29. schôdza

Vážený pán predseda, vážený pán minister, ctení kolegovia, dovoľte mi v mojom vystúpení ponúknuť svoj pohľad na dokument Zameranie zahraničnej a európskej politiky v roku 2014.
Dvadsiate výročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky je dobrou príležitosťou ohliadnuť sa vzad na to, čo sa nám podarilo za dve desaťročia dosiahnuť, a zároveň, čo považujem za ešte dôležitejšie, sústrediť sa na najbližšie roky a na to, čo nás nielen čaká, ale k čomu chceme aj aktívne prispieť a čoho chceme byť aktívnou súčasťou.
Chcem, aby môj príhovor bol konštruktívnym príspevkom do diskusie o zahraničnej politike, a to aj napriek tomu, že som predstaviteľom parlamentnej opozície. Budem sa, pán minister, veľa pýtať a ocením, ak na moje otázky dostanem od vás aj konkrétne odpovede.
Úvodom. Zahraničnú politiku Slovenskej republiky a pôsobenie vás, pán minister, ako aj výkon našej diplomacie hodnotím v zásade pozitívne, a napriek tomu, že sa máme pozerať hlavne do budúcnosti, do roku 2014, tak neodpustím si niekoľko poznámok k tomu, čo sa udialo v roku 2013 v tejto oblasti.
Rovnako ten predložený materiál, o ktorom dnes diskutujeme, tak ak sa na to pozrieme úplne komplexne, tak sa mu nedá veľa vyčítať. Samozrejme, každý z tých bodov by sa dal rozpitvať na drobné a s niektorými mám problém, ale summa summarum je ten dokument, myslím, v poriadku a ničím nevybočuje zo štandardu, na ktorý sme boli v Národnej rade doposiaľ zvyknutí. No poďme podrobnejšie a konkrétnejšie k niektorým oblastiam.
Úplne na úvod, a to bude asi najvážnejšia kritika toho, čo sa odohralo v roku 2013, nemôžem nespomenúť jeden zásadný politický prešľap, ktorým ste sa z ministra odborníka stali straníckym ministrom SMER-u. PR výlet do Iránu pod zámienkou záchrany dvoch slovenských dobrodruhov nebol totiž nič iné, ako štartovací výstrel prezidentskej kampane Roberta Fica. Je bezprecedentné, aby v takomto prípade štartoval vládny špeciál, a je bezprecedentné, aby v ňom sedel naraz minister zahraničných vecí a predseda vlády. Vôbec neznevažujem váš podiel zásluh na záchrane dvoch slovenských občanov z iránskej väzby a viem, že ste v zákulisí podnikali niekoľko neštandardných krokov na to, aby ste ich vyslobodili, avšak celá tá záchrana sa udiala cez štandardné diplomatické kanály a vaše vycestovanie bolo len následným divadlom pre slovenských občanov na náklady nás všetkých. Desaťtisíce eur vyplytvané na prezidentskú kampaň Roberta Fica. Som sklamaný z toho, že ste sa na toto divadlo dali nahovoriť.
Dvaja šuhaji paraglajdisti si mali sami zaplatiť komerčnú linku, doletieť na vlastné náklady a veľmi pekne sa vám poďakovať za to, čo váš rezort pre nich urobil, lebo, opakujem, urobil toho pre nich strašne veľa a ďaleko viac, ako je bežné.
Je mi úplne jasné, že ste nemali na výber, a je mi taktiež jasné, že ten pokyn prišiel z Úradu vlády a vy už ste to len vykonávali, ale váš hlas má veľkú váhu, ste podpredseda vlády, a pokiaľ je to možné, tak skúste zjednať nápravu aspoň v tom zmysle, že rozpočet kampane Roberta Fica uhradí spätne čiastku, ktorú tento let stál, do štátneho rozpočtu. Toto by som bral ako gesto hodné štátnika.
To, čo sa stalo, vytvorilo jeden veľmi nebezpečný precedens. Každý Slovák odteraz pôjde zo zahraničnej väzby vládnym špeciálom naspäť na Slovensko? Ja verím a dúfam, že nie. A ešte tretíkrát, aby som nebol nepochopený, zdôrazňujem, že to, že ste dokázali tých dvoch chlapcov, ľahkovážnych, možno nezodpovedných, vyslobodiť z iránskej väzby, považujem za veľký úspech slovenskej diplomacie, ale nemôžem ospravedlniť a prepáčiť to, akým spôsobom sa vrátili naspäť na Slovensko.
A teraz poďme od politiky nazad k téme vami predkladanej správy. Za úplne kľúčový považujem vstup Slovenska do Severoatlantickej aliancie a rovnako vstup do Európskej únie. Ukotvenie Slovenskej republiky v oboch zoskupeniach nás zaraďuje medzi slobodné, stabilné a demokratické krajiny. Dnes sme už aktívnym a rešpektovaným hráčom, ktorý sa podieľa na tvorbe európskych politík. Som rád, že náš hlas je počuť, nielen čo sa týka vývoja na západnom Balkáne, ale aj v krajinách Východného partnerstva. Frontrunnermi približovania sa k EÚ sa stávajú Moldavsko a Gruzínsko a rád by som od vás počul pár viet k Východnému partnerstvu, k vášmu hodnoteniu a k vášmu pohľadu, prípadne predikciám na ďalší vývoj.
NATO je garantom našej bezpečnosti. Ja budem vždy podporovať takú politiku vlády Slovenskej republiky, ktorej cieľom bude posilňovať bezpečnosť našich partnerov, a tým pádom aj bezpečnosť Slovenskej republiky. Budem podporovať také kroky, ktoré budú posilňovať postavenie a povesť Slovenskej republiky ako dôveryhodného a rešpektovaného partnera.
Vítam a podporujem jasný záväzok vlády pokračovať v našej angažovanosti v Afganistane aj po roku 2014. Jedným dychom však musím dodať, že záväzok zvýšiť rozpočet na obranu ostal opäť len v rovine teórií. Existuje vôbec spôsob, ako by sa daná situácia mohla postupne začať meniť? Táto otázka, samozrejme, patrí skôr ministrovi obrany a ministrovi financií, avšak aj vy ste často ten, ktorý musí našim zahraničným partnerom vysvetľovať, prečo sa aj naďalej potácame okolo 1 % HDP a v strednodobom horizonte ani neexistuje perspektíva zmeny k lepšiemu a k zvýšeniu tohto rozpočtu. Osobne pri ktoromkoľvek stretnutí s Andersom Foghom Rasmussenom počúvam tú istú otázku, či s tým mienime ako Slovensko niečo urobiť, prípadne či sa nám podarí tento trend zmeniť a zvrátiť opačným smerom. Nadobúdam totiž pocit, že mnohí mienkotvorcovia na Slovensku si osvojujú názor, že bezpečnosť a mier sú samozrejmé a nič nás nestoja. Ste skúsený diplomat a viete, že opak je pravdou. Mali by ste byť jeden z tých, ktorí trpezlivo vysvetľujú význam a dôležitosť funkčných a moderných ozbrojených síl v dnešnom svete.
V kontexte NATO vítam participáciu Slovenska na medzinárodných misiách a hovorím to pri plnom vedomí, že Slovensko v minulom roku prinieslo najvyššiu obetu, ľudské životy. Verme a dúfajme, že nevyhasli len tak pre nič, a dovoľte, aby som týmto vzdal malý hold našim hrdinom, ktorí položili život pre to, aby bol náš svet aspoň o trošku lepší.
Slovenské národné povstanie. Som rád, že zaujalo vo vašej správe také prominentné miesto a z môjho pohľadu ide o jednu z najsvetlejších udalostí našej novodobej histórie. Téma sa stáva ešte aktuálnejšou aj po krajských voľbách. Doceňujeme dostatočne odkaz Slovenského národného povstania? Aké dostávate zo zahraničia ohlasy na víťazstvo pravicového extrémistu v Banskej Bystrici v regionálnych voľbách?
K ekonomickej diplomacii hovoril môj kolega Miškov a táto téma je blízka môjmu podnikateľskému srdcu. Minulý rok som volal po zavedení merania výkonnosti, tzv. OBEO. Chcem sa spýtať otázku, koľko investícií v minulom roku priniesli? Koľkým slovenským podnikateľom pomohli? Či takéto štatistiky existujú a prípadne, že či robíme nejaký rebríček a vyhodnocovanie pracovitosti a prínosu týchto obchodných zástupcov Slovenska v zahraničí? Meriame nejakým spôsobom ich výkonnosť? Nestavajú sa náhodou z biznismenov kávičkári? Ja verím a dúfam, že nie, ale bol by som rád, keby ste nás informovali o tom, či a ako meriame ich výkonnosť a ich prínos pre Slovensko.
Konzulárne služby pre občanov Slovenskej republiky, je tiež téma, o ktorej som hovoril aj v minulom roku. Systém SMS notifikácie a aplikácie Svetobežka sú z môjho pohľadu veľmi progresívne a nemyslím si, že sú štandardom v mnohých ďalších krajinách. Je to možno pre pár cestujúcich Slovákov do zahraničia obťažujúce, ale verím, že pre drvivú väčšinu veľmi príjemné nájsť si v prípade potreby SMS vo svojom telefóne, na ktoré máte telefónne číslo na ambasádu a takisto telefónne číslo s 24-hodinou službou na ministerstve zahraničných vecí.
Chcem sa iba spýtať, či nejakým spôsobom kontrolujete aj výkonnosť tejto zložky, či robíte tzv. mister shopping a testujete, či kontaktné ambasádne čísla naozaj fungujú vtedy, keď by mali fungovať, aj mimo riadnych úradných hodín. Keby ste mi vedeli prípadne povedať, neviem, možno nedisponujete tou informáciou, ale či naozaj existuje nejaké meranie kvality jednotlivých slovenských konzulárnych oddelení a jednotlivých slovenských ambasád.
Hovorili ste o účasti na eurovoľbách. Zhodneme sa všetci v tom, že je zúfalo nízka. A kdekoľvek prídem v Európskej únii, tak sa ma pýtajú, že ako je to možné a prečo to tak je. Ja sa obávam, že je to vo veľkej miere aj vina súčasných europoslancov, a nehovorím teraz len o europoslancoch za stranu SMER, to by som bol veľmi nespravodlivý, ale týka sa to všetkých trinástich, ktorí v Bruseli dnes sedia, ktorí veľmi málo čím prispeli k tomu, aby sa Slováci viac zaujímali o dianie na pôde Európskej únie.
Druhé kolo prezidentských volieb sa bude konať necelé 2 mesiace pred eurovoľbami a ja sa osobne obávam, že ľudia budú z volieb tento rok už unavení. Čo sme urobili pre to, aby Slováci pochopili, že voľby do Európskeho parlamentu sú naozaj dôležité? Ako odhadujete nové zloženie europarlamentu? Tak ako niektorí ďalší moji predrečníci, som veľmi skeptický. Obávam sa, že dôjde k obrovskému vytriezveniu, dôjde k výraznému oslabeniu troch veľkých frakcií a dôjde k posilneniu takých síl, ktoré asi nikto z nás a nikto z demokraticky zmýšľajúcich ľudí by v Európskom parlamente nerád videl.
Prihlásia sa o svoje práva a o slovo veľmi intenzívne tie strany a takí poslanci, ktorí, bohužiaľ, nevidia žiadnu budúcnosť európskeho projektu. Rátame s tým, je Európa na to pripravená? Toto nie je ani výčitka voči vám, ani kritika, je to skôr taká rečnícka otázka, že ako Európska únia naloží s tým, že zloženie Európskeho parlamentu môže vyzerať veľmi, veľmi inak, ako je tomu doposiaľ.
Čo sa týka bankovej a fiškálnej únie, zdieľam názor kolegu Sulíka i kolegu Miškova, je to, aj kolegu Štefanca dokonca, je to katastrofa pre Slovensko a pre všetky krajiny, ktoré vedia hospodáriť a ktoré sa snažia hospodáriť. Ja naozaj nechcem vidieť takú Európsku úniu, ktorá nám diktuje, aká by mala byť výška sadzieb dane z príjmu. A tam, kde budem môcť proti tomu zabojovať, tak tak učiním.
Čo sa týka predsedníctva Slovenskej republiky v roku 2016, prípravy sú v plnom prúde. Z informácií, ktoré sú mi dostupné, mám pocit, že všetko ide tak, ako má, a nemám žiadne pochybnosti, že Slovensko nezrealizuje tento komplexný a náročný projekt so cťou.
Ako je to s rozpočtom? Koľko to bude stáť slovenských daňových poplatníkov a v ktorej kapitole štátneho rozpočtu sa táto aktivita objaví? Ak by ste nám mohli k tomu tiež pár informácií poskytnúť, budem za to veľmi vďačný.
Zaoberali sme sa alebo zaoberáme sa na pôde Slovenskej agentúry pre cestovný ruch, prípadne na pôde SARIO tým, ako maximalizovať benefity z predsedníctva napríklad z oblasti cestovného ruchu?
Ďalšou témou bola Ukrajina. Ja som sa odtiaľ nedávno vrátil a v súčasnosti sme svedkami veľmi dramatického vývoja v tejto krajine, ktorá je naším východným susedom. Niektoré hlasy vyčítajú našej diplomacii pomalé a váhavé reakcie. Ukrajinu považujem za veľmi dôležitého suseda, ktorého stabilita a európske smerovanie je pre nás mimoriadne dôležité. Bez snahy hodnotiť a komentovať budem rád, ak nám, pán minister, poviete ku krajine a k súčasnému vývoju a nášmu postupu o trochu viac. Aké budú postoje Slovenskej republiky k Ukrajine, aký ďalší vývoj očakávame? A prípadne skúste na chvíľu nebyť tým profíkom, diplomatom, ktorým stále ste, a skúste odpovedať aj na otázku, či je, alebo nie je v záujme Slovenska pád Janukovyčovho režimu.
Prečo Slovensko jasne nepomenovalo, kto sú tí Bad Guys. Ja nemám žiadne ilúzie ani o tom, čo sa dnes odohráva na námestí. Bol som toho osobne svedkom pred necelým týždňom. A to námestie na seba, bohužiaľ, nabalilo aj mnohé sily, s ktorými demokratická spoločnosť nemá nič spoločné. Existuje však niekoľko nástrojov, a keď sme sa bavili s predstaviteľmi ukrajinskej opozície, existuje niekoľko nástrojov, ako tým, čo páchajú dnes najväčšie zlo, a pod najväčším zlom mám na mysli monštruózne súdne procesy, ktoré odsudzujú na roky väzby tých, ktorí sa zúčastnili na mierumilovných demonštráciách, a to hovoríme o prvých dňoch demonštrácie, kedy ešte nedochádzalo k násilnostiam, nedochádzalo k provokáciám, ale existuje niekoľko nástrojov a takmer jednohlasne sme od opozičných lídrov počuli, že bolo by fajn zakázať, resp. zrušiť vycestovacie víza do Európskej únie pre sudcov a prokurátorov, ktorí sú skorumpovaní a ktorí sa podieľali na týchto monštruóznych súdnych procesoch. Bude ich to veľmi bolieť. Veľkú časť svojho nakradnutého majetku majú práve buď vo Švajčiarsku, alebo v štátoch Európskej únie. Ak nebudú môcť vycestovať, bude to jednak pre nich osobná hanba a jednak ich zatlačíte práve na ten otlak, ktorý ich najviac bolí. Takže ja sa so svojimi kolegami budem pokúšať, my už takýmto zoznamom disponujeme. Ten zoznam bol schválený tromi najväčšími opozičnými stranami a budeme sa snažiť presadiť, aby Slovensko iniciovalo schvaľovanie takéhoto zoznamu na pôde EÚ.
Idem k téme západného Balkánu. Otázka Kosova je naďalej nedotiahnutá. Schvaľujem slovenský postoj a podporujem ho a tiež som za to, aby uznanie Kosova bolo podmienené dohodou Belehradu a Prištiny. Na druhej strane sa ale pýtam, či až možno príliš jednofarebné a bezhlavé podporovanie Srbska je tým, čo naozaj robí Slovensko výnimočným, a či tým vôbec niečo získavame na oplátku od Srbska, prípadne v širšom kontexte.
Pri tejto príležitosti mi nedá nespomenúť, že bruselskí socialisti mali v pláne nominovať Hašima Tačiho na Nobelovu cenu mieru, čo sa mi zdá byť absolútne zvrátené, majúc informácie o minulosti tohto kosovského lídra. Tak ja dúfam, že to bol naozaj len vtip a že sa to nestane.
K Ázii a Tichomoriu poviem iba pár slov. To, že rastie vplyv Číny, je nemožné nevšímať si. S miernymi obavami sledujem dynamiku bilaterálnych vzťahov medzi Čínou a Japonskom a myslím si, že ešte v tomto regióne môže dôjsť k viacerým veľkým problémom. Vzťahy s Ľudovodemokratickou republikou Číny alebo Ľudovou republikou Číny sú dnes predovšetkým o biznise, aj keď čínska strana naďalej trvá na zastaralých doktrínach marxizmu, tak v protiklade s týmito deklaráciami sa čínska vláda správa absolútne vypočítateľne a pragmaticky. Takže s týmto nemám obavy, akurát ma znepokojuje alarmujúco rastúci medziročný nárast výdavkov na zbrojenie v Číne, ktorý je naozaj obrovský. Čínska strana protiargumentuje, samozrejme, tým, že pôvodný stav bol podvýživený, hlboko podvýživený, takže ten 30-percentný medziročný nárast je len dobiehaním toho, čo majú zameškané. Ale ak sa na to pozriete, ako mocnie čínska armáda, tak je to dôvod na znepokojenie.
Čo sa týka ekonomickej diplomacie, jej hlavná úloha je pri otváraní dverí pre zahraničné investície. Vaša vláda, bohužiaľ, robí všetko pre to, aby bolo podnikateľské prostredie čo najneatraktívnejšie, ale toto naozaj nie je vaša vina, takže nejdem sa vás v tejto oblasti ani pýtať žiadne otázky. Bohužiaľ, sme svedkami toho, čo pomenoval kolega Miškov, že dnes zo Slovenska zahraniční investori odchádzajú a žiadni noví neprichádzajú. Neprichádzajú hlavne preto, že dnešné prostredie na Slovensku je jednoducho pre nich natoľko neatraktívne, že sa im neoplatí ani teoreticky uvažovať nad tým, že by si otvorili pobočku, prípadne výrobný závod, prípadne nejaké výskumno-vývojové centrum na Slovensku.
K rozvojovej pomoci poviem tiež pár slov. Disponuje relatívne veľmi malým rozpočtom a stotožňujem sa však s tým, že Slovensko pomáhať musí a tie priority v rámci daného rozpočtu sú zvolené správne.
Služby občanom Slovenskej republiky v zahraničí jednoznačne áno. Ja si myslím, že došlo k pozitívnym zmenám, že dnes už to nie je o tom, že stretnete neochotného úradníka na ambasáde v zahraničí, keď máte problém, ale mám pár osobných výpovedí ľudí, ktorí sa v problémoch ocitli a slovenská ambasáda a jej služby boli hodnotené mierne kladne až kladne. Nemám žiadnu negatívnu reakciu za minulý rok, takže niečo sa podľa všetkého naozaj zlepšilo a myslím si, že ide to správnym smerom. Malo by to pokračovať smerom v tzv. Customer Oriented Consular Service, to sú ešte zvyšky mojej hantírky z telekomunikačného biznisu, kde to bolo celé o tom, ako čo najlepšie slúžiť zákazníkom. V tomto prípade sú našimi zákazníkmi všetci občania Slovenska, ktorí sa nachádzajú v zahraničí.
Vážený pán minister, ponúkol som niekoľko svojich myšlienok a pohľad na predkladaný dokument a budem veľmi rád, ak stihnete odpovedať na moje otázky.
A na záver chcem povedať, že sa teším na spoločné stretnutie zahraničného výboru s vami, avšak doposiaľ mi nie je známy jeho termín. Takže či sa náhodou neteším predčasne a či sa naozaj v dohľadnej dobe uvidíme.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďalším, keďže nie sú žiadne reakcie na vystúpenie Juraja Drobu, takže ďalším vystupujúcim rečníkom podľa poradia je Igor Hraško.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, kolegyne, kolegovia, vo faktickej poznámke v predchádzajúcej debate, ktorá neprebiehala tento deň, ale ešte pred víkendom, som si dovolil poznámku, že naši veľvyslanci sú politické nominácie. Pán minister sa na mňa oboril trochu zlým spôsobom, čo si myslím, že by takýto štátnik nemal, ale zrejme ho to dosť nahnevalo.
Dal som si vytiahnuť všetky nominácie, alebo teda menovania našich veľvyslancov v zahraničí. Je tu zoznam od roku 2005 a netreba ísť ďalej, zastihli sme tam dve vlády Roberta Fica. A mám tuná aj veľvyslancov, ktorí boli aj za Roberta Fica za tej prvej vlády menovaní, aj za druhej vlády, teda za súčasnej vlády Roberta Fica tiež menovaní a niekde úplne inde, takže ja viem, že veľvyslancov menuje prezident, ale vždy sa to robí na návrh niekoho, pretože to nie je jeho svojvôľa.
No a za všetkých príklady, lebo chceli ste, aby som uviedol nejaký príklad, tak tuná je ich dosť. Za všetkých by som možno vyzdvihol pána Františka Kašického, ktorý bol na ministerstve obrany a pre kauzu bol odtiaľ odvolaný, ale zaujímavé, že sa potom stal stálym predstaviteľom SR v NATO v Bruseli a to bolo za prvej vlády Roberta Fica. A za druhej, za súčasnej vlády 25. marca 2013 sa stal veľvyslancom v Nórskom kráľovstve a v Islandskej republiky. Takže to si myslím, že je nádherný príklad politickej nominácie.
Nehovorím, že všetci veľvyslanci sú zlí. Stretol som sa s mnohými a naozaj robia svoju robotu, robia svoju robotu dobre, len je otázne, či naozaj niektorí z nich majú na to nejaké predpoklady. Ale však koniec koncov to už ukáže prax.
Poďme naspäť ku správe. Veľa vecí už povedali kolegovia, kolega Procházka, kolega Sulík, kolega Miškov, kolega Droba mi zobrali niektoré veci. Ja by som možno len teda na zopakovanie, pretože naozaj správa je rozsiahla, na 16 stranách sa toho nachádza veľa a ja by som len poznamenal, že vo veľa odstavcoch mi chýbajú naozaj ciele. Slovensko má svoje ambície, chce niečo robiť, chce sa zapájať, ale nie je mi jasný výsledok. Možno máme aj nejaký cieľ stanovený.
V jednom z týchto odstavcov sa píše, že: "Cieľom SR bude vytvoriť podmienky pre lepšie prepojovanie podnikateľskej sféry, výskumu, vývoja a pre posilnenie zavádzania inovácií do praxe. Priemyselná politika ju musí rešpektovať, princípy trvalej udržateľnosti, znižovania energetickej a materiálovej náročnosti, ako aj národné tradície a potenciál." Je to síce pekný cieľ, ale ako k nemu dospieť? A myslím si, že kolega Droba hovoril o tom, že hlavne tie ciele musia byť nejakým spôsobom merateľné. Vtedy budú relevantné a vtedy sa im bude uveriť.
Tieto ciele, ktoré sú tuná mnohokrát nastavené, ak teda sa nachádzajú v niektorých odstavcoch, tak sú nemerateľné. A okrem toho idú proti tomu, alebo sú teda napísané proti tomu, čo vlastne súčasná vláda robí. Kolega Droba hovoril, že nemôže vás obviňovať z toho, že sa niečo nerobí, ale, žiaľ, ste súčasťou tejto vlády, lebo ste ministrom tejto vlády, tak sa vás to týka, či chcete, alebo nie.
Dotknem sa teda niekoľkých oblastí, aby som len teda pre zopakovanie.
Treťou oblasťou zahraničného politického pôsobenia našej krajiny je ekonomická diplomacia, jednotná prezentácia Slovenskej republiky v zahraničí. Tu sa píše okrem iného: "Ekonomika potrebuje silné malé a stredné podniky, ktoré vytvárajú veľkú časť celkového počtu pracovných miest." Áno, súhlasím. Ale, žiaľ, táto vláda robí presný opak. Takže potom mi nie je jasné, že teda v akom smere chceme v rámci zahraničnej politiky teda rozvíjať túto časť. Chceme dovážať technológie, investície? Áno, investície nám treba, lebo na niektoré naozaj nemáme vlastný potenciál, ale možno by ten potenciál bol, pretože máme firmy na Slovensku, ktoré sú progresívne, ktoré dokážu inovovať, ale možno by potrebovali lepšie odbytištia svojich výrobkov. A na toto by mala byť práve zameraná tá ekonomická diplomacia. A hovorilo sa tuná o nej, áno, máme ľudí v rámci ekonomickej diplomacie, ktorí pôsobia, ale opäť nevieme spočítať, alebo teda vyčísliť ich výsledky, výsledky ich pôsobenia. Čo dosiahli, za koľko to dosiahli, akým spôsobom to dosiahli? No, akým spôsobom, to už nám je v podstate jedno. Dôležitý pre nás je výsledok. Čo priniesli pre slovenské firmy?
Ja som mal v tomto aj taký, interpeloval som ministra Malatinského, ministra hospodárstva, ktorý máte tiež tuná napísané, že budete efektívne komunikovať a spolupracovať s ministerstvom hospodárstva. Hovorili sme a pýtal som sa ho na prezentáciu slovenských, napríklad slovenských remeselníkov na svetových veľtrhoch. Odpoveď bola taká, že no my sme nedostali žiadnu požiadavku. Ale vedia vôbec remeselníci, že majú takú možnosť uchádzať sa o niečo, a vieme podmienky, za akých sa môžu uchádzať? Vedia si spočítať, či sa im to oplatí ísť sa niekde prezentovať? To snáď je úlohou ministerstva, ministerstva hospodárstva, pretože to je prioritne, samozrejme, vo vašej spolupráci, pretože takéto veľtrhy sa najčastejšie konajú v Nemecku. Aha, aj tu v tejto správe je napísané, že sa máme držať Nemecka. Tak sa držme! My máme predsa pracovitých ľudí, máme šikovných ľudí, vedia robiť výrobky, ktoré možno vedia urobiť aj v Nemecku, ale možno my vieme urobiť lepšie, kvalitnejšie, lacnejšie.
Mám takú skúsenosť, keď som bol na vysokej škole, bol som brigádovať v Nemecku, bolo to len na pár dní, no, na dva týždne necelé, a my sme za 9 dní postavili to, čo domáci z firmy, ktorá zabezpečovala systém, ktorý sme zmontovali, hovoril, že to, čo sme my urobili za tých 9 dní, by Nemcom trvalo dva mesiace, minimálne. Tak si myslím, že máme šikovné ruky na to, aby sme ich dokázali poraziť v šikovnosti. Tak prečo neprezentujeme našich remeselníkov na takýchto veľtrhoch?
Takže tie merateľné ciele mi v tejto správe naozaj chýbajú a hlavne teda výsledky, lebo máme tuná aj napísané, že chceme byť členom rady atď., chceme byť členom zoskupenia. No dobre, ale čo máme, čo tým chceme dosiahnuť?! Chceme dosiahnuť vyšší vplyv? Dobre. A k čomu ten vplyv má byť? Chceme tam mať ekonomické záujmy alebo aj vojenské záujmy, alebo iné záujmy? K čomu? Či byť len na piedestáli, že, aha, sme tu. Sme síce malinké Slovensko, ale sme tu, tak nás vnímajte. No všetci nás môžu mať v paži, aj keď sme členom. Ide o to, čo chceme dosiahnuť. A myslím si, že môžeme dosiahnuť pozitívne veci, máte dobré vyjednávacie schopnosti, tak to treba využiť. Ale musíme vedieť na čo? Čo chceme vyjednať, čo chceme získať? Veď v prvom rade nemôžme, že ideme sa otvárať svetu, tak poďte sem všetci, ku nám, zoberte si, čo vám treba, a čau, tvá Máňo. Veď aj my predsa potrebujeme niečo získať, preto sa robí diplomacia. Vy máte niečo, čo môžeme vymeniť za to, čo máme my. Ale, samozrejme, aby to nechýbalo koniec koncom nám.
V ďalšom z odstavcov sa píše o bilaterálnych vzťahoch s členskými krajinami EÚ, sa píše: "V uvedenom kontexte bude osobitný dôraz kladený na rozvoj politického dialógu s Nemeckou spolkovou republikou a ďalšími krajinami, Francúzskom" atď., politický dialóg. No politický dialóg je jasný. V každej krajine vládne niekto iný, každý má svoju vlastnú politickú reč. Len teraz ide o to, že v rámci čoho chceme spolupracovať. V rámci politiky alebo na základe politických vyjednávaní chceme dosiahnuť niečo? No povedal by som, že áno. A tuná je teda tá otázka EÚ, o ktorej hovoril už aj kolega Sulík, aj kolega Procházka. A teraz je otázka, že naozaj vstupovali sme do Európskej únie s tým, že by sa nám podmienky mohli istým spôsobom zlepšiť.
No, ja čo počúvam ľudí, to nie sú moje vlastné názory, to sú názory občanov Slovenskej republiky, že Európska únia si z nás urobila skládku odpadu. A ja s tým súhlasím, pretože boli urobené nejaké testy a zistilo sa, že v rámci Európskej únie sa ten istý výrobok predáva na západ od nás v inej kvalite, vo vyššej kvalite, ako sa predáva u nás a smerom na východ. O čo sme my horší od našich kolegov Čechov? Údajne to je tým, že máme iné chute. Prosím?! My sme nejakým menej hodnotným partnerom Európskej únie? To, že sa nejaký nápoj v Čechách predáva s cukrom a u nás náhradnými sladidlami, to je akože chuťou? A teraz chuťou koho? Horných desať, dolných desať, strednej vrstvy či? Ako sa to porovnáva? A v tomto by, si myslím, že by mala zabrať naša slovenská diplomacia a povedať konečne Európskej únii, že, prepáčte, že my sme tu síce takí malí, ale, viete, mali by ste nás brať ako rovnocenného partnera. Pretože aj my sme sa zaviazali prispievať do eurovalu, k ozdraveniu vašich bánk, lebo my sme ich mali ozdravené dávno z vlastných. To si myslím, že by mala byť väčšia úloha našej diplomacie.
K ekonomickej diplomacii ešte v rámci niektorých odstavcov už som hovoril. "S cieľom podporiť prílev z priamych zahraničných investícií, nové exportné príležitosti, rozšírenie vedecko-technickej spolupráce." No, investície nám na niečo treba, už som hovoril, že aj niektoré firmy nemajú na to, aby investovali z vlastného, ale keby sa im otvorili exportné trhy, predávali by sa lepšie ich výrobky, už by bolo na investície. Ale tie trhy treba hľadať a tie trhy treba nájsť. Na to majú slúžiť tí ekonomickí diplomati, o ktorých tuná hovoril aj kolega Droba, ktorých ale výsledky nemáme. Koľko našich firiem sa im podarilo umiestniť, etablovať na trhy, aby tam mohli exportovať, aby mohli zarábať, aby mohli produkovať a potom, samozrejme, následne aj investovať? Investovať do vývoja, investovať možno do vzdelávania svojich ľudí a ďalšie veci. To je všetko synergický efekt. Samozrejme, na tom musí niekto pracovať a teraz je otázne, či na tom pracujú ľudia experti, alebo len, ako hovoril kolega, kávičkári. Však občas niečo spravím, tak to bude vyzerať dobre, a hádam tu ešte chvíľku zostanem, však mi je tu dobre, v tejto krajine, tak ma hádam odtiaľto nestiahnu.
"Ministerstvo zahraničných vecí bude využívať mechanizmus Rady vlády SR na podporu expertov investícií na posilnenie koordinácie aktivít s ekonomickými rezortami, podnikateľskými združeniami a zväzmi pri implementácii stratégie vonkajších ekonomických vzťahov v 2014 - 2020, ako aj pri stanovovaní ročných priorít aktivít v zahraničí a ich teritoriálneho zamerania." Pekne napísané, ale čo má byť výsledkom? Bude využívať, no to len konštatovanie, bude využívať ministerstvo zahraničných, tak nech využíva, no a uvidíme, že kam to pôjde.
Zaujímavá je aj táto časť: "V súčinnosti s Ministerstvom hospodárstva SR bude ministerstvo zahraničných vecí aktívne participovať na využívaní mechanizmu zmiešaných medzivládnych a medzirezortných komisií pre hospodársku spoluprácu na podporu spoločných obchodných a investičných projektov." Ja som si myslel, že to tu už funguje tuná niekoľko rokov. Tu sa konštatuje, že ministerstvo bude aktívne participovať? To tuná už takéto veci mali fungovať dávno! A tuná by sa len už konštatovalo: Na základe súčinnosti aktívnej participácie a využívania mechanizmu zmiešaných sme dosiahli toto, toto a toto. A budeme to zveľaďovať, pretože máme nechystané takéto, takéto a takéto kroky. Toto malo byť uvedené v tejto správe. Nie konštatovať to, čo tu už malo dávno fungovať.
Zaujímavá je aj ďalšia časť: "Ministerstvo zahraničných vecí bude systematicky vyhodnocovať a upravovať sieť ekonomických diplomatov na zastupiteľských úradoch SR v zahraničí podľa potrieb podnikateľského sektora a rozpočtových možností." Tak teraz čo? To sú dve veci, ktoré mi nejak nejdú dohromady. Tak budeme, buď budeme fungovať na základe potrieb podnikateľského sektora, alebo na základe rozpočtových možností. Vieme, že rozpočtové možnosti sú tak trochu chudobné, takže vieme, kam to bude smerovať. Tak skúsme sa len sústrediť na tú jednu a že budeme postupovať podľa potrieb podnikateľského sektora. Vtedy vám to zoberiem. Pretože tie potreby naozaj tuná sú a už som o nich hovoril skôr. A táto, táto, toto slovné spojenie "že podľa rozpočtových možností" sa nachádza ešte v jednej časti, ku ktorej sa dostanem. Takže ktoré kritérium má tuná platiť? Ideme podľa potrieb podnikateľského sektora alebo podľa rozpočtových možností? Obidve dohromady nefungujú.
O niektorých častiach hovorili kolegovia, áno, sú tu aj dobré časti, to, čo sa týka rozvoja humanitárnej pomoci, s tým takisto súhlasím a myslím si, že mohli by sme aj viacej zabrať, ale v tomto sme oproti iným krajinám napríklad v popredí, takže to je veľmi dobré. Takisto sa môže len pochváliť.
Máme tu oblasť, ktorá zasahuje aj do mojej pôsobnosti, oblasti kultúrnej diplomacie. "V oblasti kultúrnej diplomacie bude SR klásť dôraz na prezentáciu slovenského umenia, kultúry v zahraničí, výročia" atď. "V závislosti od rozpočtových zdrojov budú iniciované komplexné prezentácie slovenskej kultúry vo vybraných krajinách." Takže sme tam, kde sme boli. Pretože rozpočtové možnosti alebo rozpočtové zdroje na kultúru, vieme, že sú minimálne. Takže opäť len taká fráza, ale nič konkrétne, žiadny konkrétny cieľ. Keby tu bolo napísané, že Slovenská republika plánuje na kultu..., v oblasti kultúrnej diplomacie investovať toľkoto a toľkoto, aby sa tam mohlo zúčastniť toľkoto a toľkoto kultúrnych ustanovizní, inštitúcií, súborov, kolektívov atď., a dosiahli sme toto, toto, toto, toto, vyzdvihli sme kultúrne povedomie, lebo tam o nás nevedeli, kultúru u nás nepoznali atď. To by bolo super. To by som kvitoval v tejto správe. Žiaľ, nie je to tak. A stačí, keby sme len v rámci programu, pretože je tuná napísaný aj odstavec, že bude sa spolupracovať s ministerstvom kultúry, to, samozrejme, súhlasím, pretože ministerstvo kultúry je garantom v tejto oblasti. Stačilo by, keby sa poriadne natlačil grantový systém ministerstva kultúry pre projekt, alebo teda pre oblasť grantového systému Pro Slovakia. Najhoršie na vycestovaní akéhokoľvek kultúrneho spolku sú cestovné náklady. Zaplatiť si autobus, nebodaj do tých vzdialenejších lokalít, nehovorím za more, zaplatiť si lietadlo. Ale to by sa zišlo. Pretože v takej Argentíne o našej kultúre toho veľa nevedia, ba, bola tam raz Lúčnica. Viete, ale Lúčnica nie je všetko. A okrem toho Lúčnica nás stojí ďaleko viacej, ako nás stoja bežné folklórne kolektívy, ktoré pracujú presne na takej istej špičkovej úrovni ako Lúčnica, ale nie sú od toho platení.
Mali sme reprezentáciu v Japonsku, mali sme reprezentácie v Číne, ale sú tu aj iné krajiny. Mali sme dokonca prezentáciu aj slovenských tradícií v Juhoafrickej republike, v Dubaji. To bolo skvelé. Tam sa čudovali, čo všetko dokážu naši inštrumentalisti.
Takže opäť, pokiaľ to budú naozaj konkrétne čísla uvedené, že týmto spôsobom sa chce zviditeľniť kultúra v zahraničí, na toto vyčleňujeme toľkoto a toľkoto, vtedy to budem brať.
No a konečne je tu časť venujúca sa Slovákom žijúcim v zahraničí. Je to len taký krátky odstavček, viem, že je to zložitá problematika slovenských spolkov, najmä tu v Európe je veľa, máme aj nejaké v zahraničí a včera som spomínal, či dneska, vo faktickej poznámke Argentínu. Aj s Argentínou by sme mali nadviazať diplomatické styky, ale nielen s ňou, ale aj s Chile, aj s ďalšími krajinami. Ale v Argentíne máme Slovákov, o ktorých sa zatiaľ nevieme postarať. A mali požiadavku, dať tam učiteľa, učiteľa slovenčiny. Toto treba v prvom rade zabezpečiť a to môžete hneď ako úlohu s pánom ministrom školstva, alebo teda s ministerstvom školstva, nech sa vyčlenia finančné prostriedky pre človeka, ktorý tam bude robiť učiteľa slovenského jazyka a ďalších vecí.
Preferuje sa Srbsko, áno, viem, bol som tam, boli ste tam aj vy, boli sme spolu na jednej slávnosti, mňa tam síce neprivítali, ale budiž, bol som tam ako bežný občan, nič sa nestalo, ale ja som bol s tými ľuďmi a počul som, bol som na základnej škole. Riaditeľka mi hovorila, čo by potrebovali. Potrebovali by slovenské učebnice. Potrebovali by na stredných školách slovenské učebnice, resp. učebnice v slovenskom jazyku na niektoré odbory. Potrebovali by helfnúť so svojimi kultúrnymi domami, kultúrnymi spolkami, lebo mnohokrát síce peniaze na to vyčlenené sú z rozpočtu ministerstva zahraničia v zastúpení zahraničných Slovákov pánom Furdíkom, ale dostávajú do národnostnej rady povedzme a tam sa niekde strácajú a nejdú na zmysluplné ciele. Možno by aj toto sa zišlo preveriť, pretože ja dostávam spätné väzby, že tie financie nejdú tam, kam by mali ísť, na rozvoj slovenskej kultúry, ale na niečo iné. Možno len na zalepenie očí, ale možno by sa tam dalo viacej urobiť. Ale toto by sa dalo urobiť nielen v Srbsku, ale aj v ďalších krajinách, len to Srbsko mi tak teraz napadlo, lebo tam mali stavať národný dom a kúpili budovu, ktorá bola nereštituovaná, resp. nevysporiadaná, aj keď peniaze z toho projektu sa vrátili na Slovensko, ale nevyriešila sa tým situácia s národným domom, takže opäť zlá situácia.
Takže, takisto ako kolegovia, nehodnotím túto správu veľmi pozitívne, sú tam, samozrejme, aj pozitívne body, sú tam aj svetlé body, žiaľ, tých negatívnych je tam viacej. Dúfajme do budúcnosti, že sa tá situácia zlepší. A hlavne aby sme vedeli si vedieť porovnať a pozrieť v číslach a toto boli tie merateľné ciele, ktoré sa podarilo naplniť v správe, ktorá je síce orientovaná na zahraničnú politiku, a toto ešte chceme zlepšiť, lebo tuná máme na to takéto nástroje, tuto chceme dosiahnuť toto, lebo máme na to takýchto ľudí a takéto záležitosti.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Posledným rečníkom prihláseným do rozpravy je Jozef Viskupič.
Nech sa páči, pán kolega.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, milí občania, dnes som v tejto debate pri téme zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky prvý raz a dúfam, že pôvodne, keďže to tu bolo viacejkrát spomínané, sme sa o tejto správe mali baviť ešte minulý rok a viackrát bolo spomenuté, že by možno z hľadiska, že ona bola vypracovaná niekedy v októbri, sa jej zišiel nejaký update, čo ale z hľadiska procesného fungovania parlamentu nie je možné, takže sa bavíme vo februári o možno dokumente, ktorý, a teraz ja by som si dovolil trošička nesúhlasiť s viacerými predrečníkmi, pretože vyčítať diplomatom diplomatický jazyk sa mne celkom nezdá. Napriek tomu si myslím, že niektoré body, resp. to, čo v správe je, popisuje trendy, popisuje daný stav a snaží sa vykresliť nejaký obraz zamerania zahraničnej politiky, možno aj v nejakom PR rozmere najlepšie, ako sa dá. Preto niektoré oblasti možno sú vynechané, niekomu tam chýbajú a niektorým oblastiam je venovaná iná pozornosť, ale z celkového zámeru, čiže zamerania zahraničnej politiky, by som vedel z toho, čo bolo odprezentované, vyčítať máločo.
Z hľadiska tej absencie a z hľadiska zamerania mne chýba, a z kuloárnych rozhovorov, nie som sám, posledný rozhovor o tom som mal s pánom poslancom Froncom, takisto Juraj Droba, takisto s ďalšími, že ako keby ministerstvo zahraničných vecí v minulosti a i ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitosti nemalo a nemá ambíciu vytvoriť konkrétny dokument, požičiam si ten váš názor, pán kolega, ktorý by sa mohol volať doktrína zahraničnej politiky, ktorá by mala alebo mohla by mať jednu veľkú ambíciu a tou ambíciou by bola jej nemennosť cez volebný cyklus. Myslím si, že dokument, ktorý by sa dal dohodnúť cez politické spektrum, ktorý by bol jasný a rešpektoval by parametre, kde by či už národno-štátny záujem, alebo komunitárny záujem v Únii, bilaterálny záujem v Únii, bilaterálny záujem mimo Únie a aj multilaterálne záujmy bol zhrnutý v jednom dokumente, ktorý by bol jasnou víziou, jasnou stratégiou alebo jasným zámerom toho, čo si praje diplomacia ako taká v krátkodobom, strednodobom i dlhodobom horizonte, a tento dokument by odolal i výmene politických reprezentácií cez volebný cyklus. A myslím si, že tak ako mnohé rezortné agendy jednotlivých ministerstiev by si takúto doktrínu zaslúžili, tak by pri tom obrovskom mandáte, ktorý súčasná vládna strana má, a reprezentácii zahraničnej politiky v osobe nestraníka, v osobe pána ministra, ak by s takouto ambíciou prišiel, tak v správe, ktorá by sa týkala zamerania zahraničných politík, by som toto veľmi ocenil, privítal. A myslím si, že by nám bolo už raz a navždy jasné a veľmi ťažko spochybniteľné aj do budúcna, ak by bolo naveky jasné, kam sa, alebo naveky, alebo teda aj v tom dlhodobom horizonte, kam sa zahraničná a európska politika Slovenskej republiky chce uberať. Toľko úvodom.
Rôzni predrečníci sa dotýkali rôznych parciálnych tém a ja som v pôvodnom príspevku do tejto debaty sa chcel venovať reprezentácii, ale teda tak ako tradične našej obchodnej diplomacii, chcel som sa venovať oficiálnej a zvojovej pomoci a možným eurotémam a táto debata teda mohla byť v novembri.
Chcem vás, pán minister, tak troška poľutovať s tým, že ste sa stali troška súčasťou aj európskej kampane už a možnože tá dlhá debata, kde či už niektoré ohlásené ambície národných poslancov, alebo poslancov z tohto parlamentu sa teda prejavili aj do komentovania tejto správy. Z tohto pohľadu vás chcem upozorniť, že som v tomto miernom konflikte záujmov, ale tým, že som sa pripravoval kdesi na október na vystúpenie, tak by som chcel zostať vo vecnej rovine a možné závery, možno otázky by som nechcel prezentovať v 48-minútovom elaboráte o predstave fungovania Európskej únie.
Napriek tomu mi nedá, keďže v správe sa nachádza z hľadiska európskej politiky dosť výrazný priestor, a to v stati jedna, ktorá je nazvaná Aktívnou európskou politikou, dosť výrazný priestor a dosť výrazný priestor k niektorým konkrétnym agendám.
Počuli sme tu z úst pani poslankyne Vášáryovej kritiku Národného konventu a dokonca z úst pána Blahu zase kritiku tejto kritiky. A z jednej strany vítam akúkoľvek snahu, kedy si myslím, že je veľmi dobré zacielenie to, že za desať rokov slovenský občan sa s europrojektom nevžil. Mám pocit, že ten dominujúci a pretrvávajúci pocit je o tom, že síce som v Európskej únii, ale mnohé agendy, ktorým ad 1 Únia napomáha v jej nezrozumiteľnosti a ad 2 možno samostatný nezáujem občana, ale ja si osobne myslím, keďže som z výboru pre médiá a kultúru, aj nezáujem mediálneho sveta, či už médií verejnej služby, ale aj všetkých iných audiovizuálnych médií a audiomédií kreovaných na základe nášho duálneho alebo možno aj printov, ktoré prinášajú vo veľmi obmedzenej miere, niekedy až takmer nijakej, európske témy a sprostredkovávajú občanom. A v neposlednom rade aj samotnú reprezentáciu v osobách europoslancov, ktorých máme, že európsky projekt, síce sme v ňom, ale mám pocit, že tie základné postoje, že my tu a oni tam v Bruseli a toto, keďže aj Národný konvent by mohol nejakým spôsobom prispieť k informovaniu. Ja si pamätám pri tom ustanovujúcom, že eurokomisár Šefčovič vtedy robil nejakú route show v autobusoch, kde informoval, a zároveň samotné ministerstvo si dáva ako jednu z ambícií aj v rámci toho, že teda príde ku koncu volebného cyklu v máji, že by obyvateľstvo malo byť viacej informované a že európske témy sa ho dotýkajú v omnoho väčšej miere, ako si doteraz možno uvedomuje, alebo ako je mu prezentované, ak by som to mal zhrnúť.
To, že 70 % novej legislatívy je v priamej gescii Európskej únie a tento údaj bol odprezentovaný už na mnohých fórach, je presne tým momentom, akú dôležitosť má európska agenda, kde sa tu berú vlastne pravidlá, ktoré sa nastavujú a v akom sú počte. Čo na druhej strane znamená, že legislatívna činnosť tohoto zboru pri inom mediálnom pokrytí, inom alebo možno vyššom, keď to poviem, keď to kvantifikujem, vo vyššom mediálnom pokrytí a vyššom záujme obyvateľstva tvorí už len 30 % normotvorby, a preto by malo byť každému jednému občanovi Slovenskej republiky jasné, že tá Únia a aj zastúpenie v nej je pre neho bazálne dôležité pre mnohé životné situácie.
Možno mám aj inú interpretáciu toho, prečo máme vo voľbách do europarlamentu, ktoré sa udiali od vstupu do Európskej únie, dvakrát najmenšiu volebnú účasť vôbec. Okrem týchto štyroch príčin, ktoré som popísal, to môže byť aj jedna, a to je sklamanie zo vstupu do tohoto projektu, do tejto Únie. Pretože ja si pamätám, bol som teda o desať rokov mladší, ale pamätám si to, že keďže bežalo referendum a bolo treba urobiť a vyvinúť čo najvyššiu možnú mieru, či už politicky vtedajších politických špičiek, ale aj iných spoločenských organizácií, aby teda referendum bolo úspešné, a stalo sa úspešným a myslím, že v histórii jediným, že témy sa približovali obyvateľstvu a tým pádom veľa ľudí si pamätá to, že Únia sľubovala alebo vstup do Únie sľuboval zvyšovanie životnej úrovne, sľuboval dobiehanie a vyrovnávanie šancí, sľuboval prácu. A teraz vznikajú pri mnohých debatách s občanmi Slovenskej republiky, kde je práca, kde je dobiehanie životnej úrovne, kde je vyrovnávanie rovnosti šancí, ak dostávame správy, že konzumujeme potraviny druhej kategórie, že poľnohospodári majú stále 40-percentné platby, že namiesto práce sme dostali eurovaly.
Viem, že je to skratka a že treba trpezlivo vysvetľovať to, že Európska únia ako projekt znesie kritiku v mnohých oblastiach, ale, bohužiaľ, s naším, alebo vďaka, s naším geopolitickým umiestnením je Únia jediným možným spolkom, kde vzhľadom na naše umiestnenie a tradície, kam patríme. A v tomto je veľmi ťažké korčuľovať, pretože dokážu niektoré politické reprezentácie alebo budúce, ktorých sa často aj poslanci Národnej rady a možno aj celá spoločnosť obáva, obávajú, dokážu pôsobiť v oblasti, ktorú môžme nazvať mottom, "nevieme, ako to chcem, ale chceme to inak", odvahou proti systému a všetko, čo súvisí so systémom Európskej únie, dokážu zametať alebo interpretovať tak, že toto spôsobuje to, že sme v Európskej únii, vaše problémy a tým pádom sa celá agenda Európskej únie, nech sa na ňu pozrieme z rôzneho uhla pohľadu, stáva ako keby nevysvetliteľná, pretože na to potrebujeme kontext, na to potrebujeme vyššiu mieru zainteresovaných tých zodpovedných a hlavne lepšiu mieru fungovania Európskej únie, ktorá by naozaj rátala nie s demokratickým deficitom, ale so zainteresovaním občana do rozhodovacích procesov.
Vzhľadom na to, že som posledný, tak tu by som si dovolil zareagovať na niektoré vízie, ktoré aj mne chýbali, ale myslím si, že v rámci tohoto dokumentu by tam mohli byť, a týka sa to v rámci Európskej únie z môjho pohľadu, nazýva sa to tak krásne, deficit demokracie a chcel by som to teda rozmeniť na drobnejšie.
Ja výrazne nemôžem súhlasiť s tým, čo tu prezentoval predseda eurovýboru, pretože v mnohých oblastiach zmiešal hrušky s jablkami a jeho kauzuálny svet a logická výstavba toho, kde videl príčiny stavu, kde sa naši ľudia nachádzajú, nemôžem s nimi absolútne súhlasiť. Podľa mňa Únia má byť nie socialistickejšia, ale má byť výrazne demokratickejšia. Odstránenie deficitu demokracie v mojom prípade prioritne znamená to, že, áno, tak ako bola vystavaná, že technokrati mali rozhodovať v monopolnom postavení Európskej komisie v rámci legislatívnej iniciatívy, čiže v rámci toho, kto navrhuje zákony pre europarlament, je túto kompetenciu treba zmeniť, a preto si myslím, že v Európe by odstránenie demokratického deficitu aj v tomto jednom parciálnom momente výrazne prospelo.
Viem, že bol nástupom Lisabonu schválený tzv. citizens´ initiative (alebo občianska iniciatíva), spomínané tu boli dve, jedna o vode, ktorá bola úspešná, a jedna veľmi neúspešná, kde naša sociálna demokracia dokázala presvedčiť v rámci ročného zberu podpisov pod tému, ku ktorej sa pán predseda výboru prihlásil veľmi výrazne, bola to tá téma základného alebo nepodmieneného štátneho príjmu, ktorý mal byť vyplácaný z európskych peňazí, a tam Slovensko nazbieralo 6 200 podpisov. Zberalo sa to rok a z môjho pohľadu, ak to môžem interpretovať, aj elektronicky, ak to podpísalo 6 200 ľudí, tak to v podstate odmietli. Krajiny v rámci Európskej únie, kde naša kvóta na to, aby bola platná, je 9 750, čiže ani túto základnú kvótu na platnosť sme v tomto prípade nenaplnili, a preto si nemyslím, že s výzvou v ideologicky zafarbenom a nie čiernobielom svete, ktorý sa snažil vykresliť pán predseda Blaha, celkom obyvatelia alebo občania Slovenskej republiky budú súhlasiť.
Rozumiem, rozumiem však mnohým názorovým spektrám, ktoré sa ohľadom európskej politiky môžu aj na tomto fóre prezentovať, pretože, tak ako som spomínal úvodom, by mala byť urobená bazálna dohoda na tom, kam sa bude uberať naša zahraničná a európska politika. A ja si myslím, že tomuto procesu by bol každý jeden zodpovedný zastupiteľ otvorený.
Takisto som chcel spomenúť v rámci práce eurovýboru, ktorý je jeden z dvoch a ktorého som členom, ktorý sa zaoberá zahraničnou, našou zahraničnou pôsobnosťou. Mám úplne rovnaký názor ako bývalý predseda tohoto výboru pán Štefanec, že je minimálne na diskusiu a vyvoláva otázky, že sme nie kvôli tomu, aby sme boli a priori proti niečomu, ale že sme ani raz za tieto dva roky nevyužili ani žltú, ani teda oranžovú kartu, a pritom bolo, bolo na čom a bolo kde hľadať partnerov v rámci Európskej únie, aby niektoré procesy, ktoré nám, ktoré bežia v rámci Európskej únie, vedel aj náš eurovýbor nejakým spôsobom zaujať stanovisko.
Pán predseda výboru spomínal Britov, že oni sú v tejto činnosti kladenia alebo vystavovania žltých kariet a brzdenia procesu favoriti. Len moja interpretácia, prečo sa tak deje, nie je taká istá, ako hovorí predseda eurovýboru, ale je trošička inde. Pretože každý jeden poslanec eurovýboru v britskom parlamente témam, ktoré do výboru prichádzajú, musí rozumieť. To znamená, že jemu pripravujú podklady mnohočetné a rezortné, vyprofilované osobnosti, ktoré pôsobia v jednotlivých rezortoch, a poslancom eurovýboru pri britskom parlamente dokážu kvalifikovane dávať odpovede na všetky možné rezortné iniciatívy, ktoré do eurovýboru prichádzajú. Ja sa čudujem, a niekoľko písali sme vám z eurovýboru list, že ak príde dokument, ktorý sa nazýva Sumár legislatívnych aktov, alebo to, čo chce eurovýbor prejednávať, a zo 79, to bolo, keď som to naposledy otváral na eurovýbore, 79 legislatívnych aktov Európskej únie neexistuje ministerské stanovisko pri 72. Toto je proste a na základe rokovacieho poriadku je či už anotácia k tomu, alebo predmetné ministerské stanovisko, ktoré by mal eurovýbor zobrať na vedomie, neexistuje žiadne ministerské stanovisko. Už aj procesuálne, aj ľudský, aj vecne nemôžme brať na vedomie niečo, o čom nevieme, že naša exekutíva má nejaký postoj. A preto si myslím, že v tomto, aj keď viem, že ten prísľub zlepšenia tejto situácie z júna minulého roku, ktorý prišiel, by mohol nastať a možno rozumiem procesionálnym a personálnemu poddimenzovaniu či už jednotlivých ministerstiev, alebo samotného eurovýboru, napriek tomu si myslím, že pre informovanosť členov malej národnej rady v Národnej rade, čo je pracovný názov eurovýboru, by mala byť omnoho vyššia a využívať svoje právo na to, aby niekedy naozaj vznikala debata v tak dôležitom orgáne Národnej rady, kde má Európska únia vysunutý prst pri prijímaní národnej aj legislatívy, ktorá potom končí v národnej legislatíve, ako tomu je doteraz.
Ja môžem porovnať iba dve obdobia fungujúce pri eurovýbore. Zdá sa mi, že redukovať zasadnutia eurovýboru iba pred samity a iba pred zásadné zasadanie finančných výborov, a nie tak, ako to bolo za predsedovania pána Štefanca, že takmer každá rada, buď sme dostali informáciu ex ante, alebo ex post, a bola snaha na eurovýbore urobiť naozaj v každej jednej, v každom jednom zastúpení na euroúrovni, aby sa poslanci mohli oboznámiť s postojom ministra, ktorý nás tam ide reprezentovať, nie je dobrým trendom a dúfam, že sa to v druhej polke volebného obdobia zlepší. A možno aj vy ako rezortný minister pre európsku agendu by ste mohli vyvinúť v tejto miere nejakú aktivitu, aby sme nerobili iba fikciu fungovania eurovýboru, ale aby eurovýbor naozaj fungoval.
K európskym témam by som asi vedel hovoriť aj dlhšie, ale nemám, nemám ambíciu na tomto fóre pri zameraní zahraničnej európskej politiky, možnože teda vznikne, a keď nás navštívite na eurovýbore pri tejto téme, rozoberieme to tam.
Mám ešte dve poznámky. Chcel som sa venovať aj oficiálnej zahraničnej pomoci, ale profesorka pani poslankyňa Horváthová, mám pocit, že túto tému z hľadiska aj jej praxe a pôsobeniu v regiónoch Afriky toto zobrala z dosť širokého záberu. Preto iba krátka poznámka možno v duchu toho, ktorý spomínali predrečníci v miere našej ekonomickej diplomacie.
Vy píšete v dokumente, že chcete sa teda zamerať, chcem to nalistovať, ospravedlňte ma, čiže v rámci ekonomickej diplomacie hovoríte, že by ste radi diverzifikovali export Slovenskej republiky na trhy mimo EÚ, najmä na Ukrajinu, Ruskej federácie, ďalších krajín BRICS a regiónov juhovýchodnej Ázie. My sme kritizovali svojho času aj v roku 2012, že prišlo k sťahovaniu OBEO z niektorých regiónov a začali pôsobiť v Európe. Myslím si, že diverzifikácia exportu mimo krajín Európskej únie je dobrý trend. Len ja sa potom pýtam ako?
Takisto som sa pýtal pred rokom a pýtam sa to znova, Juro Droba ma v tomto predbehol dnes, rád by som videl naozaj kvalifikovanú tabuľku efektivity pôsobenia našej ekonomickej diplomacie. A odpustite mi túto poznámku, ale chcel by som upriamiť pozornosť, že toto nie je téma pre tému a že by som chcel do tejto otázky nejakým spôsobom príliš zasahovať, ale mnohí z nás tu máme, máme odborné a pracovné skúsenosti s tým, akým spôsobom funguje obchod. Ja si myslím, že sa stalo veľmi dobre, že obchodní alebo obchodní diplomati, lebo OBEO skončili z ministerstva hospodárstva u vás, ale presne ten parameter odpočtu ich činnosti, keď to mám úplne zredukovať, koľko peňazí, investícií, pracovných miest ich pôsobenie v krajinách, kde sú vyslaní, prinieslo Slovenskej republike, keďže sú to počítateľné veci, by možno mohlo byť aj obsahom do budúcnosti tejto správy, ale ak aj nie, tak nejakého iného odpočtového mechanizmu.
A prečo to je dôležité? Pretože často počúvame v debatách o tom, ako sme my odkázaní 85 % na trhy Európskej únie a podobne. Práve títo ľudia, tento úzky výsek, samozrejme, v celkovej v spolupráci ministerstva a všetkých jeho zložiek by dokázali zachovať objem, ktorý tvorí tých 85 % exportu pre Európsku úniu. Ale ak by sme ich mali naozaj funkčných a ak by plnili tento základný cieľ diverzifikácie exportu SR mimo trhy Európskej únie, tak toto je presne to, čo by dokázalo ľuďom odpovedať na otázku, že by bolo viacej práce, že by bolo viacej investícií. Lebo títo ľudia môžu pôsobiť prioritne v dvoch oblastiach. Vyhľadávať teda odbytiská pre tovary, ktoré vyrábame tu, a zároveň hľadať investície, ktoré môžu priniesť výrazne vyššiu pridanú hodnotu a zaoberať sa teda naozaj nielen diverzifikáciou exportu, ale aj toho, že investičné príležitosti na Slovensku zo všetkej, z celého portfólia toho, čo Slovensko môže poskytnúť, by mohlo byť vo vyššej miere.
Ale nechýba mi len odpočtový mechanizmus, ale možno aj zameranie sa na to, že títo ľudia, ak si pozrieme iné krajiny Európskej únie, vedia pôsobiť na prísnych obchodných kritériách, a to je to, že pôsobia a sú odmeňovaní percentuálne z toho, aký objem finančných prostriedkov dokážu v rámci investície do svojej domovskej krajiny dostať. Toto by nestálo, nechcem pôsobiť v tejto oblasti ako insitný radca, ale mať ekonomických zástupcov alebo nejakú nižšiu, alebo inú formu nepriamo ekonomickej diplomacie pod gesciou ministerstva, ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, ktorí by boli ako koordinátori a boli by platení presne z tých prostriedkov, ktoré by dokázali pre Slovenskú republiku doniesť, je to ten významný posun, aby sme diverzifikovali export, diverzifikovali aj možné investície na Slovensku a mali by sme ľudí zastúpených pod rezortným dohľadom, možno v spolupráci s ministerstvom hospodárstva, po celom svete alebo v tých prioritných oblastiach, ktoré si určíme.
Chcel by som sa okrem tejto témy ešte zamerať na, spomínal to predrečník môj, a je to taká ožehavá téma, a keď sme sa naposledy bavili o úrade Slovákov žijúcich v zahraničí, dostal som možno taký, taký politický odkaz, že nerozumiete tomu, akým spôsobom a prečo sa tejto témy dotýkame viac ako iných, a teda že pôsobí niekde blízko nám bývalý predseda tohoto úradu. Napriek tomu si myslím, že to, čo je zapracované v tejto správe, a ja skončím do tej siedmej, to je posledná otázka, si myslím, že aj po poslaneckom prieskume, ktorý sme vykonali, a malo nám byť na mnohé parciálne otázky odpovedané, a doteraz nebolo, že málo využívame potenciál Slovákov žijúcich v zahraničí a že tento úrad by si zaslúžil vašu pozornosť. Pretože podľa mňa, veľmi krátko to zhodnotím, jeho nové vedenie viac otázok otvorilo, ako vyriešilo, a možno zo záverečnej reči sa dozvieme, aká je konkrétna vízia možného pôsobenia tohoto úradu v oblasti soft diplomacie alebo v oblasti toho, kde máme možno využívať potenciál ľudí, ktorí sa hlásia k Slovákom a žijú tam a ktorí by mohli a ktorých potenciál by sme mali viacej podchytiť.
Poslednou iniciatívou v tejto oblasti, som zachytil, že títo ľudia sa ozvali petíciou a chceli by volebné právo, aby pri téme zjednocovania volebných systémov, a keďže máme v druhom čítaní volebný zákon a možno aj pod váhou vašou, kde by ste sa týchto ľudí, neviem, či mohli zastať, aby sa zjednotili aspoň v tej miere, že môžu hlasovať v jednotlivých voľbách a uplatniť si ústavou garantované právo cez poštu alebo ambasády a následne v nejakom horizonte aj cez internet, čo oni žiadajú konkrétnou petíciou, či by toto nebol jasný signál pre tieto komunity, že patria a cítime, že patria, chceme, aby vedeli, že patria k nám a že uplatniť svoje právo by mohli aj napríklad kapacitne na ambasádach, tam, kde sú otvorené, a mohli sa zúčastniť volieb.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca sú tri faktické poznámky.
Nech sa páči, Martin Fronc.

Ďakujem, pán podpredseda. Pôvodne som chcel vystúpiť v rozprave, ale keď som videl ten dlhý zoznam, koľko expertov na zahraničnú politiku sa zrodilo, tak som sa rozhodol nevystúpiť a stačí mi aj táto krátka faktická poznámka aj vzhľadom na to, že istým spôsobom pán Viskupič ma nepriamo vyzval.
Áno, ja som o tom hovoril od čias ministra Kukana všetkým ministrom, že by malo čosi existovať ako zahraničná politická doktrína alebo základné princípy zahraničnej politiky, na ktorých by sa mala zjednotiť široká škála politickej elity na Slovensku, a že je to v prospech, majú to vyspelé krajiny, má to Veľká Británia napríklad, keď tu už bola spomínaná.
A prečo je to dobré? No, uvediem príklad, v ktorom máme aj my prsty ako. Pri ratifikácii Lisabonskej zmluvy taká vážna vec sa stala predmetom vnútroštátneho politického zápasu. A ak sa politické elity zjednotili, bolo to jediný raz, a to v roku 2004 pri vstupe do Európskej únie, keď bolo treba zabezpečiť, aby referendum bolo platné a aby sa ho zúčastnilo viac ako 50 % oprávnených voličov. Takže keď vydržal rímsky senátor Cato starší celý svoj život v rímskom senáte hovoriť "Ceterum autem censeo" ("Ostatne tak sa domnievam, že Kartágo musí byť zničené"), tak ja zopakujem, znova budem opakovať, pokiaľ tu budem, že mali by sme sa pokúsiť, a bol by to dobrý krok ministra zahraničných vecí, o vytvorenie takéhoto dokumentu.
Ďakujem.

Nech sa páči, Martin Fecko.

Ďakujem pekne. Pán kolega, dá sa súhlasiť skoro so všetkým, čo si povedal, ja by som asi tri takéto veci vystihol.
Samozrejme, cieľ a nemennosť zámeru cez politické spektrum a cez politické dejiny, ktoré na Slovensku sú, by mala byť tá hlavná ideológia nie iba v zahraničnej politike, ale v každej oblasti. Áno, potom náš občan je skeptický, nevie, kde vlastne je, a vyplýva to aj z toho, že sme veľmi rýchlo po revolúcii sa stali Slovákmi a hneď na to sme sa stali euroobčanmi. Neboli sme si ešte ani v stave uvedomiť, že čo znamená byť Slovák, akí by sme mali byť hrdí, že tu máme niečo, a zrazu už sme v nejakom tom väčšom celku a to mnohých metie. A ako si povedal, mnohí tie sľubované výhody z toho EÚ necítia.
Chce sa mi veriť, že štáty, ktoré boli v západnej Európe naučené kolonizovať po stáročia a čerpať z iných krajín ich zdroje, takto nepristupovali ku krajinám strednej a východnej Európy. Chcem veriť, že takto nepristupovali. Žiaľ, zatiaľ skúsenosť, keď nám tu ponúkali druhotriedne technológie v 90. rokoch, teraz to vidíme aj na potravinách, že nejaká celkom iná kategória kvality k nám sa dostala, to mi veľmi za tú pravdu, že takto nemysleli s nami, nedáva.
Chcem veriť, že tieto podmienky sa zlepšia a bol by som veľmi rád, keby aj naše ministerstvo zahraničných vecí propagovalo cez svoje zastupiteľské úrady to, v čom sme svetoví. V čom sme svetoví, aby naši diplomati takto hájili svoju krajinu, keď sú už vyslaní hájiť našu farbu.
Ďakujem pekne.

Nech sa páči, Ľuboš Blaha.