2. schôdza

Ja len veľmi pekne ďakujem pánovi premiérovi, oceňujeme to, vďaka.

Dobré ráno teda ešte raz prajem, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán premiér, vážená vláda, vážení kolegovia, dovoľte, aby som aj ja niečo povedal k programovému vyhláseniu vlády, a poviem aj, čo pán kolega Vašečka, ospravedlnenie sa prijíma, oceňujeme, že ste ho povedali.
Chcem povedať k programovému vyhláseniu teraz, lebo ja som v mojom vystúpení nehovoril o programovom vyhlásení, ja som vtedy hovoril o ospravedlnení za Slotu a nechcel som miešať dve veci dokopy, aby to znížilo takú určitú dôstojnosť, čo bola potrebná. K samotnému programovému vyhláseniu vystupujem až teraz, a teda chcem povedať zopár vecí, nechcem vás zdržiavať, tak dúfam, že to také nebude. Pristupoval som k nemu s rešpektom, predsa len 65 strán je 65 strán, poviem pravdu bez toho, aby ste ma mučili, neprečítal som to celé. Je to také zvláštne čítanie, ale z toho, čo som prečítal, dovoľte povedať nasledovné. Nasledovné:
Premiér, a už som to hovoril, veľmi dobre identifikuje, že na splnenie jeho diabolského plánu potrebuje rast, ale keď potrebuje rast, ja naozaj nerozumiem, prečo brzdí? Lebo ja to nechcem zaťažovať takou mojou mierne insitnou, ja som si toho vedomý, ekonómiou, obzvlášť po vystúpení takých odborníkov ako pán Kollár alebo po vystúpení pána Mikloša, ktorý sa po svojom vystúpení zrazil s druhým titanom teoretickej ekonómie, s premiérom pánom Ficom. Z pohľadu takej praktickej ekonómie, dovoľte mi povedať, ak potrebujete rast, nemôžete brzdiť, myslím, že je to v celku logické. Musíme mať taký motivovaný tím, musíte mať motivovanú spoločnosť, ktorú nič nevyrušuje a je pripravená, zase aby sme to s tou motiváciou neprehnali, ako na nejakom stretnutí Amway, že tu budeme vytlieskavať, teda až tak to nemyslím, hovorím o nejakej zdravej motivácii, ktorá je fakt potrebná, ak chcete rast.
Ak chcete naštartovať ekonomiku, musíte splniť jednu veľmi dôležitú podmienku, a to je byť spravodlivý a spravodlivý v tom, že najlepší vyhrá. To je mimoriadne dôležité, aby najlepší vyhral, ten, kto je najlepší, nech vyhrá, ten kto v ten daný moment nebol najlepší, nech má možnosť ísť ešte raz, a, samozrejme, v spoločnosti existujú slabí a nemohúci a tým zdravá spoločnosť dovolí a o nich sa postará a dovolí prežiť dôstojný život. Toto je mimoriadne dôležité, táto spravodlivosť a pokiaľ také prostredie nevytvoríte, tak to nenaštartujete. Pokiaľ nevytvoríte prostredie, v ktorom aj chlapec zo Smolníka alebo z Giraltoviec, a nemusí byť zrovna synom či smeráckeho funkcionárskeho, alebo SDKÚ-funkcionára, nedosiahne nijaký úspech. Takto krajinu bez tejto spravodlivosti nenaštartujete ani náhodou a ja s pýtam, ako chcete s tými dinosaurami, ktorí sa vracajú do verejných funkcií, takúto spravodlivosť a takéto nastavenie spoločnosti dosiahnuť? Ja som sa to už pýtal, spýtam sa to znova, je pre mňa dôležité. Prečo ste si nechali otráviť studňu? Prečo je odborník jediný odborník na hospodárstvo iba ten, čo prenajíma niekomu z Penty? Alebo ináč sa spýtam, neexistuje iný odborník na hospodárstvo, ktorý neprenajíma niečo Pente? Neexistuje iný odborník na zdravotníctvo, ktorý tam nerobil? Prečo ste, preboha, pán Richter, vyhodili tú pani z vášho ministerstva, ktorá pomohla niečo odhaliť. To bolo naozaj a dlho nebudem rozumieť.
Toto sú nebotyčné škody na spoločnosti, ktoré spôsobia to v konečnom dôsledku, že vy tým hlavný motor nenaštartujete. Nenaštartujete a tým pádom nesplníte váš diabolský plán, ktorý potrebuje rast. Možno sa mýlim, nevylučujem, možno pre túto krajinu to bude aj lepšie, ak sa mýlim, a niečo z toho, čo hovoríte, sa vám podarí. Ak by sa to potvrdilo, ja s tým problém nemám, ja sa ospravedlním, mne to myslím neublíži.
V programovom vyhlásení som identifikoval takú zaujímavú Radu pre solidaritu a rozvoj. Ja to identifikujem ako zaujímavý počin, však jedným dychom dodávam, že koľko ich bolo a ako skončili. Pred cca 20 rokmi som bol v Číne s delegáciou, ešte bol Mečiar, Ducký a kapitáni priemyslu pološtátnych a štátnych podnikov a my sme vtedy sprostredkovali stretnutie, sa to volalo že Rada na pomoc chudobným oblastiam Číny a keď prebiehalo zasadnutie v tejto, v tejto kancelárii tejto rady, to bolo také chudobné prostredie. A jeden z tých kapitánov z priemyslu sa tak pýtal, že a prečo je to také ošumtelé, vyšmatlané, a ten Číňan, ktorý to tam organizoval hovorí, však je to Rada pre pomoc chudobným oblastiam Číny, tu nemôže byť luxus. Znova, znie to logicky.
Aj táto rada SMER-u je zaujímavá, len ja sa pýtam, kto tam bude sedieť, kto tam bude reálne, ale reálne rozhodovať a kto tam bude solidárny? Všetci tí, teraz použijem taký výraz, "jastrabi", ktorí krúžia okolo SMER-u, tí budú tiež sedieť v tejto Rade na vyšmatlaných stoličkách a budú solidárni? Budú jastrabi z finančných skupín solidárni s ľuďmi z Hriňovej, z Revúcej, Rožňavy, Giraltoviec. Vy tomu veríte? Ja neviem, kto tu tomu verí, tá čínska Rada, čo koniec koncov to vidíme, mala výsledky. Ináč je to mimoriadne vplyvný orgán. Neviem, aké budú výsledky tejto smeráckej rady, som zvedavý a počkám si na "krotenie jastrabov", ktoré pre výsledky tejto rady je mimoriadne dôležité. Myslím si, že to bolo pri otvorení tejto schôdze, kde skladal sľub poslanec zo Smolníka, ja som bol minulý týždeň v Krásnohorskom Podhradí sa pozrieť, aká je tam situácia v tej rómskej osade, a vracal som sa takou polopoľnou cestou cez Uhornú, Smolník, som ani nevedel, že existuje Smolník, je to taký koniec sveta, je to taká tabuľa - že koniec sveta ešte hodinu autom - a tam je Smolník. To dúfam, že kolega, myslím, tu neni, že sa neurazí, ja som koniec-koncov zo zapadákova z Hornej Oravy a tuná kolega Poliačik, ktorý tu zrovna dneska neni, ma posielal dojiť ovce a variť baraní guláš, takže v tomto sme si podobní, ale čo chcem tým povedať? Chcem tým povedať za prvé, že slúži ku cti SMER-u, že má poslancov aj z takýchto oblastí. Naozaj obzvlášť od rôznych elitárskych spolkov typu SaS, ktoré sú bratislavskými spolkami, čiže toto slúži ku cti. Po prvé. Po druhé však treba povedať to, že som zvedavý a naozaj som zvedavý, ako dlho ľudia v Smolníku vydržia sa nechať zásobovať informáciami typu, ako obstarožná speváčka niekde spievala v nejakom luxusnom tatranskom hoteli a koľko tam stojí večera. Koľko vydržia s takou informáciou, ako dlho im bude stačiť informácia, či minister dopravy sa geluje iba ráno alebo aj poobede.
Ja neviem, je podľa mňa, príde čas, keď sa začnú pýtať, ak sa už nepýtajú a budú sa pýtať, silno a ofenzívne, že kedy príde robota do Gelnice, do Smolníka, do Prakoviec. V celku fandím tejto Rade pre solidaritu a rozvoj, som však skeptický, lebo mám naozaj pocit, že neustrážite jastrabov a myslím, pán kolega Mičovský mi povedal, dokonca jastrabi sa nedajú skrotiť.
Ja som avizoval, že ma vyrušuje v programovom vyhlásení taký neoboľševizmus, ktorý tam identifikujem. Ja som ho nazval kryptovaným a je naozaj ťažko ho priamo identifikovať i keď napríklad nedá sa povedať, že až dokonca až v preambule, strana č. 3, je napísané niečo v tomto zmysle. Hovorí sa, že stabilita vlády vyplýva z toho, že strana SMER má kvalifikáciu a schopnosti, a tie sú praxou overené. Ono mi to príde, vážení, také konštatovanie typu strana a vláda, strana vie, strana pozná, dobré ráno. Táto formulácia ma vyrušuje. Prisudzovanie takýchto vlastností niečomu takému ako politická strana je naozaj zvláštne a pre mňa človeka ctiaceho si demokraciu a princípy, hlboko vyrušujúci. Nechcem tu moc teoretizovať na tému boľševizmus, resp. neoboľševizmus, myslím, že odborníkov na túto tému je tu dosť, pán Blaha je tu prítomný, takže prípadne on tomu rozumie. Dokonca jeden poslanec, neviem či tu je, SMER-u to vo faktickej poznámke rozbalil naplno a hovoril o socialistickom chápaní a prístupe, ak sa nemýlim. To už bolo znova, takým by som povedal, že zlomovým bodom v tejto sále, čo sa tu hovorí. Neanalyzujem boľševizmus, ani z politologického hľadiska, ale tak ľudsky, tak ako ho trebárs aj na Orave ľudia chápali. Za boľševika bolo všetko naše, avšak iba niekto mohol všetko. Zákon bol na nich krátky a žiadne obmedzenie pre nich neexistovalo. Keď bolo treba strieľať z vrtuľníka, strieľalo sa, Babinský to zariadil. Ako sa však doba zmenila a ako je to za neoboľševika? Za neoboľševika je to trošku ináč. Iba niektorí môžu všetko a iba oni môžu povedať, že všetko je iba naše. Byť nad zákonom je absolútna samozrejmosť, strieľať z vrtuľníka je už málo sexi, už sú iné zábavky. Okolo SMER-u sú ľudia, ktorí toto všetko môžu, SMER teraz urobí hon, poľovačku na akože bohatých a na pomoc si privolá vzbudený spravodlivý hnev chudoby a pôjde po trojizbových bytoch. Iná skupina žralokov a jastrabov už bude v kategórii nedotknuteľných a len sa tak budú blahosklonne usmievať, a to mne, vážení, hlboko vadí. Vadí mi, že budeme musieť dokazovať, na ktorej strane Dunaja je parlament a keď už bude jasné, že parlament je na tejto strane Dunaja, tak potom bude treba dokazovať, že v ktorej budove. Ak sa pýtate, že ako to myslím, všimnite si, kde si vybudovali svoje sídla žraloci a jastrabi, v akom dohľade na parlament. Odkaz je jasný, o to, kde sa bude rozhodovať, o to sa bude bojovať. Vadí mi servilita politikov, vadí mi slabosť politikov, budem vyčkávať a sledovať, ako silno bude prebiehať dokazovanie si moci a kto bude obeťou. Moc chutí a absolútna moc chutí absolútne. Generáli ŠTB sa jej tak ľahko nevzdajú. Bude zaujímavé sledovať aj to, ako dlho spoločnosť bude ochotná pristúpiť na túto hru a keď už pochytáme, zdaníme, dodaníme, spoplatkujeme všetkých občanov zo strednej vrstvy, čo bude potom. Bude zaujímavé sledovať, či ľudia po tomto hone na strednú vrstvu sa budú ochotní uskromniť kvôli tomu, aby "žraloci a jastrabi" mali ešte väčšie "Audi centrá".
Poviem niečo aj o tvorivosti, ja som to hovoril, že je to úplne zbytočné, ale to mi nedá. Tvorivosť je kľúčové slovo tretieho tisícročia a na to, aby sme definovali, potrebujeme si definovať, čo je tvorivosť, tvorivosť nie je vytvorenie cukrovej polevy na koláč. Tvorivosť je schopnosť vytvoriť niečo nové, originál. Táto schopnosť je kľúčová v školstve, hospodárstve, kultúre. A kde sa v tom programovom vyhlásení nachádza? V hospodárstve sa nenachádza vôbec, v kultúre vôbec, to už treba hádam aj študovať, ako nedať do kultúry slovo tvorivosť, a iba v školstve v takej obligátnej vete sa nachádza, je to na úrovni takej povinnej jazdy. Summa summárom, summa somár... (Smiech.), summa summarum slovo tvorivosť je v dobrom kontexte v programovom vyhlásení iba raz, niekto povie - hlúposť, hlavne taký intelektuálny buldozér nepriestrelnou argumentáciou typu - čo tam tvorivosť, robotu treba. Nuž treba takýmto buldozérom povedať, že na to, aby ste dneska mali robotu, treba byť tvorivý a nájsť a vytvoriť túto robotu na základe toho, že ste tvorivý. Dovolil som si túto vsuvku, lebo pre mňa je slovo tvorivosť mimoriadne dôležitá.
Ku koncu dovoľte, aby som sa povenoval sociálne vylúčenému spoločenstvu alias rómsky problém ako jeden najväčší, ak nie z najväčších problémov v Slovenskej republike. Tento problém dostal mimoriadne dôstojné miesto v programovom vyhlásení, a to poslednú a predposlednú stranu. Na Slovensku máme 600 sociálne vylúčených spoločenstiev, časovaných bômb, ohnísk napätia, rizikových oblastí. Čo hovorí "programovka"? Dôstojne poslednú stranu dostal. Ja už som to tu včera citoval, nedá mi, aby som to nezacitoval tú skvostnú vetu z programového vyhlásenia ešte raz a pomaly, včera som ju povedal rýchlo: "Stratégie inklúzie marginalizovaných rómskych komunít bude realizovať najmä prostredníctvom lokálnych stratégií komplexného prístupu a lokálnych partnerstiev sociálnej inklúzie." Preboha, kto to napísal? Kto tomu rozumie? Pán Poliačik tu neni, ja som to včera hovoril, však tomu ani on nerozumie a mám pocit, že aj pán Kolesík radšej ide preč, tiež má s tým problém. (Smiech v sále.) Ten, kto to napísal, podľa mňa by mal odísť, lebo to sú také presne, to, čo je ten problém, to sú presne to, že sa takéto krasorečnenia dlhé roky vypisujú, nikto im nerozumie, keďže im nikto nerozumie, tak ostatní pre istotu nič nerobia, aby nič nepokazili a nevyzerali za blbých. Takto to, vážení, na Slovensku funguje. (Krátke prerušenie vystúpenia poslancom z pléna, ktorý priniesol rečníkovi fľašu kofoly.)
Som rád, že rušíme monopol kokakoly v tejto sále a teším sa, že tu ja som včera dal pepsikolu, kofola je možno naozaj vhodnejšia. (Ruch v sále.) A zatriasli ste s ňou?
Problém sa nerieši, tak vrátim sa k problému, pepsikola neni, je problém kokakola. Problém je rómsky problém, že takto sa nerieši... (Smiech v sále.), takto sa nerieši, iba narastá. To, čo som teraz čítal tú skvostnú vetu, skúste niekto ísť prečítať pánovi Dobrovodskému do Malaciek a počkajte, kam vás pošle. Problém sociálne vylúčených spoločenstiev, alias rómsky problém je jeden z najväčších, ak nie najväčší problém na Slovensku. Pre istotu to ešte zopakujem, keby niekto tomu nerozumel. Problém sociálne vylúčených spoločenstiev, pán premiér Fico, pán Dzurinda a otec vlasti Vladimír Mečiar, ktorý tu už chvalabohu nesedí, ale sedí iba na priedomí v Trenčianskych Tepliciach, spôsobili, že narástol do takýchto obludných rozmerov. Títo premiéri používali verejné zdroje, uplácali Rómov, aktivistov, kupovali si sociálny zmier. Problém však narástol tak, že sa už nedá schovať, už sa nedá uplatiť, už nezapcháte oči a uši starostom, už nezapcháte oči a uši rôznym aktivistom, organizáciám, aby sedeli ticho. Nenapcháte, lebo nemáte, a aj keby ste mali, tak ľudia sú už tak citliví, že to nebudú ochotní tolerovať. Nebudú ochotní tolerovať hlúpe riešenia a nesystémové kroky. Tam sú jednoduché otázky. Čo urobíte, kedy to urobíte, ako to urobíte, za čo to urobíte? Problém sociálne vylúčených spoločenstiev bude vašou nočnou morou a nedovolí vám spať. Doba sa zmenila, ja sám som mal...(Ruch v sále.), už nie veľa, asi tri strany, dobre, vydržíte? Môžem aj skončiť. Doba sa zmenila a ja sám som mal v mojich programových prioritách vetu: "Maternica nie je výrobný prostriedok." Keby som toto napísal pred desiatimi rokmi, tak niekoľko organizácií by podalo, neviem, aké žaloby na mňa za rasizmus a neviem, čo ešte všetko. Doba sa naozaj zmenila, nazeranie na problém sa naozaj zmenilo, to je šanca pre vás definovať, pomenovať. Dajte ľuďom niečo, čoho sa môžu chytiť. Ja sám osobne sa budem pýtať, pýtať, žiadať a žiadať: Robte niečo! Definujte úlohu štátu, koľko detí v rodine štát podporuje alebo má podporovať, dve deti, tri deti? Nebojte sa, a teraz fakt chcem mať toto ako výzvu, a zrušte tie diabolské peniaze, takzvané kočíkovné, zrušte kočíkovné! To bola vaša agenda, že ste pridali druhému, tretiemu dieťaťu kočíkovné, to sú diabolské peniaze a aj týmto krokom ste sa stali spoluzodpovedným za to, že maternica sa stala výrobným prostriedkom.
A nakoniec ešte poviem takú malú politologickú úvahu, premiéra nášho súčasného existujúceho môžte rozšúpať jak cibuľu a na konci posledné, čo zostane, bude heslo "sociálna úloha štátu". Táto teoretická výbava je veľmi dôležitá a slávi úspech v tejto krajine, avšak problém je, že je zlá. Musí dôjsť k zrážke koncepcií a kľúčový moment je ten, že iba zodpovedný štát dokáže byť sociálny. Otázka nestojí, či je zodpovednosť verzus sociálnosť, takto to nestojí. Je to jednoduché, lebo iba zodpovedný štát dokáže byť sociálny. Zodpovedný štát zabezpečuje úlohy štátu, bezpečnosť, zahraničná politika, obrana a, samozrejme, áno, aj sociálne úlohy štátu. Skôr či neskôr k tejto zrážke koncepcií dôjde. Keď budete viac sociálni ako zodpovední, nastanú problémy a vtedy začnú od SMER-u odchádzať zodpovední poslanci. Najskôr je potrebné definovať, kto je zodpovedný poslanec, nehovorme o všelijakých hochštapleroch, nehovorme o poslancoch typu Džupa, Kolesár alebo ako sa volali, nehovorme o ľuďoch, ktorí z večera do rána zmenia svoj názor, ani sa za to nehanbia. Títo džupovia, či jak sa volá, kolesárovci sú hanbou slovenského parlamentarizmu. Od nich by sa to malo učiť, že čoho je človek schopný. Hovorme o zodpovedných poslancoch. Ak smerovanie vlády bude zlé, tak títo zodpovední poslanci SMER-u by mali spozornieť. Ak smerovanie bude veľmi zlé a úplne mimo svojho programu, tak zodpovední poslanci SMER-u by mali začať hľadať alternatívu. Ak sa nič nebude diať a poslanci SMER-u budú pokojní a spokojní, tak sú dve možnosti: SMER si zodpovedne plní svoj program a nie je dôvod, alebo v SMER-e nie sú zodpovední poslanci. Na začiatku som povedal, že k programovému vyhláseniu vlády pristupujem s rešpektom, avšak nie až takým, aby som ho podporil, budem hlasovať proti programovému vyhláseniu vlády, v zásade je to jedno, lebo nás nepotrebujete. Hovorím to len preto, aby sa nezabudlo. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Myslel som si, že ten môj príspevok alebo moja faktická zanikne v spleti ďalších faktických, ale evidentne poslanci zo SMER-u dostali asi pravdepodobne príkaz na teba nereagovať. Bolo to možno trošku tvrdšie, ako som očakával, myslím si, že vo veľa veciach aj pravdivé, s jednou vecou však s tebou nesúhlasím, a to je nejaká tvoja výzva na zrušenie "kočíkovného" alebo, ako si povedal, diabolských peňazí. V situácii, kedy Slovensko má druhú najnižšiu natalitu v Európe, čiže druhú najnižšiu pôrodnosť a približne o tretinu nižšiu, ako je potrebná na prirodzenú reprodukciu vlastne obyvateľstva, si myslím, že mali by sme mali hľadať všetky možné cesty na to, aby sme podporili pôrodnosť na Slovensku, a viem, že existujú naozaj tisícky rodín, ktoré si nemôžu dovoliť mať dieťa a aj týchto relatívne málo peňazí, 833 eur myslím, že to je, alebo 25-tisíc korún v korunách im pomôže naštartovať nejak tú starostlivosť o to svoje dieťa. Nemyslím si, že toto je správna cesta, zrušiť ten príspevok.
Omnoho lepšie opatrenie by bolo, ak by sme tento príspevok rozložili na, vychádza to približne 5 príspevkov po 5-tisíc korún (alebo po 166 eur) a vyplácali by sme ten príspevok už pred pôrodom, lebo dnes, bohužiaľ, vyplácame matkám ten príspevok až po dožití tuším 21 dní, čo mi pripadá dosť cynické, ak teda matka sa snažila svoje dieťa donosiť, rozhodla sa ho donosiť, porodila ho a nakoniec jej dvojtýždňové dieťa umrie, tak my jej nedáme nič. Ak by sme vyplácali ten príspevok naozaj od povedzme štvrtého mesiaca v tej istej sume, mnoho matkám by to umožnilo sa rozhodnúť dieťa donosiť.

A už, už idem. Igor tak ty ako aj ja a myslím, že aj môžem tvrdiť, že všetci v tejto sále vieme, že dieťa je plodom lásky, tak by to malo zostať. Žiaľ, to kočíkovné sa stalo silne motivačným, čo tento základný princíp, nechcem povedať, že vždy, ale niekedy popiera a trošku znižuje. A to, čo si hovoril, je vec do diskusie, a to je vec, o ktorej treba diskutovať, možno len stačí otvoriť tú tému. Možno som to nazval expresívne, že diabolské peniaze, možno teda na tú tému diskutovať. Žiaľ, dá sa ľahko identifikovať to, že tieto peniaze spôsobujú problém, lebo sú pre niekoho silne motivačné, a motivačné preto, aby sa narodilo dieťa. Dieťa sa má narodiť, pretože ja neviem, to ani neviem povedať, prečo, veď to je úplne, to by sme mali všetci vedieť. Ako dieťa sa nemôže narodiť preto, že dostane kočíkovné. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pani podpredsedkyňa, páni ministri, kolegovia, kolegyne, zaujímavé, predrečníci hovorili o deťoch, ja by som začal s mojím synom najstarším, ktorý má štrnásť rokov. A prečo ho spomínam? On sa narodil v roku 1998, a to je rok, kedy sa začala stavať a realizovať prieskumná štôlňa pri tuneli Višňové - Dubná Skala. Ja som tak postupne, ako syn rástol a ako postupovali roky, dúfal, že keď dostane vodičský preukaz, tak bude môcť ísť tým tunelom. No dnes už viem, že nie, že už bude vodič a ešte stále ním nebude môcť ísť. Ja by som teraz chcel ako zástupca žilinského regiónu poprosiť a požiadať vládu, je tu pán minister dopravy, som veľmi rád, aby naozaj už neboli ďalšie prieťahy v realizácii súťaží a realizácii projektu a stavby tohto úseku diaľnice, takisto ako ďalších nadväzujúcich, pretože je to veľmi potrebné. Rozprával som sa aj so zástupcami regiónu, ktorí tu sedia, určite ma budú v tejto veci podporovať aj páni poslanci, ktorí sú zároveň primátormi Martina, Žiliny alebo pán Blanár, ktorý je predsedom Žilinského samosprávneho kraja. Je to veľmi dôležitá vec. Minule som sa vracal z východu po tom nešťastnom úseku Ružomberok - Žilina a bola presmerovaná doprava, stál tam vrtuľník na ceste, strašne veľa rôznych záchranných vozidiel. Vyhasli tam tri životy. Nie je to len otázka nejakých financií, projektov ale naozaj ľudských životov. Takže chcem týmto apelovať, aby aj tie peniaze, ktoré tam už boli vložené, to úsilie, tých štrnásť rokov, aby nevyšlo nazmar, aby znova nezačala nejaká koncepcia, ktorá to bude odkladať. Nežiadam viac peňazí, žiadam vás len, aby ste naozaj v tejto veci posunuli sa ďalej v nadväznosti to, čo vykonalo ministerstvo dopravy v poslednom období. Len tak krátko. Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán poslanec, ja vás chcem maximálne podporiť v tomto vašom vystúpení, ktoré ste mali, lebo naozaj situácia okolo Žiliny, diaľnice či D1, alebo potom diaľnice zo Žiliny na Kysuce - D3, prípadne na Českú republiku - D4, si už naozaj zaslúži, aby sa vyriešila. V Skalitom sú postavené piliere od roku 1997. Poliaci sa k nám ťahajú, Česi sa k nám ťahajú a my stojíme. Ja chcem len pripomenúť, že keď sme odovzdávali našu vládu, tak boli vysúťažené úseky až po Kysucké Nové Mesto alebo po Brodno, neviem presne, ale viem, že boli vysúťažené tieto úseky. Boli na to nachystané finančné prostriedky z eurofondov. Bohužiaľ, potom prišiel zámer pána Figeľa presunúť tieto peniaze na iné úseky a nestavia sa ani na východných úsekoch z týchto peňazí a nestavia sa ani diaľnica D3. Takže ja chcem spoločne s vami poprosiť pána ministra dopravy, aby sme túto diaľnicu na Berlín, lebo toto je naozaj diaľnica na Berlín, ak sa pozrieme na komunikačné tepny, tak v podstate od Ostravy je neprerušená diaľnica až do Berlína, medzi Ostravou a Kysucami je už veľa úsekov postavených diaľnic a chýba práve úsek Žilina - česká hranica alebo Žilina - poľská hranica, ktorý je projektovo pripravený, z väčšej časti sú pozemky vykúpené, takže myslím si, že je najvyšší čas, aby sme túto diaľnicu dostavali.

Ďakujem pánu poslancovi Podmanickému. Ja by som chcel povedať toľko, že naozaj vnímam, že poslanec je zástupca občanov, nie politických strán v prvom rade, a preto teda vítam to, že sa na tom zhodneme. Určite dala by sa spustiť diskusia o tom, či koncepcia, ktorá bola za pána ministra, myslím, že to bol pán minister Vážny za predchádzajúcej vašej vlády, alebo pána Figeľa, že ktorá je lepšia. Ja oceňujem aj to, čo vykonal pán Figeľ na poste ministra dopravy, ale chcem poprosiť, aby tie veci išli dopredu z toho dôvodu, že ľuďom je v zásade jedno, či sa to postavilo za toho ministra alebo onoho, ale je dôležité, aby tá vec bola zrealizovaná, a ďalšia vec, aby bola aj finančne únosná a perspektívna do budúcnosti, aby nezaťažovala Slovensko zbytočne nejakou hypotékou. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri a páni kolegovia, kolegyne, ja som si znovu prelistoval celý tento krásny plán a myslím to vážne, to slovo, je vážne dobrý. A hovoril som to aj prvýkrát. A keď tu rozprávame a máme možnosť sa k tomu vyjadriť, tak ja som sa minule opýtal, že ak dnes už to mám tak úplne jasné, že strácam, presne tak, že som tu nový, predstavu o tom, že načo to robíme. A myslím to vážne úprimne, páni a dámy, lebo zdá sa mi, že keď teda toto je parlamentné, vy ste nám dali možnosť sa vyjadriť k tomu programu, tak po všetkých týchto rozprávaniach mám úplné presvedčenie, že v našom parlamentnom systéme teda, je to fakticky asi to rečňové cvičenie. Tak mi to pripadá.
Som tu úplne nový a mám dojem, že zrejme to tak beží u nás od roku '90, že opozícia, teda tá vláda, ktorákoľvek teda vládne, predloží, čo chce, a to si aj schváli. Pretože fakticky by tu mala byť len malá zmena poradia. My by sme mali dostať váš program. Preto ja som vám povedal, že on je skvelý, minule, ale ja by som vám ho rád vrátil na dopracovanie, že vložte tam aj niečo z toho, čo aj ja chcem a ešte aj niektorí moji kolegovia, také dobré veci nejaké, ktoré by ste si povyberali, lebo vy máte vládu, a vložte to tam a potom ja môžem aj zahlasovať za trebárs, lebo teraz sa stráca význam toho, že my tu rozprávame. Lebo vy nás nemáte ako vypočuť, lebo už je to všetko na papieri, všetko je vytlačené, ja som presvedčený, že už je to schválené. Lebo skutočne ten parlamentarizmus by mal byť o tom, že vy nám predložíte ten plán, my môžme do toho povedať, že toto sa nám nezdá, toto sa nám zdá, toto je výborné, za toto vás chválime a zasa toto sa nám zdá, že je úplne zlé, a vy ako vládcovia, múdri vládcovia, by ste mali to najlepšie si z toho zobrať a povedať si, že super, že nám poradili a dáme to tam. A ja myslím, že toto by bola tá zdravšia spolupráca. Ale takto to nebeží a viac-menej je to aj taký pocit nátlaku, že už skončime s týmto rečňovaním, lebo dobre by bolo teda už spraviť to hlasovanie, tak zákon káže, je treba to mať sfúknuté. Ideme ďalej, koniec koncov tento víkend bolo dosť dobré to už osláviť, ale nevyšlo to, lebo predsa len by sme chceli povedať, že niektoré veci nie sú dobré, ale mnohé veci sú dobré a tie najdôležitejšie, najrozhodujúcejšie, ktoré tam sú podľa môjho názoru, a Slováci to čakajú, ľudia žijúci na Slovensku, je všetko, to čo ste tu napísali o práve.
Kolegovia, vy máte v rukách vládu, máte ju drvivo väčšinovú, čo je momentálne skvelé, a, prosím vás, keď tu píšete, že vrátime ľuďom nádej, nádej je skvelé slovo. Nádej dokáže ľudí držať aj zoči-voči smrti, aj zoči-voči všetkému zlému v živote a dokážu prekonať zlé veci. Nádej. Ste použili vynikajúce slovo, a to Slovensko potrebuje, nádej. A toto nie je rétorický výrok, toto je realita, Slovensko nádej chce vidieť zhmotnenú. Nádej, že žijú v spravodlivej a bezpečnej spoločnosti, kde sú občania nositeľmi humánnych a demokratických princípov vládnutia a rešpektuje sa zákonnosť a zásady právneho štátu. Priatelia, tieto dôležité výroky pán premiér používal, myslím, že ešte dávnejšie, roky dozadu, kedy nadchol Slovensko a mňa tiež a mnoho mojich priateľov, a ja si myslím, že aj vás. Pán Fico už hovoril o vymožiteľnosti práva pred niekoľkými rokmi. Ja si dovolím povedať, že mi je strašne ľúto, že ešte sa to nepodarilo do posledných dní vlády, ktorá padla. A predtým bola teda vláda SMER-u tiež v rukách. Ja by som len chcel povedať, že Slovensko to veľmi chce, potrebuje, očakáva a že my to potrebujeme dosiahnuť, a toto, prosím vás, urobte: "Vláda vytvorí podmienky na dôsledné rešpektovanie princípov právneho štátu, upevňovanie právnej istoty, vláda bude vytvárať podmienky na zamedzenie nekalých praktík na finančnom trhu zefektívnením regulácie spotrebiteľských úverov."
Priatelia, o práve tu máte mnoho vynikajúcich vecí. "Represívne orgány musia podstatne razantnejšie potláčať negatívne javy dlhodobo pretrvávajúce v spoločenskom a hospodárskom živote. Vláda navrhne legislatívne opatrenia, ktorými zvýši výpovednú hodnotu majetkových priznaní verejných funkcionárov." Nečakali sme to už dávno? Pretože, keď stále niekto bude môcť tvrdiť, že mu požičal bohatý strýčko z Nemecka, alebo niekto vyhral v TIPOS-e mnoho desiatok miliónov, tak my sa smejeme do očí chudákom. Mne volala jedna sestra z tých zdravotných sestier, ktoré mali mať zvýšený plat, a rozplakala sa mi do telefónu a povedala: "Braňo, keď som počula, že nám zvýšia o 150 eur, rozplakala som sa od šťastia, že niekto nás ocení." Je to žena na psychologickom alebo psychiatrickom oddelení, prepáčte, a povedala: "Vieš, jak ťažko pracujem, pracujem, Braňo? Vieš jak ťažko pracujem? To prvé som sa rozplakala od toho, že konečne ma niekto ocenil a druhé od jedu, že sme dodnes ešte ocenené neboli." A vzápätí sa dozvedela, že nebudú tie peniaze, lebo to nejako nevyšlo.
Pán bývalý minister, ja si vás vážim a nerozumiem všetkému tomu, kto, čo lepšie urobil v tom zdravotníctve, či vy, alebo ostatní, ale stačilo aspoň povedať, pán minister, že sestry prepáčte, nejak sa nám to tu zmotalo a ťažké to bolo, ale nevyšlo to. Pretože táto moja známa už s tými 150 eurami, priam plakala, jak potrebovala naložiť, ale nedostala ich. A vraj sme počuli, že to bolo len nejaké nedorozumenie v predpisoch alebo niekto niečo nedostal načas a proste to nestihol zadať nejaký príkaz, a tie ženy, ktoré nechávajú svoje deti, táto zhodou okolností ešte aj opustená nezodpovedným manželom, nedostala pár desiatok eur navyše. Keď som s ňou volal včera, tak mi hovorila: "Vieš, ten môj manžel neposlal mi tie peniaze načas, to výživné. A on si tak myslí, že dva-tri dni nevadí. Ale ja mám desať euro a ja si hovorím, vydržím do stredy. Vieš, ale keď jedna mi dobehne, maminka, potrebujem dve eurá do školy a druhá dve eurá do družiny, Braňo, mne tých šesť eur nebude stačiť." Viete, toto sa volá pocit hroznej nespravodlivosti v tých ľuďoch. A my toto nesmieme robiť, či sme vo vláde, alebo v opozícii, hocikde.
Dámy a páni, toto sa robiť nesmie a mne chýba na nás politikoch aspoň to ľútostivé slovo voči verejnosti. Vyjadrenie normálneho súcitu. Pretože aj keď to tie peniaze nepodarí sa im to dať, pretože to je niečo hrozne ťažké, a ja vaším ekonomickým prognózam tuná, ja všetkým vysvetľujem, ja tomu fakt nerozumiem, ja už som z toho magor. A ja si myslím, že takýto magori sú z toho obyčajní ľudia, pretože tu sa postaví jeden obrovský silný muž a povie, jak to je skvelé s tou ekonomikou, jak to bude alebo takto to je. A potom sa postaví druhý, zas to vysvetľuje, jak to nie je, tak ako ten prvý a dá tretí plán a štvrtý človek sa tu postaví a povie, že to má byť inak. A my obyčajní ľudia sme z toho zmätení. Ja nie som, vy mnohí sa tu zdá, sa mne, sa k tomu vy viete dobre vyjadriť. Ja nie, ja sa neviem, ale viem vám povedať, že tieto veci, páni a dámy, o tomto práve a právnosti, to je niečo, čo si zaslúži mnoho výkričníkov.
Ja vám chcem povedať a poprosiť vás, na 65 stranách je 640 sľubov, ja som ich všetky zrátal a tie sľuby sú také ako seriózne, ako vyzerajú, že to naozaj je dobré, a preto by to stálo za to podporiť, ale o tom práve hovoríte, že "prijmeme protikorupčné opatrenia, najmä sa zriadi trvalá telefónna linka, na ktorú bude možno oznámiť korupčné správanie sudcov a zamestnancov súdov" a tak ďalej a potom je to tu o prokurátoroch, potom sa tu hovorí, že sa "posilní ochrana oznamovateľov korupčného správania, a to aj prijatím nových, nových legislatívnych opatrení". Potom sa hovorí, že sa, ja to poviem svojimi slovami, zabráni úžere. Pretože marginalizované skupiny sa zadlžujú nebankovými subjektami, ktoré poskytujú úvery. Priatelia, ja som sa dozvedel, že až okolo 120 % ročne, ja si myslím, že to je na mašľu, sa povie po slovensky, pretože keď sa niekto takto zadlží, kvôli tomu, že nemá z čoho žiť a keď niekto musí s desiatimi eurami sa dohadovať s dcérkami, že nedám ti teraz tie dve eurá. Ja neviem, či máte takéto príbehy vy, lebo to by nás malo viesť k súcitu, ale ja viem, že to neviem ja vyriešiť, ja jej môžem poslať tých desať eur, lenže na mňa sa, odkedy som poslanec, od desiateho marca, predstavte si, už dvanásteho sa na mňa obrátil niekto, že aby som mu zaplatil nebankovku. A vzápätí sa na mňa obrátilo už asi okolo jedenásť ľudí, aby som niečo zaplatil, lebo som poslanec a mám na to. Viete, tak toto Slováci robia. Si myslia, že teda my, pretože tu už máme vysoký plat, teraz to máme zaplatiť a my tu nerobíme podľa názorov ľudí na Slovensku dosť. Oni si zrátali, že my 49 dní tu budeme sedieť. A ja neviem, kde sa zobrala táto legenda alebo táto reputácia poslancov.
Ale chcel by som vám povedať, priatelia, že my túto krajinu musíme pozdvihnúť. My ju musíme pozdvihnúť z tej podupanosti a zdrvenosti, v ktorej leží na zemi, pretože toto je naša domovina. A ja pociťujem ten pocit bezmocnosti, že my predsa všetci, pán Mičovský môže menovať, ja si myslím, že aj vy zo Smeru môžete menovať všelijaké prípady, kde sa miliónov ulialo, 38, 22, hocikoľko, len sa o miliónoch hovorí, mne to pripadá až nekonečne nenažrané, koľko všelijakých odmien sa musí kde dávať. Ja nerozumiem, prečo nie sme tak dôslední, aby sme voči tomuto reálne niečo robili.
A tak sa mi zdá, jak som tu minule povedal, že to je ako voda, to sa nedá uchopiť. Preto som vám povedal, že my tu nie sme jediní zvrchovaní vládcovia. Nad nami stojí ešte jeden a ten bude vyžadovať počet od človeka a tomu sa nedá vyhnúť pohľadom očí, že pozriem sa niekde inde. Boh si vyžiada naše skutky a prezrie naše úmysly a nebudeme môcť hovoriť, že ja som to nebol, to bol ten druhý, lebo takto sa to na Slovensku stále akoby hovorí, to boli tí predchádzajúci a to boli, zase niekto iný to bol.
Preto by som rád vedel, teda keď som už vyjadril, že mne sa zdá, že my nemáme možnosť sa k tomuto vyjadrovať, k tomuto programu vlastne, lebo keby sme najprv mali možnosť a potom by sa zjavilo to programové vyhlásenie vlády, bolo by to ďaleko zdravšie a možno by sme boli trošku ďalej v tomto európskom parlamentarizme ako ostatné krajiny. Viete, lebo takto je to naozaj o tom, že my si tliachame, vy predsa viete, čo chcete urobiť a máte všetko v rukách. Kto nás bude rešpektovať? A preto sa vás opýtam na túto vetu, ktorá je zasa krásna. Nejde o obyčajnú cyklickú alebo štrukturálnu krízu, v ktorej sme, tu, v Európe a na Slovensku. Ide o krízu hodnôt, cieľov spoločnosti, polarizácie sveta a globálnej spotreby a najpodstatnejšia vec je, že tu nie je napísané, akých hodnôt. Dámy a páni, pán premiér, veď to musíme zadefinovať, aby sme ich zmenili teda. Veď inak sa tu, my tu stále, jeden pán ekonóm, pán Košturiak povedal, že my sa len snažíme vyhnúť sa tomu, čo zlé sa tu deje s tou ekonomikou, namiesto toho, aby sme pochopili, nedávno v jednom rozhovore to hovoril, pochopili, že ide o obrovskú zmenu, na túto by sme sa mali pripraviť a vyťažiť z nej. Takže o krízu akých hodnôt?
A vzápätí v ďalšom odstavci na strane 30 je napísané, že štát musí eliminovať tieto negatívne vonkajšie a vnútorné javy. A toto čarovné slovo, štát, je znovu neuchopiteľné, ako tie korupčné aféry. Tie sa nedajú prichytiť pod krkom, nemáme nikoho, kto by za ne bol zodpovedný, nevieme prinútiť ani len teda vládnych predstaviteľov, poslancov, verejných činiteľov, aby zadefinovali svoje majetky a teda ukázali nám, že nemajú viac, lebo predpokladám, že potom to museli ukradnúť, ak len im niekto nepožičal z Nemecka, alebo nevyhrali z TIPOS-u, že nemajú viac, než si zarobili, takže ten štát a korupčné aféry sú nezachytiteľné pojmy, o ktoré sa my vlastne vôbec nevieme oprieť.
Dámy a páni, ja tvrdím, že toto je naša domovina, ktorú už nesmieme ničiť takýmto správaním, takýmto nesúcitom voči tomu normálnemu človeku žijúcemu na ulici, ktorý pracuje s 10 eurami a vychádza do pozajtra. My sa na tohto človeka musíme zamerať a jedine, keď my budeme dôslední v tom našom správaní sa, keď sa nám nebudú stávať, pán minister Richter, ja neviem, ako je to s tou celou aférou okolo diplomu, ale je to strašne trápne, že vôbec sa to deje, že tam tá škola skartovala tie diplomy, jak to celé je, to je tak niečo nepríjemné, že sa tu deje, lebo táto krajina, títo ľudia si povedia: "Fuj, ja nemám prečo podporovať túto krajinu." A viete, čo urobia? Neodovzdajú dane. Toto je reakcia normálneho človeka na všetky tieto, aj najmenšie aféry. Ja si ctím teraz a verejne vyhlasujem, že toto bolo úžasné, že pán Kaliňák dokázal nevymenovať, aj keď skvelého policajta, ako sa on vyjadruje o ňom, že teda asi je, ja ho nepoznám, tak asi je, keď to pán minister povedal, je veľký odborník a pozná ho, ale dokázal ho nevymenovať kvôli tej možnej, možnej korupčnej aférke, ktorú zrejme možno a možno teda nie, priatelia, ale Slovákom toto nestačí, aby sme mali vo vedení ľudí, ktorí všetci majú nejaký biľag na sebe alebo mnohí z nich. To je zlé. Pretože potom my nemáme byť na čo hrdí, a preto na Slovensku niet vlastenectva. My nevieme byť hrdí na túto krajinu, ktorej nechceme dávať ani svoje dane. My ich chceme nejako ukryť a použiť na svoje obohatenie alebo dokonca na niečo dobré.
Viete, čo? Ja som stretol tri typy ľudí. Jedného človeka, ktorý nemal problém sa mi priznať, že je zo zločineckého prostredia a je podnikateľ, z takého malého, stredného typu a on mi povie: "Pán Škripek, vy si myslíte, že ja chcem dať dane tomuto štátu? Cha, ja im to nedám." A on si kúpi lepšie auto a postaví krajší dom.
Ale stretol som človeka, kresťana, podnikateľa, veľmi úprimného človeka a on mi hovorí: "Braňo, ty si vážne myslíš, že by som mal tie svoje dane odovzdať? Veď mne sa zdá, že sú tak zle rozdelené, že ja im ich nechcem dať." Hovorím: "Vieš, ale takto to fungovať nebude." A on hovorí: "Vieš, čo urobím ja s tými daňami? Ja celý ten rozsah daní dám keš vlastnou rukou do detského domova, lebo ja ho chcem podporiť a zdá sa mi to lepšie a zmysluplnejšie."
A potom je to tretia skupina ľudí, ktorí nemajú žiadne kresťanské pozadie, ani zločinecké pozadie, je to normálny slušný človek bez ideológie, ako pán Chren to tu spomínal, a ani on, on mi povedal: "Ani ja nechcem dať dane štátu." Ja hovorím: "A čo chceš? Ľudia, však sa to tu zrúti." A on povedal: "Vieš, čo? Moja rodina radšej pôjde na lepšiu dovolenku."
Tak máme tri typy ľudí a všetci zhodne nechcú podporiť tento štát, lebo nemajú byť na čo hrdí, priatelia. A tá hrdosť, to nebude len o tom, že budeme hrdí na, neviem, čo si vymyslíme. My by sme mali byť hrdí na to, aké ideálne veci v tejto krajine existujú. To znamená, že my ich musíme pozdvihnúť zo zeme. To, čo sme tu podupali, hodnoty, ktoré tu sú, musia byť zdvihnuté, a to je na štátnikoch, to je na ľuďoch vo vláde. To je na vás, poslancoch, aby sme dokázali podnietiť ľudí k hodnotným veciam, k hodnotným prejavom. A k tomuto potrebujeme, aby sme tie pekné veci urobili, aj byť schopní dávať. Byť schopní k nezištnosti, k úcte, k súcitu, k podpore menších a núdznych, my musíme dokázať urobiť veci, ktoré sú hodnotné. Ak to nedokážeme, potom sa bude diať len to, že prekrútime pojmy a vyprázdnime slová.
Viete, keď hovorím teraz o tých divných aférkach, ktoré sa nedajú chytiť, pred krátkym časom a vlastne neviem, ako skončila tá nominácia muža, ktorého tu teraz nebudem menovať menom preto, aby neviem, čo sa nestalo zasa, tak došlo k tomu, že do vysokého miesta v štátnom podniku je vymenovaný muž, ktorý nesplnil zákonné podmienky a na druhej strane môžeme sa na to pozerať tak, že ich splnil. Čiže namiesto toho, aby bol dodržaný zákon a jeho podstata, bol zákon dodržaný len vo forme, vonkajšej forme, ale zjavne sme sa vyhli jeho obsahu.
Priatelia, na toto sa hovorí vyprázdňovanie slov. Vyprázdňovanie obsahu slov. A za toto sa dvíha hnev v ľuďoch a za toto budú brýzgať svojim zákonodarcom a svojim vládcom. Ale keď sa stane, že klamstvo sa akceptuje v tejto krajine či cez médiá, alebo tu, v parlamente, alebo medzi nami, sa proste budeme na seba usmievať a akceptovať klamstvo, priatelia, aj keď náš najvyšší predstaviteľ mohol obísť svoje vyjadrenie na adresu predchádzajúceho najvyššieho predstaviteľa tohto štátu a použiť hrubé, vulgárne slovo a do médií vysvetlí len malú prešmyčku jednej hlásky, že takto to bolo a nie takto a my sme to všetci nechali tak, keď tu nenastal morálny apel zo strany zákonodarcov, že: Pán prezident, toto sa nesmie, toto sa nehodí do úst predstaviteľa štátu, toto je hanbou, toto je škaredé, toto je amorálne, toto je neslušné, toto je otrasné. Tak ak nikto nepozdvihol morálne slovo a morálny ukazovák, tak celý národ povie: Je to tu na veľkú... a nič neslušné povedať nechcem. Je to tu proste o ničom.
Viete, preto nechcú platiť dane. Pán kolega Vašečka, budeš taký láskavý a dones mi ten prístroj, ktorý, no ako sa to volá, áno, to si prosím. Takže ja to teraz zakončím a ja som vás chcel vyzvať k tomu, aby sme urobili pre túto krajinu veci, ktoré sú hodnotové, priatelia, a také, ktoré nevyprázdňujú obsah slov.
Takže moje posolstvo pre ľudí v tejto krajine, ktorí nepotrebujú zvýrazňovať Boha, ako ja to potrebujem, je nenáboženské, ale pre veriacich je výzvou dôsledne dodržiavať učenie pána Ježiša Krista. A pre nás, ktorí v tejto krajine nepotrebujeme Boha a hovoríme, že Ježiš Kristus nám nič neznamená, nevadí, je to posolstvo o slušnosti, o spravodlivosti v tejto krajine a o rešpekte voči hodnotám. A tie hodnoty, ako sú dobro blížneho, súcit, pravda, demokracia, úcta, kvalita a môžem menovať ďalej, ja myslím, že sú nám spoločné. A tieto potrebujeme.
Takže záver je, snáď ešte k programovému vyhláseniu vlády jedna veta, ktorá je dlhá. Dámy a páni, rozpočet by mal byť vyvážený. Štátna pokladňa by sa mala znovu naplniť. Verejný dlh by sa mal znížiť, arogancia úradníctva by sa mala zmierniť a byť pod dozorom, pomoc cudzím krajinám by sa mala obmedziť, pokiaľ Slovensko nemá prísť na mizinu. Ľudia sa opäť musia naučiť pracovať namiesto toho, aby žili z verejnej podpory. A teraz namiesto slova Slovensko si doplňte Rím a sme v roku 55 pred naším letopočtom, pretože toto povedal Marcus Tullius Cicero v senáte v roku 55 pred naším letopočtom.
Dámy a páni, nech Boh žehná túto krajinu a my sa staňme ľudskejšími ľuďmi. Ďakujem vám. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Škripek, no počuli sme zaujímavý prejav a hlavne veľmi zaujímavý citát na záver. Konštatujete, ako niet peňazí na sestričky, 150 eur na mamičky, dve, tri eurá na obedy a tak ďalej. Chcel by som v tejto súvislosti spomenúť, že Slovensko teda je chudobnou krajinou, najnižšie mzdy v eurozóne máme, zároveň ale sa hráme na najväčších grandov a našim milým priateľom v Grécku ideme posielať najprv teda záruky a neskôr peniaze v podstate z pohľadu nejakej mamičky alebo sestričky v nepredstaviteľných sumách. Celé konsolidačné úsilie, ktoré musí táto vláda zvládnuť, je menšie, ako záruky, ktoré vystavíme Grékom na to, aby si oni mohli udržať vyšší životný štandard, i keď klesajúci, ale vyšší životný štandard, oveľa vyšší, ako máme my na Slovensku. Tak možno aj toto si treba uvedomiť a možno teda aj ctení kolegovia zo SMER-u, keď tu najbližšie budú hlasovať za trvalý euroval, čo je ďalšie zbedačovanie Slovenska, keď tu budú hlasovať so sklopenými ušami za a budú sa tváriť, akí sú hrozne dobrí Európania, možnože si, poslanec Škripek, spomenú na váš dnešný prejav a hlavne na ten záverečný citát. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Mňa zaujala jedna vec, ktorá sa mňa osobne týka alebo dotýka sa nielen mňa, ale 60-tisíc obyvateľov mesta Martin, kedy aj v programovom vyhlásení vlády a aj pán poslanec Škripek to spomínal, o právnej istote, ja naozaj úprimne prajem pánovi ministrovi spravodlivosti, aby sa mu podarilo v tomto volebnom období navodiť tento pocit, pocit právnej istoty, ktorý v súčasnosti absentuje, a ja vám môžem povedať aj konkrétny modelový príklad.
V meste Martin prebieha súdny spor od roku 2002, kde bola vyrobená fiktívna pohľadávka s cieľom útočiť na verejné financie. Pohľadávka bola vo výške 100 miliónov korún. Do dnešného dňa táto pohľadávka narástla na viac ako miliardu vtedajších slovenských korún a rozhodnutiami dvakrát Krajského súdu a trikrát Najvyššieho súdu sme tento spor vyhrali, čiže 60-tisíc občanov mesta Martin nadobudlo pocit právnej istoty, že nie sú ohrozené ich mestské financie, a tým pádom nehrozí nám nútená správa. A čo sa stalo? Dva dni pred uplynutím ročnej dovolacej lehoty generálna prokuratúra podala námietku a podala mimoriadny opravný prostriedok voči 5 rozhodnutiam nezávislých súdov a začala ochraňovať cyperskú spoločnosť, pretože fyzická osoba, ktorá na Slovensku zastupuje túto fiktívnu pohľadávku ju už prevekslovala na "offshorovú" spoločnosť na Cyprus a Generálna prokuratúra sa opierala o právny názor, že zastáva voči 60-tisíc občanom mesta Martin právo na mimoriadne dovolanie pre cyperskú spoločnosť. Takže ja dúfam, že sa podarí v tejto spoločnosti vylúčiť takéto fiktívne útoky na verejné financie a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)