29. schôdza

Pozrite sa, ja si myslím, že netreba dávať podanie na Ústavný súd, lebo ako som sa tu pozeral, tak hlavami prikyvovali aj poslanci SMER-u a zdá sa mi, že taká veľká zhoda, ako tu je, taká tu ešte nebola. Ja súhlasím s pánom Chrenom aj s pánom Matovičom, dokonca, čo ma prekvapuje, ale aj s pánom Osuským, jednoducho ten zákon je dobrý, ale je to len prvý krok ako na ceste. A keby sme ho podporili do druhého čítania a všetci sa zhodli, aj keď viem, že mestské zastupiteľstvá, starostovia a primátori budú protestovať, budú pýtať peniaze, ale teda jednoducho mne sa zdá naozaj nespravodlivé a neviem, možnože by ma aj zaujímalo, pán Kadúc, či máte aj z praxe nejaké vedomosti o tom, že niekto si niekde zlomil nohu, a teda bol teda za to nejakým spôsobom potom potrestaný alebo niesol nejaké dôsledky?
Všetci sme presvedčení, že je to protiústavné, a bol by som rád, keby sme sa tu zhodli a keby to prešlo, ja neviem, 120 hlasmi a dohodli sme sa tak, že v druhom čítaní jednoducho rozšírime tú nepovinnosť na všetkých ako.
To je všetko, ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predkladám tento návrh zákona spolu s kolegom Jánom Hudackým a Jánom Figeľom.
Cieľom návrhu zákona je zavedenie maximálnej výšky celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Predložený návrh zákona o spotrebiteľských úveroch ustanovuje, že celkové náklady spotrebiteľa za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmú prevýšiť výšku ustanovenú vyhláškou ministerstva financií, inak bude zmluva neplatná. Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so spotrebiteľským úverom. Do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musel navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
Návrh novely taktiež pri definícii spotrebiteľského úveru vypúšťa slová o spotrebiteľskom úvere z dôvodu, aby každá pôžička, úver, odložená platba alebo obdobná finančná pomoc poskytnutá spotrebiteľovi na základe zmluvy bola považovaná za spotrebiteľský úver. Aplikačná prax potvrdila, že veritelia často nazývajú klasické spotrebiteľské zmluvy inými názvami, pričom podľa obsahu zmluvy ide jednoznačne o zmluvu o spotrebiteľskom úvere.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Toľko predložený návrh zákona, viac poviem v rozprave, do ktorej sa ako prvý hlásim. Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, vážený predkladateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, vystúpil k návrhu poslancov Pavla Zajaca, Jána Hudackého, Jána Figeľa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 825, ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa rokovacieho poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 29., t. j. dnešnej schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli, a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uvedený návrh zákona Národná rada prerokovala v druhom čítaní;
a po druhé v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 832 z 13. januára 2014 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory:
- pre financie, rozpočet,
- ústavnoprávny,
- pre sociálne veci a
- pre hospodárske záležitosti.
Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet.
Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Dámy a páni, na tejto schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky máme šesť návrhov zákonov, ktoré sa dotýkajú nejakým spôsobom spotrebiteľských úverov, nebankových, pôsobenia nebankových spoločností a pôsobenia exekútorov.
Jeden z nich je vládny návrh zákona, ministerstva hospodárstva, ktorý rieši predaj na diaľku, ale dotýka sa aj ďalších zákonov. Ďalší predkladajú vládni poslanci za stranu SMER, tí riešia problematiku spotrebiteľských úverov, boja proti nebankovkám, tri návrhy zákona predkladá Lucia Žitňanská spolu s kolegom Miroslavom Beblavým, jeden návrh predkladám ja o spotrebiteľských úveroch a jeden predkladá Alojz Hlina.
Prečo k tomu došlo, že takáto iniciatíva poslancov Národnej rady, ale aj vlády k tejto problematike? Nuž preto, že na súdoch máme jeden milión exekúcií, z nich väčšina je od nebankových spoločností. Predsedkyňa sudcov, Združenia sudcov Slovenska hovorí, že niekoľko exekučných úradov blokuje činnosť našich súdov. Hovorí o tom štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti a denne sa stretávame s občanmi, ktorí nevládzu splácať niekoľko stovák, tisíc percent nebankovým spoločnostiam. Ako k tomu došlo?
V roku 2010, v marci roku 2010 vláda Roberta Fica priniesla do parlamentu návrh zákona, ktorým sa zrušil zákon, na základe ktorého boli ohraničené stropy pri nebankových spoločnostiach, teda pri spotrebiteľských úveroch. Doniesol to do parlamentu minister financií Ján Počiatek, gestoroval to predseda finančného výboru Jozef Burian, ale za nich mal zodpovednosť ako predseda vlády Robert Fico, bol to vládny návrh zákona a títo traja páni spustili na Slovensku úžernícky klondike. Nebankové spoločnosti, pôžičkárne vyrástli ako huby po daždi a začali ponúkať občanom Slovenska spotrebiteľské úvery, kde po nich žiadali vysoké úroky, ale aj rôzne poplatky, a tým pádom občania Slovenska nevládali toto splácať, nato nastúpili rozhodcovské súdy, ktoré veľakrát s týmito nebankovými spoločnosťami spolupracovali, a následne nastupuje exekútor, ktorý si túto vraj oprávnenú pohľadávku vymáha. Samozrejme, to sa neudialo hneď, ale postupne, až v roku 2012 s hrôzou sme zistili, že na Slovensku máme len za rok 2012 540-tisíc exekúcií. V našom navrhovanom zákone - poprosil by som technikov o premietnutie tabuľky. (Premietanie tabuľky na obrazovkách v rokovacej sále.) V našom navrhovanom zákone... (Reakcie z pléna.) Nemám to väčšie. Dobre.
V našom navrhovanom zákone sa snažíme navrhnúť to, čo tu do toho marca 2010 platilo, a to maximálne stropy pri spotrebiteľských úveroch. Do roku 2010 sa hovorilo o odplate, maximálnej odplate, ktorú spotrebiteľ má zaplatiť, my v tomto navrhovanom zákone používame celkové náklady spotrebiteľa. Tieto celkové náklady spotrebiteľa sa nachádzajú už dnes v zákone o spotrebiteľských, teda pri spotrebiteľských úveroch v § 2 ods. g), v úvode pri uvedení návrhu zákona som to prečítal, čo všetko sú celkové náklady spotrebiteľa. Naozaj celkové náklady spotrebiteľa zahŕňajú všetky poplatky, ktoré spotrebiteľ musí zaplatiť tomu, kto mu poskytne pôžičku, a tieto, tieto celkové náklady spotrebiteľa, navrhujeme, aby svojou vyhláškou ministerstvo financií ako pri jednotlivých úveroch, svojou vyhláškou vydalo, a predkladáme aj návrh vyhlášky a definujeme, že tento, tieto celkové náklady spotrebiteľa nesmú prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov, alebo teda súčasne nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá štvornásobnej hodnote váženého priemeru ročnej percentuálnej miery nákladov.
Dámy a páni, v návrhu zákona nie je nikde definované slovo úžera, ale týmto maximálnym stropom, ktorý nemôže byť viac ako štvornásobok vážených priemerov, ten vážený priemer je dnes na úrovni zhruba 17,5 %, krát 4 znamená, maximálne náklady spotrebiteľa by nemohli byť viacej ako 70 %, plus pri ďalších typoch jednotlivých úverov by to mohlo ministerstvo rozčleniť. Tabuľku, ktorú som vám ukázal pred chvíľou, je len ilustračná a ministerstvo by mohlo jednotlivé typy úverov rozčleniť ešte aj inak. Ale ten strop, ten štvornásobok vážených priemerov zo všetkých úverov, ktoré boli poskytnuté a ktoré eviduje Národná banka Slovenska, celkové náklady spotrebiteľa by nesmeli byť vyššie ako tento štvornásobok vážených priemerov. Tento štvornásobok vážených priemerov považujeme za hranicu úžery. Sme presvedčení o tom, že tento strop musí byť jasne exaktne zadefinovaný, aby všetkým, ktorí poskytujú pôžičky, ktorí zastupujú poškodených klientov na súdoch, ale aj samotným sudcom, aby bolo jasné, že ten, kto bude pýtať viac, ako je tento strop, tak jeho zmluva bude neplatná a klient bude mať vrátiť tomu, kto mu požičia, iba istinu. Sme presvedčení, že takto zadefinujeme úžeru.
Podobný návrh zákona predkladá aj Lucia Žitňanská spolu s Mirom Beblavým. Oni definujú tento strop ako 70 % plus základný úrok Európskej centrálnej banky. A niečo podobné navrhujú aj v svojom návrhu zákona aj poslanci za stranu SMER, kde definujú najväčšiu maximálnu prípustnú odplatu, ktorú navrhujú ako dvojnásobok všetkých, priemeru bankových úverov. Ja už som, keď predkladali tento návrh zákona, povedal, že túto definíciu nemajú v tej vyhláške, ktorú predkladajú úplne striktne a jasne vymedzenú, a ponúkal som im, aby sa pozreli na nami navrhované riešenie, a ak by teda neprešiel náš návrh zákona, sme ochotní spolupracovať a ponúknuť naše riešenie, ktoré by bolo zahrnuté nimi do ich návrhu zákona, ktorý už prešiel prvým čítaním a má pravdepodobne väčšiu šancu prejsť, a teda prejsť v Národnej rade aj cez druhé čítanie. Takže v druhom čítaní sme ochotní vylepšiť ich návrh zákona, aj tento maximálny strop úrokov, plus sme povedali, Lucia Žitňanská to navrhla, že sme ochotní zapracovať aj ďalšie návrhy opozície do vládneho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pani podpredsedníčka, chcem vás informovať aj Národnú radu, že k tomu ďalšiemu bodu, to znamená, že k návrhu zákona o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov sme dostali stanovisko ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, v ktorom sa píše, že nemáme námietky proti zavedeniu inštitútu predmetného návrhu, ale že potrebujú viac času.
Takže navrhujem, aby sme tento návrh zákona presunuli na ďalšiu, teda marcovú schôdzu. Mám ináč aj, aj podporu troch klubov.

Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Jedná sa o návrh novely, podľa ktorého sa zvyšuje limit na možnosť pracovať na dohodu pre študentov do 25 rokov na úroveň 200 eur. Vieme, že po zmenách, ktoré urobila súčasná vláda a ktoré postihli najmä úroveň zamestnanosti na Slovensku, sa zmeny týkali vyššieho zodvodnenia prác na dohodu. Počet ľudí, ktorí pracujú na dohodu, klesol zhruba na tretinu. Predtým bol na úrovni 600-tisíc, dnes je o 200-tisíc menej. Postihnuté sú najmä citlivé sociálne skupiny, mladí ľudia do 25 rokov a dôchodcovia. Mám za to, že najmä u mladých ľudí je potrebné podporovať pracovné návyky, aby boli lepšie pripravení na trh práce, aby sme aj zlepšili úroveň zamestnanosti. Na Slovensku máme jednu z najhorších úrovní nezamestnanosti mladých ľudí do 25 rokov. Až každý tretí človek nemá pracovné skúsenosti. Preto je potrebné vytvárať im podmienky jednak zo strany vzdelávacieho systému, ale aj zo strany legislatívy. Preto jeden takýto návrh predkladám. Pripomínam, že keď sa zvýšili dramaticky odvody na práce na dohodu, tak sme vytvorili tlak a navrhovali, aby táto úroveň bola na úrovni 190 eur mesačne, aby sa nemuseli platiť zvýšené odvody pre študentov do 25 rokov, ktorí si zarobia minimálne 190 eur a maximálne 190 eur mesačne. Po tlaku sa stanovila táto úroveň na hranici 155 eur, tento rok sa zvyšuje na 159 eur, a keďže som presvedčený, že túto hranicu je potrebné zvýšiť, navrhujem limit na úrovni 200 eur.
Navrhovaná právna úprava nemá žiadny dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily ani žiadne organizačné zabezpečenie.
Čo sa týka zamestnanosti aj podnikateľského prostredia, tak som presvedčený, že dopad na tieto oblasti je pozitívny. Preto si vás dovoľujem požiadať o podporu uvedenej novely zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle rokovacieho poriadku vystúpila k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 834 z 13. januára 2014 navrhol prideliť návrh zákona na prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho spracovanie. Zároveň konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitostí podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel. Návrh zákona odôvodnil pán navrhovateľ.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
Zároveň odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie:
- Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a odporúčam, aby výbory prerokovali návrh v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, skončila som svoju spravodajskú informáciu, prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.

Vážené dámy a páni, vážený pán predkladateľ, veľmi stručne sa chcem vyjadriť k tomuto návrhu zákona a chcem povedať, že poslanci za Kresťanskodemokratické hnutie tento návrh zákona podporia do druhého čítania. KDH sa postavilo od prvej chvíle na stranu študentov, ako sa objavili zámery vlády obrať ich o časť zárobkov z brigád, a medializácia problému aj v osobe nášho podpredsedu pre ekonomiku Miloša Moravčíka pomohla študentom sa zmobilizovať a sme radi, že si vyrokovali akú-takú úľavu, teda oslobodenie do výšky príjmu študenta určeného percenta z priemernej mzdy. Aj preto vlastne narástla oslobodená časť z minuloročných 155 eur na tohoročných 159 eur. A hlavne preto som ešte chcela povedať, teda vystúpiť aj v záverečnom slove, škoda, že nebola diskusia k tomu, aby som teda povedala, že toto podporíme v druhom čítaní, by sme eventuálne, ak to prejde do druhého čítania, mohli komunikovať najmä o tom, že pokiaľ som to dobre prečítala a pochopila, tak táto suma 200 eur nebude valorizovaná. To znamená, že KDH už predkladalo alebo navrhovalo také riešenie, ktoré by počítalo s oslobodením od odvodov do úrovne životného minima, ktoré je v súčastnosti 198 eur aj nejaké centy, a teda blízke k tomu, k tej sume 200 eur, a tým pádom by sa tá suma valorizovala. Ale keďže to je iný návrh, podobný, a je len určená suma do výšky oslobodenia 200 eur, tak si myslíme, že by sa mohla rozšíriť aj o povinnosť valorizácie, ak teda to bude aktuálne, ak to snemovňa bude citlivá na takýto zaujímavý a pre študentov dôležitý návrh.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, návrh ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Lucia Nicholsonová a Jozef Mihál s cieľom odstrániť pochybnosti o súlade zákona o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej teda len zákon o pomoci v hmotnej núdzi, s Ústavou Slovenskej republiky, ďalej len ústava.
Zákon o pomoci v hmotnej núdzi schválila Národná rada Slovenskej republiky dňa 26. novembra 2013, čím súčasne prelomila veto prezidenta Slovenskej republiky, ktorý uvedený zákon pôvodne prijatý 29. októbra 2013 vrátil Národnej rade Slovenskej republiky s niektorými výhradami. Strana Sloboda a Solidarita hlasovala proti tomuto návrhu z dôvodu existencie pochybností prezentovaných viacerými subjektmi o súlade schvaľovaného zákona s ústavou. Napriek tomu, že predkladatelia sú si vedomí, že právne normy možno vykladať reštriktívne aj extenzívne, ako aj napriek tomu, že oprávnenie vyslovovať konečný záver o súlade zákona s Ústavou je výlučne v kompetencii Ústavného súdu Slovenskej republiky, poslanci strany Sloboda a Solidarita sa pri hlasovaní riadili svojím poslaneckým sľubom a za zákon v predloženej podobe pri súčasnom ústavnom rámci nezahlasovali.
Predkladatelia tohto návrhu ústavného zákona nejdú nad rámec zákona o pomoci v hmotnej núdzi v podobe, v akej bol 26. novembra 2013 schválený, ale v súlade s jeho znením konkretizujú doterajšie veľmi všeobecné a príliš proklamatívne ustanovenie čl. 39 ods. 2 ústavy tak, aby do budúcna nevznikali pochybnosti o súlade zákona o pomoci v hmotnej núdzi s ústavou. V procese schvaľovania návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi rezonovala všeobecná zhoda veľkej časti poslancov Národnej rady na zvýraznení princípu zásluhovosti v oblasti pomoci v hmotnej núdzi, čo možno len oceniť. Avšak bez toho, aby sa odstránili pochybnosti o súlade schválenej normy s ústavou, bude existovať permanentná hrozba vyslovenia nesúladu prijatej normy s ústavou zo strany Ústavného súdu Slovenskej republiky. A ak sa tak stane, bude verejnosť celkom oprávnene spätne vnímať všetky aktivity vlády súvisiace so zavádzaním princípu zásluhovosti do systému hmotnej núdze iba ako správne načasovaný, ale krátkodobý marketingový ťah, pri ktorom sa možno aj vopred počítalo s tým, že schválený zákon bude mať životnosť do zverejnenia nálezu Ústavného súdu a že vina za neúspech celej myšlienky sa potom zvalí na Ústavný súd.
Keďže návrh zákona bol 26. novembra 2013 schválený hlasmi poslancov strany SMER - sociálna demokracia, ako aj s hlasmi deviatich poslancov z poslaneckého klubu OĽaNO, je s pomocou šiestich hlasov poslancov strany SaS zabezpečená pohodlná ústavná väčšina pre prijatie predkladaného ústavného zákona. V procese schvaľovania bude strana SaS mimoriadne flexibilne a ústretovo pristupovať k pozmeňujúcim návrhom z ktorejkoľvek časti politického spektra s cieľom dosiahnuť úplnú stotožnenosť relevantných politických strán s konečným znením návrhu tak, aby do budúcna už nevznikali pochybnosti o súlade Ústavy so zákonom o hmotnej núdzi schváleným 26. novembra 2013. Návrh ústavného zákona je v súlade s inými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh ústavného zákona nebude mať vplyv na verejné financie, podnikateľské prostredie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti ani sociálny vplyv. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Predmetný návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Predseda Národnej rady preto návrh ústavného zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze, zároveň vo svojom rozhodnutí č. 793 z 2. decembra 2013 navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali:
- ústavnoprávny výbor,
- výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj,
- výbor pre sociálne veci a
- výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom predloženého návrhu je odstrániť pochybnosti o súlade zákona o pomoci v hmotnej núdzi s Ústavou Slovenskej republiky.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že uvedený návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 793.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu.