2. schôdza

S faktickými poznámkami osem poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Matovič, nech sa páči.

Peter, som veľmi rád, že si mi v podstate splnil sen. Keď som ťa prvýkrát videl, tak polroka pred, pred polrokom v podstate, pred voľbami na jednej diskusii so študentmi, tak si ma oslovil z hľadiska a pýtal si sa ma na môj postoj k Rómom, k riešeniu rómskej problematiky. A myslím si, že v podstate to v tej diskusii medzi nami iskrilo. Napriek tomu som videl, že máš úprimný záujem tento problém riešiť a ja som zase sníval o tom, aby po dvadsiatich rokoch existencie samostatného Slovenska konečne zasadol Róm do parlamentu. A stotožním sa s tým, aj to bol môj cieľ, aj s tým teda, čo ty si povedal, že nie všetci Rómovia na Slovensku sú rovnakí, a ja som práve tým, že chcel som umožniť, aby si sa sem mohol dostať, chcel tento odkaz vyslať slovenskej spoločnosti, že nie všetci Rómovia sú rovnakí. Čo si na tebe vážim, tak si myslím, že je, alebo to, čo si vážim, je tvoja schopnosť povedať aj Rómom do očí, že aj sociálne dávky nemôžu byť zadarmo, že musia byť podmienené. A dnes si to tu zopakoval. A v tomto si myslím, že je veľmi veľká tvoja devíza.
Taktiež si myslím, že je veľmi dobre, že Róm je v parlamente, že ľudia v osadách, tí, ktorí možno žijú, a hlavne tie deti potrebujú pozitívny vzor. Ja sa teším na to, že možno za dva, tri, štyri roky rodičia v osadách budú zapínať televízor miesto nejakých seriálov, bezprizorných, a budú ukazovať: Pozeraj sa tam na našeho Petra, uč sa a potom aj ty raz môžeš byť v parlamente. Toto bol môj sen a dnes si mi ho splnil.
Takže ďakujem za prvé vystúpenie Róma v slovenskom parlamente.

Pán poslanec Huba s reakciou, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Čiastočne budem možno opakovať môjho predrečníka. Tiež chcem vyjadriť veľké uspokojenie z toho, že po dvadsiatich rokoch existencie Slovenskej republiky tu máme aj prvého rómskeho poslanca. Ale dvojnásobne by som chcel vyzdvihnúť to, že ide o nespochybniteľného odborníka, vzdelanca, ktorý zároveň nestratil kontakt s prostredím, z ktorého pochádza. A táto kombinácia je, myslím, mimoriadne cenná.
Chcem využiť túto príležitosť, apelovať na všetkých z vás, ktorí sa s touto problematikou v uplynulých rokoch, či už vo vláde, v parlamente, alebo v pozícii splnomocnenca vlády, touto problematikou zaoberali a máte na ňu odlišné názory, aby ste dokázali prekonať niekedy možno, aspoň z môjho pohľadu, žabomyšie spory a na báze nejakého najnižšieho spoločného menovateľa sa pokúsili nájsť spoločnú reč a efektívne spolupracovať na riešení tohto problému. Samozrejme, netýka sa to len tých, ktorí s touto problematikou priamo robili, ale aj nás všetkých, ktorí sedíme v tejto sále, a navyše aj všetkých tých obyvateľov Slovenska, ktorí tento problém vidia, chápu jeho závažnosť a chcú nejako prispieť k jeho riešeniu.
Na záver možno trochu pateticky, ale úprimne. Je to obrovská výzva pre nás všetkých. A ako tu už aj bolo povedané, je to úloha, ktorú za nás nikto nesplní, a je to naša úloha, ktorá patrí medzi tie najdôležitejšie.
Ďakujem za pozornosť.

S reakciou pán poslanec Hlina.

Ďakujem veľmi pekne. Ja znova, teda druhýkrát, ja si robím tú prípravu na zajtra o tom programovom vyhlásení a len z toho, čo si všimnem a súvisí s tým, čo hovoril kolega, naozaj rómska problematika dostala dôstojné posledné a predposledné miesto v programovom vyhlásení. Je naozaj znakom silného záujmu o túto tému. Ale nielen to. Počúvajte pozorne, čo zacitujem. Citujem teda: Stratégia inklúzie marginalizovaných rómskych komunít sa bude realizovať najmä prostredníctvom lokálnych stratégií komplexného prístupu a lokálnych partnerstiev sociálnej inklúzie. Preboha, kto toto napísal? Tomu nikto nerozumie. Však tomu nerozumie ani pán Poliačik a ten už rozumie všetkému. Takže. (Smiech v sále.) Naozaj, v dobrom sa pýtam, lebo naozaj je to náročné. A ten, kto to napísal, ten by podľa mňa mal odísť. Lebo čo to spôsobuje? Že všetky tieto krasorečnenia tu dlhé roky vypisujeme, nikto im nerozumie, nikto im nerozumie. Keďže nikto im nerozumie, tak pre istotu nič neurobia, aby nevyzerali za blbých, a potom to tak vyzerá, ako to vyzerá. Proste za dvadsať rokov sa s ničím nič neurobí. Problém sa nerieši, iba narastá. Choďte niekto, to som už tu čítal, vlastne toto, čo som čítal, povedať pánovi Dobrovodskému do Malaciek a počkajte, kam vás pošle. No to by ma fakt zaujímalo.
A ešte teda vítam pána premiéra a chcem povedať, že ruším monopol Coca-Coly v parlamente a nastupuje Pepsi-Cola.
Ďakujem pekne.

S faktickou poznámkou pán poslanec Jánoš.

Ďakujem pekne za slovo. Ja viem, že teraz poruším možno trošku rokovací poriadok. Pán poslanec Hlina, ja tomu rozumiem. Môžeme si to vysvetliť, vysvetlím vám to potom podrobne.
Ale na pána poslanca Poliačika, Polláka, pardon, v jeho vystúpení. Pán poslanec, vy ste už spomínali na výbore, na našom riadnom zasadnutí výboru, že tento zákon veľmi vážne plánujete predložiť. Mám teda na mysli zákon o vysporiadaní pozemkov s tým, že ja predpokladám, že sme sa pochopili na tom výbore, kde si myslím, že predloženie takejto legislatívnej novely bude treba, myslím si nejaká politická zhoda širším politickým spektrom. A predpokladám, že tak ste to aj mysleli vo svojej rozprave.
Ale chcel by som povedať jednu vec, že spomínali ste, vysoká miera nezamestnanosti, podmienenosť sociálnych dávok rómskych spoluobčanov na vykonávanie verejnoprospešných prác a tak ďalej a tak ďalej. Spomínate rómsku menšinu iba z toho pohľadu, alebo pripadalo mi to, že skutočne je to len z toho pohľadu znevýhodnenia. Chcem vás upozorniť na jednu skutočnosť, že nezamestnanosť v Slovenskej republike stúpla na rekordné číslo za predchádzajúcej vlády Ivety Radičovej, na rekordné číslo a v tom čísle nezamestnaných nie sú iba Rómovia, sú tam aj nerómovia. A chcem sa spýtať, či sa aj ich niekto pýta na to, akým spôsobom chcú riešiť svoju situáciu? Tých chcem povedať iba jedno, aby sme sa pochopili, že keď zastupujete túto skupinu v Národnej rade Slovenskej republiky, čo je zjavné a robíte tak a je to veľmi dobré a vnímam to pozitívne, možno treba smerovať aj medzi našich rómskych spoluobčanov ich iniciatívu, aby trošku pracovali aj na sebe, aby sa vzdelávali, aby sa snažili. Nečakali iba to, čo im štát dá a ako sa o nich štát alebo obce, regióny postarajú. Aj oni musia prejaviť záujem o to, uplatniť sa v spoločnosti v rámci republiky.

Pán poslanec Hrnčiar.

Ja chcem oceniť vystúpenie pána poslanca Polláka, nakoľko s rómskou problematikou máme skúsenosti aj v meste Martin, kde máme segregovanú časť rómskeho obyvateľstva, aj takú, ktorá sa chce zapojiť a ktorá chce sa začleniť do normálneho života, ale nemôže si nájsť zamestnanie a zrejme sú jej znemožnené takéto snahy.
Ja som, ja oceňujem na vašom príspevku to, že ste povedali dôležitú vetu. Nič nie je zadarmo a ani sociálne dávky by nemali byť zadarmo. A práve mestá a obce, kde sa nachádza rómske obyvateľstvo a kde sa stretávame s rómskou problematikou, by mali byť tie subjekty, ktoré by mali mať možnosť za podpory štátu vytvárať pracovné miesta práve pre ľudí, ktorí poberajú sociálne dávky. Ja som bol sám prekvapený, keď som zistil koľko finančných prostriedkov štát minul na riešenie rómskej problematiky, a peniaze sa minuli a problematika sa nevyriešila.
Keď bol pán Čaplovič vicepremiérom pre ľudské práva a menšiny, my sme navrhovali, možno si budete pamätať, pán Čaplovič, že sme prišli s takým návrhom vytvorenia takého programu ako, aby sme prinútili takéto skupiny pracovať. Vy ste sa o to aj zaujímali, len nenašli sa finančné prostriedky na to. Ja dúfam, že sa možno vytvorí nejaký fond, z ktorého budú môcť čerpať obce a mestá, ktoré prídu s konkrétnym návrhom na to, ako vyriešiť zamestnanosť rómskeho etnika. Pretože oveľa dôležitejšie ako sociálne dávky je dať Rómom prácu. Pretože štát by mal efektívnejšie prerozdeľovať finančné prostriedky na riešenie tohto problému.
Ďakujem.