29. schôdza

Predrečníci už vyčerpali tému tak, že chcem oba návrhy podporiť. Tiež si myslím, že s tým procedurálnym by nemal byť žiadny problém, keďže ten predchádzajúci bod bol prerušený a naozaj to zdôvodnenie bolo logické. Ďakujem.

Nechápem tomu, že nech sa páči. (Smiech v sále.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Dávam vám slovo, stojíte pri pulte, rečníckom, takže...

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Prepáčte, čo sa zmenilo odvtedy, čo tu stojím a som niečo namietal.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, dovoľte, aby som dal návrh, aby sme vzhľadom na situáciu, ktorá je v tejto sále, dnešné rokovanie ukončili.
Dovoľte mi na odôvodnenie tohto návrhu povedať, že je naozaj neuveriteľné takéto hrubé a flagrantné porušovanie slovenským parlamentarizmom. Je to tragédia. A dovoľte mi, vážení kolegovia, apelovať na všetkých, aby sme vážne zvážili, či je takáto situácia únosná, či to nie je facka občanom celej Slovenskej republiky a či nemáme konečne urobiť slovenský parlament funkčný a parlament, ktorý rešpektuje elementárne zásady fungovania parlamentarizmu. Ďakujem. (Potlesk.)

Mám zvuk? (Reakcia z pléna.) Áno. Tak ak dovolíte, ja poviem pre ľudí, ktorí to prípadne pozerajú a čudujú sa, že prečo tu takto stojím, tak nech vedia, o čo ide. A ide proste o to, že si vaši volení zástupcovia neplnia svoje povinnosti. O to ide, to je... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Vážení prípadní diváci, vidíte v priamom prenose, respektíve zo záznamu, ako vám funguje zákonodarný zbor. Pani podpredsedníčka ani nevie, čo vlastne chce povedať. Ja tu stojím a čakám, na ministrov. Mám podľa rokovacieho poriadku právo na to, aby tu boli, keď ich interpelujem. A nie sú tu. Neplnia si svoje povinnosti, odmietajú si plniť svoje povinnosti.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, vypnite pána poslanca.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Vidíte, toto je... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Dobrý deň. Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky. Vážené komorné zhromaždenie zákonodarného zboru, dovoľte, aby som uviedol veľmi stručne návrh novely zákona, ktorý je známy pod č. 301/2005 ako Trestný poriadok. Môj návrh je mimoriadne stručný a dovolím si povedať, že napriek svojej stručnosti, alebo možno aj vďaka tomu, je pre občana Slovenskej republiky, aj pre organizácie, ktoré chcú pracovať efektívne, veľmi potrebný. Nemá žiadne politické súvislosti. Je úplne politicky neutrálny. Nie je tu vôbec dôvod špiritizovať, že s akým úmyslom sa predkladá, s nejakým politickým podtextom. Nezakladá žiadne nároky na financie, nevyvoláva žiadnu potrebu opravovať a vstupovať do iných zákonov. Tudiž, keď to takto jednoducho povieme, môžme vyjadriť presvedčenie, teda ja ho môžem vyjadriť, a verím, že nájde pochopenie v zmýšľaní poslaneckého zboru, že takýto zákon, ktorý má takéto atribúty, nie je vlastne možné neprijať.
Ja ho veľmi stručne popíšem a zvyšok si nechám do rozpravy. Mením v tomto Trestnom poriadku jednu jedinú vec. Je to § 187, ktorý hovorí o lehotách, ktoré má občan alebo organizácia na to, aby podala sťažnosť voči rozhodnutiu orgánu činného v trestnom konaní - policajtovi, prokurátorovi, sudcovi. Tá zmena sa dá popísať jednou vetou. Doteraz je to tak, že ak chce občan alebo organizácia podať sťažnosť na rozhodnutie, ktoré uznesením vydal orgán činný v trestnom konaní, má na to tri dni. Tri kalendárne dni. Je to extrémne málo. Zdôvodním neskôr. Moja zmena sa týka práve len tohto jediného bodu, tejto jedinej vety. Mením to z troch kalendárnych dní na päť pracovných dní. Toto je podstata, ktorú budem veľmi rád, keď po zdôvodnení bude možné takým jednoduchým spôsobom, ako som to popísal, v Trestnom poriadku prijať. Toto je všetko k uvedeniu zákona. Ďakujem pekne zatiaľ za slovo. A chcem poprosiť, aby som bol zaradený do rozpravy ako prvý.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie a spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady preto návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda zároveň vo svojom rozhodnutí č. 839 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom návrhu zákona je predĺženie lehoty na podanie sťažnosti, ako opravného prostriedku voči uzneseniu, z troch dní na päť dní.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 839.
Zároveň by som si dovolil nielen ako spravodajca, ale aj ako člen tohto zákonodarného zboru sa pridať k tomuto návrhu, nie preto, že je to návrh z nášho klubu, ale pretože tento návrh spôsobuje v praxi naozaj skutočne veľké problémy a tá lehota troch dní je neodôvodnene prísna. Ak sa ktokoľvek z nás alebo ktokoľvek z občanov dostane do situácie, kedy bude voči nemu vydané rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní akékoľvek, či už je to, či budete možno obvinení, možno poškodení, to sa stáva najčastejšie, vtedy máte naozaj iba tri dni na to, aby ste zaujali stanovisko k tomuto rozhodnutiu. Po troch dňoch už orgán činný v trestnom konaní nemusí na vás prizerať. Môže povedať: "Ste po lehote a vaše práva zanikli.".
Čiže odporúčam tento návrh naozaj schváliť a dať do ulíc viacej istoty a viacej možno slobody v tom, ako sa brániť a ako dať právam, ktoré mi patria, za dosť. Takže ešte raz odporúčam, aby sme sa nad tým zamysleli, tí, ktorí sme tu, aj tí, ktorí tu nie sme a hlasovali za tento návrh.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vystúpim teda sám v tejto rozprave. Dúfam, že vyvolám v tomto komornom zhromaždení predsa len diskusiu aspoň vo forme faktických poznámok. Možnože nie. Ale chcem povedať, že nič neni náhoda a niektoré veci aj v tomto komornom zbore sú presne tak, ako majú byť. Totižto ideme rokovať o Trestnom poriadku, po-riad-ku. To znamená o niečom, čo my ľudia s dôverou, ktorá k nám prišla od občanov, máme vniesť do systému spravovania krajiny.
Ale ja sa spytujem v tejto chvíli, my ideme hovoriť o poriadku, my, ktorí sami nemáme vo svojej práci poriadok? Ako to vyhodnotí občan? Čo nám k tomu môže povedať, že aj keď s dobrým úmyslom, ja ho ozaj potvrdzujem. Táto jednoduchá zmena má veľmi dobrý úmysel. Ale ja dávam do príkladu včerajší deň. V dvoch zásadných veciach som potreboval vystúpiť v interpeláciách. Vo veciach, ktoré neznesú odklad a ktoré som považoval za mimoriadne dôležité na to, aby som sa písomne prihlásil medzi interpelácie. Nemohol som. Utekám hneď po tomto rokovaní za pánom ministrom životného prostredia Žigom. Lebo, dobre, keď nejde hora k Mohamedovi, musí Mohamed k hore. Veď my chodíme na tie ministerstvá. Ale máme jedenkrát za dva mesiace možnosť obrátiť sa na pánov ministrov priamo, požiadať o to, aby sa konali veci, ktoré považujeme za akútne v prospech správy krajiny a my tak vykonať nemôžeme. A ja tu idem hovoriť o Trestnom poriadku, o tom, aký je dôležitý takýto detail. Áno, z detailov všetko sa skladá a práve preto poukazujem na včerajší deň a teraz možno niekto povie, no však sa poďakuj tuná pánovi poslancovi Hlinovi, že tu stál dve hodiny a že si nemohol naplniť svoje poslanecké právo.
Ja vôbec nevytýkam poslancovi Hlinovi, že tu stál, pretože v rámci tých možností, ktoré tu máme, on možno je z tých, ktorý využíva z minima maximum, minimax, ako tie hasiace prístroje. Malý a zhasí veľa. Ja vytýkam tomu, ktorý spravuje vládu tejto krajiny, pánovi premiérovi Ficovi, že neurobil taký jednoduchý úkon s úsmevom tak, ako to mal urobiť a ako ho k tomu zaväzuje rokovací poriadok.
Ja naozaj to nehovorím kvôli tomu, aby som teraz sa rýpal vo včerajšom dni, ani nebudem hodnotiť, prečo to pán minister neurobil, možno by si mal zobrať, pán premiér neurobil. Možno by si mohol zobrať príklad zo svojich niektorých ministrov. Pán minister Glváč sa ma spýtal, že teda potrebuje odísť a vedel, že som ho interpeloval k jednej veci, čo sa týka vojenského obvodu Javorina a že teda, že aby som mu to nemal za zlé. No, pán minister Glváč nemá voči mne žiadne vysoké sympatie a určite sa nedomnieva, že ja by som mal byť človek, ktorý by mal mu nejak vstupovať do života, ale vie, čo je poslanecká kultúra. On tu nie je za Glváča, ja som tu nie za Mičovského a preto sa spýtal.
No, prečo pán premiér úplne s úsmevom nepovedal, poverujem tých a tých. Za seba poverujem pána podpredsedu. Pani podpredsedníčka musela tu v rýchlosti doniesť nejaké uznesenie, však tým sa len potvrdilo, pani podpredsedníčka Laššáková, že to nefunguje. Ale ja viem, prečo to chcem povedať, nie už nebudem teraz rozprávať o tom zbytočne, čo sa udialo včera. Ja len musím prehlásiť, že som nemohol voči občanovi urobiť to, k čomu ma napĺňa môj poslanecký sľub. A to mi vadí, to neni za Mičovského, ani za jeho ješitnosť, to neni ani za Hlinu, to neni ani za nelásku k pánovi premiérovi, to je za občana. My sme tu ozaj za seba, nie, my sme tu ozaj za toho občana, ktorý stojí za nami, ktorý nás volil. Možno sa pomýlil, to neviem.
Potrebujem upozorniť na to, že včera som chcel vystúpiť k dôležitej veci voči konaniu, ktoré sa deje a preto som povedal, je to možno nádhera, že v tomto komornom zhromaždení sedí pán poslanec Lebocký a pán poslanec Hlina. Pretože som potreboval upozorniť na to, že v týchto hodinách sa v katastrálnom území obce Jasenie dejú veci, ktoré sú dôsledkom zákona, ktorý sme prijali na decembrovom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky. Povedali sme, že na plochách, ktoré sú mimo les, je možné rúbať bez súhlasu stromy až do obvodu 80 cm vo výške meter 30 nad zemou. Viete, čo sa v týchto hodinách deje v obci Jasenie na základe tohto zákona? Práve kvôli tomu odchádzam rovno stadiaľto za pánom ministrom Žigom. Tisícky kubíkov dreva, takéto smreky, nevyznačené, stromy, ktoré, každý má hodnotu, keď ideme na koruny, tisíc korún. Tisíc stromov - milión, tisíce stromov milióny.
Neviem, aké sú tam súvislosti. Ja nie som vyšetrovací orgán. Len sa mi sťažujú ľudia, že čo sme to prijali tu za zákon, že s úsmevom môžu ísť aj s nejakými povoleniami, dokonca údajne o tom vie dačo aj ochrana prírody, čo by ma šokovalo, ale na to sa pána ministra idem spýtať, sa v obci Jasenie na tzv. bielej ploche storočné, stodvadsaťročné smreky, tisícové zásoby sekajú ako kombajnom. Včera, už teraz, v tejto chvíli tam behajú LKW-čka autá.
My sme prijali tento zákon a na to som chcel upozorniť pána ministra, aj pána premiéra. Nie preto, že Mičovský a lesník, ale preto, že občan a krajina. Takže nie Hlina je na vine. Na vine je pán premiér, že nám neumožní robiť to, k čomu nás zaväzuje náš poslanecký sľub. To mi vadí a vadí mi to, že som sa márne prihlásil, aby som o tomto mohol rozprávať. Dobre, sú tu iné možnosti, veď chodíme na tie ministerstvá, ale prečo by sme raz nemohli pánom ministrom v priamom prenose povedať to, čo považujeme za aktuálne, akútne, potrebné.
Pán minister Borec, tomu som chcel dokonca aj poďakovať vo včerajšej interpelácii, ale zároveň aj upozorniť, že treba byť dôsledný. Po pätnástich rokoch spor v Slánskych lesoch, kde boli občania potencionálne okrádaní o miliardy korún, sa podarilo po októbrovej interpelácii, veľmi si vážim prístup pána ministra Boreca, ktorý povedal, nemôžem síce svojím sudcom nič nariaďovať, pretože to nie sú moji podriadení, to sú nezávisle konajúci ľudia, ale sľubujem vám, pán poslanec, že sa idem na to pozrieť. Neviem, aká je príčinná súvislosť a vôbec nie som domýšľavý, že by som dačo zmenil, ale je fakt, že po pätnástich rokoch, po mesiaci o tom, od tejto debaty a o tejto diskusii s pánom ministrom sa urobil malý zázrak a Slánske lesy sa vrátili po pätnásťročnom vajataní a zneužívaní, podvodnom konaní niektorých ľudí, do rúk občanov tohto štátu. Miliardy korún, tisíce hektárov lesa.
Chcel som poďakovať a zároveň poprosiť, aby sme neboli smiešni a aby sme nepovedali ústami sudcov nezávislých, že síce pravda, pätnásť rokov tu bolo podvodné konanie, ale tí, ktorí ho konali, konali tak dlho, že už by bolo nedobré ich potrestať, pretože by sme im vstúpili do ľudských práv. Počuli ste to vyjadrenie, že tá výtečná trojica by bola poškodená na ich ľudských právach, lebo oni pätnásť rokov sa naťahovali o Slánske lesy, až napokon sa tak naťahovali, že síce Slánske lesy, chvalabohu, rozhodli nezávislé súdy, patria občanom, ale už týchto netreba sekírovať a traumatizovať nejakými súdnymi rozhodnutiami, lebo by to bolo proti ľudským právam.
Nuž chcel som poprosiť včera pána ministra a preto mi to teda vadí, že som tak nemohol, aby tej justícii povedal, aby ešte raz spravodlivo sekla mečom a aby nedopustil, aby si občania mohli myslieť, že tá pani justícia občas tú šatku dá z očí dole, aby sa pozrela nielen na argumenty na miskách váh, ale aby sa aj pozrela, koľko strieborných je v mešci. Lebo toto si občania myslia, že tá páska sa skladá kvôli tomu, aby sme zrátali tie strieborné. Alebo si mám myslieť to, že len vďaka veľkopanským poľovačkám, ktoré sa konali v Slánskych lesoch a na ktorých sa zúčastňovali aj orgány činné v trestných konaniach, ale nie ako pri výkone služby, ale pri výkone práva poľovníctva, že to bol dôvod na to, aby sme zrazu omilostili týchto troch výtečníkov? Nuž, preto upozorňujem v tejto chvíli, lebo všetko je tak, ako má byť.
Po včerajšom dni vystupujem s návrhom novely Trestného poriadku práve ako prvý. Takže povedal som si, a nie je nič náhoda. Takto to malo byť. Nevystúpil si včera, dneska to pripomenieš. Bol dôvod aj poďakovať, aj pokritizovať, ale hlavne je dôvod povedať, že ja som tu na to, aby som vykonával právo občana a pán premiér mi nemá v tom právo brániť. Toľko som chcel povedať na úvod a považujem to za potrebné zdôrazniť, že to, čo sa deje v Jaseni, idem o tom informovať rovno pána ministra Žigu, lebo to sa musí zastaviť.
Tu predsa nemôžeme sa tváriť, možnože poslanec Hlina spomínal, že niekto chce napĺňať nejaké štiepkovacie mašiny. Neviem, kto chce napĺňať, ale je tu lesník, pán poslanec Lebocký, ukážem mu fotografie, mám ich v počítači. Hora, storočná hora padá kvôli nášmu zákonu. Kvôli tomu, že nevieme prijať poriadny zákon, respektíve že si nevieme navzájom počúvať argumenty. Čo sme to za poslanci? Zato, že to povie niekto z opozície? Veď tým stromom je to jedno, kto ich katuje. Veď sú naše, veď všetci dýchame rovnaký vzduch.
Tak vás veľmi prosím, tak často sa to z tohto pulta zdôrazňuje, že pozerajme sa, nie na to, aké máme sympatie a nesympatie, na to máme právo si to myslieť. Ja viem, že mnohým sme nesympatickí a je to tak nielen v poslaneckej snemovni, ale tu nie sme za seba. Tu nie sme za to, aby sme mohli rozprávať o svojich pocitoch, nejakých sympatií, nesympatií. Tu sme naozaj povinní preglgnúť, prehltnúť a rokovať o tom, o čom rokovať treba a s tým najlepším úmyslom.
A teraz dovoľte, aby som teda prešiel k tej podstate, k Trestnému poriadku, ktorý tak ako som popísal, navrhujem zmeniť v tak jednoduchej veci, že niet o čom veľmi ani rozprávať v rozprave. Ja preto použijem ani nie zopakovane to, čo bolo povedané, ale použijem príklady konkrétne. Tak ďakujem aj, vážený pán spravodajca, nemali sme to dohodnuté, že si vystúpil a že si proste povedal aj čosi navyše, čo spravodajcovia obyčajne nehovoria a veľmi si to vážim, lebo tá zmena je naozaj potrebná. Zmena z troch kalendárnych dní, kalendárnych, to znamená, aj voľné, aj štátne sviatky, na päť pracovných, aby občan mal právo podať sťažnosť voči uzneseniu, ktoré sa ho bytostne týka a ktoré potrebuje si možno aj preštudovať, potrebuje možno aj zabehnúť na poštu, takže tie tri dni vrátane víkendov je žalostne málo.
A poďme na také príklady. Zoberme si občana, ktorý mal, a budem hovoriť bez mien, ale s vedomím toho, že mám pred sebou konkrétneho občana, ktorý podal v závažnej veci trestné oznámenie. To trestné oznámenie išlo svojím rytmom, po niekoľkých dňoch, po necelých desiatich dňoch prišlo potvrdenie od úradu vyšetrovania, od polície, že bolo prijaté. Uplynuli necelé dva mesiace, občan možno aj trocha zabudol už, čo poslal, ale dobre, no však podal trestné oznámenie a zrazu prichádza trestné oznámenie, teda uznesenie o tom, že vyšetrovateľ zastavuje týmto uznesením toto trestné oznámenie. Teda, že nenachádza dôvod na to, aby to kvalifikoval ako trestný čin.
Prichádza takéto uznesenie pána vyšetrovateľa v piatok. V piatok, príde to poštou, občan prišiel z práce, našiel list, respektíve musel ho niekto podpísať, obyčajne to chodí doručenkou. Takže to podpísal, ten, kto bol doma. Odosielateľ to doručil takýmto spôsobom, adresát si to prečítal. Víkend je aj na to, aby si aj ľudia oddýchli, odišiel, možno aj spolu s manželkou na chatu, na chalupu, ale ten list zobral so sebou, lebo však napokon videl, že je tam aj nejaká lehota troch dní, tak aj o tom trocha rozmýšľal, ale predsa len možno cez tie dva voľné dni mal aj iné úmysly, ako len úradovať. A povedal si, veď v pondelok to napíšem. V pondelok sa ešte poradil, lebo uznesenie malo desať strán, bolo to treba prečítať. Bolo treba nejakým spôsobom kvalifikovane zhodnotiť, že teda áno, chcem sa odvolať, chcem podať sťažnosť podľa § 187, ale musím teda aj voľáko napísať nejaké múdre slová a že prečo s tým nesúhlasím. To znamená, nemôžem len tak z "voleja" povedať, sťažujem sa. Tak to aj napísal, lebo tri dni sú tri dni. Už bol pondelok, večer to dopísal a ráno to nesie na poštu v utorok. Čo sa stalo? Pán vyšetrovateľ sa pozrie na takúto sťažnosť a povie, neprijímam, nedodržaná lehota na podanie, tri dni neboli dodržané, toto je štvrtý deň. Lebo prvý sa nepočíta, takže máme: sobota, nedeľa, pondelok. Utorok ráno je už pre to, aby občan, alebo aj organizácia, budem o chvíľu o tom rozprávať, uspela neskoro. Jednoducho fakt, ten zákon je v tomto tak nepochopiteľne prísny. To nie je prísnosť, málo empatický, nevie si predstaviť, že ten občan potrebuje ozaj zvážiť to, čo napíše.
Ja som konzultoval toto s prokuratúrou, lebo sa to týka aj prokurátorov, ich uznesení. Áno, pán poslanec, máte pravdu, je to naozaj málo. Viete, treba to tak urobiť, že hneď treba v ten deň napísať, že sťažujem sa a potom treba sa až zamýšľať nad tým, že ako to zdôvodníte. Treba tam napísať, že zdôvodním to neskôr. No musím povedať, čo to je za rada? Čo to je za návod? K čomu? Že aby som len urobil niečo bla-bla-bla, nepremyslené a potom budem rozmýšľať, že ako to zdôvodním? Však to je priame nahováranie na to, aby sme konali nekvalifikovane. Možno je to praktické, je to dobré. Áno, bola to dobrá rada, že sme si vedomí toho, že to je strašne málo, takže píšte rýchlo a rozmýšľajte potom, nemáte na to kedy. A čo keď náhodou viac, z tých desiatich strán, z toho uznesenia vyčítam, že, že asi som sa teda pomýlil a nemôžem sa veľmi ani sťažovať, takže potrebujeme poskytnúť čas. Ak orgány činné v trestnom konaní majú na to mesiac, dva, no tak použijeme to tak, ako to je napísané aj v dôvodovej správe, rovnosť zbraní a nechajme aj druhej strane nejaké tie dni. Nehovorím mesiac, dva, ale päť pracovných dní? Nič sa tým nestane, nespomalíme konania, nebudú žiadne problémy. Len akurát umožníme občanovi, ale aj organizácii, ktorá potrebuje podať sťažnosť proti rozhodnutiu orgánu činného v trestnom konaní, primeraný čas. Predpokladám, že vidieť na piatich pracovných dňoch niečo neprimerané sa nedá, aj keby sme chceli hľadať nejaké zádrhely a muchy v tomto návrhu.
Poďme na druhý príklad, tiež zo života, dokonca ešte ho nebudem ani menovať, pretože už som navštívil tú organizáciu a ešte ju navštívim. Ide o 300-tisíc eur, ktoré boli rozpráskané z eurofondov na niečo, čo sa vraj vykonalo, ale o čom každý vie, že sa neurobilo ani "ň", okrem jednej veci, že sa minulo 300-tisíc eur. Šéf organizácie, ktorá spravuje takéto fondy, naozaj videl, že je zle a podal trestné oznámenie. V obci, kde sa to všetko malo udiať, však existuje, lebo pánboh vysoko, Bratislava ďaleko, existujú väzby a policajt, ktorý mal tieto veci vyšetrovať, aj ich vyšetroval, má priamo s tou firmou, ktorá tých 300-tisíc eur tak účelne a šikovne vyfakturovala za nič, rodinné väzby. To sa stáva. Jednoducho tomu nezabránime, to nie je protizákonné.
To protizákonné je to, že pán policajt v rozpore so svojím poslaním a pracovnými povinnosťami rozmýšľal, ako pomôcť svojim rodinným príslušníkom, blízkym, nazvime ich. Rozhodol sa nájsť nejaké dôvody, dobre, právnici to vedia najlepšie, že vždy sa dá nájsť, keď hľadáme, keď máme svoj úmysel, tak nájdeme argumentáciu aj ako premaľovať čierne mierne do bieleho alebo aspoň do sivého, tak našiel a zastavil trestné konanie. Už ako to urobil, to neviem, ale fakt ho zastavil a poslal ho tomu sem do Bratislavy, kto sa na tento podvod sťažoval alebo na tento potencionálny podvod, lebo však vec ešte nie je ukončená. Bolo trestné konanie. Ale rozmýšľal policajt, ako to urobiť. A on poznal Trestný poriadok. Vedel, čo hovorí sto osemdesiat sedmička paragraf v zákone 301. Vedel o tých troch dňoch. Ťažko sa to dokazuje, vážené kolegyne, kolegovia, ale ťažko si myslieť aj to, že sa nezneužíva takéto znenie lehôt na podanie sťažností.
Viete, ako to urobil? Vo štvrtok bol štátny sviatok. Počkal si, kým bude taký týždeň. V piatok je pracovný deň a potom je víkend. On uznesenie o zastavení trestného konania poslal tak, aby bolo doručené na túto inštitúciu, ktorá bola okradnutá a s ňou teda my všetci o 300-tisíc eur v stredu. Čo sa deje v inštitúciách štátnych alebo proste v štátnych, keď je štátny sviatok vo štvrtok a potom je sobota a nedeľa víkend a piatok je pracovný deň? No väčšina ľudí si zoberie dovolenku. Dokonca sú to aj takí ľudia, ktorí, aj v tomto prípade šéf tej organizácie nesedí v Bratislave, tak sa dalo celkom odôvodnene, (zaznieva zvonenie mobilného telefónu) dúfam, že to nevyzváňa môj ten telefón, som si ho vypol. Štefan, poprosím ťa, ak náhodou môj, nože ho vypni, ja si to, zabudol som, ospravedlňujem sa, ak je to môj. (Reakcia z pléna.) Môj. Vypni ho, ďakujem pekne. Urobí to väčšina občanov, že si teda v takejto inštitúcii zoberie dovolenku a tak sa aj stalo. A pán policajt, pán vyšetrovateľ možno práve s týmto počítal.
Takže v stredu došlo uznesenie o zastavení konania, ešte ho prevzali, no ale však dobre vieme, aký je kolobeh dokladov, ide niekto na poštu, podateľňa, rozdelenie pošty, takže aj keď si splnil sekretariát tohto inštitútu všetko rutinným spôsobom, ťažko očakávať, že práve v ten deň to vedúci organizácie alebo ním poverený zástupca aj rozhodne. V piatok bola ozaj väčšina ľudí na dovolenke, no a keď v pondelok bol prvý pracovný deň, lebo to je tak, že aj tu by sme rátali, keď budete rátať so mnou, tak sú to vlastne štyri dni, ale tento zákon, Trestný poriadok hovorí, že ak teda pripadne posledný deň lehoty na deň pracovného pokoja alebo voľna, tak potom platí ten najbližší pracovný. Takže v tomto prípade ten pondelok bol ešte v hre. Áno? Ale práve vtedy sa ľudia len poschádzali, možno sa to aj všetko ešte rozhodlo, ale sa to už nedoručilo tak, aby bola poštová pečiatka z tohto pondelka.
No čo sa stalo? Stalo sa to, že policajt bol na koni a mohol povedať: "Neprijímam vaše podanie sťažnosti voči zastaveniu konania a konanie zastavujem." Nemôžem o tom hovoriť bližšie, lebo našťastie, ozaj to musím zase pripustiť aj k dobru, sú aj inštitúty, ktoré fungujú v tejto krajine možno nad policajtmi, viem, že to je teraz v rukách inštitúcií, ktoré nemôžem ani presne pomenovať, ale dobre. Berieme, že to bude mať dobrý koniec. Ale to je jeden príklad z mnohých, vážené kolegyne, kolegovia.
Týmto som chcel len dokumentovať to, že takáto zmena jednoduchá je naozaj v záujme spravovania tejto krajiny. Preto prosím, zvážte to, že ideme zmeniť tri kalendárne dni na päť pracovných. Nič viacej. Netreba štúdium, netreba asistentov, netreba poradcov, netreba analýzu, netreba Parlamentný inštitút, stačí si len uvedomiť túto vetu a povedať si, no preboha, no a prečo by sme to neodhlasovali?
Sa vrátim ku stromom. Zase chceme, aby to, čo sa deje teraz v Jaseni v týchto hodinách, aby sa robilo na úradoch, ktoré budú zneužívať takúto lehotu? Zase si neuvedomíme, že my sme tu na to, aby sme veci domýšľali, tobôž keď máme podnety od občanov? Tobôž keď vidíme, že to nefunguje tak, ako by mohlo a vďaka nám aj môže to sa zlepšiť. Tak je to jednoduché. Žiadne financie, nič, ani euro navyše. Žiadne politické náklady, ak teda za politický náklad nepovažujeme to, že by sme schválili návrh, ktorý vyšiel z opozičných radov. No veď dobre, tak keď sa udeje aj to, že teda sa k tomu pridá niekto a že to preformulujeme, veď sa to dá. Je to naozaj, aj keď to sú smiešne, hej, debaty o tom, že kto, naozaj by nám malo ísť o podstatu.
Koľkokrát ja tu hlasujem, a možno ani nie som v jednote so svojimi kolegami, za návrhy zo SMER-u. Však to sa dá všetko pozrieť. Niečo si človek naštuduje poctivejšie, niekedy musíte viac uveriť svojim kolegom, čo vám o tom povedia, veď nie všetko nikto z nás nie je schopný naštudovať, každé rokovanie desiatky zákonov, ale keď sa mi, a v prípade pochybností má možno v sebe ten syndróm, že hovorím si, no tak radšej budem za ten smerácky návrh, lebo prečo, ak by som bol proti, ako to zdôvodním, že to je dobrá myšlienka a ja len kvôli tomu, že to je zo SMER-u, tak som proti tomu? Preverte si to. Všetko je to pre večné veky, pokiaľ tie počítačové siete nezlyhajú, zaznamenané v tom, ako hlasujeme.
Tak vás pekne prosím, zvážte, jednoduché, bez politických nákladov, bez finančných nárokov, bez toho, aby sme otvárali iné zákony. A vidíte, že všetko je tak, ako má byť a že náhody neexistujú, že v tejto ctenej snemovni sedí niekoľko kolegýň a kolegov, čo si veľmi vážim, ale sedia tu títo dvaja, ktorí ešte rozumejú viac ako možno ostatní. Pán poslanec Lebocký a pán poslanec Hlina. Ľudia, ktorí sa zaoberajú hlboko a možnože podrobnejšie ako ostatní práve aj s otázkami lesa, stromov, životného prostredia a hovorím, schválili sme pred dvomi mesiacmi niečo, čo sa ukázalo ako zlé. A ja som včera o tom chcel rozprávať na tých interpeláciách a nedalo sa, lebo pán premiér. Ale náhoda chcela, aby som mal slovo dneska ako prvý. Nemohol som si to odpustiť, táto súvislosť je zjavná a ja vás prosím, ja neviem, bude treba dať aj návrh na, ja žiadam, aby sme my ako poslanci mali právo svoj poslanecký sľub naplniť aj v podobe interpelácií dovtedy, kým každý nepovie to, čo potrebuje v interpeláciách. Ako je to možné, že my odsekneme vo štvrtok raz za dva mesiace túto možnosť? Ja verím, že sa nezopakuje už včerajšok, že sme schopní v ten štvrtok naplniť svoje poslanecké povinnosti.
A verím, že pánovi premiérovi z tohto pultu nebude žiadny problém povedať áno, mám svoje povinnosti, poverujem svojho podpredsedu, hoci by poveril len troch, aj na to má právo, keď je zle. Však ministri sú ľudia, ktorí sú rozlietaní. Ani Hlina, ani Mičovský, ani Kuffa, nikto nebude môcť povedať ani slovo. Lebo litera rokovacieho poriadku bude naplnená. A ja budem môcť naplniť spolu s ostatnými, s vami všetkými svoju literu poslaneckého sľubu.
Takže veľmi pekne prosím, aby ste pozreli na túto náhodu, ktorá nie je náhodou, aj týmito očami, že sú veci medzi nebom a zemou, ktoré niekedy nevieme presne naplánovať, ale ktoré fungujú. A dokonca, ak sa nemýlim, ešte na tejto schôdzi budeme tu mať návrh zákona, ktorý hovorí o tej zmene aj z hľadiska obvodu stromov, ktoré je možné rúbať na nelesných plochách. Lesníci ich nazývajú biele plochy. To sú tie plochy, ktoré sú na pohľad plné lesa, ale z hľadiska katastrálneho je to nie lesná pôda. Možno aj tam sa bude treba zamyslieť nad poriadkom, ktorý chceme vniesť do tejto krajiny a keď hovoríme dnes o Trestnom poriadku, o niekoľko dní budeme hovoriť o zákone o ochrane prírody. No veru, dovtedy si zistím podrobnosti o Jaseni, tie fotografie vám možno premietnem a spýtam sa, či sme toto chceli, aby takéto stromy padali, ako stromy, ktoré rastú mimo les a ktoré je možné rúbať bez toho, aby lesný hospodár do toho mohol zasiahnuť. Má do toho zasahovať orgán správy štátu na úseku životného prostredia.
Takže toľko. Ďakujem veľmi pekne, vážené kolegyne a kolegovia, za pozornosť a veľmi spolieham na to, že keď už nie naši kluboví šéfovia, keď už nie naši kolegovia, ale naše svedomia nám dokážu v istých chvíľach povedať, ako to cítime. A veľmi by som si vážil, keby možno predsedovia poslaneckých klubov neboli takí príliš politicky rigorózni a keby dávali v prípade takýchto zákonov aj také pokyny, že hlasujte tak, vážení kolegovia, ako to cítite. Ja si myslím, že to môže urobiť ľavé krídlo, pravé krídlo, aj stred poslaneckej snemovne. Ja viem, že nie vo všetkých, lebo máme svoje záujmy a nemôžeme, musíme byť jednotní. Taká výnimka, ako je klub Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, že u nás sa fakt ctí to, že hlasujeme podľa toho svedomia a nijako inak, že to ostatní nerobíte možno. Ja som veľmi spokojný, že môžem pracovať v takomto klube, ale to nie je otázka tohto klubu, to je otázka tých možností, ktoré, myslím, v niektorých prípadoch by mali mať všetci poslanci a toto sú také krásne príklady, aby sa nedvíhali prsty, ale aby sa dvíhali hlasy svedomia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Som veľmi rád, že kolega Mičovský spomenul neblahé následky nedávno prijatej novely zákona o ochrane prírody a krajiny. Ja som mal včera pripravené interpelácie na niektorých členov vlády v podobnej veci, vo veci rozsiahlych výrubov v lokalite Koliba. Teda nie kdesi na Horehroní, čiže ako sa hovorí "pánubohu za chrbtom", ale priamo na území hlavného mesta Slovenskej republiky na dohľad z Úradu vlády Slovenskej republiky.
A musím pripomenúť to, čo sa tu dialo v jeseni minulého roku, kedy sme opakovane spoločne s odbornou i laickou verejnosťou apelovali na predkladateľa inkriminovanej novely zákona, aby toto nešťastné ustanovenie o radikálnej liberalizácii možnosti výrubov stromov v takzvanej voľnej krajine z tej novely vypustil. Žiaľ, nestalo sa tak a jediný argument, ktorý si pamätám a ktorý pán minister a pán štátny tajomník Ilavský opakovali v tejto súvislosti, bolo, že ide vlastne len o uľahčenie údržby nelesnej krajiny, ktorá je atakovaná takzvanými náletovými drevinami. Žiaľ, o tom, že skutočný dôvod tohto uľahčenia výrubu drevín bol úplne iný, nás presviedča život a to hneď v prvých dňoch po prijatí tejto nešťastnej novely zákona o ochrane prírody a krajiny.
Som preto rád, že kolega Mičovský takto veľmi dôrazne upozornil na túto situáciu a na to, čo ako dôsledok tejto novely v reáli nastáva.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja tiež, okrem iného, okrem Jahodnej som chcel včera interpelovať aj odpoveď, ja som pána premiéra interpeloval v tom, že či je spokojný s návrhom, ktorý predložil pán Žiga a prišla mi odpoveď, že áno, že v zásade že áno a on si, (odkašľal si) pardon, premiér Fico mi odpovedal, že si nemyslí, že táto prijatá novela zmení ráz krajiny, čo sme my namietali viacerí. Nuž vidíme, že sa niekto mýli a mýli sa sakramentsky. Mimochodom, kolegovia SMER-u v nehojnom počte, je tu novela zákona o ochrane prírody, ktorú predkladám, ktorá to vracia do pôvodných koľají, ako to bolo. Kľudne sa môžete k tomu postaviť čelom. Nuž, ale ako vieme, nič z toho nebude.
Viete, ono je problém niekde inde. My tu hráme hru záujmov a zneužime, znásilnime tento parlament ľavou zadnou. Minister Žiga, ja som mu to už hovoril, tie veci treba pomenovať. Treba ich pomenovať. Treba ísť na zodpovednosť. Tak ako je konkrétna zodpovednosť, že v Jahodnej a že Košičania raz budú svietiť, keď to nezastavíme a bude tam zodpovednosť pána Malatinského a bude tam zodpovednosť pána Žigu, tak aj pán Žiga mal osobný a eminentný záujem, aby sa zákon o ochrane prírody zmenil, aby sa uľahčil výrub drevín v extravilánoch obcí preto, lebo sám je angažovaný v jednom Energoprojekte v Košiciach.
Proste treba ľuďom hovoriť pravdu. Nech sa ju dozvedia, nech ju vedia, nech sa s ňou vysporiadajú. Keď jeho Energoprojekt nestačí niekto kŕmiť, nestačia dodávky, no tak zmení zákon. Je ad absurdné, aby minister životného prostredia doniesol do parlamentu zákon, ktorý ničí ochranu prírody. To si nedovolia v rovníkovej Afrike. Ale na Slovensku v reči záujmov, a tu sú tie záujmy obrovské a niekoho úplne konkrétne ľavou zadnou. A znásilnia hen tých chudákov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)