2. schôdza

Ďakujem za slovo. Ja som chcel tie percentá ako upresniť, aspoň štatistiky, čo uvádzajú. Reagujem k tej úvodnej časti pána Mičovského. Tak sa štatistiky uvádzajú ako 4 %. Samozrejme, mohli by sme viesť o tom ako polemiku. K tomu chcem ako toľko dodať, že na tie práva. Ku pánu kolegovi Igorovi Matovičovi chcem zase reagovať, aby sme pamätali aj na deti, že aj ony majú práva. Ako prídu k tomu deti, ktoré by boli adoptované u dôchodcov alebo u dvoch matiek? Tak ako kolega Vašečka to spomenul, že vychováva a formuje ako svoje deti a tá priorita je predovšetkým ako v rodine. Ja sa pýtam, dvaja muži ako vychovajú, ako chlapca? Ako bude orientovaný? Ale dve ženy? A podobne. Nedá sa s tým ako súhlasiť. Naozaj mne sa páči v programovom vyhlásení vlády tá orientácia ako na tú rodinu. A heterosexuálnu rodinu. My sa stále tuná už dlhé roky zaoberáme 4 %. Nechcem ich ako podceňovať. Ja som sa trošku zamotal ako predchádzajúce. Ale svetová organizácia WHO, tak oni vyňali spomedzi duševných chorôb práve toto ochorenie. Kedysi to tam bolo. Homosexualita ako duševná choroba. Ja si dovolím povedať, že to je chyba. Naspäť to tam patrí. Týmto ľuďom sa špecificky treba venovať. Máme tuná psychiatrov, liečebne. Určite by sa našli ďalší ako odborníci. Netvárme sa, že sú to ľudia, ktorí nepotrebujú ako pomoc. Potrebujú ju. Ja nimi nechcem ani opovrhovať, ani ich dehonestovať, ale je to skupina ľudí, ktorým sa treba ako špeciálne ako venovať. K tým ostatným otázkam, ktoré spomenul pán Mičovský, pre krátkosť času, žiaľ, nemôžem reagovať. Tak ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Takže budem sa venovať len jednej záležitosti. Tá úvodná orientácia, nechajme to tak, to je na širšiu debatu.
K pánovi poslancovi Podmanickému. Ďakujem za vašu reakciu a chcem veľmi jasne povedať, že predsa človek má riešiť to, čo má na stole. Ja som počul o daňových riaditeľstvách, ja som počul o nástenkových tendroch. Je to sila médií? Je to zlomyseľnosť? Je to proste, neviem. Ale veci o ktorých rozprávam mi prešli pracovným stolom. Veci o ktorých rozprávam som klopal na dvere generálnych riaditeľov a ministrov, aby som ich bez toho, aby som to medializoval, bez toho aby som to nejakým spôsobom nafukoval, riešil ľudsky. Takže preto hovorím o tom, čo mi je známe, čo poznám, čo jednoducho doslova mi prešlo stolom, čo mi spôsobovalo traumu, čo ma zahanbovalo, a preto o tom rozprávam. Aj keď už, samozrejme, táto éra, bude ju treba uzavrieť. A preto sa nevenujem nástenkovým tendrom ani daňovým riaditeľstvám, ale tomu, čo som osobne zažil. A súhlasím, že treba sa venovať ozaj nielen jednému obdobiu. Ešte som poriadne ani nepodpísal papier o prevzatí dekrétu poslanca a som reagoval v Hospodárskych novinách.
Chcem vás upozorniť napríklad na vec, ktorú tiež budem prosiť pána ministra Jahnátka, aby ju dotiahol. Bolo to jedno možno z prvých jeho vyhlásení, keď povedal, že tá zámenná zmluva medzi Lesmi Slovenskej republiky a tou jednou súkromnou eseročkou musí byť anulovaná. Ja s tým naprosto súhlasím. Mal som aj výmenu názorov s pánom exministrom Simonom. Aj budem trvať na tom, aby teda pán minister určite toto svoje prisľúbenie dotiahol do konca, pretože to je vec, ktorá tentokrát padá na obdobie, ktoré ste, pán Podmanický, spomínali. Dokonca je to zmluva, ktorá deň pred voľbami sa veľmi rýchlo presúvala z Bratislavy do Banskej Bystrice a potvrdzuje sa teda, že skutočne, ten podnik je bohatý, pokušenia veľké a je s čím bojovať. Ale to, čo mám konkrétne na stole, nie to, čo som počul. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, ctené kolegyne, kolegovia, ktorí ste ešte vydržali v tento piatočný deň v rokovacej sále. Dovoľte aj mne pár krátkych poznámok k programovému vyhláseniu vlády. Za týchto niekoľko dní, počas ktorých sa rokuje o programovom vyhlásení vlády, som si tu vypočul rôzne analýzy, koľkokrát sa spomína slovo tvorivosť, aké má programové vyhlásenie vlády nedostatky, kde vidíte slabiny. Na moje potešenie, týchto tvrdení, kde sú slabiny zaznelo minimálne a skôr tu môžem povedať, že dochádzalo k zhode, že programové vyhlásenie vlády má celý rad pozitív, ktoré sú hodné podpory.
To, čo tu nezaznelo, ja si dovolím odcitovať z programového vyhlásenia vlády a poviem aj prečo. "Vláda bude podľa náročnosti a akútnosti problematiky neodkladne riešiť reformy systémov vzdelávania, v zdravotnej starostlivosti a sociálneho zabezpečenia. Dôraz bude kladený na zvyšovanie ich efektívnosti a kvality pri rešpektovaní možnosti determinovaných dlhodobou udržateľnosťou verejných financií." Ďalší odsek. "Vláda navrhne legislatívne opatrenia k vytvoreniu novej štruktúry orgánov miestnej štátnej správy." A tak ďalej. Inými slovami - reforma štátnej správy. V inej časti sa hovorí o dokončení projektu UNITAS, v tej sa v zásade môže pomenovať slovami dokončenie reformy finančnej správy. To, čo tu nezaznelo v tejto ctenej snemovni je to, že ak by toľkoto reforiem bolo v programovom vyhlásení vlády Ivety Radičovej alebo Mikuláša Dzurindu, bola by to tak reformná vláda, ktorá nemá obdobu v celej galaxii. Na programové vyhlásenie našej vlády sa hovorí, že je málo konkrétne. A vy ste očakávali, že donesie niekto zväzok zákonov zviazaný v zbierkach, predloží vám ich tu na tejto schôdzi, spolu s programovým vyhlásením vlády ich odhlasujeme všetky a štyri roky bude pokoj? Ja si myslím, že tadiaľto určite cesta nevedie a nemohla viesť.
Ak dovolíte, by som upozornil na ďalší pohľad, ktorý vznikol pri príprave programového vyhlásenia vlády a ktorý doteraz na pôde Slovenskej republiky nebol zaznamenaný. To je kontinuita tvrdení prechodu z politiky z opozície do vládnej koalície sa nedá povedať, ale do vládnej pozície, a do pretavenie niektorých názorov do programového vyhlásenia vlády. Budem v tejto chvíli hovoriť o téme, ktorá sa týka Združenia miest a obcí Slovenska, teda miest a obcí Slovenska a budem hovoriť o audite verejnej správy. Niekedy na jar tohto roku sme schválili v tejto poslaneckej snemovni uznesenie parlamentu o tom, že bude vykonaný audit verejnej správy ako nevyhnutný predpoklad pre posúdenie financovania samosprávy. Bol to návrh poslanca, vtedy poslanca, pána Roberta Fica, o niekoľko mesiacov neskôr je tento návrh, je toto uznesenie pretavené do programového vyhlásenia vlády. Vy hovoríte o tom, že nie je dôležité, kto to robí, ale čo robí. Hovoríte na druhej strane o tom, že máte nedôveru k personálnemu zloženiu a k realizácii programového vyhlásenia vlády a mnohí z vás nechcú vystaviť tzv. bianco šek na programové vyhlásenie vlády, jeho podporou len preto, lebo nedôverujete ľuďom, ktorí ho majú realizovať. Ja sa vás spýtam, a čo je na tom nedôveryhodné? Robert Fico predložil na jar t.r. ako opozičný politik návrh uznesenia, Národná rada ho schválila, je pretavené do programového vyhlásenia vlády a v priebehu tohto roku bude realizované.
Ja sa vás pýtam, čo je nedôveryhodné na tom, že prvýkrát v histórii Slovenska rokovala vláda pri zostavovaní programového vyhlásenia vlády s reprezentatívnymi organizáciami. Je vytvorený predpoklad pre vznik Rady solidarity a rozvoja, ktorý opätovne, mnohí z vás spochybňujú, ale neviem, neviem prečo. Ja poviem za Združenie miest a obcí Slovenska, ktoré sa zúčastnilo na rokovaní o programovom vyhlásení vlády aj na všetkých ostatných rokovaniach, pokiaľ ide o pripomienkovanie zákonov aj v predchádzajúcom období a bude sa zúčastňovať aj v budúcnom období. Združenie miest a obcí Slovenska predložilo 13 požiadaviek, ktoré myli byť zakotvené do programového vyhlásenia vlády. Viete aké je hodnotenie týchto požiadaviek? Drvivá väčšina týchto požiadaviek je pretavená do programového vyhlásenia vlády a ten odhad je, viac ako 80 % požiadaviek je zapracovaných do programového vyhlásenia vlády. Ja sa vás spýtam, kedy v uplynulej histórii bol takýto postup? Môžme porovnávať. Porovnajme to s návrhom daňového mixu vlády Ivety Radičovej, ktorý predkladal vtedajší minister financií Ivan Mikloš. Prišiel na toto miesto do parlamentu, postavil sa, povedal, tu máte balík peňazí, ktorý sa bude volať daňový mix, bude menší, ako bol v minulom roku, bude menší, ako bol v predchádzajúcich rokoch a jednoducho takto to bude schválené. Nikto sa nepýtal Združenia miest a obcí Slovenska, nikto sa nepýtal miest a obcí Slovenska, či budú mať za čo svietiť, či budú mať za čo vyvážať smeti, či bude na samosprávne funkcie a či bude na prenesený výkon štátnej správy, ktoré štát preniesol na plecia starostov a primátorov, že musia vykonávať kompetencie, ktoré im boli zverené do pôsobnosti. Toto je diametrálny iný postoj vlády Roberta Fica a vy hovoríte, že nie ste pripravení podporiť personálne zloženie vlády a programové vyhlásenie vlády, lebo nedôverujete personálnemu zloženiu vlády a nebudete podpisovať nejaký bianco šek. Ja si dovolím tvrdiť, že to, čo hovoríte, že je potrebné sa pozerať na to, kto a čo robí, je v tomto prípade na mieste a znovu to dáva predpoklad že programové vyhlásenie vlády je možné podporiť.
Ak dovolíte, zastavím sa už len pri dvoch otázkach, aby som dlho nezdržiaval. Zastavím sa len pri dvoch otázkach, ktoré boli v predchádzajúcej rozprave často frekventované a myslím si, že tu bude prebiehať aj zásadný stret počas tohto štvorročného obdobia.
Prvá otázka je otázka daňová. Včera bola relatívne zaujímavá rozprava, pokiaľ sa týkalo rovnej dane a poukazovalo sa na možné problémy daňových únikov, nenapĺňania výberu daní v prípade zavedenia progresívneho zdaňovania. Opätovne sa démonizoval prínos rovnej dane v roku 2004. Ja si opätovne dovolím povedať, tak ako som to povedal niekoľkokrát, že rovná daň v tej polohe ako bola zavedená, bola prínosom predovšetkým preto, že zjednodušila daňový systém. Vytvorila predpoklady, pretože vznikol dodatočný výber dane, nie preto, že je to rovná daň, ale pretože sa zlikvidovali možnosti daňových únikov. Jednoducho ak bol nastavený model, že nie je 10 % DPH a nie je 35 % alebo 28 % daň z príjmu právnických osôb, kde je relatívne vysoký rozdiel, to znamená, neoplatí sa podnikateľom kupovať faktúry na to, aby si zabezpečovali svoje ďalšie výdavky a týmto spôsobom optimalizovali daňové príjmy. Toto bol dôvod, preto s tým rozdielom, so znížením tohto rozdielu, že sa zvýšil aj výber daní. Pri tom opatrení, ktoré navrhuje táto vláda a o ktorom ešte stále, veľmi intenzívne rokuje so všetkými sociálnymi partnermi, že ten rozdiel bude na úrovni dvoch-troch, piatich percent, nevytvára absolútne predpoklady na to, aby dochádzalo k masívnym daňovým únikom alebo demotivovalo od platenia daní. Je tu ďaleko rozdielny pohľad na solidaritu, ďaleko rozdielny pohľad na solidaritu a jej chápanie. Vy, ktorí ste liberáli a sedíte predovšetkým v tejto strednej časti rokovacej sály, hovoríte, je treba minimum, je treba minimum, aj vy pán Poliačik, prepáčte, vy sedíte alebo stojíte v tejto chvíli na pravej strane sály. Predovšetkým glorifikujete určitým slovom slobodu a hovoríte o tom, že ak budú plynúť príjmy do súkromných rúk, súkromným spoločnostiam, súkromným investorom, tí ich najlepšie investujú. No ja by som s vami súhlasil, pokiaľ by to na Slovensku fungovalo a pokiaľ by ten pohľad na tento problém napríklad taký, ako je zakotvený v nemeckej ústave, kde v čl. 14, budem voľne parafrázovať, sa hovorí, že vlastníctvo majetku slúži verejnému záujmu. Pri takejto konštelácii a pri takomto ustanovení Ústavy Slovenskej republiky ja nemám žiadne problémy s tým, aby som hovoril, že nech sa hromadí majetok aj v súkromných rukách, ale musí to mať ten dôvetok, o ktorom hovorí aj ústava Spolkovej republiky Nemecko, že majetok musí slúžiť verejnému záujmu. Ak slúži len na uspokojovanie potrieb niekoľkých jedincov, je to deformácia spoločnosti, s ktorou nemôžeme súhlasiť, a v tom prípade je úplne namieste a nehovorím len na mieste, je nevyhnutné hovoriť o potrebe solidarity, lebo slovenská spoločnosť, tak ako je nastavený súčasný model, je deformovaná.
Ak budeme hovoriť o druhom probléme, ktorý, na ktorom sa určite stretneme, a to je druhý dôchodkový pilier, alebo reforma dôchodkového systému. Bolo veľmi zaujímavé včerajšie vystúpenie pána Kaníka, nie preto, že bolo improvizované, ale to vystúpenie bolo zaujímavé kvôli jednej vete, ktorú si dovolím teraz odcitovať: "Pozerajme sa ponad ideologické bariéry, aby sme si presadili svoje záujmy za každú cenu." Pán Kaník, ako absolútne vítam, aj keď nie ste prítomný v tejto sále, toto tvrdenie, ale potom nechápem, prečo zubami-nechtami obhajujete druhý dôchodkový pilier, ktorý je nastavený, tak ako je nastavený? Ako toto v zásade nechápem. Ak si spomeniete len na fakt a ten je neodškriepiteľný, že dôchodkový systém, tak ako je nastavený dneska, produkuje dlh na úrovni 1 % HDP a dneska potrebujeme znížiť o 1,6 % zhruba, ak budeme hovoriť o predpokladoch rozpočtu, dlh Slovenskej republiky, tak gro tohoto dlhu produkuje dlh, ktorý je produkovaný zlým nastavením dôchodkového systému. Je to fakt, alebo to nie je fakt? Prečo za každú cenu ideologicky bránite model, ktorý ste zaviedli? Ak hovoríte o tom, že ten model bol zavedený dobre a nepotrebuje v zásade nejaké väčšie reformy, tak ja si vás dovolím upozorniť, že len v prípade zákona o druhom dôchodkovom pilieri, ktorý bol prijatý v januári 2004, pokiaľ sa nemýlim, v priebehu roku 2004 bol novelizovaný štyrikrát. Ak ste pripravili dobre reformu, prečo ste svoj vlastný zákon štyrikrát v priebehu prvého roku novelizovali? Ak budem hovoriť o zákone o sociálnom poistení, ktorý hovorí o prvom dôchodkovom pilieri, tak ten bol počas vašej vlády, to znamená, od zavedenia v roku 2004 do roku 2006 novelizovaný 15-krát. Pätnásťkrát novelizovaný za obdobie necelých dvoch rokov. Ak dnes ste povedali vetu, alebo včera ste povedali vetu, že je potrebné odložiť ideologické bariéry len preto, aby si každý presadzoval svoje záujmy za každú cenu, tak buďte chlap a postavte sa rovno k problému a poďme diskutovať o tom, čo je na nastavení dôchodkového systému dobré, čo je na ňom zlé, a ako sa s týmito problémami vysporiadame.
Vážené dámy, vážení páni, myslím, že toľko, pár krátkych poznámok k programovému vyhláseniu vlády. Myslím, že všetky podstatné veci, o ktorých sa budeme v tejto snemovni, myslím, že tvrdo hádať počas obdobiach štyroch rokov, budú pri každom zákone, ktorý bude predložený do parlamentu. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ja tu stále počúvam, že druhý pilier je nastavený zle. Ja by už rád počul argument, že čo je zlé na tom, že ľudia dostávajú na svoj účet peniaze? Že sú vďaka druhému pilieru každý mesiac bohatší o 9 %? Čo je na tom zle? Veď vy sa tvárite a vždy hovoríte, že ste sociálnodemokratická strana a vláda, ktorá robí všetko pre to, aby sa ľuďom žilo lepšie. Tak keď som ja nastavil systém, aby ľudia mali okrem svojej mzdy, na ktorú ťažko a tvrdo pracujú, ešte navyše zadarmo, bez toho, aby vynaložili čo len cent vlastných peňazí, ďalších 9 %, tak pre vás je to zlé. A vy navrhujete, aby sme im zobrali tie peniaze alebo aby sme im ich významne skrátili. Tak mi povedzte, čo je na tom sociálne? Čo je na tom sociálne-demokratické? Pričom všetko z hľadiska prepočtov a odhadov sa napĺňa presne tak, ako bolo plánované. Tie opakované nezmysly o tom, že sme čakali menej ľudí v systéme, že pôvodne to malo byť 4 %, to sú nezmysly. Alebo to sú vízie pána Magvašiho a pani Schmögnerovej, ktorá bola predtým a ktorá z hľadiska straníckej príslušnosti ste v úplne jednej partii, pokiaľ viem. Takže keď už chcete hovoriť stále, že je to zlé, tak chcem počuť, prečo je to pre ľudí zlé. Prečo je zlé to, že ľudia budú bohatší, keď budú odchádzať do dôchodku? Že nebudú odkázaní na nejaké úbohé, štátom len sľubmi zaručené, dôchodky, ktoré sa nebudú dať už za päť až desať rokov napĺňať. Že ľudí z prvého piliera čakajú výrazné redukcie, pretože demografia nepustí. Ani v Grécku si nemysleli, že sa budú škrtať dôchodky, ani v Portugalsku a stalo sa a stane sa to aj na Slovensku. Takže neničte to, čo je dobré.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Chcel by som nadviazať na pána kolegu Petráka, ktorý v prvej etape svojej rozpravy hovoril o verejnej správe a samospráve. Keďže už tri volebné obdobia pracujem v samospráve, tak som veľmi rád, že vláda našla odvahu a ide vytvárať novú štruktúru orgánov štátnej správy. Je to, bolo to veľmi potrebné a som aj veľmi rád, že bude jednotný štátny úrad, ktorý by mal zjednodušiť prístup občan - úrad. Aby naozaj, ak ide občan vybavovať niečo, aby vybavil svoju záležitosť pri jednotnom obslužnom mieste. Je to veľká pomoc pre obyčajných ľudí, ale aj pre bežných, aby si to náhodou politická strana Obyčajní ľudia nevzali na seba. Naozaj je to veľká pomoc a ešte by som spomenul spoločné obecné úradovne, ktoré podporuje vláda, aby boli vytvárané, je to tiež veľká pomoc pre samosprávu , pre obce, kde jeden odborník, dvaja budú môcť pomôcť odborne pre 20 - 30 obcí. A tiež je potrebné spomenúť, že je to vynikajúca vec, keď bude komplexný audit verejnej správy urobený. Pomôže to veľmi samospráve, lebo na samosprávu bolo prenesených nejakých 4,5 tisíca kompetencií, ale jedna tretina bez finančných zdrojov a tiež je vynikajúce, keď poradný orgán, ktorý chce vytvoriť vláda, že budú môcť tam mať zastúpenie aj ľudia zo samosprávy. To je naozaj nový pohľad na riešenie samosprávy. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo aj za faktické poznámky. Vážený pán kolega Kaník, ako oceňujem predovšetkým váš športový výkon, že ste opätovne stihli dobehnúť do rokovacej sály, ja len v tejto chvíli vás tu opätovne nevidím. Napriek tomu tá faktická poznámka bude smerovaná na vaše vystúpenie. Vy ste sa pýtali, čo je zlé na nadstavení dôchodkového systému? Nikto nespochybňuje, že ľudia si majú svojim spôsobom, sa majú starať o svoju starobu a majú sa pripravovať na ňu. Napríklad aj šetrením. To, čo je zlé na nadstavení dôchodkového systému je to, že produkuje dlh vo výške 1 % HDP každoročne a tento dlh v časoch krízy značne vyťažuje alebo zaťažuje štátny rozpočet a hospodárenie krajiny, predovšetkým v prípade prísnych kritérií, ktoré sú v podobe 3 % limitu na zadlženie. Toto je tá podstata. Druhý problém, ktorý tu ja osobne vidím, je, prečo by transformačné náklady dôchodkového systému mali opätovne znášať ľudia, ktorí počas svojho života mali relatívne nízke príjmy. Mnohí z nich tým, že sú starodôchodcovia majú dneska relatívne aj absolútne nízke dôchodky. Vytvorila sa tu nerovnosť tým, že vznikli novodôchodcovia v určitej dobe s nadpriemernými dôchodkami, ale tá podstata je v tom, že títo ľudia, ktorí celý život pracovali predovšetkým tí starodôchodcovia, opätovne sa hovorí, že radšej budeme meniť valorizáciu, aby bola nižšia valorizácia, nižšie výdavky. Prečo oni majú znášať dopady transformácie dôchodkového systému, keď celý život poctivo pracovali a mali by dôstojne dožiť svoju starobu. Toto je podstata toho problému, možno filozofická.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážení páni ministri, dámy a páni. Nechcem už dlho rozprávať, lebo k tej časti programového vyhlásenia vlády, ktorá sa venuje zdravotníctvu som už vystúpil, ale rád by som sa pozrel na programové vyhlásenie vlády teraz trošku z iného pohľadu. Na úvod chcem konštatovať, že z tohto programového vyhlásenia je zrejmé, že vláda nerozumie potrebám regiónov. Hovoril som o tom už pri téme zdravotníctva, že síce v programovom vyhlásení vlády sa hovorí o podpore štátnych univerzitných a fakultných nemocníc, ale nič sa tam nehovorí o podpore regionálneho zdravotníctva, že v programovom vyhlásení vlády chýba podpora projektu - platba za diagnózu, ktorý by reálne pomohol predovšetkým menším regionálnym nemocniciam. Zato tam nechýba deklarácia o dostavbe nemocnice Rázsochy, teda 20 rokov chátrajúceho, megalomanského developerského projektu, ktorý nevyrieši problémy slovenského zdravotníctva, iba vytroví dlhy, ktoré budú splácať všetci občania tejto krajiny. Ale to, že vláda nerozumie potrebám regiónov, je vidieť aj v časti, ktorá sa venuje doprave a dopravnej infraštruktúre. V programovom vyhlásení vlády som našiel vetu: "Vláda podporí projekt širokorozchodnej železničnej trate z Košíc do Bratislavy a Viedne za predpokladu jeho ekonomickej realizovateľnosti." O podpore výstavby širokorozchodnej trate z Košíc do Viedne hovoril aj pán premiér Fico vo svojom úvodnom vystúpení k programovému vyhláseniu vlády. Rád by som sa teda prizastavil a trošku okomentoval tento zámer vlády Slovenskej republiky.
V roku 2007 pri návšteve Moskvy premiér Fico a vtedajší premiér a terajší prezident Vladimír Putin našli spoločnú reč a obnovili myšlienku na výstavbu širokorozchodnej trate z Ruska a Ukrajiny cez Slovensko do Rakúska. Táto myšlienka mimochodom pochádza ešte z 90. rokov. V máji 2007 v Moskve bolo podpísané memorandum o výstavbe širokorozchodnej trate medzi vtedajším ministrom dopravy Ľubomírom Vážnym a prezidentom Rossijskych železných dorog Vladimírom Jakuninom. V novembri 2008 v Dobrej, to je na Slovensku pri Čiernej nad Tisou, bolo podpísané memorandum o vypracovaní štúdie efektívnosti výstavby novej širokorozchodnej trate znovu medzi Ľubomírom Vážnym a pánom Jakuninom. 18. februára 2009 prvá Ficová vláda vyslovila súhlas so vstupom do spoločného rakúsko-ukrajinsko-slovensko-ruského podniku, ktorého cieľom bude vytvárať ďalšie predpoklady na realizáciu projektu širokorozchodnej železnice cez územie Slovenskej republiky. Vklad Slovenskej republiky mal byť 1,5 milióna eur. Celková investícia a rád by som to teraz zvýraznil, celková investícia na výstavbu širokorozchodnej trate bola odhadovaná 4 miliardy eur a väčšinu tejto investície mala zaplatiť slovenská strana. SDKÚ - DS považovala v roku 2009 a považuje aj v súčasnosti celý projekt výstavby širokorozchodnej trate z Ukrajiny cez Slovensko do Rakúska za nezmyselný a škodiaci záujmom občanov Slovenska. Známe tvrdenia expremiéra a súčasného premiéra Róberta Fica a vtedajšieho ministra dopravy pána Vážneho, že 1 500 ľudí, ktorí pracujú na prekladiskových staniciach v Čiernej nad Tisou a v Dobrej neprídu o prácu, že to neohrozuje prepravu tovarov po slovenských železniciach pre Cargo, svedčia o tom, že alebo nie celkom rozumejú tejto problematike, alebo veľmi podceňujú dopad širokorozchodnej trate. Preto by som chcel uviesť tri - podľa môjho názoru - závažné argumenty proti výstavbe širokorozchodnej trate.
Po prvé. Cargo môže stratiť veľké objemy zákazok. Je nepravdepodobné, že ruský prepravca naloží tovar niekde vo Vladivostoku alebo v Číne a bude ho chcieť na našich hraniciach preložiť slovenskému dopravcovi, aby mu dal zarobiť. Tovar sa bude viesť priamo do Viedne.
Druhý dôležitý argument. Je ohrozených 1 500 pracovných miest na východe Slovenska. Je tu oprávnený strach 1 500 zamestnancov o stratu práce na prekladiskovej stanici Čierna nad Tisou ako aj na kontajnerovom prekladisku v Dobrej.
Tretí protiargument. Východné Slovensko má málo komparatívnych výhod. Ale keď nejakú komparatívnu výhodu má, tak je to to, že tam vedie širokorozchodná trať a tam aj končí. Skutočnosť, že priamo ku Košiciam vedie širokorozchodná trať, ktorá je priamo napojená na železnicu Ukrajiny a Ruska, boli dôvodom na vytvorenie projektu na výstavbu suchozemského prístavu - interportu pri Košiciach v lokalite Močiar. Ak má dôjsť k výstavbe takéhoto interportu vo Viedni, bude to znamenať stratu významu takéhoto projektu v Košiciach. Projekt výstavby širokorozchodnej trate z Košíc do Bratislavy s pokračovaním do Viedne reálne bude znamenať, že za peniaze slovenských občanov sa práca prenesie do Viedne. Bude znamenať odliv pracovných príležitostí z najchudobnejšieho regiónu Slovenska a myslím tým predovšetkým trojuholník Veľké Kapušany, Kráľovský Chlmec a Čierna nad Tisou. Choďte sa tam niekedy, dámy a páni, pozrieť, keď ste tam ešte neboli. Tento projekt bude vyháňať ľudí za prácou z východu do Bratislavy a do Rakúska a likviduje jednu z mála komparatívnych výhod východného Slovenska, teda logistickú základňu pre transport tovarov na osi západ - východ, východ - západ. Preto si dovoľujem niečo aj navrhnúť, ak už teda vláda je pripravená minúť toľko veľa peňazí, bezmála 4 miliardy eur na výstavbu takéhoto projektu, tak miesto nezmyselného projektu výstavby širokorozchodnej trate, ktorá berie ľuďom prácu na východe, radšej nech tieto peniaze použije na urýchlenú výstavbu rýchlostnej komunikácie R4, ktorá prepája celú os východného Slovenska. Ide o cestu Milhosť - Košice - Prešov - Vyšný Komárnik. Mnohé úseky tejto cesty sú pripravené na realizáciu na okamžité spustenie. Táto cesta bude riešiť napojenie východného Slovenska na európsky diaľničný systém a zvýši záujem investorov o východ. Som o tom presvedčený, že širokorozchodná trať prácu z východu zoberie. Rýchlostná cesta R4 prácu na východ donesie. Preto som proti výstavbe širokorozchodnej trate. Dámy a páni, ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Nuž, vážený pán poslanec, je zaujímavé sledovať, ako sa z odborníka na zdravotníctvo, ktorým nepochybne ste, za ktorého vás ja osobne považujem, stáva odborník na dopravu, železničnú dopravu a podobné veľké investície. Rozumiem istému lokálpatriotizmu vo vašom prednese, ale ja mám opačný názor. Širokorozchodná trať prácu na Slovensko a najmä na východné Slovensko presne do priestoru, ktorý ste popísali, prinesie. Už dnes majú mnohé firmy slovenské, spomeniem Tatravagónku alebo iné výrobné firmy predkontrakty na výrobu krytých železničných vagónov. Výstavba potrvá pomerne dlhý čas a bude na nej spotrebovaná, teda vyprodukovaná obrovská stavebná produkcia. Budú tam pracovať tisíce ľudí. Veď širokorozchodnú trať v takej dĺžke nepostavíte ani za rok, ani za dva. Myslím si, že tento projekt je dôležitý pre budúcnosť Slovenska a mali by sme ho podporiť. Dokonca bývalý podpredseda vlády a minister dopravy Ján Figeľ sa vyjadril, že projekt širokorozchodnej trate je projektom európskeho významu, a ani on vtedy nevylúčil, keď ste boli vo vláde, jeho napredovanie alebo jeho postup. Takže nerozumiem tomuto vášmu vystúpeniu a myslím si, že v takejto dôležitej téme a v takomto dôležitom projekte by sme sa mali spojiť naprieč politickým spektrom a podporiť výstavbu projektu, ktorý prinesie tisíce a tisíce pracovných miest. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Viete, ja som s kolegom tiež Novotným v zdravotníckom výbore, tak my sme takí experti, že my hovoríme k tej širokorozchodnej trati, ak to vidíte, súvisí a v ďalšom výbore som pre kontrolu SIS, veľmi úzko súvisí so zdravotníctvom, ale to len tak ako na okraj. Netreba tu byť nejakým expertom a odborníkom a ja som to však pred dvoma dňami nepodal takú podrobnú analýzu ako pán kolega tuná pred chvíľou, ale logickým uvažovaním človek naozaj logicky na to príde. Ja túto problematiku širokorozchodnej trate tiež vnímam ako čosi negatívne pre rozvoj regiónov. Máte to v tom programovom vyhlásení veľmi pekne ako napísané a zdôrazňované, ten rozvoj regiónov. Ale tých 1 500 pracovných miest, ktorých je tam na východnom Slovensku a v Čiernej na Tisou, bolo by dobré, aby sa to zachovalo. A je to obrovský rozdiel, lebo je to z dlhodobého hľadiska je to tam zachované. Aj keď budeme vyrábať, ja neviem, vagóny alebo čosi také a prinesie to krátkodobo aj nové pracovné miesta, čo bezpochyby áno, čo by bolo aj pri budovaní tejto trati, ale z hľadiska budúceho, čo sa týka pracovných miest a regionálnych ako pracovných miest, naopak, prídu mnohí ľudia o túto prácu a dlhodobo. Pretože Viedeň, pokiaľ viem, tak nie je na Slovensku a neriešime ako regionálnu politiku v susednom Rakúsku.
Čo sa týka ešte zdravotníctva, tak chcel som tiež to ako podporiť a naozaj myslieť ako na ten rozvoj ako práve tých regionálnych nemocníc a tie Rázsochy, ja som vo svojom príhovore to tam spomínal. Nemôže to tam byť na úkor iných nemocníc a zdravotníckych zariadení v rámci ako Slovenskej republiky, lebo pripomínam Slováci žijú aj na východe Slovenska. Poprosil by som, aby sme aj o ich dbali. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj kolegom, ktorí na mňa reagovali. Najprv by som odpovedal pánovi poslancovi Kolesíkovi, tejto téme sa venujem od roku 2008, keď začala rezonovať v slovenskej verejnosti, bol som opakovane aj na prekladiskovej stanici v Čiernej nad Tisou. Viem, že ma skôr vnímate ako človeka, ktorý sa venuje zdravotníctvu, lebo bol som predsedom výboru pre zdravotníctvo, ale zároveň som už dlhý čas regionálnym poslancom v košickej VÚC-ke a tam ma poznajú ako človeka, ktorý sa veľmi intenzívne venuje regionálnym problémom. A myslím si, že výstavba širokorozchodnej trate má vážny regionálny dopad presne pre východ Slovenska, kde je najväčšia nezamestnanosť a najväčší problém s pracovnými príležitosťami. Ja rozumiem tomu, čo vy hovoríte, že keď sa to bude stavať, tak bude práca. Ale keď sa to dostavia, tak práca odíde. Pretože tovar sa bude voziť do Viedne a nebude sa vykladať na východnom Slovensku. No tak vám ponúkam iný pohľad na tento problém, postavme R4 a práca príde na východné Slovensko aj pri výstavbe R4 aj po tej R4 aj k diaľnici aj prídu investície a žiadna potom neodíde zo Slovenska. Ja si uvedomujem, že tento projekt má medzinárodný dopad a nejdem teraz o tom špekulovať, či pozitívny, alebo negatívny pre Slovensko. Ale uvedomujem si aj to, že keď prídeme o hoci niekoľko stoviek pracovných príležitostí v trojuholníku Čierna nad Tisou - Veľké Kapušany - Kráľovský Chlmec, tí chlapi tam inú robotu nenájdu. Oni sa nebudú vedieť rekvalifikovať na nič, oni budú dlhodobo nezamestnanými, lebo tam iná robota nie je. Prosím, choďte sa tam pozrieť, aby ste videli, ako vyzerá Slovensko, že Slovensko nie je len Bratislava alebo Košice. Ďakujem pekne.