2. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Jarjabek, aj keď je hneď poobede, prišiel som sem, pretože obyčajne, keď vystúpite, býva to oživením v tomto parlamente. Musím povedať, že v opozícii vám to išlo trošku lepšie.
Ale druhá taká poznámka, vecne k tomu, čo ste povedali, Viete, keď Shakespeare písal Rómea a Júliu, o dobe, tak to nebolo o hlasovaní, ale ak uznáte, že Júlia hovorí: Rómeo, Rómeo, prečo si Monteki?
No a tretia poznámka, vážna teraz, áno, ja si myslím že kultúra je dlhodobo zanedbávaná oblasť. V tom s vami súhlasím. Len chcem upozorniť na niekoľko vecí, ktorým by som bol rád, keby sa venovala pozornosť, a myslím, že budete mať vy osobne na to pochopenie. Viete, napríklad Slovensko je novodobá krajina, ktorá dodnes nemá vlastnú encyklopédiu, a preto všetky informácie o Slovensku v zahraničí získavajú napr. z encyklopédie Hungarika, preto sme občas veľmi zaskočení. A preto by som vás možno požiadal, aby ste, ja som to podporil ako minister školstva, aby sme urýchlili vydávanie encyklopédie Beliany, ktorá si myslím, že by mnohým veciam pomohla. Aj toto je významné dielo v oblasti kultúry, tak je to skôr taký apel.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Áno, musím aj ja povedať, že to vystúpenia pána poslanca Jarjabka bolo výnimočne konštatačné a dokonca sa ani nedopustil nejakého väčšieho počtu nepresností, až na jednu, zákon o zrušení koncesionárskych poplatkov je platný a účinný od 1. 1. 2013. A treba povedať, že samozrejme problémy v oblasti verejnoprávnych médií sú, ale jednu vec povedať vieme, ekonomicky sú v tejto chvíli skonsolidované, čo je naozaj po dlhých rokoch výnimočný stav.
Súhlasím s tým a na výbore to naozaj zaznelo, že napriek tomu, že celé programové vyhlásenie tejto vlády je nekonkrétne a plné všeobecných fráz, tak oblasť kultúry je určitou svetlou výnimkou a nerobí mi problém to povedať vcelku otvorene, tak ako som to povedal na výbore. Súvisí to možno, aj táto schopnosť takto sa vyjadriť, aj s tým, že nemyslím si, že oblasť kultúry by mala byť takou bezprostrednou parketou pre nejaký vášnivý a účelový politický zápas, a preto aj tá diskusia na výbore bola korektná.
Upozornil som aj na to, že sú niektoré body, ktoré chýbajú v tomto programovom vyhlásení. Chýba mi tam zmienka o najväčšom kultúrnom projekte Európske hlavné mesto kultúry Košice 2013, kde jednoducho vláda je povinná zabezpečiť udržateľnosť tohto projektu aj v ďalších rokoch, chýba to v tejto časti programového vyhlásenia.
Rovnako si myslím, že viac by sa mala akcentovať podpora kreatívneho priemyslu a rovnako aj motivácia privátneho sektora, aby podporoval kultúru. Všetko toto je obsiahnuté v našom materiáli, strategickom, rozvoja kultúry na roky 2012 až 2016, z ktorého aj vaše programové vyhlásenie vychádza, a v konečnom dôsledku to považujem za pozitívne. Dôležité je, aby tieto slová a texty sa aj reálne v budúcnosti...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dovoľte len takú poznámku k tomu vychvaľovaniu vládneho programu v tej časti kultúra. Ja si robím prípravu na moje vystúpenie v rozprave a analyzujem, že koľkokrát sa vyskytuje slovo tvorivosť v programe, no, žiaľ, iba raz a v kapitole školstva, ono dokonca v kapitole kultúra sa nevyskytuje vôbec. Ako napísať kapitolu kultúra a nepoužiť slovo tvorivosť, na to treba už asi aj študovať, čiže to mi príde fakt mimoriadne deficitné, že to tam nie je. Neviem, kto robil, ktorý génius, ale nespomenúť to, mi príde fakt zvláštne.
A ešte jednu poznámku som chcel, tuná materská firma pani ministerky žaluje myslím túto Národnú rada o hrozné miliardy korún za to, že si dovolila prijať nejaký zákon. Pán poslanec Jarjabek tuná skloňoval nedávno Coca-Cola, Coca-Cola. Ja začínam mať obavu, že či nás Pepsi-Cola nezažaluje, že porušujeme pravidlá hospodárskej súťaže, že tu nadržiavame. Tak na chvíľočku si dovolím teda dať fľašku Pepsi-Coly, aby to bolo aspoň trošku vyrovnané.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ozaj treba oceniť ambíciu tejto vlády v oblasti kultúry. Samozrejme, že verejnosť ocení predovšetkým konkrétne realizované kroky, ktoré budú vychádzať z pripravovanej stratégie rozvoja kultúry a posilneného postavenia rezortu kultúry prostredníctvom poradného orgánu Rady vlády pre kultúru, ako aj podpory ďalších cieľov, ktoré sú konkretizované v programovom vyhlásení. Určite týmto spôsobom môže byť podporená aj tvorivosť umelcov a kultúrnych pracovníkov v tomto rezorte.
Nie som naivný a viem, že nebude jednoduché v súčasnej ekonomickej situácii naplniť všetky očakávania, ktoré vznikli, vznikajú a budú vznikať v tomto prostredí. Ale zameranie vlády v predloženom programovom vyhlásení je svedectvom odhodlania zmeniť dlhodobý verejný dlh voči kultúre, jej postavenia, ako aj významu v spoločnosti a vytvárania adekvátnych podmienok na jej rozvoj a tvorivosť v tomto prostredí.
Ďakujem.

Áno, ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán poslanec Fronc, no určite oživenie v sále príde vtedy, keď minister školstva Čaplovič bude hodnotiť ten skvelý svetoznámy tandem Fronc-Tóth, ktorý tuná bol v istom čase a ktorý tuná v istom čase robil školskú politiku. Tak to bude naozaj oživenie v sále. Na to sa teším. Ja si to netrúfam, hoci vtedy som bol vo výbore pre školstvo a kultúru. A mohol by som, pán poslanec, mohol by som, ale určite kolega, minister školstva bude mať viacej informácií aj zo šuplíka.
No a k tomu, k tomu, čo hovoril pán exminister Krajcer, k tej konsolidácii verejnoprávnych inštitúcií a k tomu prijatému zákonu o tých koncesionárskych poplatkoch, resp. o zrušení koncesionárskych poplatkoch. Áno, máte pravdu, ktorý stále platí, ale, ktorý, chvalabohu, ešte nemá tú, nemá tú výkonnú pragmatickosť, aby sme sa s ním stretli. A dúfajme, že vôbec nebude mať preto, lebo ani tá vaša vláda ho jednoducho nechcela a mala na to iste dôvody. No a čo sa týka konsolidovaných, verejnoprávnych médií, tak podľa toho rozpočtu, ktorý ste navrhli, tie médiá by boli asi najviac konsolidované vtedy, pán exminister, keby nevysielali. To je tá teória, o ktorej ste nehovorili, a, chvalabohu, že ten zákon sa nedostal do praxe, lebo dnes asi by sme už hovorili o Slovenskom rozhlase a Slovenskej televízii v minulosti.

Ďakujem pekne. Príjemné popoludnie prajem. Vážený pán predseda Národnej rady, ctená pani ministerka, drahé kolegyne, drahí kolegovia, začnem svoje vystúpenie teda trochu netradične, nie k zdravotníctvu, ale ku kultúre. A využijem túto chvíľu tiež trochu netradične, aby som sa ako primátor mesta poďakoval ministrovi kultúry, bývalému, Danielovi Krajcerovi za podporu tohto projektu, lebo naozaj, bez ohľadu na to, že sa vlády menili, tá podpora voči mestu bola a si to všetci vážime. Na druhej strane chcem povedať, že aj nový minister kultúry Marek Maďarič, ktorý bol pri zrode projektu v roku 2008, keď bol ministrom kultúry Slovenskej republiky, ako prvé vyjadril podporu tomuto projektu. Poslal mi list, tento list som odovzdal aj na monitorovacom výbore v Bruseli ako oficiálnu deklaráciu podpory a kontinuity v projekte. Čiže aj keď sa tá slovná zmienka v programovom vyhlásení nenachádza, táto podpora bola vyjadrená oficiálne a ja som ju takto oficiálne aj predstavil v Bruseli a tiež to bolo prijaté veľmi kladne, že tá kontinuita podpory ostala. Takže ja dúfam, že naozaj ten projekt bude tým, čo od neho všetci očakávame.
A teraz dovoľte, aby som sa venoval programovému vyhláseniu vlády, časti Starostlivosti o zdravie - zdravý občan, vyliečený pacient a spokojní zdravotníci. Možno ste postrehli, že pri vystúpení k programovému vyhláseniu vlády pána exministra zdravotníctva odznelo, že teda vláda, že pre vládu, túto vládu asi nie je asi ministerstvo zdravotníctva prioritou, lebo zmienka o starostlivosti o zdravie sa nachádza až na 56. strane. Myslím si, že naozaj to zdravotníctvo v tomto programovom vyhlásení malo začať hneď prvou stranou a malo to byť ospravedlnenie sa nastupujúcej vláde za všetky, dovolím si povedať, zverstvá, ktoré boli na pacientoch páchané počas pôsobenia minulej vlády. Naozaj to, čo si pacienti a zdravotníci museli odtrpieť, malo byť asi deklarované ospravedlnením hneď na začiatku. Mimochodom, podotýkam, že v programovom vyhlásení vlády Ivety Radičovej začínalo zdravotníctvo na 29. strane a programové vyhlásenie bolo kratšie.
Mnohokrát tu odznieva, že programové vyhlásenie vlády aj v našej časti neobsahuje žiadne čísla, že obsahuje, a neobsahuje nič konkrétne, tak, dovoľte mi, ešte raz uviesť jeden fakt z programového vyhlásenia vlády Ivety Radičovej, kde jediným číslom ohľadom zdravotníctva bolo, že sa stanovia priority v systéme na desať rokov o jeho systéme, organizácii a financovaní a dokonca na to bola zvolaná aj odborná komisia alebo odborný poradný orgán, ktorý naozaj tak dôveroval predkladaným zmenám, že na posledných rokovaniach nebol ani uznášaniaschopný a nie je z toho žiaden konkrétny výsledok, pretože nemal žiadnu relevantnú podporu.
A dovoľte mi, aby som stručne prešiel programové vyhlásenie vlády v časti zdravotníctvo, ktoré podľa mňa je úplne konkrétne a ktoré hovorí o krokoch, ktoré sa budú robiť a ktoré robené doteraz neboli. Hneď po úvodnej časti sa uvádza, že sa obnoví otvorená a systematická komunikácia s odbornou verejnosťou, stavovskými a odborovými organizáciami a všetky zásadné systémové zmeny budú výsledkom odbornej a spoločenskej dohody. Aj toto programové vyhlásenie vlády bolo prekonzultované so stavovskými aj s profesnými organizáciami, a keď ste si všimli, neboli k nemu vznesené žiadne zásadné pripomienky. Bolo to prekonzultované so všetkými relevantnými subjektami, ktoré boli vďačné za to, že po takmer dvoch rokoch, konečne niekto s nimi začal opäť komunikovať.
Bola tu aj výhrada, že v programovom vyhlásení je skonštatované, že čo sa neurobí. Je tu skonštatované, že sa neuskutoční transformácia univerzitných nemocníc. Áno, transformácia univerzitných nemocníc bola základnou traumou, ktorá vyústila do štrajku a k neposkytovaniu zdravotnej starostlivosti našim pacientom, a bolo potrebné to tam dať, aby naozaj bolo všetkým zdravotníkom jasné, že nemocnice, ich zamestnávatelia nebudú ponúknuté biznisu, pretože, pokiaľ by transformácia prebehla, už v súčasnosti by boli univerzitné a fakultné nemocnice v konkurze, lebo po oddlžení, keď mali hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom, vytvorili dlh 169 mil. eur. A to je ešte len apríl. Akciová spoločnosť, akciové spoločnosti s takýmto dlhom musia ísť do konkurzu a to by skončilo samozrejme sprivatizovaním lukratívnych častí a zaniknutím častí, ktoré sú stratové.
Vláda deklaruje komplexný prístup k starostlivosti o zdravie občanov s podporou národných programov, národných preventívnych programov, ako je preventívny program ochorenia srdca a ciev či onkologický program. Tiež je to úplne konkrétne a veľmi dôležité, pretože počas minulej vlády sa z národného programu prevencie srdca a ciev zosekali finančné prostriedky o takmer dve tretiny. Bol to program, ktorý za nás fungoval, ktorý bo dotovaný, ktorý robili odborníci, ktorého výsledkom má byť zníženie chorobnosti, pretože na srdcovocievne ochorenia zomiera 50 % všetkých pacientov. Tento program bol finančne zredukovaný a bolo to za tejto vlády. Preto je to dôležité a je to konkrétne, aby to tam bolo. Takisto je tu podpora onkologických programov a onkologických pacientov. Všetci si pamätáte, pani ministerka to určite na niektorých z tlačových konferencií, ktoré budú v rozsahu Dietlovho seriálu nasledovať v budúcnosti, spomenie, onkologickí pacienti prvý raz v histórii nemali lieky, nemali lieky. Spotreba onkologických liekov v niektorých kategóriách klesla o 30 %. Tak hádam si nemyslíme, že onkologickí, že o 30 % ľudí bolo liečených, že 30 % ľudí bolo liečených onkologickými liekmi zbytočne?
Po ďalšie, ochrana nefajčiarov. Možno si spomínate, ako tu bolo deklarované, posledný zákon na ochranu nefajčiarov bol prijatý za poslednej vlády Roberta Fica, predkladal som ho myslím, že v apríli 2009. Od začiatku volebného obdobia bývalej vlády bolo deklarované, že ochrana nefajčiarov sa posilní, možno ste počuli vyhlásenia, že už sa nebude fajčiť ani v nákupných centrách. Neurobilo sa nič, žiaden zákon nebol za dva roky predložený a nešlo ani o financie. Išlo len o vôľu dať ho do parlamentu. Neurobili nič. Preto je dôležité, že sa v tom bude pokračovať, a to, čo sme neurobili v prvom zákone, budeme chcieť dotiahnuť teraz.
Po ďalšie, že sa budú zavádzať štandardné diagnostické a liečebné postupy a kontinuálne vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov. Každý tu hovorí o DRG, lebo celé minulé dva roky boli iba o peniazoch. Ale DRG je platba za diagnózu a urobenie systému spravodlivým. To je v poriadku. Ale my musíme zavádzať aj štandardné diagnostické a liečebné pokusy práve preto, aby sa jedna diagnóza neliečila iným spôsobom v jednej a druhej nemocnici. Posledné zavádzanie štandardných diagnostických a liečebných postupov bolo do roku 2010. Od vtedy nič, nula. Je to konkrétna vec, ktorú treba robiť, ktorá sa absolútne minulé dva roky neuplatňovala.
Ďalej je to ohodnocovanie pracovníkov. To, čo sa udialo, bolo výsledkom nekomunikácie, výsledkom napätia a teda schválenie zákonov bolo výsledkom tenzie a krajného riešenia, ktoré tu bolo. Nekomunikáciou, v ktorej sme dosiahli, alebo, respektíve, ktoré ministerstvo zdravotníctva pod bývalým vedením dosiahlo systematickým ignorovaním a nekomunikáciou. Máme pred sebou riešenie platov sestier. Tí, čo ste tu boli v minulom období, si spomínate, ako pán minister Uhliarik deklaroval, že peniaze na platy sestier sú, akurát, že nikto, ktorý teraz poskytuje zdravotnú starostlivosť, nevie, že kde sú. Všeobecná zdravotná poisťovňa nula, žiadna rezerva, žiadne úspešné hospodárenie, nula. Jediné, čo nám vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni po minulej vláde ostalo, bola krátka deklarácia tridsiatich miliónov eur na účtoch zdravotnej poisťovne, tie tam boli len v ten deň, keď sa to oddeklarovalo, druhý deň tam už neboli. Celá úspora v systéme bola dosiahnutá na úkor zdravotných poskytovateľov a zlatou čerešničkou bolo odmeňovanie generálneho riaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Mali sme ho na zdravotníckom výbore. Deklaroval, že mal presne taký istý príjem, ako bývalá generálna riaditeľka, terajšia ministerka Zvolenská, čo vychádzalo zhruba do úrovne 6 000 eur aj s odmenami. Teraz za 19 mesiacov generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne dostal na plate a na odmenách 220 000 eur, je to takmer 12 000 eur mesačne, z toho po páde vlády za posledný polrok to bolo s odmenami 16 000 eur mesačne. Tak na jednej strane poskytovateľom nedáme nič a na druhej strane generálny riaditeľ má za posledné mesiace, v priemere to vychádza približne 16 000 eur. Ako naozaj môžeme rozprávať o šetrení koľko chceme, toto sú fakty.
Po ďalšie, deklarujeme, že sa budeme starať o to, aby sa dodržiaval Zákonník práce. Je to tiež úplne konkrétny fakt, pretože Zákonník práce, keď sa spýtate v ktorejkoľvek nemocnici, v ktoromkoľvek zdravotníckom zariadení, neustále majú zamestnanci aj zamestnávatelia, zamestnávatelia sa snažia hľadať cesty, ako udržať prevádzku, zamestnanci sa sťažujú na to, že Zákonník práce nie je dodržiavaný. Keby Zákonník práce bol všade dodržiavaný, nie je potrebné ho dať do programového vyhlásenia vlády.
Lekárska služba prvej pomoci. Je to posledný návrh na riešenie lekárskej služby prvej pomoci, sme dali my na obrovský odpor opozície, že ideme obmedziť zdravotnú starostlivosť pacientov, nakoniec v parlamente prerokovaný nebol. Za dva roky nič, ani návrh, nič, v parlamente sa neobjavilo nič, na vláde nebolo schválené nič. Ďalšia konkrétna vec, ktorú musíme vyriešiť, pretože lekárska služba prvej pomoci nie je organizovaná optimálne. Sťažujú sa pacienti, sťažujú sa poskytovatelia a lekári, ktorí tam chodia slúžiť.
Je tu zmienka, že vláda zavedie prísnu kontrolu hospodárenia nemocníc, na čo bolo povedané, že jediná, jediný správny alebo jediná forma kontroly hospodárenia nemocníc je forma akciových spoločností. No ja som to opakovane hovoril, po nástupe vlády Ivety Radičovej boli vymenení všetci manažéri, predpokladám, že tam dal minister ľudí, ktorým verí a ktorí sú schopní, výsledkom toho bolo, že zadržovanie v rezorte bolo rekordne vysoké. Možno si spomínate na články v médiách. Za prvé tri mesiace roku 2011 dlh nemocníc narástol o 30 mil. eur. Nikdy v živote takéto zadlžovanie nemocníc nebolo ako za minulej vlády aj s jej geniálnymi manažérmi.
Ďalšia konkrétna vec z programového vyhlásenia vlády, úlohou je dobudovanie urgentných príjmov a traumatologických centier. Spomeniete si, pán minister sa chválil, že zrušil tri tisíc lôžok. No zrušenie tri tisíc lôžok bez toho, aby bola, aby bola pripravená logistika, kde ten pacient potom má ísť a kto ho má ošetriť, je úbohý krok. Nie je predsa možné zrušiť lôžka a pacienta nechať na ulici, nech zavolá do nemocnice, kde sa má ukázať. Bolo to jedno biznisové riešenie, aby sa ušetrili financie pre súkromné poisťovne bez toho, aby sa myslelo na to, že pacient ostáva na ulici. Rušili sa geriatrické lôžka. Tak vieme, že populácia starne a vieme, že máme problém s umiestňovaním pacientov. Keď sa pozrieme na akúkoľvek internú kliniku alebo oddelenie, väčšina pacientov je v seniorskom veku, sú nad 65 rokov. A my, miesto toho, aby sme vytvárali zariadenia zdravotno-sociálneho charakteru a pripravovali pacientom prechod v tomto seniorskom veku z nemocnice do domáceho prostredia, zrušíme geriatrické lôžka. Asi preto, lebo tí starí pacienti najmenej kričia.
Ďalej je to koncová sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Zdravotníctvo musí mať verejný charakter a štát musí vedieť garantovať zdravotnú starostlivosť v nemocniciach, ktoré má v koncovej sieti a ktoré musia existovať. Myslím si, že musí existovať sieť poskytovateľov pod kontrolou štátu, ktorý bude existovať a ktorý bude pripravený riešiť akútne situácie, ktoré v medicíne vznikajú, či už sú to hromadné úrazy, infekčné ochorenia alebo epidemiologické problémy. Pokiaľ máme súkromného poskytovateľa a nemáme nikoho, komu vieme doslova a do písmena niečo prikázať, ohrozujeme zdravie našich obyvateľov. Preto si myslím, že aj univerzitné, aj fakultné nemocnice musia byť pod priamou kontrolou štátu a zároveň aj po, aj pod zodpovednosťou štátu.
Rázsochy. Pán poslanec Novotný zvykne hovoriť, že miesto Rázsoch by urobil osem krajských nemocníc. Verte mi, že ako Košičan, keď tvrdím, že Rázsochy treba dostavať, tak má to iba medicínsky rozmer. Bratislavské zdravotníctvo. Bol som tu riaditeľ nemocnice, bol som minister, keď sa Rázsochy nevyriešia, bratislavské zdravotníctvo u nás skolabuje kompletne, skolabuje nám starostlivosť o 40 % mimobratislavských pacientov, ktorí sú liečení v bratislavských nemocniciach, a skolabuje nám starostlivosť o výnimočné diagnózy, ktoré sa robia iba na jednom mieste na Slovensku, pretože by nebolo efektívne, aby sa niektoré špecifické nádory mozgu alebo špecifické ochorenia pľúc liečili na viacerých miestach. Ak Rázsochy nebudú, je len otázka času, kedy sa nenájde hygienik, ktorý by podpísal, ktorý by sa podpísal pod povolenie na prevádzku na Mickiewiczovej a na Kramároch.
E-Health, informatizácia zdravotníctva. Aj bývalá vláda deklarovala, že informatizáciu zdravotníctva bude podporovať. Potom v druhom kole vravela, že informatizácia je predražená. Zastavila ju. Výsledkom rečí o predražení a neefektívnosti informatizácie bolo to, že nakoniec sa vrátila k úplne pôvodnému modelu, nič nezmenila. Zistila, že na tom nevie urobiť nič, kde by viacej ušetrila, čiže nenašla žiaden problém, iba sa stalo to, že časť prostriedkov stadiaľ unikla a celý systém sa oneskoril o deväť mesiacov.
A posledný bod z programového vyhlásenia vlády, zariadenia zdravotno-sociálneho charakteru. Naozaj každý, kto v zdravotníctve pracuje, vie, že najväčší problém je pacient, ktorý už nevyžaduje zdravotnú starostlivosť v nemocnici a zároveň ešte nie je schopný byť sám doma. Pretože nie každý, nie každá rodina vie robiť túto starostlivosť doma, čiže nie je ani na pobyt v nemocnici, nie je ešte schopný ani byť doma. Treba vytvárať zariadenia, kde sa bude, na ktorých bude participovať aj zdravotníctvo, aj sociálne veci, aby sa urobil plynulý prechod najmä pre starých občanov z nemocničného do zdravotného zariadenia.
Čiže, vážené dámy, vážení páni, bez ohľadu na to, čo tu kto povedal, keď si niekto prečíta programové vyhlásenie vlády v časti zdravotníctvo a keď si porovná to, čo sa robilo za posledné dva roky, a stav, aký v našom zdravotníctve bol zanechaný, pochopí, že aj bez použitia konkrétneho čísla sú to konkrétne opatrenia, ktoré jednoznačne budú na prospech zdravia našich pacientov.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec, oceňujem, že ste nám znova prečítal programové vyhlásenie vlády aj s vysvetlivkami, ale myslím si, že poslanci Národnej rady sú dostatočne vzdelaní na to, aby si sami prečítali toto programové vyhlásenie vlády.
Ale poďme vecne k vašim pripomienkam. Povedali ste, že odborná verejnosť bola vďačná za to, že sa znova mohla rozprávať a znova mohla nejakým spôsobom prekonzultovať zásadné veci. No, pozrite si, prosím, prezenčnú listinu, ktorá bola na ministerstve, ktorá je na ministerstve, fóra Zdravotníctvo 2020, kde sa zúčastnili všetky politické strany, kde sa zúčastnili všetky organizácie, od Slovenskej lekárskej komory, odborári, kde sa zúčastnili naozaj odborníci univerzity, okrem zástupcov strany SMER. Toto hlasovanie a výsledky tohto hlasovania s víziou Zdravotníctva 2020 je dobré si pozrieť, je to na ministerstve zdravotníctva k dispozícii.
Čo sa týka druhej poznámky k platom, dôkazom, že platy sú, je aj to, že do zdravotníctva zatiaľ vaša vláda nedáva ani o jedno euro naviac zo štátneho rozpočtu, iba to, ktoré boli pripravené na platy našou vládou.
A do tretice, čo sa týka odmeny generálneho riaditeľa Faktora. Pani ministerka Zvolenská, keď bola riaditeľkou Všeobecnej zdravotnej poisťovne, mala vyšší plat a pri svojom odovzdávaní žezla riaditeľky Všeobecnej zdravotnej poisťovne ho odovzdala, alebo ju odovzdala z... (Prerušenie vystúpenie časomerom.)

Pán poslanec Raši, som rád, že si znova vysvetlil podrobne vládny program niektorým pánom, ale konkrétne aj pánovi poslancovi Uhliarikovi, aj pánovi poslancovi Novotnému, čo táto vláda ide robiť, ako ide riešiť zdravotníctvo.
On to stále nepochopil, kde dohnal zdravotníctvo za tých osemnásť mesiacov, čo tomu šéfoval. A ani chlapsky sa nebol schopný postaviť, aby povedal lekárom, sestrám veci, že odkiaľ tie mzdy zoberie. Stále hovorí, že ušetrí. Neviem, kde ušetrí, pretože na platy treba, rezerva vlády je 50 mil., na platy potrebuje 170 mil., aby zdravotníctvo neskolabovalo, čiže nová ministerka potrebuje ďalších 200 mil. na to, aby prakticky pokryla tie náklady, ktoré ste tam nechali.
To, čo tu povedal presne pán Raši, že aké zadlžovanie nastalo. Takže je zbytočné hovoriť. A to, čo som tu povedal predtým, za tým si stojím, že v roku 2010 zdravotníctvo dostalo pôžičku 168 mil. eur. Takže prakticky zadlžovanie pokračovalo za vás ďalej. Je akademicky vôbec, že diskutujeme na túto tému.  Zajacova reforma a pokračovanie Zajacovej reformy tak, ako ste znova začali robiť, ženiete zdravotníctvo do tej situácie, do ktorej ste ho dostali.
Ďakujem.

Vážený pán poslanec, ja sa vyjadrím len k malej časti vášho príhovoru. Jedná sa o fajčenie v nákupných centrách. Chcem vám povedať, že v prípade, ak sa do tohto zákona pustíte, tak veľmi rád sa budem podieľať na jeho spolupríprave. A pre mňa liberalizmus naozaj končí tam, kde chodia malé deti a kde sú zahalené kúdolmi dymu. Takže určite jednoznačne podporím. Hovorím za seba, teraz nehovorím za náš celý poslanecký klub, ale takýto legislatívny kus určite podporím a rád na ňom budem pracovať.

Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi sa z tohto miesta prvýkrát prihovoriť na tomto pléne. Ja by som sa chcela vyhnúť osobným invektívam. Chcela by som len povedať svoj názor na časť zdravotníctvo.
Mne sa program v tejto časti veľmi páčil. Trošičku sa bojím o realizáciu toho, čo je tam napísané, ale keď sa aspoň 50 % z toho spraví, alebo bude snaha z tohto spraviť, myslím si, že to bude veľký krok dopredu. Musím skonštatovať ako klinik - pediater z praxe, že situácia, aká je teraz v zdravotníctve medzi lekármi, sestrami a samotnými pacientmi, tu nebola za dvadsať rokov. Tá situácia je veľmi vážna, veľmi vážna. Lekári dvadsať rokov čakali na riešenie situácie a v podstate toto je len vyvrcholením celej situácie. Najhoršie na tom všetkom je, že si neveria medzi sebou, neveria si sestričky, lekári medzi sebou. Došlo vlastne k naštrbeniu vzťahov medzi samotnými zdravotníckymi pracovníkmi, všetkými. A najhoršie na tom je pacient, pretože ten príde k lekárovi a nie je si istý, či dostane zdravotnú starostlivosť, akú ju dostane a koľko za to bude musieť zaplatiť.
V dnešnej situácii, kedy stárne populácia, to považujem za, za veľmi dôležité, aj prevenciu, aj podporu preventívnych programov, ktorú ste spomínali. Oveľa viac financií, oveľa viac programov by malo byť takto preventívne zameraných. Mojou takou víziou je zaviesť prevenciu už do nižších vekových skupín, začať s výchovou na základných školách, na stredných školách a samozrejme riešiť nejako starnutie populácie. To znamená liečebnú starostlivosť o starších ľudí. Je nemysliteľné, aby ľudia, ktorí si platia celý život zdravotné poisťovne a žili zdravo, mali zdravý spôsob života a teraz nemali z čoho platiť lieky a nemohli  dostať takú zdravotnú starostlivosť a v takom čase, ako im prináleží. Takže toľko môj názor a budem veľmi držať palce, aby to, čo ste si tam vlastne zadali, aby sa podarilo aspoň spolovice.
Ďakujem. (Potlesk.)