2. schôdza

Braňo, som veľmi rád, že si vyzdvihol taký, ako by som to nazval, možno morálny vzťah občanov ku svojej vlasti. Že nie je to o tom iba pri platení daní, že poslanci niekde schvália zákon a ľudia platia dane, ale je to aj naozaj o tom, ako ty si povedal, že ľudia nebudú platiť dane štátu, na ktorý nie sú hrdí. Jednoducho keď budú cítiť, že ten štát ich okráda, že tie peniaze sa pri tom prerozdeľovaní strácajú, tak automaticky vôľa platiť dane klesá. Takže tomuto som veľmi rád, že si povedal, že vlastne našou spoločnou úlohou, a to nie iba koalície alebo teda vlastne jednej strany, ale aj nás opozície alebo všetkých politikov je v prvom rade dokázať ľuďom, že vlastne štát má pre nich zmysel. V tejto súvislosti by som možno tak na spestrenie pripomenul jeden prieskum, ktorý niekedy pár rokov dozadu, ako nepamätám si presne, nemám ho tu, ale viem, že výsledok, alebo teda výsledok si pamätám. Otázka bola, že ako ľudia vlastne radi platia dane v jednotlivých štátoch v Európskej únii. A najvyššiu radosť alebo dobrý pocit pri platení daní mali ľudia v Dánsku. Zhodou okolností v štáte, kde je najvyššie daňové a odvodové zaťaženie. Ale práve preto, že tí ľudia zároveň, alebo to Dánsko sa pohybuje v špičke medzi krajinami, kde je najmenšia miera korupcie. Čiže tí ľudia vedia, že O.K., zaplatíme tomu štátu dane, ale vieme, že tí politici z tých peňazí nespapkajú svoje a tie peniaze sa nám dostanú späť vo forme nejakých verejných služieb. Preto si myslím, že v súvislosti s týmto našou najväčšou úlohou je znižovať mieru korupcie na absolútne minimum a potom ľuďom vlastne vysvetlíme, že ten štát má zmysel a tí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne. Áno, Braňo, 100 % súhlasím so všetkým, čo si povedal, a ja som dlho hľadal a som rád, že teraz si mi to pripomenul, to správne spojenie. Vyprázdňovanie obsahu slov. Áno, to je tá správna realita Slovenska, kde si dneska povieme, že to už tu neplatí a pozajtra je to už iné slovné spojenie. A áno, žiaľ, niet tej sily, ktorá by sa momentálne postavila proti tým všetkým absurditám na Slovensku, ktoré tu máme a je to dosť už aj na nás. Áno, aj na nás, aby sme s tým niečo urobili, takže ja len prajem, aby nám v tom aj Pán Boh pomáhal. Ďakujem.

Pán poslanec Podmanický.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, verte, že nielen ja, ale mnohí moji kolegovia si veľmi radi vypočuli vaše vystúpenie, pretože patrí medzi tie zaujímavejšie v tomto parlamente a nielen zaujímavé z hľadiska nejakej interesantnosti, ale aj z hľadiska pohľadu, aký vnášate do tejto siene. Ja môžem osobne povedať, že som milo prekvapený aj z vystúpení vašich kolegov, keď spomeniem pána Mičovského alebo pána profesora Hubu. Naozaj je to niečo nové v tomto parlamente, čo ma veľmi teší a nemusíte mať pocit, že to, čo tu robíte, je len táranie. Pri programovom vyhlásení vlády sa nedajú podľa rokovacieho poriadku prinášať nejaké pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy. V rámci legislatívneho procesu pri prijímaní zákonov to bude možné a ja vám osobne hovorím za seba, že každú dobrú vec ja budem zvažovať, či podporím, alebo nepodporím, napokon robil som tak aj v tom období, keď sme boli prvýkrát vo vláde. Môžete si to pozrieť.
Čo sa týka tých biľagov, o ktorých ste hovorili. Pán poslanec, žijeme v mediokracii. Ak sa zneľúbite nejakej silnej skupine či už finančnej, alebo inej, za 3 dni bude vaše meno rozmazané vo všetkých novinách a sám sa budete čudovať, z čoho ste obvinený a do akých súvislostí ste zapletený. Chcem len povedať, aby sme ako poslanci nenabehli na hru niektorých možno novinárov a možno niektorých médií, ale aby sme si zistili skutočnosti, ktoré nám vnesú jasno do toho, aká je pravda. Pán minister to niekoľkokrát vysvetľoval, jeho stanovisko nebolo prinesené médiami.

Pán poslanec Kuffa.

Ďakujem za slovo. Budem reagovať aj na tie platy ako sestier, som to vo svojej rozprave nejako trošku opomenul. Ak som dával pozor, za posledné roky alebo vôbec celkovo zo všetkých politikov vyjadrenie k platom sestier a k platom sestier, podčiarkujem zvlášť, ako na hospicoch, sa vyjadrila jedine Iveta Radičová, ktorá povedala, že sestričky pracujú na hospicoch za nedôstojných podmienok za odmenu 250 eur. Možno je to trošku o voľačo viac, ale teraz v tom zdravotníctve 50 miliónov je vyčlenené na zvýšenie platov sestier. Chcem tu podčiarknuť, že sú tu sestry, ktoré robia ťažkú terénnu prácu zdravotnícku v mobilných hospicoch a hospicoch, aby sa nezabudlo aj na túto skupinu sestier.
V závere, keď bol spomenutý ten Cicerov ako výrok z programového vyhlásenia vlády, tak ja chcem poukázať na iný výrok, dať ľuďom nádej, alebo vrátiť ľuďom nádej. Neviem odkiaľ je to ale zobrané, ale je to veľmi vážny výrok, ale možno, že ste si ho aj mali možnosť prečítať pred starou budovou fary v Žakovciach. Nádej, to je to, ak oberieme o nádej chudobných, to jest bezdomovcov, možno matky s deťmi a problémových ako ľudí a kopeme ako do týchto ľudí, to je to najhoršie, čo môžeme urobiť. Pierre Teilhard de Chardin hovorí: "Azda najťažšie je vidieť práve to, čo najviac bije ako do očí." Ja mám taký pocit, že u nás na Slovensku veľakrát my tieto problémy nie že nevidíme, ale nechceme ich vidieť. Hľadieť na dobro toho druhého a napĺňať to skutkami, to je to najlepšie dobro. Ďakujem.

S faktickou poznámkou pán poslanec Kaník.

Bola to zaujímavá reč, nesporne a musím veľmi oceniť, že aj cítiť z toho ten zápal a naozaj tú úprimnosť o pomenovanie vecí aj hľadanie riešení. Zároveň musím povedať, že vnímam tam istotu, peknú, sympatickú, ale naivitu v tom smere, že hodnotíme, aké pekné slová sú na tom papieri, nuž pekné slová dokáže dobrý slohár alebo dobrý beletrista dať na papier kedykoľvek, ale veľmi pochybujem o riešeniach a nástrojoch na dosiahnutie tých pekných cieľov, a to, čo som aj hovoril vo svojich vystúpeniach, obávam sa, že tie nástroje a spôsoby riešenia povedú presne k opačným cieľom, ako sú v tomto programovom vyhlásení. Zaujímavá kapitola bola o daniach. Áno, presne to je to, že keď ľudia majú pocit, že dane sú nespravodlivé, že štát núti ľudí k tomu, aby odovzdávali viac z výsledkov svojej práce, ako je objektívne a spravodlivé a nedáva im za to nič. Výsledkom je neochota platiť dane, vyhýbať sa tomu a obracia sa to proti štátu. A teraz, čo je to štát?
Veď štát, to sú občania tejto krajiny. Štát si ľudia zakladajú na to, aby chránil ich záujmy a financujú ho svojimi daňami. Štát nie je žiadna samostatná kategória a štát nemá ani korunu, ani cent vlastných peňazí, má len to, čo zoberie ľuďom, a preto by sme ich mali brať čo najmenej a používať čo najrozumnejšie, a v tom je ten rozdiel medzi pravicou a ľavicou. Ľavica verí vo veľký štát, ktorý múdro rozdeľuje a my pravica veríme tomu, že ľudia najlepšie vedia, ako naložiť s vlastnými peniazmi, a preto im ich treba brať, čo najmenej, aby čo najviac zostalo im samotným, pretože oni sú tí najmúdrejší. My sme len... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

Pán poslanec Mihál.