29. schôdza

VYMAZAŤ!

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán navrhovateľ, spolunavrhovateľ, samozrejme, pani spravodajkyňa, dovoľte, aby aj ja v mene predkladateľov povedal aspoň niekoľko slov.
Myslím si, že na Slovensku máme podnikateľov a podnikavcov, a tu by sme mali robiť rozdiel a myslím si, že ten rozdiel medzi nimi je, dúfam, že pre vás všetkých jasný. Nebol som podnikateľom, ale celý život v súčasnosti v demokracii beží aj o tom podnikateľskom prostredí, ktoré tu funguje alebo nefunguje, a myslím si, že mnoho našich občanov, ktorí po '90. roku si to predstavovali v mnohých prípadoch celkom ináč, ako bude ten voľný trh riadiť aj ich každodenný život, precitli do dosť ťažkých chvíľ, ktoré im momentálne aj naša demokracia prináša.
Myslím si, že štát, keď si povieme otázku, to je kto? To sú predsa naši občania a ja to budem opakovať stále, Národná rada a poslanci, ktorí sú v nej zvolení cez občanov pri voľbách, by mali týchto občanov chrániť. Mali by ich chrániť aj proti podnikavcom, ktorí znevažujú, takto by som povedal, trh, ktorý v našej republike sa im poskytuje aj pri týchto cestovkách. Mnoho ľudí, musím povedať, že bolo ináč vychovávaných a my sme nevymenili po '90. roku celé generácie našich občanov. Tá generácia žije a myslí si, že to, čo je povedané v reklame, čo je povedané v televízii, čo je povedané v rozhlase, to je aj svätá pravda. Tak to ide. Neboli naučení na zavádzanie, klamanie aj v rôznych podnikaveckých, ja hovorím, aktivitách, ktoré, žiaľ, aj cez reklamu sa dajú veľmi zneužiť. Myslím si, že kopu ľudí sa nadchne, keď vidí - a ide okolo nejakého výkladu príslušnej cestovnej kancelárie - tú cenu. Hneď si povie, super, budem mať na to, hoci som možno z tej sociálne slabšej skupiny občanov, ale výborne, nakriaknem celú rodinu, áno, taký som objavil zájazd, perfektne, ideme na to. Oči kupujú, oči nadchnú a potom o to horšie je precitnutie. Tak nechcem rozvádzať ďalšie veci, pretože kolega, myslím, že dosť poctivo to vystihol, a nie som rád, že musíme tu stáť znovu, myslím, že už je to po štvrtýkrát, keď to predkladáme. A keď niekto povie, že je to politická téma, tak hovorím, kolegovia, neviem potom, že ako môže byť politickou témou taká bežná vec, ako si ísť pozrieť, akú cenu ponúka cestovná kancelária. Takže čudujem sa, že podpora takto podľa mňa apolitického zákona, ktorý tu predkladáme, novely zákona, není podporená, a bol by som veľmi rád, keby sa svedomie poslancov Národnej rady predsa len ozvalo, lebo takýchto zákonov - a teraz nebudem sa deliť na Obyčajného a Ľudovú platformu a vládnu stranu - je tu v Národnej rade dosť. A tu by si každý mal svoje svedomie spytovať, čo si urobil, aby ten zákon, ktorý je tu predkladaný a podľa tvojho svedomia je dobrý, čo si urobil preto, aby bol posunutý do ďalšieho čítania, resp. schválený po druhom a treťom čítaní.
Takže chcel by som vás ako jeden z predkladateľov požiadať, aby ste sa povzniesli nad túto, nehovorím, že doterajšiu verziu nazerania na zákonov, ktoré predkladá opozícia alebo koalícia, alebo vládni poslanci, aby ste aj tomuto nášmu zákonu, ktorý, myslím, že má všetky aspekty apolitického zákona, dali podporu. Myslím si, že v ďalšom kole, druhom a treťom čítaní budem veľmi rád, keď dáte pozmeňujúce návrhy, ktoré ešte vylepšia, a budeme riešiť aj tento problém našich občanov tak, ako sa to na poslancov Národnej rady Slovenskej republiky patrí. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Rada by som podporila tu príspevok Martina Fecka. Zaujalo ma tam, zaujal ma tam zvláštny spôsob rozdelenia podnikateľov a podnikavcov a veľmi by som chcela zdôrazniť, že tento zákon naozaj má ambíciu ochrániť spotrebiteľov, ochrániť ich pred zavádzaním, zbytočným lákaním alebo nepravdivým lákaním, pred klamstvami, ktoré sa naozaj ešte stále dočkajú pri hľadaní zájazdov. Nejde o nič iné ako uvádzanie komplexnej ceny alebo súhrnnej ceny za zájazd. Dokonca v tejto novele je už aj upravená výčitka, ktorá nám smerovala, myslím, že od pána poslanca Martvoňa, ktorý sa práve ohradil, a čo voči takým cenám alebo takým čiastkam, ktoré, ktoré podliehajú zmene na základe kurzov. Tak aj toto je ošetrené práve v tom, že každá cena, súhrnná cena by mala obsahovať informáciu o tom, o aké položky môže byť cena ešte upravená. Aj takýmto spôsobom sa dá to zavádzanie odstrániť. Preto takisto chcem poprosiť kolegov, aby podporili túto novelu zákona, ktorá je veľmi praktická.

Dobrý deň, ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, vážená pani spravodajkyňa, ja si myslím, že máme pred sebou zákon, ktorý je jasný ako facka. Ak si teda, myslíme, že by bolo treba práve túto skupinu podnikateľov v oblasti cestovného ruchu nejakým spôsobom protežovať alebo zaradiť do osobitnej podskupiny chránených podnikateľov, ktorí majú právo na to, aby zneisťovali spotrebiteľa a nehrali fér hru, no, tak potom to treba zdôvodniť, a ak si myslíme, čo si myslím, že myslíme, že také niečo by existovať nemalo, tak potom treba túto anomáliu odstrániť. Ja v tom nevidím najmenší dôvod, aby sme vôbec polemizovali o tom, že akýkoľvek dodávateľ produktu má právo zneisťovať odberateľa tým, že mu udáva nepresné cenové podklady alebo že mu dáva také podklady, ktoré zjavne napĺňajú podstatu istého zneisťovania a udávania nepravdivých alebo polopravdivých údajov, čo je niekedy ešte horšie ako klamstvo, lebo nachytá a potom nesplní.
Keby sme si zobrali nejakú analógiu, no však sú iní podnikatelia v službách, ktoré tiež nie sú také jednoznačné, lebo, áno, v potravinách je každá vec jasne pomenovaná cenovkou a nebavíme sa o tej cene, buď ju akceptujeme, alebo nie. Ale máme predsi aj takých, ktorí podnikajú napr. v stavebníctve a dokážu vám dať, keď si objednáte strechu, úplne podrobnú kalkuláciu so všetkým, čo k tomu môže ešte prísť okrem samotnej krytiny, a napíšu to tak presne, že túto cenu garantujú a akékoľvek prípadné riziká, že nájdu kdesi čosi, čo nebude celkom v súlade s ich pôvodným odhadom, berú ako svoje podnikateľské riziko. Takisto keď ideme k holičovi, keď poviem úsmevný príklad, a dáme si urobiť nejaký účes, no tak je tam tiež cenovka a tento podnikateľ v týchto službách už vám nikdy nepovie, ale ten, ja som si myslel, že to bude jednoduchšie. Urobil som vám tam nejakých pár strihov naviac. Takže, ja viem, to je príklad, ktorý neobstojí, ale tým som chcel ukázať dve oblasti, kde nikto nespochybňuje, že cena musí byť jasne daná a ja sa rozhodujem ako zákazník, beriem alebo neberiem. Prečo by práve v oblasti cestovného ruchu, kde podnikatelia ozaj, ja teraz nechcem povedať, že to je jednoduchý biznis, určite majú svoje riziká, svojich partnerov majú na opačnom konci zemegule. Nie vždy vedia presne všetko odhadnúť. Úcta pred ich rizikom alebo schopnosťou ho zobrať na seba a zabezpečovať túto službu, ktorá zjavne teda je žiadaná. No ale prečo by sme nemali žiadať od neho, aby jasne napísal, že produkt, ktorý ponúka, však nech si do tej ceny zakalkuluje aj svoje riziká, určite to tak robí, má svoju konečnú cenu a ty, zákazník, máš istotu, že vieš, že to budeš môcť takýmto spôsobom nielen užiť, ale aj zaplatiť a nebudeš mať nejaké prekvapenia potom, keď sa rozbehne tvoj záujem o túto službu.
Ani by som nevystúpil k tomu, lebo toto sa mi zdá také jasné, že niet o čom veľmi diskutovať a treba to len prijať, ale napadla ma súvislosť z takej osobnej skúsenosti, že možno v druhom čítaní by bolo dobre doplniť to aj o oblasť nielen individuálnej ponuky cien, ale aj o oblasť, keď dochádza k záujmu o nejaký zájazd z hľadiska objednávky vypracovanej špeciálne na zadanie potenciálneho zákazníka. Mal som takú skúsenosť, že sme raz pripravili veľmi zaujímavý zájazd, bol to teda zájazd závodný, bol to pomerne komplikovaný, mali sme do toho množstvo rôznych predstáv zakomponovaných a podnikateľ, majiteľ cestovky sa bránil, že to je príliš také komplikované a že on má na to nejaký formulár a ten formulár umožňoval práve množstvo takých dodatkov, že v prípade, že nie, tak potom takto, a keď nie takto, tak potom inak a ja, keď som si ten formulár prečítal, hovorím, no ale, pán majiteľ, tak ja, ak toto podpíšem, tak ja vlastne neviem, či treba tu milión za tento zájazd, on stál vtedy milión aj sedem tisíc, si pamätám, takú zvláštnu cenu. Bolo to pre 45 ľudí po severnej Európe. No tak ja tu mám nejaký limit, a ako my môžme ako štátni zamestnanci, ktorí disponujú, tam bol nejaký vtedy fond kultúrnych a sociálnych potrieb na to, teraz prijať takúto zmluvu, ktorá bude mať pre nás aj taký dôsledok, že možno to nebude 1 007 000, ale bude to milión dvesto. Tak napokon uznal, že to by nebolo asi fér, resp. povedal som, že už neberieme za týchto podmienok, urobili sme zmluvu a viem, že mi potom prichádzali také výčitky, že na tom zájazde pán majiteľ prerobil. No, ja viem, je to oblasť samotnej konkrétnej zmluvy, kde možno platia iné pravidlá, a predkladatelia tohto zákona to nemali mať prečo na mysli, ale ak by sme teda sa zhodli na tom, že bavíme sa o cestovnom ruchu, tak možno by bolo treba, alebo že by to nebolo zbytočné tam zakomponovať aj jednu klauzulu, ktorá by práve hovorila o tom, že v prípade, ak dôjde k individuálnej kalkulácii zájazdu na objednávku, takže takáto kalkulácia je konečnou a majiteľ cestovnej kancelárie nemá právo nejaké ďalšie náklady, ktoré mu s tým napadli a ktoré možnože nemohol odhadnúť požadovať ako svoje plnenie, na ktoré má nárok. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán kolega. Mňa pri tvojom vystúpení napadla jedna myšlienka, ktorú som dlho nevedel definovať, čo robia politici. A ako tu prišiel Braňo Škripek, tak hneď v svojom prvom vystúpení to definoval a definoval to asi tak, že v politike dochádza k vykrádaniu obsahu významu slov. A teraz to premosťujem, že to je aj v reálnom živote, aj v tomto zákone, ktorý predkladáme a chceme ho teda novelizovať, novelu zákona o reklame, že aj v bežnom živote dochádza k vykrádaniu obsahu významu slov. Pýtam sa, čo je cena? Ako je daná? Ako si ju bežný človek môže predstaviť, čo vlastne mi ponúka? O čom svedčí? Ja tvrdím, že je to o poctivosti podnikateľa, verím, že nie podnikavca. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Možno tri-štyri vety na koniec. Čiže chcel by som vás vážení kolegovia, poprosiť o podporu. Tento návrh zákona hovorí v prvom rade, ako tu zaznelo, o ochrane spotrebiteľa, zároveň o ochrane poctivého podnikateľa pred nepoctivým a zároveň, hlavne je pre tých, ktorí si našetria na nejakú dovolenku alebo zájazd, vidia pred cestovnou kanceláriou reklamu, ktorá hovorí, že je tu bonusový zájazd za 100, 150 eur, ale návštevou cestovnej kancelárie zistia, že taký zájazd v tejto cestovnej agentúre alebo kancelárii neexistuje, čiže chrániť občana spotrebiteľa, chrániť poctivého podnikateľa pred nepoctivým a nezneisťovať ľudí a klamlivo ich nezavádzať o tom, že mám produkt, ktorý, za cenu, ktorú propagujem a reklamujem, a v podstate ho nemám taký k dispozícii, je účelom tohto jednoduchého návrhu zákona, ktorý nemá politické zafarbenie, a myslím, že by mohol získať, ak za vami nestoja lobisti, podporu. Ďakujem.

Ak môžem, tak nedá mi, aby som tiež to neuzavrela ako spravodajkyňa dvomi vetami, opierajúc sa aj o pomerne bohatú spotrebiteľskú prax. Keď som vstupovala na pôdu parlamentu, predpokladala som, že takéto praktické návrhy zákonov, návrhy, ktoré nemajú žiaden politický rozmer, sú teda apolitické, sa stanú samozrejmosťou, že budú prijímané kolegami poslancami bez ohľadu na to, či sú z pravice alebo z ľavice. Pritom mi nedá, aby som nevyslovila takú tú svoju reflexiu nad tým, že ak ako parlament nie sme schopní prijať na pozadí mnohokrát nekoncepčne, netransparentne prijímaných zákonov tak jednoznačné a jednoduché závery, ktoré majú pomáhať spotrebiteľom a občanom, tak potom sa naozaj, ako všetci tu sedíme, alebo aj tí, ktorí tu nesedia, vážne zamyslime nad tým, k čomu sme ľuďom užitoční a k čomu sme potrební. Pre mňa takýto návrh zákona, ktorý tu ale nie je prvýkrát, je tu opakovane v parlamente, má byť, samozrejme, bez akýchkoľvek prosieb, naliehaní, má byť, samozrejme, schválený. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi možno niekoľko slov na úvod. Už včera kolega Jozef Kollár predložil jeden z našich návrhov noviel zákonov a nových zákonov, ktoré sme pripravili pod názvom Balíček pre šťastnejšiu rodinu a ktorý teda by sme vám postupne chceli predstaviť. Verím tomu, že keďže tieto zákony boli už aj na predchádzajúcej schôdzi, len teda z časových dôvodov nebolo možné ich prerokovať a sme to presunuli na túto schôdzu, že ste mali možnosť sa s tým oboznámiť, že ste si prečítali tieto zákony, a myslím si, že mi dáte za pravdu, keď poviem, že mladá rodina by mala by byť v našej pozornosti a mali by sme sa snažiť jej pomáhať.
Dovoľte, teda aby som uviedla prvý z týchto alebo teda druhý z týchto návrhov, včera prvý vám predstavil poslanec Kollár. Tento sa týka zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a tak ďalej. Dovoľte mi, aby som na úvod tohto, tohto zákona použila alebo teda vám sprostredkovala odôvodnenie, ktoré pripravil náš expert na zdravotníctvo doc. Tibor Hlavatý, ktorý aj teda spolu s nami pripravil túto novelu. Čiže táto novela obsahuje tri malé návrhy pre lepšiu zdravotnú starostlivosť o deti. Novela prišla s návrhmi zákonov pre mladé rodinky, v oblasti zdravotnej starostlivosti navrhujeme tri jednoduché opatrenia, ktoré môžu zásadne zlepšiť zdravotnú starostlivosť pre deti:
1. Navrhujeme skrátiť čakačky pre deti na maximálne tri mesiace, navrhujeme skrátiť zákonnú lehotu pre zdravotnú poisťovňu na zabezpečenie plánovanej zdravotnej starostlivosti pre deti do 3 mesiacov od indikácie. V súčasnosti je to 12 mesiacov, lebo po prvé oneskorenie poskytnutia liečby môže ohroziť zdravý vývin dieťaťa, po druhé deti sú v našich očiach priorita a termíny by mali byť kratšie ako pri dospelých.
2. Ak sa dieťaťu nedá poskytnúť účinná liečba na Slovensku do troch mesiacov a v zahraničí sa to dá, treba liečiť vonku bez zbytočnej byrokracie. Pokiaľ nie je možné poskytnúť potrebnú liečbu pre deti na Slovensku do troch mesiacov a v zahraničí to je možné, navrhujeme zjednodušený postup pri získavaní predbežného súhlasu zdravotnej poisťovne. Poisťovni musia stačiť identifikačné údaje dieťaťa a vyjadrenie jeho ošetrujúceho lekára o nutnosti liečby v zahraničí. Ak poisťovňa nerozhodne o žiadosti do piatich dní, pri akútnom stave navrhujeme 72 hodín, žiadosť sa považuje za schválenú, to pre prípad, že by sa poisťovniam neráčilo rozhodovať v týchto vážnych situáciách načas.
A 3. opatrenie, ktoré prináša táto novela, v skratke povedané, deti s horúčkami treba ošetrovať doma a nie rozvážať po čakárňach. Je mnoho situácií, ako napr. vysoké horúčky, kedy doprava a čakanie v ambulancii je pre choré dieťa veľká záťaž. Ak má dieťa infekčné ochorenie, môže navyše v čakárni nakaziť všetky ostatné deti. Návšteva v domácom prostredí dieťaťa je tak pre dieťa i ostatných často to najlepšie. Lekári to urobia radi. Verte mi, že lekári to urobia radi, ale musia mať istotu, že im to poisťovne adekvátne preplatia. Navrhujeme preto ustanoviť zdravotnej poisťovni povinnosť uhrádzať lekárovi domáce návštevy detí do 11 rokov v plnej výške vrátane dopravy, pokiaľ lekár usúdi, že to stav dieťaťa vyžaduje. No aby poisťovne nešpekulovali, pretože sme častokrát svedkami toho, že poisťovne sa snažia preplácať čo najmenej, navrhujeme, aby minimálnu výšku úhrady za takúto zdravotnú starostlivosť určovalo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážená pani predkladateľka, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som ako spravodajca predniesol návrh tohto zákona.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.
Ako sa uvádza v dôvodovej správe, predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, s právnymi predpismi Európskej únie. Dôvodová správa uvádza, že predložený návrh zákona nebude mať nepriaznivý dopad na verejné financie, nepredpokladá sa negatívny vplyv na zamestnanosť, životné prostredie a podnikateľské prostredie. Súčasťou predloženého návrhu zákona je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 775 z 8. novembra 2013 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali:
- Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Chcem vystúpiť v rámci rozpravy. Ak niekto bude mať iný teda názor ako ja, tak budem rád, ak budú teda reakcie.
Chcel som doceniť to, že je tu tento návrh zákona, avšak mám tuná výhradu. Mám tuná výhradu a to je hneď v tom prvom bode. To je tak, navrhovateľka veľmi pekne to tuná odprezentovala a urobila aj takú poznámku, že návšteva v domácom prostredí toho lekára, že lekári to urobia veľmi radi. (Reakcia z pléna.) No ak to budú mať zaplatené. (Povedané so smiechom.)
Ja si myslím, že lekár bez ohľadu aj na to, že či teda by to mal alebo nemal zaplatené, tak má hľadieť prioritne na to zdravie toho dieťaťa a toho pacienta. Samozrejme, aby to nerobil, hej, zadarmo. Ono zadarmo nie je nič, takže patrí mu aj tá odmena. Ale to nemôže byť prioritou.
Ale nie o tom som chcel hovoriť. Ale ja si dovolím povedať, že v našom regióne východného Slovenska to nebudú robiť lekári pediatri radi. Dôvod obyčajný, prozaický. Obávam sa jednej veci - a to teraz, aby ste ma nepovažovali za človeka, ktorý bude teraz niekoho diskriminovať - ale my máme veľmi silné populácie Rómov v spádových obciach. A kým Rómovia doposiaľ RZP-čky využívali ako taxíky, do spádového mesta okresného mali jednosmerný lístok, teraz budú mať obojsmerný lístok, hej? Jednoducho, ten lekár bude takpovediac akoby na roztrhanie a bude sa zneužívať táto služba. Neviem si predstaviť tiež lekára, ako by strávil možno ten večer alebo tú noc, keď mu skončí denná zmena, a jednoducho mal by potom nejaký ten telefonát, že jednoducho je nejaký problém ako s týmto dieťaťom, či už by to bola teplota alebo proste nejaké tieto veci.
Veľakrát rodičia sa správajú dosť nezodpovedne, ja by som povedal, nie všetci, ale mnohé prípady sú také, kedy v podstate sa obávam, že budú zneužívať túto službu a budú zneužívať týchto lekárov, ktorí budú musieť behať, takpovediac byť k dispozícii takmer nonstop pre tieto rodiny.
Musím povedať aj takú osobnú skúsenosť, kedy lekári vykonávajúci služby, sú to pediatri, veľakrát tie služby, ktoré sú celodenné, či v sobotu, alebo v nedeľu, tak mnoho rodičov prichádza do týchto ambulancií a veľakrát naozaj s triviálnymi vecami, ktoré by mohli poriešiť samotní rodičia aj doma.
Aj samotná horúčka, ktorá tu bola ako spomínaná, dá sa eliminovať a dá sa riešiť aj doma, či už podaním protizápalových, protihorúčkových liekov, alebo zábalmi, studenými zábalmi, a túto horúčku znížiť. Keď lekár sa opýta takej matky, že či toto urobila, tie základné ako úkony, no tak pozerá veľakrát veľmi udivene na toho lekára, že čo asi tak ten lekár od nej chce a čo sa pýta.
Ja sa obávam tuná jednej veci, ku ktorej môže dôjsť práve v tejto oblasti, kedy ten lekár v podstate naozaj nebude mať odpočinok a bude musieť takpovediac byť stále k dispozícii v tom svojom obvode tým samotným pacientom.
Myslím si, že naša spoločnosť ešte stále nie je na to zrelá, aby sme takúto službu zaviedli ako povinnosť. Ak by navrhovatelia tento prvý bod vyňali a dali ho mimo, tak ja podporím tento návrh zákona, ale ináč nebudem môcť práve kvôli tomuto bodu, ktorý je v tomto návrhu, a on znie, ten § 3: "Na základe verejného zdravotného poistenia sa plne uhrádza aj ambulantná zdravotná starostlivosť v domácom prostredí pre dieťa do dovŕšenia 11. roku veku vrátane úhrady dopravy pre lekára do a z domácnosti dieťaťa."
Ono to znie veľmi pekne, veľmi krásne, že tam v podstate aj tá úhrada aj dopravy, aj samotných tých úkonov. A potom tá ďalšia vec, to je, vynechám jednu vetu:
"O nutnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti v domácom prostredí rozhoduje všeobecný lekár pre deti a dorast na základe posúdenia príznakov ochorenia dieťaťa, pričom o rozhodnutí aj príznakov chorého dieťaťa vykoná záznam do zdravotnej dokumentácie."
Ak by to bolo na telefón, neviem si to dostatočne predstaviť, ako by tento všeobecný lekár pre deti a dorast rozhodol a posúdil a posúdil. Tie príznaky predovšetkým ten lekár musí osobne ako posúdiť, nie na základe nejakého telefonického rozhovoru a môže to byť veľmi mylné a veľmi zavádzajúce. A potom ak by sa naozaj aj čosi stalo a došlo k nejakej tej udalosti a teraz ten lekár by nekonal na základe možno takéhoto podnetu, tak mohol by sa ten lekár pediater alebo lekár pre deti a dorast dostať do veľkých problémov. Potom ďalšia vec je taká, vykonať záznam do tej zdravotnej dokumentácie. No tak ten lekár, keď už je doma po celodennej službe, teda práci, nie službe, ale práci, ktorú má ako bežne ako cez týždeň, tak zdravotnú dokumentáciu žiaden z lekárov nemá doma, pokiaľ nie je tá ambulancia zároveň aj v sídle jeho alebo v mieste jeho trvalého pobytu. Môže to byť, hej, že trebárs ten lekár býva kdesi na poschodí, tie zdravotnícke zariadenia boli také, že bolo aj to zdravotnícke zariadenie a zároveň ten lekár tam býval. Ale neviem si to v praxi predstaviť, že by to, ten záznam vykonával do zdravotnej dokumentácie, resp. ak ten lekár býva mimo svojho pracoviska, musel by sa zastaviť vo svojej ambulancii, zobrať túto zdravotnú dokumentáciu a v podstate ísť, hej, a vykonať tie úkony na základe toho podnetu, ktorý rodič by dával.
"Výšku minimálnej úhrady za poskytnutie ambulantnej zdravotnej starostlivosti v domácom prostredí a výšku úhrady za dopravu lekára ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky." No, to by bolo v poriadku, ale tuná sa, myslím si, že vo veľkej miere prenáša zodpovednosť zo zodpovednosti rodičov na... teda... áno, zo zodpovednosti rodičov na zodpovednosť lekára. Na prvom mieste, dovolím si povedať, vždy je rodič. V zodpovednosti. Aj za zdravotný stav svojho lekára, ale rovnako aj to očkovanie. Aj za to nesie zodpovednosť rodič. Rodičia sú na prvom mieste. To nie je len, že rodičia majú práva, ale aj majú povinnosti. A túto povinnosť majú aj voči zdraviu a zdravotnému stavu samotného dieťaťa.
Ešte raz zdôrazňujem, že pre našu, pre náš región návrh tohto zákona je takmer neprijateľný, a ja keď som mal možnosť rozprávať s lekármi o tejto problematike, práve s lekármi pre deti a dorast, pediatrami, tak sú proti tomu a ja som si poznačil pána docenta MUDr. Tibora Hlavatého, ktorý spolupracoval pri návrhu tohto zákona. Odpustite mi takúto poznámku, ale v Bratislave je úplne iný, iný postoj ako k tomu a iná aj tá samotná starostlivosť, ktorá sa, aby som povedal, aj iná intelektuálna výška, aj chápanie ako mnohých vecí, ako to je veľakrát na perifériách našej krajiny, Slovenska. Musím povedať, že ja som tiež bol sám ako účastník toho a bol som v doprovode pediatra, lekára v rómskej osade, neviem, že či pán docent bol v takej rómskej osade alebo nebol, možnože bol, ja som bol viackrát a viem, že táto služba je veľmi náročná. Veľakrát tí pediatri robia vo veľmi, veľmi ťažkých ako podmienkach a neviem si tuná predstaviť pediatra alebo pediatričku, prepáčte mi, dámy, s namaľovanými, nalakovanými dlhými nechtami, a teraz že by ambulovala takáto lekárka z Bratislavy v rómskej kolónii a v primitívnych podmienkach, v chatrči, v chatrčiach.
Veľakrát naozaj títo pediatri v teréne a v tej priamej službe pracujú v takýchto ťažkých podmienkach ešte aj v tejto súčasnej dobe. Ja nehovorím o minulosti spred nejakých 40 rokov, ale o aktuálnom čase. Ešte aj teraz títo lekári na východe Slovenska naozaj pracujú vo veľmi takýchto ťažkých podmienkach. Ak by nechodili do týchto rómskych osád, dovolím si povedať, že mnohé deti v podstate by zomreli a v podstate aj na základe zníženej tej starostlivosti.
Tak ja len toľko k návrhu zákona. Inak by som si ho dokázal vedieť aj predstaviť, že by som ho podporil, ale voči tomu prvému bodu mám naozaj veľmi, veľmi vážne výhrady.
Ďakujem za pozornosť.