27. schôdza

S faktickými poznámkami sa hlásia traja kolegovia.
Nech sa páči, Ladislav Kamenický s prvou faktickou.

Ďakujem. Ivan, spomínal si tu, že 10 % ľudí má vlohy na podnikanie, 90 % sú tí, ktorí v podstate by mali skončiť ako zamestnanci. No poviem ešte nejaké iné čísla, 5 % ľudí vlastní 95 % bohatstva, ktoré sa vyprodukovalo na svete.
Čo sa týka povinnosti byť v účtovnom zisku, nikto nemá povinnosť byť v účtovnom zisku, ale, už som to tu spomínal, my zavádzame opatrenie, keď prvý rok neplatí žiadnu daňovú licenciu podnikateľ. A to, že má na začiatku určité výdavky, tak to je prirodzené. Však, preboha, keď podnikateľ podniká, tak musí najprv niekto do niečoho investovať. Čiže myslím si, že je akurát korektné, že podniká štyri roky a má možnosť si tú daňovú licenciu odpočítať, tak aby vyprodukoval nejaký zisk. A keď on ho proste nevyprodukuje, tak zaplatí nejakú minimálnu licenciu, ktorá bude napríklad na pokrytie výdavkov štátu s tým, že musí riešiť jeho daňovú agendu nejaký daňový úrad.
Pýtal si sa, či tu môže niekto zagarantovať, že sú to spojené nádoby, že keď je tu daňová licencia, že sa to nebude zvyšovať, ak sa niečo zmení. No myslím, že ani vy ste nevedeli zagarantovať, že sa nezvýši napríklad DPH, ak budete mať nejaké výpadky v príjmoch štátneho rozpočtu. A videli sme to, z 19 % ste tú DPH zdvihli na 20 % a kto to vedeli garantovať ľuďom, že toto sa nestane.
Takže myslím si, že, ako už minister povedal, máme úmysel, ak sa zlepší výber, ísť ešte s daňou z príjmu právnických osôb dole. Takže to je asi všetko.

Nech sa páči, Miroslav Číž.

Ďakujem. Vážený pán kolega, nepochybne s tvojimi vystúpeniami sa dá komunikovať. Takže dovolím si zaujať také malé stanovisko.
Vieš, pripadá mi toto tvoje vystúpenie aj v kontexte s vystúpením pána Solymosa ako zúfalo jednostranné. Mne to pripadá, že MOST – HÍD zastupuje len tých tvojich 10 % podnikateľov, pričom tých 90 %, ktorí teda nevedia podnikať, tak v podstate tvoju stranu nezaujíma, pretože si nehovoril o potrebách tých 90 %, o tom, že štát potrebuje nejaké peniaze na zabezpečenie nevyhnutného rozsahu služieb. Aj tí zamestnanci, v tom podniku, ktorý neprodukuje zisk, chodia do školy, vzdelávajú sa, majú deti. Z nich možno potom sú niektorí nezamestnaní a štát im musí platiť primerané dávky. Takže nerozumiem absolútne tomuto neoliberálnemu konceptu, ktorý sa o tomto pri takom vnímaní objavuje.
Čo tieňová ekonomika, s ktorou sa veľmi ťažko bojuje? A je to boj nikdy nevyhrateľný úplne, zdá sa. Má byť len o tom, do akej miery potlačíme jej prejavy. A tie prostriedky sú, samozrejme, zložité.
A problém regulácie právnej vždy je taký, že nepostihneš každý konkrétny vizuálny prípad toho podnikateľa, ale pravdepodobne hovorili v danom prípade o licenciách len a akejsi minimálnej dani právnických osôb. No ja osobne si myslím, že tam trošku cítim aj tú daň z majetku. Predsa tá firma niečo stojí. Nikto z nás sa ma nepýta, keď platím daň za záhradu, ktorú mám, či z nej mám úžitok a či mi niečo produkuje. A v celkovom kontexte, nie vytrhnuté z kontextu potom má význam, aby štát pozrel na znepokojujúci jav, že pomaly 60 % spoločností rôzneho typu a štatisticky vykázaných... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Duchoň.

Ďakujem.
S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Švejna.

Ďakujem pekne. Ivan, ty si tam teda povedal takú vetu, že my tvrdíme, že spoločnosti musia byť ziskové. Netvrdíme to. Samozrejme, nemusia byť ziskové. Ale boli k tomu toľkokrát opakované vety a konštatovania. Dobre, ak tie spoločnosti tvoria dnes stratu, tak predsa firmy sa zakladajú s víziou, že raz sa z tej straty dostanú a že jednoducho ten zisk budú dosahovať. A hovoril si, že to môže teraz ovplyvniť tie spoločnosti, ktoré sa idú zakladať. Ale predsa v prvom roku nanovo založené spoločnosti neplatia túto daňovú licenciu. A hovoril si, že ak si niekto dnes, v decembri založí túto spoločnosť, tak jednak pokiaľ viem, tak by tam mal platiť iba jednu dvanástinu. Ale ten, samozrejme, kto si ju bude zakladať dnes v decembri, 5., 6. decembra, tak si toto rozhodnutie môže posunúť do januára. Ale, hovorím, mala by tam byť jedna dvanástina. Takže to je toľko k tomu.
Alebo teda k neustále opakujúcim licenciám ešte som chcel na niečo reagovať. Ale teraz si na to nespomeniem. Ďakujem zatiaľ.

Tak ďakujem kolegom za komentár.
No čo sa týka toho prvého roku, no tak však presne som to povedal, opravte ma, pokiaľ som sa pomýlil. Keď založím 1. decembra eseročku, tak za rok 2014 už v daňovom priznaní roku 2015 predsa platím to. To znamená, že ja som „oslobodený“ len od tej jednej dvanástiny. A ja keď ju založím teraz alebo v októbri, to je jedno, tak ja už musím kalkulovať, že za rok 2014 v daňovom priznaní zaplatím tu daňovú licenciu.
No a čo sa týka toho vysvetlenia, že štát má nejakú agendu s tými eseročkami, no, dobre, tak ja zase potom môžem povedať, že ja ako eseročka keď nezamestnám človeka, tak štát má potom agendu s tým nezamestnaným, ho niečo stojí. Však on by mal byť vďačný za každého človeka, čo ja zamestnávam, aby nevisel niekde na úradoch práce. A nemusím hovoriť o tom, na Slovensku aká je nezamestnanosť. Lenže ja si stále myslím, že ten podnikateľ skutočne v prospech štátu viacej robí, než proste nejaké účtovníctvo zo strany štátu.
No k Mirovi Čížovi. Bolo to nesprávne pochopené. Naopak, keď budeme mať čas, tak ja ti aj vysvetlím, že vôbec liberálny postoj nie je v tom obhajovaní podnikateľov, ale, naopak, spotrebiteľov. A spotrebiteľ má mať čo najväčší výber za čo najnižšiu cenu. Ale ja som hovoril o poslaní, o poslaní, lebo, povedzme si otvorene, nové pracovné miesta skutočne dlhotrvajúce nevytvára ani štát a, pri všetkej úcte, ani odborári. Jednoducho to môže robiť len súkromný sektor, to je jedno, či je malý alebo veľký a tak ďalej. A jednoducho to hovorím, že v záujme aj tých zamestnancov je to, aby proste ten podnikateľ mal chuť ich zamestnať. A, samozrejme, podnikateľ chce zarobiť, však každý chce z podnikateľov zarobiť, ale zarobí to len vtedy, keď... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán poslanec.
Nasleduje pán poslanec Novotný, ktorý nie je v sále. Stráca poradie.
Nech sa páči, pán poslanec Pavol Zajac.

Vážená pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, dámy a páni je 13 hodín 15 minút, piatok poobede, tak som aj pred rokom k štátnemu rozpočtu vystupoval, takže na túto pomerne komornú atmosféru som už zvyknutý.
Na úvod mi dovoľte povedať k tomuto návrhu zákona to, čom som povedal dneska ráno vo faktickej poznámke. Naozaj je mi až ľúto ministra financií pána Kažimíra, ktorý má aj zdravotné problémy, že ho včera premiér a ďalší členovia vlády sem neprišli podporiť, keď predkladal zákon roka. Je to také zvláštne.
Teraz mi dovoľte sa vyjadriť k návrhu zákona roka. Budem používať niektoré prognózy aj z roku 2013, pretože podnikateľské prostredie, rozpočet a situácia ekonomická na Slovensku ani nikde vo svete nezačína 1. 1. 2014, ale kontinuálne sa vyvíja v priebehu niekoľkých rokov.
Takže najprv mi dovoľte povedať, že zlé výsledky výberu daní a odvodov v roku 2013 spôsobilo aj makroekonomické prostredie, čo je tu niekoľkokrát spomínané, ale aj zlé legislatívne opatrenia vlády Roberta Fica v roku 2012, hneď po nástupe. To znamená, dvihli ste daň z príjmu firiem, dvihli ste odvody pre drobných živnostníkov, teda pre všetkých živnostníkov, zaviedli ste odvody zo zamestnávania na dohodou, zaviedli ste horší Zákonník práce. Kto toto spochybňuje, tomu odporúčam makroekonomickú správu, ktorú vypracovalo ministerstvo financií, nech si ju otvorí na rok 2013, pričom nech si otvorí stranu 17, kde si autor okrem toho, že uviedol určité čísla, dovolil aj napísať komentár. A ja z neho prečítam jednu vetu: „K zníženiu prognózy dane prispieva horší vývoj makroekonomickej základne, ale aj prehodnotenie vplyvu legislatívnych zmien a hlavne aktuálny pokles ziskovosti firiem. Naozaj, v septembrovej prognóze v tomto roku sa objavilo, že vláde Roberta Fica v tomto roku oproti rozpočtu, ktorý si pripravila vláda na tento rok, chýba 520 miliónov na daniach a odvodoch. V pondelok sme z médií všetci počúvali o tom, že podľa najnovšej prognózy sa tu podarí predsa len vybrať o 150 miliónov viac, ale 520 miliónov mínus 150 miliónov je vždycky 370 miliónov, ktoré chýbajú vláde Roberta Fica už v tomto roku v rozpočte.
Poďme teraz k rozpočtu na rok 2014.
Vláda si naplánovala rast HDP na úrovni 2,2 %. Vo viacerých vystúpeniach a faktických poznámkach som počul , že my pravica neustále hovoríme o daniach pre firmy a o podpore pre firmy a my sme orientovaní len na tých 5 alebo 10 % obyvateľov Slovenska, ktorí podnikajú. V tejto chvíli mi dovoľte povedať, dámy a páni, podnikatelia nie sú teroristi, podnikatelia sú jediní tí na Slovensku, ktorí vytvárajú hospodársky rast, platia dane a zamestnávajú občanov Slovenska. Tých 400 tisíc nezamestnaných, ktorých máme dneska na Slovensku, je najväčší problém. Nové pracovné miesta môžu vytvárať len podnikatelia. Preto keď my pravicové strany hovoríme o vytváraní lepšieho podnikateľského prostredia, tak nehovoríme, že chceme pomôcť len tým 5 alebo 10 %, ktorí podnikajú. Ale oni zamestnávajú ľudí. Platia dane a odvody. A je pravda to, čo povedal pán kolega Švejna, nie všetky eseročky, ktoré vytvárajú nulu, sú podvodníkmi. Tí minimálne, ktorí zamestnávajú ľudí, platia dane a odvody za týchto zamestnancov.
Preto ma veľmi prekvapilo, pán minister, keď som si prečítal v návrhu štátneho rozpočtu, že sa plánuje na budúci rok nezamestnanosť na úrovni 14,3 %. Naozaj v septembri, keď bol zostavovaný tento štátny rozpočet, už bola prognóza aj na rok 2013 a v nej sa píše o 14-percentnej nezamestnanosti, dnes sme na konci roka, naozaj máme zhruba 14-percentnú nezamestnanosť. A vy plánujete na budúci rok 14,3-percentnú nezamestnanosť. Neviem, či tam priniesol nejaký škriatok toto číslo alebo naozaj plánujete vyššiu nezamestnanosť na budúci rok?
Na druhej strane musím povedať, že keď som si prečítal, aké budú dane a odvody na budúci rok, tak pri zamestnancoch počítate s vyššími príjmami z daní, s vyššími odvodmi do Sociálnej poisťovne a vyššími odvodmi do zdravotnej poisťovne. Tu mi niečo matematicky nesedí, na papieri je 14,3-percentná nezamestnanosť, čiže vyššia, a na druhej strane počítate s vyššími odvodmi a príjmami od zamestnancov.
Rád by som sa dotkol, keď sme pri zamestnancoch, aj zamestnancov štátu. Naozaj na začiatku pri vystúpení pána Mikloša prišlo tu na diskusiu s vami, pán minister, keď ste povedali, že na budúci rok bude štát zamestnávať o tuším 2 300 zamestnancov menej, pán Mikloš vám povedal iné číslo. Aj keď budem porovnávať tabuľkové miesta za rok 2013 a rok 2014, vidím tam rozdiel, že štát na budúci rok bude zamestnávať o 900 ľudí menej. Neviem, odkiaľ ste nabrali číslo 2 300.
Predsa len ešte spomeniem rok 2013, kde sa vám podarili najväčšie úspory, kde ste dosiahli najväčšie úspory v rozpočte na rok 2013, čím ste zachránili tie nižšie dane a odvody. A premostím to na rok 2014. V prvom rade to bola možnosť vystúpenia z 2. piliera, bolo to jednorazové opatrenia, všetky štyri opatrenia, ktoré spomeniem, boli jednorazové opatrenia a nedajú sa už opakovať, hoci v jednom prípade to aj zopakujete. Znamenalo väčší príjem pre štát vystúpenie z 2. piliera, 229 miliónov, odpredaj núdzových zásob ropy, 371 miliónov, jednorazové opatrenie, ktoré sa už nedá zopakovať, ďalšie núdzové zásoby Slovensko nemá, aj keby sme hneď začali asi ropu ťažiť, tretie opatrenie, dividendy a superdividendy, ktoré boli vo výške v roku 2013 na úrovni 509 miliónov, a štvrté najsmutnejšie jednorazové opatrenie, ktorým sa vám podarilo usporiť v roku 2013, a to je nečerpanie eurofondov.
Vláda aj podľa prognózy zo septembra tohto roka plánuje v tomto roku vyčerpať len 50 % z eurofondov, z tých, z ktorých si to naplánovala, namiesto 3,5 miliardy len 1,8 miliardy. Dámy a páni, ale prognóza, z 1. 12., ktorá je spred týždňa, hovorí o tom, že k 1. 12. vláda čerpá len 1,72 miliardy, len 30 % eurofondov ku 1. 12. Počkáme si na to definitívne číslo. Ale za ten mesiac, si myslím, nenaplní sa ani prognóza 50 % tých 1,8 miliardy., ktoré ešte v septembri očakávala vláda, že ich vyčerpá. A prečo o tom hovorím? Dalo by sa povedať, niekto by mohol povedať, veď nevyčerpáme ich toho roku, vyčerpáme ich na budúci rok. No ale štát musí aj spolufinancovať eurofondy. A v septembrovej prognóze, keďže sa bude čerpať len polovička z nich, spolufinancovanie štátu, sa usporí 402 miliónov eur. Najväčšia úspora v štátnom rozpočte na tento rok je nečerpaním eurofondov a nepoužitím finančných zdrojov na spolufinancovanie vo výške 402 miliónov. A bojím sa, že to bude ešte viac. Eurofondom sa budem ešte ďalej venovať.
Keď som už pri tých jednorazových opatreniach z roku 2013, musím povedať, že pri rozpočte na rok 2014 jednorazové opatrenie bolo použité. A to sú tie dividendy. Viacerí predrečníci už to spomínali, naozaj v roku 2013 sme mali dividendy a superdividendy vo výške 509 miliónov, na budúci rok tieto dividendy očakávame vo výške 991 miliónov. Z toho len SPP má zaplatiť 735 miliónov. Dámy a páni, toto považujem za vyjedanie, vykrádanie našej spoločnej špajzy, a to nielen toho, čo tam je, naozaj aj do špajzy sa dá chodiť, dokedy tam niečo je. Ale my ideme vyjedať aj to, čo tam nie je. Dámy a páni, SPP si na tieto dividendy bude musieť požičať vo forme dlhopisov. Takže to nie je taká dividenda, na ktorú si ten podnik zarobí, ale to budú dividendy ktoré si tento podnik požičia. Preto to pokladám za vyjedanie špajzy aj toho, čo tam nie je.
Dovoľte mi, aby som sa vyjadril aj k projektu ESO. To znamená úspory, ktorými sa hlavne pán minister Kaliňák veľmi chváli. Dovoľte mi, aby som v tejto chvíli povedal, že zatiaľ je to viac P. R. ako reálne výsledky. Naozaj na tlačových konferenciách pána Kaliňáka, myslím si, že z nich jednu mal aj s premiérom Ficom, dozvedáme sa veľké čísla, stámiliónové čísla. Keď ho ale novinári žiadajú, aby exaktne vyčíslil, kde sa tieto úspory dosiahnu, odrazu je problém. Keď sme sa na to pýtali na výbore pre verejnú správu, keď sme chceli ísť na poslanecký prieskum a chceli sme vidieť tie analýzy, kde sa tie stovky miliónov usporia aj na budúci rok, odrazu bol problém. Keď sa pýtajú novinári na tieto analýzy, odrazu sú to tajné analýzy. Dámy a páni, ale raz príde na lámanie chleba. Aj pri rozpočte na rok 2014 pán minister musel zadefinovať, kde tá úspora bude. A tu si môžete nájsť od strany 40 po stranu 50, na desiatich stranách je rozpísané to ESO, na každom jednom ministerstve, na každom jednom štátnom orgáne, organizácii je rozpísané to ESO.
Dámy a páni, ja som si to dal do takej tabuľky a dovoľte mi, aby som informoval tých, čo ste nečítali, kde sa to má usporiť. Rozdelil som si to do takých 6 kolónok.
Prvá kolónka je odpredaj majetku štátu. Odpredaj majetku štátu je vo výške vo všetkých týchto ministerstvách a organizáciách vo výške 55 mil. Pán minister Kažimír tu na úvod povedal, že to je taký druhotný derivát ESO. Rozumel by som tomu, ak by to boli budovy, ktoré sa uvoľnia tým, že sa určité organizácie budú spájať, dokonca aj rušiť a takto nám vzniknú prázdne budovy, ktoré štát odpredá jednorazovo, iba v tomto roku sa ten príjem môže dosiahnuť. A toto by som nazval druhotný derivát štátu. Ale, pán minister, ja tam vidím odpredaj na ministerstve kultúry vo výške 15 miliónov. Ja som si nevšimol, že by na ministerstve kultúry bola nejaká reorganizácia v súvislosti s ESO a v tej súvislosti by sa nám uvoľnili budovy, ktoré predáme za 15 miliónov. Neviem o takej reorganizácii, alebo Správa štátnych hmotných rezerv 11,2 milióna, možno na ministerstve vnútra 22 mil. Áno, tam nejakým zlučovaním viem si predstaviť, že sa uvoľnia nejaké budovy. Ale sú to jednorazové príjmy pre štát. A preto do nejakých systémových dlhodobých šetrení do ďalších rokov s tým nemôžeme počítať.
Potom je tam kolónka dividendy a odvody zo zisku. Pri všetkej úcte, neviem, akým spôsobom sa dostalo toto do reformy ESO, lepší výber dividend 80 mil. na ministerstve financií, 5,3 milióna na ministerstve pôdohospodárstva, kde majú Lesy Slovenskej republiky, myslím si, LPM, š. p., Ulič zaplatiť o nejakých 300 000 viac. Čo má spoločné s ESO-m toto, dividendy, odvody zo zisku vo výške 91 miliónov eur?
Ďalej, sú tam poplatky a príjmy z prenájmu. Dámy a páni, tie sú vo výške 17 miliónov. Najviac je to na ministerstve pôdohospodárstva, 12,8 milióna príjem. Viete, za čo to je? Za viac kontrol ohľadom potravín v predajniach. Tých 12,8 milióna, čo toto má spoločné s ESO-m. A 1,4 milióna na ministerstve zdravotníctva, kde Štátny úrad kontroly liečiv vyberie o 1,4 milióna viac za poplatky za registráciu liekov, čo toto mám spoločné s ESO-m?
Takže prichádzame na výdavky, ktoré s ESO-m by mohli mať niečo spoločné. A tam vidím určitú úsporu, naozaj na osobné náklady. Pre ministerstvo obrany 2,8 milióna, to je príplatok za bojovú pohotovosť. Tak ja neviem, či ten príplatok za bojovú pohotovosť bol doteraz zbytočný a od nového roka to nebude platiť. Neviem to dneska posúdiť. Ale ak to súvisí nejako s ESO-m, to si viem predstaviť.
Čo sa týka osobných nákladov, tak najväčšiu úsporu vidím na ministerstve zdravotníctva, a to konkrétne na Úrade verejného zdravotníctva, 6 miliónov eur. Ani jedno ministerstvo, ani jedna štátna organizácia takúto úsporu na osobných výdavkoch nemá. Obávam sa, či nejdeme polovicu ľudí prepustiť na hygiene. Takže v tomto prípade sa mi tá úspora zdá až prehnaná. Ale ak to tak bude z pohľadu verejných financií, budeme za to.
A ešte tam, čo sa týka osobných výdavkov, je zvláštne, inak, že ďalšie ministerstvá a štátne organizácie sa úspore na osobných výdavkoch vyhýbajú. Ale na Štatistickom úrade je to 1,5 milióna. A aj jeho pani riaditeľku sme mali na výbore, obáva sa o fungovanie Štatistického úradu. Čo sa týka tovarov a služieb a kapitálových výdavkov, tak pokiaľ ide o kapitálové výdavky napríklad na ministerstve financií, je to 3,1 milióna, nenakúpi sa tam klimatizácia, dopravné prostriedky, softvér, dobre, na budúci rok sa to nenakúpi. Bol potrebný ten softvér, nebol potrebný ten softvér? Ale je to zahrnuté vo výdavkoch, ktoré sa nepoužijú v rámci ESO. Vidím tam aj pozitíva na ministerstve pôdohospodárstva zlúčením a reorganizáciou príspevkových organizácií, 4,9 milióna.
Takže, aby som to zhrnul, tieto osobné náklady, tovary a služby, dajme tomu, aj niektoré kapitálové výdavky by sme mohli zahrnúť do úspor v rámci ESO. Ja som ich napočítal na úrovni 94 miliónov eur, kým pán minister Kaliňák hovorí o 105 miliónoch. Dobre, možnože sa mýlim alebo viem slabšie počítať.
Som presvedčený o tom, že ESO v tých prvých zákonoch, ktoré sme mali v parlamente, bolo o centralizácii politickej moci. Rušenie z pohľadu pána ministra Kaliňáka krajských úradov nebolo to rušenie, bolo to zlučovanie týchto úradov, kde nemal byť prepustený ani jeden človek, teda, pardon, pri krajských úradoch 100 ľudí malo byť prepustených, pri zlučovaní miestnej štátnej správy pod okresné úrady nemal byť prepustený ani jeden človek. Považujem toto za centralizáciu. Tí, čo ste si nevšimli túto centralizáciu, otvorte si rozpočet na stránke ministerstva vnútra, navýšenie ministerstva vnútra je o 1,117 mld. eur. Naozaj, keď centralizujete všetky tie úrady pod ministerstvo vnútra, urobíte z ministerstva vnútra super rezort, pod ktorým všetky tie úrady sú, ale s tým ESO-m, ktoré som aj pred chvíľou čítal s tými úsporami, to veľmi nesúvisí. Naozaj sa tam dosiahli určité personálne úspory, ale to sú malé čísla, poviem o chvíľu, aj kde by sa dalo usporiť v rámci ESO viac, a pán minister Kaliňák nám to takto na výbore pre verejnú správu pred rokom a pol prezentoval, o chvíľu to poviem, lebo tieto opatrenia, o ktorých som doteraz čítal, a tieto čísla dosahovali aj predchádzajúce vlády. Nemôžeme sa tváriť, že predchádzajúce vlády, a to je jedno, či je to prvá vláda Roberta Fica alebo vláda Ivety Radičovej, tu v rámci úspor štátnej správy neurobili nič, ako keby sme dnes začínali na zelenej lúke, ale, dobre, poviem, kde sa dajú usporiť veľké peniaze.
Štát zamestnáva na ministerstvách a na miestnej štátnej správe 35 000 úradníkov. Dámy a páni, ďalších 50 000 úradníkov štát zamestnáva v príspevkových a podriadených organizáciách pod jednotlivými ministerstvami. Tam treba hľadať úsporu. Naozaj treba použiť analýzu, ktorú neustále vždycky čakám, a to analýzu fungovania a financovania štátnej, verejnej správy a samosprávy. A tam treba vyhodnotiť, ktoré organizácie príspevkové, podriadené štát potrebuje a ktoré by možno mohli fungovať na súkromnej samostatnej báze. A ak sú takí potrebné niektoré ústavy pre poľnohospodárov, oni si vedia možno zarobiť tým, že budú robiť určitý výskum pre poľnohospodárov, ale tam sa dajú nájsť veľké úspory ESO. Ale ja vás chcem informovať, aby ste o tom vedeli, tam tá reforma do prezidentských volieb nezačne, lebo to by bolelo kohosi. Takže do prezidentských volieb tam žiadne úspory neočakávajte.
Dovoľte mi, aby som sa vyjadril ešte k eurofondom. Ešte raz opakujem, štát si na rok 2013 naplánoval čerpanie eurofondov vo výške 3,5 mld. eur. V septembri vláda povedala, že z toho do konca roka sa podarí vyčerpať 1,8 mld. eur. A nebude musieť spolufinancovať 400 miliónov. Dámy a páni, aj na tento rok si vláda znova naplánovala eurofondy. Podarilo sa jej v rámci Európskej únie dojednať pravidlo n + 3. To znamená predĺžilo asi možnosť čerpania týchto eurofondov. Ale ja by som chcel v tejto chvíli povedať, že druhý rok vlády Roberta Fica (rok 2013) bol z pohľadu čerpania eurofondov premárneným rokom, premárneným rokom, keď naozaj to čerpanie podľa poslednej prognózy z 1. decembra tohto roku je na úrovni len 30 %. Ak vláda bude takto ďalej pokračovať, tak nepomôže nám ani ten rok navyše na čerpanie, ktorý sme si diplomaticky v Bruseli vybavili.
Čo sa týka ministerstva dopravy, na ministerstve dopravy nás dobieha minulosť. Zlé rozhodnutia vlády Roberta Fica, prvej vlády Roberta Fica, ich začína dobiehať. Na ministerstve dopravy je to biznis storočia. A to je PPP projekt na R1 a ďalší projekt, biznis desaťročia. A to je elektronický výber mýta SkyToll. PPP projekt na R1, nájdite si to v štátnom rozpočte. Platíme každý rok 130 miliónov eur za tento projekt, za túto diaľnicu 30 rokov budeme platiť, už len 28, lebo dva roky už sme za to zaplatili, 28 rokov krát 130 mil. Tohto týždňa sme si prečítali viacerí, že sa podarilo ministrovi Počiatkovi znížiť ročnú splátku za tento PPP projekt. Je to dobrá vec, že miesto 130 miliónov budeme platiť len 125 miliónov. A takto nepriamo si vlastne aj pán minister Počiatek, ktorý bol vtedy minister financií a týmto číslam, predpokladám, ako minister financií rozumel, nepriamo priznal, že vláda Roberta Fica, prvá vláda Roberta Fica, urobila chybu. Naozaj tento projekt nastavila, podpísala a realizovala veľmi zle. Aj 125 miliónov krát 28 rokov, skúste si to napočítať. Pripočítajte k tomu dva roky krát 130 miliónov. A vyjde vám číslo, ktoré sa blíži pomaly k štyrom miliardám eur. Preto hovorím o biznise storočia.
Druhý biznis, biznis desaťročia, elektronický výber mýta, SkyToll, 853 miliónov za 13 rokov, za to, že táto firma bude monitorovať rýchlostné cesty a diaľnice. Od budúceho roka začne monitorovať aj cesty II. a III. triedy. Plus sa tu rozšíria ešte cesty I. triedy. Niekoľkokrát som sa ministra Počiatka pýtal, koľko toto navýšenie pre SkyToll bude znamenať pre štát, aké navýšenie to bude. Asi na piatykrát na hodine otázok, keď už dostal priamu otázku a nemohol sa tomu vyhnúť, povedal, že to bude niečo okolo troch miliónov. Dámy a páni, dva dni na to generálny riaditeľ SkyTollu povedal, že toto monitorovanie na cestách II. a III. triedy a jeho rozšírene na cestách I. triedy bude stáť 19 miliónov eur. Niečo tu nesedí. Áno, vláde Ivety Radičovej, ministrovi Figeľovi sa podarilo vyjednať zníženie splátok za SkyToll a možno odloženie niektorých splátok. A preto vidím príjem pre SkyToll navýšený na budúci rok o 18 miliónov eur. Ale ja sa pýtam, tých 19 miliónov, o ktorých hovoril generálny riaditeľ SkyTollu, to bude plus ďalších 19 miliónov? Takto sa s verejnými financiami nenarába.
Keď som už pri ministerstve dopravy, spomeniem aj NDS, lebo NDS je tá, ktorá je partnerom pre SkyToll. Chcel by som vás upozorniť na to, aby ste si všimli, aj pán minister Kažimír mi minule síce povedal, že zatiaľ teda fungovanie a ekonomický výsledok NDS zatiaľ nejde do zúčtovania verejných financií, ale myslím si, že nebude dlho trvať, keď tieto štátne akciové spoločnosti budú zahrnuté do deficitu verejného dlhu štátu, tí, ktorí si to nevšimli, že NDS si na budúci rok a, myslím si, aj ďalšie dva roky po sebe zoberie úver vo výške 100 miliónov eur, a to tá NDS pod tým ministerstvom dopravy, kde v tomto roku z eurofondov nevyčerpali 500 miliónov eur. Čiže európske fondy nevieme čerpať, ale prostriedky štátu, ktoré im ministerstvo financií pošle, tie vyčerpajú do poslednej koruny, zoberú si ďalších sto miliónov, tam to nie je problém, európske zdroje sú, samozrejme, prísnejšie monitorované, prísnejšie strážené, tam to nevedia vyčerpať. Naozaj ak sa na budúci rok nepodarí zvýšiť čerpanie v operačnom programe Doprava, budeme na tom veľmi zle ako Slovensko, pretože naše regióny sa nebudú rozvíjať, bez diaľnic a rýchlostných ciest sa naše regióny nebudú rozvíjať. Investori neprídu na východné Slovensko, nebude viac práce pre ľudí na východnom Slovensku, keď nebudeme mať diaľnice a rýchlostné cesty. A preto ma veľmi mrzí, že rok 2013 z pohľadu čerpania eurofondov a hlavne operačného programu Doprava, musím to znova povedať, bol premárnený.
V tejto súvislosti by som rád vedel, či sú zastavené platby v operačnom programe Doprava a operačnom programe Životné prostredie a ako dlho to trvá.
V tejto súvislosti by som chcel vedieť, a to nás znova čaká a nevyhneme sa tomu a znova to bude minister financií, ktorý bude musieť to riešiť, aké budú korekcie ohľadom čerpania alebo vracania európskych fondov do Bruselu skrz zlý zákon o verejnom obstarávaní. Tieto korekcie sa podľa určitých informácií pohybujú na úrovni 200 miliónov až 350 miliónov. Ja by som chcel vedieť od pána ministra, keď na to príde, možno po prezidentských voľbách, kde naberie tieto zdroje.
Keď som spomínal, ako nás dobieha minulosť, dovoľte mi, aby som sa okrajovo dotkol aj toho, čo som tu už spomínal pri zákone o obnoviteľných zdrojoch. A to sú podmienené záväzky štátu, ktoré sú v určitej prílohe tuším č. 4. Sú tam vypísané. A medzi iným je tam vypísaná aj platba pre zdravotnú poisťovňu Union, 25 miliónov, len istina alebo, a to je vážna vec, a to je tento podmienený záväzok štátu voči US Steelu Košice vo výške 257 miliónov eur. Prečo hovorím o tom, že túto vládu dobiehajú zlé rozhodnutia prvej vlády Roberta Fica? Pretože v roku 2007 sa zaviedli poplatky za energie, ktoré firmy samé spotrebovávajú. A o toto sa s nami dneska na arbitrážnom súde US Steel súdi. Pri poisťovni Union to už bolo toľkokrát spomenuté, že ani sa mi nechce o tom hovoriť. Hovoríme len o istine 25 miliónov, tam ďalšie sú právnické poplatky a, ďalej, penále.
Dámy a páni, v tejto chvíli mi dovoľte povedať, že aj keď počíta štát na budúci rok, a tu zase chcem pochváliť pána ministra, s rastom HDP na úrovni 2,2 %, všimol som si, že čo sa týka nárastu výberu daní od firiem, od živnostníkov o DPH, tak tento nárast oproti prognóze zo septembra nie je taký markantný, aký bol minulého roku. Z môjho pohľadu sa ministerstvo financií správa opatrnejšie a radšej počíta s menšími príjmami. Naozaj, keď štát bude čerpať eurofondy s vyššími percentami, pomôže to aj rozvoju ekonomiky, aj hospodárskemu rastu, aj výberu DPH, ale aj tej zamestnanosti, tie firmy, ktoré budú realizovať tieto projekty, zaplatia štátu DPH, zamestnajú ďalších ľudí.
Moje odporúčanie je čerpať eurofondy, čo sa týka ESO, jedine šetriť v štátnej byrokracii. Aj som to naznačil, aj o tom minister Kaliňák vie, len bude to bolieť. Tak aj keď to má byť po prezidentských voľbách, treba sa do toho pustiť. Vláda strany SMER má podporu v parlamente 83 poslancov. Dobré riešenia podporí aj opozícia. Ale vy opozíciu dneska nepotrebujete. Vy sem prídete s riešením z večera do rána a vám to tu prejde, ale tú nezamestnanosť, ktorá je prvotný problém na Slovensku, treba riešiť lepším hospodárskym rastom, lepším podnikateľským prostredím. A prišli sme aj my, aj za KDH hovorím, s riešeniami pri nezamestnanosti. A viacerí nás za to kritizovali, prečo my dneska vláde ideme pomáhať. Kolegovia predložili zákon o súbehu poberania dôchodku a práce v štátnej a verejnej správe. Áno, chce to odvahu na prijatie takýchto rozhodnutí. Ale sú to úspory v čiastkach niekoľko desiatok miliónov, možno sto miliónov eur. Ale s takými riešeniami treba prísť. Hovorili ste o tom, aj v svojom úvodnom vystúpení, že vláda odpustí dneska odvody tým, ktorí zamestnajú dlhodobo nezamestnaných alebo znevýhodnených uchádzačoch o zamestnanie. Ja vám musím povedať, že s kolegom Hudackým som pred rokom prišiel s takým návrhom. Ale na rozdiel od vás sme to navrhovali, aby dĺžka toho odpustenia odvodov bola podľa výšky nezamestnanosti v okrese a aby ten prístup ku nezamestnanosti bol regionálny, aby tam, kde tá nezamestnanosť je cez 20 %, tá úľava bola vyššia, ako tam, kde je 8 %. Tento regionálny prístup potrebujeme vo viacerých oblastiach. Nebudem tu teraz rozvádzať to, ale nezamestnanosť keď ideme riešiť, poďme ju riešiť tam, kde je to najväčší problém. Potrebujeme, nazval by som to, lokálne stratégie pre zníženie nezamestnanosti v tých okresoch. Ale toto bol prístup, ktorý sme navrhovali napríklad my. Nechcem sa opakovať aktivačnými prácami pre štátne podniky alebo pri pomoci v hmotnej núdzi, že sme navrhovali, aby sa to dalo odrobiť nielen v obci, ale aj na pomoci environmentálnych účinkov v krajine. Takže vláda má kde šetriť a nech čerpá eurofondy a nech vytvára lepšie podnikateľské prostredie pre firmy, pretože len tie firmy môžu zamestnávať nových ľudí a prichádzať s novými pracovnými miestami. Ďakujem za pozornosť.