2. schôdza

Pán poslanec Poliačik, použili ste také zvyčajné klišé, ktoré používate dosť často a ľudia vám podobní pri snahe presadiť homosexuálne partnerstvá, že v situácii, ak by jeden z partnerov bol hospitalizovaný, ten druhý partner nemá možnosť sa informovať o jeho zdravotnom stave. Súčasný právny stav nebráni jednému z týchto alebo obidvom týchto partnerov, aby podpísali svoj dobrovoľný prejav vôle, ktorý si overia u lekára, kde prejavia vôľu, aby v prípade jeho hospitalizácie bola informovaná tá a tá osoba. Žiadny lekár nemá žiadny dôvod takúto overenú vôľu pacienta nerešpektovať. Čiže myslím si, že stojí to na vratkých nohách tento hlavný váš argument. A naozaj nevytvárajme problém tam, kde nie je.

Pán poslanec Kuffa.

Ďakujem za slovo. Ja k tej slobode len toľko som chcel dodať, pán kolega to pekne ako zhodnotil ako pred chvíľou, ale ja len chcem doplniť. Sloboda bez zodpovednosti neexistuje. Nie je to možné. A v poslednom období zvlášť aj na Slovensku, ale aj vo svete koľkokrát to ako vnímame. Každý si predstavuje tú slobodu po svojom. Rovnako aj demokraciu. Môžem si robiť, čo chcem. Pán kolega, dovolím si povedať, ja takto nevnímam ako túto slobodu, lebo sloboda bez zodpovednosti nie je slobodou, hej, a zotročuje ako tých ďalších ako ľudí okolo seba.
Chcem reagovať tuná na to programové vyhlásenie vlády, kde kolega Poliačik spomenul tie národnostné menšiny, a že sú tu ešte aj iné menšiny. Ja som si nikdy ešte nevypočul rozprávku "O teplom Jankovi" a nemyslel som si, že ju budeme počúvať tuná v parlamente, lebo ja poznám rozprávku o Jankovi Hraškovi, ale o "teplom Jankovi" nepoznám. (Smiech v sále.)
A chcem ešte doplniť toľko, že... a studená električka a podobne tieto veci, to je hrozné úplne a dehonestujúce aj pre týchto opačne orientovaných ľudí. Ja dovolím si povedať, je to môj osobný názor. Kedysi medzinárodná zdravotná organizácia WAHO, WHO, no poplietol som to trošku, prepáčte, ale sledujem si ten čas, tak preto, tak homosexualita bola zaradená medzi duševné poruchy. Je to veľmi vážna vec. To akokeby sme nechali chorého človeka behať po uliciach a nevenovali sa im, týmto ľuďom. Týmto ľuďom treba špeciálny prístup, ale nedávať im ako takéto slobody, lebo môžeš robiť to, čo chceš, ešte aj policajná eskorta týchto ľudí bude chrániť a za peniaze našich daňových poplatníkov. Ďakujem.

Pán poslanec Hlina.

Ďakujem pekne. Ja som si tuná k veľkému orátorovi pánovi Poliačikovi dovolil byť kritický v jednom blogu, kde som teda bol trošku kritický k tomu marihuanovému pochodu, ktorý on bol veľkým propagátorom, a doznal kvalít šéfa debatných spoločností a vrátil mi loptičku naozaj príznačne. Poslal ma dojiť ovce a variť guláš. Je to tak, že keď argumentačne je to slabšie, tak ideme po, ideme na osobu a ideme byť osobným. Neviem, priznám sa, po čom tu pán Poliačik volal, čo sa toho školstva týka, že dieťa má mať čo najviac slobody. Ja neviem, až tak to nesledujem, možnože existuje niekde škola, kde sedia na vankúšoch v kruhu a brumia "óhm"... (Smiech v sále.)... a možno budú aj školy, kde im budú prednášať dvaja chlapi držiaci sa za ruku, ale verím, pán Poliačik, že ako liberál a vyznávač slobody mi nebudete mať za zlé, keď chcem, aby moje deti sedeli v lavici, mali prestávku a mali normálneho učiteľa, teda vysporiadaného. Toto je myslím, že také, čo by sme sa mali k tomu vrátiť, aby sme sa neznásilňovali navzájom, lebo po takej slobode ja nevolám. Sloboda je zodpovednosť, ako to povedal aj kolega, s tým sa plne stotožňujem. Ďakujem.

Pán poslanec Vašečka.

Ďakujem za slovo. Ja oceňujem snahu pána Poliačika byť taký in, a teda tie moderné trendy, a to je dobré. To ako teraz nehovorím ako nejaké zosmiešňujúce, naozaj to oceňujem. A myslím si, že naozaj môžem povedať, že sa v tejto oblasti deje niekedy nejaká diskriminácia a dejú sa určité osobné krivdy, buďme objektívni a tieto treba riešiť. Ale, nemyslím si, že je to nejaké právo menšiny. Privilégiá, ktoré požíva rodina sú tu preto, lebo je to pre dobro spoločnosti. Privilégiá, ktoré by dávali homosexuálne zväzky na úroveň heterosexuálnych a povedzme teda priamo, manželstvá, rodiny nie sú pozitívne pre spoločnosť. A preto ich nemáme prečo priznávať jednotlivcom. To je môj názor. Môžte mať iný.
Čo sa týka bigotného katolíckeho otca z "rozprávky o teplom Jankovi", áno, veľmi často sa môžu diať takéto zranenia, krivdy, ale poviem fakt, že toto nie je ale postoj katolíckej cirkvi, aby sme z bigotného katolíckeho otca z rozprávky neurobili štandardný postoj katolíckej cirkvi. Katechizmus katolíckej cirkvi hovorí o tom, že táto vec je morálne zlá, že je to zvrátenosť, takýto postoj. Ale na druhej strane hovorí, že takýchto ľudí nemáme diskriminovať, to znamená, že by sme ich mali ponižovať, urážať, ubližovať im. Vyriešme to, riešme to, ale nemyslím si, že v súčasnosti dnes je to nejaká téma, ktorá by sa dala nejak presadiť. A je to také zvláštne, že sociálnodemokratická, alebo ak chceme socialistická strana SMER je v tomto prípade je podľa mňa zárukou, že sa to v najbližších štyroch rokoch nejak dramaticky nepohne. Ďakujem.

Pán poslanec Škripek.

Ďakujem za slovo. Pán Poliačik, povedali ste, že sú tu 4 % ľudí s takouto orientáciou. Až päť? Viete, mne sa zdá, že toto je taký šikovný pojem, už sa to používa, sa mi zdá nejakých osem rokov sa proste hovorí. To je štatistika celosvetová, slovenská alebo len z okolia nejakého mestečka? Pretože to by znamenalo, že keď je nás 5,5 milióna, tak je tu 220-tisíc homosexuálov alebo ľudí rôzneho iného zamerania. Ja som presvedčený, že to tak nie je na Slovensku. Viac, hovorí pán Poliačik, tak ja som stretol v živote ešte len jedného, ale nevadí, ešte som nedorazilo úplne všetko. Prídem na "Pride", lebo tam ich bude naozaj asi z celej republiky všetkých. Ale budem sa tam snažiť akokoľvek sa s nimi porozprávať, lebo ma to zaujíma viacej. Ale zrejme sem ešte, preto si myslím, že ich je tu nie 4 %, že tu na Slovensku nie je 220-tisíc ľudí iného zamerania sexuálneho, lebo sem ešte všetky módne trendy nedorazili zo Spojených štátoch amerických alebo zo západného sveta. Napríklad ešte tu nemáme dosť veľa transvestitov, dosť veľa rôznych iných ľudí. Ja som takého videl v Londýne na ulici a keď som tam bol autom sťahovať kamaráta, tak som sa pozeral na jednu milú dámu na ulici a ona bola strašne zvláštna. A tak som sa na ňu pozeral dlhšie, až mi prešla jedna červená a ona sa totiž, zvláštna bola tým, že bola sympatická, dobre poobliekaná, skoro aj trochu sexi, ale ona sa správala tak čudne, až som nemohol z nej spustiť oči, až som za chvíľku zbadal, že má mužské správanie, pretože robila veci, ťahy a prejavy, ktoré žena nikdy v živote neurobí. A tak som si uvedomil, že ono je to vlastne ťažké. Takže ja sa budem zaujímať o "Pride", ale nemyslím si, že hovoríte pravdu, že na Slovensku sú 4 % obyvateľov tohto zamerania a že potrebujeme naozaj sa celou tou agendou až tak veľmi zaoberať.

Pán Poliačik, pán Poliačik, nech sa páči, vaša reakcia.