo faktickej sa môžeš... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Dobre, vo faktickej.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
... vyjadriť k tomu.
Ale opäť ma to tak zabolelo, pretože sa mi zdá, že takéto zosmiešňovanie masy ľudí, ktorí sa prihlásili k hodnote života, sa mi zdá úplne nemiestne.
Súvisí to aj s tým, čo si povedal takisto v úvode, keď si vysvetľoval, ako liberáli majú v podstate sťaženú situáciu aj v tomto parlamente, že vlastne to také liberálne, tá liberalita ako taká sa tu akoby rozplýva aj v parlamente tým, že aj od vás ľudia odišli. A práve toto je na zváženie alebo na zmyslenie sa, prečo naozaj toľko málo liberálnych názorov dokáže spôsobiť také škody v spoločnosti. Teraz myslím len v otázke etických. To, že dostávajú sa pojmy, s ktorými sa nevedia mnohí stotožniť alebo ktoré nenápadným spôsobom vchádzajú do našej legislatívy. To, že máme naozaj veľmi voľný zákon o potratoch, to, že nie sme ochotní ustúpiť zo svojich pozícií ani o krok smerom k väčšej, k presadzovaniu väčších etických hodnôt, že ľudia, ktorí zahŕňajú kresťanské hodnoty, sú považovaní za tmárov a za, ja neviem, stredovekých, neviem koho.
Toto nedokážem pochopiť práve preto, aj keď na jednej strane ty hovoríš, že my sme tí, ktorí zastávame práva menšín. Samozrejme, práva menšín treba zastávať, ale definovať nové práva tak, aby to spôsobovalo traumu zbytku verejnosti, nielen traumu, ale aj uberalo na právach zbytku verejnosti, sa mi nezdá celkom správne.
Vrátim sa na začiatok k hlavnému dôvodu, prečo sme takýto zákon, prečo sme s takýmto zákonom vyšli. Našou hlavnou, naším hlavným cieľom bolo skutočne odstrániť alebo dať jasne najavo, že použitie tabliet, chemických tabliet, ktoré spôsobujú usmrtenie plodu v neskoršom období, je nebezpečné aj z medicínskeho hľadiska. Toto, myslím, že mi uzná alebo nám uznala aj kolegyňa Lucia. A zároveň priznať sa k tomu, že každé zabitie plodu je skutočnou vraždou.
Viem, že tuná vždy narážame na problém, čo je väčšie, či právo ženy vybrať si, alebo právo plodu dieťaťa žiť. Na tomto sa nikdy nedokážeme vzhľadom naozaj na rozdielne pohľady etické zhodnúť. Ale dôležité je, ako ty vravíš, o týchto témach diskutovať, otvárať tieto diskusie a naozaj rozumnými argumentami zisťovať nielen nálady v spoločnosti, ale najmä to, čo skutočne spoločnosti prospeje.
Ja by som vás preto z tohto miesta chcela požiadať o podporu tohto návrhu zákona a naozaj s ponukou toho, že máme šancu alebo máte šancu upraviť toto znenie v druhom čítaní.
Ďakujem pekne.

Erika, prvá vec. Podľa mňa je veľmi nepoctivé, čo ste tým pádom urobili pri predložení tohto zákona, lebo vy pod rúškom toho, že chcete akože riešiť iba dve tabletky, ktoré, alebo dva preparáty, ktoré ešte vôbec nie sú na trhu, máte v tom zákone niečo, čo je dennodenne používané ako bežná súčasť farmácie na Slovensku. Nijak ste to nespomenuli. A keby ten zákon bol prešiel, tak spôsobíte zmenu, o ktorej ste nepovedali v legislatívnom procese ani slovo. To považujem doslova za proste podvod. To je prvá vec.
A druhá. Nepochopila si, čo som povedal. Ja som povedal jednu vec. Na to, aby som vedel so 100-percentnou istotou, že väčšina Slovákov má IQ menšie ako 110, sa mi stačí pozrieť na Gaussovu krivku. Nemusím si všetkých takýchto Slovákov dať na jedno miesto a počítať ich. Rovnako podľa tej istej logiky na to, aby som vedel, že LGBTI komunita je v menšine, sa mi stačí pozrieť na štatistické rozloženie. Nemusím si všetkých dať na jednu kopu a spočítať ich. Ja vôbec nehovorím, že medzi tým je súvis. To, že si ho tam našla, možno súvisí o tom, ako ty sama chápeš ľudí alebo ako sú pomeriavaní ľudia v týchto zástupoch, ale ja som o tom nepovedal jediné slovo.
A k tomu poslednému. Vôbec si nemyslím, že aj tých pár, chvalabohu, že tu bolo aspoň pár liberálne zmýšľajúcich ľudí v minulosti, ktorí tlačili na to, aby aj v tak silno konzervatívnom prostredí niektoré prvky prešli, lebo keby tu neboli ani tí, tak dneska žijeme v svete podľa Štefana Kuffu, by sme vôbec nevedeli, že sme v 21. storočí. Chvalabohu, že sme tu mali aspoň takých ľudí, ktorí nás aspoň približujú k tomu, čo je akože civilizačný štandard západného sveta. Lebo keby sme nemali ani tých, tak by sme dnes sa dívali už naozaj na zvyšok sveta ako totálne utrhnutú realitu. A ja... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)