27. schôdza

Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, pani poslankyne, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 252 určil ako spravodajkyňu k návrhu zákona Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu ako o cieli predloženého návrhu, tak aj o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je i doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 8. novembra 2013 č. 761 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, a teda výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre hospodárske záležitosti, pritom odporúčam, aby výbory uvedený predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pani predsedajúca. Opäť, vážené kolegyne, vážení kolegovia, už aj hostia, dovoľte mi, aby som predniesol ďalší návrh, ktorý je opäť z tej takej kategórie ľudských a občianskych.
Máme tu zimu a so zimou úzko súvisí aj to, že napadne sneh a... (Reakcia z pléna.) Ďakujem. V januári, februári sa očakávajú snehové zrážky, čo inými slovami znamená aj to, že budeme mať zasypané alebo nezjazdné chodníky a niektoré miestne komunikácie.
Dovolím si prečítať jednu časť cestného zákona alebo zákona o zemných komunikáciách, ktorý konkrétne v § 9 hovorí: "Závady v schodnosti chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v súvisle zastavanom území a hraničí s cestou alebo miestnou komunikáciou, sú povinní bez prieťahov odstraňovať vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, pokiaľ tieto závady vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom." Inými slovami to znamená, ak máte nehnuteľnosť a pred touto nehnuteľnosťou máte chodník, ktorý vám nepatrí, vy ste povinní tento chodník udržovať v stave zjazdnom. To znamená, treba odstrániť všetky špiny, poľadovicu alebo sneh.
Ja s touto úpravou celkovo nesúhlasím, a to abstrahujem od potreby komunitného života, ale treba si uvedomiť niektoré konzekvencie, ktoré z tohto vyplývajú. A dám také možno dve, dva príklady, a to je:
Predstavme si babičku, ktorá má malý domček, a tá babička je naozaj, už má svoje roky, nevládze pomaly ani vstať z kresla či postele a tejto babičke pred dom na chodník, ktorý jej nepatrí, napadne sneh. Táto babička jednak nemá prostriedky na to, aby tento sneh odstránila, nemá na to ani silu, ale ona má povinnosť zo zákona tento sneh odstrániť.
Rovnako sa to týka ľudí, ktorí majú povedzme víkendové chatky, na tieto chatky chodia naozaj za víkend, prípadne raz za mesiac, a opäť napadne sneh a oni nesplnia si povinnosť vyplývajúcu zo zákona, že odstránia sneh, ktorý je na chodníku pred touto chatkou.
Konzekvencia z toho vyplývajúca je, ak sa niekomu na tomto chodníku niečo stane, to znamená, niekto sa pošmykne pred týmto domom, kde býva tá babka alebo ten, kto tam má tú víkendovú chatku, a nedajbože si zlomí ruku alebo padne tak, že zomrie, zodpovedať za zlomenie ruky a za túto smrť bude práve ten vlastník toho domu. Čiže aj tá babka, aj ten, kto má tú víkendovú chatku. Inými slovami to znamená, má povinnosť nahradiť škodu tejto osobe, prípadne pozostalým. Čo sa možno javí ako, keďže sa to až tak nedeje, javí ako bezvýznamné, ale ja si naozaj viem predstaviť, že niekto vás bude žalovať za to, že ste nesplnili svoju povinnosť, a teda máte zaplatiť náhradu škody. Čo niekedy nemusí byť naozaj malé.
Z tohto dôvodu som spolu s kolegom Petrom Pollákom pripravil krátku novelku cestného zákona, ktorá uplatňuje princíp solidarity do tohto zákona minimálne v tej podobe, že túto povinnosť nebudú mať osoby alebo občania, ktorí majú zhoršený zdravotný stav, invalidi alebo nemajú trvalý pobyt v tejto nehnuteľnosti. Čiže tri základné kategórie, ktorí naozaj z objektívnych dôvodov nemôžu túto povinnosť splniť, ale stále podľa súčasného znenia by zodpovedali za škodu, ktorá by vznikla.
Viem, že voči tomuto bojoval veľmi silno ZMOS, keďže na to údajne nemal prostriedky, ale podľa toho, čo sme prijali nedávno, zákon o hmotnej núdzi predpokladá menšie obecné práce, ktoré môžu takto obce riešiť. Dokonca je na to vyčlenená časť v štátnom rozpočte, čiže už by s týmto nemal byť problém. A pripomínam, že riešim iba nie celý ten nezmysel starania sa o cudziu vec, o cudzie vlastníctvo. Riešim to iba parciálne, a to znamená, oslobodení od povinností opatrovať alebo udržiavať v schodnom stave chodník, oslobodzujú sa ľudia, ktorí majú na to objektívne okolnosti, a to sú invalidi, dôchodcovia a osoby, ktoré tam nemajú trvalý pobyt.
Takže len toľko. A verím, že bude na toto podpora. Lebo opäť, zákon, ktorý síce je zo strany opozície, ale zákon, ktorý môže pomôcť občanom a v čase, keď napadne sneh a naozaj sa niekomu niečo stane, a apelujem, že ak to bude tá víkendová chatka niektorého z kolegov poslancov a nebude mať zjazdný chodník a stane sa tam škoda, budete zodpovedať.
Takže týmto vás poprosím o podporu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť spravodajskú informáciu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca a Petra Polláka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 789), v prvom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca a Petra Polláka na vydanie zákona, ktorý som už spomínal pred chvíľkou.
V súlade s § 31, 37, hmm, § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom do Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to jest doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Zároveň navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi len veľmi stručne vystúpiť k tomuto návrhu zákona, ktorý, si myslím, že je hodný podpory a prináša dobrý návrh, avšak nezachádza dosť ďaleko.
Povinnosť starať sa, zjednodušene, o chodníky, ktoré sú v obecnom alebo v inom vlastníctve, avšak sú pred vaším vlastným domom, totiž zjavne naráža na nesúlad s Ústavou Slovenskej republiky, a to priamo s dvoma článkami ústavy. Článkom, ktorý hovorí, že obmedzenie vlastníckych práv a povinností môžu byť uložené len v nevyhnutnej miere a za primeranú protihodnotu, čo v tomto prípade neexistuje, avšak aj s článkom, ktorý zakazuje nútenú prácu. Pretože povinnosť starať sa o chodníky, ktoré nie sú vo vašom vlastníctve, len z toho titulu, že nehnuteľnosť, ktorú vlastníte, s nimi susedí, je v podstate svojím spôsobom uložením takejto nútenej práce.
Táto povinnosť sa netýka len zimných období. Zákon je formulovaný takým spôsobom a jeho dnes súčasné znenie, že sa vás pokojne môže dotknúť aj v lete. Stačí, ak v lete zafúka na chodník, ktorý nie je vo vašom vlastníctve, ale je pred vaším domom, padne napríklad nejaký konár, niekto ide po tomto chodníku, potkne sa o ten konár, vytkne si členok. Pokojne vás môže za to zažalovať, pretože podľa súčasného znenia zákona máte povinnosť takýto konár z chodníka odpratať napriek tomu, že ten chodník vám nepatrí.
To znamená, aj keď ústava hovorí, že vlastníctvo zaväzuje, netýka sa tohto prípadu, pretože ten chodník nie je vaším vlastníctvom a zákon vám ukladá povinnosť postarať sa oň len z toho titulu, že vaše vlastníctvo susedí s chodníkom, ktorý vo vašom vlastníctve nie je. Je v skutočnosti vo vlastníctve obce alebo štátu, alebo niekoho iného.
Z tohto dôvodu som presvedčený, že súčasné znenie zákona o pozemných komunikáciách nie je a nemôže byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Vítam iniciatívu pána predkladateľa, avšak myslím si, že nezachádza dosť ďaleko. Pretože od tejto protiústavnej povinnosti oslobodzuje len určitú skupiny ľudí, zatiaľ čo by od nej mali byť oslobodené všetky skupiny ľudí.
A preto si dovolím na tomto mieste možno prísť aj s výzvou a s návrhom, ak by tento návrh neuspel alebo hoci aj keby uspel, možno obrátiť sa spoločne ako poslanci Národnej rady na Ústavný súd Slovenskej republiky so žiadosťou o preskúmanie súladu súčasného znenia zákona s ústavou.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem. Ja by som, ak to mám vnímať ako podanú ruku alebo výzvu, myslím si, že či už predkladateľ, alebo obaja predkladatelia by sme si mohli na toto sadnúť a veľmi rád sa pozriem na situáciu, ktorá by mohla rozšíriť aj tento veľmi konkrétny návrh, ktorý ja vítam. Pretože si myslím, že je treba žiť na tepe doby a reagovať na situáciu, ktorá, ktorú veľmi dobre uviedol predkladateľ v návrhu tejto konkrétnej parciálnej veci.
Ostatné veci v zmysle, či je niečo protiústavné alebo či sa jedná o nejakú formu nútenej práce, vnímam rovnako a veľmi rád sa pripojím k tejto iniciatíve.
Ďakujem.

Ďakujem. Bolo tu povedaných niekoľko ústavnoprávnych rozmerov a ja by som možno začrel do minulosti alebo k tvorbe tohoto zákona. Ja mám s týmto zákonom, s tým súčasným znením, obrovský problém. Súhlasím, že je tam problém aj ústavný, myslím si, že nepochybný. Ale rozmýšľal som nad tým naozaj v rovinách aj nejakého komunitného života, že tie obce, povedzme si, nejaká malá obec, kde si ľudia pomáhajú a nevidím v tom až taký zásadný problém, ten ľudský rozmer, aby sa niekto staral o cudzí chodník. Preto to bol jeden z dôvodov, prečo som to navrhol takto. A druhý z dôvodov, je to proste zmena, ktorá má najmenší dopad na štátny rozpočet, ale ktorá je naozaj nevyhnutná, aby sme pomohli tým starším občanom, tým dôchodcom, ale zároveň aj to, čo som apeloval, vlastníkom nehnuteľností tých víkendových chatiek, ktorí tam proste nechodia vždy, ale môže sa stať nejaký problém a budú zodpovedať.
Martin, to, čo si povedal s tým konárom, možno nie je až taký dobrý príklad, pretože zákon hovorí o tom, že je povinný udržiavať schodnosť tejto komunikácie, je povinný odstrániť prekážky bez zbytočných prieťahov. Ten konár, no, myslím si, že skôr by sa taká situácia nemala stať, ale budiž. Pravda je, že tá povinnosť vyplýva každému vlastníkovi nehnuteľnosti, ktorý je pri pozemnej komunikácii, kde je chodník, a treba udržovať túto komunikáciu schodnú.
Môžme sa kľudne baviť o tom, zájsť až do toho rozmeru, že zrušíme toto ustanovenie úplne. Vieme sa o tom naozaj baviť. Ja ale by som skôr prijal, aby sme začali možno takto per partes postupne, najprv túto zmenu, ktorá je fakt nevyhnutná. Keď už neviem, čo presvedčí kolegov zo SMER-u, tak fakt tá víkendová chatka, si to predstavte, že sa vám tam niekto šmykne a vy budete potom musieť platiť. To bude proste problém.
A čo sa týka ústavného podania. Súhlasím, bavme sa o tom a myslím, že prijímame tú výzvu, že môžme ísť do toho. Ďakujem pekne.
A ešte vás prosím o podporu a je to naozaj pre tie sociálne znevýhodnené skupiny, ktoré zastávajú hlavne poslanci SMER-u, ale myslím, že všetci by sme ich mali, mali by sme im pomáhať, ak je to v našich silách a toto v našich silách určite je.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. V rozprave vystúpil jeden, pán poslanec Martin Chren, ktorý vyjadril podporné stanovisko k tomuto zákonu a naozaj poukázal na to, že môže byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Aj navrhovateľ Miroslav Kadúc poukázal na niektoré fakty.
A ja by som ho možno ešte doplnil, pretože tu nejde len o víkendové chatky, ale, naopak, môže ísť na opačný, alebo teda opačným smerom tento proces. Vy ako rodina môžete ísť, ktokoľvek z vás, na víkend kamkoľvek, či na chatu, chalupu alebo hocikde inde a váš vlastný dom, v ktorom bývate, sa stane tým pádom neobývaný na nejaké tri dni a práve v tom čase sa môže niečo stať a vy zodpovedáte za stav pred vaším domom aj napriek tomu, že tam momentálne nie ste. Nik vám nemôže zakázať, aby ste odtiaľ, z toho domu, neodchádzali, ale v tomto prípade ste zodpovedný za stav, ktorý vy ani nemôžete ovplyvniť a ani nemáte možnosti, ako tento stav odstrániť.
A to sa netýka, povedzme ten konár možno bol nie dobrý príklad, ale aj to povedzme sa môže stať, ale ten konár môže spadnúť v čase, keď deti sú v škole, rodičia sú v robote, v zamestnaní a práve sa stane tento, tento prípad. Takisto ten konár nie je problém odstrániť z toho chodníka, ale pokiaľ ste doma a viete o tom, že tam ten konár spadol. A môže sa to stať náhle, náhodne a v čase, keď to nebudete vedieť. A aj napriek tomu ste zodpovední, alebo teda je zodpovedný vlastník nehnuteľnosti, ktorý susedí s danou komunikáciou.
Myslím si, že obce a mestá majú ďaleko viacej prostriedkov na odstraňovanie takýchto záležitostí a tie by mali byť zodpovedné za takýto stav. Takže ja prijímam takisto tento návrh zákona a vyjadrujem takisto podporu.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám vám návrh zákona, ktorý sme pripravili spoločne s poslancom Richardom Vašečkom z hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Je to zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície.
Cieľom je vypustiť zo zákona oprávnenie ministra vnútra prijímať do Policajného zboru osoby, ktoré boli v minulosti trestané, sú nespoľahlivé alebo duševne nespôsobilé, a prinavrátiť tak dôveru v Policajný zbor ako v inštitúciu, ktorej povinnosťou je zabezpečovanie verejného poriadku a boj proti kriminalite.
Zákonom č. 513/2007, ktorý novelizoval zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, sa s účinnosťou od 1. januára 2008 umožnilo ministrovi vnútra prijímať do služobného pomeru na plnenie úloh na úseku kriminálneho spravodajstva nielen osoby nespoľahlivé a duševne nespôsobilé na výkon práce policajta, ale aj osoby s kriminálnou minulosťou. Pôsobenie týchto osôb v Policajnom zbore, pôsobením týchto osôb v Policajnom zbore sa celkom prirodzene stiera hranica medzi políciou a podsvetím a vznikajú pochybnosti, či v konkrétnom prípade ide o prienik polície do štruktúr organizovaného zločinu, alebo naopak.
Viac vysvetlím, o čo ide, v rozprave. V tomto úvodnom slove poviem len to, že my nespochybňujeme opodstatnenosť uvedenej ministerskej výnimky, pokiaľ ide o podmienku vzdelania, zdravotnej a telesnej spôsobilosti alebo trvalého pobytu na území Slovenskej republiky. Možnosť udelenia výnimky z týchto podmienok v zákone ponechávame. Avšak súčasný stav, kedy minister vnútra môže prijať do služobného pomeru osoby, ktoré nie sú bezúhonné, spoľahlivé, ba dokonca ani duševne spôsobilé na výkon činnosti policajta, považujeme za neakceptovateľné.
Dámy a páni, dovoľujem si vás požiadať o podporu tomuto návrhu.
Pani predsedajúca, skončil som a po vystúpení spravodajcu sa hlásim ako prvý do rozpravy.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Galka a Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 8. novembra 2013 č. 770 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, množstvo ľudí na Slovensku doslova pobúril článok v Plus 7 dní, v ktorom údajný člen podsvetia Jozef Drag o sebe tvrdil, že bol policajtom a do Policajného zboru bol prijatý so súhlasom, resp. za asistencie ministra vnútra Roberta Kaliňáka.
Prosím pekne, jedná sa o 6-krát trestaného súdneho recidivistu, ktorý strávil viac ako 10 rokov po všetkých možných väzniciach, v Ilave, Leopoldove a v ďalších väzniciach.
O tomto vypovedal na verejnom zasadnutí súdu. Predložil výpis zo zdravotnej poisťovne na krycie meno Jozef Kovačovič, kde bolo ako zamestnávateľ uvedené ministerstvo vnútra.
Ministerstvo vnútra sa dlhodobo krútilo s odpoveďou nielen novinárom, ale dokonca aj prokurátorovi na otázky, ktorý sa pýtal na všetky okolnosti, lebo ak by bol Drag naozaj policajt, bol by viazaný mlčanlivosťou, čo on na súde aj tvrdil. A nemohol bez zbavenia mlčanlivosti vypovedať.
Odpovedal vyhýbavo, zahmlievajúco, záhadne alebo na niečo iné ako na položené otázky.
Avšak tento človek Jozef Drag netvrdil na súde len to, že bol policajt, on hovoril aj o ďalších šokujúcich veciach. Hovoril o páchaní trestnej činnosti nielen seba samého, ale aj o páchaní trestnej činnosti vysokých policajných dôstojníkov. Podotýkam, že je to človek, ktorý je obvinený z toho, že obral mnoho nešťastných ľudí o ich byty ako šéf 14-členného gangu. Je teda podozrivý a obvinený z toho, že bol hlavou bytovej mafie, dámy a páni. A popri tom tvrdí, že ponuka stať sa policajtom, tzv. legalizantom, prišla k nemu dokonca od štátu, od samotných predstaviteľov Policajného zboru.
Keď som sa dozvedel tieto informácie, prišlo mi normálne nevoľno. On hovoril o tom, že nosil do zahraničia peniaze hľadanému Karolovi Mellovi, podozrivému z dvojnásobnej vraždy ženy a malého chlapca, ktorá sa udiala v Moste pri Bratislave. A hovoril o odovzdávaní peňazí z trestnej činnosti vysokým, aj súčasným, policajným dôstojníkom. Iste nemusel, nemusel hovoriť pravdu a v to som do poslednej chvíle dúfal. Preto som požiadal spolu s kolegami z opozície o zvolanie mimoriadneho branno-bezpečnostného výboru, kde bol pozvaný aj minister vnútra Robert Kaliňák, a naivne som veril, že to je všetko celé nejaké nedorozumenie. Výbor bol utajený, takže tu, žiaľ, nemôžem presne povedať, čo sme sa dozvedeli. Avšak musím vám povedať, že aj z jeho priebehu, aj z toho, čo sme sa dozvedeli, som zostal v šoku.
Navyše som bol nemilo prekvapený laxnosťou a nezáujmom viacerých poslancov o tieto závažné veci, akoby ich to nezaujímalo. Akoby si nechceli páliť prsty. Chcel som vykonať poslanecký prieskum na policajnom Prezídiu aj na ministerstve vnútra, aby som sa dozvedel, či a koľko je prípadov zločincov v radoch polície, a aj ďalšie dôležité informácie súvisiace s týmto prípadom. Žiaľ, prieskum mi nebol umožnený. Poslanci ho neodhlasovali.
Dámy a páni, chcem vám povedať mimoriadne závažnú vec. Dnes nevieme zistiť, či a koľko máme v polícii zločincov. Nemáme na to páky. Vie to len aktuálny minister vnútra a jeho prvý viceprezident. A to je strašné. Nevieme zistiť, či aj Karol Mello nie je policajt. Tie závažné pochybenia, pri ktorých sa Karol Mello dostal z vyšetrovacej väzby na slobodu, jeho neuveriteľné úniky pred políciou alebo fotografia, ako si užíva život na pláži v Belize, dnes dostávajú úplne iný a musím povedať, že hrôzostrašný nádych.
Pre tých, čo nie sú v obraze, pripomeňme, že Karol Mello je obávaný mafián, taký, ktorého, ako spomínajú viacerí svedkovia, tešilo zúčastňovať sa na popravách obetí. Ale my nevieme zistiť ani to, či napríklad údajná hlava mafiánskej skupiny sýkorovcov, Róbert Lališ, tzv. Kýbel, podozrivý z niekoľkých vrážd, ktorý je vraj už dlhodobo a zázračne na úteku a nie a nie ho dolapiť, nie je policajt. A mnohí ďalší. Nevieme vôbec nič.
Kus našej spoločnej slobody ste nám všetkým odkrojili 23. 10. 2007, páni poslanci SMER-u, teda tí, čo ste vtedy boli v parlamente, keď ste za to zahlasovali, za tú výnimku. Ale chcem veriť, že to bolo nedopatrením. V tento deň totiž parlament vládnou koalíciou schválil novelu zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Paragraf 14 definuje, kto môže byť policajtom. Zacitujem odsek 1: "Policajtom môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada a je
a) bezúhonný,
b) spoľahlivý,
c) spĺňa stupeň vzdelania určený na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený alebo vymenovaný,
d) je zdravotne, telesne a duševne spôsobilý na výkon služby,
e) ovláda štátny jazyk,
f) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
g) ku dňu prijatia do štátnej služby nie je členom politickej strany alebo politického hnutia,
h) je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu,
i) ku dňu prijatia do štátnej služby skončí činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané podľa § 48 ods. 6 a 7."
V ďalších odsekoch sa potom definuje, ako sa jednotlivé požiadavky preukazujú odpisom z registra trestov, čestným vyhlásením a podobne.
Spomínanou novelou bol však do tohto paragrafu pridaný bod 8 v nasledujúcom znení: "Minister môže výnimočne prijať občana do služobného pomeru na plnenie úloh na úseku kriminálneho spravodajstva, aj keď nespĺňa podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) až d) a f)."
To znamená, minister vnútra môže výnimočne prijať za policajta aj človeka, ktorý nie je bezúhonný alebo je nespoľahlivý, alebo nespĺňa potrebné vzdelanie, alebo je telesne, zdravotne či duševne nespôsobilý, alebo nemá trvalý pobyt na území Slovenska.
V dôvodovej správe, ktorá bola súčasťou novely, sa tvrdilo, že túto osobitnú právomoc môže minister využiť len ako výnimočnú a prísne účelovú. Napriek spomínanému ubezpečeniu v dôvodovej správe je zvláštne a smutné, že žiaden z poslancov vtedajšej vládnej koalície SMER, HZDS a SNS, ktorí túto novelu odhlasovali, lebo opozícia zákon nepodporila, sa nespýtal, čo to bude presne v praxi znamenať. Nikoho netrápilo, že jedinou vetou bude popretá podstata celého zákona stanovujúceho prísne kritériá na prijatie do Policajného zboru.
Som však presvedčený, že vládni poslanci, keď tento zákon schvaľovali, nemali na mysli to, že do Policajného zboru budú prijímaní takíto ľudia, ako Jozef Drak, ako Karol Mello, ako Róbert Lališ alias Kýbel a podobne.
Dokážem pochopiť, že slovenská polícia potrebuje dobrého analytika a ten nedokáže zabehnúť 100 metrov v predpísanom limite alebo teoreticky nevládze behať vôbec, lebo má chorú chrbticu, alebo má len strednú školu, ale je šikovný a má vedomosti a dlhoročnú prax a na funkciu, na ktorú má byť prijatý, sa požaduje vysoká škola. V takomto a v podobných prípadoch tú ministerskú výnimku dokážem pochopiť.
Avšak chcem predpokladať, že poslanci nemali v tom októbri 2007 v úmysle vložiť do rúk žiadneho ministra vnútra takú obrovskú moc, aby tento mohol zaplieniť policajné rady členmi podsvetia, mafiánmi a ľuďmi s kriminálnou minulosťou. Zločincami, ktorí využijú tento status policajta, aby sa tvárili, že pomáhajú odhaľovaniu trestnej činnosti, alebo tak naozaj aj v niektorých prípadoch robia, a popri tom sami páchajú trestnú činnosť a využívajú, resp. zneužívajú k tomu svoje policajné postavenie a robia to dokonca... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, prepáčte, je po 11.00 hodine. Preruším vás a vyhlasujem dvojminútovú prestávku a budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch.

(Krátka prestávka.)

(Po prestávke.)