29. schôdza

Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, veľmi krátko chcem vystúpiť k tomuto návrhu zákona. Veľakrát, keď prijímame návrhy zákona v tejto snemovni, aj v minulosti, aj dnes, tak poslanci alebo vláda Slovenskej republiky sa snaží vymyslieť nejaký nový zákon, ktorý u nás nikde nie je, ani v okolitých krajinách, veľakrát sa prijme návrh zákona, ktorý potom v praxi nefunguje. Prečo to hovorím? Predkladateľ kolega pán Hudacký spomenul, že takýto návrh zákona platí v susednom Rakúsku. Dámy a páni, má niekto z nás hádam pochybnosti o tom, že cestovný ruch v Rakúsku funguje? Funguje už dlhodobo, rozvíja sa dlhodobo. A neviem povedať percento, aké tvorí HDP, ale určite veľké percento obyvateľov Rakúska sa uživí na cestovnom ruchu. A takýto návrh zákona, že ten, kto má na prenocovaní päť postelí vo svojom súkromí, neplatí daň z príjmu, tam funguje. Prečo by to nemalo fungovať u nás?
Dámy a páni, takíto ľudia, ktorí prenajímajú do tých päť postelí, existujú aj u nás, ale dnes, ak by to robili legálne oficiálne, platia nielen miestnu daň, ale zároveň by museli platiť aj daň z príjmu. Prečo by sme nemohli takýmto návrhom zákona týmto ľuďom umožniť, aby ak majú tých päť postelí na prenocovanie, aby neplatili daň z príjmu, a keď to priznajú, tak budú platiť miestnu daň? Títo ľudia, veľakrát celé rodiny časom zistia, že to funguje a nebudú mať len päť postelí, budú mať menší penzión, kde prenocujú viacej ľudí, a takto časom môžu zamestnať nielen seba, ale aj svojich blízkych a známych. Tak som to videl pri svojich cestách do Rakúska, som presvedčený, že takto by to mohlo fungovať aj na Slovensku.
Preto by som vás veľmi chcel poprosiť, aby to, čo funguje v susednej krajine, kde je cestovný ruch ťahúňom HDP, aby to, takýto návrh zákona ste podporili.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som podporiť tento návrh zákona nielen preto, lebo sľubuje zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu väčším odvodom daní. A nielen preto, že sľubuje legalizáciu tejto aktivity v oblasti služieb, konkrétne v oblasti cestovného ruchu. A nielen preto, že sľubuje zvýšiť aj legálnu zamestnanosť v čase vysokej nezamestnanosti najmä na slovenskom vidieku. Ale preto, lebo v prípade prijatia a realizácie tohto návrhu zákona vidím čosi ako alternatívu voči tej preferencii veľkopodnikateľov, ak to mám tak povedať, v cestovnom ruchu a voči podpore vzniku veľkoobjemových zariadení cestovného ruchu neraz na území národných parkov a iných chránených územiach a neraz v kontraste s miestnou prírodou a krajinným rázom. Takže z týchto vyššie spomenutých dôvodov vítam tento návrh zákona a rád budem zaň hlasovať.
Ďakujem.

Ďakujem, vážený pán predseda. Dovoľujem si dať procedurálny návrh, aby sme zvolali váš poradný orgán, grémium, na základe žiadosti troch poslaneckých klubov Obyčajných ľudí - nezávislých osobností, SDKÚ a MOST-HÍD. Odôvodňujem zvolanie grémia vzhľadom na stretnutie, ktoré ste nám umožnili, za čo vám ďakujeme, s kancelárom Národnej rady ohľadom nových pravidiel pohybu verejnosti a novinárov po priestoroch parlamentu. Chceme ukázať dobrú vôľu a uzavrieť alebo informovať o možnom ďalšom postupe v tejto téme.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážení kolegovia, dámy a páni, pokúsim sa teraz trošku tak polopatisticky pretransformovať ten zákon do praktických dopadov. Tak ako sme to vnímali, keď sme v podstate tento zákon pripravovali, aby sme zmenili možno pohľad na rozvoj cestovného ruchu na Slovensku.
Ja chcem alebo teda začnem zákonom o podpo..., podpore cestného ruchu, pardon, ktorý bol pripravený za našej vlády na ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja a ktorý významným spôsobom priniesol rozvoj cestovného ruchu predovšetkým v oblastiach, regiónoch, kde tento cestovný ruch má veľký predpoklad pre svoj rozvoj, a ktorým sme sa snažili motivovať všetkých aktérov, či už sú to podnikatelia malí, strední, veľkí v oblasti cestovného ruchu, ale aj zástupcovia miest, obcí, ale aj iné inštitúcie, ktoré nejakým spôsobom sú napojené na rozvoj cestovného ruchu. Podarilo sa nám vytvoriť oblastné združenia a teda následne aj krajské združenia, ktoré začali spolupracovať, ktoré vytvárali určitú harmóniu. Snažili sa v podstate o synergické efekty s tým, že sa budú spájať, že budú vytvárať konkrétne balíky služieb a na základe týchto predpokladov tzv. destinačného manažmentu budú vedieť ďaleko viac rozvíjať tie svoje aktivity, samozrejme lepšie ich propagovať a dotiahnuť do konkrétnych regiónov ďalšie skupiny turistov, klientov pre poskytovanie svojich služieb. Myslím si, že sa nám to do značnej miery podarilo a mnoho z týchto oblastných organizácií boli schopné naplniť aj tie podmienky, teda 50 000 prenocovaní tak, že vlastne ich môžu legalizovať a na tomto základe môžu získať zo strany štátu rovnaký objem peňazí, ako zaplatia vo forme miestnych daní obciam a mestám.
My sme teda aj v súvislosti s týmto návrhom zákona chceli pokračovať a zobrali sme si do úvahy ďalšiu takúto cieľovú skupinu fyzických osôb alebo teda obyvateľov, ktorí poskytujú takéto ubytovanie v súkromí a ktorí jednak naplatia daň príjmu za to ubytovanie, ale na druhej strane robia to samozrejme načierno. Na druhej strane nie sú evidovaní, nie sú registrovaní a neplatia dokonca ani len tie miestne poplatky obciam a mestám, ktoré by ako-tak mohli potom rozvíjať povedzme nejakú miestnu infraštruktúru pre ich rozvoj, pre rozvoj cestovného ruchu povedzme v rámci konkrétnej lokality alebo nejakého mikroregiónu. Tento návrh zákona skutočne má za úlohu motivovať túto skupinu obyvateľov, ktorí povedzme v podhorských oblastiach alebo v oblastiach, kde je cestovný ruch atraktívny, kde síce máme bohaté prírodné klenoty, kde máme dobré podmienky pre rozvoj cestovného ruchu, ale tie služby ďaleko pokrivkávajú za vlastne, za týmto hodnotami, o ktorých hovoríme.
Aj v tejto súvislosti sme pripravili tento návrh zákona, kde na jednej strane síce sa snažíme alebo chceme a navrhujeme, aby sme odpustili týmto osobám, týmto povedzme domácnostiam, daň z príjmu. Na druhej strane chceme, aby sme ich mohli zaevidovať, aby sme ich dostali do určitých databáz, ktoré neslúžia len pre nejakú štatistiku zo strany štátu alebo miestnej samosprávy alebo regionálnej samosprávy, ale aby sa takéto údaje potom mohli využívať pri stanovovaní určitých koncepcií rozvoja cestovného ruchu, aby sa takéto údaje mohli používať pri rôznych štátnych stratégiách v prípade, ak sa robia povedzme nejaké takéto prierezové zákony v súvislosti s rozvojom cestovného ruchu. Na druhej strane ak budeme schopní legalizovať takúto formu služieb pre určitú cieľovú skupinu klientov, turistov, môžu takéto osoby, takéto domácnosti propagovať tie svoje služby prostredníctvom cestovných kancelárií. Môžu v podstate ich legálne rozširovať do okolia a týmto vlastne vytvoriť takú škálu, respektíve širšiu, komplexnejšiu škálu pre poskytovanie povedzme ubytovania v súkromní tak, aby všetky tie skupiny turistov, tých klientov, ktorí prídu do konkrétneho územia, našli tie možnosti povedzme sa ubytovať, pretože nie každý z turistov, nie všetci turisti môžu ísť sa ubytovať do grand hotelov, do veľkých penziónov a podobne. Niektorí potrebujú doslova posteľ a v rámci tých služieb tzv. bed and breackfast, číže posteľ a raňajky, jednoducho sú dostatočne uspokojení s týmito službami a môžu využívať tento cestovný ruch, môžu využívať v podstate a spoznávať krásy Slovenska, respektíve krásy konkrétnych regiónov, konkrétnych lokalít na Slovensku.
Takže našou snahou bolo dostatočne stimulovať, motivovať týchto ľudí, ktorí aj teraz poskytujú tieto služby načierno. Štát nemá ani jedno euro skrz daň z príjmu od týchto obyvateľov a dokonca ani miestna samospráva nemá tie miestne poplatky, tie miestne dane. A naviac tieto osoby, tieto domácnosti v podstate sa vystavujú riziku, že budú stíhaní, a dokonca až trestne vzhľadom na to, že páchajú trestné činy.
Prekvapilo ma stanovisko ZMOS-u, ktorý vlastne reprezentuje mestá, obce na Slovensku, ktorí sa vyjadrili k tomuto návrhu zákona negatívne. Mám taký dojem, že asi to posudzovali ľudia od zeleného stola kdesi tu v Bratislave. Pretože my sme komunikovali návrh tento, zákona, s mnohými starostami a primátormi a títo predstavitelia miest a obcí sa veľmi pozitívne vyjadrovali k návrhu tohto zákona. Tak, že je mi, som teda skutočne nemilo prekvapený, že tento návrh zákona bol takto prijatý, chladne, zo strany ZMOS-u. A som presvedčený, že pravdepodobne buď tento návrh zákona nečítali, alebo ho absolútne nedocenili.
Momentálne sme v situácii na Slovensku, keď je, keď evidujeme vysokú nezamestnanosť cez 14 % v niektorých regiónoch. A práve v tých regiónoch, kde máme veľmi dobré podmienky pre rozvoj cestovného ruchu, tam je tá nezamestnanosť ešte vyššia. A môžem povedať oblasť povedzme aj Vysokých Tatier, východného Slovenska, ale aj Oravy a podobne, kde by sme si práve rozvojom takýchto služieb cestovného ruchu mohli zvýšiť zamestnanosť, pretože ak budeme motivovať týchto malých, alebo teda tie domácnosti, ktoré poskytujú tieto služby nie ako podnikateľské osoby, ak im dáme priestor na to, aby sa mohli rozvíjať, je možné, že o niekoľko rokov budú schopní v podstate pretransformovať túto svoju činnosť poskytovania ubytovania v súkromí do počtu 5 lôžok do nejakých malých penziónov a poskytovať už komplexnejšie služby ako, ako sú povedzme služby v rámci penziónu. Čiže už nie je len otázka prespania a poskytnutia povedzme raňajok, ale aj ďalších služieb, komplexných služieb, wellness a podobne, ktorí, ktorí môžu povedzme pritiahnuť ďalších klientov do konkrétneho regiónu, a následne vytvárať nové pracovné miesta. Podľa štatistiky sa hovorí a podľa prieskumov odborníkov sa hovorí, že sto prenocovaní vytvára jedno pracovné miesto, jedno pracovné miesto. Ak by sme skutočne rozvinuli tieto aktivity v tých podhorských oblastiach, v oblastiach, kde máme predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu, máme šancu skutočne takýmto udržateľným spôsobom vytvárať pracovné miesta. Na rozdiel od toho, čo robí momentálne aj vláda Roberta Fica, síce snaží sa vytvárať aj umelým, niekedy až takým umelým spôsobom, za každú cenu pracovné miesta, ale tieto pracovné miesta sú veľmi krátko udržateľné. Pokiaľ sú zdroje na dotácie pre podnikateľské subjekty, pokiaľ im vieme nejakým spôsobom dotovať odvody a podobne, tak dovtedy toto pracovné miesto je povedzme udržané. Akonáhle táto podpora, tie dotácie skončia, skončia aj tieto, udržanie týchto pracovných miest.
Ja si myslím, že aj týmto návrhom zákona ukazujeme konkrétny príklad ako tvoriť dlhodobo udržateľné pracovné miesta a na druhej strane využiť potenciál Slovenska, využívať potenciál jednotlivých regiónov pre rozvoj cestovného ruchu. Skutočne môžeme vytvoriť počty pracovných miest, ktoré by v inakšom prípade museli byť generované cez mnohé fabriky. Slovensko si nemôže dovoliť nejakým extenzívnym spôsobom rozvíjať zamestnanosť, vytvárať ako keby umelo, čo sa aj v podstate robí cez priemyselné parky, ktoré, ktoré zívajú prázdnotou, kde sa investovali veľké peniaze, veľké milióny eur, na druhej strane neprinášajú žiaden konkrétny efekt. Čiže ak to zhrniem, je tu návrh zákona, ktorý skutočne veľmi jednoduchým spôsobom má a predpokladá vytvárať pracovné miesta a zvyšovať alebo podporovať rozvoj cestovného ruchu, na čo máme konkrétne podmienky takmer na celom Slovensku, bez toho, aby sme nejakým umelým spôsobom museli a extenzívnym spôsobom museli hľadať možnosti pre tvorbu pracovných miest.
Nemusíme dokonca za týmito príkladmi ísť ďaleko. Ako tu povedal aj môj kolega Zajac, ako je to všeobecne známe v susednom, v susednom Rakúsku, kde v podstate takýto model podpory cestovného ruchu už majú niekoľko rokov. Niečo podobné majú v Čechách. Poliaci prakticky dá sa povedať, že toto realizujú už mnohé desaťročia. A vieme a vidíme, že tento rozdiel, alebo že tieto krajiny od nás doslova utekajú a bude len veľmi ťažko v podstate ich dohnať v rámci ich aktivít, v súvislosti s rozvojom cestovného ruchu.
Takže na záver, vážení kolegovia, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás ešte raz požiadal o podporu návrhu tohto zákona. Skutočne je to, je to zákon, ktorý nevytvára nejaké politické napätie. Jednoducho je to zákon, ktorý prináša a môže priniesť rozvoj cestovného ruchu, rozvoj zamestnanosti na Slovensku bez toho, aby, aby sme museli investovať ťažké peniaze, respektíve, aby to malo nejaký negatívny dopad na štátny rozpočet.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedajúca, dámy a páni, na úvod by som chcel uviesť, že predložený návrh zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu predkladáme vlastne ako súčasť celého balíka zákonov, ktoré sme pripravili spolu s mojimi kolegami ako balík na podporu mladých rodín s deťmi.
Súčasná právna úprava umožňuje uplatniť si tzv. nezdaniteľnú časť základu dane ročne na manžela alebo na manželku až do výšky základu dane daňovníka v sume 34 000 eur. Budem teraz hovoriť iba celé okrúhle čísla. V takomto prípade, som stále pri opisovaní súčasného právneho stavu, je nezdaniteľná časť základu dane zhruba vo výške 3 735 eur a od ročného príjmu 34 000 eur vám táto nezdaniteľná časť základu dane začne postupne vyklesávať až nakoniec pri sume 49 000 eur, opätovne podotýkam, že hovorím okrúhle čísla, vlastne zanikne. Čiže tam už sa potom tá nezdaniteľná časť základu dane dostane na nulovú hodnotu.
No a teraz k meritu predloženej novely zákona o dani z príjmov. Predložený návrh znižuje výšku základu dane, pri ktorej si možno uplatniť maximálnu nezdaniteľnú časť na manžela alebo na manželku, a to zo súčasných 34 000 eur na 20 000 eur a v takomto prípade zostáva nezdaniteľná časť základu dane na súčasnej nezmenenej výške v hodnote približne 3 735 eur. A rovnako ten algoritmus by zostal aj po prijatí takejto novely zákona o dani z príjmu nezmenený. Čiže postupne by začal od tejto sumy klesať až dosiahol by nulovú hodnotu pri sume 34 943 eur. Podotýkam, že v súčasnej právnej úprave je tá suma, pri ktorej je nezdaniteľná časť základu dane 49 000 eur. Čiže zrozumiteľne povedané, navrhujeme posunúť obidve tieto hranice, teda hranica základu dane, pri ktorej odpočítateľná položka dosiahne maximálnu hodnotu, a hranica základu dane, pri ktorej postupne vyklesá až na nulu. Obidve tieto hranice navrhujeme posunúť smerom, smerom dole. Tým sa samozrejme dosiahne stav, kedy sa výrazne zvýši adresnosť daňových úľav, alebo inými slovami, vyššie príjmové skupiny obyvateľstva budú mať nižšie možnosti, menšie možnosti odpočítateľnej alebo nezdaniteľnej časti základu dane a, naopak, nižšie príjmové skupiny obyvateľstva budú mať túto možnosť daňových úľav alebo daňového zvýhodnenia vyššiu.
Druhým dôvodom predloženej novely zákona o dani z príjmu je, že chceme skutočne podporiť mladé rodiny, mladé rodiny s deťmi. A preto navrhujeme, aby si manželia mohli predložiť spoločné daňové priznanie, ak sú splnené obidva predpoklady súčasne. Tým prvým predpokladom je, že príjem na tom spoločnom daňovom priznaní manželov ročne neprekročí 20 000 eur. To je hodnota, ktorá nebola stanovená len tak arbitrárne, ale ktorá vychádza z toho, že predpokladáme, že by manžel aj manželka mali obidvaja príjem približne na úrovni priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Takže ak súčet ich príjmov ročne neprekročí 20 000 eur a súčasne platí, že takíto manželia sa starajú o jedno alebo viac vyživovaných maloletých detí v predškolskom veku, ak sú, podotýkam, obidve tieto podmienky splnené, tak v takomto prípade predložený návrh počíta s tým, aby si mohli uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane až vo výške 7 200 eur.
A opäť zdôvodním, prečo takýto návrh. Myslím, že všetci budeme súhlasiť s tým, že práve mladé rodiny s deťmi, a my sme to postavili na splnenie podmienky starostlivosti o dieťa v predškolskom veku, sú práve tou najohrozenejšou skupinou obyvateľstva, ktoré, nazvime to, stoja na tzv. čiare alebo štartovacej fáze svojho života, kedy potrebujú na jednej strane absorbovať pomerne vysoké náklady spojené so založením rodiny, predovšetkým mám na mysli náklady spojené s bývaním alebo so zaobstaraním bývania a na druhej strane častokrát v takýchto prípadoch, kde je starostlivosť o maloleté dieťa v predškolskom veku, pracuje iba jeden z manželov, zatiaľ čo druhý sa buď stará o spomínané maloleté dieťa, alebo nepracuje, nepracuje vôbec, prípadne iba na čiastočný úväzok.
Ako som už hovoril, vzhľadom na to, že by predmetná novela posúvala obidva tie spomínané hranice, tá prvá, pri ktorej odpočítateľná časť základu dane dosahuje maximálnu hodnotu približne 3 700 eur, ale aj tá druhá horná hranica, pri ktorej postupne odpočítateľná časť základu dane klesne až na nulu, aby sa obidve tieto hranice posunuli smerom dole, čím sa výrazne zvyšuje už spomínaná adresnosť takýchto daňových úľav a súčasne sa dosahuje stav, kedy ani prijatím takejto novely, ktorá bude mať výrazne pozitívny dopad, ako som už hovoril, pre mladé rodiny s deťmi, nebude znamenať táto novela negatívny vplyv na štátny rozpočet. Práve naopak, povedie k zvýšenému, k zvýšenej adresnosti poskytovania daňových úľav a súčasne vytvorí formou týchto daňových úľav podporu, ako som už hovoril, pre veľmi ohrozené skupiny obyvateľstva, medzi ktoré určite patria aj mladé, mladé rodiny s deťmi.
Z mojej strany na úvod toľko, ďakujem veľmi pekne, skončil som.

Ďakujem, vážená pani predsedajúca. Vážení kolegovia a kolegyne, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky podľa § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 o rokovacom poriadku.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ostatnými predpismi. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím, aby, po prvé, podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uvedený návrh zákona prerokovala (pozn. red.: vynechaný subjekt - "Národná rada") v druhom čítaní, po druhé, aby v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 778 z 8. novembra 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali tieto výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský do tridsaťdva dní.
Pani predsedajúca, poprosím vás, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem v rozprave ešte uviesť dve veľmi dôležité poznámky. Tá prvá sa týka, vzhľadom k tomu, že daňové zákony sú veľmi komplikované a obzvlášť, nazvem to, výnimky z platenia daní alebo nezdaniteľné položky, chcem uviesť jeden pekný modelový prípad, ktorý úplne presne vystihuje, čo predložená novela zákona o dani z príjmu sleduje. Predstavme si, že, ako som už uviedol, manželia spoločne majú ročný príjem vo výške do 20 000 eur. V zmysle predloženej novely by si mohli teda podať spoločné ročné daňové priznanie ako manželia a súčasne pripusťme, že spĺňajú tú druhú podmienku, a to je starostlivosť o maloleté dieťa v predškolskom veku.
Takže po prvé, z takéhoto príjmu, lebo z toho sa to pomerne ľahko počíta, 20 000 eur, podotýkam spoločného príjmu oboch manželov, by si mohli prvýkrát uplatniť odpočítateľnú časť základu dane v úrovni 3 735 eur, druhýkrát by si mohol daňovník uplatniť presne takú istú sumu 3 735 eur na manželku, navyše by sa táto daňová úľava neznižovala o príjem manželky, no a po tretie, to, čo je kľúčovým bodom tejto novely, by si mohli spoločne na takomto ročnom daňovom priznaní ešte uplatniť aj nezdaniteľnú časť daňového základu vo výške 7 200 eur. Ak si všetko, všetky tieto tri sumy spočítame spolu, tak dostávame sumu 14 671 eur. Inými slovami, ich základ dane by v takomto prípade predstavoval 5 328 eur krát daňová sadzba pre daň z príjmu fyzických osôb a dostávate daňovú povinnosť vo výške 1 118 eur. Ak si dáme teraz do pomeru tieto dve sumy, ročný príjem manželov 20 000 eur verzus daňová povinnosť 1 118 eur, tak sa dopracujeme k čistej, efektívnej miere zdanenia približne vo výške 5,6 percenta. Čiže efektívna miera zdanenia takýchto manželov spĺňajúcich tieto dve podmienky by bola nižšia ako 6 percent. Toľko k prvej poznámke.
A k druhej, bol som celkom prekvapený, aké stanovisko sme obdŕžali ako predkladatelia z rezortu ministerstva financií, kde nám generálny riaditeľ sekcie pán Majerský napísal len jednu vetu, odcitujem: "Takýto návrh si vyžaduje samostatné tlačivo daňového priznania a jeho zapracovanie do všetkých systémov finančnej správy. To by znamenalo zvýšené náklady zo strany štátneho rozpočtu." Koniec citátu.
Čiže toto je naozaj des a hrôza, čoho sa dožívame v tomto volebnom období. A teraz sa naozaj tu nebavíme o nejakých stá miliónoch a miliardách, ktoré putujú tam a tam, zhora dole na šachovnici, ale bavíme sa o tom, ako pomôcť mladým rodinám s deťmi. A namiesto toho, aby sme obdŕžali v stanovisku príslušného rezortu, v tomto prípade ministerstva financií, čo i len jeden jediný vecný argument, prečo takýto návrh nie je možné podporiť, tak sa dozvedáme jeden jediný protiargument, ako som ho už citoval, lebo by si to vyžiadalo zavedenie nového tlačiva a to nové tlačivo by sa muselo zaviesť v celom systéme verejnej správy. Naozaj argument hodný povšimnutia a skutočne argument hodný odmietnutia takejto predloženej novely zákona.
Ale nedá sa nič robiť, takto sú hodené kocky. A napriek tomu ale poprosím všetkých ctených kolegov a kolegyne o podporu predmetného návrhu, ktorý, podotýkam, aj keď je to v programe tejto schôdze porozhadzované v ďalších bodoch, ale spolu s Jankou Žitňanskou, Martinom Chrenom, Jurajom Miškovom a ďalšími, Danielom Lipšicom, sme predložili ucelený balík noviel zákonov na podporu mladých rodín s deťmi a podrobnejšie budete počuť v ďalších bodoch rokovania z úst mojich kolegov predkladateľov.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, dámy a páni, dovoľte mi, aby som uviedol novelu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Podstatou tejto novely je zrušenie daňových licencií, takzvaných daní zo straty, ktoré súčasná vláda zaviedla koncom minulého roka. Dovoľte mi pripomenúť, že tieto dane zo straty boli zavedené bez pripomienkového konania, boli zavedené bez akejkoľvek diskusie s odbornou verejnosťou. Tieto dane zo straty sú škodlivé až likvidačné najmä pre malé a stredné firmy. A preto v tejto novele zákona ich navrhujem zrušiť k 1. júlu 2014, teda de facto aby vôbec táto daň neuzrela svetlo sveta.
Ministerstvo financií keď navrhlo zaviesť túto novú daň, tak argumentovalo tým, že mnoho podnikateľov neplatí dane, až do 60 %, pričom toto číslo nie je neobvyklé. V Českej republike je toto číslo na podobnej úrovni. Nie je treba si zamieňať poctivých podnikateľov s tými, ktorí sa zámerne snažia vyhnúť daňovej povinnosti. Mám za to, že je potrebné zvýšiť efektívnosť výberu daní, zlepšiť výber daní a nie zavádzať nové dane. Je nezmyselné, aby sme namiesto zlepšenia výberu daní zavádzali nové dane. Takýmto spôsobom kolektívnej viny poškodíme zamestnanosť na Slovensku a poškodíme tých, ktorí zamestnávajú najviac občanov na Slovensku, a to sú malí podnikatelia.
Pôvodný zákon o dani z príjmu bol navrhnutý a prerokovaný len na sklonku minulého roka, presne 3. decembra 2013. Tento návrh teda obsahoval aj pozmeňovacie návrhy, ktoré tam prešli len na výbore, a ktorým bola zavedená v novom § 46b takzvaná daňová licencia právnickej osoby. Zavedenie tejto dane zo straty naozaj situáciu malým podnikateľom veľmi, veľmi zhorší, čo sa predovšetkým prejaví v náraste už aj tak vysokej nezamestnanosti. Ako som spomenul, boj proti daňovým únikom sa nedá viesť zavádzaním nových daní a argumentácia vlády pri odôvodňovaní tohto návrhu je naozaj nekvalifikovaná, pretože je veľký rozdiel neplatiť dane a nemať daňovú povinnosť. Ak niekto zámerne neplatí dane, je to podvodník. Ak však niekto dostane sa počas svojho podnikania do účtovnej straty, je to normálna súčasť podnikania, čo sa bežne stáva napríklad pri obstaraní hmotného majetku, prípadne investovaní alebo poklese zákaziek, čo je, bohužiaľ, prípad aj v súčasnosti veľmi rozšírený na Slovensku.
Zaťažovať podnikateľa v tejto fáze môže byť naozaj až likvidačné. Ak si niekto napríklad vybuduje dielňu, obstará technické vybavenie, malý bager, nákladné auto a podobne, môže sa dostať do prechodnej straty, až kým pozháňa zákazky, ktoré mu vykryjú jeho výdavky, a je jedno, či sa jedná o začínajúceho podnikateľa alebo niekoho, kto sa chce v podnikaní rozširovať a rozvíjať.
Ak sa však dostane do účtovnej straty a z tohto dôvodu nemá daňovú povinnosť, je to naozaj normálny, prirodzený stav podnikania v prípade, že sa investuje. Zavedenie týchto daní zo straty vlastne bolo súčasne kompenzované poklesom dane z príjmu právnických osôb o jeden percentuálny bod z 23 na 22 % a je zaujímavé, že týmto krokom evidentne sa pomohlo predovšetkým veľkým firmám. Preto veľké firmy nekričali, pretože týmto krokom získali. Vidieť to aj v novej daňovej prognóze, kedy napríklad na poklese tohto jedného percenta sa očakáva menší príjem do rozpočtu až o 56 mil. eur z veľkej väčšiny práve z veľkých firiem. Na druhej strane odhadovaný príjem predovšetkým z malých firiem je 112 miliónov. Stodvanásť miliónov eur vláda očakáva, že zaplatia malí podnikatelia, že zaplatia tí, ktorí tvoria najviac pracovných miest. Považujem túto filozofiu naozaj za zvrhlú, za škodlivú pre stav nezamestnanosti na Slovensku. Zavedením daňových licencií teda získajú najmä veľké a ziskové podniky na úkor malých, stratových a začínajúcich firiem. Naviac sa zvýši byrokracia a administratívne zaťaženie, čo je ďalší problém.
Viackrát už som aj z tohto miesta spochybnil reálny výnos schválených licencií. Podľa mňa táto právna úprava nebude mať taký dopad na štátny rozpočet, ako predpokladá ministerstvo financií, a preto som toho názoru, že zrušenie daňových licencií, zrušenie daní zo straty naozaj pomôže a nebude mať zásadný vplyv na štátny rozpočet.
Tento návrh zákona je samozrejme v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Dámy a páni, k tomuto návrhu ma viedli nielen skúsenosti z debát s malými podnikateľmi, ktorí sú naozaj rozhorčení zavedením novej daňovej povinnosti, zavedením väčšej administratívnej záťaže úplne nezmyselne, ale viedli ma k tomu aj skúsenosti z nebývalého ohlasu elektronickej petície, ktorú som koncom roka inicioval, a kde je už bezmála štyritisíc respondentov. Takže naozaj, občania vnímajú veľmi, veľmi negatívne túto daň a som za to, že čím skôr ju zrušíme, tým lepšie. Týmto si vás dovoľujem požiadať o podporu môjho návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegyňa, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi veľmi krátko zareagovať na predkladanú novelu zákona, ktorú predkladá kolega Ivan Štefanec. Myslím si, že táto novela nikdy nemala uzrieť svetlo sveta, pretože napráva iný zákon, ktorý nemal uzrieť svetlo sveta. Hlavne v ostatnom období, dnes, v minulých rokoch, keď zápasíme s vysokou mierou nezamestnanosti, so zamestnanosťou, s regionálnymi rozdielmi, tak vláda, bohužiaľ, zavádza do sveta zákony, ktoré tento stav nie že zlepšujú, ale ho zhoršujú. Zhoršujú podnikateľské prostredie. A tento návrh zákona, ktorý rieši zavádzanie daňových licencií, napráva jeden zo zákonov, ktorý podnikateľské prostredie zhoršuje. Bohužiaľ, daňové licencie najviac dopadnú práve na tých, ktorí sú z hľadiska ekonomiky najpružnejší, čiže tí, ktorí sú z hľadiska ekonomiky tí najmenej alebo tí, ktorí sú ťahúňmi a vedia najlepšie reagovať na povedzme také javy, ako je hospodárska kríza a sú aj relatívne najpočetnejší a zamestnávajú ľudí tam, kde je zamestnanosť najťažšia. To znamená aj v regiónoch. Pretože daňové licencie sa najviac týkajú malých, tých najmenších firiem.
V princípe, keď štát robí nejaké negatívne opatrenie, snaží sa, mal by sa snažiť to vykompenzovať v rámci podnikateľského prostredia iným, napríklad keď zvyšuje daňové zaťaženie, tak podnikateľský stav očakáva, že sa povedzme zníži byrokratické zaťaženie alebo administratívne zaťaženie. V tomto prípade ide o kompenzáciu skôr opačnú, to znamená, zníženie dane z príjmov bolo kompenzované zavedením daňových licencií, ale tá kompenzácia je relatívne nespravodlivá, pretože dotýka sa len jedných alebo tých veľkých a v oveľa menšej miere, respektíve vôbec alebo s negatívnym znamienkom sa dotýka tých menších.
Dnes Národná rada Slovenskej republiky odmietla rokovať na mimoriadnej schôdzi o kauze emisie. Emisie sú kauza, hlavne jej vyšetrovanie a informácie o vyšetrovaní sú kauza, ktorá demotivuje ľudí podnikať, slušne podnikať v tejto krajine, dokonca ich motivuje sa vysťahovať aj z iných podmienok alebo z, áno, z iných podmienok pracovať do zahraničia. Päťdesiat miliónov eur mohlo byť použitých na iné účely, ako bolo, napríklad mohlo vykryť takmer 50 % toho, čo vláda očakáva zo zavedenia daňových licencií u malých podnikateľov.
Čo robíme preto, aby sa zvýšila zamestnanosť? Aby sa ľuďom, hlavne teda na vidieku alebo tam, kde sú ťažšie podmienky, aby vznikali nové pracovné miesta? Veľa sme tu hovorili o daňových odvodových zákonoch, o pracovnom práve, o zákonoch, ktoré súvisia s vymožiteľnosťou práva, ale sú tu aj iné zákony, ktoré svojím spôsobom inakšie, ale v konečnej fáze prehlbujú regionálne rozdiely a zabraňujú vzniku nových pracovných miest povedzme v ťažko skúšaných regiónoch, napríklad investičné stimuly, alebo zákon o významných investíciách. To spôsobuje, tento komplex týchto zákonov ten pohľad na celú hospodársku politiku a ekonomiku, že nezamestnanosť nám stále stúpa a nové pracovné miesta akosi nevznikajú.
Ako má vlastne také pracovné miesto vzniknúť? Všade nemôže ísť diaľnica. Všade nebudú priemyselné parky, všade nepríde zahraničný investor, všade sa nebudú stavať veľké štátne investície, ktoré sú síce finančne veľmi náročné, ale z hľadiska zamestnanosti sú zanedbateľné. Len zlepšovaním podnikateľského prostredia, len nie prijímaním takých zákonov, ako je napríklad zavedenie daňových licencií.
Regionálne rozdiely sa prehlbujú aj z iných dôvodov, pretože, z iných dôvodov, ako som spomínal, pretože napríklad agrosektor je motivovaný na plochu a nie na výnosy z pôdy, obnoviteľné zdroje energetiky z poľnohospodárskej pôdy alebo z drevnej hmoty sú prakticky zlikvidované Úradom pre reguláciu sieťových odvetví a vládou Slovenskej republiky. Tak ako teda budeme riešiť zamestnanosť na Slovensku? Ja prakticky nerozumiem, prečo toto vláda robí. Prečo nemá záujem, aby bolo viac zamestnaneckých miest, prečo nechce, aby bolo viacej práce? A ešte k tomu hovorí, že zlepšuje to podnikateľské, že chce znížiť daňové zaťaženie, keď je to opak.
Vychádza mi z toho niekoľko pohľadov. Ten jeden taký najprimitívnejší by mohol byť, že vláda nevie, čo robí. To nie som si celkom istý. Môže to byť aj z toho dôvodu, že jednoducho naháňa len jedného zajaca, to znamená deficit, a nevie to inak ako ďalším zaťažovaním tých, ktorí peniaze vyrábajú, to znamená podnikateľov. Alebo, pred niekoľkými desaťročiami by to bolo pre mňa asi možno najpravdepodobnejšie, že jednoducho chce postupne likvidovať podnikateľský sektor, aby tu bol jeden veľmi silný jediný rozhodujúci štát. Neviem. Možno je vysvetlenie ešte niekde inde a možno je to aj mix toho všetkého, čo som povedal, alebo z toho, čo možno ešte existuje.
Myslím si, že tak ako som začal, že zákon o zavedení daňových licencií nikdy nemal uzrieť svetlo sveta, a preto veľmi rád podporím kolegu Štefanca v jeho úsilí a podporím tento návrh zákona.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Dámy a páni, najskôr sa chcem poďakovať tiež kolegovi poslancovi Mikušovi za podporu a tiež zdôrazniť to, čo spomenul aj on vo svojom príspevku, a to je, že to je ďalší negatívny prvok k celkovému zhoršeniu stavu podnikateľského prostredia, ktoré mimochodom je najhoršie, historicky najhoršie na Slovensku od začiatku svojho merania.
Dovoľte mi ešte zopár informácií na doplnenie k tomu, čo som povedal v úvodnom slove. Skutočnosť, že tento zákon dopadne na najslabších a firmy, ktoré sú najmenšie, dokumentuje okrem iného analýza združenia mladých podnikateľov Slovenska, ktorí vypočítali, že dokonca pri obrate 5 000 eur by sa musela minimálna zisková marža zvýšiť o takmer 42 %, aby sa zachovala ziskovosť podniku. Tak je to nespravodlivé pre malé firmy. Svedčia o tom aj ohlasy už spomínanej elektronickej petície. Dovolím si citovať: "Absolútne sa mi nepáči likvidovať firmy len preto, že sa im nedarí. Napríklad firmy s nulovým obratom alebo nejakým mikro obratom. Tie asi ťažko môžu podvádzať. Zriadenie firmy čosi stojí, čas, peniaze a tak ďalej. Zrušenie firmy je ešte prácnejšie a momentálne aj kvôli daňovým licenciám je to omnoho drahšia záležitosť. Neviem, prečo by mali menšie firmy platiť viac ako tie väčšie." Pri obrate pol milióna eur sa zavádzala licencia 2880 eur, čo je 0,6 %, ale pri obrate napríklad 15 000 eur sa musí zaplatiť 480 alebo 960 eur, podľa toho, či firma platí alebo neplatí DPH, čo je už viac ako 3 %, teda šesťnásobok. Malé firmy len z tohto porovnania platia šesťnásobne viac.
Ďalšie ohlasy hovoria o tom, jednoznačne to, čo som spomínal v úvodnom slove, "pre začínajúce malé spoločnosti je to likvidačné a ak nie, minimálne to brzdí rozvoj podnikania". Ďalší komentár: "Daňová licencia z pera štátostrany nie je ničím iným než vydieraním a neoprávneným obohacovaním. Kde je logika v tom, že mám zaplatiť dopredu za niečo, na čo som ešte nezarobil?" No a ešte jeden komentár si dovolím z praxe: "Podnikám už od roku 1990, ale čo sa tu teraz deje za posledné roky, sa vláda snaží úplne zrušiť malých a stredných podnikateľov svojimi neodbornými zásahmi do ekonomiky. A pritom stačilo by sa pozrieť, kto najviac prispieva aj v tomto čase do štátnej pokladne (je to uvedené mimochodom na stránke dlžníci.sk). Často počúvame z úst našich predstaviteľov vo výbere DPH, ako podnikatelia kradnú, ale ešte som nepočul ani jednu pripomienku o platbe DPH z neuhradených faktúr a o likvidácii eseročiek cez bielych koňov, ktoré sťahujú na dno ďalšie firmy. Majitelia týchto eseročiek sa rehocú štátu do tváre. To ako by štát nezaujímalo. Asi to niekomu náramne vyhovuje." A tak ďalej, a tak ďalej.
Čiže rozhorčenosť naozaj nepozná hraníc, dámy a páni, a aj týmito citátmi som chcel dokumentovať, že naozaj zavedenie daní zo straty je chybným krokom. Som hlboko presvedčený, že je krokom, ktorý poškodí predovšetkým úroveň zamestnanosti na Slovensku a poškodí predovšetkým malému podnikaniu. Preto ešte raz si vás dovoľujem požiadať o môj návrh zrušenia tejto dane.
Ďakujem.