2. schôdza

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podal návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky so žiadosťou o vyslovenie dôvery vláde (tlač 37): „Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. f) Ústavy Slovenskej republiky prerokovala Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky so žiadosťou o vyslovenie dôvery vláde, ktoré vláda predložila podľa článku 113 Ústavy Slovenskej republiky, A. schvaľuje Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, B. vyslovuje dôveru vláde Slovenskej republiky.“ Pán predseda, poprosím vás, dajte hlasovať.

Ďakujem, pán predseda. Dovoľte mi zvolať zasadnutie hospodárskeho výboru, teda výboru pre hospodárske záležitosti na zajtra, t. j. 16. mája o 8.30 hodine v zasadačke č. 183 na 1. poschodí. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predseda. Chcem upozorniť kolegov zo zahraničného výboru, že zasadnutie zahraničného výboru s jedným jediným bodom programu, ktorým sú stále delegácie, bude o 12.00 hodine v miestnosti č. 183. Ďakujem pekne.

Pán predseda Národnej rady, zlyhalo mi hlasovacie zariadenie, teraz som sa o tom dozvedel.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, chcem oznámiť, že došlo pri hlasovaní k zlyhaniu hlasovacieho zariadenia, nakoľko pri hlasovaní o programovom vyhlásení vlády som evidovaný v systéme ako neprítomný. Ja som jednoznačne hlasoval za programové vyhlásenie vlády. Ďakujem.

Takisto je zaujímavý fakt, že záznamové zariadenie nezaznamenalo moje hlasovanie proti vládnemu programu. Chcem v podstate dať do zápisnice, že som hlasoval teda proti vládnemu programu.

Ďakujem, pani predsedajúca. Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rozhodnutím Európskej rady, ktorým sa mení a dopĺňa článok 136 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v súvislosti s mechanizmom pre stabilitu pre členské štáty, ktorých menou je euro.
Navrhovaná revízia článku 136 Zmluvy o fungovaní Európskej únie má za cieľ predovšetkým explicitne potvrdiť možnosť členských štátov Európskej únie, ktorých menou je euro, vytvoriť permanentný mechanizmus pre stabilitu. Okrem toho ďalším dôvodom pre revíziu článku 136 zmluvy je aj záujem o elimináciu pochybností o zlučiteľnosti pomocí, ktoré boli poskytnuté v rámci iných mechanizmov v minulosti.
Dnes predkladané rozhodnutie bolo v súlade s čl. 48 ods. 6 Zmluvy o Európskej únii prijaté na zasadnutí Európskej rady v marci 2011.
Zúčastnení zástupcovia štátov tiež prevzali politický záväzok, že rozhodnutie nadobudne účinnosť k 1. januáru budúceho roku, roku 2013. Podmienkou pre nadobudnutie jeho účinnosti k uvedenému dátumu je však ukončenie vnútroštátnych schvaľovacích procesov v jednotlivých členských krajinách.
V tomto smere vlastným ukončením vnútroštátneho schvaľovacieho procesu do konca tohto roku Slovenská republika jednak naplní už zmienený politický záväzok, no rovnako vyšle pozitívny signál vo vzťahu k európskym partnerom o tom, že je korektným a zodpovedným členom Európskej únie.
Dôležitosť a naliehavosť schválenia predmetného článku 136 Zmluvy o fungovaní Európskej únie si veľmi dobre uvedomujú aj ostatné členské krajiny Európskej únie, len k 10. máju tohto roku potvrdilo ukončenie schvaľovacích procedúr šesť krajín, a to Dánsko, Francúzsko, Grécko, Maďarsko, Portugalsko a Slovinsko.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je nepochybné, že stabilita eura a eurozóny patrí medzi priority zahraničnej politiky Slovenskej republiky aj našich ekonomických záujmov. Vzhľadom na to a tiež s ohľadom na jednoznačnú proeurópsku orientáciu Slovenska si vás dovoľujem požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s Rozhodnutím Európskej rady ktorým sa mení a dopĺňa článok 136 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v súvislosti s mechanizmom pre stabilitu pre členské štáty, ktorých menou je euro, súhlas a tiež aby rozhodla, že toto rozhodnutie Európskej rady predstavuje medzinárodnú zmluvu podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Ďakujem.

Dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rozhodnutím Európskej rady, ktorým sa mení a dopĺňa článok 136 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v súvislosti s mechanizmom pre stabilitu pre členské štáty, ktorých menou je euro (tlač 27).
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení predpisov uvedenú správu výborov.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 24 z 18. apríla 2012 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rozhodnutím Európskej rady, ktorým sa mení a dopĺňa článok 136 o fungovaní Európskej únie v súvislosti s mechanizmom pre stabilitu pre členské štáty, ktorých menou je euro (tlač 27), týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uvedeným protokolom v stanovenom termíne.
Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rozhodnutím Európskej rady, ktorým sa mení a dopĺňa článok 136 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v súvislosti s mechanizmom pre stabilitu pre členské štáty, ktorých menou je euro (tlač 27), stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
K predmetnému návrhu zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská.
Odporúčali pre Národnú radu Slovenskej republiky s návrhom vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 6 z 3. mája 2012, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 5 z 2 mája 2012, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti uznesením č.4 z 3. mája 2012, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 4 z 3. mája 2012.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy nevyplynuli iné návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rozhodnutím Európskej rady, ktorým sa mení a dopĺňa článok 136 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v súvislosti s mechanizmom pre stabilitu pre členské štáty, ktorých menou je euro (tlač 27), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky s Rozhodnutím Európskej rady, ktorým sa mení a dopĺňa článok 136 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v súvislosti s mechanizmom pre stabilitu pre členské štáty, ktorých menou je euro (tlač 27), vysloviť súhlas a aby rozhodla, že Rozhodnutie Európskej rady, ktorým sa mení a dopĺňa článok 136 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v súvislosti s mechanizmom pre stabilitu pre členské štáty, ktorých je euro (tlač 27), je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Predmetná správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rozhodnutím Európskej rady, ktorým sa mení a dopĺňa článok 136 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v súvislosti s mechanizmom pre stabilitu pre členské štáty, ktorých menou je euro (tlač 27a), bola schválená uznesením gestorského výboru č. 11 z 3. mája 2012.
Výbor určuje poslanca Ladislava Kamenického za spoločného spravodajcu výborov, zároveň ho poveruje predložiť a predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som. Chcel by som vás požiadať o otvorenie rozpravy.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ctená dámy, vážení páni, pán minister, dovoľte mi, aby som za poslanecký klub SDKÚ – Demokratickej strany vyjadril naše stanovisko k tejto novele zákona, konkrétne k zmene článku 136. Ako vieme, je to pokračovanie zmien, ktoré sú potrebné pre vznik mechanizmu pre stabilitu eura, ako s tým už začala predchádzajúca vláda. Je preto pochopiteľné, že stanovisko SDKÚ – Demokratickej strany je konzistentné a bude podporovať túto zmenu, aj preto, pretože stabilita eura je v našom záujme. Je v záujme našich ľudí, aby sme ho stabilizovali, aby sme zlepšovali podmienky pre úspory našich občanov, pre ich pracovné miesta, pre ich príjmy.
Zároveň treba povedať, že vždy, keď je to možné okrem konštruktívneho prístupu aj Slovenska k Európe je dôležité, aby sme presadzovali naše slovenské záujmy. Dovoľte mi aj pri tejto príležitosti pripomenúť, že tomu tak bolo. A verím, že aj súčasná vláda si osvojí túto tradíciu. Bolo to minimálne v troch prípadoch za posledné obdobie. Ten prvý prípad bol vtedy, keď sa zmenil distribučný kľúč pre mechanizmus pre stabilitu eurozóny, pre tzv. trvalý euroval, keď sme išli s naším príspevkom z výške 0,99 na 0,82 %, čím sa ušetrili garancie vo výške 1,2 mld. eur. Ten druhý prípad bol vtedy, keď sa tvoril tzv. Pakt pre euro plus a slovenská strana dokázala presadiť do dokumentu zmienku o tom, že nepodporujeme harmonizáciu priamych daní ani jednotný vek odchodu do dôchodku vo všetkých krajinách, ale tento vek odchodu do dôchodku bude závisieť od priemernej výšky dožitia v každej krajine. V treťom prípade to bolo vtedy, keď sme v parlamente vydávali tzv. odôvodnené stanoviská a pripomienkovali jednotlivé európske nariadenia. Je dôležité, aby sme konštruktívne pristupovali k nariadeniam aj návrhom zmlúv, ale súčasne v rámci toho, že sme tímoví hráči, aby sme presadzovali aj naše stanoviská.
Samozrejme, mechanizmus pre stabilitu je dôležitý, ale vieme, že to nie je jediný všeliek. Nie je to všeliek aj preto, pretože potrebujeme urobiť predovšetkým úsporné opatrenia, štrukturálne reformy takmer v každej európskej krajine, nielen na Slovensku. Preto je dobré, že sme sa aj v tejto snemovni v minulom období dohodli na ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti. Preto je dobré, že sme podpísali za Slovensko fiškálnu dohodu. Ale ani to nestačí, nestačí len dodržiavať základné pravidlá, čo je tá povinná podmienka. Tou ďalšou podmienkou pre rast sú štrukturálne zmeny. A preto je tak dôležité aj to, čo je napísané v programovom vyhlásení vlády, o ktorom sme tretí týždeň jednali, a to, čo bude vykonávať nová vláda. Je dôležité, aby pre podporu rastu robila opatrenia také, ktoré rast budú podporovať a nie ktoré ho budú obmedzovať. Myslím si, že na túto tému bude ešte v tejto snemovni veľa priestoru.
Klub SDKÚ – Demokratickej strany bude vždy podporovať európske témy, bude vždy konštruktívne k nim pristupovať. A dovoľte mi v rámci podpory navrhovaného uznesenia, tak ako je uvedené aj v spoločnej správe, predložiť vám ešte jeden návrh uznesenia, pod ktorý sa podpísali okrem našich poslancov aj poslanci z klubu KDH, Obyčajných ľudí a nezávislých osobností a strany MOST – HÍD. Jedná sa o to, že máme záujem o tejto téme hovoriť aj naďalej. Som presvedčený, že aj táto téma sa vyvíja a je dôležité, aby sme hovorili tam, kde treba, aby sme hovorili v parlamente Slovenskej republiky o tom, ako sú používané peniaze našich občanov. Preto mi dovoľte predložiť vám na schválenie uznesenie Národnej rady, ktorým Národná rada Slovenskej republiky so zreteľom na maximálnu obozretnosť a z dôvodu ochrany finančných prostriedkov občanov Slovenskej republiky vzhľadom na nestabilnú a rýchlo sa meniacu politickú situáciu v eurozóne, predovšetkým v krajinách najviac zasiahnutých dlhovou krízou, žiada vládu Slovenskej republiky predložiť na schválenie v Národnej rade akúkoľvek finančnú pomoc z mechanizmov pre stabilitu eurozóny. Odôvodnenie je nasledovné. Vzhľadom na vývoj situácie v eurozóne je dôležité prerokovávať akúkoľvek finančnú pomoc v pléne Národnej rady. Chcem vás zároveň, dámy a páni, všetky poslankyne, všetkých poslancov, požiadať o podporu takto formulovaného uznesenia, pretože som presvedčený, že všetci máme záujem o aktuálne informácie aj o to, aby Národná rada sa vyjadrovala k tejto dôležitej téme. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega Štefanec, cením si vaše názory, ale vo veľa veciach sa aj zhodujeme, ale v tomto prípade sa nezhodujeme.
Tvrdíte, že vaša strana konala v záujme Slovenska a že sa podarilo vyjednať to zníženie podielu Slovenska z 0,99 na 0,824 %. Áno, to je pravda. V čl. 37 ods. 2 zmluvy o ESM sa naozaj takéto niečo nachádza. Takisto ale v odseku 1 a v odseku 3 toho istého článku sa nachádza, že táto výnimka bude pre Slovensko platiť iba 12 rokov. Od zavedenia eura tri roky prešli. Čiže ešte deväť rokov budeme mať výnimku, že budeme platiť menej. Ale kto si prečíta čl. 11 ods. 3 písm. b) zmluvy o ESM, sa dozvie, že potom budeme musieť spätne všetky záruky doplatiť. A preto nevyjednali ste vôbec nič a neušetrili ste Slovensku vôbec nič a bolo by dobré v tomto bode verejnosť nezavádzať.
No a keď sa už hráte na obhajcov slovenských záujmov. Dňa 1. júla tu na pôde Národnej rady Ivan Mikloš deklaroval, že Slovensko bude platiť v rámci druhého balíka Grécku 350 mil. eur. Bolo to 21. júla minulého roku 800 mil., v októbri minulého roku 1,15 mld. a nakoniec skutočne sa zaviazli platiť 1,3 mld. na grécke pôžičky, 1,3 mld. je viacej, ako táto vláda musí ušetriť. A toto považujem za hrubé, masívne poškodenie slovenských záujmov. A nie sú to len nejaké zmluvy a záruky a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)