2. schôdza

Ďakujem za slovo. Tiež by som sa dotkla prvej témy, teda riešenie partnerstva a možno slobody. Skutočne, sloboda musí ísť ruka v ruke so zodpovednosťou. S tým súhlasím aj so Štefanom Kuffom a nemyslím si, že je správne nechať problémy v tejto oblasti vyhnívať. Takisto je potrebné ich riešiť. Možno, že tiež je dobré dotknúť sa aj toho, to som spomenula aj vo svojej reči, že naozaj, že toto programové vyhlásenie vlády sa scuclo na riešenie len problému menšín. Všetky ostatné menšiny ako keby neexistovali. To myslím spomínal aj Peter Pollák. Ale určite v žiadnom prípade sa neviem stotožniť s tým, že by mali byť homosexuálne partnerstvá položené na roveň rodiny. Čo sa týka druhej časti príhovoru, Janka, tak takisto pociťujem a nadviažem na to, čo hovoril predtým Braňo, že naši občania sú málo hrdí, alebo že im chýba hrdosť na seba. Myslím si, že je to skutočne spôsobené tým, že nám chýbajú kladné vzory, ktorého príkladom, si myslím, aj sám ty, Janko. U nás stále platí, že ak nechceme mať problémy, radšej budeme ticho, lebo tí, ktorí sa naozaj hlasne ozývajú bývajú zatiaľ potrestaní. Keď sa vymetie tento mýtus, tak potom možnože bude v našej krajine lepšie, pretože občania budú hrdí na to, že budú môcť spolupracovať. Ďakujem.

Pán poslanec Matovič.

Najprv teda k tej prvej téme, k menšinám. Zaznelo tu taký výpočet, teda, že či je štyri, päť percent alebo koľko vlastne je homosexuálnej menšiny na Slovensku. Tam to ja osobne cítim, že vlastne menšina je preto menšina, lebo jednoducho je v menšine a nie je podstatné, či to je štyri, päť alebo naozaj 0,001 %. A vždy by sme sa mali snažiť všetkým ľuďom na Slovensku dať rovnaké práva, ale nemali by sme sa schyľovať k tomu, aby sme pod rúškom akože antidiskriminačného správania zrazu zaviedli diskrimináciu prirodzeného vzťahu muža a ženy. A tak mi niekedy snaha proregistrovaných partnerstiev aktivistov pripadá, že nakoniec cieľom ani nie je vyzdvihnúť vzťah toho homosexuálneho páru, ale potlačiť vzťah muža a ženy do ústrania. Čo sa týka názoru na anonymné podania, tam, Janko, s tebou nezdieľam názor, že nie je správne, aby sme vlastne reflektovali nejaké podnety na základe anonymných podaní. Bohužiaľ, v štáte, kde políciu, prokuratúru, súdy de facto ovládajú politici, lebo tí nominujú tých kľúčových ľudí na týchto pozíciách alebo vytvárajú pravidlá ako tieto organizácie fungujú. Je veľa ľudí, ktorí nedôveruje týmto organizáciám alebo inštitúciám a tým pádom by sme ich mali chrániť. A to si povedal aj ty potom v ďalšej vete, že mali by sme chrániť ľudí, ktorí sa dokážu postaviť proti korupcii. A ja si myslím, že práveže aj anonymná forma alebo možnosť anonymne podať nejaký podnet, je forma chránenia tých ľudí, ktorým záleží na boji proti korupcii. A možno raz dospejeme do štádia, kedy toto chránenie budeme môcť zrušiť. Ale zatiaľ na Slovensku asi chrániť musíme.

Pán poslanec Podmanický.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ja som pozorne počúval aj vaše prvé vystúpenie a rovnako tak aj dnešné vystúpenie a môžem povedať, že v mnohých oblastiach s vami súhlasím. Len sa mi zdá troška nevyvážené z hľadiska drancovania lesov, o ktorých ste hovorili. Prečo nehovoríte o rokoch 2010 a 2012? Za vlády Ivety Radičovej sa nedrancovali lesy? Za vlády Ivety Radičovej nebola doba temna? Ja som z okresu Čadca, kde je jeden z najväčších lesných závodov z hľadiska produkcie drevnej hmoty a môžem vám povedať, že za vlády Ivety Radičovej pokračovalo drancovanie a tunelovanie slovenských lesov možno v oveľa väčšom rozsahu, len sa o tom nehovorilo. Za vlády Ivety Radičovej pokračovalo tunelovanie a likvidovanie slovenských lesov. Pán poslanec, nehovorte mi, že o tom ste nevedeli. A ak vystúpil pán minister Jahnátek, tak veľmi jasne povedal, že táto doba skončila. Že tieto skupiny, ktoré vykonávali drancovanie lesov v rokoch 2010, 2012, ktoré chceli pokračovať, že tieto skupiny nebudú mať u neho dvere otvorené.

Pán poslanec Vašečka.

Ďakujem za slovo. Janko, ako lesník výborne. Lesy sa mi páčia, ale nevyznám sa v lesníctve, ale ako moji predrečníci, ma podvihlo, keď si hovoril o tom ako otec a hovoril si o sexuálnych orientáciách. Takže sa vrátim k tej kratučkej prvej časti. Ja mám dvoch synov. Jedného som dneska spomínal. Ten najstarší má 14 rokov. Nemyslím si, že orientácia sa nejak sama od seba vykryštalizuje. Ja svoje deti formujem osobne a s mojimi synmi rozprávam. Mám mladšieho syna, ktorý má 7 rokov a veľmi otvorene sa rozprávame o týchto veciach. A je to veľmi vážna a dôležitá vec. Pred chvíľou som reagoval na jedného tak súkromne, že problém nie je v tom, že by sexuálne menšiny nemali práva. Ony chcú privilégiá. Budem bránim ich práva, aby mali presne také isté práva ako jednotlivci, ako ktorýkoľvek občan Slovenskej republiky a budem prvý, ktorý budem zdvíhať hlas proti tomu, ak im budú ubližovať. Ale nesúhlasím, aby mali privilégiá ako manželstvo a rodina. To je môj postoj a nielen môj. Možno prečo sa tu nestrhla taká diskusia, lebo tu nie je nikto z KDH, čo mi je osobne veľmi ľúto. Nielen kvôli tejto téme. Ďalšia vec. Nemyslím si, že toto je vec orientácie alebo nejakej menšiny. Ja, vo všetkej úcte, poviem, že je to deformácia, úchylka, je to škodlivé. To ma však nevedie k nenávisti, ale k tomu, nech si tieto veci realizujú v súkromí. Proti tomu nič nenamietam. Ďakujem.

Pán poslanec Škripek.

Ďakujem. Ja potom spomeniem, že tak ešte je tu jedna menšina na Slovensku, ktorú reprezentuje aj tuto pán Mičovský, a to je menšina utláčaných ľudí, ktorí jednoducho si nemôžu pomôcť voči tým, ktorí majú moc v rukách. A takto vzniká arogancia moci. Takže ja opätovne poďakujem pánovi poslancovi Mičovskému, že sa dokázal v minulosti postaviť a nebáť, a už nás k tomu vyzýval zakladateľ česko-slovenského štátu pán Masaryk, aby sme sa nebáli a nekradli. Či naopak to hovoril? Nekradli a nebáli sa ? Takže zdôraznime to na Slovensku a vyzvime skutočne nás všetkých. Dajme príklad ľuďom a buďme, že dodržiavať zákonnosť je imperatívum. Dodržiavať zákonnosť je imperatívum a majme teda súcit s tými utláčanými na Slovensku, ktorí jednoducho hovoria, že proti mocným sa nedá nič. Viete, to musí vyjsť z tejto budovy, že tí mocní sa nebudú správať arogantne a nebudeme jednoducho poskakovať len pod taktovkou nejakých finančných skupín. Však stále sa o tom hovorí, že nejaké finančné skupiny. Ja vlastne neviem pochopiť, prečo to tak vlastne môže byť? Prečo to tak vlastne môže byť, že niekto stále potrebuje kradnúť peniaze na Slovensku? Tak ak je to zase naivná otázka, tak ja som pochopil a myslím, že dosť ľudí na Slovensku to pochopilo, že peniaze nie sú večné, že večné a teda dôležité a skutočne hodnotné sú iné hodnoty. A ak si niekto chce predávať charakter, česť a dobro svojej rodiny alebo svojho života za peniaze, tak je to v podstate veľmi nízke. Tak ja opätovne vyzvem, ďakujem pánovi Mičovskému za príklad, a znovu poviem. Ľudia, páni poslanci, vláda, ministri, ľudia v moci postavení, buďme príkladom príkladov. Jednoducho buďme ľudmi dôstojnými a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Kuffa.