29. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Sa ospravedlňujem, že som vás odsunula, ja budem hovoriť veľmi krátko. Chcem iba povedať, že po celý ten čas, čo sa teda pripravoval ten zákon alebo návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý napokon teda Národná rada Slovenskej republiky aj schválila, vediac, čo sa v tom návrhu zákona ocitne, som očakávala alebo teda sme očakávali, že to bude súbežne s návrhom novely ústavy, kde sa budú novelizovať práve tie články ústavy tak, aby to bolo v súlade s tým zákonom.
Ja si myslím, že nie je správne, to je fakt, nie je správne, keď sa má ústava prispôsobovať zákonom. Myslím si, že by sme mali v prvom rade dbať o to, aby sme v tejto Národnej rade Slovenskej republiky prijímali len také zákony alebo len také návrhy, ktoré už sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. To sa však v tomto prípade nestalo. A preto, prosím, chápte túto našu snahu ako úprimnú snahu o to, aby sa ten zákon o pomoci v hmotnej núdzi dal do súladu s ústavou. Ten čl. 39 hovorí úplne jasne. Tam ide o nepodmienené dávky, ktoré prináležia každému, kto sa ocitne v hmotnej núdzi. Jediné, čo touto novelou sledujeme, je to, aby bolo možné podmieniť poberanie dávok v hmotnej núdzi nejakou aktivitou, pretože my sme to hovorili už niekoľkokrát, s filozofiou toho zákona, ktorý tu bol schválený, my problém nemáme. My len chceme, aby to bolo v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, aby nevznikali žiadne pochybnosti. Viete veľmi dobre, že sa vyzbieralo 30 podpisov od poslancov. Obrátili sme sa na Ústavný súd práve z toho dôvodu, že od začiatku sme namietali nesúlad s ústavou. Nie preto, že by sme nesúhlasili s tým princípom zásluhovosti, ktorý ste do toho vniesli, do poberania dávok v hmotnej núdzi, ale práve preto, že si myslíme, že trvácnosť toho zákona a to, aký bude mať úspech, a zavedenie teda do tej aplikačnej praxe, úzko súvisí s tým, či je alebo nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, resp. s čl. 39, ktorý sa snažíme novelizovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená kolegyňa, ja som podpísala ten návrh, ktorý ste pripravili, podania na Ústavný súd, pretože tiež si myslím, že v niektorých častiach ten zákon v hmotnej núdzi je v rozpore s ústavou.
Považujem ale za perverzné, prepáčte, že používam tento výraz, za perverzné prispôsobovať ústavu zákonu, a nie naopak. To je proste chorý princíp. Tak keď máme pocit, že ústava je zle nadstavená, tak si dajme diskusiu o ústave, a keď si dáme diskusiu o ústave a rozhodneme sa, že našu úroveň sociálneho štátu chceme dizajnovať inak, tak to dajme do ústavy a podľa toho píšme zákony, ale, ospravedlňujem sa, nie naopak. Považujem za perverzné meniť ústavu v situácii, keď som presvedčená, že princíp zásluhovosti sa dá zakomponovať do zákona o hmotnej núdzi aj bez toho, aby sme zmenili ústavu, len proste trošičku iným spôsobom. Je mi ľúto, ale vláda si túto robotu nedala. A dovolím si upozorniť na účelové novely ústavy a jeden exemplárny príklad účelovej novely ústavy sme tu už mali. Jednu účelovú novelu ústavy sme napríklad prijímali kvôli Ficovmu zákonu o preukazovaní pôvodu majetku. Menili sme jeden zo základných a nosných článkov ústavy, ktorý sa týka ochrany vlastníckeho práva, zákon o preukazovaní pôvodu majetku je vlastne dnes jedným zdrapom papiera, pretože nikto na základe neho nebol postihnutý.
Veľmi pekne apelujem aj na kolegov z opozície, keď máme také výhrady voči tejto vláde a tejto vládnej väčšine, pokiaľ ide o dodržiavanie ústavnosti a nejakých základných princípov, na ktorých proste stojí tento štát, tak jedným zo základným princípov je podľa mojej mienky nedotknuteľnosť ústavy v tom zmysle, že nemôžeme si prispôsobovať ústavu zákonu, ale musí to platiť naopak. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Možno to bude znieť absurdne ako od predkladateľky alebo od jednej z predkladateliek tohto návrhu zmeny ústavy, ale ja s vami vo všetkom súhlasím. To, ja s vami vo všetkom súhlasím. Táto situácia vôbec nemala nastať a ona by nenastala, keby sa väčšina z tejto snemovne nezbláznila a nešla proti tomu, načo sľubovala alebo teda skladala sľub, keď prisahala na Ústavu Slovenskej republiky, že si ju bude ctiť. Pretože to, čo ste schválili v tejto snemovni, je vrcholne protiústavné. To je druhá vec, že z našej strany toto tiež chápte ako pokus na to upozorniť. A ja som veľmi rada, že pani poslankyňa vystúpila a povedala to, čo povedala. Faktom ale je, že my si v tomto spytovať svedomie nemusíme. A všetci tí, ktorí zahlasovali proti protiústavnému návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, tí, ktorí by si mali spytovať svedomie, to sú tí, ktorí zaňho zdvihli ruku. A ja som veľmi zvedavá, ako sa vysporiadajú jednak s týmto návrhom, lebo ono je to tak trošku aj test, a jednak s tým, ako potom v náleze rozhodne Ústavný súd Slovenskej republiky, pretože budete mať veľký problém všetci, ktorí ste zahlasovali za protiústavný zákon o pomoci v hmotnej núdzi.

Ďakujem pekne za slovo. Neviem, kde začať, pretože tento problém má viacero rovín, ale teda nadviažem na kolegyňu a hlavne nadviažem na kolegyňu Luciu Žitňanskú, ktorej takisto ďakujem za jej príspevok, čo teda takisto vyznieva paradoxne, pretože teda má úplnú, ale úplnú pravdu. Takto sa to robiť nemá. Ale toto je výčitka pre vládu, resp. jej v tejto téme veľmi blízkych spojencov, resp. pána splnomocnenca priamo, ktorí si svoju domácu úlohu neurobili dobre.
Čiže najskôr sa mala otvoriť diskusia o zmene ústavy a potom sa mal meniť zákon o dávkach v hmotnej núdzi a takéto zmeny by podľa môjho názoru podporila možno drvivá väčšina tejto snemovne. A nieže ústavná väčšina, ale drvivá väčšina tejto snemovne. Čiže ten postup, ktorý zvolil vládnuci SMER - SD spolu so splnomocnencom Pollákom, jednoducho nebol dobrý, to sa urobilo úplne naopak, ako sa urobiť malo. No ak my teraz ako opoziční poslanci tu chceme tento stav napraviť, ja si nerobím žiadne ilúzie, že nám SMER - SD, resp. pán splnomocnenec podporí túto novelu ústavy, keď už nie kvôli ničomu inému, tak kvôli vlastnej ješitnosti, pretože kto by si už len pripustil, že to urobili úplne babrácky, úplne naopak.
Ale toto je hodená rukavica vládnucej strane, aby sa zamyslela nad tým, akým spôsobom tvorí legislatívu, pretože to, páni, dámy, robíte jednoducho špatným spôsobom. Téma, na ktorej sa dnes zhodne väčšina politických strán, a nielen parlamentných, ale musím pripomenúť, že aj veľmi silnejúcich neparlamentných strán, tak táto téma mohla byť prejdená touto snemovňou úplne elegantne a úplne iným spôsobom. Z vecného hľadiska zdôrazňujem, sám ako minister som sa snažil presadiť zmeny v systéme pomoci v hmotnej núdzi tak, aby sa do tohto systému vniesla jasná zásluhovosť. Ja zásadne nesúhlasím s tým, aby niekto dostával dávky hmotnej núdzi bez toho, žeby musel niečím prispieť do toho spoločného, že by čo už len zametal tie ulice alebo čistil les, alebo robil protipovodňové opatrenia. Nesúhlasím s tým, aby, či to už bude 60, 80 alebo 40 eur, aby túto dávku niekto dostal len preto, lebo je v hmotnej núdzi, lebo nemá iné možnosti zamestnať sa alebo zarobiť si. Jednoducho s tým nesúhlasím a viem, že s tým nesúhlasí drvivá väčšina poslancov, či už sú to za vládny SMER - SD, za Obyčajných ľudí, za SDKÚ - DS, resp. SaS-ku, KDH a tak ďalej. Čiže myslím si, že ústava, pretože ústavu musíme zmeniť, ústava by sa mala zmeniť. Tie prívlastky, či ide o účelovú zmenu ústavy. Nemyslím si, že ústava je zákon, ktorý by sme mali na doživotie nechať v takej podobe, v akej je. Keď spoločenské zmeny, keď historický vývoj ukazujú, že ústavu potrebujeme zmeniť, tak ju jednoducho zmeňme, nebojme sa toho, aj keď to bude zmena, aj keď to bude zmena jednej jedinej vety, ale vety veľmi zásadnej, veľmi zásadnej vety, ktorá trápi drvivú väčšinu ľudí na Slovensku, či už sa na to pozerajú z tej alebo tej strany. Čiže nebojme sa zmeny ústavy, ak neschválite to, čo sme priniesli dnes do parlamentu, nebudeme sa, ako sa hovorí, hádzať o zem, ale pokorne prijmeme to, keď vy prinesiete o mesiac presne to isté, ale pod vašou nálepkou, budeme za ten váš návrh hlasovať, pretože dôležité je, aby sa veci upratali a aby sa urobilo to, čo sa urobiť má, ale poriadne, v súlade s našimi poslaneckými sľubmi a v súlade s tým, na čo sme tu prisahali. Čiže nebudem vás žiadať o podporu nášho návrhu ústavy, pretože viem, že je to úplne zbytočné, viem, že vaša ješitnosť je v tomto vyššia ako vecný obsah toho návrhu, ale sľubujem vám, že keď tú istú zmenu ústavy prinesiete o mesiac alebo o dva vy, že za ten váš návrh zmeny ústavy zahlasujem. Ďakujem.

Pani podpredsedníčka, vyzývam vás, keby ste mohli tak matersky dohovoriť vašej kolegyni pani podpredsedníčke Zmajkovičovej, nemá rovnaký meter na poslancov a ani, ani v rámci štandardov zaužívaných inými členmi vedenia parlamentu. Už dvakrát sa stalo, že jej nestačil pokyn, aby počkala dve-tri sekundy, aby sa niekto prihlásil do rozpravy, je to, je to nefér. Pán predseda Paška, aj vy sama, aj pán podpredseda Figeľ vždy postupuje tak, že nemá problém tri-štyri sekundy počkať, keby ste, prosím vás, zariadili, aby sa postupovalo tým istým spôsobom, lebo je to vyslovene nefér. Ak dokážeme niekedy čakať 10 minút, aby si poslanec, ktorý si zabudol kartu, vybavil novú, tak je, si myslím, je úplne normálne, aby sme vedeli počkať a ľudské tri-štyri sekundy, keď niekto má záujem vystúpiť v rozprave, aby mal čas prihlásiť sa do nej. Ďakujem.

Ja len, že nikto nikdy nečakal na žiadneho poslanca, ale padlo elektronické zariadenie tejto Národnej rady, tak by som vás poprosil, aby ste si upresnili svoje, resp. vaše vedomosti. Ďakujem za pozornosť. (Reakcie z pléna.)

Vážený pán poslanec Mihál, podľa mňa základným problémom toho vášho návrhu aj toho, čo ste teraz vo vystúpení povedali, je fakt alebo skôr, by som povedal, predstieranie toho, že problémom, ktorý máme v oblasti aktivácie - a povedzme to tak, že zaslúžene asi - dávky je to, že ponúkame ľuďom prácu, ale mnohí ju nechcú. (Neutíchajúci ruch v sále.) Ale my vieme, že najviac aktivačných prác a jedinýkrát, kedy podstatný objem aktivačných prác bol realizovaný, bol ešte za druhej vlády Mikuláša Dzurindu, keď viac ako 120-tisíc ľudí na nich bolo aktívnych, a odvtedy to plynulo klesá, najviac to kleslo za prvej Ficovej vlády, pretože sa jej nechcelo alokovať na to peniaze. Mierne sa to zvýšilo za vášho pôsobenia, ale musím povedať, že mierne, a teraz to, samozrejme, ďalej klesá a navyše to tento zákon snaží prehodiť na obce bez toho, aby im k tomu, im dal aj primerané zdroje. To znamená, že problém už najneskôr od roku 2006 je to, že aj všetci tí nezamestnaní a chudobní, ktorí by chceli či zametať, či pomáhať, nemôžu, lebo není pre nich zďaleka dostatok miest, nie sú schopné ani úrady práce, ani obce vytvoriť, lebo štát na to nie je ochotný vyčleniť primerané množstvo prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu. To znamená, že v takej situácii vytvárať dojem, že hlavný problém je ten, že ľudia nemôžu byť donútení pod strachom stratenia celej dávky, podľa mňa jednoducho nie je pravdivé. Pravdivé je povedať, že ak chceme podmieňovať dávku, celú dávku, prácou, tak by to malo byť možno až v situácii, keď najprv ponúkneme prácu každému, kto vôbec o ňu javí záujem v prípade poberateľov dávky v hmotnej núdzi, čo dnes evidentne nie je pravda pri tom súčasnom počte ľudí, ktorí sa na aktivačných prácach, či už cez obec, alebo iné formy, podieľajú. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja len krátko, nakoľko dvakrát kolegovia spomenuli v súvislosti s ústavou a hovoria o prísahe na ústavu. Ja som na ústavu neprisahal, ja som sľuboval. Skladali sme sľub poslanca a nie je to prísaha. To sú dva podstatné rozličné pojmy, tak len tak, keď už toľko ohýbame aj ústavu, aj zákony, tak aby sme aj v tej terminológii boli presní. Nie je to prísaha, ale sľub poslanca. Ďakujem.

Pán kolega Mihál, ja by som vám chcel poďakovať za to, že ste ako prvý sa odvážili ako pomenovať ten problém, kde to vlastne začalo. Pozrite sa, ja som čakal, že bude na vás reagovať pán kolega Pollák. On zase prišiel sem, pousmieval sa, zahlasoval a odišiel. On sem prišiel so zákonom, ktorý je zrejme protiústavný, po roku tej svojej práce. Jednoducho toto podľa mňa ako nie je normálne a ja som čakal, že hlavne on sa vyjadrí k tomuto, že prečo to celé takto ako skončilo. Jednoducho veď on je ten, ktorý má pomáhať Kaliňákovi túto problematiku riešiť. Tak mal prísť s tým alebo mal povedať Kaliňákovi, ja to neviem riešiť bez toho, že by sme zmenili ústavu, a my všetci alebo väčšina, predpokladám, že by sme tú ústavu ako riešili. Ale pousmievať sa, zahlasovať, odísť a nereagovať, tak to sa mi zdá naozaj nepatričné. Ďakujem.

Ďakujem, pán kolega, to bol, ďakujem, pán kolega, to bol dobrý postreh na adresu vládneho splnomocnenca pána Polláka. Ten naozaj zaujímavým spôsobom vykonáva svoju poslaneckú, resp. a alebo splnomocneneckú funkciu.
Štefan, takisto ďakujem za upresnenie, áno, ja som použil výraz "prisahal som na ústavu", sľuboval som na ústavu, ďakujem za upresnenie.
A Mirovi Beblavému ja chcem povedať, že sú dve veci. Aktivačná dávka, na ktorú treba naozaj niekde vyčleniť peniaze, pretože vo väčšine prípadov teda ide o verejnoprospešnú aktivitu, z ktorej nemusí byť nejaký priamy profit, ktorý by sa dal nejako speňažiť tým štátom alebo samosprávou, ale druhá vec je samotná tá zakladá dávka, tých 63 prvých eur, ktoré jednoducho dostávajú dnes poberatelia dávky bez toho, že by museli byť nejakým spôsobom aktívni, a tie peniaze jednoducho štát vynakladá, tam nepribudnú nové peniaze, ak nejaké, tak na koordinátorov, resp. na nejakú tú réžiu spojenú s organizáciou prác pre poberateľov tej základnej dávky. Je to otázka nastavenia, ako to presne urobiť. Samozrejme, nejaký peniaz to zrejme bude vyžadovať, ale nemyslím si, že je to až taká zásadná položka a, samozrejme, je to vecou vlády, vecou ministra Richtera, aby keď tu ide dávať na startupy mladým facebookistom 10 miliónov eur, tak aby našiel povedzme 1 milión eur na motyky, krompáče a metly pre ľudí, ktorí budú si odpracovávať tú základnú dávku, čiže len treba si nájsť svoje priority, ale, samozrejme, pán minister spolu s pánom premiérom tie priority dnes vidia hlavne v predvolebnej kampani. Bojujeme tu o pozíciu prvého muža medzi rovnými a tomu je podriadené všetko. Bohužiaľ.