29. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ja budem hovoriť len veľmi krátko. Chcem oceniť túto iniciatívu. Je to veľmi dobrý návrh zákona. Až mi je ľúto, že tu nie je viacej poslancov, pretože, myslím si, že za to, presne na toto sme tu platení, že aby sme prinášali to, čo nám chýba dolu, aby sme sa to snažili nejakým spôsobom skutočne racionálne riešiť. A ja som to niekoľkokrát hovorila, že my tu na Slovensku stále vymýšľame teplú vodu, ale tá už bola vymyslená a niekedy sa treba pozrieť len za hranice, tam, kde dobré veci fungujú ,a proste preniesť to do tých našich reálií a myslím si, že presne toto sa vám v tom návrhu zákona podarilo.
My sme chceli urobiť niečo podobné inak, keď sme boli na ministerstve práce, pretože vtedy bratia Česi rozbiehali pilotný projekt týchto škôlok, rozbiehali to na ich ministerstve práce, pretože pochopili, že okrem toho, že sú ministerstvo práce, sú ešte aj ministerstvo pre rodinu a presne sa snažili o to, zosúladiť ten rodinný a pracovný život a vymysleli to nádherne, lebo oni peniaze na to čerpali z Európskeho sociálneho fondu, lebo tam je prioritná os, ktorá má práve to celé za cieľ, to znamená pomáhať zosúlaďovať ten rodinný a pracovný život. A bola som sa pozrieť vtedy v tej škôlke, ktorá bola na tom ministerstve, bolo tam proste asi šesť detí celkom spokojných a šťastných a boli to všetko deti teda zamestnancov ministerstva práce. Ale to bol krásny príklad toho, ako proste ten štát vie ísť príkladom a ako sa dá presne, ako, ako dokazovať, že sa dá, a nie šesť hodín sa rozprávať o tom, ako sa veci nedajú riešiť. Takže veľmi, veľmi to oceňujem a to vám tiež, teda myslím, že si to aj spomínala, Janka, v tej svojej reči predkladateľky, že teda uvažujete aj na tým, že čerpať tie peniaze z toho Európskeho sociálneho fondu. Oni sa dajú inak dvojakým spôsobom potom, že jednak používať tie peniaze z tej prioritnej osi zosúlaďovania rodinného a pracovného života, a potom, samozrejme, máme ešte príspevok na starostlivosť o dieťa, to znamená, že v prípade, ak by to nebolo bezplatné, tieto skupiny, tak tam je krásny priestor, ako dostať tie peniaze z eurofondu spôsobom, na ktorý bol v prvom rade teda určený. Tak vieme všetci asi, čo tu sedíme, a asi aj tí, čo tu nesedia, že tých škôlok je akútny nedostatok a niečo s tým robiť musíme.
A, a chcem, ale chcem sa opýtať na jednu vec, že to je tá jediná vec, ktorá ma mierne ruší, a to sa teda teším, že si nás tak vyzvala, že aby sme, aby sme diskutovali o tom, že ako by sa to dalo vylepšiť, lebo my sme teda pripravení to posunúť do druhého čítania, a možnože tam sa venovať tomu, na čo sa chcem opýtať, že medzi tými, ktorí môžu zriaďovať a zakladať takéto detské skupiny, mi chýbajú fyzické osoby, lebo vy ste tam dali fyzické osoby len také, ktorých dieťa je v tej detskej skupine. A chcem sa opýtať, že čo vás k tomu viedlo, lebo ja osobne vo svojom, proste poznám ľudí, ktorí práveže naopak už majú odrastené deti a majú založené opatrovateľské centrá pre deti a super im to funguje. A tiež akože majú super vzťah k tým deťom, lebo teda dôkazom sú ich dobre vychované, odrastené deti. Takže či neuvažujete nad tým, že by ste proste nedávali tú podmienku, že len ak je dieťa tej fyzickej osoby v tej detskej skupine, že by ste to jednoducho otvorili pre fyzické osoby ako také, lebo viem si celkom dobre predstaviť aj ľudí, ktorým nebolo dopriate mať deti, že práveže naopak, že možno by mali taký čistý cieľ, že ako sa starať o deti iných ľudí. A chcem oceniť tiež, že neokliešťujete ten priestor vychovávateľov, ktorí môžu pôsobiť v takejto detskej skupine. Tiež si myslím, že je to absurdné, to dávať na nejaké profesie, lebo, ja neviem, poznám inštalatérov, ktorí sú fantastickými otcami, a kuchárky, ktoré sú výbornými matkami, a tiež si nemyslím, že by to mali byť proste nejaké obmedzenia v tomto smere, teda hlavne podľa profesií.
Čo si ale myslím, ale to je technická záležitosť skôr, že určite by mali mať, ja neviem, kurzy prvej pomoci a proste všetky tie veci, ktoré k tomu patria, ale predpokladám, že to je v tých podmienkach. A ešte chcem upozorniť na jednu vec, ktorú si nespomenula a ktorú podľa mňa tiež rieši tento váš návrh zákona. Ako tá situácia s tými škôlkami je natoľko zlá, že dnes proste matka, ktorá chce ísť pracovať, dá to dieťa hocijakej aupairke bez ohľadu na to, či je to neurológ alebo vzdelaná, alebo nevzdelaná, proste stačí nejaký referenčný list. Problém ale je, že tá aupairka častokrát robí načierno tú svoju prácu, ona na to nemá oprávnenie, proste nie je SZČO, to znamená, že to je presne tá ekonomika, ktorú by štát nemal podporovať, a máme ich veľmi veľa. Ja, ja ako chápem na jednej strane aj tie matky, lebo keď to nevie vyriešiť štát, tak, tak veľmi alebo, alebo, samozrejme, nižšia samospráva, tak ona si veľmi ťažko pomôže. Tak sa potom uchýli aj k takejto veci. A to si myslím, že ten priestor týchto čiernych aupairiek by mohol pomôcť vyriešiť aj ten váš návrh zákona. Takže tí, čo sa skôr zaoberajú číslami a ekonomikou a tak ďalej, tak si myslím, že toto je akože dobrý argument, prečo pristúpiť k podpore tohto návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja hneď zareagujem, lebo napriek tomu, že teda ešte patrím k tým mladším, tak niekedy už pamäť celkom neslúži. Takže aby som nezabudla na nič, na to, čo bolo povedané.
S tými fyzickými osobami, priznám sa, že zatiaľ sme tam dali tie fyzické osoby, ktoré sú teda rodičmi dieťaťa vo veku najviac šesť rokov. Bolo to skôr nad rámec toho zákona českého, lebo Česi majú len tie kategórie predtým. Mne prišlo, že by to mohla byť aj pomoc pre rodičov, ktorí sú doma s deťmi a chcú si privyrobiť a zároveň sa starajú o to dieťa, dobre sa starajú. Čiže je tam aj garancia toho, že o tie ostatné deti bude postarané. Samozrejme, ale nebránime sa. Áno, je pravda, že aj ľudia, ktorým neboli dopriate deti, sú fantastickými pedagógmi alebo teda dokážu pracovať s deťmi, čiže v zásade, v zásade ja sa tomu nebránim. A pokiaľ ide o to, že sa tým eliminuje práca načierno, áno. Úplne je to pravda, plus, samozrejme, návrat rodičov na trh práce je ďalšie plus. Čiže ak by to aj v nejakom momente stálo niečo štát, tak ono sa to niekoľkonásobne vráti potom v podobe toho, že tí ľudia budú pracovať, pretože túto službu budú, dovolím si tvrdiť, využívať najmä pracujúci rodičia, takže tá ekonomika na tom bude zisková.

Veľmi krátko k tomu, čo si hovorila, teda že chápem ten zámer, že rodičia do šiestich rokov, že si založia, teda poriešia aj svoje dieťa a ešte si aj privyrobia. Tak ale keď tam nedáte to obmedzenie, tak to bude znamenať, že aj oni budú mať tú možnosť, ale nielen oni. Takže, hej. Dobre, ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, kolegyne, pár slov. Ten zákon sem náhle padol, tak som sa len rýchlo pripravoval, ale pár slov dedka, vlastne už aj pradedka, ktorý tých vnukov má okolo seba dosť. Je to dobrý zákon, komplexný, by som povedal, humánny, prosociálny, dobre spracovaný. Vychádza z reality, ktorá tu vlastne je, pozná ju a snaží sa ju riešiť. A nebol to ľahký zákon, lebo naozaj je tam myslené na všetko, až možno až príliš detailne a tak to asi má byť. Chcem podotknúť, že takéto detské skupiny, samozrejme, tu existujú. Mamička má jedno-dve deti, možno aj tri. Stará sa o nich a tak zoberie jej susedku, druhú, tretiu. Hrá sa s nimi a tak ďalej. No je to, samozrejme, treba to legalizovať. Treba dať tomu nejaké pravidlá a treba aj umožniť týmto, ktorí to tak potichu robia, susedsky, aby to mohli robiť proste profi a podľa zákona.
Ja si tiež myslím, že tie fyzické osoby aj bez detí by tam mohli byť, už či tie deti im vyrástli, alebo ich snáď nikdy nemali, alebo prípadne sú aj slobodní a majú radi veľmi deti a môžu sa im venovať. Čiže toto je určité obmedzenie, že len keď matka s dieťaťom. Ale takých je tiež dosť, ale dal by som tam aj paragraf. Snáď v druhom čítaní, dúfam, že to príde.
Troška mi nie je jasné, jak je to so vzdelaním, lebo keď vzdelanie, potrebujete byť v materskej škole alebo niekde inde potrebujete dokumenty, pedagogické vzdelanie a tak ďalej, sociálne, čiže či sa tam na to nepozerá? Toto som troška neprečítal, tak ale nedozvedel som sa, ako to tam vlastne je. Ja som bol teraz v sobotu v Seni, to je pri Košiciach, v takom, v materskej škôlke, ktorá patrí teda mestu alebo dedinke, no a som bol mimoriadne prekvapený, jak si z eurofondov dokázali veľmi pekne pripraviť unikátne prístroje, triedy. Lebo treba ich veľmi pochváliť. A teda určite ten sociálny fond alebo možno aj nejaké iné existujú, ktoré by toto mohli podporiť. Tam je problém ten, že keby každá rodinka, ktorá chce toto robiť, mala ten fond žiadať, vieme, že sa z toho fondu vždycky veľa potratí kdekade na čo. Čiže či by nemohol byť nejaký vzorový projekt napísaný, ktorý by potom už všetci kopírovali alebo napísali si tam svoje dáta? Čiže to by veľmi, veľmi tým ľuďom pomohlo. Alebo keby bol jeden odberateľ, ktorý by bol ako pre všetky takéto veci, už by musel byť nejako inštitucionalizovaný, aby prípadne potom dával tým, ktorí sa do tohto vmestia.
Čo sa týka tej bezodplatnosti. To sa mi celkom neľúbi teda, lebo tak keď je niekto veľmi altruistický a až príliš sociálny, prosociálny alebo prosociálny, tak, samozrejme, môže to robiť aj zadarmo, pochopiteľne, ale do výšky oprávnených nákladov, to je vlastne tak fifty-fifty. No ja by som povedal, že to je mamička, ktorá sa tomuto venuje. Iste je to ťažká práca, kvalifikovaná práca, tak jej treba dať aj nejakým spôsobom zarobiť, keď sa už tomuto venuje, alebo jej umožniť nejaký odpis daní, alebo nejakú inú výhodu by mala mať za to, že si takúto vážnu aj zodpovednú prácu berie na seba. Tam hneď je kopu pokút, až by niečo urobila. Ale aj opačne, myslím si, že niečo z toho mať.
Posledná vec, že 24 detí sa mi zdá trolinka moc, lebo to niekedy býva v bytoch alebo v nejakých menších zariadeniach. Čiže 24 detí takýchto tam pobehovať je už troška náročné pre takúto skupinu, ale ako maximálny stav nakoniec, keď to tam je, není to zlé. Ale neviem si predstaviť škôlku s 24 deťmi v nejakom rodinnom domčeku. No, v lete ešte-ešte.
Jeden taký, taká poznámka záverečná je, že vlastne vieme, že je tu demografická kríza, že starí stále stárnu, nie a nie umrieť. Stále je ich viac. A mladí, rodí detí sa menej, stále menej rodia. No viete, že za chvíľku aj 30, v niektorých krajinách aj 40 % starých ľudí. To je problém sám osebe.
Ale to, že sa deti nerodia, ani Slovensko v tom není žiadny fenomén, skôr je na spodnej stránke tabuľky, tak to znamená aj pre štát, že treba podporovať rodinu, treba podporovať rodinu s deťmi, treba podporovať rodenie detí a tak ďalej, aby aj táto, aby, aby boli snáď detské skupiny a neboli deti do nich. Ďakujem.

Ďakujem. Ja rovno tiež odpoviem na to, čo sa pýtal pán poslanec Mikloško. Pokiaľ ide o vzdelávanie detí, ja som to hovorila vo svojej úvodnej reči, vzhľadom k tomu, že tie skupiny sú väčšinou koncipované tak, že sú tam deti rôzneho veku, je veľmi ťažké vypracovať nejaký vzdelávací program pre všetky tieto deti. Samozrejme, tak ako som spomínala, tie deti budú vedené k tomu, aby si osvojovali nové zručnosti a rozvíjali svoje talenty. Ale my nechceme zakladať novú vzdelávaciu inštitúciu. My chceme pomôcť vyplniť tú medzeru na trhu v zásade v opatrovateľstve, ak to mám nazvať, alebo v starostlivosti o dieťa, kde teda v prvom rade ide o to, aby ten rodič bol spokojný a pokojný, že o jeho dieťa je postarané. A pravdepodobne len dočasne, kým nenájde miesto v škôlke, pretože každý rodič chce svoje dieťa alebo väčšina rodičov chcú dať svoje deti do škôlky. Niektorí sa rozhodnú byť s deťmi doma, čo je úplne v poriadku, a tiež to podporujem. Ale tí, ktorí chcú ísť pracovať a nemajú miesto v škôlke, tak, myslím si, že túto službu budú môcť vykonávať. K tej, to, že bezodplatne. Samozrejme, že ľudia, ktorí budú pracovať v týchto detských skupinách, budú poberať plat. To je normálne, normálne typ zamestnania alebo podnikania, alebo teda budú normálne platení. Keď som hovorila, že tieto služby môžu byť zadarmo, to znamená, že ak sa obec rozhodne zafinancovať túto službu, tak nebude vyberať od rodičov, ktorí si umiestnia do týchto detských skupín svoje deti. Čiže to bude zadarmo pre tých rodičov detí, ktorí prídu do skupiny. Nebude to práca zadarmo pre ľudí, ktorí budú pracovať s tými deťmi. To v žiadnom prípade nie.
A k tomu, či 24 detí v skupine je veľa alebo málo. My sme to prevzali z tej českej legislatívy. Samozrejme, že keďže sa odvolávame v zákone aj na vyhlášku ministerstva zdravotníctva, tak nebudú môcť umiestniť 24 detí do nejakého malého bytu, lebo proste tie hygienické predpisy to nedopustia. A to je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, kolegovia, kolegyne, no ja tak možno trošku budem mať taký iný pohľad, ako mali kolegovia tuná predo mnou. A mi to odpusťte, ale nebudem až taký nadšený možno z tohto návrhu zákona, lebo keď som tak vychádzal z tej skutočnosti, ako Janka Žitňanská tuná hovorí, že to je Balíček pre šťastnejšie rodiny. Ono to znie tak ako veľmi super a ja by som sa tak veľmi tešil, ale nemyslím si, že toto by bola jedna z tých ciest. Častokrát, čo sa stáva v dnešných rodinách - rodičia, my sme tí, ktorí sa zbavujeme výchovy a povinnosti starať sa o tie deti. Samozrejme, myslí sa tu aj zladenie toho pracovného procesu a to vyťaženie. Naozaj dnešná doba je veľmi uponáhľaná a nápor jednak na tie rodiny je veľmi silný, aj ten tlak a z luftu sa naozaj nedá žiť. To, samozrejme, nie. Ale veľmi častým zjavom je aj to, že v rodinách a pri výchove my otcovia - a hovorím to aj ja za seba - sme veľakrát tí, ktorí absentujeme v tej výchove a akoby sme sa zriekali tej našej výchovy vo vzťahu k našim deťom. Dovolím si povedať, že naše deti stoja o túto výchovu, rovnako o výchovu matky aj otca. Ale častým javom je v dnešnej dobe to, však len zabezpečiť tú rodinu hmotne, doniesť peniaze, a už v podstate tie deti nech si robia, čo chcú. Myslím si, je to taký problém, ktorý tuná na Slovensku naozaj sa objavuje. Ako Fínsko, keď je predkladaná ako vzor, a tá starostlivosť 7 dní v týždni. Tak ako to som dával pozor v tom úvode toho slova, že to dokážu zabezpečiť. Ja sa pýtam, čo budú robiť rodičia. Pôjdu na dovolenku? Pôjdu preč? Dovolenku majú tráviť s deťmi. Ja viem, že veľakrát to není ľahké a není to jednoduché a niekedy, by som povedal, v úvodzovkách poviem, až otravné niekedy, tak je to ťažké zvládať tú výchovu v tej rodine, keď je viacero tých detí. Ale práve tá, ten spôsob trávenia voľného času mal by byť spolu, spolu aj s deťmi.
Sedem dní v týždni starostlivosť zabezpečená. Áno, dnešná doba je taká, že sú zamestnania, práce, a to máme tie hypermarkety, ktoré fungujú sedem dní v týždni. Ale zamyslime sa nad, trošku sa pozrime z iného uhľa pohľadu. Odbúrajme túto prácu napríklad v nedeľu, aby tá matka, otec, minimálne tá rodina trávila ten čas aspoň v nedeľu, aby tá rodina komplexne bola spolu. A nie vytvárať možno tuná zase tie detské skupiny, aby ešte aj v nedeľu tie deti šli medzi tie detské skupiny. Má byť aj chvíľa, má byť aj čas, kedy tá rodina je spolu. Ja som za to, aby bola spolu a podľa možností čo najviac. Čo sa týka toho vzdelania a starostlivosti možno tých, poviem, tých opatrovateľov alebo, nechcem povedať, pedagógov, lebo to sme hovorili, že nemusia byť to zrovna pedagógovia, s tým, tam by som problém nevidel, lebo mnohí rodičia nemáme zdravotnícke vzdelanie, nemáme medicínske vzdelanie, nemáme sociálne vzdelanie, nemáme pedagogické vzdelanie a cez to všetko Boh ti zveruje do starostlivosti deti, o ktoré sa musíš starať, hej. A jednoducho je to tak. Tuto by som nejaký problém veľký nevidel.
Ale napríklad tu je ten § 16, sankcie: "Priestupku sa dopustí fyzická osoba, ktorá poskytuje službu v rozpore s § 4 bez oprávnenia." No, je to také. Ja to otváram ako taký problém, lebo teraz možno doposiaľ fungovala taká tá susedská pomoc, kedy tie možno matky alebo tie rodiny si vzájomne vypomohli v tej službe a starostlivosti. A teraz, ak by ma niekto..., neplatili si. (Reakcia z pléna.) No, aha, že sa toho nebude týkať. Aha, že to by bola len platená služba, hej, ale tak, aby tam nevznikol ako takto problém. Ale mám to tuná vysvetlené, hej, že keď by to bolo teda v tomto smere, tak je to vyriešené.
No a potom ešte tak na záver tu len by som chcel spomenúť to, ja napríklad nie som zástancom tej povinnej školskej, predškolskej teda dochádzky, aby bola povinná. Ja som na tom a zastanem sa toho. Ja si viem aj predstaviť to, že dieťa ako šesťročné a rovno nastupuje z rodiny do školy a nezavádzal by som nijakú povinnú školskú dochádzku. Mala by to byť predovšetkým slobodná voľba rodičov, ale predovšetkým aj ich právo, hej, právo vychovávať deti. Ja som taký možno konzervatívny v tom a staromódny v tom pohľade na výchovu ako detí, ale najlepšie je pre to dieťa, si myslím, že čo najdlhšie je doma a vychovávané je práve, práve svojimi vlastnými rodičmi. Ten proces tej socializácie je, dovolím si povedať, najlepší, ak prechádza v kruhu tých najbližších, v kruhu svojich rodičov, aj keď ten širší kontext socializácie nevylučujem, pretože človek je tvorom sociálnym a sa stretáva či so svojimi rovesníkmi, priateľmi a kamarátmi.
Tuná ešte jedna vec, ktorú som chcel ešte spomenúť, to je tá prevencia sociálnej izolácie ako rodičov. No ono niekedy sa stáva taká tá skutočnosť, že tá matka, keď je opakovane možno na rodičovskom, na tej materskej a má tie deti za sebou, tak áno, do istej miery akoby dochádzalo k takej tej sociálnej izolácii, ale myslím si, že tam, kde sú tie rodiny a v tom širšom kontexte tie rodinné väzby fungujú, kde prichádzajú v podstate tí starí rodičia, do toho sa zapájajú strýkovia a tety, nemyslím si, že takáto hrozba tej sociálnej izolácie pre takýchto rodičov by tuná hrozila. No a potom už len celkom na koniec, že ten pohľad, to som si takú poznámku urobil, že ekonomika získava. Tak to je, áno, to môže byť taký ten jeden pohľad, ale nemusí to tak celkom byť, lebo ak by neboli to dieťa alebo tie deti, ktoré nie sú ako vychované ako dobre, tak veľakrát môžu byť problémom pre tú spoločnosť, teda tá investícia do výchovy je vždycky tou najlepšou, ktorá len môže byť.
Ďakujem za pozornosť.

Už nebudem dlho hovoriť. Chcem zopakovať to, čo som povedala, tento náš zákon nechce nahradiť škôlky, nechce ich suplovať, chce len umožniť rodičom, ktorí nedostanú miesto v škôlke pre svoje dieťa a potrebujú sa vrátiť do práce, aby, aby tak mohli.
K tomu ešte možno zareagujem na pána poslanca Kuffu, keď hovoril o tých supermarketoch a o mamičkách, ktoré tam pracujú, o tom je legitímna debata. Ale čo v prípadoch takých, ako sú profesie napríklad lekárov a zdravotných sestier? Keď je zdravotná sestra s dvomi deťmi, je sama, žiaľ, a má nočnú službu, kto jej pomôže, ak nemá blízkych, ak nemá susedov, ak nemá? V tejto situácii nikto, pokiaľ si tú službu draho nezaplatí. Čiže práve my chceme myslieť aj na tých, ktorí nemajú to šťastie, že si, že majú okolo seba rodinu, ktorí nemajú to šťastie, že si môžu dovoliť zaplatiť babysitterku, aby tiež mohli pracovať, pretože potrebujú pracovať, zo vzduchu sa nedá žiť, si myslím.
Tieto detské skupiny sme preto aj chceli takto upraviť legislatívne, aby sa nemohlo stávať v budúcnosti, že tie deti budú v nevyhovujúcich podmienkach, že sa proste - z núdze cnosť - urobí niečo, nejakí ľudia sa podujmú, že budú sa starať o deti, nechajú si možno aj za to zaplatiť, ale tie podmienky nebudú vyhovujúce. Tuto presne my hovoríme, v akých podmienkach tie deti musia byť alebo aké tie podmienky musia byť, aby nedochádzalo k tomu, že budú v nevhodných priestoroch alebo v nevhodných podmienkach, že budú sa k nim správať tí vychovávatelia nejak, čo je v rozpore so zákonom, s dobrými mravmi, takže naozaj chceme len podať pomocnú ruku tým, ktorí dnes nie sú schopní nájsť miesto v materskej škole, v jasliach, tým, ktorí potrebujú sa vrátiť na trh práce alebo ktorí chcú, a nikoho nenútime, aby, aby sa o rodinu nestaral a aby odkladal svoje dieťa na 7 dní v týždni. To, že tá služba je ponúknutá, je jedna vec, druhá vec, ako tí rodičia ju využívajú, ale myslím si, že by malo byť v našom záujme, našej spoločnosti, aby sme pomáhali aj ľudom, opakujem ten príklad zdravotnej sestry, ktorá je sama s dvomi deťmi a má aj nočné služby.
Takže ale hovorím, som otvorená aj ďalším pripomienkam, tak ako pani poslankyňa Nicholsonová, tak ak sú aj ďalšie, v druhom čítaní, samozrejme, môžme ich tieto vaše nejaké pripomienky zapracovať a ja predpokladám, že o tomto zákone nepočujeme poslednýkrát, pretože už som dostala avízo z ministerstva sociálnych vecí, že im sa ten zákon celkom páči, že sa im páči myšlienka zriadenia detských skupín, že už dokonca aj by mali vycestovať si to nejako pozrieť, možno už aj boli a pravdepodobne tak, ako je zvykom v tomto parlamente, tento náš návrh neprejde a potom, jak sa zmení niečo v tom zákone, tak prejde, ale už tentokrát bude z dielne ministerstva sociálnych vecí. Musím povedať, že ak aj to tak bude, tak budem sa tešiť, že sme upozornili na problém, že sme ho pomenovali, že sme sa nesnažili populisticky hodiť zodpovednosť na samosprávu alebo na niekoho, ale prišli sme s riešením, a pokiaľ teda ministerstvo si ho osvojí, tak ja aj v mene tých rodičov všetkých sa zo srdca poďakujem. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, ctená kolegyňa, milí kolegovia, v takomto úzkom kruhu dovoľte mi, aby som predložila ďalší z návrhov skupiny poslancov v Balíčku pre šťastnejšie rodiny. Hovorili sme predpoludním o zdraví, o zdravotnej starostlivosti pre deti o tom, že zdravie je prvoradé. Hovorili sme o tom, že čo mladé rodiny s malými deťmi najviac trápi, je nedostatok škôlok alebo miest v škôlkach, ale nepodstatnou vecou, ktorá trápi mnoho mladých rodín, a nielen teda mladých, ale aj iných rodín aj ľudí, je nedostatok finančných prostriedkov.
Podľa nášho názoru rodiny s malými deťmi si zaslúžia osobitnú pozornosť z viacerých dôvodov. Tým hlavným je, že práve oni sú dnes v pásme chudoby oveľa častejšie než akákoľvek iná skupina obyvateľov Slovenska. Každý, kto má alebo mal dieťa, to pozná. S jeho narodením sa začínajú rodičovské starosti, radosti a veľakrát aj existenčné ťažkosti. Rodina, v ktorej jeden rodič zostáva s dieťaťom doma, spravidla to býva mama, zrazu čelí výpadku jedného príjmu. Dostáva síce rodičovský príspevok, ale ten aktuálne v hodnote, ak sa nemýlim, necelých 200 eur mesačne. Predchádzajúci príjem pracujúceho rodiča nijako nenahradí. V situácii, keď životné náklady týchto ľudí prudko stúpajú, povedzme si len, čo také dieťa pri príchode stojí alebo čo všetko mu treba zabezpečiť, výbavičku, postupne plienky, ak je treba strava, ošetrenie, hračky a podobne. Je to pre mnohé rodiny existenčne veľmi ťažká doba. Nie je preto nijakým prekvapením, že podľa pravidelného merania rizika chudoby, ktoré robí Eurostat, sú na Slovensku chudobou ohrozované najmä domácnosti s deťmi. Zisťovanie o príjmoch a životných podmienkach domácností v roku 2011 ukázalo, že v pásme chudoby na Slovensku žije takmer tretina rodín s tromi a viac závislými deťmi, je to 32,6 % a viac ako štvrtina osamelých rodičov s najmenej 1 dieťaťom, čiže neúplné domácnosti 26,4 %. To je výrazne viac ako pri akomkoľvek inom type skúmaných domácností a na prekvapenie tiež oveľa viac než napríklad v domácnostiach dôchodcov. Rodiny s malými deťmi sú teda v pasci. Majú množstvo mimoriadnych výdavkov, ale stratia jeden príjem a šanca privyrobiť si je minimálna. Odrádza ich Ficovo znevýhodnenie práce na dohodu, odvody a veľmi nízka atraktivita čiastočných pracovných úväzkov. Je zrejme len jeden rozumný spôsob, ako zodpovedným rodičom pomôcť, vytvoriť im podmienky, za ktorých budú môcť vypadnutý príjem v kombinácii s rodičovským príspevkom aspoň čiastočne nahradiť. Preto novela v balíku opatrení pre šťastnejšiu rodinu predstavila aj riešenie, ktoré výrazne zlepší rodičom šance legálne si privyrobiť. Konkrétne navrhujeme, aby rodič poberajúci rodičovský príspevok mohol legálnou pracovnou činnosťou na dohodu zarobiť ročne až do 3 736 eur, pričom celý takýto zárobok bude zároveň oslobodený od platenia odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne z tohto príjmu, oslobodený od platenia dane z príjmu, keďže ide o príjem nižší ako nezdaniteľný základ dane, a oslobodený od povinnosti podávať daňové priznanie po prekročení hranice 50 % nezdaniteľného základu dane, ako dnes prikazuje zákon o dani z príjmu. Inými slovami, ak súhrnný ročný príjem poberateľa rodičovského príspevku z práce na dohodu nepresiahne výšku nezdaniteľnej časti základu dane z príjmu fyzickej osoby pre príslušný kalendárny rok, pre rok 2013 je to 3 735,94 eura - táto suma sa každoročne zvyšuje - môže si rodič ponechať celú zarobenú sumu a zároveň bude ušetrený byrokracie. Dnes si rodičia tiež môžu privyrábať, pretože nápad SMER-u zakázať prácu pri poberaní rodičovského príspevku, našťastie, neprešiel, ale zo zarobenej sumy viac ako tretinu musia zaplatiť na odvodoch, nehovoriac o absurdnej byrokracii okolo práce na dohodu.
Takže zhrnutie, navrhujeme, aby rodič mohol popri poberaní rodičovského príspevku zarobiť prácou na dohodu ďalších 3 736 eur za rok, resp. 311 eur mesačne, z ktorých nebude musieť platiť žiadnu daň ani žiadne odvody. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, milá kolegyňa predkladateľka, milé kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 799, ako spravodajca určený výborom uznesením č. 89 z 21. novembra 2013 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 777 z 8. novembra 2013 navrhol prideliť návrh zákona aj na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 odsek 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie:
- Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán podpredseda, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážená kolegynka, pani poslankyňa predkladateľka, vážený pán kolega spravodajca, vážení kolegovia ostatní a pani kolegyňa, na tejto schôdzi nie je žiadny vládny návrh zákona, ktorý by znova a znova zhoršoval podmienky podnikania, zvyšoval dane, znižoval odvody, tak iba, prepáčte, že z tréningových dôvodov som si dovolil vystúpiť v rozprave k zákonu (povedané so smiechom), k návrhu zákona alebo novele zákona o sociálnom zdravotnom poistení a dokonca i dani z príjmov, ktorý tu predniesla pani kolegyňa Janka Žitňanská, tak aby som nevyšiel z cviku.
No aby som teda nevyšiel z cviku, tak budem kritický, pretože tento návrh sa mi nepáči a trošku mi to pripomína tie sociálne inžinierske cvičenia, ktoré tu predvádza pán minister Richter obvykle, čiže tentokrát ste ho úspešne nahradili. Stačí si spomenúť, ako pán minister Richter zaviedol odvody z dohôd, kde vy vlastne teraz chcete urobiť výnimku pre ženy, ktoré poberajú rodičovský príspevok. Pardon, ja si to tuná takto, nemám tu notebook, takže takto použijem, ak by bol poruke tak fajn, bude to lepšie, ako pozerať do iPhonu, dobre, tak, tak, tak. (Krátka pauza.) Dobre.
Takže tak ako pán Richter, pán minister, zaviedol platenie odvodov z dohôd veľmi nepremysleným a jánošíkovským spôsobom a postihlo to úplne všetkých dohodárov, či majú príjem na dohodu jedno euro mesačne symbolickú za to, že povedzme vedú nejaký detský krúžok, alebo či skutočne zneužívali, zneužívali odvodový systém a zarábali touto cestou na dohodu tisíce eur mesačne a neplatili z toho odvody, tak potom pán minister v rámci sociálneho inžinierstva sem priniesol zmenu, ktorá sa týkala študentov, tak študenti do 18 rokov nemusia platiť odvody, ak zarobia do 68 eur, študenti od 18 rokov vyššie do 26 môžu zarobiť 159 eur a neplatia z toho odvody. No úplne učebnicové, učebnicové príklady toho, ako sa dá sprzniť odvodový systém, čo je veľmi citlivý mechanizmus jednak kvôli tomu, že nám významne ovplyvňuje kvalitu podnikateľského prostredia, jednak jeho dôsledkami je aj zamestnanosť, resp. nezamestnanosť, ktorú máme na Slovensku.
Čiže toto sú veľmi citlivé otázky, kde si z toho netreba robiť v žiadnom prípade pole pre nejaké experimenty a dobre si zvážiť, čo, kedy a kto navrhne. A z pohľadu opozičného poslanca je také veľmi ľúbivé navrhnúť niečo, čo zlepší životné podmienky rodín, lebo áno, samozrejme, takéto opatrenie bezpochyby zníži dane, zníži odvody mladým rodinám a zlepší ich životné podmienky, o tom sa hádať určite nebudem, ale je potom dôležité, že keď ten opozičný poslanec šťastnou náhodou alebo teda premyslenou svojou činnosťou si vybojuje miesto v ďalších voľbách na opačnej strane barikády a stane sa vládnym poslancom či dokonca členom exekutívy, aby to, čo veselo prednášal v opozícii, bol schopný svojim voličom dodržať a premietnuť do kvalitných zákonov, aj keď bude tie zákony sám písať z pozície či už ministra, štátneho tajomníka alebo vládneho koaličného poslanca. Čiže z tohto pohľadu tento zákon nie je dobrý, pretože určite by som sa podeň ako potenciálny člen budúcej vládnej koalície nepodpísal, pretože ja by som sa podpísal radšej pod zákon, ktorý tu prináša pán Štefanec, ktorý systémovejším spôsobom navrhuje, aby sa oslobodili dohodári spod platenia odvodov v prípade, že ich mesačný, resp. ročný po tom prepočte príjem, to už je technika, nepresiahne 200 eur na mesiac. To je systémové opatrenie, ktorým sa jednak zamedzia špekulácie pri zneužívaní dohôd, ak by tam šlo o vyššie príjmy, jednak tí dohodári, kde tá dohoda plní svoj účel ako istý spôsob privyrobenia, alebo možno aj symbolické odmeny za nejakú občiansku aktivitu a podobne, kde by to splnilo svoj účel a zároveň štátna kasa by o nič neprišla. Čiže kritizujem to, že tu sa má dať výnimka práve len osobám, ktoré poberajú rodičovský príspevok a ktorí sa teda starajú podľa zákona o rodičovskom príspevku v zásade o dieťa do 3 rokov veku, prípadne do 6, ak je dieťa zdravotne postihnuté.
Kritizujem to napríklad preto, lebo možno niekto povie, to sú také technické prkotinky, ide o princíp, no ja si nepomôžem, mne častokrát naozaj ide o tie technické prkotinky, ale zároveň mi ide aj o princíp, čiže keď už teda má byť zvýhodnená mladá rodina, tak chcem pripomenúť, že keď sa teda rodič stará o dieťa vo veku do 3 rokov, tak poberá nielen rodičovský príspevok, ale môže napríklad poberať aj tzv. jasličkovné, čiže príspevok na starostlivosť o dieťa a neviem, prečo by takéto osoby už mali byť vylúčené z tejto pozitívnej zmeny, a, samozrejme, zhruba polovica matiek po pôrode poberá materské. Čiže nevidím dôvod, prečo by takéto osoby, ktoré poberajú materské, keď už teda mali byť vylúčené z tejto výnimky.
Ten princíp, že by to malo byť v súhrne za rok do výšky čiastky, nezdaniteľnej čiastky na daňovníka, čo je momentálne pre tento rok plus-mínus 3 800 eur ročne, môže byť v poriadku, tá suma, čiže niečo okolo 315 eur mesačne zodpovedá tomu účelu, s tým by som súhlasil, len ste si to strašne zjednodušili. Áno, to sa povie, v druhom čítaní sa to vyladí. Len to nie je také jednoduché, že napíšete do odseku 2, do § 140a ods. 2, že "ak súhrnný ročný príjem..."
No v sociálnom poistení neexistuje inštitút ročného zúčtovania, čiže posudzovanie toho ročného príjmu, ako by sa robilo? To by technicky jednoducho nefungovalo, toto skrátka pri všetkej snahe sa takto dnes navrhnúť nedá. Čiže zase sa obraciam na kolegu Štefanca, ktorý by tiež určite rád navrhoval sumu 2 400 eur ročne, lebo to je spravodlivejšie, ale s vedomím, že neexistuje žiadne ročné zúčtovanie v sociálnom poistení, tak hovorí o 200 eurách mesačne. Čiže aj keď to možno nie je tak spravodlivé, ale nemožno sa orientovať v sociálnom poistení na celoročný príjem, lebo sa to skrátka nedá zhodnotiť, nedá vyhodnotiť. Takto to, takto to momentálne fungovať nebude. To je, ako keby ste sem doniesli zákon, že - pán minister Richter - od zajtra bude zavedený UNITAS, pretože potrebujeme tu mať spravodlivý systém ročného zúčtovania, tak nech to funguje. No toto keby aj s väčšinou prešlo v tejto snemovni, čo je, samozrejme, čistá utópia, tak sú skrátka veci, ktoré môžu byť reálne, sú veci, kde treba sa trošku držať pri zemi. To isté potom platí pre zdravotné poistenie, tam ste to vlastne zduplikovali s tým rozdielom, že v zdravotnom poistení existuje ročné účtovanie. A zase ročné zúčtovanie v zdravotnom poistení je veľmi možno jednoduchý, ale na druhej strane aj veľmi komplikovaný inštrument a takto sa to v zdravotnom poistení jednoducho robiť nedá. To by vôbec nefungovalo. Opakujem, ak by mali mať túto výhodu len osoby, ktoré poberajú rodičovský príspevok, tak by to, tak by to pozitívne postihlo - takáto pozitívna diskriminácia - len časť osôb, ale myslím si, že tento problém platenia odvodov z dohôd je omnoho komplexnejší, a toto sú, toto je návrh, ktorý je vytrhnutý z kontextu.
No a článok III, novela zákona o dani z príjmov, to je, ten článok je úplne zbytočný. Vy vlastne navrhujete, aby takáto osoba nemusela podávať daňové priznanie. No neviem, kto toto konkrétne písal, ale ten, kto to písal, nerozumie zákonu o dani z príjmov, pretože ak má niekto príjmy len z dohody, čiže zo závislej činnosti, tak nemusí podávať daňové priznanie, pretože na základe jeho žiadosti mu urobí ročné zúčtovanie jeho zamestnávateľ. Čiže daňové priznanie sa tam jednoducho nepodáva aj bez toho, že by ste museli hneď meniť zákon.
A druhá vec je tá, že predstavte si prípad, skúsim to namodelovať. Nejaká osoba, ktorá teda poberá rodičovský príspevok, bude mať príjem z nejakej tej dohody, nie celý rok, každý mesiac pravidelne, ale povedzme pol roka. A čoby! V extrémnom prípade iba jeden mesiac a za ten jeden mesiac zarobí povedzme 3 000 eur. Čiže nepresiahne tú hranicu 3 800 eur, nemusí podávať daňové priznanie podľa tohto, čo ste navrhli, čo vyzerá na prvý pohľad fajn. Lenže keď má niekto mesačný príjem 3 800 eur lebo 3-tisíc eur, tak odpočíta si pri výpočte dane nezdaniteľnú časť 316 eur tohto roku a z toho zvyšku platí preddavok na daň. Čiže predstavte si, že zhruba z 2 700 eur sa skrátka musí zaplatiť 19 % ako preddavok na daň, čo je plus-mínus nejakých 500 eur, a keď sa nepodá daňové priznanie, keď sa neurobí ročné zúčtovanie, v takomto prípade tých 500 eur zostane štátu. Čiže to, čo ste chceli povedať, že tá osoba vlastne neplatí dane, by nebola pravdou, pretože tá osoba, by tej osobe by ten zamestnávateľ strhol 500-eurové preddavky a bez daňového priznania alebo ročného zúčtovania by jej ten štát, ten daňový úrad tých 500 euro jednoducho nevrátil. Čiže tuto nie je správna cesta, takto sa to nerobí.
Dobre, rozumiem tomu, že je to súčasť vášho balíčka pre mladé rodiny, ale nie je to urobené dobre, a keďže som možno v niektorých veciach puntičkár, nemôžem sa postaviť za taký zákon, je mi ľúto.