2. schôdza

Ďakujem za slovo. Ja som chcel tie percentá ako upresniť, aspoň štatistiky, čo uvádzajú. Reagujem k tej úvodnej časti pána Mičovského. Tak sa štatistiky uvádzajú ako 4 %. Samozrejme, mohli by sme viesť o tom ako polemiku. K tomu chcem ako toľko dodať, že na tie práva. Ku pánu kolegovi Igorovi Matovičovi chcem zase reagovať, aby sme pamätali aj na deti, že aj ony majú práva. Ako prídu k tomu deti, ktoré by boli adoptované u dôchodcov alebo u dvoch matiek? Tak ako kolega Vašečka to spomenul, že vychováva a formuje ako svoje deti a tá priorita je predovšetkým ako v rodine. Ja sa pýtam, dvaja muži ako vychovajú, ako chlapca? Ako bude orientovaný? Ale dve ženy? A podobne. Nedá sa s tým ako súhlasiť. Naozaj mne sa páči v programovom vyhlásení vlády tá orientácia ako na tú rodinu. A heterosexuálnu rodinu. My sa stále tuná už dlhé roky zaoberáme 4 %. Nechcem ich ako podceňovať. Ja som sa trošku zamotal ako predchádzajúce. Ale svetová organizácia WHO, tak oni vyňali spomedzi duševných chorôb práve toto ochorenie. Kedysi to tam bolo. Homosexualita ako duševná choroba. Ja si dovolím povedať, že to je chyba. Naspäť to tam patrí. Týmto ľuďom sa špecificky treba venovať. Máme tuná psychiatrov, liečebne. Určite by sa našli ďalší ako odborníci. Netvárme sa, že sú to ľudia, ktorí nepotrebujú ako pomoc. Potrebujú ju. Ja nimi nechcem ani opovrhovať, ani ich dehonestovať, ale je to skupina ľudí, ktorým sa treba ako špeciálne ako venovať. K tým ostatným otázkam, ktoré spomenul pán Mičovský, pre krátkosť času, žiaľ, nemôžem reagovať. Tak ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Mičovský, nech sa páči, vaša reakcia.

Ďakujem za slovo. Takže budem sa venovať len jednej záležitosti. Tá úvodná orientácia, nechajme to tak, to je na širšiu debatu.
K pánovi poslancovi Podmanickému. Ďakujem za vašu reakciu a chcem veľmi jasne povedať, že predsa človek má riešiť to, čo má na stole. Ja som počul o daňových riaditeľstvách, ja som počul o nástenkových tendroch. Je to sila médií? Je to zlomyseľnosť? Je to proste, neviem. Ale veci o ktorých rozprávam mi prešli pracovným stolom. Veci o ktorých rozprávam som klopal na dvere generálnych riaditeľov a ministrov, aby som ich bez toho, aby som to medializoval, bez toho aby som to nejakým spôsobom nafukoval, riešil ľudsky. Takže preto hovorím o tom, čo mi je známe, čo poznám, čo jednoducho doslova mi prešlo stolom, čo mi spôsobovalo traumu, čo ma zahanbovalo, a preto o tom rozprávam. Aj keď už, samozrejme, táto éra, bude ju treba uzavrieť. A preto sa nevenujem nástenkovým tendrom ani daňovým riaditeľstvám, ale tomu, čo som osobne zažil. A súhlasím, že treba sa venovať ozaj nielen jednému obdobiu. Ešte som poriadne ani nepodpísal papier o prevzatí dekrétu poslanca a som reagoval v Hospodárskych novinách.
Chcem vás upozorniť napríklad na vec, ktorú tiež budem prosiť pána ministra Jahnátka, aby ju dotiahol. Bolo to jedno možno z prvých jeho vyhlásení, keď povedal, že tá zámenná zmluva medzi Lesmi Slovenskej republiky a tou jednou súkromnou eseročkou musí byť anulovaná. Ja s tým naprosto súhlasím. Mal som aj výmenu názorov s pánom exministrom Simonom. Aj budem trvať na tom, aby teda pán minister určite toto svoje prisľúbenie dotiahol do konca, pretože to je vec, ktorá tentokrát padá na obdobie, ktoré ste, pán Podmanický, spomínali. Dokonca je to zmluva, ktorá deň pred voľbami sa veľmi rýchlo presúvala z Bratislavy do Banskej Bystrice a potvrdzuje sa teda, že skutočne, ten podnik je bohatý, pokušenia veľké a je s čím bojovať. Ale to, čo mám konkrétne na stole, nie to, čo som počul. Ďakujem.

Pán poslanec Petrák do rozpravy.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, ctené kolegyne, kolegovia, ktorí ste ešte vydržali v tento piatočný deň v rokovacej sále. Dovoľte aj mne pár krátkych poznámok k programovému vyhláseniu vlády. Za týchto niekoľko dní, počas ktorých sa rokuje o programovom vyhlásení vlády, som si tu vypočul rôzne analýzy, koľkokrát sa spomína slovo tvorivosť, aké má programové vyhlásenie vlády nedostatky, kde vidíte slabiny. Na moje potešenie, týchto tvrdení, kde sú slabiny zaznelo minimálne a skôr tu môžem povedať, že dochádzalo k zhode, že programové vyhlásenie vlády má celý rad pozitív, ktoré sú hodné podpory.
To, čo tu nezaznelo, ja si dovolím odcitovať z programového vyhlásenia vlády a poviem aj prečo. "Vláda bude podľa náročnosti a akútnosti problematiky neodkladne riešiť reformy systémov vzdelávania, v zdravotnej starostlivosti a sociálneho zabezpečenia. Dôraz bude kladený na zvyšovanie ich efektívnosti a kvality pri rešpektovaní možnosti determinovaných dlhodobou udržateľnosťou verejných financií." Ďalší odsek. "Vláda navrhne legislatívne opatrenia k vytvoreniu novej štruktúry orgánov miestnej štátnej správy." A tak ďalej. Inými slovami - reforma štátnej správy. V inej časti sa hovorí o dokončení projektu UNITAS, v tej sa v zásade môže pomenovať slovami dokončenie reformy finančnej správy. To, čo tu nezaznelo v tejto ctenej snemovni je to, že ak by toľkoto reforiem bolo v programovom vyhlásení vlády Ivety Radičovej alebo Mikuláša Dzurindu, bola by to tak reformná vláda, ktorá nemá obdobu v celej galaxii. Na programové vyhlásenie našej vlády sa hovorí, že je málo konkrétne. A vy ste očakávali, že donesie niekto zväzok zákonov zviazaný v zbierkach, predloží vám ich tu na tejto schôdzi, spolu s programovým vyhlásením vlády ich odhlasujeme všetky a štyri roky bude pokoj? Ja si myslím, že tadiaľto určite cesta nevedie a nemohla viesť.
Ak dovolíte, by som upozornil na ďalší pohľad, ktorý vznikol pri príprave programového vyhlásenia vlády a ktorý doteraz na pôde Slovenskej republiky nebol zaznamenaný. To je kontinuita tvrdení prechodu z politiky z opozície do vládnej koalície sa nedá povedať, ale do vládnej pozície, a do pretavenie niektorých názorov do programového vyhlásenia vlády. Budem v tejto chvíli hovoriť o téme, ktorá sa týka Združenia miest a obcí Slovenska, teda miest a obcí Slovenska a budem hovoriť o audite verejnej správy. Niekedy na jar tohto roku sme schválili v tejto poslaneckej snemovni uznesenie parlamentu o tom, že bude vykonaný audit verejnej správy ako nevyhnutný predpoklad pre posúdenie financovania samosprávy. Bol to návrh poslanca, vtedy poslanca, pána Roberta Fica, o niekoľko mesiacov neskôr je tento návrh, je toto uznesenie pretavené do programového vyhlásenia vlády. Vy hovoríte o tom, že nie je dôležité, kto to robí, ale čo robí. Hovoríte na druhej strane o tom, že máte nedôveru k personálnemu zloženiu a k realizácii programového vyhlásenia vlády a mnohí z vás nechcú vystaviť tzv. bianco šek na programové vyhlásenie vlády, jeho podporou len preto, lebo nedôverujete ľuďom, ktorí ho majú realizovať. Ja sa vás spýtam, a čo je na tom nedôveryhodné? Robert Fico predložil na jar t.r. ako opozičný politik návrh uznesenia, Národná rada ho schválila, je pretavené do programového vyhlásenia vlády a v priebehu tohto roku bude realizované.
Ja sa vás pýtam, čo je nedôveryhodné na tom, že prvýkrát v histórii Slovenska rokovala vláda pri zostavovaní programového vyhlásenia vlády s reprezentatívnymi organizáciami. Je vytvorený predpoklad pre vznik Rady solidarity a rozvoja, ktorý opätovne, mnohí z vás spochybňujú, ale neviem, neviem prečo. Ja poviem za Združenie miest a obcí Slovenska, ktoré sa zúčastnilo na rokovaní o programovom vyhlásení vlády aj na všetkých ostatných rokovaniach, pokiaľ ide o pripomienkovanie zákonov aj v predchádzajúcom období a bude sa zúčastňovať aj v budúcnom období. Združenie miest a obcí Slovenska predložilo 13 požiadaviek, ktoré myli byť zakotvené do programového vyhlásenia vlády. Viete aké je hodnotenie týchto požiadaviek? Drvivá väčšina týchto požiadaviek je pretavená do programového vyhlásenia vlády a ten odhad je, viac ako 80 % požiadaviek je zapracovaných do programového vyhlásenia vlády. Ja sa vás spýtam, kedy v uplynulej histórii bol takýto postup? Môžme porovnávať. Porovnajme to s návrhom daňového mixu vlády Ivety Radičovej, ktorý predkladal vtedajší minister financií Ivan Mikloš. Prišiel na toto miesto do parlamentu, postavil sa, povedal, tu máte balík peňazí, ktorý sa bude volať daňový mix, bude menší, ako bol v minulom roku, bude menší, ako bol v predchádzajúcich rokoch a jednoducho takto to bude schválené. Nikto sa nepýtal Združenia miest a obcí Slovenska, nikto sa nepýtal miest a obcí Slovenska, či budú mať za čo svietiť, či budú mať za čo vyvážať smeti, či bude na samosprávne funkcie a či bude na prenesený výkon štátnej správy, ktoré štát preniesol na plecia starostov a primátorov, že musia vykonávať kompetencie, ktoré im boli zverené do pôsobnosti. Toto je diametrálny iný postoj vlády Roberta Fica a vy hovoríte, že nie ste pripravení podporiť personálne zloženie vlády a programové vyhlásenie vlády, lebo nedôverujete personálnemu zloženiu vlády a nebudete podpisovať nejaký bianco šek. Ja si dovolím tvrdiť, že to, čo hovoríte, že je potrebné sa pozerať na to, kto a čo robí, je v tomto prípade na mieste a znovu to dáva predpoklad že programové vyhlásenie vlády je možné podporiť.
Ak dovolíte, zastavím sa už len pri dvoch otázkach, aby som dlho nezdržiaval. Zastavím sa len pri dvoch otázkach, ktoré boli v predchádzajúcej rozprave často frekventované a myslím si, že tu bude prebiehať aj zásadný stret počas tohto štvorročného obdobia.
Prvá otázka je otázka daňová. Včera bola relatívne zaujímavá rozprava, pokiaľ sa týkalo rovnej dane a poukazovalo sa na možné problémy daňových únikov, nenapĺňania výberu daní v prípade zavedenia progresívneho zdaňovania. Opätovne sa démonizoval prínos rovnej dane v roku 2004. Ja si opätovne dovolím povedať, tak ako som to povedal niekoľkokrát, že rovná daň v tej polohe ako bola zavedená, bola prínosom predovšetkým preto, že zjednodušila daňový systém. Vytvorila predpoklady, pretože vznikol dodatočný výber dane, nie preto, že je to rovná daň, ale pretože sa zlikvidovali možnosti daňových únikov. Jednoducho ak bol nastavený model, že nie je 10 % DPH a nie je 35 % alebo 28 % daň z príjmu právnických osôb, kde je relatívne vysoký rozdiel, to znamená, neoplatí sa podnikateľom kupovať faktúry na to, aby si zabezpečovali svoje ďalšie výdavky a týmto spôsobom optimalizovali daňové príjmy. Toto bol dôvod, preto s tým rozdielom, so znížením tohto rozdielu, že sa zvýšil aj výber daní. Pri tom opatrení, ktoré navrhuje táto vláda a o ktorom ešte stále, veľmi intenzívne rokuje so všetkými sociálnymi partnermi, že ten rozdiel bude na úrovni dvoch-troch, piatich percent, nevytvára absolútne predpoklady na to, aby dochádzalo k masívnym daňovým únikom alebo demotivovalo od platenia daní. Je tu ďaleko rozdielny pohľad na solidaritu, ďaleko rozdielny pohľad na solidaritu a jej chápanie. Vy, ktorí ste liberáli a sedíte predovšetkým v tejto strednej časti rokovacej sály, hovoríte, je treba minimum, je treba minimum, aj vy pán Poliačik, prepáčte, vy sedíte alebo stojíte v tejto chvíli na pravej strane sály. Predovšetkým glorifikujete určitým slovom slobodu a hovoríte o tom, že ak budú plynúť príjmy do súkromných rúk, súkromným spoločnostiam, súkromným investorom, tí ich najlepšie investujú. No ja by som s vami súhlasil, pokiaľ by to na Slovensku fungovalo a pokiaľ by ten pohľad na tento problém napríklad taký, ako je zakotvený v nemeckej ústave, kde v čl. 14, budem voľne parafrázovať, sa hovorí, že vlastníctvo majetku slúži verejnému záujmu. Pri takejto konštelácii a pri takomto ustanovení Ústavy Slovenskej republiky ja nemám žiadne problémy s tým, aby som hovoril, že nech sa hromadí majetok aj v súkromných rukách, ale musí to mať ten dôvetok, o ktorom hovorí aj ústava Spolkovej republiky Nemecko, že majetok musí slúžiť verejnému záujmu. Ak slúži len na uspokojovanie potrieb niekoľkých jedincov, je to deformácia spoločnosti, s ktorou nemôžeme súhlasiť, a v tom prípade je úplne namieste a nehovorím len na mieste, je nevyhnutné hovoriť o potrebe solidarity, lebo slovenská spoločnosť, tak ako je nastavený súčasný model, je deformovaná.
Ak budeme hovoriť o druhom probléme, ktorý, na ktorom sa určite stretneme, a to je druhý dôchodkový pilier, alebo reforma dôchodkového systému. Bolo veľmi zaujímavé včerajšie vystúpenie pána Kaníka, nie preto, že bolo improvizované, ale to vystúpenie bolo zaujímavé kvôli jednej vete, ktorú si dovolím teraz odcitovať: "Pozerajme sa ponad ideologické bariéry, aby sme si presadili svoje záujmy za každú cenu." Pán Kaník, ako absolútne vítam, aj keď nie ste prítomný v tejto sále, toto tvrdenie, ale potom nechápem, prečo zubami-nechtami obhajujete druhý dôchodkový pilier, ktorý je nastavený, tak ako je nastavený? Ako toto v zásade nechápem. Ak si spomeniete len na fakt a ten je neodškriepiteľný, že dôchodkový systém, tak ako je nastavený dneska, produkuje dlh na úrovni 1 % HDP a dneska potrebujeme znížiť o 1,6 % zhruba, ak budeme hovoriť o predpokladoch rozpočtu, dlh Slovenskej republiky, tak gro tohoto dlhu produkuje dlh, ktorý je produkovaný zlým nastavením dôchodkového systému. Je to fakt, alebo to nie je fakt? Prečo za každú cenu ideologicky bránite model, ktorý ste zaviedli? Ak hovoríte o tom, že ten model bol zavedený dobre a nepotrebuje v zásade nejaké väčšie reformy, tak ja si vás dovolím upozorniť, že len v prípade zákona o druhom dôchodkovom pilieri, ktorý bol prijatý v januári 2004, pokiaľ sa nemýlim, v priebehu roku 2004 bol novelizovaný štyrikrát. Ak ste pripravili dobre reformu, prečo ste svoj vlastný zákon štyrikrát v priebehu prvého roku novelizovali? Ak budem hovoriť o zákone o sociálnom poistení, ktorý hovorí o prvom dôchodkovom pilieri, tak ten bol počas vašej vlády, to znamená, od zavedenia v roku 2004 do roku 2006 novelizovaný 15-krát. Pätnásťkrát novelizovaný za obdobie necelých dvoch rokov. Ak dnes ste povedali vetu, alebo včera ste povedali vetu, že je potrebné odložiť ideologické bariéry len preto, aby si každý presadzoval svoje záujmy za každú cenu, tak buďte chlap a postavte sa rovno k problému a poďme diskutovať o tom, čo je na nastavení dôchodkového systému dobré, čo je na ňom zlé, a ako sa s týmito problémami vysporiadame.
Vážené dámy, vážení páni, myslím, že toľko, pár krátkych poznámok k programovému vyhláseniu vlády. Myslím, že všetky podstatné veci, o ktorých sa budeme v tejto snemovni, myslím, že tvrdo hádať počas obdobiach štyroch rokov, budú pri každom zákone, ktorý bude predložený do parlamentu. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

S faktickou poznámkou jeden pán poslanec. Uzatváram možnosť faktických poznámok.
Pán poslanec Kaník.

Ja tu stále počúvam, že druhý pilier je nastavený zle. Ja by už rád počul argument, že čo je zlé na tom, že ľudia dostávajú na svoj účet peniaze? Že sú vďaka druhému pilieru každý mesiac bohatší o 9 %? Čo je na tom zle? Veď vy sa tvárite a vždy hovoríte, že ste sociálnodemokratická strana a vláda, ktorá robí všetko pre to, aby sa ľuďom žilo lepšie. Tak keď som ja nastavil systém, aby ľudia mali okrem svojej mzdy, na ktorú ťažko a tvrdo pracujú, ešte navyše zadarmo, bez toho, aby vynaložili čo len cent vlastných peňazí, ďalších 9 %, tak pre vás je to zlé. A vy navrhujete, aby sme im zobrali tie peniaze alebo aby sme im ich významne skrátili. Tak mi povedzte, čo je na tom sociálne? Čo je na tom sociálne-demokratické? Pričom všetko z hľadiska prepočtov a odhadov sa napĺňa presne tak, ako bolo plánované. Tie opakované nezmysly o tom, že sme čakali menej ľudí v systéme, že pôvodne to malo byť 4 %, to sú nezmysly. Alebo to sú vízie pána Magvašiho a pani Schmögnerovej, ktorá bola predtým a ktorá z hľadiska straníckej príslušnosti ste v úplne jednej partii, pokiaľ viem. Takže keď už chcete hovoriť stále, že je to zlé, tak chcem počuť, prečo je to pre ľudí zlé. Prečo je zlé to, že ľudia budú bohatší, keď budú odchádzať do dôchodku? Že nebudú odkázaní na nejaké úbohé, štátom len sľubmi zaručené, dôchodky, ktoré sa nebudú dať už za päť až desať rokov napĺňať. Že ľudí z prvého piliera čakajú výrazné redukcie, pretože demografia nepustí. Ani v Grécku si nemysleli, že sa budú škrtať dôchodky, ani v Portugalsku a stalo sa a stane sa to aj na Slovensku. Takže neničte to, čo je dobré.

Pán poslanec Bublavý, ja vás poprosím potom na budúce prihlásiť sa, ja som vás nevidela na tabuli, skôr. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Chcel by som nadviazať na pána kolegu Petráka, ktorý v prvej etape svojej rozpravy hovoril o verejnej správe a samospráve. Keďže už tri volebné obdobia pracujem v samospráve, tak som veľmi rád, že vláda našla odvahu a ide vytvárať novú štruktúru orgánov štátnej správy. Je to, bolo to veľmi potrebné a som aj veľmi rád, že bude jednotný štátny úrad, ktorý by mal zjednodušiť prístup občan - úrad. Aby naozaj, ak ide občan vybavovať niečo, aby vybavil svoju záležitosť pri jednotnom obslužnom mieste. Je to veľká pomoc pre obyčajných ľudí, ale aj pre bežných, aby si to náhodou politická strana Obyčajní ľudia nevzali na seba. Naozaj je to veľká pomoc a ešte by som spomenul spoločné obecné úradovne, ktoré podporuje vláda, aby boli vytvárané, je to tiež veľká pomoc pre samosprávu , pre obce, kde jeden odborník, dvaja budú môcť pomôcť odborne pre 20 - 30 obcí. A tiež je potrebné spomenúť, že je to vynikajúca vec, keď bude komplexný audit verejnej správy urobený. Pomôže to veľmi samospráve, lebo na samosprávu bolo prenesených nejakých 4,5 tisíca kompetencií, ale jedna tretina bez finančných zdrojov a tiež je vynikajúce, keď poradný orgán, ktorý chce vytvoriť vláda, že budú môcť tam mať zastúpenie aj ľudia zo samosprávy. To je naozaj nový pohľad na riešenie samosprávy. Ďakujem veľmi pekne.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Petrák. Nech sa páči.