29. schôdza

Ďakujem za slovo. No opozícia, keď neschváli, resp. vládna strana neschváli program, teraz sme v takej situácii, tak schôdza končí. No ja mám taký názor, že jednoducho aj to patrí k parlamentnej demokracii. Jedna skupina poslancov je tá, ktorá zvoláva mimoriadnu schôdzu, ja ešte, pán kolega, by som tak ako doplnil, že tá jedna pätina poslancov, ktorá zvoláva schôdzu, ja si viem predstaviť, že by to bol aj mix tu v tomto parlamente. To je aj opozícia, aj koalícia a zvoláva sa mimoriadna schôdza. No a či už sa schváli, alebo sa neschváli, tak o tom rozhodujú poslanci Národnej rady, celej Národnej rady a jednoducho treba to rešpektovať, aj keď by sa nám to veľakrát nemuselo páčiť. Práve to.
No a do vlastných radov, tak ja, ešte aj iný prípad ma napadol, to nielen, že nezahlasujem za program mimoriadnej schôdze, hej, z vlastných radov, ale ešte je tu aj iný fenomén, ktorý tuná bol popisovaný, sú tu poslanci, vedel by som ich aj menovať. Iniciovali mimoriadnu schôdzu, a keď bolo záverečné hlasovanie mimoriadnej schôdze, tak tuná neboli. To už považujem za veľmi trápne. Hej, iniciujem čosi a rozplývam sa tuná verbálne, a keď má byť samotné záverečné hlasovanie, tak odrazu to buď nie je dôležité, alebo to ignorujem.
Kolegovi ešte by som chcel toľko povedať, že parlament je tu potrebný, však, samozrejme, nepochybujem, že Dodo ho teda spochybňoval, hej, ale tak jednoducho ten parlamentný systém je zatiaľ veľmi dobrým systémom a v podstate, aby tá, vlastne poslanci tuná rokovali.
A ešte celkom na záver som chcel povedať, že kostol nemusí byť vždy prázdny. Vždy má nejaký interiér a katolícky kostol má tam sviatosť oltárnu a rovnako aj pravoslávny, grékoka... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Kolega Lojzo, hovoril si vo svojom príspevku, že kam smeruje ten náš parlament. Tak v súvislosti s rokovacím poriadkom a s jeho zmenou a, samozrejme, s inštitútom mimoriadnej schôdze, ktoré inštitúty my v podstate máme ako opozícia k dispozícii, tak je to mimoriadna schôdza, hodina otázok, interpelácie. Ako vieme, niektoré z týchto inštitútov absolútne nefungujú, to už to tu bolo povedané. Hodina otázok - zaplavia vládni poslanci, aby sa náhodou nedostalo na otázku opozície, pretože tie sa žrebujú. Aj zajtra si to budeme môcť pozrieť (kýchnutie v sále) - na zdravie, je to pravda -, pretože vládni poslanci položili premiérovi zopár rovnakých otázok, čiže štyri sú na prvú otázku rovnaké, ďalšie tri sú rovnaké, ďalšie dve sú rovnaké a potom príde otázka opozície, a pritom sa vládni poslanci minule bili za to, že ale veď máte tú možnosť tých otázok položiť. No a ja som, ja si ich budem fotiť, ja si ich už aj fotím, ako si hrtajú, hrkútajú s ministrami, to znamená, že nechápem potom, načo im je hodina otázok, keď si s ministrami tak či tak hrkútajú, keď sú tuná prítomní v rokovacej sále, a ja to potom vyhodím buď na Facebook, alebo na webovú stránku, že ako si hrkútajú, aj napriek tomu potrebujú položiť nevyhnutne otázku svojmu ministrovi. Ešte, chvalabohu, že máme tie interpelácie, ale na ne sa nám dostávajú také trápne odpovede, ako som ja dostal toť nedávno, ale tiež budem o tom hovoriť zajtra v interpeláciách.
No a čo sa týka tej mimoriadnej schôdze, no ja by som sa pozrel možno do minulosti, že načo slúžili mimoriadne schôdze vtedajšej opozičnej strane SMER. Takže ak je to na kritiku vlády a je to nevyhnutné, pretože vláda robí zlé opatrenia alebo zlé kroky, tak si myslím, že ten inštitút mimoriadnej schôdze je namieste. A okrem toho predkladali sme kedysi návrh na všeobecnú rozpravu, ani ten sa neodsúhlasil, tak potom čo máme využiť? Akým spôsobom? Tak už len tú mimoriadnu schôdzu a tej sa, samozrejme, vládni poslanci boja.

Ďakujem pekne. Aj rôznorodosť faktických poznámok dosvedčuje, že je to tu ťažké.
Naozaj není v rokovacom poriadku, dokonca neviem, či vôbec je tam uvedené, že opozícia - koalícia, to rokovací poriadok nepozná, čiže nevidím dôvod, prečo by v prípade mimoriadky malo byť napísané opozícia, ale to je z princípu. Viete, koalícia by mala mať v zásade predsedu parlamentu, tak ten zvoláva za nich, ale neviem teda ako môže opozícia zvolať schôdzu Národnej rady, čiže to sú znova akože z princípu veci. Vy hovoríte, že mimoriadka môže byť aj kvôli zákonu, ale pokiaľ ja viem, tak tam musia byť dodržané nejaké lehoty, že keď to má byť o zákone, tak nemôže byť do týždňa, hej. (Reakcia z pléna.) No, 15 dní je rozdiel ako 7 dní, hej, čiže viete, keď máte nejakú mimoriadnu udalosť politickú, tak či ten inštitút tam bol prvoplánovo vložený kvôli opozícii, to poviem tak, len to ten rokovák nehovorí, to by sme sa podľa mňa mohli aspoň v tom zhodnúť, ale znova je to len a len o tom, že buď teda sme nositeľmi určitej tradície, sme nositeľmi určitého, aj veľkosti, aj veľkorysosti, však nech sa strápnia koniec koncov, však nech si zvolajú mimoriadku kvôli holubom lesným, no nech, a však si ich vychutnám, keď to urobia, keď sú schopní sa 30 podpísať pod jednu mimoriadku, za týždeň pod ďalšiu, no však nech, nech sa páči. Však koniec koncov, je to pre nich kontraproduktívne, ale veď len to je to, že u nás (ruch v sále), u nás si dokazujeme aj v takýchto, by som povedal, pre veľkých mužov nepodstatných vecí, že na tomto ti potrebujem dokázať, že mám tú moc, na tomto, že ti neschválim vašu hlúposť, však si, nech sa páči, keď ste sa zhodli, neviem... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Už v takejto komornej atmosfére, vidím tu štyri poslankyne SMER-u a jedného smeráckeho poslanca. (Reakcie z pléna.) Z opozície je tu 1, 2, 3, 4... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
160.
Bez debát, prosím vás!

Kadúc, Miroslav, poslanec NR SR
Jedenásť, trinásť ľudí. Čiže, čiže dvakrát, skoro trikrát toľko. (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Nedebatujte, prosím vás vás. Nevykrikujte z lavice.
Pán poslanec, pokračujte.

Kadúc, Miroslav, poslanec NR SR
Dobre, ja by som naozaj mohol hovoriť, možnože tou, tou metódou strachu, že aj SMER sa raz dostane do opozície a bude tento inštitút potrebovať. Naozaj ten cyklus tu bude, že budú sa obmieňať, bude raz ten, kto je v opozícii, bude vládnuť, ten, kto je, vládne atď., sa bude točiť stále a budete tento inštitút potrebovať a dobehne to, myslím, že každého jedného, kto zahlasuje proti tomuto, a v dobrom to hovorím. Ono tá norma je podľa mňa jasná a jednoznačná aj, aj gramaticky, keď si, keď si spomeniem, pán Susko, na, na to, čo povedal Ústavný súd vo veci Čentéš, aj ten gramatický tvar, už tento tvar, čo máme tu, je nepochybný, ten gramatický tvar vo veci Čentéš bol pochybný a Ústavný súd povedal aj, povedal tam, že potrebujete dôvod na to, aby vymenoval či nevymenoval. Tuto ani ten dôvod nemáme. Tu ste, vy zahlasujete proti. Veď naozaj gramaticky je to nepochybné, úmyslom je to naozaj nepochybné, že tá schôdza sa má konať. Opakujem, ak niekto má povinnosť volať, druhý by mal počúvať, nemal by sem len prísť a potom odísť, to, to nemá význam.
O tej kultúre bolo povedané dosť a myslím, že sú tu ľudia, ktorí o tej kultúre povedia viac ako ja, len mi tak napadá, že, viete, ak my nebudeme mať tu kultúru v parlamente, ak tu nebude, nepôjdeme smerom dopredu a pôjdeme dozadu, tak neočakávajme, že medzi ľuďmi vonku, medzi ľuďmi na uliciach, medzi našimi občanmi bude kultúra. To nefunguje tak, že tam kultúra je a tu je tiež. Ak tu nie je kultúra, nie je ani tam. Teraz to možno ešte doznieva, ale skôr či neskôr tá kultúra, ak tu nebude, nebude ani vonku na uliciach, tak vás poprosím, zvážte podporu tohto návrhu. Ja si myslím, že je keď si zoberiem dôsledky do budúcna na ďalšie volebné obdobia, je nepolitický alebo apolitický. Skôr či neskôr to na každého príde. Ďakujem.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento zákon je prvý z troch zákonov, ktorý predkladáme s pani kolegyňou Žitňanskou, aby sme riešili otázku zneužívania spotrebiteľov vo finančných vzťahoch. Keďže na tejto schôdzi riešime viacero zákonov z tejto oblasti, pripomeniem len, že tu máme vládny návrh, ktorý sa venuje niektorým aspektom, máme tu návrh kolegov Martvoňa a ďalších, máme tu aj návrh kolegu Zajaca z KDH a ďalších, tak náš balík je, je štvrtým balíkom, ktorý sa venuje nie rovnakým témam, ale témam, ktoré sa navzájom prekrývajú, a niekde teda sú rovnaké a niekde sú iné, takže skúsim byť stručný, keďže v predchádzajúcich rozpravách sme už tieto témy, pomerne sa im venovali.
Tento prvý zákon, ktorý predkladáme, je novela Občianskeho zákonníka, ktorá sa pokúša riešiť tri problémy, z ktorých spomeniem tie dva závažnejšie, jeden je, jedna je tá, aby nebolo možné voči spotrebiteľovi a za spotrebiteľskú zmluvu výkon exekučného rozhodnutia bez toho, aby v prípade, teda že, samozrejme, spotrebiteľ namieta proti tomu bez toho, aby o veci rozhodol súd. Teda danými slovami, nebude možné niekomu o spotrebiteľovi z titulu spotrebiteľskej zmluvy a spotrebiteľského úveru zobrať majetok bez toho, aby mal možnosť namietať na súde povedzme nezákonnosť takejto, takéhoto postupu veriteľa.
Druhá časť, ktorá je možno atraktívnejšia, je otázka maximálneho stropu na úrokové sadzby, tiež vyplývajúceho zo spotrebiteľských úverov. Tento návrh je, sa líši od návrhu, ktorý predkladal kolega Martvoň, ale aj kolega Zajac, kde obidva tie predchádzajúce návrhy vychádzajú z toho, že by mala byť rôzna maximálna úroková sadzba pre rôzne typy úverov, ktorá by vždy mala byť dvojnásobkom toho, čo je priemer pre taký typ úveru. Ako som upozornil už v rozprave, tento typ opatrenia zaviedla ešte prvá Ficová vláda v roku 2008, následne aj táto samotná a rovnaká vláda v roku 2010 ju zrušila z dôvodu praktickej nevykonateľnosti a praktických problémov, ktoré vznikli.
Preto my navrhujeme iný postup, navrhujeme jednotný úrokový strop, ktorý je pomerne vysoký, tak aby naozaj išlo o zákaz úžery, nie o snahu mikromanažovať úverový trh. Tá úroková sadzba, ktorú navrhujeme, je 70 % ročne so všetkými poplatkami, to, samozrejme, je maximálny strop, ktorý zákon už zakáže, a tým pádom nebude možné spotrebiteľom požičiavať za viac ako takúto ročnú priemernú nákladov, teda za súčet nielen úrokovej sadzby, ale aj všetkých poplatkov a odplát, ktoré s úverom súvisia.
Tento návrh, si myslíme, že by jasne oddelil úžeru od zvyšku úverového trhu, vychádza aj z rozhodnutí napríklad českého Najvyššieho súdu, ktorý práve takúto úrokovú mieru označil už za, už za zjavne úžernícku, a my sa s týmto názorom stotožňujeme a myslíme si, že ťažko hľadať legitímny účel. Sú krajiny, napr. spomeniem niektoré štáty v Spojených štátoch, ktoré majú aj významne vyššie stropy, ale tie už sa mi v našich podmienkach zdajú pomerne vysoké, takže sme radšej vyšli z tradícií tohto regiónu, zhruba kde ten strop nastaviť. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na konci sa uskutočňuje jeho prvé, či na ktorej sa uskutočňuje prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách vlády.
Predseda Národnej rady preto návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda rady, Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 837 z 13. januára 2014 navrhol, aby návrh zákona prerokoval:
- ústavnoprávny výbor a
- výbor pre hospodárske záležitosti.
Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom návrhu zákona je najmä reagovať na aktuálne problémy, ktoré spočívajú v nedostatočnej ochrane spotrebiteľa, a to najmä v súvislosti s uplatňovaním právnych inštitútov slúžiacich na zabezpečenie plnenia záväzkov spravidla peňažnej povahy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 837.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa krátko vyjadril k návrhu zákona kolegov Žitňanskej a Beblavého.
Som rád, že kolegovia sa zhodli tak, ako aj ja, a navrhujú maximálny strop pri spotrebiteľských, teda pri úveroch, a chcem len uviesť tie drobné rozdiely, ktoré sú medzi ich návrhom a mojím, a nakoniec poviem, že sa vlastne zhodujeme, lebo môj návrh je o tom, že majú byť úvery rozčlenené podľa dĺžky splácania a výšky požičanej sumy a malo by to byť dvojnásobok priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov, ale zároveň navrhujem, že súčasne nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá štvornásobnej hodnote váženého priemeru, priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov, a chcem upozorniť kolegu Beblavého, že v minulom kvartáli bol tento vážený priemer zhruba 18 %, čiže krát 4, to je 78 %, pred chvíľou mi môj asistent poslal, že v tomto kvartáli je to 17,5 % vážený priemer a štvornásobok je 70 %. Takže aj keď inou metódou - dospeli sme k tomu istému, tento maximálny strop navrhujete vy ako 70 % plus úrokovú mieru Európskej centrálnej banky, čiže je to zhruba 70,2 %. Ja iným spôsobom to podľa súčasného váženého priemeru navrhujem ako štvornásobok, to znamená tiež 70%. Myslím si, že aj ústavný súd, ktorý v Česku navrhol túto maximálnu mieru úrokov, za ktorou už považuje tieto úvery za úžeru, za úžernícke, tiež dospel na základe nejakých násobkov priemerov, ale o tom táto diskusia asi nemá byť, takže som rád, že zavádzate aj vy strop pri úrokoch, pri úveroch, zavádzajú to aj kolegovia zo SMER-u, my teda, môžem hovoriť za seba, im navrhujeme pomocnú ruku, teda ak by naše návrhy neprešli, to isté aj ústami Lucie Žitňanskej, od vás bolo ponúknuté, že ak by neprešli teda naše návrhy zákonov, tak ponúkneme naše riešenia kolegom zo SMER-u a pevne dúfam, že si ich osvoja, lebo naozaj nejde o to, kto predloží návrh zákona, keď ten návrh zákona bude účinný a pomôže občanom Slovenska v tom, aby úžernícky klondike na Slovensku skončil. Budeme všetci radi. Ďakujem.

No ja opakovane sa chcem vyjadriť k tomu, čo považujem pri riešení a stopke úžerníctvu na Slovensku, stop finančnej úžere na Slovensku za najdôležitejšie, a to je vykonateľnosť. Uvedomme si, že z tej praxe, z toho každodenného života je veľmi dôležité pomôcť spotrebiteľom v tom, aby ak sú zaťažení úžerou alebo aj vymáhaním zo strany exekútorov neoprávnene vysokých a pochybných, sporných čiastok, aby týmto ľuďom mal kto pomôcť. Na Slovensku týmto ľuďom nemá kto dnes pomôcť, pretože spotrebiteľské organizácie, ktoré sa špecializujú na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu, a predovšetkým ide o tú ochranu ľudí zaťažených neprimeranou úžerou, tieto spotrebiteľské organizácie sú veľmi podvyživené.
Takže sebalepší zákon, ktorý tu pripravíme - aj zjednotenou metodikou - zo strany opozičných alebo aj vládnych poslancov, nám nepomôžu, a tým ľuďom, ktorí sú úžerou zaťažení, nepomôžu v tom, aby tie parametre - či už 20, 30 %, 70 % - mal kto odsledovať a mal kto dohliadať na to, že tie úžernícke spoločnosti, nebankové subjekty alebo iné subjekty, ktoré požičiavajú tieto pôžičky, aby ich neposkytovali. Naozaj najväčší problém Slovenska je vo vykonateľnosti a vymožiteľnosti práva. Ak sa aj tieto hranice určia, my stále nemáme záruku toho, kto bude dozerať na to, či táto hranica sa rešpektuje, alebo nie.
Dovolím si ešte na záver povedať, že v čase, keď sme v združení vlastne sledovali v odbornej verejnosti, ktorá sa venuje finančnému právu, aká má byť vlastne tá percentuálna miera, odkedy považuje úžeru za úžeru, úroky za úžeru je tých 25 - 30 %. Takže obávam sa toho, pán kolega Beblavý, že túto hranicu treba výrazne znížiť. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Rozprava bola krátka, a preto sa aj ja pokúsim byť stručný.
Myslím si, že sa naozaj môžme zhodnúť s kolegom Zajacom, že nám vecne ide o obdobné riešenie, a najmä keďže vieme, že naozaj v tejto chvíli je to už debata o spájaní tých riešení - pravdepodobne na pôde vládneho zákona - v tejto veci, tak ide skôr o to, že ktoré vecnejšie potrebujeme ako to, ktorá legislatíva to bude. Ja si dovolím a tým možno aj budem reagovať na záverečnú poznámku pani poslankyne Mezenskej, ale najmä na vystúpenie kolegu Zajaca, že ten systém, ktorý zaviedla ešte Ficova vláda, a následne ho Ficova ho zrušila, naozaj viedol k veľmi nelogicky, k veľmi nelogickej štruktúre, ktorá vyplývala z toho, že máme spotrebiteľský trh, ktorý v niektorých oblastiach, segmentoch má len veľmi malý počet transakcií v danom štvrťroku napríklad, čo môže viesť k tomu, ako to aj napríklad viedlo ešte v roku 2010 pred zrušením zákona, že v niektorých segmentoch bola potom zakázaná akákoľvek úroková sadzba, lebo štát nedostal žiadne informácie o tom, resp. dostal informácie o nulovej úrokovej sadzbe v nejakom konkrétnom prípade, a z toho potom vyplynulo, že v tom segmente jednoducho neboli poskytované úvery len kvôli tomu, že to tak zákon nastavil. Takisto bola situácia pomerne častá, že úvery s dlhšou lehotou splatnosti, ktoré sú za štandardných okolností drahšie ako úvery s kratšou lehotou splatnosti, mali, naopak, nižší limit, lebo to opäť vyplývalo napríklad z toho, že niektoré dlhšie poskytovali len určité subjekty, povedzme banky, ktoré, a určité typy bánk, ktoré mali celkovo nižšie sadzby, zatiaľ čo kratšie úvery poskytovali, naopak, len iné subjekty. Nechcem ísť teraz do detailov, ale výsledkom naozaj tejto snahy o mikromanažovanie trhu bolo to, že ten trh nechránil spotrebiteľov lepšie a bol nelogický.
Možno už len na záver, takže preto si myslím, že jeden strop vyjadrený absolútnou sumou s tým, že je tam tá poistka pre ECB sadzbu, keby náhodou celkovo inflácia, úroky nám išli hore, aby sa to mohlo prispôsobiť, a v zásade vyjadrený jednou plošnou sadzbou je podľa mňa technicky dobré riešenie problému, ale na ktorom sa naozaj, myslím si, zhodneme, dokonca naozaj aj v miere, v tých číslach.
Ja sa priznám, pani kolegyňa Mezenská, že by ma zaujímalo, možno aj môžme v rozprave k ďalším bodom o tom hovoriť, že z akých zdrojov čerpáte svoju definíciu teda toho, aké úrokové sadzby už sú úžerou, lebo my sme sa naozaj opreli o existujúce súdne precedensy, a priznám sa, že v tomto s vami nesúhlasím, a nemyslím si, že to je problém. Problém Slovenska je dneska v tom, že máme RPMN v stovkách percent, máme RPMN v tisíckach percent, máme RPMN v desaťtisíckach percent pri niektorých prípadoch. A tomu potrebujeme naozaj urobiť koniec. Ale nemyslím si, že úlohou štátu je teraz mikromanažovať úverový trh. Je úlohou štátu, tak ako som spomenul už v inom bode rozpravy, máme minimálnu mzdu, ktorej účelom je zabrániť vykorisťovaniu a zneužívaniu ľudí. Nie, nemáme minimálnu mzdu pre stovky profesií osobitne, ktoré ešte bude určovať, že s takou praxou alebo v takom mestečku. Tak takisto si myslím, že aj potrebuje jeden strop na úroky, ktorý zabráni zneužívaniu ľudí, ale není ambíciou a nemá byť ambíciou štátu potom ísť do toho a hovoriť do detailov tej situácie, pokiaľ naozaj ten strop zabezpečí.
Takže preto si myslím, že tento návrh, ktorý sme predložili, by bol vhodný, a zároveň mi dovoľte už na záver uvítať len to, že tá druhá časť toho, čo predkladáme, je, teda nebola zjavne predmetom kritiky, takže verím, že na to je tiež súhlas. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Tento návrh zákona je druhý z toho balíka troch zákonov, ktoré predkladáme s pani kolegyňou Žitňanskou. Je to zákon rozsahovo pomerne stručný, ale obsahovo pomerne závažný, ak by bol prijatý. V podstate hovorí to, že spotrebiteľské spory, teda spory vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv by už nemohli rozhodovať rozhodcovského súdy. To znamená, to je, veľmi zjednodušene povedané, to, čo, to, čo je v tom zákone uvedené. Dovoľte mi to stručne zdôvodniť.
V Slovenskej republike - rovnako ako v iných štátoch Európskej únie v snahe odbremeniť súdny systém a štátny systém teda riešenia sporov - bolo umožnené zriaďovanie rozhodcovských súdov a to, aby riešili spory, ktoré tým pádom nemusia ani vstúpiť do štátneho systému, by som povedal, rozhodovania a vynucovania práva. Tento systém je pomerne štandardný. V prípade spotrebiteľských sporov však to tak nie je v iných krajinách, resp. aspoň niektorých, spomeniem len príklad, že napríklad v Rakúsku to ani možné nie je v prípade spotrebiteľských sporov. A ten dôvod je ten, že práve pri spotrebiteľských sporoch národná legislatíva, európska legislatíva ustanovuje oveľa podrobnejšie a často pre spotrebiteľa chránenejšie podmienky, ako je tomu v prípade iných povedzme obchodno-právnych sporov. Opäť použijem analógiu, je to ako pri Zákonníku práce. Zákonník práce je v podstate špeciálny typ občianskeho zákona, ktorý hovorí to, že Občiansky zákonník je postavený na princípe rovnosti dvoch strán. To znamená, máme dve strany, ktoré sa na niečom chcú dohodnúť, sú si rovné vo svojich právach, povinnostiach, na niečom sa dohodnú. Pracovné právo vychádza z toho, že nemôžme to uplatniť v prípade pracovného vzťahu, kde je prirodzená asymetria, že zamestnávateľ je vždy v silnejšej pozícii. Preto napríklad Zákonník práce niektoré veci zakazuje, dokonca aj keby sa chceli na nich dohodnúť obe strany. Tak podobne je to aj v prípade spotrebiteľských vecí, že spotrebiteľ je v tomto prípade skôr finančne a informačne v asymetrickom vzťahu voči poskytovateľom. To znamená, že má menej peňazí, má menej času, má často menej vzdelania a zdrojov povedzme na to, aby použil právne služby, a preto aj európske predpisy ho chránia v takýchto vzťahoch, aby k niektorým veciam nedochádzalo.
A práve čo sa stalo na Slovensku, bolo, že popri jednotlivých nebankových subjektoch - najmä tých najmenej škrupulóznych - povznikali spriaznené rozhodcovské súdy, do ktorých - odkaz na ich rozhodovanie - boli vložené a priori do týchto úverových zmlúv, spotrebiteľských zmlúv, následne čoho akákoľvek snaha o uplatnenie práva viedla k tomu, že vlastne niekto blízky jednej z tých dvoch strán, teda poskytovateľovi úverov, vlastne rozhodoval o akomkoľvek spore s konečnou platnosťou. Takže nesplnilo to cieľ spravodlivosti, ale nesplnilo to dokonca ani cieľ odbremenenia štátu, pretože často tie rozhodcovské súdy potom rozhodujú nezákonne alebo v rozpore so zákonom. Načo, keď potom je to rozhodcovské rozhodnutie vymáhané nebankovkou alebo niekým iným, tak vlastne spotrebiteľ ho napadá na súde pre nezákonnosť a tým pádom sa tá exekúcia alebo iná forma vymáhania aj tak zastaví. Štátny systém je aj tak zaťažený, dokonca často ešte viac a výsledkom nie je teda ani efektívnosť, ani právo.
Preto sme s pani kolegyňou Žitňanskou navrhli, aby v takomto prípade jednoducho rozhodcovské súdy nerozhodovali o takýchto veciach, ale buď sa teda veriteľ s dlžníkom dohodnú, alebo veriteľ si musí uplatniť svoj nárok cez štandardný súdny systém štátny, ktorý, samozrejme, je základom vymáhania práva v Slovenskej republike. Ďakujem veľmi pekne.