29. schôdza

28.1.2014 - 12.2.2014
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30.1.2014 o 18:23 hod.

PhDr.

Marián Kvasnička

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Uvádzajúci uvádza bod 17:11

Dušan Jarjabek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister kultúry, dámy a páni, dňa 26. februára 2014 končí funkčné obdobie štyrom členom Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky, ktorých zvolila Národná rada Slovenskej republiky na obdobie piatich rokov.
Podľa § 9 zákona č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je Správna rada zložená z odborníkov v oblasti práva, ekonómie, žurnalistiky a informačných technológií. Za odborníka sa považuje fyzická osoba, ktorá spĺňa zákonom č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov stanovené podmienky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa listom z 5. decembra 2013 č. 924/2013 obrátil na predsedov všetkých poslaneckých klubov, profesionálne občianske združenia pôsobiace v oblasti médií, kultúry, audiovízie, vedy, vzdelávania, informačných technológií, rozvoja a ochrany duchovných hodnôt, ľudských práv, reprezentujúce alebo zastupujúce profesijné združenia, národnostné menšiny alebo etnické skupiny, iné menšiny alebo registrované cirkvi a náboženské spoločnosti, aby v určenej lehote predložili Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá návrh kandidátov na členov Správnej rady.
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá boli doručené návrhy piatich kandidátov na členov Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky:
- Ing. Peter Alakša, navrhuje Občianske združenie OKNO,
- Mgr. Ján Dianiška, Bardejovská televízna spoločnosť, s. r. o.,
- JUDr. Boris Chovanec, Mediálny inštitút,
- Ing. Vladimír Masár, Akadémia médií v Bratislave,
- PhDr. Ján Sand, CSc., Akadémia médií Bratislava.
Výbor na svojej 34. schôdzi dňa 27. januára 2014 posúdil predložené návrhy a konštatoval, že navrhnutí kandidáti spĺňajú predpoklady ustanovené § 9 zákona č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá odporučil vykonať akt voľby podľa príslušných ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 356/96 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov a v súlade s nimi navrhovať ďalší postup, a to zvoliť štyroch členov Správnej rady Tlačovej agentúry a hlasovať osobitne o navrhovaných kandidátoch v každej zo štyroch oblastí: právo, ekonómia, žurnalistika, informačné technológie.
Ak nebude v oblasti žurnalistiky zvolený člen Správnej rady, vykonať podľa čl. 15 volebného poriadku opakovanú voľbu. Do opakovanej voľby postupujú obaja kandidáti. Ďalej. Ak ani v opakovanej voľbe nebude člen Správnej rady v oblasti žurnalistiky zvolený, vykonať novú voľbu podľa čl. 16 volebného poriadku na ďalšej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Do novej voľby možno navrhnúť kandidátov, ktorí neboli zvolení vo voľbe, ani v opakovanej voľbe, ako i novonavrhnutých kandidátov.
V prípade, že nebudú zvolení odborníci v oblasti práva, ekonómie a informačných technológií, uskutočniť novú voľbu na ďalšej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Rád by som zároveň informoval, že na návrh skupiny poslancov sa o tomto bode bude hlasovať tajným hlasovaním podľa § 39 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/96 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

30.1.2014 o 17:11 hod.

doc. Mgr. art.

Dušan Jarjabek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 17:39

Marek Maďarič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Zámerom predloženého návrhu zákona je upraviť ustanovenia platného zákona, ktoré nemajú normotvorný a jednoznačný charakter. Vládny návrh zákona spresňuje niektoré pojmy, napríklad galéria, vedomostný systém múzeí a galérií, zavádza do múzejnej praxe nový pojem múzejné zariadenie a galerijné zariadenie, precíznejšie upravuje práva a povinnosti zriaďovateľa alebo zakladateľa múzea alebo galérie, ustanovenia Registra múzeí a galérií, vymedzenie územnej pôsobnosti, zamerania a špecializácie sústavy múzeí a galérií a tiež aj výkon základných odborných činností.
Ďalším cieľom novely zákona je zníženie administratívnej záťaže a rozsahu povinností v evidencii predmetov kultúrnej hodnoty a v prípade dočasných vývozov zbierkových predmetov.
Upravujú sa aj znenia prílohy č. 1 a príloh č. 3 až 6 z dôvodu drobných úprav.
Vládnym návrhom sa zároveň novelizuje zákon o podmienkach dovozu a vývozu predmetu kultúrnej hodnoty z dôvodu určenia ministerstva kultúry príslušným orgánom na vystavenie povolenia podľa Vykonávacieho nariadenia Komisie k nariadeniu Rady o vývoze tovaru kultúrneho charakteru a zákon o ochrane pamiatkového fondu z dôvodu spresnenia podmienok, za ktorých je múzeum povinné prijať do svojej správy archeologické nálezy, ak boli získané z archeologických výskumov vykonaných v regióne jeho pôsobenia.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

30.1.2014 o 17:39 hod.

Mgr.

Marek Maďarič

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 17:41

Ján Senko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ctení hostia, podávam v mene Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorského výboru spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k predmetnému návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 947 z 5. decembra 2013 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Vládny návrh zákona odporučil schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením č. 377 z 21. januára 2014 so zmenami a doplnkami, ako aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 121 z 27. januára 2014 s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce návrhy, ktoré sú súčasťou bodu IV spoločnej správy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona, ktorý máme pod tlačou 778, v znení schválených pozmeňujúcich návrhov schváliť.
O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v časti IV tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 8 s návrhom schváliť.
Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som podal správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 127 z 28. januára 2014.
Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

30.1.2014 o 17:41 hod.

PhDr.

Ján Senko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 17:44

Jozef Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, pán spravodajca, dúfam, že môj príhovor nebude vnímaný ako predvoj extrémizmu.
V prvom čítaní sme otvorili pri tomto návrhu zákona jednu tému spolu s kolegami a chcel by som predostrieť, že záverom môjho vystúpenia sme v tomto duchu spolu s poslancom Mariánom Kvasničkom a na základe diskusie s odborníkmi na danú oblasť pripravili pozmeňujúci návrh, ktorý by v dobrej viere mohol vylepšiť predkladaný návrh zákona.
Návrh zákona o múzeách a galériách, tak ako pán minister predoslal, má podľa mňa veľmi dobrú ambíciu, a to, že vychádza, lebo aj v dôvodovej správe sa píše, že aj predkladateľ pri príprave novely vychádzal z podnetov a praktických skúseností pri súčasnom znení, ktoré vzniklo pri súčasnom znení aplikácie zákona, a v tejto miere je možné oceniť tento záujem ministerstva. Pretože podnety, ktoré vychádzajú z praxe, a ich riešenie je dobré upravovať v našich legislatívnych normách, aby nenastávali niekedy možno aj neriešiteľné situácie.
Je pravdou, že ak by sme prebehli či už všeobecnú, alebo osobitnú časť, kde sa legislatívci a samotné ministerstvo rozhodlo, je tam mnoho údajov, kde sa hovorí o tom, že sa robí štylistická a obsahová úprava alebo precizujú formulácie z dôvodu zrozumiteľnosti a spresnenia povinností, ja by som chcel povedať, že je treba oceniť aj to, že ministerstvo má na srdci, aby prišlo k zmysluplnému zabezpečeniu nadobúdania zbierkových predmetov a aby táto zmysluplnosť korešpondovala so zameraním a špecializáciou múzeá, aby aj prevod pri možných zanikajúcich inštitúciách so zbierkovým fondom prechádzal zo zanikajúcich na možné existujúce.
Toto sú všetko veci, ktoré by som privítal. A my sme predostreli a z môjho pohľadu veľmi podstatnú vec, a to, aby bolo urobené zadosť tomu, že ministerstvo by malo mať ambíciu upraviť, nazvem to, personálnu politiku a zároveň určiť aj štandardy galérií a múzeí, nech už je zriaďovateľom, všeobecne povedané, ktokoľvek, mysliac tým stavovské organizácie pod ministerstvom, ale aj organizácie, ktoré spravujú vyššie územné celky alebo samospráva.
Z toho dôvodu sme pristúpili k vypracovaniu pozmeňujúceho návrhu, ktorý by dokázal v zákone urobiť jednu vec, a nechcel by som, aby to, tak ako v prechádzajúcom čítaní sa pán minister vyjadril, že nebude chcieť prijímať zákon, ktorý sa môže nazývať lex Koniarek alebo lex Koniarekova galéria, tak to ani nebolo myslené. Mali sme skôr na srdci to, aby sme predchádzali možným - a čomu? - kvalifikačným sporom alebo interpretáciám, a teda upravujeme v pozmeňujúcom návrhu dve oblasti. Prvá je personálne, odborné a vzdelanostné nároky na budúcich riadiacich alebo štatutárnych orgánov týchto inštitúcií. Ale zároveň sme išli ďalej a upravili aj personálne, vzdelanostné a odborné nároky na komisie, ktoré o týchto budúcich riaditeľoch alebo zodpovedných pracovníkoch majú rozhodovať.
Chceli, a pre potreby pozmeňujúceho návrhu chcem povedať, chceli sme aj, a možnože si tú myšlienku ministerstvo nakoniec osvojí, i keď som to vnímal tak, že skôr nie je veľká vôľa. Možnože bola tá nevôľa prezentovaná z dôvodu nepochopenia tej našej snahy. Ja som ju označil tak, že by bolo možno vhodné nastaviť štandardy nášho múzejníctva a galerníctva a ministerstvo by mohlo mať ambíciu v tomto urobiť poriadok a nastaviť pravidlá pre tieto nesporne dôležité organizácie.
Ja by som, keďže pozmeňujúci návrh má v konkrétnych bodoch svoje odôvodnenia, predniesol tento pozmeňujúci návrh a možno na jeho záver zhrnul ešte raz tú hlavnú ambíciu, a to je, aby bolo urobené zadosť odbornosti, aby bolo urobené zadosť transparentnosti, a hlavne teda to, aby na postoch, ktoré tieto inštitúcie riadia, boli skutočne odborníci, aby sa nám nestávalo to, že odborne, že vznikajú možné interpretácie toho, že na postoch nie sú správni ľudia, pretože nevyhovujú skutočne tej umeleckej obci. A myslím si, že ak tento proces hodnotia potom ex post, že sa dostal do vedenia takých inštitúcií niekto, kto tej odbornej verejnosti, ktoré sa priamo zaoberajú či už múzejníctvom, alebo galerníctvom, vznikajú potom rôzne tenzie, ktoré, možno nie oprávnené, pristávajú na pleciach ministerstva alebo iných samosprávnych orgánoch.
Preto si dovoľujem teda predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča a Mariána Kvasničku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie: 5. V § 4 ods. 2 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie:
"b) vymenovať alebo odvolať štatutárny orgán múzea alebo galérie podľa § 7a,".
Doterajšie písmená b) až h) sa označujú ako písmená c) až i).
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Cieľom pozmeňujúceho návrhu je jednoznačne ustanoviť povinnosť zriaďovateľa alebo zakladateľa múzea alebo galérie vymenovať štatutárny orgán múzea alebo galérie, pričom požiadavky na výkon tejto funkcie sú bližšie určené v bode 2.
2. V čl. I sa za bod 23 vkladá nový bod 24, ktorý znie: 24. Za § 7 sa vkladá § 7a, ktorý znie:
"§ 7a
(1) Zakladateľ alebo zriaďovateľ vymenúva a odvoláva štatutárny orgán múzea alebo galérie; vymenúva ho na základe výberového konania podľa osobitného predpisu. Funkčné obdobie štatutárneho orgánu je päť rokov; opätovné vymenovanie je možné.
(2) Výberová komisia výberového konania má najmenej troch členov; členmi komisie sú zástupca Slovenského národného múzeá alebo Slovenskej národnej galérie, zástupca Zväzu múzeí na Slovensku alebo Rady galérie Slovenska a zástupca príslušnej akademickej obce.
(3) Za štatutárny orgán možno ustanoviť osobu, ktorá okrem kvalifikačných predpokladov výkonu práce vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu spĺňa aj osobitné kvalifikačné predpoklady, ktorými sú vysokoškolské vzdelanie najmenej tretieho stupňa príslušného smeru alebo príbuzného smeru a najmenej desať rokov praxe v príslušnom odbore."
Poznámky pod čiarou s odkazom 6a) a 6b) znejú:
"6a) Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.
6b) § 3 zákona č. 552/2003 Z. z."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Predloženým bodom sa navrhuje sprísniť, resp. spresniť požiadavky na výkon funkcie štatutárneho orgánu múzea alebo galérie, a to z dôvodu, aby bolo jednoznačné, že tento post môže zastávať iba osoba spĺňajúca osobitné kvalifikačné a odborné predpoklady. Je zrejmé, že iba odborník s príslušným odborným vzdelaním, skúsenosťami, erudíciou a relevantnou koncepciou činnosti galérie je garanciou zabezpečenia základných odborných činností múzeí a galérií na požadovanej úrovni.
3. V čl. I sa za bod 49 vkladá nový bod 50, ktorý znie: 50. Doterajší text § 22 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsek 2, ktorý znie:
"(2) Ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý na základe medzinárodných zmlúv ustanoví kritériá na hodnotenie kvality múzeí a galérií."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: S cieľom zlepšiť a zvýšiť kvalitu múzeí a galérií na Slovensku, ktorá bezprostredne vplýva na ich návštevnosť či prestíž, sa navrhuje, aby Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vydalo všeobecne záväzný právny predpis, ktorý by na základe medzinárodných zmlúv a štandardov určil kritériá na hodnotenie kvality múzeí a galérií.
4. Za čl. III sa vkladá nový čl. IV, ktorý znie:
Čl. IV
Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme v znení zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 369/2004 Z. z., zákona č. 490/2008 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 257/2011 Z. z. a zákona č. 361/2012 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 5 ods. 4 štvrtej vete sa na konci vkladá čiarka a pripájajú sa tieto slová: "ak osobitný predpis neustanovuje inak."
Poznámka pod čiarou k odkazu 12b) znie:
"12b) § 7a ods. 2 zákona č. 206/2009 Z. z o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona číslo", číslo, pardon, "361/2014 Z. z."
Doterajšie články sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Ide o legislatívnotechnickú úpravu bezprostredne súvisiacu s predloženým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom.
Čiže, tak ako som spomínal úvodom, pozmeňujúci návrh sa venuje najmä dvom oblastiam: prvá je personálna politika, ktorá kladie dôraz na erudíciu, prax, odbornosť pri štatutárnych zástupcoch týchto organizácií, čiže múzeí a galérií, a časť, ktorá sa venuje odkazom na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, je naplnením toho, s čím sme mali problém v prvom čítaní, a to je, či ministerstvo by si nemohlo zobrať na seba ambíciu, aby podľa medzinárodných predpisov stanovilo presné a jasné kritériá o tom, aké štandardy pre múzeá a galérie budú do budúcna platiť. Keďže vieme, že existujú takéto medzinárodné dokumenty, myslím, Sella Seiya, dá sa z neho vychádzať.
Nechávame v tomto, pre účely tohto pozmeňujúceho návrhu, na ministerstve kultúry, aby k takémuto všeobecne záväznému predpisu pristúpilo a mali sme z tých dôvodov, ktoré uvádzame, jedna z nich je, jeden z nich je aj ten, aby vzrástla prestíž aj krajských, alebo teda VÚC-karských, samosprávnych, ale aj stavovských organizácií, a aby bolo raz a navždy jasné, prečo a za akým účelom sú prostriedky vynakladané z verejných zdrojov určované práve týmto galériám a mali by byť pýchou nášho múzejníctva a galerníctva.
Chcem teda záverom upozorniť, aby interpretácia mojej snahy a snahy pána Mariána Kvasničku nebola vnímaná v nejakom úzkom spektre pod duchom nejakého lex Koniarek, skôr máme na mysli a na srdci to, aby naozaj erudovaní ľudia riadili tieto inštitúcie a aby parametre tohoto riadenia boli zadefinované v norme, ktoré(ktorú) môže pripraviť ministerstvo kultúry v predpise alebo vo vyhláške, odvolávajúc sa teda na štandardy medzinárodných kritérií.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

30.1.2014 o 17:44 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:00

Ján Senko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán poslanec, ja by som sa chcel venovať tej prvej... (Vypol sa zvuk mikrofónu. Reakcia z pléna.)
Pán poslanec, ja by som sa chcel venovať prvej časti vášho vystúpenia, najmä tej oblasti, kde sa hovorí o tej odbornosti, o tom, že asi na čele týchto inštitúcií nie sú ľudia, ktorí by mali byť odborníkmi, a je tu potrebné urobiť nejaké zmeny. Nie sú tam správni ľudia, ktorí možno nevyhovujú istej odbornej verejnosti, ja viem, že sa nedá celému spektru príslušnej odbornosti vyhovieť. Vždy niekto niekomu nevyhovuje.
Nemyslím si, že by sme mali na čele inštitúcií, či už celoslovenských, alebo inštitúcií v našom kraji, na týchto postoch neodborníkov, ľudí, ktorí by nepracovali v tejto oblasti, nemali odborné skúsenosti, ľudia, ktorí by sa v jednotlivých týchto odborných profesiách nevyznali.
A môžem to potvrdiť, že nielen v oblasti múzeí a galérií, ale všeobecne na čele rôznych kultúrno-osvetových, umeleckých alebo knižničných inštitúcií v našom kraji, myslím si, že pracujú ľudia, ktorí sa príslušnej oblasti, v príslušnej oblasti vyznajú a môžeme ich chápať ako odborníkov.
Viete, takéto signály do spoločnosti neprinášajú nič dobré a stávajú sa skôr bodmi napätia a nedôvery vo vzťahu k týmto inštitúciám. A to nie je dobré, to je už potom viac-menej iba politikárčenie.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30.1.2014 o 18:00 hod.

PhDr.

Ján Senko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:00

Jozef Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Viete, pán podpredseda kultúrneho výboru, tu sa zhodneme. Myslím si, že pravidlá, a toto je vyjadrením jedných z pravidiel, by mali byť a platiť. Ja sa odvolám, pred dvomi dňami sme prijímali takisto zákon, ktorý sa venoval iným inštitúciám, a bolo dôvodené, že minister pri výberových konaniach má právo, pretože to predpokladá aplikačná prax alebo prišli, prišlo v aplikačnej praxi k nejakým záverom, že treba posunúť alebo urobiť priame zadanie ministra. Ale paradoxne zavádza alebo možno v tomto istom duchu zavádza, nazvime to, obmedzený mandát, ktorý robíme takisto my.
Tento pozmeňujúci návrh nehovorí o tom, že by tam, že vo vašom kraji nie sú, môžu byť a možnože zodpovedajú presne týmto kritériám, ktoré my hovoríme, ale sú kraje, kde s tým problém je. A nie že my ho zavážame, ale snažíme sa, zavádzame, a snažíme sa ho riešiť. Je kraj v tomto prípade, ja som to citoval pri prvom čítaní, ale nemyslím si, že je to teraz dôležité, sú kraje, kde je s tým problém, a nemôžme kategorizovať odborníkov, ktorí sú dobrí a ktorí sú zlí, ktorí sú spokojní a nie.
Ak prijmeme jednoznačné pravidlo, že bude urobené tým kvalifikačným predpokladom zadosť, v tomto prípade zavádzame vzdelanie III. stupňa, mandát na päť rokov, ak to tak poviem, s tým, že aj komisia, ktorá rozhoduje, musí byť erudovaná v danej oblasti. A dokonca tam vymenuvávame profesijné organizácie, ktoré týchto ľudí do týchto komisií môžu nominovať. Čiže to pravidlo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30.1.2014 o 18:00 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:04

Marián Kvasnička
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Milé kolegyne, kolegovia, keďže som jeden z navrhovateľov pozmeňovacieho alebo doplňujúceho návrhu, dovolil by som si nie v celej šírke, ale možno na tú jednu vec, ktorá je podľa mňa kľúčová v tom, ten personálny rozmer krytý odbornosťou a exaktnosťou a aj prostredím, v akom, v akom galérie a múzeá tejto doby fungujú, teda reagovať najmä na túto časť.
Chcel by som povedať, že kde beriem na to odvahu, nuž v prvom rade v tom, že mám za sebou pätnásťročnú aktívnu prax ako najskôr odborný pracovník, potom kustód, kurátor, správca zbierok oblastnej Galérie Miloša Alexandra Bazovského a toho času aj súdny znalec pre výtvarné umenie s veľmi intenzívnymi kontaktami s galerijnou a muzeálnou obcou.
Ale aby som nevletel do nejakého afektu a už vôbec nie, ako hovoril podpredseda nášho výboru Janko Senko, politikárčenia, o tom to vôbec nie je. Ja myslím, že to je návrh, ktorý tento politický rozmer, naopak, minimalizuje, pokiaľ sa dohodneme na tom, že výkon funkcií riadiacich a aj odborných v galériách a múzeách by mali robiť ľudia, ktorí na to majú patričné vzdelanie.
Ak ste dobre počúvali, kolega Viskupič, môj spolupracovník v tomto návrhu, hovoril o tom, že len odborník s patričným odborným vzdelaním, skúsenosťami, erudíciou a relevantnou koncepciou činnosti galérie je garanciou kvalitnej vedecko-výskumnej, akvizičnej, publikačnej a výstavnej činnosti. Mal by byť tiež zárukou zabezpečenia odbornej ochrany nad procesmi v múzeu a galérii pri získavaní a ochraňovaní predmetov múzejnej a galerijnej hodnoty a riadení edukačných procesov.
Teraz vzniká tá otázka, o ktorej by to celé malo byť, ako môže neodborník riadiť galériu v jej základných odborných činnostiach? A ja vám garantujem, 50 %, nehovorím o štátnych inštitúciách, ako je Slovenské národné múzeum a Slovenská národná galéria, ale župné a mestské inštitúcie galerijného a muzeálneho typu, viac ako 50 % sú ľudia, ktorí nemajú nijaké kvalifikačné predpoklady na túto prácu.
Keď sa pozrieme na tie odborné činnosti v zákone, napokon, táto vec ani nedoznala nejakú zmenu, je explicitne vymenované, čo taká galéria a také múzeum má robiť. Ja by som si to dovolil odcitovať, aby sme to potom mohli extrapolovať k tomu, čo naozaj robia, a teda podľa mňa mnohokrát alebo veľakrát nie, čím dochádza až ku konfliktu akosi neplnenia zákonom uložených povinností.
Základné odborné činnosti múzeí a galérií sú nasledovné:
- získavať predmety kultúrnej hodnoty, ako zbierkové predmety,
- ďalej odborne spracovať, spravovať a vedecky skúmať zbierkové predmety,
- prezentovať zbierkové predmety s využitím informačnej a výpovednej hodnoty zbierkových predmetov pri poskytovaní vybraných verejných služieb a budovaní vedomostného systému múzea a galérie.
A teraz je to ešte špecifikované a tiež by som si dovolil aj toto odčítať:
- nadobúdanie zbierkových predmetov,
- odborná evidencia zbierkových predmetov a vyraďovanie zbierkových predmetov z odbornej evidencie,
- odborná revízia zbierkových predmetov,
- bezpečnosť zbierkových predmetov, to sú tie depozitáre a problémy s tým spojené,
- odborná ochrana zbierkových predmetov,
- vedecko-výskumná činnosť podľa § 14 tohto zákona a
- sprístupňovanie zbierkových predmetov, zbierok a historických objektov, ktoré sú v správe múzea a galérie.
No, to sú úlohy, ako sú explicitne vymenované v zákone o múzeách a galériách, o ktorých tvrdím, že ich galérie a múzeá plnia len sporadicky, ak vôbec.
Ale k tomu procesu výberu riaditeľov. Tento proces, podľa toho, akú mám ja skúsenosť osobnú, a hovorím, nejde o jednu galériu a už vôbec nejde o lex Koniarek, ani o trnavskú galériu, tých galérií je podstatne viac, je veľmi nesystematický, je voluntaristický, neodborný, poškodzujúci progresívny vývoj v tejto oblasti aj vzhľadom na približovanie sa k vyspelej časti Európy.
Dobrým príkladom okrem spomínanej Trnavy sú riadiace excesy v galériách v Banskej Bystrici, ale aj v galérii v Trenčíne, v žilinskej galérii. Oravská galéria, myslím, že je v štandardnom režime, v Lučenci takisto. Nitrianska galéria tiež je v tomto dosahu nevyváženého prístupu k personáliám.
Výsledkom nekompetentného výberu je regresívny statický priestor, ktorý nedokáže plniť základné povinnosti jednotlivých galérií, tie som citoval. V zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám nie všetky galérie pravidelne zverejňujú výstavné, teda výstavne alebo inak svoje prírastky, ako keby sa za to hanbili. Nenájdete ich ani vo výročných správach týchto inštitúcií.
Takto vybratý riaditeľ nezabezpečuje vedecké mapovanie jemu zvereného priestoru, prípadne vybranej oblasti, a to už nehovorím o neplnení základných európskych štandardov. Autokraticky dosadený alebo presadený riaditeľ bez dostatočnej vedeckej erudície a múzejnej či galerijnej praxe nedokáže riadiť inštitúciu, nezabezpečuje kvalitné vedecké bádanie a šírenie poznatkov v danej oblasti.
Niekedy je až dojemné čítať výročné správy galérií, kde takýto riaditeľ pod vedeckovýskumnou činnosťou napríklad uvádza realizovanie výstav študentov vysokých škôl a iné výstupy, ktoré hraničia s diletantizmom a neprofesionalitou. Mnohokrát si vôbec neuvedomuje, že úlohou múzea a galérie je slúžiť, akcentujem slúžiť, verejnosti, poskytovať divákom nielen odborné informácie, ale aj celú šírku umelecko-historických poznatkov a zážitkov.
Múzeá a galérie financované zo štátnych, samosprávnych, župných, obecných či mestských zdrojov nie sú súkromnými inštitúciami, ale inštitúciami verejnými, verejného záujmu, verejnej služby, kde riaditeľ je i majiteľom či obchodníkom s umením. V súčasnosti môžeme konštatovať, že je veľmi sporné napĺňanie § 8, z ktorého som citoval, nadobúdanie zbierkových predmetov slovenskými galériami.
Aká je kvalita týchto získavaných diel? Odborník z danej oblasti alebo občan nemá totiž prístup k zoznamu akvizícií, galérie či múzea, zatiaľ čo, ak kvôli komparácii použijeme len český prípad, tam si záujemca nájde pohodlne zoznam diel s menoslovom autorov na webovej stránke inštitúcie. Čiastkové informácie, ktoré prenikajú na verejnosť, hovoria skôr o voluntarizme, a to sa veľmi ovládam, akvizičnej činnosti, častokrát ide o zbierky stredného prúdu a ešte nižšieho vkusového okruhu.
Netransparentnosť akvizičných procesov je bežnou praxou na Slovensku, to už nehovorím o nerešpektovaní etického kódexu ICOM (International Council of Museums), ktorý má medzinárodné parametre a je zároveň záväzkom, ktorý podpísala aj Slovenská republika, resp. kľúčové galerijné a muzeálne inštitúcie na Slovensku.
Taktiež je problematické aj realizovanie § 8, o ktorom som komplexne hovoril. Členov komisie na tvorbu zbierok vymenúva riaditeľ. Ja sa teraz pýtam, ako môže neodborník menovať relevantnú komisiu a riadiť jej akvizičnú činnosť? Ako môže tiež profesionálne riadiť predchádzajúcu vedeckovýskumnú činnosť svojej inštitúcie? Ja myslím, že nemusíme byť veľkí mudrci ani znalci v tejto oblasti, aby sme si sami vedeli odpovedať.
Na Slovensku sa už stalo zavedenou tradíciou ignorovať alebo marginalizovať svojich najprogresívnejších tvorcov. Za všetkých môžem menovať takých, s ktorými mám osobnú skúsenosť, s výnimkou spomínaného Koniarka, tam sme sa generačne nestretli, som mal možnosť robiť výstavu Antona Jasuscha, člena východoslovenskej avantgardy. Nezbiera sa, nekupuje sa, je skôr v súkromnom okruhu, publikačná činnosť nijaká. Z košického prostredia Mária Bartuszová, sochárka, konceptuálna sochárka, ktorú by nám závidela avantgardná Európa v umení. Alebo Michala Kerna, to bol taký Teilhard de Chardin, taký preduchovnelý, preduchovnelý liptovský maliar a autor prírodných seáns alebo happeningov, ak chcete, ale vždy na vysokej duchovnej úrovni.
Zhodou okolností som sa, alebo dal som si záležať, aby nešlo o bratislavských autorov, aj tých by som mohol vymenovať celý rad, ktorí stoja mimo pozornosti takto spriemernených múzeí a galérií. To nehovorím o tom, že chýba relevantný terénny výskum priamo v ateliéroch žijúcich. Ten výtvarník potrebuje reflexiu, potrebuje spätnú väzbu a aj takých autorov, ktorí sú po smrti a zanechali svoju pozostalosť.
To nehovorím ani o tom, že chýbajú nielen elementárne katalógy, ale chýbajú monografie týchto autorov. A je tristné, že napríklad monografiu Jána Koniarka nevydal Trnavský samosprávny kraj, ale Občianske združenie Trnavské fórum ´89 päťdesiat rokov po smrti autora, čo je teda, dovolím si tvrdiť, ostuda.
Tristné sú aj výsledky amatérskeho prístupu k nášmu kultúrnemu dedičstvu. Môžem vám ešte povedať, aká je výstavná prax, ďalšia z povinností § 9. Výstavná prax je taká, že galérie, aby si, odvolávajúc sa na nedostatok finančných prostriedkov, ale svedčí to aj o nekoncepčnosti ich dramaturgie, sa veľmi často spoliehajú na to, že, alebo sa dajú do tímu, päť-šesť galérií, jedna pripraví výstavu, ktorá potom koluje na spôsob peredvižnikov a putovných výstav, aby minimalizovali svoje náklady. Ale veľmi často sa ten dramaturgický výber robí podľa priemeru, že niečo také, čo nikoho extra nenadchne, ani nikoho extra neurazí a zároveň aby bola akási odozva.
Chcem tým povedať, že ten výskum odborný, ktorý s výstavou každého jedného kvalitného výtvarníka súvisí, v tomto prípade odpadá. Tie výsledky návštevnosti, mám vlastnú skúsenosť, zažil som to, sa mystifikujú. A to už nehovorím o tom, aká je štruktúra zamestnanosti v týchto inštitúciách a ako sa mystifikuje význam všetkých tých tabuľkových miest, ktoré sú. A to hovorím pri všetkej úcte k ľuďom, ktorí pracujú za mizerné mzdy v týchto inštitúciách.
Môžem teda ešte aj chvíľu povedať o ekonomickej stránke problému a zvlášť o probléme reprezentácie v zahraničí. V ekonomickom svete sa konštatuje, že progresivita rastu obchodu s umením má najvyšší koeficient, od 10 do 13 %. Netvrdím, že galérie majú viesť trh s umením, aj keď si viem predstaviť, že mnohé také nadbytočné alebo zbytočné, alebo ideologicky jednostranné, ideologicky zaťažené diela bez výraznej estetickej hodnoty by v tých zbierkach dneska ani len z piety možno ani nemuseli byť. A pritom sú exkluzívni zberatelia, ktorí idú aj po sochách Leninov, aj po partizánoch, aj po budovateľoch, aj po úderníkoch a v tej galérii to neplní, neplní nijakú, snáď len možno úzko špecifikovanú historickú úlohu.
Povinnosťou galérie je ale vedecky skúmať, triediť a určiť najprogresívnejšie postavy súčasného slovenského umenia. Obávam sa, že toto nerobia, s výnimkou snáď Galérie mesta Bratislavy a Slovenskej národnej galérie. Aj tie dve lastovičky, ktoré boli v Bystrici a v Trnave, ako, žiaľbohu, toto pole nie vlastnou vinou museli opustiť, čo je nepredstaviteľná škoda.
No a keď boli takto výstavy teda chystané, pripravované v duchu progresívnych i tých kvalitatívnych tendencií, ktoré spomínal môj predrečník, potom by bolo možné ich vyvážať do zahraničia a ponúkať Európe a svetu. Nehovorím, že slovenské výtvarné umenie do sveta nechodí. Sú to však ojedinelé prípady, a pokiaľ ide o medzinárodne zmluvne viazané podujatia, tak veľmi, veľmi často sa ten výber robí inak ako odborne. Inak ako odborne.
Ako je tiež možné, že niektoré slovenské galérie doteraz nemajú svoje webové stránky? To je veľká oblasť, tá informatika chýba. Pritom európske ratingové databázy práve z týchto webových stránok selektujú informácie pre tzv. rating umelcov v svetových prestížnych databázach. Jedna taká stránka je www.artfact.net, kde nájdete pomerne dobrú orientáciu v medzinárodnom ratingu progresívnych tendencií, smerov a línií súčasného výtvarného umenia.
Samozrejme, o tomto miestni vedúci odborov kultúry na samosprávnych krajoch či mestách ani nesnívajú. Bol som totiž štyri roky členom komisie kultúry pri Trenčianskom samosprávnom kraji a mohol by som vám o tom rozprávať dlhý čas. Žiaľbohu, aj dnes títo novodobí kulturträgri presadzujú skôr personálny register umelcov, zasadzujú sa spolu s poslancami za osvetovú kultúru, veľmi často len v tom folkloristickom, veľmi tradičnom ponímaní. Plnia úlohy, ktoré im "zveril" predseda kraja, primátor či jeho poradcovia. Spochybňujú úlohu a oprávnenosť vedeckovýskumnej činnosti galérií. Niektorí vyšší predstavitelia regionálnej samosprávy trpia nedostatkom štátnického nadhľadu. Veľmi často presadzujú svoje personálne vkusové priority, častokrát hrubo poškodzujú imidž inštitúcií svojimi otvorenými či skrytými intervenciami.
Môžeme konštatovať, že slovenský národ - pýtam sa, lebo tá situácia tak vyzerá - nemá rád svoju kultúru a vysoké umenie? Alebo bojí sa ho? Štíti? Obchádza ho? Trpí? A niekedy aj v tých riadiacich zložkách deratizuje, alebo urobme slovnú hračku, deartizuje. Niekedy to vyzerá tak, ako keby sme milovali priemer, lacnotu, rozprávku, bulvár, vkusový suterén, sladký príbeh, politickú alebo konfesijnú ilustráciu, skrátka, gýč. A to platí aj vertikálne, aj horizontálne.
Na záver by som chcel ešte konštatovať, že silnou demotiváciou v tejto oblasti a akéhokoľvek pohybu v tomto stojatom rybníku sú aj tarifné platy zamestnancov galérie a múzeí, ktoré sú žalostne nízke, čo je v príkrom rozpore s hodnotovými trendmi muzeálnej a galerijnej činnosti všade v okolitej Európe. Ak to nevieme, chcel by som poprosiť kolegov aj pána ministra, ak to nevieme zariadiť, ak nevieme naplniť to, čo sme do zákona napísali, tak ho radikálne preorme. Prerobme prítomný zákon podľa mizernej reality a nepíšme potom doň halucinácie, vízie a sny.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

30.1.2014 o 18:04 hod.

PhDr.

Marián Kvasnička

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:21

Jozef Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ja by som, dúfam, že po tomto vystúpení, keďže nebola tu žiadna, neviem ju tam nájsť, nejakú ambíciu z politikárčenia, že už to je úplne jasné.
Je vidieť, že sa dívaš smerom k inštitúciám, ako môže byť Ted Gallery alebo Louvre, alebo podobne, a snažíme sa, a neviem, v akom bode by sme mali ísť v rozpore s ministerstvom, nejak ma nenapadá, aj keď si pozrem a spomeniem toho ducha, pán minister to nemá rád, ducha toho jeho návrhu a tej novely aj v dôvodovej správe, aj s tým, že toto je už hetrik vlastne tých zákonov, ktoré priniesol na túto schôdzu do Národnej rady. A skôr si myslím, že toho, tento náš pozmeňujúci návrh ide presne v línii toho a tak, ako som ho uvádzal, môže zlepšiť.
Ja sa stotožňujem s tým, čo si povedal na záver, a to je, aby sme možno prikročili k reálnejšiemu preoraniu, alebo mali vyššiu ambíciu toho v legislatívnej oblasti nastaviť tie pravidlá, aby sme naozaj sa nasmerovali tam, kde je to vysoké umenie a vytvorili tomu živnú pôdu, a nie sa uspokojovali s priemerom, ale o tom si rozprával dosť. A v tejto miere dúfam, že si vyvrátil akékoľvek pochybnosti o tom, pretože, o tom, že sa tu deje nejaké politikárčenie, pretože táto téma politické body nezbiera. Snaží sa iba vyjadriť nejakým spôsobom snahu, že aj táto oblasť je dôležitá a mali by sme mať ambíciu urobiť čo najviac pre to, aby to umelecké podhubie generovalo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30.1.2014 o 18:21 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:23

Marián Kvasnička
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Naozaj len krátko. Myslím a som rád, že si to akcentoval, že nejde o politikárčenie. A dokonca, a teraz myslím, že to je skôr estetický súd, v našom prípade alebo v tom, akú mám ja predstavu a myslím, že aj pán minister by sa s tým vedel stotožniť, je to človek, ktorý je orientovaný v súčasných trendoch umenia a kultúry, ani to nie je vec nejakého úzkeho elitárstva, prípadne snobizmu. Napokon aj trh s výtvarným umením istým spôsobom generuje rating, ktorý neprebieha na odbornej báze, a predsa jako má črty toho, čo naozaj aj v odbornej obci sa dneska považuje za kvalitný kumšt hodný aj investovania, hodný aj ochrany, hodný aj vedeckého spracovania.
Ja naozaj snívam o čase, kedy z tej priemernosti ako, ktorú možno živíme pre naozaj limit finančný, ktorý na túto činnosť je, kedy sa z nej posunieme trošku vyššie, aby sme boli dôstojnými partnermi súčasných trendov v galerníctve, muzeálnictve v celej Európskej únii.
Vďaka.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30.1.2014 o 18:23 hod.

PhDr.

Marián Kvasnička

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:25

Ján Mičovský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Dobrý podvečer. Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, možno len jedna poznámka ešte k tomu, čo hovoril pán poslanec Kvasnička, úplne nezávislá, napriek tomu kultúrna vari.
Spomenuli ste pani sochárku Máriu Bartuszovú a ja sa priznám, mňa to meno potešilo, na druhej strane chcem ho použiť ako dokumentáciu toho, že Slovensko je krajina nádherných diel, teda aj kultúrnych, ale mnohokrát nedostatku takých maličkých, drobných investícii v podobe pár eurových tabuliek. V Košiciach je niekoľko prekrásnych diel tejto sochárky, teda už v blahej pamäti, a až som sa sám pred sebou zahanbil, že okolo niektorých z nich som chodieval roky a nevedel som, že sú to jej diela, lebo nie som na to expert. Ale rozhodne si hovorím, no, keby tam bola tabuľka s jej menom a povedzme s názvom diela alebo aspoň s datáciou, o čo by sme obohatili okoloidúceho, ktorý by si možno aj nechtiac všimol, že, aha, tak slávna Bartuszová, táto nádherná bronzová fontána je jej. Ale to je ozaj len vďaka tomu, že ste spomenuli to meno.
A ja chcem spomenúť niečo iné. Začnem možno mierne paradoxne. Predstavte si, že by sa v rámci energetického priemyslu na Slovensku prihlásila skupina ľudí, ktorá by povedala, že ona teda nemá veľké ambície, nie je ani takým odborníkom v atómovej energii, ale takú maličkú atómovú elektráreň by si chceli teda postaviť, nebude to teda celkom atómová elektráreň, bude to len také atómové zariadenie, ale so všetkými dôsledkami, ktoré tam sú, a požiadal by takýto spolok ľudí Úrad pre jadrový dozor o to, aby teda takáto atómová elektrárnička bola zaregistrovaná, lebo oni teda by chceli takúto elektrárničku mať a, no.
Absurdné, samozrejme, nepriechodné, blbé a je to teda len príklad ad absurdum kvôli tomu, aby som sa prehupol k paragrafu, ktorý je nový v predkladanom vládnom zákone, je to § 16a, kde sa hovorí nie o galériách a múzeách, ale kde sa hovorí o galerijných zariadeniach a múzejných zariadeniach. Tento paragraf vzbudil ohlas v muzeálnej obci dosť veľký a ja teda si myslím, že je možné k tomu povedať niekoľko poznámok. Neviem, či budú úplne presné, ale tak by som tlmočil obavy muzeálnej obce, ktoré sa dajú povedať jednou vetou, že sa domnievajú, že tento paragraf, pán minister, môže do istej miery pokaziť dobré profesionálne meno slovenských múzejníkov.
Ide o to, že tak ako špecialista na atómovú energiu je vysoký odborník, vyštudovaný, so svojou praxou, so svojimi skúsenosťami a so svojimi limitmi, ktoré musí odborne dodržiavať pri svojej činnosti, to isté, aj keď, samozrejme, stupeň spoločenského nebezpečenstva a dôsledkov je oveľa miernejší, sa týka aj vysokej profesionalizácie múzejníkov, ktorí tiež študujú, majú skúsenosti a majú limity na to, ako sa vo svojom profesionálnom živote správať a čím sa riadiť.
No a práve 16a hovorí, že teda aj iné právne osoby, právnické osoby alebo iné organizácie majú možnosť, nie povinnosť, možnosť sa zaregistrovať v Slovenskom národnom múzeu alebo v Slovenskej národnej galérii ako uchádzači o to, že by tiež chceli svoju aktivitu v oblasti zbierkového diania registrovať a zároveň tiež majú nie povinnosť, ale možnosť požiadať tieto inštitúcie, Slovenské národné múzeum alebo Slovenskú národnú galériu, o odbornú pomoc.
A o čo tu ide? Myslím, že ministerstvo správne reaguje na to, že existuje tu mnoho rôznych inštitúcií hodných vďaky a chvály, ktoré ozaj sa snažia zbierky nejakým spôsobom, či už obrazové, výtvarné alebo muzeálne, dať dohromady a ponúknuť verejnosti. Teda ide o záujem verejne sprístupniť tieto diela. A práve tu vzniká obava, že tento na jednej strane ušľachtilý záujem, ktorý, viem, že má svoj rozmach a má aj svoje opodstatnenie, môže naraziť na to, že krásnu vec s dobrým úmyslom budú robiť ľudia, ktorí napriek tým dobrým úmyslom a ušľachtilým cieľom nie sú v danej veci odborníci a môžu tak poškodiť oblasť múzejníctva a galérií s tým, že návštevník, ktorý príde či už z domáceho, alebo svetového prostredia, ktorý určite nebude rozoznávať tabuľku, že či je to galéria alebo galerijné zariadenie, alebo múzeum alebo muzeálne zariadenie, si povie, čo sa to tu deje, veď tu nie sú dodržiavané niektoré veci, ktoré by mali byť v Európe alebo aspoň v Európskej únii štandardom.
A tak teda by som nechcel týmto vstupom v žiadnom prípade ublížiť tým ušľachtilým cieľom, ktoré sú spojené s týmto zámerom, skôr poprosiť, vážený pán minister, o to, že či by ste ešte vy tam nezvážili, že by bolo potrebné, keď už k sebe takýchto ľudí podchytiť, lebo toto je vaším cieľom, aby sme potom ich podchytili tak, aby sa nemohli hoc aj z nadšenia dopustiť nejakých nedostatkov a chýb. Pretože oni by mohli tým, že môžu, ale nemusia sa registrovať, môžu, ale nemusia odborníkov požiadať o pomoc, tak by sa mohli dopustiť vecí, ktoré by nás aj vás mohli v tomto dobrom zákone a s týmto dobrým úmyslom mrzieť.
A preto by som tam tú formuláciu zmenil, že ak už niekto má takúto ambíciu prísť na verejný trh múzeí a galérií na Slovensku s ponukou voči verejnosti, tak aby sa táto ponuka povinne viazala na odbornú metodickú pomoc. Ja viem, nemôžme povedať na finančnú, lebo to by bola úplne iná káva, ale teda na to, že ak niekto chce mať krásne múzeum z oblasti bábkového divadla, no tak bude sa musieť obrátiť v rámci svojho zámeru povedzme na Modrý Kameň, alebo kde máme bábkarské múzeum, a tam musia garantovať odborníci vyštudovaní, skúsení a rozhľadení v tejto oblasti, že teda, áno, vážená právnická osoba, múzeum si založ, ale budeš musieť dodržať tieto limity, lebo ty ideš na verejný trh. Nejde o naše súkromné múzeá, lebo každý z nás doma si môžeme urobiť zbierku, akú chceme, ide predsi o ľudí, ktorí budú verejne ponúkať muzeálne priestory.
Použijem aj pekný príklad, že ako by sa to dalo urobiť. Veľmi som bol nadšený a ozaj bolo to pre mňa obrovské osvieženie, ja myslím si, že Slovensko poznám relatívne dobre, a napriek tomu stále hovorím, ani 4 životy nestačia na to, aby sme spoznali krásy, ktoré máme na takom malom území. Vlani som prechádzal cez obed Hnilčík a v obci Hnilčík som len tak podvedome odbočil, vôbec nie so zámerom, ale urobil som dobre, natrafil som na nádherné múzeum, ktoré skutočne má svoju hodnotu sprístupnenia veľmi dôležitých a zaujímavých tém z hľadiska baníctva, s nadšením a s krásou, nemôžem povedať zlého slovka, len skutočne boli to ľudia, ktorí to nadšenie by možno potrebovali, aby im niekto odborne v tejto veci pomohol. Možno im aj pomáha. Ja som to vtedy neskúmal, netušil som, že ma to napadne, takáto vec, že mi to napadne pri komentovaní tohto zákona. Takže možnože majú tú pomoc a že som príklad nepoužil dobre. Ale určite si viem predstaviť, že takéto zariadenie, ktoré je zrodené z lásky a nadšenia a z hodnôt regiónu, úžasné veci tam tí ľudia dokázali v tom Hnilčíku, doporučujem odbočiť z tejto cesty, keď pôjdete týmto regiónom východného Slovenska.
Takže možno existuje spôsob, ktorý by som zase dokumentoval druhým príkladom. My lesníci, keď sme sa rozhodli, že si urobíme múzeum, ktoré bude ponúkať lesnícke hodnoty, tak sme sa, prirodzene, obrátili ako ľudia, ktorí síce mali zbierkové predmety a mali ambíciu, ale nemali vedomosti a skúsenosti, obrátili sme sa na Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene, ktoré nám do tej horárne, ktorú sme preniesli s tým, že horáreň z 19. storočia sa zo Smrečín ocitla v priestore lesníckeho skanzenu, odborne, vysoko profesionálne zariadili tak, ako diktuje a káže múzejnícka česť a odbornosť. A vlastne hneď by som to ponúkol ako riešenie, že ak teda máme lesníkov, ktorí chcú urobiť múzeum, tak nech nerobia až tak veľmi muzeálne zariadenie, ktoré si urobia podľa svojho, ale aby boli podľa tohto zákona, ktorý by som doporučil v tomto smere opraviť, povinní sa skontaktovať, povinní nie, aby to nebola alternatívna možnosť, s odborníkmi, ktorí im budú garantovať, že to, čo urobia, je ozaj v súlade s tým, čo urobené má byť.
To je asi tak všetko, čo by som chcel k tomu povedať. A poprosím, nepredkladám síce pozmeňujúci návrh, ale, vážený pán minister, ak by ste boli ochotný zohľadniť tam tých niekoľko slovíčiek, že teda je to povinnosť, a nie možnosť, tak by možno ešte v tejto fáze bolo celkom vhodné a reálne váš zákon v konkrétnom § 16a zmeniť.
Toľko som si považoval za povinnosť. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

30.1.2014 o 18:25 hod.

Ing. CSc.

Ján Mičovský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video