2. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Je mi ľúto, pani Jurinová, ale skutočnosť, že ste hovorili o všetkom a o ničom, je fakt. Pretože predložené programové vyhlásenie nieže je málo ambiciózne, je veľmi ambiciózne. Kladie si za cieľ desať kľúčových úloh, ktoré v podstate v konečnej fáze znamenajú pokojný a dôstojný život pre tých občanov, ktorí budú mať záujem tu žiť, pracovať, vzdelávať sa, vychovávať svoje deti, vnúčatá alebo starať sa a opatrovať svojich rodičov, starých rodičov. Ale neprekvapili ste ma v jednom. Tak ako ste sa za dvadsať mesiacov nenaučili, napriek tomu, že niektoré veci som vám veľmi podrobne vysvetľovala, hovoriť o sociálnych otázkach, vložili ste mi do úst niečo, čo som nikdy nepovedala. Nikdy som neodsudzovala valorizáciu pevnou sumou na báze rastu životných nákladov a miezd. Ale nesúhlasila som s vami predloženými návrhmi. Teda nie vašej osoby, ale pána ministra Mihála, a to jednak na báze dôchodcovskej inflácie, čo je diametrálny rozdiel, a tam súhlasím s vyjadreniami, ktoré ste mi vložili do úst, a jednak teda v ten prvý, prvý raz na báze rastu životných nákladov. Nemôžem súhlasiť s odtrhnutím koeficientu, ktorý sa týka miezd. Ešte veľmi stručne jednu vec. Zákon, teda predložené programové vyhlásenie, je pevne naviazané aj v hmotnej núdzi na životné minimum, pretože v jednej časti hovorí o tom, že ho je potrebné prehodnotiť, čo vyplýva zo stanovenia životného minima v roku 2004. A po piatich rokoch malo byť prehodnotené a k 1. 1. tohto roku mala to byť nová suma životného minima, čo sa nestalo, čo vaša vláda nebola schopná urobiť. A toto je ten zámer, ktorý je obsiahnutý v programovom vyhlásení.

Pani podpredsedníčka, vaša reakcia.

Ďakujem pekne. Áno, pani Nicholsonová hovorila, že teda víta ústretový krok ministra sociálnych vecí, ak, pokiaľ hovoríme o prijatí trojzložkového modelu. No, môžeme tak tajne dúfať, že to naozaj tak bude, ako nám to na výbore povedal. Pán Frešo, takisto, uvedomujem si, že naozaj, že pokiaľ vytvoríme vhodné podmienky pre živnostníkov, tak budeme mať veľkú časť problému s nezamestnanými vyriešenú. Bohužiaľ, uvidíme, ako to dopadne, ale vieme, alebo celá vláda sa dušuje, že bude k dôležitým témam otvárať sociálny dialóg. Bude prizývať všetkých partnerov a uvidíme naozaj, ako budú ochotní počúvať všetky, všetky náležitosti, ktoré im budú hovoriť, a ako budú vedieť zapracovať tieto ich požiadavky aj do legislatívy. Pani Košútová, ja som predkladala legitímne otázky, na ktoré budem čakať legitímne odpovede, ale ďakujem za váš názor. Pán Martvoň, ja vám odpoviem takisto protiotázkou. Nedáva mi to stále odpoveď na otázku, že kde sa presunú kompetencie úradu splnomocnenca vlády? Pán Mihál, súhlasím a ďakujem. Naozaj bude dôležité zdôrazňovať, že od začiatku hovoria o sociálnom dialógu. Takže budeme očakávať, ako ten sociálny dialóg bude prebiehať. Pani Tomanová, hovoríte, že ten môj prejav bol o ničom. No, ten prejav bol o vašom programovom vyhlásení vlády.
Ďakujem.

Písomne do rozpravy prihlásená je pani poslankyňa Mezenská.

Vážený pán predseda parlamentu, vážení páni ministri, vážené pani poslankyne, páni poslanci, prítomní hostia. Predstupujem pred toto plénum po prvýkrát a dovoľte mi, aby som aj ja ako novozvolená poslankyňa z úcty k ľuďom, ktorí mi dali svoju dôveru, vyjadrila svoj postoj k vládnemu programu. Každý program nadobúda váhu a zmysel vtedy, keď sa stane živým dokumentom, keď dobre nastavené ciele ožijú a stanú sa reálne. Pre mňa nemá veľký zmysel predložený program hodnotiť už teraz, pretože o úprimnosti v princípe dobre písaných slov nás presvedčí len sama skutočnosť. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, z pozície poslanca vstupujúceho do politiky spomedzi Obyčajných ľudí vám viem povedať, že slovenskí občania sú už veľmi unavení z dlhodobo prezentovaných prednesov o stabilite a rozvoji. Prínos politikov dávno nemerajú podľa programov, ale podľa konkrétnej pomoci, vnútornej spokojnosti a obsahu vlastného vrecka. Faktom je, že životná úroveň rôznych skupín obyvateľstva sa v globále čoraz viac zhoršuje. Čoraz viac sa zužujú možnosti, keď ľudia v ťažkých chvíľach s poslancami môžu počítať. Tak status poslanca značne utrpel na svojej vážnosti a význame. Niet sa čo čudovať. Čoraz viac sa ľudia ocitajú sami v neriešiteľných situáciách, keď napriek rôznym legislatívnym, programovým a inštitucionálnym nástrojom sú vydaní napospas vlastnému osudu a rastúcej záťaži. Ustavičné sľuby o rozvoji zamestnanosti v reálnom živote vyháňajú vzdelaných mladých ľudí a dokonca aj ženy s kvalifikáciou a praxou v zrelom či produktívnom veku za hranice našej krajiny. Vykonávaním podradných prác ich oddeľujú od dôstojného života a od vlastných rodín. Sľubované a ťažko napĺňané zvyšovanie vymožiteľnosti práva, netransparentné a pomalé konania súdov, ich prieťahy odrádzajú pomaly každého občana uplatniť si v našej krajine svoj oprávnený nárok. Polícia, prokuratúra a súdy sú utopené v nečinnej previazanosti. Hospodárstvo sa čoraz hlbšie ponára do čiernej ekonomiky. Motivácia platiť dane súvisí s dôverou v systém, ktorý z daní funguje. Krajina, tak ako nikdy, prežíva a stagnuje. Občan ostal osamelý, bezradný, posledný v reťazci. Dobre viem, že zdroje sú vyčerpané a doba je vyhrotená natoľko, že už neznesie žiadne politické prešľapy a omyly. Okrem dobrej viery v dodržanie sľubov je to pre mňa jediná poistka, vďaka ktorej mám nádej, že neprežije to, čo nebude úprimnou službou v prospech verejného blaha nášho národa. Či sa to niekomu páči alebo nie, nastal čas spravodlivosti, pravdy a slobody. A ja konečne mám istotu, že čokoľvek sa od týchto zákonov v bytí odchýli, v zárodku zahynie a dospeje k svojmu zániku. Nemá právo krajinu viesť ten, čo si nectí tieto zákony.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pozorne som si vypočula prejavy všetkých vystupujúcich v rozprave a chcem vám povedať, že každý z tých prejavov niesol kus svojej pravdy. V delení parlamentu, v bezcieľnej konfrontácii opozície a koalície som si celý čas v duchu kládla iba jednu jedinú otázku. Prečo ten zbytočný výdaj energie? Načo a pre koho toľko dôkazov o neschopnosti vzájomného uznania a spolupráce? I v tejto konfrontácii som pochopila, aké potrebné je sledovať všeobecnú vôľu občanov a volanie po zjednotení parlamentu. Názorová pestrosť má význam a úspech vtedy, ak ujednotí konanie, sledujúc spoločný cieľ. Pravdu mal premiér, keď povedal, že Slovensko zo všetkého najviac teraz potrebuje kľud a pokoj. Je to dôležitý predpoklad pre rozumné a ľudské riešenia, ktoré spoločnosť teraz tak veľmi potrebuje. Ale pravdu mal aj poslanec, pán Figeľ, keď povedal, že Slovensko potrebuje tvorivý pokoj. (Pozn. red.: správne má byť "podpredseda".) Iba ten, čo tvorí, je tvorený. A my naozaj potrebujeme inšpiratívne a inovatívne riešenia s náznakmi svetlých a reálnych budúcich vyhliadok. Kľud a pokoj s tvorivým princípom predsa sú zlučiteľné. Pravdu mala aj poslankyňa Žitňanská, ak programu vytkla nekonkrétnosť, nemerateľnosť. Je pravdou, že kde nie je merateľnosť, tam nie je ani záväzok a zodpovednosť predkladateľa. A vyslovenie takej objektívnej a vecnej vady vôbec nemusí byť prejavom žiarlivosti z neúspechu vo voľbách. Nech sa, naopak, stane dôvodom reflexie a zapracovania merateľných doplnkov. Pravdu mal aj pán Solymos, ak povedal, že sila programu spočíva v jeho presadení. A aj keď sú čísla exaktným výstupom, najhodnovernejším dôkazom plnenia programu a sľubov budú i tak sledované dopady na život aj jeho zlepšenie v prípade obyčajného človeka. Do harmonickej parlamentnej zostavy celkom prirodzene zapadá aj splnený sen Igora Matoviča. Cez zdravý prvok parlamentnej demokracie. Pomyselný ostrov nezávislosti a slobody. Nech podporne slúži všetkým, čo v rozhodnutiach o osude ostatných chcú ostať nezávislými a slobodnými. Len slobodní a nezávislí ľudia dávajú iným šancu na nápravu chýb a predošlých planých skutkov. Aj keď sa už zdala intenzívna a poučná rozprava medzi pánom Miklošom a premiérom o prípustnom deficite v hospodárskom raste, zvyšovaní HDP, daní a reštrukturalizácii spoločnosti tematickým vyvrcholením celej rozpravy, ukázalo sa, že ani tvrdá výmena faktov a čísel neprinesie spoločné východisko pre Slovensko a neprinesie ani reálne riešenie. Situácia je dnes naozaj obtiažna. Niet osvedčených vzorcov, niet vychodených cestičiek. Čaká nás hľadanie nových prístupov a nových riešení. Duálne prístupy zlyhali. Jasný dôkaz toho, že spoločnosť sa nedá viac riadiť iba cez čísla. Slovensku treba vrátiť jeho ducha. Zjednotiť všetky sily a všetky pohľady. A preto som rada, že parlament a spoločnosť má aj takých zástancov, ktorí otvorene a s presvedčením hovoria o pozdvihnutí nášho ducha, vzájomnej pomoci, spolupatričnosti a solidarite. A to je to, čo v programe mne najviac chýba. My nevieme identifikovať, aká je naša úloha v integrovanej Európe? Nevieme dokonca povedať kto sme a kým chceme ostať? Ba nevieme povedať ani to, aká bude naša daň za posilňovanie a rozvoj európskych integračných snáh? Či svoju svojbytnosť a suverenitu na našu vlastnú škodu v integrácii postupne neutopíme? Akoby program integroval Slovensko s Európou viac ako s vlastným občanom. Na základe programu my nevieme povedať, kam smeruje naša krajina. Aké bude Slovensko o štyri roky? Aké ho vidíme v dlhodobej perspektíve a vízii? Ak nepoznáme vlastné sebaurčenie, ako chceme v takej situácii určiť rozvoj našej krásnej krajiny a umného národa? Ako chceme rozvinúť priestor pre život, vyzdvihnúť nádheru prírodných krás, uplatniť potenciál rozumu, srdca a zručnosti našich ľudí? Kde zastali úvahy o tom, ako zatraktívniť našu krajinu pre zahraničných hostí, uplatniť existujúci potenciál pre turistický rozvoj?
V závere, vážené pani poslankyne, páni poslanci, si dovolím ešte vysloviť niekoľko poznámok k potrebe zapracovania návrhov z oblasti môjho profesionálneho záberu. V rámci programu udržateľného hospodárskeho rozvoja a politiky je na škodu celej spoločnosti zapracovaný iba malý výsek venovaný spotrebiteľskej politike. Akoby sme si neuvedomovali, že spotrebiteľmi sme všetci. A hoci spotrebitelia tvoria najväčšiu ekonomickú skupinu ovplyvňujúcu a ovplyvnenú takmer každým verejným a súkromným ekonomickým rozhodnutím, napriek tomu sú jedinou dôležitou skupinou, ktorej názory ostávajú i dnes nevypočuté. Pre celoplošný význam a akútnosť vstupu štátu do viacerých spotrebiteľských tém si spotrebiteľská politika dnes žiada ďaleko väčšiu pozornosť. Nízka úroveň vymožiteľnosti spotrebiteľského práva čím ďalej, tým viac strpčuje život spotrebiteľom. V záujme cielenej nápravy a už dlhodobo, sa už dlhodobo dožadujeme zavedenia mimosúdnych inštitútov. Rozvoj zmierovacieho mimosúdneho konania a mediácie vytvára reálne predpoklady pre pomoc poškodeným spotrebiteľom formou rýchlych a účinných riešení. Tie dnes poškodeným spotrebiteľom neponúkajú ani štátne dozorné orgány, ba ani súdy. Každý deň sme svedkami, ako sú práva spotrebiteľov porušované. Predovšetkým subjektmi s dominantným a monopolným postavením. Ide o telekomunikačné, energetické, bankové a finančné služby. Hospodársky rast, konkurencieschopnosť a zodpovedajúca ochrana spotrebiteľských práv sú spojené nádoby. Bez vzájomného prepojenia nemožno dosiahnuť ani žiaducu čistotu na trhu. V súčasnosti najväčšie množstvo neistôt a zrád číha práve na energetickom trhu. A hoci sa v programe dôraz kladie na tvorbu koncepcií energetickej bezpečnosti a stability, v praxi sme skôr svedkami stavu, keď konečný spotrebiteľ nie je na trhu nielenže dostatočne chránený, ale teraz dokonca aj ohrozený. Zlyhanie účinných kontrolných mechanizmov znižuje jeho šance vystúpiť z neistých a neurčitých zmluvných vzťahov, ktorých, skôr ako slobodne rozhodujúcim partnerom, je dnes vazalom. Stála nepripravenosť na liberalizáciu trhu nesie so sebou náboj zneužitia dôvery spotrebiteľov pri uzatváraní zmlúv s rôznymi energetické služby poskytujúcimi subjektmi. A celá situácia má o to citlivejší rozmer, že špekulatívne praktiky služby ponúkajúcich subjektov sa bez zábran zameriavajú práve na zraniteľné spotrebiteľské skupiny. Dnes dotknutým dôchodcovským skupinám z úrovne štátu nemá kto pomôcť. Spotrebiteľská politika si zaslúži ďaleko väčšiu pozornosť, a to nielen preto, že ochrana spotrebiteľa je prioritou politiky Európskej únie, ale aj preto, že ochrana spotrebiteľov na Slovensku je v zlom stave. Svedčia o tom mnohé fakty. Nevymožiteľnosť spotrebiteľských práv už dnes nesie neblahé dôsledky pre celú spoločnosť. Len na tridsaťsedemtisíc dôchodcov je v dôsledku nevýhodných spotrebiteľských úverov spustené exekučné konanie. Využívanie nekalých marketingových praktík vo finančnom, energetickom a internetovom sektore pre nečinnosť štátu zažíva svoj najväčší rozmach. Napriek týmto nezapracovaným poznatkom z aplikačnej praxe, ktoré som si dovolila pred vás predniesť, verím, že s tým spojené potreby občanov, spotrebiteľov, rýchlo nadobudnú konkrétne riešenia. Slovensko naozaj potrebuje tvorivý kľud a pokoj. Rovnako však potrebuje reálnu nádej, že sila poslancov a politických individualít naberie na svojej intenzite spoluprácou, vzájomným pochopením a uznaním. Veľmi si prajem, aby schopnosťou spolupracovať bez rozdielu na názorovú a stranícku príslušnosť sme boli dobrým príkladom pre občanov a pre celú spoločnosť.
Ďakujem. (Potlesk.)

S faktickými poznámkami pán poslanec Jarjabek, Mičovský. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Jarjabek.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Pani poslankyňa Mezenská, nedá mi, aby som vám nepoďakoval a nezagratuloval k premiérovému vystúpeniu v tomto parlamente. Naozaj priam spravodajské zhodnotenie debaty v tomto parlamente, ktoré ste predniesli bez zbytočných emócii, bez zbytočného vyrývania, bez zbytočných podprahových úderov alebo bez zbytočného hľadania tej černoty, ktorá v tomto vôbec nie je. Áno, ten reálny stav ste pomenovali. Takýmto spôsobom sa dá debatovať, takýmto spôsobom si viem predstaviť konštruktívny dialóg medzi opozíciou a koalíciou. Ešte raz gratulujem a zároveň ďakujem a prajem všetko dobré.

Pán poslanec Mičovský.

Ďakujem, pán predseda, za slovo. V tejto sieni zákonnosti sa, samozrejme, bojuje hlavne slovami a slová sú tie nosiče argumentov, ktoré chceme presadiť a ktorým veríme. Napriek tomu poviem jednu kacírsku myšlienku, ktorá mi napadla pri vystúpení pani kolegyne. Áno, slová sú dôležité, ale ešte lepšie ako tisíc slov je vždy, keď máme nejaké konkrétne skutky. A ja sa chcem sústrediť na to, čo povedala v závere kolegyňa Mezenská. A poviem, že som aj hrdý práve na to, že takúto kolegyňu tu máme, pretože ja by som sa nevenoval ako kolega Jarjabek teraz tomu veľmi racionálnemu zhodnoteniu volebného programu, ale sa mi veľmi páči to, čo je spojené s touto kolegyňou a čo zaznelo v závere jej prejavu. To, že vykonala kopu možno malých, ale veľmi dôležitých činov v prospech slovenských občanov. Konkrétne na tom spotrebiteľskom trhu, ktorému sa venovala v závere. Myslím si, že ozaj je veľmi dôležité, keď dokážeme robiť predovšetkým malé činy, a ja chcem povedať to, že som veľmi hrdý, že práve takéto kolegyne, takýchto kolegov, ktorí prichádzajú s množstvom malých činov, ktoré už majú za sebou, máme tu v parlamente a ja verím, že to bude veľmi skvelým obohatením tých slovných zápasov, pretože za tými slovnými zápasmi budú tie činy a ja ich budem chcieť vidieť predovšetkým.
Ďakujem.

Pani poslankyňa, chcete reagovať?
Ako ďalší je prihlásený písomne pán poslanec Kollár.
Nech sa páči, máte slovo.