2. schôdza

Pani poslankyňa Nachtmannová.

Pán poslanec Mihál, hovoríte o tom, že táto vláda chce zmeniť Zákonník práce v prospech zamestnancov. A prosím vás pekne, k čomu Zákonník práce ako legislatívna norma všade vo svete slúži? Mimochodom nebol to nápad socialistov, ako nás často nazývate, toto je nápad, ktorý funguje od 20. rokov minulého storočia. Boli to práve podnikatelia, ktorí prišli s takýmto nápadom. Prosím vás, naštudujte si niektoré veci.
To, čo sa deje, udialo v našom Zákonníku práce, sa vymyká ozaj normálnemu chápaniu v európskom priestore. Spomeniem konkrétne. Vy ste v Zákonníku práce stanovili, že kolektívna zmluva môže byť dohodnutá v niektorých častiach horšie pre zamestnancov, ako je to v Zákonníku práce. Ak toto nie je svetový unikát, tak je to minimálne európsky unikát. Keby ste sa zúčastnili počas prípravy Zákonníka práce diskusie ozaj s odborníkmi v oblasti pracovného práva, tak by vám to boli určite povedali.
Ďalej, prečo sa musí meniť Zákonník práce, veď tu máte aj logické nedôslednosti. Paragraf 90 ods. 7 hovorí, že: "Nočná smena je pracovná smena, ktorej prevažná časť spadá do času medzi 22.00 hodinou a 6.00 hodinou ráno." Ale už v § 98 hovoríte o tom, že: "Nočná práca končí o 5.00 hodine ráno." Prečo ste to urobili? Aby ste tých ľudí obrali o ten príplatok za nočnú prácu. A vy hovoríte o tom, že my ľudí hádžeme niekde dozadu, že im berieme peniaze? Že sa vôbec nehanbíte!
Ďakujem.

Pán poslanec Podmanický.

Pán poslanec, ako vy zrazu všetko viete. Ako máte zrazu naporúdzi ten najlepší recept na všetky problémy, ktoré trápia našu spoločnosť. Keď som vás počúval, mal som pocit, že na Slovensko zrazu prišiel najväčší polyhistor, aký bol v našich dejinách. Pán poslanec, ktože bol potom ten človek, ktorý viedol dva roky ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny? Bol to človek, ktorý sa na vás len podobal? Alebo to bol, alebo ten človek, ktorý sa teda tak na vás veľmi podobal, bol to niekto iný, kto hovoril o tom, že za 6 tisíc eur mesačne sa nedá vyžiť? A čudoval sa ľuďom, ktorí musia žiť zo 400 eur, a odporúčal im, aby si išli hľadať prácu do zahraničia? Kto bol ten človek, ktorý povedal, že zo 400 eur on dokáže vyžiť len jeden, dva dni? Kto bol ten človek, pán poslanec, ktorý napísal knihu o daňových a odvodových typoch, ktorý odporúčal a radil ľuďom, ako neplatiť dane a odvody? Istotne ste to neboli vy, pán poslanec, bol to človek, ktorý sa na vás len podobal. (Potlesk.)

Pán poslanec Jasaň.

Ďakujem pekne. Ja len také dve poznámky. Tá prvá, pán bývalý minister, prečo ste nedokázali za tých osemnásť mesiacov vo vašich skvelých návrhoch presvedčiť vlastnú koalíciu, keď boli také dobré? Prečo ste to nedokázali?
Druhá poznámka, k tej chrbtovej kosti. No, viete, pán bývalý minister, podľa mňa chrbtovú kosť má ten, kto sa vie postarať nielen o seba, ale aj o svoju rodinu, o svoje deti, o svoje vnúčatá a o spoločnosť, ktorú riadi. A verte, že my tú chrbtovú kosť máme. Naopak, chrbtovú kosť nemá ten, kto sa živí tým, že učí iných, ako obchádzať daňový systém a odvody. Čo si myslíte, kto je horší, ten, koho som teraz menoval, alebo ten, kto sa úmyselne snaží nepracovať a žiť len zo sociálnych dávok? Kto podľa vás tú chrbtovú kosť nemá? Podľa mňa ani jeden, ani ten druhý. A že ste sa možno našli medzi niektorými z nich, to už je váš problém.
Ďakujem.

Pán poslanec, vaša reakcia, nech sa páči.

Ďakujem pekne.
Pani kolegyňa Nachtmannová, Zákonník práce je v rámci všetkých štandardov, ktoré platia v Európskej únii, sú rešpektované, samozrejme, všetky smernice, ktoré platia v Európskej únii, ku ktorým sme sa prihlásili, dohovory, MOP a tak ďalej, a tak ďalej. Ak tomu neveríte, máte samozrejme možnosť konzultácií, nemáte v tom určite problém, na ministerstve práce, sekcia práce, je tam napríklad veľmi šikovný riaditeľ, volá sa Jozef Toman, ktorý Zákonník práce písal, túto jeho takzvanú Mihálovu novelu, takže môžete s ním všetky tieto aspekty bez problémov prekonzultovať, vrátane tej nočnej práce.
Pán predseda sociálneho výboru Podmanický, nečakal som od vás takéto osobné útoky, ale dobre, začínate ma presviedčať, že ako predseda sociálneho výboru zrejme iné argumenty neviete použiť. Ďakujem veľmi pekne za tieto vaše slová a to je všetko, čo môžem na vašu adresu povedať.
A pán poslanec Jasaň, keď niečo robím, tak to robím poriadne. Ako minister práce som to, čo som kritizoval a z čoho som si robil výsmech pred rokom 2010, z neschopnosti vašej prvej Ficovej vlády, tie diery v zákonoch, ktoré ste tam mali a ktoré ste za štyri roky neboli schopní opraviť, tak ja som za tých osemnásť mesiacov väčšinu z týchto dier zaplátal, vrátane toho, že autori už platia sociálne odvody, ako som tu už dnes spomínal, vrátane toho, že nezmyselne a veľmi štedro nastavené dobrovoľné nemocenské poistenie je dnes konečne nastavené tak, ako má byť. Vy ste za štyri roky čo robili, za éry exministerky Tomanovej? Nič, nič a ešte raz nič. (Potlesk.)

Ďalší prihlásený je pán poslanec Viskupič. Nie je v sále. Stráca poradie.
Pán poslanec Érsek.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážení páni minister, panie kolegyne, páni kolegovia, dovoľte mi v tejto rozprave Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v časti doprava predniesť niekoľko pripomienok. V predloženom programovom vyhlásení sa vláda zaväzuje okrem iného, že jej prioritou na nastávajúce volebné obdobie bude pokračovanie vo výstavbe diaľničnej dopravnej siete a že základným predpokladom na odstraňovanie regionálnych disparít bude plnohodnotné diaľničné spojenie Bratislava - Košice.
S touto prioritou vlády sa stotožňujem, pretože prepojenie je pre zabezpečenie kvalitnej dopravnej obslužnosti Slovenska veľmi potrebné, avšak dovoľte mi jednu poznámku, nie je to ani na úkor tejto vlády, aj minulých vlád, ale teraz zisťujeme to, keby diaľničná prepojenosť sa bola ťahala južným, južnou krajinou Slovenskej republiky, už dávno by sme boli v Košiciach a ostatné cesty by ste možno mali lepšie vybudované.
Na Slovensku však výstavba dopravnej infraštruktúry musí pokračovať aj tam, kde si to denno-denne vyžaduje hustota a bezpečnosť cestnej dopravy. Mám na mysli predovšetkým budovanie obchvatu Bratislavy D4 a súčasne budovanie rýchlostnej komunikácie R7, na ktorej denne prejde 26 tisíc áut. Pri tejto hustote premávky návratnosť investície prostredníctvom mýtneho systému je priamo úmerná. Myslím si, že toto sú tie projekty, kde by sme mali preferovať PPP projekty, ale uvádzam, že nie za takú cenu, ako sme robili tú predchádzajúcu. Inžinierska pripravenosť tejto komunikácie je na dobrej úrovni s možnosťou začatia jej výstavby na jeseň roku 2013. Som presvedčený, že občania Slovenska, najmä jeho južných okresov by takúto iniciatívu určite uvítali.
V programovom vyhlásení vlády však budovaniu rýchlostných ciest nie je venovaná žiadna pozornosť a tak sa pýtam, či má vláda Slovenskej republiky v pláne rýchlostné cesty budovať alebo dobudovávať. Z hľadiska budovania infraštruktúry je nevyhnutné pokračovať aj v príprave výstavby rýchlostnej cesty R2 od Zvolena smerom na Rimavskú Sobotu, kde by sa napojila aj na rýchlostnú cestu R7. Napriek tomu, že pripravenosť výstavby rýchlostnej cesty R2 je na dobrej úrovni len okolo Zvolena, ale nižšie na južný región potrebuje ďalšie dopracovanie, a je to hlavne kvôli tomu, že z dôvodu potreby zamestnanosti v južnom regióne je potrebné, aby sme venovali tomuto pozornosť, pretože, kde nie je cesta, nie je život. Takže my, našou prvoradou úlohou je, aby sme zabezpečili túto cestnú infraštruktúru, samozrejme v každom regióne Slovenskej republiky.
Čo sa týka južnej časti Slovenska, je potrebné podporiť spoločné projekty medzi Maďarskom a Slovenskou republikou, a to najmä pre výstavby mostov cez rieku Ipeľ. Tento program je rozbehnutý, myslím, že bude pokračovať. Teraz dôležité je, aby sme v začatom projekte pokračovali, hlavne v nitrianskom regióne. A samozrejme je to nový most cez rieku Dunaj v Komárne, ku ktorému je už vypracovaný návrh a dohoda na výstavbu tohto mosta s Maďarskou republikou. Je to veľmi dôležitá tepna - výstavba  nového komárňanského mosta z dôvodov, že ak vláda sa rozhodne, že potiahne R7 trasovaním, ktorá je teraz vyznačená smerom na Nové Zámky, bude teda potrebné prepojiť komárňanský most na R7 a tým pádom Žitný ostrov získa obrovskú prioritu v smere, že na maďarskej strane je M1 ako diaľnica a na našej strane by sa vytvorila R7. Tým sa kruh uzavrie. To je myslím dôležitá tepna pre celé južné Slovensko. Pripravenosť výstavby komárňanského mostu, ako som už spomínal, môže byť začatý od roku 2014, samozrejme z nových finančných prostriedkov Európskej únie, tak sme sa dohodli s maďarskou stranou.
Krátko by som sa zastavil pri železničnej doprave. V programovom vyhlásení okrem iného vláda sa zaväzuje zabezpečiť harmonizáciu osobnej, vlakovej a autobusovej dopravy. Toto sme začali my na ministerstve dopravy. Myslím si, že je to dobrá myšlienka, ktorú, vládu podporím, ak to dotiahne do konca, pretože je tam možnosť úspory od 10 do 20 mil. eur, ak budú vlaky a autobusy premávať v zladenom grafikone. Čiže aby som to premietol na drobné, neodíde vlak päť minút pred tým, ako tam príde autobus a bude dostupnosť miest zabezpečená, aj keď možno aj s kombinovanou dopravou.
V osobnej železničnej doprave je potrebné v záujme naplnenia zámeru vlády zvýšiť kultúru cestovania, je potrebné umožniť súkromným prepravcom v jednotlivých regiónoch poskytovať tieto služby. Dokázal to teraz ten nový vlak RegioJet, ktorý premáva z Komárna do Bratislavy. Snáď je na zamyslenie, aby sme aj v ostatných regiónoch otvorili trh. Naším zámerom bolo otvoriť tento trh a pustiť tam súkromných prepravcov, lebo podľa môjho názoru vedia to robiť lepšie, ako to vie robiť štátny podnik.
Je potrebné riešiť samozrejme aj dopravu, ako je Cargo. Čo s tým, čo s Cargom ďalej, či tam pustíme strategického partnera alebo nájdeme iné riešenie. Ale vieme, že Cargo je jeden podnik, do ktorého sa lejú peniaze a viac-menej sa nikdy nedostáva z tých červených čísel do takých, ktoré by sme si vedeli predstaviť.
Mimoriadne diskutovanou témou nedávnej minulosti aj teraz je budovanie a nebudovanie širokorozchodnej železnice. Náklady na výstavbu sú cca od 5 do 6 mld. eur, vybudovanie širokorozchodnej trate je otázka nielen financií, ale čo prináša so sebou. A je tu viacej otáznikov. Budujeme prekladiská, kontajnerové prekladiská v Košiciach, v Žiline, v Bratislave a možno v Leopoldove. Aká je kompatibilita dopravy so širokorozchodnou traťou našich železníc? Budujeme na jednej strane, zosilňujeme, budujeme naše prekladiská, na druhej strane nie sme s týmito železnicami nijakým spôsobom kompatibilní. Aká bude zamestnanosť napríklad ľudí v Čiernej nad Tisou? Nie je jedno, či ostáva prekládka sypkého materiálu v Čiernej nad Tisou alebo sa zruší. Alebo čo podnikneme v tom smere, ak tieto veci sa vybudujú? Ja viem, že to nebude z jedného dňa na druhý, je to otázka financií, samozrejme otázka aj ekonomická. Čo sa týka Slovenskej republiky, otázka je taká, či je to pre nás nutnosť, alebo či je to vízia do budúcna. Aké sú teda istoty občanov Slovenskej republiky? Istota straty pracovných miest, ďalších pracovných miest v južných regiónoch. Na otázku budovania širokorozchodnej trate je potrebné hľadať odpoveď aj ohľadom na všetky iné faktory, ktoré môžu ovplyvniť život v prvom rade našich občanov a najmä ich kvalitu.
V krátkosti by som ešte na záver môjho vystúpenia, nechcem už dlho hovoriť. Prebiehajú majstrovstvá sveta v hokeji, za chvíľu bude olympiáda, viem, že ešte sa nikto neozval v tomto pléne k tomu, že športový program, či existuje, alebo neexistuje. Vo výbore o športovom programe pána ministra odznelo, že sa bude stavať národný futbalový štadión. Myslím si, že toto je málo pre nás, keď sme o zdravotníctve tu toľko hovorili, aké je to drahé, aké je to zlé, tak si myslím ako bývalý športovec, že šport je prvý krok k tomu, aby sme predchádzali chorobám a predchádzali všetkému tomu, o čom sme tu rozprávali. Takže je tu veľká možnosť vlády, myslím si, že skĺbiť tento celý slovenský šport, ktorý je dosť rozhádzaný, zabezpečuje vnútro, školstvo aj armáda. Myslím, že toto nie je dobré. Samozrejme malo by to byť pod jedným úradom, mal by to zastrešovať jeden úrad, nie tri ministerstvá, ale samozrejme aj s tým rozpočtom, ako všetky tri ministerstvá majú.
Vrátiť financovanie Tiposu. Aké finančné prostriedky chceme dostať do športu? Ešte ani jedna vláda podľa zákona, čo sa týka športu, ho nenaplnila. Blíži sa olympiáda a myslím si, že aj tomuto by sme mali trošku venovať väčšiu pozornosť a niečo podniknúť v tom, aby naši športovci neutekali do zahraničia, aby nejakú istotu mali potom, ako skončia olympijské hry, ako im skončí športová kariéra, aby mali nejakú istotu. Takže je tu, myslím, teraz možnosť. A my tiež v komisii pre školstvo a šport pre to všetko spravíme.
Ďakujem veľmi pekne.