29. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Budem vám môcť odpovedať. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky ani jeho priamo riadené organizácie nesledujú počty, toto si povedzme úprimne, taká je pravda skutočná, študentov občanov Slovenskej republiky študujúcich na vysokých školách v cudzine. My tu máme k dispozícii len údaje, a tie sú, myslíme si, relevantné, zo štatistického zisťovania českého ministerstva školstva mládeže a telovýchovy, ktoré sú nám poskytované a ktoré sú dostupné aj na webovom sídle tohto ministerstva Českej republiky, nie však za rok 2013, nemáme ich ešte za rok 2013. Podľa týchto štatistík bolo k 31. decembru 2012 v Českej republike zapísaných 19 006 študentov občanov Slovenskej republiky na verejných vysokých školách a 5 075 študentov občanov Slovenskej republiky na súkromných vysokých školách. To je za rok 2012.

Vážený pán poslanec, samozrejme, slušnosť mi káže poďakovať sa za úprimnú a, myslím si, aj dobre volenú otázku, lebo jedna strana sú medializované informácie, druhá strana sú stanoviská jednotlivých vysokých škôl a niektorých dotknutých fakúlt, lebo sa prerozdeľujú v rámci jednotlivých rektorátov vysokých škôl tieto zdroje, samozrejme, prirodzene, aj konkrétne z kuchyne, čo rezort školstva robí, aby v podstate to, o čom sa píše, vyriešil tie problémy tak, aby vysoké školy v maximálnej miere mali finančné zdroje na svoje plnenie úloh.
Problém s financovaním vysokého školstva vznikol počas prípravy rozpočtu. A tu bolo 25,5 mil. eur viazaných v rámci rezortu školstva, keďže bolo vyňaté celé regionálne školstvo, v rámci toho aj priamo riadené organizácie, ktoré zodpovedajú za regionálne školstvo, napríklad Štátny pedagogický ústav a tak ďalej a tak ďalej, lebo tie sú previazané na tvorbu niektorých programov, samozrejme, sčasti na vedu, sčasti na mládež a sčasti na šport, samotného vlastného rezortu (25,5 mil. eur). Prirodzene, keďže toto bolo všetko vynechané, siahlo sa do vysokého školstva.
Ale musím povedať, že aj v súčasnej dobe robíme, aj už koncom minulého roku, aj počas januára robili sme všetko pre to, v rámci vnútorného prerozdelenia prostriedkov. Tento návrh existuje, aby sme tento deficit, ktorý tu je, vykryli. Momentálne máme 15 miliónov už eur na to vykrytie. To sú vnútorné presuny v rámci jednotlivých častí. A v podstate tých ďalších 10,5 mil. eur je k dispozícii rezortu školstva. To je to navýšenie platov na každého pracovníka, tých 16 eur, to sú tie 2 % a 3 % na pedagogických, vysokoškolských pracovníkov. Samozrejme, tieto rokovania pokračujú. A ja by som veľmi nerád, pokiaľ nebudú tieto rokovania ukončené, tieto jednotlivé rokovania medializoval.
Ale predovšetkým ide o jednu vec. A to vy veľmi dobre viete. Je, samozrejme, súčasná situácia často na niektorých vysokých školách poddimenzovaná, na niektorých odboroch vysokých škôl a vysokých školách naddimenzovaná. Tie jednotlivé rozpisy, ktoré sa robia, a pripravujú sa aj v tomto roku, sledujú isté ukazovatele. A my ich nemeníme za dva-tri roky, pretože to by nebolo dobré, keby sme menili tie pravidlá hry, lebo na to sú nastavené vysoké školy, snažia sa plniť isté aktivity.
A musím tiež povedať, že napríklad veľmi, čo sa týka vedeckovýskumnej práce a výstupov a publikácií, trošku nám poklesli výsledky na tej škole, ktorá je naozaj motorom a je vyhodnotená ako jedna z najlepších, na Slovenskej technickej univerzite. Kým na Univerzite Komenského to išlo rapídne hore, tak na Slovenskej technickej univerzite tie výsledky merateľné, tie výstupy zapojenia sa medzinárodných projektov a tak ďalej alebo v rámci 7. rámcového programu v prípade na 8. rámcový program sú slabšie. A to je celkom prirodzené, že ten nápočet sa z jednej časti skladá z nápočtu na počet študentov. A tam, kde nebudú motivačné štipendiá, o ktorých sme aj hovorili spolu, na niektoré odbory, najmä na týchto technických a prírodovedných smeroch, tak tam nebudeme môcť iným spôsobom dosiahnuť to, aby tam mladí ľudia išli. A myslím si, že príklad z Maďarskej republiky, že išli touto cestou, spôsobil to, že práve na technických univerzitách študovať je ďaleko vyšší záujem študentov, ktorí majú aj talent, ale sú z chudobnejších rodín a idú tam študovať.
Samozrejme, ďalší problém je ten, a to sú čísla, ktoré neklamú, 19-ročných mladých ľudí, ja teraz nehovorím, že sú to všetci 19-roční mladí ľudia, ktorí idú na vysokú školu, v roku 2002 podľa štatistiky v Slovenskej republike bolo 90 tisíc. A teraz na rok 2014 je ich len 50 tisíc. A v roku 2020 ich bude len 40 tisíc. Ten pokles je jasný. A bude trošku ovplyvňovať aj počet študentov na vysokých školách v budúcom období, pretože ten pokles ešte existuje na druhom stupni základných škôl a na stredných školách bude asi 10 – 15 rokov ten pokles ešte trvať.
Na vysokých školách ten mierny nárast tu bude v súvislosti s natalitou a s počtom narodených detí a zapojením potom aj do vzdelávacieho procesu, či už najprv do výchovy a potom do vzdelávacieho procesu alebo súbežne. Na prvom stupni základných škôl sa začína postupne navyšovať. Tam vznikajú isté problémy, nedostatok materských škôl, nedostatok tried, keď sa zvyšujú počty tried na jednotlivých základných školách. Ale si chceme aj na rektorskej konferencii tieto veci ujasniť. A ja tam pôjdem. Ale ja tam nepôjdem sám tentoraz. Ja si tam zoberiem zástupcov všetkých zamestnávateľských zväzov, od RÚZ-ky cez asociáciu, cez Klub 500, cez živnostenský zväz. A tá diskusia bude nekompromisná a často aj tvrdá, to znamená, akým spôsobom vysoké školy zabezpečujú tú vysokú kvalitu a naviac ako reagujú na konkrétne požiadavky spoločnosti a konkrétne zamestnávateľov, či už zahraničných alebo domácich, na slovenskom trhu práce. A musím povedať, že v tomto je ešte veľa čo urobiť, pretože dajú sa riešiť mnohé veci v niektorých odboroch bez toho, že by sa urobili nejaké smerné čísla.
Môžeme sa dohodnúť s rektormi a s dekanmi vysokých škôl a fakúlt vysokých škôl, že sa, povedzme, nebudú prijímať každý rok, že sa budú prijímať každé dva roky študenti, i s tými číslami, bez toho, že to musí byť nejakým spôsobom aj zákonná dohoda. Bolo to v minulosti aj v zahraničí, kde takýmto spôsobom fungujú niektoré odbory, ktoré sú nad, naddimenzované, sa otvárajú každý druhý rok alebo každý tretí rok. Je to na diskusiu. A je to, samozrejme, aj o tom, skutočne v rámci vzdelávacieho procesu, vysokoškolského pedagogického procesu, ktorý je súbežný s vedou, pretože na vysokej škole pokiaľ niekto nerobí vedu, tak nemá tam čo na tej vysokej škole hľadať, bez ohľadu na to, či je to docent, či je to profesor alebo či je to, samozrejme, doktorand, ktorý sa v tejto oblasti pripravuje alebo ktorý pôsobí vo forme odborného asistenta ako postdoktorand a ďalej, toto je, myslím, najkardinálnejšia otázka, a preto ja sa sústreďujem na to, aj keď sa mi to ešte nepodarilo úplne, pripraviť tie finančné prostriedky, pokiaľ budú určené na vedu, v spojení s tým, aby sme prefinancovali tie úspešné projekty na našich vysokých školách. A to sa týka, samozrejme, prirodzene, vedy, nielen základného, ale aj aplikovaného výskumu, ktoré sú zapojené do Horizontu 2020, lebo žiaden mladý človek alebo tým mladší stredného veku, alebo starší, ktorí to vedú, nemôžu ísť do toho Horizontu, pokiaľ to nemá vytvorený istý predpoklad malého kofinancovania v rámci Slovenskej republiky. To znamená, už teraz máme napočítané, že keby sme mali na Horizont 2 milióny eur, by boli, samozrejme, vyhlásené výzvy, aby sa na to prihlasovali jednotliví študenti, jednotliví univerzitní profesori, docenti, odborní asistenti, vedeckí pracovníci na našich vysokých školách, tak je tu schopnosť priniesť tie prostriedky vo výške pre Slovensko okolo 60 mil. až 80 mil. eur. A toto je šanca, 2 milióny investovať a priniesť 80 miliónov sem, aby sme boli úspešnejší oproti minulým rokom, bez ohľadu na to, či to bol 5., 6. alebo 7. rámcový program. Bez tohto to nepôjde. A toto je jedna kapitola, na ktorú najviac trpia vysoké školy.
Po druhé. O čom chcem ešte otvorene niečo povedať, a vy to veľmi dobre vnímate, to sú samotné vysoké školy, pretože je ďalej čoraz menší a menší počet študentov. A najmä do externej formy vzdelávania sa už nehlásia, pretože už sú viac-menej vo veľkej väčšine preškolení za tých 20 rokov alebo doštudovaní, alebo vysokoškolsky doštudovaní.
Najväčší problém sú detašované pracoviská. My platíme detašované pracoviská, a tú analýzu máme, a obraciam sa zase po dohode s rektormi, aby ich zrušili, lebo niekedy sú úplne zbytočné. Niekde ich treba a niekde nie sú potrebné. Máme detašované pracoviská vysokých škôl, niekde sú v jednom okresnom meste až tri. A, samozrejme, to sú obrovské náklady, ktoré musí škola zafinancovať za prenájom, za údržbu, za prevádzku, za réžiu, za dochádzku učiteľov vysokoškolských na tieto detašované pracoviská. Čiže summa summarum ja sa snažím, aby tie zdroje boli. To je po prvé. A riešime to. Ale na druhej strane stále očakávam od vysokých škôl, lebo na ne sa tak trošku zabudlo, že urobia istú vnútornú katarziu. A to očakávam najmä od tých škôl, ktoré skutočne riešia veci, ktoré sú spoločnosti trošku vzdialené, kde je to len túžba učiteľov, ktorí tam učia, aby sa tieto veci vyhodnotili, a to nielen cez Akreditačnú komisiu, ale aj vnútorným systémom kvality na jednotlivých vysokých školách realizovali.
Musím povedať, vy to veľmi dobre viete, ja napríklad často veľmi ťažko môžem zasiahnuť do toho, že senát vysokej školy sa dohodne a vznikne nová fakulta, a teda do obsahu fakulty, ktorú môžem na istý čas pozastaviť cez Akreditačnú komisiu, ale nakoniec vznikne. A dneska sa už pripravuje fakulta, kde ja nerozumiem, prečo má vzniknúť na jednej nemenovanej vysokej škole, fakulta telesnej výchovy, keď máme jednu dobrú fakultu telesnej výchovy a športu v Bratislave a ďalšiu takú na východnom Slovensku, aby sme uspokojili mladých ľudí, tak ju máme na Prešovskej univerzite.
Čiže toto sú veci, ktoré budeme musieť riešiť. A budeme ich riešiť aj v rámci nového vysokoškolského zákona, nie nejakými rigidnými opatreniami, ale istým spôsobom, aby toto v budúcnosti nevznikalo, ale aby naše vysoké školy zabezpečovali vzdelávanie tých profesií najmä, ktoré sú žiadané a ktoré sú potrebné, a aby sme nemali na každej vysokej škole sociálnu starostlivosť, pretože fakulty takto povznikali. A keby som napočítal, ja som si ešte nedal tú námahu to urobiť, koľko je absolventov sociálnej práce za tých posledných 10 – 15 rokov, tak dnes by každé rómske dieťa v osade malo svojho sociálneho asistenta. Toto je zásadná otázka, ale hovorím to ako príklad, kam tí ľudia išli, prečo nešli do tohto prostredia, nielen do tohto prostredia, ale do sociálnej oblasti, aby pomáhali tieto veci riešiť, a to tak z denného štúdia, ako aj z externého, ktoré bolo a je veľmi rozbehnuté aj na jednej nemenovanej súkromnej vysokej škole v Bratislave. Ďakujem vám, že ste si ma vy počuli. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď a mne doplňujúcu otázku. Dovolím si krátko zareagovať.
Áno, máte pravdu, sú odbory, ktoré sú predimenzované, ale súčasná právna úprava, vysokoškolský zákon umožňuje ministrovi obmedziť počet prijímaných, ak to ohlási rok predtým. A ja si myslím, že túto právnu úpravu pre niektoré odbory celkom iste treba využiť. To je jedna poznámka.
Druhá poznámka. Musím povedať, že vnímam, že beží rokovanie aj s rektorskou konferenciou. Bol by som rád, keby došlo k rozumnej dohode, a budem ten proces sledovať, aj z toho dôvodu, že všeobecne vo vysokoškolskej komunite sa vníma, že rozpočet vysokých škôl bol krátený na úkor tarifných platov regionálneho školstva. To v tej vysokoškolskej komunite všade zaznieva. A jednoducho osobne sa domnievam, že v prípade tých vysokoškolských pedagógov naozaj minimálne, tak ako ste spomínali, tie percentá, dve a tri, je potrebné dodržať.
Nemám ďalej poznámku ďalšiu. Ďakujem.

Ďakujem. Nie, nebudem na to reagovať, lebo v podstate je to dialóg, ktorý sme už viedli aj pred necelým týždňom v Slovenskom rozhlase. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, k vašej otázke týkajúcej sa volieb starostu v obci Demänovská Dolina v okrese Liptovský Mikuláš sa nové voľby starostu obce, ktoré sa vykonali 25. januára 2014 na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 192/2013 Z. z., uvádzam nasledovné. V zozname voličov bolo pre nové voľby zapísaných 269 voličov, volieb sa zúčastnilo 182 voličov, čiže 67,65 %, ktorí odovzdali 179 platných hlasov. Starostkou obce sa stala magistra Ľubomíra Klepáčová, nezávislá kandidátka s počtom získaných 119 platných hlasov. Volebné orgány tam nezaznamenali pri príprave a v priebehu volieb žiadne rušivé momenty. V nových voľbách do orgánov samosprávy obcí konaných v apríli 2009 bolo v zozname voličov zapísaných 300 voličov, vo všeobecných komunálnych voľbách v roku 2010 bolo v obci Demänovská dolina v zozname voličov zapísaných 298 voličov. Tieto uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že nedošlo k žiadnemu účelovému prihlasovaniu obyvateľov na trvalý pobyt v tejto obci, čo preukazuje aj zistenie ministerstva vnútra, že počas šiestich mesiacov pred konaním nových volieb v januári tohto roku bol na trvalý pobyt prihlásený len jeden novorodenec a odhlásení boli dvaja obyvatelia obce.
Záverom uvádzam, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky neplánuje zmenu zákona o hlásení a evidencii pobytu občanov, keďže súčasná právna úprava neumožňuje občanom prihlásiť sa na trvalý pobyt v obci bez splnenia podmienok ustanovených zákonom, ktoré sú viazané na vlastníctvo nehnuteľnosti. Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem. Teda moje informácie sú iné, že sa v tých voľbách 2006 prihlásilo 177 ľudí, ktorí udávali aj adresu v hoteli. A hneď po tom o pár mesiacov sa odhlásilo 64 osôb. Teda nemali záujem stať sa obyvateľmi. No ja si myslím, že v pozadí tejto manipulácie bolo presadenie záujmov niektorých firiem, ktorým dneska patrí aj Demänovská Dolina a ktoré sú zamerané na hotelierstvo a turistiku.
Ja si dovolím pripraviť v budúcnosti návrh novely, aby pro futuro na Slovensku bolo možné zabrániť hromadnému nahlasovaniu občanov na trvalý pobyt, pretože takéto veci sú aj inde hlásené. Súčasný stav umožňuje toto hromadné nahlasovanie aj jeden deň pred voľbami.
Aj včera v televízii bol taký šot, kde ukázali, že je tam ďalšia manipulácia „niekoho". Postavili tam veľký miestny úrad proti schválenému projektu a so skrytým doteraz neznámym cieľom. Včera bol dosť zaujímavý šot o tom. Čiže som presvedčený, že tie manipulácie v prospech určitých finančných záujmov tamojších firiem pokračujú.
To je vlastne tiež len komentár, takže ja keď budem s pánom ministrom, tak sa ho na to ešte raz opýtam. Ďakujem.

Posuniem tieto informácie kolegovi, aby na to potom reagoval už na osobnej báze.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, ministerstvo vystupuje ako verejný obstarávateľ zatiaľ jedinej koncesie na projektovanie, výstavbu, financovanie, prevádzku a údržbu vybraných úsekov cestnej infraštruktúry v rámci územia Slovenskej republiky. Ide o rýchlostnú cestu R1 v troch úsekoch, a to Nitra – Selenec, Selenec – Beladice, Beladice - Tekovské Nemce, ktoré boli vystavané v rekordne krátkom čase, a to za dva roky, a uvedené do predčasného užívania 28. 10. 2011, a štvrtým úsekom tvoriacim PPP rýchlostnú cestu R1, ktorým je severný obchvat Banskej Bystrice, ktorý bol odovzdaný do predčasného užívania 27. 7. 2012. Ide o prvý PPP projekt na Slovensku realizovaný v takomto rozsahu s celkovou dĺžkou 51,6 kilometra.
Prvé dva roky prevádzky tohto projektu dokazujú, že jeho realizácia formou PPP bola správnym rozhodnutím.
Z pohľadu pozitívnych celospoločenských aspektov vybudovania úsekov R1 od Nitry po Tekovské Nemce je najväčším prínosom výrazné zníženie nehodovosti a minimalizácia negatívnych dôsledkov na zdravie účastníkov cestnej premávky na ceste I/65, ktorá bola do času sprístupnenia R1 verejnosti najfrekventovanejšou cestnou komunikáciou v úseku od Nitry po Hronský Beňadik v smere na Banskú Bystricu.
Výstavbou rýchlostnej cesty sa vytvorilo alternatívne, nadštandardné, rýchlejšie a hlavne bezpečnejšie prepojenie miest, obcí ležiacich v smere od Nitry až po Banskú Bystricu.
Počas obdobia prvých 24 mesiacov plynutia koncesnej lehoty bol na rýchlostnej ceste R1 zaznamenaný prejazd zhruba 16 miliónov vozidiel na všetkých štyroch úsekoch, pričom priemerná denná intenzita sa pohybuje na úrovni zhruba 20 tisíc vozidiel.
Koncom novembra 2013 došlo k úspešnému refinancovaniu projektu v stratégii založenej na nahradení doterajšieho bankového úveru emisiou projektových dlhopisov, ktorým bola dosiahnutá významná úspora výdavkov štátneho rozpočtu v celkovej sume takmer 145 miliónov eur. Úspešné zvládnutie tohto procesu refinancovania prinieslo pre Slovenskú republiku významný efekt spočívajúci nielen v pozitívnych dopadoch na štátny rozpočet, ale aj v posilnení renomé štátu ako spoľahlivého a stabilného verejného partnera.
Finančné uzatvorenie refinancovania v stratégii založenej na nahradení bankového úveru emisiou projektových dlhopisov predstavuje unikátne riešenie, nakoľko Slovenská republika je prvým členským štátom v Európskej únii, ktorej sa podarilo zabezpečiť financovanie dopravného infraštruktúrneho projektu takéhoto významu prostredníctvom projektových dlhopisov.
Úspešná realizácia refinancovania predstavuje jasný signál aj pre finančné trhy, že koncepcia verejno-súkromného partnerstva v podmienkach Slovenskej republiky je plne etablovaná, efektívne využívaná a tiež trvalo udržateľná, čo vytvára priaznivé prostredie pre prípravu a realizáciu ďalších PPP projektov v budúcnosti.
Prestížny časopis Project Finance International vyhlásil refinancovanie prvého slovenského PPP projektu rýchlostnej cesty R1 Pribina za najlepší dlhopisový projekt v roku 2013 v celej Európe. Ocenil okrem iného aj skutočnosť, že sa na novej schéme financovania podieľajú kľúčoví investori z pôvodného modelu a rating projektových dlhopisov agentúrou Standard & Poor's bol stanovený na úrovni BB+, čo je veľmi vysoký rating vzhľadom na to, že to je individuálny infraštruktúrny projekt. Ide teda o mimoriadny projekt, čo do dĺžky financovania obdobia, emisia dlhopisov bola až na 26 rokov. A to je možno považovať naozaj za veľký úspech, z celkovej emitovanej sumy 1,2 mld. eur prejavili o dlhopisy najväčší záujem najmä investori z Nemecka, ktorí nakúpili až 31 % z celkovej sumy, nasledovaní britským investormi s 24 %, pričom slovenské subjekty nakúpili 11 % z celkovej sumy.
Len pripomeniem, že tento PPP projekt bol ocenený už v roku 2009 ocenením Project Finance International Award v kategórii infraštruktúrna transakcia roka.
Tak ako už bolo viackrát komunikované zo strany ministerstva, plánujeme pokračovať v budovaní nadradenej cestnej infraštruktúry aj s využitím PPP schémy.
Ako najvhodnejší a najjasnejší kandidát na realizáciu formou PPP sa v súčasnosti javí výstavba úseku diaľnice D4 Jarovce – Ivanka pri Dunaji-sever až po Raču a úsekov rýchlostnej cesty R7 Bratislava Prievoz – Bratislava Ketelec a Bratislava Ketelec – Dunajská Lužná, Dunajská Lužná – Holice.
Výstavbou diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 sa nespochybniteľne vytvoria v porovnaní s existujúcim stavom kvalitné, ako aj kapacitne lepšie dopravné podmienky v dotknutom území. Realizácia projektu diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 odstráni nepriaznivú dopravnú situáciu v Bratislavskom samosprávnom kraji. Vzhľadom na veľmi výhodnú polohu Bratislavského kraja v rámci stredoeurópskeho regiónu si Bratislavský kraj postupne posilňuje svoje postavenie medzinárodnej križovatky ciest, železníc, vodnej, ako aj leteckej dopravy.
Jedným z aspektov potreby realizácie projektu výstavby diaľnice D4 ako strategickej priority je práve zaťaženie či až preťaženie cestných komunikácií vedúcich územím Bratislavského kraja tranzitnou dopravou. Ďalším aspektom výrazne určujúcim charakter dopravnej situácie v Bratislavskom kraji je cieľová a zdrojová doprava Bratislavy a výrazný nárast podielu prímestskej dopravy.
Hlavnými dôvodmi na využite formy verejno-súkromného partnerstva pri projekte D4 a R7 sú veľkosť projektu a najmä rozpočtové obmedzenia, keďže vzhľadom na kapitálovú náročnosť a výšku investičných nákladov nie je financovanie výstavby D4 a R7 zo štátneho rozpočtu v dohľadnej dobe reálne.
Do úvahy pritom neprichádza ani využite peňazí z eurofondov, pretože z nich sa primárne financujú dopravné koridory zaradené do sietí TEN-T, úseky diaľnic D1 a D3 a rýchlostných ciest R2, R4 a R5, eurofondové zdroje z budúceho programového obdobia budú využité na výstavbu chýbajúcich diaľničných úsekov najmä na severe a východe Slovenska a alokácia, ktorú Slovensko má do roku 2020, horko-ťažko postačuje na splnenie tých priorít, ktoré sú už dané.
Ďalšími dôvodmi na realizáciu D4 a R7 formou PPP je zrýchlené uvedenie projektu do prevádzky, rozdelenie a optimalizácia rizík podľa vopred stanovenej schémy, ako aj strategický a nadregionálny význam projektu.
V súčasnosti ministerstvo plánuje obstarať poradcu, ktorý by mal dodať štúdiu realizovateľnosti podľa relevantných metodických dokumentov ministerstva financií a obstarať koncesionára PPP projektu D4, R7. Dňa 23. 12. 2013 bolo vo Vestníku Úradu pre verejné obstarávanie zverejnené predbežné oznámenie, pričom oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania na poradcu by malo byť zverejnené v najbližšom čase. Ambíciou rezortu je uzatvoriť túto koncesnú zmluvu do konca roku 2015. Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, všetci sme si vedomí toho, že Slovensko je významnou tranzitnou krajinou pre cestnú dopravu v severojužnom smere, avšak súčasná cestná sieť svojimi technickými parametrami nepostačuje kapacitne a už určite nie bezpečnostne. Prepojením na poľské trhy diaľnica D3 pomôže zlepšiť konkurencieschopnosť Slovenskej republiky a zvýši sa aj bezpečnosť cestnej premávky v celom regióne Kysúc. Dopravné nehody totiž často priamo súvisia s kapacitnou nedostatočnosťou v súčasnej dopravnej infraštruktúre tohto regiónu.
Cieľom vybudovania D3 je poskytovať spoľahlivé a rýchle cestné spojenie s narastajúcim množstvom regionálnej a medzinárodnej dopravy a vybudovania modernej vysokokapacitnej diaľnice pre bezpečné a plynulé vedenie tranzitnej automobilovej dopravy v riešenom území.
Existujúce cesty I. triedy v koridore nespĺňajú kapacitu a funkcie na efektívne zvládnutie zvyšujúcej sa premávky, čo spôsobuje časové straty. A táto situácia je, bohužiaľ, príčinou aj vyššej nehodovosti.
Jednotlivé sídla na trase majú vysoký potenciál ďalšieho rozvoja, najmä v okolí priemyselných centier, a vybudovanie D3 povedie aj k zvýšeniu zamestnanosti. Veľký význam pre ďalší rozvoj ekonomickej aktivity tejto oblasti bude mať hlavne znovuoživenie alebo ďalší rozvoj priemyslu. Pre ďalší rozvoj sú plánované územia prakticky vo všetkých sídlach na trase celej diaľnice D3.
Cesty I. triedy sú v danej oblasti preťažené, čo má za následok nielen nekomfort cestujúcich, ale má to veľký negatívny dopad na všetky dotknuté obce, kde možno považovať užívané cesty za už vyčerpané.
Diaľnica D3 je pokračovaním významného diaľničného spojenia medzi hlavným mestom Bratislava, regionálnym centrom Žilina a severozápadnou oblasťou Kysúc s následným pripojením na existujúcu infraštruktúru v Poľskej republike, ktorou je cesta S69. Svojou polohou vytvára základný predpoklad pre vytvorenie severojužného dopravného prepojenia, ktoré je súčasťou viacerých dôležitých európskych koridorov. Patrí do paneurópskeho multimodálneho dopravného koridoru č. VI, ktorý umožňuje kvalitné a rýchle prepojenie medzi severnou a južnou Európou... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou pre uplynutie času vyhradeného na hodinu otázok.)

Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpil k odpovedi č. 29 od pána ministra dopravy Jána Počiatka.
Na úvod mi ešte nedá, aby som neokomentoval jeho odpoveď pri otázkach ohľadom Kurimian. Pán minister, ja si vyprosujem, aby ste poslanca Národnej rady, ktorý má kontrolnú činnosť a legislatívnu činnosť, ale hlavne kontrolnú činnosť voči vláde, nazývali vševedkom. Ja som si nedovolil označiť, kto je vinný alebo nie je vinný, kto môže za pád v Kurimanoch. Ja som povedal... (Reakcie z pléna.) Ja som povedal, že politická zodpovednosť mala byť vyvodená ku tragédii v Kurimanoch. A poukazoval som na Lotyšsko, kde odstúpil premiér po páde obchodného domu. A poukazoval som na to, že pán premiér Robert Fico s pánom Kaliňákom tri týždne po brutálnom prepadnutí Hedvigy Malinovej si dovolili vyriecť rozsudok nad ňou a povedať, že sa skutok nestal a klamala. Dajte si to do súvisu a pochopíte, o čom som hovoril.
Teraz k samotnej odpovedi.
Dámy a páni, keď som v máji minulého roku na tlačovej konferencii oznámil verejnosti a občanom, že pre Slovenskú správu ciest ide obstarávať zákazky z európskych fondov za 200 miliónov eur súkromná firma z Banskej Bystrice, ktorá sa volá SQM, tak na druhý deň pán minister zareagoval tak, akoby pán minister zareagovať mal. A povedal, že túto mandátnu zmluvu s touto súkromnou firmou dal zrušiť, pretože Slovenská správa ciest ako štátna rozpočtová organizácia má niekoľko desiatok ľudí, ktorí vedia obstarávať a robili to aj v minulosti a budú to robiť aj v budúcnosti a nie je dôvod na to, aby súkromná firma obstarávala tieto eurofondy. Takže na druhý deň bolo hneď povedané, že sa táto mandátna zmluva zruší. A čo sa stalo? Táto súkromná firma tri zákazky z týchto štrnástich, tri zákazky následne predsa len obstarávala. Tak som sa vo svojej interpelácii pýtal, či už neplatí táto výpoveď zmluvy z 5. júna 2013, ktorou Slovenská správa ciest zrušila zmluvu s touto súkromnou firmou. Mimochodom, jedna zo zákaziek, cesta č. I/50 Ružová osada je za 6,6 mil., predpokladanú čiastku. A zákazky cesta č. 1/66 Brezno – obchvat a č. I/66 Polomka – bodová závada, tieto dve zákazky sú v predpokladanej hodnote 36 mil. eur.
Odpoveď ministerstva dopravy, pána ministra bola, stručne to poviem, že teda Slovenská správa ciest vypovedala túto zmluvu 5. 6., ale jej platnosť bola až do 30. 9. a akékoľvek aktivity ukončené po tomto termíne sú vlastnou iniciatívou súkromnej spoločnosti. Tieto aktivity neboli uskutočnené na žiadosť Slovenskej správy ciest, ktorá sa o nich dozvedela až následne. Slovenská správa ciest v novembri upozornila súkromnú firmu SQM, že teda tieto obstarávania robí bez akéhokoľvek podkladu právneho a bez toho, aby o tom Slovenská správa ciest vedela. Dámy a páni, žijeme na Slovensku, súkromná firma aby obstarávala pre štátnu rozpočtovú organizáciu takéto objemy zákaziek bez toho, aby to tá firma vedela, to čo mi píše pán minister takéto nezmysly?
Ja vám poviem, ako to v skutočnosti bolo. Zajac to vytiahol na tlačovke, no tak to museli zrušiť. A keďže to trošku utíchlo, tak tri zákazôčky si predsa len budeme obstarávať, veď pri verejnom obstarávaní veľmi záleží na tom, kto obstaráva, pretože kto obstaráva, dokáže do tých podmienok namontovať také podmienky, aby vyhral ten, kto má vyhrať, a aby vyhral ešte aj s cenou, ktorá bude čo najvyššia. Takže potichu sa obstarávalo ďalej. Ale pán poslanec Zajac to, teda ja som to interpeloval v decembri. Viete, kedy sa zrušila zákazka na tú Ružovú osadu? 16. januára 2014. Keď som v decembri interpeloval, tak všetci boli nervózni na ministerstve dopravy, pobehovali tam a hovorili, čo to je zač, ten poslanec Zajac, prečo nám nedá pokoj, prečo si tu nemôžeme takto potichučky obstarávať.
Dámy a páni, musím vám povedať, že táto súkromná firma SQM, ktorá pred dvoma rokmi ešte netušila, čo je to obstarávať cestnú infraštruktúru z eurofondov, nič také predtým nerobila, v súčasnosti obstaráva štyri zákazky pre Banskobystrický samosprávny kraj v objeme 15,3 mil. eur, šesť zákaziek pre Košický samosprávny kraj v objeme 19,8 mil. eur. A pre Prešovský samosprávny kraj spustila obstarávanie 12. novembra 2013, tri dni po VÚC-karskych voľbách sedem zákaziek v objeme 7,5 mil. eur. Prečo táto firma je taká úspešná? Najskôr na Slovenskej správe ciest, tam to teda najprv nevyšlo. Potom niečo skúsili, ale na tých samosprávnych krajoch, kde boli, a v Košiciach, Prešove ešte sú smerácki župani, tak tam sa im podarilo byť úspešní.
Prečo to obstarávajú, všetci novinári sa pýtajú: (Niektorí sledujú túto kauzu.) Kto je za tou spoločnosťou? Čo to je za firma SQM z Banskej Bystrice, že je taká úspešná? Aj vrabce už si čvrlikajú po chodbách Národnej rady, že je za tým pán Výboh, človek s ktorým sa Robert Fico vo vážnych politických rozhodnutiach radí. Nevieme tam dokázať priame prepojenie, ale to, ako je táto firma úspešná, aby mohla obstarávať, aby tým správnym mohla vybrať a aby to bolo aj za správnu cenu.
O chvíľu sa dozvieme, keď tieto zákazky budú ukončené aj v tých samosprávnych krajoch, za koľkože to bolo obstarané, pretože, dámy a páni, aj samosprávne kraje si vedia takéto zákazky obstarávať a v minulosti si ich obstarávali a dokázali ich predpokladanú cenu stlačiť niekedy aj na 60 %. Doba je zlá, stavebné firmy chcú zákazky. Takže sú ochotné robiť aj za nižšie ceny. Budeme zvedaví a budeme sledovať, ako skončia aj tieto zákazky v Košiciach, Prešove, Banskej Bystrici.
Takže na záver mi dovoľte povedať, že žiadam Národnú radu, aby hlasovala o mojej nespokojnosti s touto odpoveďou. Ďakujem za pozornosť.