2. schôdza

No bolo to tu podstatne miernejšie, ako keď som s podobným príspevkom vystúpil naposledy. To oceňujem, ale stále niektoré veci ma teda zaskočili.
Pán Blaha, ja som nechcel nikoho uraziť tým slovíčkom teplým, ale preferujem jednoduchší jazyk, potom každý rozumie a nemusí ísť zbytočne do nejakého intelektuálneho teda exhibicionizmu. (Smiech v sále.)
Pán Mamojka, už tu nie je, len som chcel povedať, že ja som osemdesiatka ročník, ale o sedemdesiatych rokoch som už čo-to prečítal.
Pán Kuffa, vyrazili ste mi dych, lebo medzinárodná zdravotnícka organizácia práve že už dávno vyradila homosexualitu zo zoznamu chorôb, a ak si myslíte, že tam ešte stále je, tak ja vám kľudne dám pár akože súkromných hodín na túto tému a trošku sa zorientujeme, ako vyzeralo posledných 50 - 60 rokov vo vývoji tejto problematiky.
Alojz Hlina, no ja som na takej škole učil, predstav si, kde netreba v laviciach sedieť, kde deti si sami určujú, čo a kedy budú študovať a majú nadpriemerné výsledky a vyrastajú z nich mimoriadne samostatné deti.
No a, pán Vašečka, za všetkých Barack Obama má iný názor. Barack Obama včera priznal priamo v televízii, že si vie predstaviť presadzovanie manželstiev, manželstiev homosexuálnych párov v Spojených štátoch amerických. Keď toto už v nejakej krajine je spôsob, ktorý niekto považuje za dostatočne silný argument na vyhranie prezidentských volieb, tak ja veľmi dúfam, že na Slovenku sa dostaneme aspoň k tomu, že uznáme, že týchto ľudí vôbec máme medzi sebou. Ďakujem veľmi pekne.

Dobrý deň, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, asi zneužijem na chvíľočku toto postavenie, za to, že idem hneď po tej zaujímavej debate, ale nebol som prihlásený vo faktickej poznámke, napriek tomu mám potrebu sa k tomu vyjadriť. Vôbec nie s nárokom na nejaké fundované vyjadrenie, ale s takým osobným pocitom. Mám taký dojem, že tá ľahkosť témy, ktorá tu tak bola pingpongovaná, nie je na mieste a poviem aj prečo. Každý z nás alebo väčšina z nás sme možno rodičmi a ja si tak dávam otázku, keby mne môj syn 18, 20-ročný alebo keď mal tie roky, keď sa tieto orientácie kryštalizujú, mi povedal alebo naznačil, ja mám s nimi veľmi dobrý vzťah, tak asi by skôr povedal úprimne, že jeho orientácia sexuálna je tak trocha iná. Ako by som sa na to pozrel. Myslím si, že aj keď toto volebné obdobie teda nebude v znamení riešenia tohto problému, ktorý nechcem jeho veľkosť nejakým spôsobom teraz konkretizovať, ja osobne s tým, čo pán Poliačik tak trocha ľahkým ale dosť zrozumiteľným spôsobom naznačil, súhlasím a myslím si, že to je téma, ktorú vyrieši možno čas, ale bolo by lepšie, keby sme to riešili my, lebo my by sme mali byť trošinka vpredu pred časom, lebo viete, keď chcete ovládať loď, tak treba veslovať rýchlejšie, opačne vás potom unáša prúd a nedajme sa zahanbiť, že to celý svet vyrieši a potom parlament Slovenskej republiky bude mať jasno. Samozrejme, že to nie je choroba, samozrejme, že tie percentá nie sú dôležité, ale, samozrejme, že to treba vyriešiť. Prepáčte, to som len zneužil, nebol som vo faktickej poznámke.
A teraz pôjdem zase už k tomu, čo by som mal veľmi stručne, lebo som druhý krát v rozprave, povedať.
Pripomínam, že som sa vyjadril k programovému vyhláseniu vlády na konto lesníctva. Našiel som tam pekné body, dokonca veľmi pekné body a nemám na tom čo meniť. Zároveň som povedal, že tie body, tie pekné body, tú peknú lesnícku konštrukciu nie je možné postaviť na morálnom trasovisku, ani na tom nemám čo meniť, ani na tom, že to morálne trasovisko som skonkretizoval s obdobím rokov prvej vlády pána Fica z rokov 2006 - 2010.
Ale chcem tu vyjadriť nádej, chcem reagovať na to, čo sa odohralo a čo odznelo po mojom vystúpení, čo bolo dosť prekvapivé. Ja som presvedčený, že vláda, alebo presvedčený, dúfam, som presvedčený, verím, nehodiace si škrtnite, že druhá vláda Roberta Fica už do tej istej rieky nevstúpi. Nie kvôli tomu, že to povedal istý múdry pán z Efezu, ale kvôli tomu, že tá rieka v tých rokoch, ktoré spomínam, bola kalná, mala veľa bahna a trocha zapáchala. Veľmi oceňujem a teraz idem k tej podstate, ktorá ma priviedla k tomu, aby som ešte raz vystúpil. To, čo tu zaznelo po mojom vyhlásení alebo teda mojej rozprave.
Chcem poďakovať verejne, lebo som to vtedy nestihol, pánovi ministrovi Ľubomírovi Jahnátkovi, že sa ospravedlnil za svojho oddielového kolegu z rokov 2006 až 2010 - pána Becíka, ktorý dopustil to obrovské rozkrádanie štátneho majetku, ktoré som spomínal a ktoré pre mňa osobne predstavuje celoživotnú traumu, všetko, čo sa okolo toho dialo. Oceňujem aj to a bola to pre mňa taká novinka, že zároveň povedal, že bol jeden z tých spolu s pánom ministrom Počiatkom, ktorí hlasovali proti tomu, aby tá strašná dvojmiliardová pôžička bola poskytnutá. Tá pôžička skutočne bola určená len na jednu vec, aby naplnila vrecká satelitov Elektry a aby zlomila väz Štátnemu podniku Lesy Slovenskej republiky, lebo dodnes by tie 2 miliardy nikto nesplatil, a ktovie, kde by bol podnik.
Oceňujem, verím, že neurobím teraz nejaké spoločenské faux pas, lebo to už nebolo v oficiálnej časti, ale v neoficiálnej, keď rovno za mojím vystúpením prišiel za mnou pán šéf poradcov pána premiéra v minulej vláde, neviem, či aj v tejto, pán Faič, zároveň lesník, ktorý mi povedal, pokus o citát: "Pán Mičovský, keby ste vy vtedy to ráno 1. júla 2009 neprišli s protestom a tou rebéliou skupín lesníkov na Úrad vlády, my by sme tu dvojmiliardovú pôžičku boli schválili." Dve miliardy slovenských korún. Nechcem sa stavať do nejakej pózy nejakého teraz darcu alebo frajera, že pozrite, ale ja to potrebujem tu zdôrazniť, aj kvôli tomu, že som to nepovedal možno tak jasne.
Milé poslankyne, milí poslanci, Peter Gogola, Jožo Marko, Anita Fáková, Marcel Lehocký a ja, obyčajní referenti, ktorí prišli so svojou potrebou vyjadriť sa nie k svojím platom ani k svojím postaveniam, ani k svojím pracovným možnostiam, ale vyjadriť sa k nepochopiteľnému rozkrádaniu vo firme, ktorá ich živila a ktorú mali a majú radi aj dodnes, verím, tak to je vec, ktorá by tu mala, ja si myslím, zaznieť ako nie vôbec dôvod na poďakovanie alebo nejaké oceňovanie, ale ako ukážka toho, čo je možné občianskym postojom, otvoreným, odvážnym, aj keď strachu sme mali dosť, ale to bez toho nejde, čo je možné zmeniť. Dve miliardy korún, 67 miliónov eur. Ja si myslím, že to neni málo a v tejto súvislosti ma napadá, nie kvôli tomu, že sme potom všetci vyleteli z roboty a že, že nám nikto nie že nepoďakoval, ale že sa nám báli podať ruku, aj keď potichučky podali. Dobre, dobre si to povedal, ale ten strach je veľký, bol, bojím sa, aj je, ale kvôli tomu, že možno v programovom vyhlásení vlády by mala byť aj zmienka o tom, že takýchto ľudí alebo prepáčte, ona ta možno aj je, ale ja to chcem zdôrazniť, že ľudí, ktorí sa postavia proti korupcii treba špeciálne chrániť. Nie obviňovať, nesúhlasím s americkým systémom, ktorý tam beží, že je tam na tom nejaký podiel z odhalenej korupcie, mne osobne sa to bridí, respektíve nepovažujem to za správne, práve tak ako nepovažujem za správne vybavovať a vyšetrovať akékoľvek anonymné podania. Ak táto spoločnosť má niekde pokročiť, tak sa musíme podpisovať vlastným menom pod všetky svoje správne, menej správne, aj zlé vyhlásenia. A preto teda nesúhlasím s tým, aby sme odmeňovali ľudí, ktorí vystúpia proti korupcii nejakým podielom z ušetrených peňazí, ale prosím, aby sme ich chránili veľmi účinne, aby nevylietavali z roboty.
A teraz chcem pridať k tým dvom miliardám ešte ponuku pre pánov ministrov a pre predsedu vlády, veľmi korektnú. Totižto toho 1. júla sa udiala ešte jedna vec. Ja som to urobil jediný krát v živote a verím, že už nebudem v takej situácii nikdy. Podali sme spolu aj trestné oznámenie za nehospodárne narábanie s majetkom štátu na neznámeho páchateľa. Ide o veľké peniaze, nie o tie zachránené dve miliardy, ale o ďalšie milióny, desiatky, stovky miliónov, ktoré boli nezachránené a ktoré by ešte bolo treba zachrániť. Ja mám vieru, nádej, aj prosbu, že ak teda skupina bezvýznamných referentov dokázala tejto spoločnosti, podniku a všetkým občanom Slovenska zachrániť dve miliardy, tak, prosím, aby k tomu sa pridali pán predseda vlády Robert Fico, pán podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, aby sa k tomu pridal pán minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek, aby sa k tomu pridal aj pán minister spravodlivosti Tomáš Borec a aby, aj keď viem, že ministrom neprislúcha zasahovať do konania orgánov činných v trestnom konaní, ale aby predsa využili nejakú možnosť a pozreli sa na to trestné oznámenie, ktoré pomaličky bude mať výročie tri roky, putuje niekde medzi orgánmi vyšetrovania, prokuratúry.
Som presvedčený, že to teda potvrdzujú aj reakcie posledných dní, lebo prichádzajú dokonca aj ďalšie a ďalšie až neuveriteľné skutky alebo popisy skutkov mojich kolegov, ktorých by som kolegov nikdy nechcel nazývať. Tie biele golieriky, ktoré si tak veľa toho dovolili, že teda aby sa pozreli na to, na to, čo je v tom oznámení, lebo je tam 27 bodov. Ja sám ako občan, ktorý podal to oznámenie alebo aj sám, ako ten, čo podľa 211-ky, každý z nás má právo sa dopytovať, že ako je narábané s takýmto oznámením. Zakaždým som dostal odpoveď: "Vyšetrovanie pokračuje, nemôžme vás informovať."
No a možno, že ozaj sú na to dôvody, ale ja chcem veľmi pekne poprosiť, aby sa to urýchlilo, pretože túto odpoveď potrebujeme, ako som to už spomínal poznať nielen kvôli tým ukradnutým peniazom, ale kvôli tomu, aby občania Slovenskej republiky získali pocit, že konať spravodlivo, čestne, tak ako to tu aj zaznievalo, konať odvážne a konať nesebecky a to slovíčko, Braňo, ty si to povedal, konať so súcitom, to sa mi zdá ako absolútne leitmotív. Súcit, súcit s tým, čo máme denne na stole, s kým pracujeme, s ľuďmi, s ktorými prichádzame do kontaktu, s majetkom, ktorý spravujeme. To slovo súcit sa mi zdá ako absolútne dominantné v tejto chvíli a bol by som rád, aby práve tá pravá hodnota, ten obsah tomu slovu, si hovoril o tom vyprázdňovaní, áno, aby sa mu vrátil práve tým konkrétnym postupom, že menovaní páni ministri z moci úradnej dokážu zabezpečiť, aby povedzme 2 500 lesníkov a prostredníctvom nich ďalšie desiatky, možno státisíce občanov Slovenska hovorili v tomto konkrétnom príklade, že to má zmysel, pretože viete, slová sú v tomto parlamente to hlavné, tu sa bojuje slovami, ale ja verím tomu, že každý malý skutok je oveľa lepší ako tisíc krásnych slov, a ja teda prosím o ten malý skutok menovaných členov vlády Slovenskej republiky.
Keďže vystupujem druhýkrát, budem už len veľmi stručný a možno že poviem to, čo tak ako cítim teraz, že rozhodne nebudem proti programovému prehláseniu vlády, voči im zámerom. Pohrávam sa s myšlienkou, že možno by som urobil ten, ten krôčik, že by som ho aj odsúhlasil. Nie kvôli tomu, aby som dokázal, že my si to môžme, frajeri, v klube to dovoliť, že mne nikto nič nepovie, viem, že to je netypické, ale ja naozaj na tom nenachádzam, nenachádzam nič závažné, keď to berieme ako prísľub, ako zámer, čo by som mohol povedať, tak s týmto ja nemôžem súhlasiť. Predsa je tam veľa toho, ale nič, čo by ma priviedlo na myšlienku, že nemožno podporiť. Je to také pohrávanie sa s myšlienkou dať vám druhej vláde Roberta Ficu, Fica, veľkú dôveru a povedať, ozaj skúste to, všetci sme poučiteľní a tá druhá rieka už predsa musí byť, keď nie krištálovo čistá, tak aspoň trocha priezračná. Ja viem, že si to dokonca musíte vy sami musíte priať, lebo je predsa vylúčené, aby ste mali mať pocit, že veď vy ste takí istí ľudia, veď sme všetci rovnakí tuná, veď medzi nami rozdiely sú zanedbateľné, aj keď vy to tak nemôžte povedať, ale to, čo sa dialo, bolo strašné. Ja nechcem povedať, že iné vlády boli zlaté, v tých lesoch boli vždycky len zlatí ľudia, ale roky 2006 až 2010 pre mňa budú dobou temna. Ja som to vtedy spomínal aj na úrade vlády, keď nás pán Faič prijal, aj s pánom ministrom Becíkom. Bola to doba temna a rehabilitácia, náprava je potrebná, takže pohrávam sa s tou myšlienkou, určite nebudem proti, ktovie, či nebudem za, mal by som byť rozhodnutý, v tejto chvíli by som to považoval za bianco šek, ktorým by som chcel prejaviť vieru v to, že sa tie strašné veci nebudú opakovať a že spoločne, nielen v lesníctve, urobíme pre občanov tejto republiky veľa dobrých rozhodnutí a poviem už len poslednú vetu, že prečo si to myslím, že by to mohlo byť tak. Je to jedno, či sme prezidentom, ministrom, poslancom alebo lesným robotníkom, sme predovšetkým ľudia a žijeme len raz a mali by sme sa snažiť, aby to bolo so cťou. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja budem reagovať na tú úvodnú časť kolegu Mičovského, kde teda sa vyjadroval k poslancovi Poliačikovi. Ako príslušník jednej z menšín na Slovensku hovorím, že každá menšina na Slovensku alebo kdekoľvek na svete si zaslúži minimálne to, aby nebola diskriminovaná v tejto krajine na základe svojej inakosti, a patrične musí dostať v podstate pozornosť na to, aby riešila ich problémy. To som mal potrebu povedať. Ďakujem.

Ďakujem, takisto si dovolím zareagovať na ten úvod, ktorý bol v reakcii na vystúpenie pána poslanca Poliačika. Myslím si, že menšiny a vôbec podpora toho, ako hovoríš slobôd, a toho, aby sme boli v vpredu hlavne tuná v zákonodarnom zbore pri témach, ktoré si spoločnosť vyžaduje vyriešiť, je veľmi dobrý zámer, ktorý, ktorý oceňujem a myslím si, že aj téma, legislatívna téma ohľadom homosexuálov alebo registrovaných partnerstiev by mala na pôde parlamentu zaznievať a možno by mala byť aj vyriešená. Toľko. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja chcem len povedať to, pán Mičovský čo hovoril v tej druhej časti, že ja si to pamätám to, aj som vtedy písal aj taký text na blogu, že to sú čisté duše, že sú prví, ktorí začali, sú prví lesníci, ktorí sa nemôžu na to pozerať. Naozaj mi to vtedy tak pripadalo, koniec koncov to tak aj bolo, hej, že tam to vzopätie nastalo u tých lesníkov a s výsledkami. Lebo tí lesníci sú čisté duše, sú spravodliví muži, to je však v tom prostredí, nemôžte byť zlý. A ja som potom vydal aj taký druhý text, kde som hovoril, že ľudia, čo sú schopní zobrať peniaze zo zvončeka, hej, keď sa ide z kostola, tak do zvončeka, sú aj takí, tak to nemôžu mať žalúdok, že to majú trojku plech. A mne to príde aj k tomuto, že vlastne schopnosť drancovať v tých štátnych lesoch tiež musí byť teda obrovskou schopnosťou, hej, a že tiež ten žalúdok asi neexistuje a je tam silný, možno až päťka plech. Čiže to sú naozaj také veci, ktoré aj teraz budem veľmi pozorne vyhodnocovať, že kto teda sa "zasupí" zase na tie štátne lesy a kto bude mať pocit, že teda a že teraz prídem ja a teraz si ja svoj diel zoberiem z týchto štátnych lesov. Lebo to by ma hrozne mrzelo, ja tam trávim veľa času v tých lesoch, mám ich rád. Hrozne by ma to mrzelo. Ďakujem kolegovi Mičovskému. Bude mi cťou, že môžem vedľa takého veľkého bojovníka sedieť, ktorý uchránil toľké peniaze tomuto štátu a pomohol tak veľmi štátnym lesom. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Tiež by som sa dotkla prvej témy, teda riešenie partnerstva a možno slobody. Skutočne, sloboda musí ísť ruka v ruke so zodpovednosťou. S tým súhlasím aj so Štefanom Kuffom a nemyslím si, že je správne nechať problémy v tejto oblasti vyhnívať. Takisto je potrebné ich riešiť. Možno, že tiež je dobré dotknúť sa aj toho, to som spomenula aj vo svojej reči, že naozaj, že toto programové vyhlásenie vlády sa scuclo na riešenie len problému menšín. Všetky ostatné menšiny ako keby neexistovali. To myslím spomínal aj Peter Pollák. Ale určite v žiadnom prípade sa neviem stotožniť s tým, že by mali byť homosexuálne partnerstvá položené na roveň rodiny. Čo sa týka druhej časti príhovoru, Janka, tak takisto pociťujem a nadviažem na to, čo hovoril predtým Braňo, že naši občania sú málo hrdí, alebo že im chýba hrdosť na seba. Myslím si, že je to skutočne spôsobené tým, že nám chýbajú kladné vzory, ktorého príkladom, si myslím, aj sám ty, Janko. U nás stále platí, že ak nechceme mať problémy, radšej budeme ticho, lebo tí, ktorí sa naozaj hlasne ozývajú bývajú zatiaľ potrestaní. Keď sa vymetie tento mýtus, tak potom možnože bude v našej krajine lepšie, pretože občania budú hrdí na to, že budú môcť spolupracovať. Ďakujem.

Najprv teda k tej prvej téme, k menšinám. Zaznelo tu taký výpočet, teda, že či je štyri, päť percent alebo koľko vlastne je homosexuálnej menšiny na Slovensku. Tam to ja osobne cítim, že vlastne menšina je preto menšina, lebo jednoducho je v menšine a nie je podstatné, či to je štyri, päť alebo naozaj 0,001 %. A vždy by sme sa mali snažiť všetkým ľuďom na Slovensku dať rovnaké práva, ale nemali by sme sa schyľovať k tomu, aby sme pod rúškom akože antidiskriminačného správania zrazu zaviedli diskrimináciu prirodzeného vzťahu muža a ženy. A tak mi niekedy snaha proregistrovaných partnerstiev aktivistov pripadá, že nakoniec cieľom ani nie je vyzdvihnúť vzťah toho homosexuálneho páru, ale potlačiť vzťah muža a ženy do ústrania. Čo sa týka názoru na anonymné podania, tam, Janko, s tebou nezdieľam názor, že nie je správne, aby sme vlastne reflektovali nejaké podnety na základe anonymných podaní. Bohužiaľ, v štáte, kde políciu, prokuratúru, súdy de facto ovládajú politici, lebo tí nominujú tých kľúčových ľudí na týchto pozíciách alebo vytvárajú pravidlá ako tieto organizácie fungujú. Je veľa ľudí, ktorí nedôveruje týmto organizáciám alebo inštitúciám a tým pádom by sme ich mali chrániť. A to si povedal aj ty potom v ďalšej vete, že mali by sme chrániť ľudí, ktorí sa dokážu postaviť proti korupcii. A ja si myslím, že práveže aj anonymná forma alebo možnosť anonymne podať nejaký podnet, je forma chránenia tých ľudí, ktorým záleží na boji proti korupcii. A možno raz dospejeme do štádia, kedy toto chránenie budeme môcť zrušiť. Ale zatiaľ na Slovensku asi chrániť musíme.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ja som pozorne počúval aj vaše prvé vystúpenie a rovnako tak aj dnešné vystúpenie a môžem povedať, že v mnohých oblastiach s vami súhlasím. Len sa mi zdá troška nevyvážené z hľadiska drancovania lesov, o ktorých ste hovorili. Prečo nehovoríte o rokoch 2010 a 2012? Za vlády Ivety Radičovej sa nedrancovali lesy? Za vlády Ivety Radičovej nebola doba temna? Ja som z okresu Čadca, kde je jeden z najväčších lesných závodov z hľadiska produkcie drevnej hmoty a môžem vám povedať, že za vlády Ivety Radičovej pokračovalo drancovanie a tunelovanie slovenských lesov možno v oveľa väčšom rozsahu, len sa o tom nehovorilo. Za vlády Ivety Radičovej pokračovalo tunelovanie a likvidovanie slovenských lesov. Pán poslanec, nehovorte mi, že o tom ste nevedeli. A ak vystúpil pán minister Jahnátek, tak veľmi jasne povedal, že táto doba skončila. Že tieto skupiny, ktoré vykonávali drancovanie lesov v rokoch 2010, 2012, ktoré chceli pokračovať, že tieto skupiny nebudú mať u neho dvere otvorené.

Ďakujem za slovo. Janko, ako lesník výborne. Lesy sa mi páčia, ale nevyznám sa v lesníctve, ale ako moji predrečníci, ma podvihlo, keď si hovoril o tom ako otec a hovoril si o sexuálnych orientáciách. Takže sa vrátim k tej kratučkej prvej časti. Ja mám dvoch synov. Jedného som dneska spomínal. Ten najstarší má 14 rokov. Nemyslím si, že orientácia sa nejak sama od seba vykryštalizuje. Ja svoje deti formujem osobne a s mojimi synmi rozprávam. Mám mladšieho syna, ktorý má 7 rokov a veľmi otvorene sa rozprávame o týchto veciach. A je to veľmi vážna a dôležitá vec. Pred chvíľou som reagoval na jedného tak súkromne, že problém nie je v tom, že by sexuálne menšiny nemali práva. Ony chcú privilégiá. Budem bránim ich práva, aby mali presne také isté práva ako jednotlivci, ako ktorýkoľvek občan Slovenskej republiky a budem prvý, ktorý budem zdvíhať hlas proti tomu, ak im budú ubližovať. Ale nesúhlasím, aby mali privilégiá ako manželstvo a rodina. To je môj postoj a nielen môj. Možno prečo sa tu nestrhla taká diskusia, lebo tu nie je nikto z KDH, čo mi je osobne veľmi ľúto. Nielen kvôli tejto téme. Ďalšia vec. Nemyslím si, že toto je vec orientácie alebo nejakej menšiny. Ja, vo všetkej úcte, poviem, že je to deformácia, úchylka, je to škodlivé. To ma však nevedie k nenávisti, ale k tomu, nech si tieto veci realizujú v súkromí. Proti tomu nič nenamietam. Ďakujem.

Ďakujem. Ja potom spomeniem, že tak ešte je tu jedna menšina na Slovensku, ktorú reprezentuje aj tuto pán Mičovský, a to je menšina utláčaných ľudí, ktorí jednoducho si nemôžu pomôcť voči tým, ktorí majú moc v rukách. A takto vzniká arogancia moci. Takže ja opätovne poďakujem pánovi poslancovi Mičovskému, že sa dokázal v minulosti postaviť a nebáť, a už nás k tomu vyzýval zakladateľ česko-slovenského štátu pán Masaryk, aby sme sa nebáli a nekradli. Či naopak to hovoril? Nekradli a nebáli sa ? Takže zdôraznime to na Slovensku a vyzvime skutočne nás všetkých. Dajme príklad ľuďom a buďme, že dodržiavať zákonnosť je imperatívum. Dodržiavať zákonnosť je imperatívum a majme teda súcit s tými utláčanými na Slovensku, ktorí jednoducho hovoria, že proti mocným sa nedá nič. Viete, to musí vyjsť z tejto budovy, že tí mocní sa nebudú správať arogantne a nebudeme jednoducho poskakovať len pod taktovkou nejakých finančných skupín. Však stále sa o tom hovorí, že nejaké finančné skupiny. Ja vlastne neviem pochopiť, prečo to tak vlastne môže byť? Prečo to tak vlastne môže byť, že niekto stále potrebuje kradnúť peniaze na Slovensku? Tak ak je to zase naivná otázka, tak ja som pochopil a myslím, že dosť ľudí na Slovensku to pochopilo, že peniaze nie sú večné, že večné a teda dôležité a skutočne hodnotné sú iné hodnoty. A ak si niekto chce predávať charakter, česť a dobro svojej rodiny alebo svojho života za peniaze, tak je to v podstate veľmi nízke. Tak ja opätovne vyzvem, ďakujem pánovi Mičovskému za príklad, a znovu poviem. Ľudia, páni poslanci, vláda, ministri, ľudia v moci postavení, buďme príkladom príkladov. Jednoducho buďme ľudmi dôstojnými a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)