2. schôdza

Ďakujem. Pán poslanec Štefanec, chcel som iba doplniť k vášmu vystúpeniu to, že za poslanecký klub Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti chceme vyjadriť vlastne podporu, ktorú sme aj prejavili podpisom pod váš návrh, keďže sa tento bod a toto doplnenie stalo pre mnohých z poslaneckého klubu tým bodom, aby mohli nejakým spôsobom pristúpiť k tomu, aby mohli súhlasiť s predkladaným uznesením. Chcem vám povedať, že na základe tejto zmeny si vieme predstaviť podporu a niektorí si vedia predstaviť podporu, ak bude táto vec schválená. Takže ďakujem za predloženie a možnosť sa zúčastniť toho. Podporíme váš doplnok k danému uzneseniu. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ďakujem aj kolegom za faktické.
Pán poslanec Viskupič, osobitne si cením podporu vašu aj vášho klubu. Ja si myslím, že je to dobrý začiatok spolupráce aj v opozícii, keď sa vieme zhodnúť na veciach. A ja verím, že táto dohoda naprieč politickým spektrom má šancu na úspech aj medzi opozičnými poslancami, medzi každým poslancom a poslankyňou, ktorí majú záujem hovoriť na danú tému práve tam, kde to má byť, a to je v pléne Národnej rady.
Pánu poslancovi Sulíkovi chcem povedať ešte raz, že si stojím za tým, čo som povedal, že bývalá vláda, konkrétne pán minister Mikloš vyjednal úsporu garancie vo výške 1,2 mld. eur, že je to na dobu určitú, dvanásť rokov, áno, to je pravda, veď s tým sa on ani my sme sa nikdy netajili. My sme sa s tým nikdy netajili. Ten základný rozdiel, ale ktorý si musíme uvedomiť, je, že, samozrejme, platí už aj fiškálna dohoda. Platí fiškálna dohoda, teda pravdepodobnosť použitia v budúcnosti garancie určite nižšia, ako sa tomu dialo v rokoch minulých a trebárs ako sa to deje v súčasnosti. Takže, samozrejme, to, čo som povedal, je pravda. A vždy si môžeme na túto tému vymieňať názory. Viem, že máte záujem o túto tému. A vzhľadom na to, že ste sa tak vyjadrili aj teraz, ja očakávam práve podporu nášho návrhu, pretože náš návrh hovorí len a len o tom, že chceme o tejto téme a o každom použití prostriedkov zo stabilizačného mechanizmu hovoriť v Národnej rade. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte, aby som k prerokovávanej problematike uviedol nasledovné.
Najprv k tomu, čo hovoril pán kolega Štefanec z poslaneckého klubu SDKÚ – DS, ak si tak pochvalne zhodnotil tú podporu klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností a označil to za dobrý začiatok. Ja mám skutočne vážne ale obavy, že tento dobrý začiatok bude mať možno v dohľadnej dobe zlý koniec. A poviem, prečo ich mám.
Najskôr chcem skonštatovať, že európski lídri sú skutočne vystrašení výsledkami parlamentných volieb v Grécku. Tie dopadli tak, že mierne navrch majú strany, ktoré odmietajú ďalej pokračovať v úsporných opatreniach, ktoré odmietajú naďalej podporovať program, ktorý im naordinovala trojka: Európska centrálna banka, Medzinárodný menový fond a Európska komisia. S vysokou mierou pravdepodobnosti budeme svedkami zopakovania gréckych parlamentných volieb. Nechcem nič prebiehať, nechcem nič prejudikovať a nepatrí sa vyjadrovať vôbec k vnútorným záležitostiam inej krajiny. Preto hovorím podmieňujúcim spôsobom, že s vysokou mierou pravdepodobnosti sa grécke voľby zopakujú. Ak sa toto stane a zvíťazia strany, ako som už hovoril, ktoré odmietajú pokračovať v úsporných opatrenia a v reformách, priamym následkom bude vystúpenie Grécka z eurozóny. A teraz nechcem špekulovať o procedurálnej stránke veci, že zdá sa, že ani po právnej stránke maastrichtské dohody neumožňujú vystúpenie a nepoznajú paragraf vystúpenia z eurozóny, to znamená, že Gréci by najskôr museli vystúpiť z Európskej únie a potom následne by mohli vystúpiť z eurozóny. Ale nechcem ísť do týchto debát, nech sa im venujú právnici. Ja nie som právnik. Ale finančný svet hodnotí vystúpenie Grécka z eurozóny 75-percentnou mierou pravdepodobnosti. Vyjadrujú sa k tomu mnohé relevantné svetové banky. Napr. toto číselko, že tá pravdepodobnosť je na úrovni 75 %, uviedli analytici Citigroup. Poznáme aj vyjadrenia napr. ministra financií Nemeckej spolkovej republiky, ktorý povedal, pán Wolfgang Schäuble, že nemecká vláda sa musí pripraviť na alternatívu vystúpenia Grécka z eurozóny. Skutočne, situácia je vážna a každým dňom a každým týždňom naberá na obrátkach.
V tejto súvislosti mi dovoľte pripomenúť, že takmer presne pred rokom, bolo to 1. júla 2011, sme sa pokúsili tu v tejto snemovni obmedziť mandát vtedajšiemu ministrovi financií Ivanovi Miklošovi na rokovania o poskytnutí druhého záchranného balíka pre Grécko z eurovalu vo výške 130 mld. eur. A ja len pripomeniem cteným dámam a pánom, pretože mnohých z vás som videl sedieť tu v tejto miestnosti aj v júli roku 2011, že sme vtedy diskutovali o piatich kľúčových podmienkach.
Prvá podmienka bola silná účasť súkromného sektora, podčiarkujem, áno, priznávam, že sme navrhovali silnú účasť súkromného sektora v takej miere, ktorá by po prvé umožnila Grékom sa jedného dňa vrátiť na finančné trhy a refinancovať sa štandardnými metódami, teda umiestňovaním svojich dlhopisov na finančných trhoch, a súčasne do takej miery tá účasť súkromného sektora, to hovorím pre tých z vás, ktorí sa touto nepochybne zložitou témou nezapodievajú, ide v princípe o odpustenie časti dlhov súkromných investorov Grécku, tak by mala byť, aby to v konečnom dôsledku znamenalo riadený bankrot Grécka. A Grécko dnes v bankrote de facto je, len si to nechce nikto z nás priznať. Bol to minister financií Mikloš, ktorý v takých neoficiálnych diskusiách rád hovorieval o tom, že slovíčko bankruptcy alebo v slovenčine bankrot nemá nikto z bruselských úradníkov rád. A preto je takmer nemožné velebiť toto slovo. Ešte pred pár týždňami, pred pár mesiacmi nebolo možné takéto slovo (bankrot) použiť na úrovni bruselských vyjednávačov. A preto jedného dňa ktosi múdry prišiel a vymyslel slovíčko PSI (private sector involvement alebo účasť súkromného sektora), prosím vás, nedajte sa nikto pomýliť, to je to isté ako bankrot. Len slovo bankrot je nepopulárne. Ľudia, ktorých prípadne jadrovou témou je ekonómia, sa zapodievajú inými témami, bezpochyby dôležitými, tak chcem len pripomenúť, že bankrot je úplne prirodzenou súčasťou akéhokoľvek subjektu , ktorý sa pohybuje v reálnej ekonomike, v reálnom svete, či je to rodina, poznáme prípady bankrotu rodín alebo privátnych osôb, poznáme prípady, keď bankrotujú firmy, a poznáme aj prípady bankrotu štátov, len, opakujem ešte raz, eurosocialisti takýto pojem nemali radi a nikdy ho do svojho slovníka nezaviedli.
Druhou podmienkou, ktorú sme tuto podrobne prediskutovali, myslím, že tá diskusia vtedy trvala tri alebo štyri dni, sme definovali podmienku kolaterálu, to znamená, aby Gréci odložili svoj dlh voči eurovalu zábezpekou, presne takou istou zábezpekou, akú poznajú tí z vás, ktorí majú obyčajný hypotekárny úver v banke. Tak tiež vám tá banka neposkytne peniaze na základe bianko šeku, ale si zriadi záložné právo spravidla na predmet tej hypotéky, teda na byt, ktorý ste si za uvedenú hypotéku kúpili. Boli tu rôzne návrhy, a tu musím objektívne priznať, že s jedným takým v tej dobe prišiel aj kolega Kaník z poslaneckého klubu SDKÚ – DS, potvrdí to aj bývalý minister zahraničných vecí pán Dzurinda, keď sme diskutovali na tému zriadenia nadnárodného majetkového holdingu, do ktorého by Gréci vložili svoje aktíva, či už sú to účasti v štátnych podnikoch alebo štátne finančné aktíva, alebo menové rezervy, zlaté tehly a prúty, svoj majetok s tým, že v prípade, že Grécko nebude schopné splácať svoje záväzky voči eurovalu, veritelia na tento majetok siahnu. To znamená, že kolaterál sa uplatní. To znamená, že záložné právo sa zrealizuje presne tak, ako hocikomu z vás, kto má spomínanú hypotekárnu pôžičku z banky a jedného dňa či už zo subjektívnych alebo objektívnych príčin sa stane insolventným, tak banka ten majetok predá.
Treťou podmienkou, ktorú sme tu prediskutovali intenzívne v lete v snahe obmedziť mandát ministra financií Mikloša, bol záväzok privatizácie. Záväzok privatizácie je taký, aby Grécko v nasledujúcich rokoch predalo tú časť štátneho majetku, a upozorňujem, že Grécko je jednou z najbohatších vlád v eurozóne, teraz nemám na mysli absolútne čísla, hovorím o štrukturálnom podiele štátneho a súkromného majetku, ktorý sa podieľa na tvorbe HDP v Grécku. To znamená, stále obrovská časť majetku sa nachádza v štátnych rukách. Podotýkam, že sa nikdy neplnil plán privatizácie, plán privatizácie, ktorý podpísali Gréci spolu so spomínanou trojkou, teda Medzinárodným menovým fondom, Európskou komisiou a Európskou centrálnou bankou. A ten privatizačný plán sa neplnil nikdy ani v čase dohodnutých míľnikoch časových a neplnil sa nikdy ani vo finančnom objeme. To znamená, pokiaľ ide o výťažok z predaja privatizovaného majetku, dokonca v týchto dňoch prenikajú správy, že privatizácia v Grécku bola zastavená úplne.
Štvrtou podmienkou, ktorú sme prediskutovali, bol tzv. cross party agreement, alebo dohoda, ku ktorej by pristúpili, podčiarkujem, všetky relevantné grécke politické strany tak, aby po parlamentných voľbách v Grécku naďalej niesli na sebe písomný silný vymožiteľný záväzok pokračovania v úsporných programoch a v napĺňaní toho memoranda, ku ktorému sa prihlásili v dobe, keď získavali spomínanú pôžičku z eurovalu. Takto cross party agreement nikdy do dnešného dňa nevznikol. Ak by totižto takáto zmluva existovala a bola vymožiteľnou, tak by sa nemohlo stať, že po parlamentných voľbách v Grécku, ako som spomínal v úvode môjho vystúpenia, majú navrch strany, ktoré odmietajú pokračovať v úsporných programoch.
A nakoniec tou podmienkou, ktorú sme uvádzali, bola účasť Medzinárodného menového fondu v takej miere, v akej sa Medzinárodný menový fond podieľa na všetkých záchranných stabilizačných finančných schémach v eurozóne. Tu by som chcel povedať, že naša snaha o obmedzenie mandátu vtedajšieho ministra financií Mikloša bola márna. Náš návrh stanoviska k predmetnej problematike podporili tridsiati piati poslanci. Všetci poslanci strany SMER – sociálna demokracia nehlasovali. Áno, svojím spôsobom niekto tomu hovorí, že nemá názor, niekto iný tomu hovorí alibizmus, ale nevyjadrili žiaden názor, ani za, ani proti, ani sa nezdržali hlasovania. Jednoducho o tak závažnej téme nehlasovali. No a poslanecké kluby SDKÚ – DS, Kresťanskodemokratického hnutia a strany MOST – HÍD až na malé výnimky sa hlasovania zdržali. Teda tento náš návrh nepodporili. V tej dobe ho podporovali, áno, aj štyria z neskorších Obyčajných ľudí v našom klube, komplet celý klub SaS, štyria vtedajší poslanci z OKS a, myslím, pár jednotlivcov z SNS. Prečo to hovorím? Dňa 16. júna po tom, čo tento náš návrh nebol úspešný v uplynulom roku, som na jednom serveri napísal, že naši vyjednávači by mali ísť do Bruselu so silným mandátom nášho parlamentu, ktorý by aj im samotným vytváral isté krytie, a aktiváciu finančných prostriedkov z eurovalu pre Grécko, totiž do dnešného dňa platí tento stav, môže podpísať v mene Slovenskej republiky aj vyšší štátny úradník. Donedávna to bol pán Bruncko, myslím, teraz, pán minister ma iste opraví, ak sa mýlim, je to novovymenovaný štátny tajomník na ministerstve financií. Ja sa teda pýtam, dokedy budeme všetci mĺkvo akceptovať takýto stav, keď vyšší štátny úradník akokoľvek s mandátom ministra financií robí právne akty v organizácii, ktorá sa volá EFSF European Financial Stability Facility (Európsky finančný stabilizačný nástroj), o maličkú chvíľu to bude v ESM, to znamená, v tom trvalom eurovale budú podpisovať miliardové záväzky v mene Slovenskej republiky. Prosím vás pekne, už socialista na čele Európskeho parlamentu pán Schulz povedal, že vzniká, a to už je čo povedať, na úrovni eurozóny a Európskej únie veľmi nebezpečná situácia takzvaných bezparlamentných zón, citujem predsedu Európskeho parlamentu, vznikajú tu bezparlamentné zóny, sme svedkami stavu, ktorý sa nazýva samitizácia, donedávna to bol merkozy, keď lídri dvoch krajín v Európskej únii spravidla mali hotové riešenia a potom následne formálne prebiehali akty pristupovania k tomuto politickému záväzku, no a teraz jeden z tejto dvojice, z toho dvojzáprahu sa nám vymenil a tomu novému dvojzáprahu sa hovorí pán Hollande, takže merkland alebo nejako tak.
No takže teraz celkom vážne naspäť k tému. Vznikajú nám tu mimoparlamentné zóny. A preto ja na jednej strane vítam, čo predniesol vo svojom vystúpení pán poslanec Štefanec, spomínané stanovisko, aby o použití akýchkoľvek finančných prostriedkov zo stabilizačných mechanizmov rokovalo plénum Národnej rady Slovenskej republiky. Ale chcem vás sklamať, pán poslanec Štefanec, ten váš návrh uznesenia je skutočne amatérsky, zlý, a slabý. A zdôvodním vám to, aby to neostalo v polohe takýchto nežných úsmevov. Ide naozaj o veľa, ide o miliardy eur, keď by úsmevy mali ísť bokom. Smejme sa vtedy, keď Slovensko vyhráva na majstrovstvách sveta v hokeji, ale keď sa bavíme o miliardách peňazí slovenských platcov daní, tak, poprosím, správajme sa úplne s plnou vážnosťou. No tak včera mi kolega Kaník zaslal návrh textu uvedeného stanoviska, ku ktorému sa tak vehementne prihlásili ďalšie kluby, KDH, Obyčajných ľudí a strany MOST – HÍD. V tomto texte sa ešte hovorí o tom, pán kolega Kaník, že Národná rada Slovenskej republiky zaväzuje vládu Slovenskej republiky prerokovávať použitie finančných prostriedkov zo stabilizačných mechanizmov v pléne Národnej rady. Prosím vás pekne, v texte návrhu uznesenia alebo stanoviska, ktoré máme všetci v laviciach, už slovíčko zaväzuje sa nahrádza slovíčkom žiada. Opravte ma, ak sa mýlim, predpokladám, že ten text ste obdržali všetci a máte ho vo svojich laviciach. To znamená, Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu, aby... a tak ďalej, nebudem sa znova opakovať. Chcem sa vás opýtať, páni kolegovia z SDKÚ – DS, čo urobíte v prípade, že sa rozhodne rada guvernérov trvalého eurovalu, že jedného dňa takto navýši základné imanie, pretože euroval bude inkasovať straty. Aby sa dodržala kvóta alebo pomer medzi základným imaním a objemom aktív, ktoré euroval emituje, potrebuje doplniť základné imanie, alebo jednoducho budú zinkasované straty, opäť sa musí zdvihnúť základné imanie. Čo urobíte vtedy? Na tento stav váš návrh uznesenia vôbec nemyslí. A každý z vás, kto by prečítal zmluvu o Európskom stabilizačnom mechanizme, tak mi dá za pravdu, že do siedmich dní po výzve je povinná každá členská krajina, ktorá ratifikovala takúto zmluvu, my by sme ju mali ratifikovať na budúcej schôdzi, pán minister, predpokladám, dopredu avizujem, že klub SaS nepodporí pristúpenie Slovenskej republiky k trvalému eurovalu, v ľubovoľnej výške, podčiarkujem, sumu prostriedkov, ktorá bude v uvedenej výzve na doplnenie kapitálu, zaplatiť, a teraz to podčiarkujem stokrát, v hotovosti do Bruselu. Na tento moment prednesený návrh stanoviska, ktorý vám pred chvíľočkou predniesol kolega Štefanec z SDKÚ – DS, nepamätá. Hovorí len o použití finančných prostriedkov z eurovalu.
Dovoľte mi ešte, aby som na chvíľočku sa zastavil pri udalostiach, ktoré nasledovali krátko po návrate vtedajšej premiérky Radičovej zo samitu, kde sa práve rozhodlo o spomínanej úverovej linke z eurovalu pre Grécko. Vtedy pani premiérka povedala, citujem, že tie peniaze im nepomohli, absolútne im nepomohli, všetci to vedia. Tie úvery, ktoré sa teraz poskytujú, nepomôžu, povedzme si to priamo. Tie krajiny, to znamená veriteľské krajiny, sa skladajú samy na seba, peniaze nie sú pre Grécko, nech vás to nemýli, a stále pokračujem v citovaní vtedajšej predsedníčky vlády. Okrem štyroch percent, to je pokračovanie toho citátu, idú všetky peniaze na sanáciu bánk, je to spôsob na saturovanie toho bankového sektora, ktorý má šancu prežiť. To je celý príbeh, koniec citátu. Ja sa pýtam, páni z SDKÚ – DS, čo sa stalo, že zrazu je takéto dvojité salto s trojitým vrutom. Preto som vtedy na túto tému napísal jeden krátky článok, ktorý sa volal Saltá sa robia v gymnastike, nie v politike. Najskôr ste boli proti bilaterálnej pôžičke Grécku, potom ste boli za navýšenie eurovalu jednotky aj za cenu pádu vlády a teraz prichádzate s návrhom na prijatie stanoviska, aby sa predmetná problematika prerokovávala v pléne Národnej rady? Ja sa pýtam, kde ste boli dva roky, prečo ste sa nepridali k nášmu návrhu spred roka. Už som spomínal päť podmienok, o ktorých sa vtedy štyri plné dni diskutovali tu v tejto miestnosti, v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Čo sa stalo, že teraz rozdávate v poslaneckých laviciach svoje návrhy uznesení a hovoríte, citujem kolegu Štefanca, že to bude dobrý začiatok? Takže konštatujem, že situácia v eurozóne sa natoľko zhoršila, že ani trvalý euroval nič nezachráni. Naopak, povedie k zničeniu našej spoločnej meny a to je aj naša mena euro. Preto odsúhlasenie článku 136 Zmluvy o fungovaní Európskej únie klub SaS nepodporí a považujeme to, a by som parafrázoval pána poslanca Dzurindu, za krištáľovo čistú asistovanú samovraždu. Preto odsúhlasenie článku 136 znamená podporu ekonomického vazalstva. A na takomto niečom sa poslanci za stranu Sloboda a Solidarita nebudú podieľať.
Ale napriek tomu, páni z SDKÚ – DS a ostatných klubov, podávame predsa len návrh na spoluprácu a ponúkame vám spoluprácu na novele zákona č. 397/2004 Z. z., pán kolega Kaník, ktorý sa volá zákon o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie. Skúsme dať hlavy dokopy, teraz, keď tá odvaha zlacnela a budeme predkladať návrhy a predbiehať sa, čo všetko teraz v záchrane obyvateľov Slovenska urobíme, pre tú záchranu, skúsme pouvažovať nad novelou spomínaného zákona, ktorý rieši vzťahy Národnej rady a vlády v záležitostiach Európskej únie. A keď pán minister financií Kažimír na budúcu júnovú schôdzu príde s ratifikáciou zmluvy o ESM, teda so žiadosťou o pristúpení Slovenskej republiky k trvalému eurovalu, skúsme predložiť komplexný spoločný návrh na túto tému. Áno, obsahovo máte pravdu. Poznám obsah diskusií v Nemeckej spolkovej republike na túto tému, keď ešte stále to nie je úplne jasné. Ale smeruje to týmto smerom, že obidve komory nemeckého parlamentu ako Bundesrat, tak aj Bundestag budú to schvaľovať, ale nie použitie prostriedkov z eurovalu, ale aktiváciu akýchkoľvek peňazí, ktoré pôjdu z Nemeckej spolkovej republiky do ESM. A to je jedno, či to bude na pomoc niektorej individuálnej krajine, ktorá o pomoc požiada, alebo či to bude na doplnenie a navýšenie základného imania, ako som o tom hovoril pred chvíľou. Takže ponúkam spoluprácu v tejto oblasti novely zákona č. 397/2004 Z. z. a navrhujem, aby sme toto prediskutovali a spoločne predložili na budúcej schôdzi, keď pán minister nás bude presviedčať, ako je dobré ratifikovať pristúpenie Slovenska k ESM.
Nakoniec ale konštatujem, že napriek tomu som rád, a teraz nech mi to všetci odpustia, že občianka Slovenskej republiky pani Radičová, ale aj občan Slovenskej republiky pán Kaník pochopili, že situácia je naozaj vážna a stáva sa z mesiaca na mesiac stále vážnejšou. Čím viacej takýchto uvedomelých občanov bude Slovensko mať, tým je väčšia nádej, že dokážeme aj na malom Slovensku povedať jedného dňa nie. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán kolega Kollár, pokiaľ som pochopil z vášho vystúpenia, tá zmena žiada namiesto zaväzuje sa vám vidí slabá. Súhlasím s vami. Ja si myslím, že na také vážne veci by asi Národná rada mala mať oveľa väčšiu kompetenciu, ale domnievam sa, že to by znamenalo zmenu ústavy. A na to v tejto chvíli akosi, mám pocit, nemáme silu. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Kollár, hovorili ste o svojom návrhu spred roka, ktorým ste chceli obmedziť mandát ministrovi financií. Len zabudli ste spomenúť jeden závažný fakt, že v tom čase ostatné koaličné strany predložili iný návrh, ktorý sa líšil v jedinom bode a ktorý získal viac poslancov ako ten návrh, ktorý ste predložili vy. To je len pre doplnenie. Ten, ktorý predložili SDKÚ – DS, KDH a MOST – HÍD v tom čase. Takže to nebol jediný návrh. A ten, ktorý sme predložili my vtedy, tak získal podporu väčšiu.
Ale ešte jednu vážnejšiu poznámku k vášmu vystúpeniu mám, keďže ste opäť neprávom a opäť nepravdivo napadli SDKÚ – Demokratickú stranu o údajnej zmene postoja. No, pán kolega, nie je tomu tak. Chcem vám pripomenúť, že SDKÚ – DS vždy presadzovala debatu v parlamente na túto tému. A bolo tomu tak ešte, keď vy ste neboli v parlamente. Sme žiadali ešte pred skončením volebného obdobia v roku 2010 mimoriadnu schôdzu parlamentu a debatu na túto tému ešte pred vznikom prvého eurovalu, ešte pred tým, ako Slovensko bolo jedinou krajinou, ktorá odmietla požičať Grécku. A tak tomu aj zostalo. Takže tieto fakty by sa nemali zamlčovať, pretože ak sa zamlčujú, tak objektívne skresľujete skutočnosť.
A nakoniec opäť len jedna veta. Keď chcete debatovať na túto tému, máte možnosť podporiť náš návrh, ktorý hovoril o tom, že my máme záujem o širokú debatu v parlamente. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Moja faktická poznámka bude viac-menej politická. Viete, počúvam analytikov, čítam noviny a všetci hovoria, že stredopravá opozícia v súčasnosti, predtým to bola stredopravá koalícia vo vláde, je v rozklade. Myslím, že vystúpenie pána poslanca Kollára to len podčiarklo a potvrdilo. Na tom, že sa stredopravá koalícia pred voľbami začala rozkladať, má strana SaS svoj leví podiel, pretože uprednostnila svoje stranícke záujmy pred záujmami tejto krajiny. A to treba povedať aj na tomto mieste. Ale to, že sa stredopravá opozícia naďalej bude rozkladať, ma teda naozaj prekvapilo, lebo nijako inak si politicky neviem vysvetliť toto vystúpenie pána poslanca Kollára.
Rád by som tiež povedal, že keď pán poslanec hovoril o tom, že nemáme sa smiať z toho, čo hovorí, myslel tým poslancov za SDKÚ – DS, myslím si, že v tejto chvíli sa v tejto sále skutočne úprimne môžu smiať len poslanci za stranu SMER – sociálna demokracia, pretože keď 83 poslancov najväčšieho klubu, ktorý má jasnú väčšinu v tomto parlamente, vidí ako sa dve 6-percentné strany navzájom vybavujú na sebe, musí to byť nekonečne úsmevné a pre nich zábavné. Gratulujem k vášmu vystúpeniu, pán poslanec.

Ďakujem za slovo. Ja by som chcel iba pripomenúť, že my neschvaľujeme teraz trvalý euroval, len meníme článok 136 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorá dáva štátom možnosť vytvoriť stabilizačný mechanizmus, a teda aj iný stabilizačný mechanizmus, nie iba pre pomoc Grécku, čiže aby sme si tým nezatarasili cestu pre iné mechanizmy. Áno, môžete mi argumentovať, že vytvárame nejaký právny základ pre trvalý euroval, no ja si to nemyslím. Podľa mňa ten právny základ už tu dávno je, keďže zmluva o trvalom eurovale už je podpísaná, nie je však ratifikovaná. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán Fronc, že na zmenu ústavy nemáme silu, no to nemyslíte vážne? Alebo veríte ešte v návrat dobrých časov, že raz na to silu budeme mať? Alebo sa spýtam na to opačne. Veď Nemecká spolková republika na to silu našla. To dokedy budeme vyplakávať na tom malom Slovensku, že na to a na to nemáme silu?
Pán kolega Štefanec, áno, v jednom bode sme sa nezhodli v lete minulý rok a to bola práve účasť súkromného sektora, pretože váš minister financií vtedy požadoval slabú účasť súkromného sektora, prekážala mu silná účasť, pretože vedel, že tá by viedla k riadenému bankrotu Grécka. A nakoniec tá účasť bola 21-percentná. Potom aj lídri v eurozóne prišli na to, že to nestačí, nakoniec bola dohodnutá 50-percentná účasť. A dneska je zjavné, že ani táto nemusí stačiť. Takže nie je to zďaleka tak, že to bol ten bod jediný, na ktorom sme sa nezhodli. A to, že získal podporu vtedy viacerých poslancov, samo osebe neznamená, že bol správny. Myslím, že viete, kam smerujem.
Pán poslanec Novotný, viete, tvrdíte, že sme uprednostnili záujmy stranícke v SaS, keď padla vláda. No neviem teraz, aké záujmy uprednostňujete vy ako zjavný kandidát na sobotňajšieho predsedu v SDKÚ. Takže toto bola čistá vaša volebná kampaň, ktorú ste tu v tak závažnej téme, ako sú miliardy slovenských daňových poplatníkov, predviedli. A vyzývate nás tu na diskusiu. No, viete, ťažko sa diskutuje, keď deň pred tým večer vám pán poslanec Kaník zatelefonuje, že idete s týmto návrhom stanoviska, večer si zapnem TA3, tam už to pán poslanec Kaník prezentuje verejnosti, zavesí to na okruh agentúr SITA a TASR a dneska nám tu ponúkate akési diskusie. My vám ponúkame naozaj úprimnú širokú spoluprácu, poďme meniť spomínaný zákon, o ktorom som hovoril, o spolupráci Národnej rady a vlády v záležitostiach Európskej únie. Máme na to mesiac času a poďme to predložiť na budúcu schôdzu. Ďakujem.

Pani predsedajúca, chcel by som vás poprosiť, aby ste mi poslali technikov. Ja som sa niekoľkonásobne hlásil s faktickou poznámkou do diskusie a to zrejme vysvetľuje aj teda to hlasovanie za vládny program, pretože jednoducho tento systém tu nefunguje.

Vážená pani predsedajúca, vážená snemovňa, dámy a páni, určite by som predovšetkým nechcel, aby tu ktokoľvek mal pocit, že sa tu hádame, že si tu nebodaj dve opozičné strany vyjasňujú postoj. To by bola naozaj veľká chyba. Takže to je moje úvodné posolstvo, ktoré by som chcel povedať.
To, čo nás viedlo k tomu, aby sme tento návrh predložili, a ja som veľmi rád, že je to spoločný návrh štyroch opozičných poslaneckých klubov, pretože to ukazuje aj naozaj schopnosť na principiálnych veciach sa zjednotiť a postupovať spoločne, práve aj z tých dôvodov, o ktorých pán Kollár hovoril. Naozaj situácia je veľmi vážna, je veľmi ťažko predpokladateľná. Grécke voľby ukazujú, že situácia sa zamotáva zo dňa na deň viac. Celkovo atmosféra a prístup k riešeniu dlhovej krízy v Európe sa mení, nielen voľbami v Grécku, ale aj voľbami vo Francúzsku. Naozaj nevieme s určitosťou odhadnúť, čo bude ďalej. Práve táto neistota a táto zodpovednosť za prostriedky občanov Slovenskej republiky nás vedú k tomu, aby sme hľadali cesty nájsť taký model, ktorý naozaj bude dávať našim zástupcom v akomkoľvek stabilizačnom mechanizme mandát, tak ako je to napr. v Nemeckej spolkovej republike, to určite áno, boli vytvorené isté mechanizmy. Samozrejme, môžeme mať na to rôzne názory, môžeme ich kritizovať, môžeme s nimi nesúhlasiť, ale sú tu. Každý, kto snáď niekedy povedal, že to je riešenie situácie a to stačí, tak sa buď z naivity, alebo z akéhokoľvek iného dôvodu mýlil, že to stačí.
To podstatné a rozhodujúce nie je vytvorenie samotného mechanizmu. Nie je to dohodnutie sa na tom, ktorá krajina prispeje do týchto mechanizmov akou sumou prostriedkov, či to budú záruky alebo to, čo sa použije. To rozhodujúce , čo rozhodne o tom, či to bude úspešné, či sa nám podarí stabilizovať situáciu, či sa nám podarí stabilizovať euro alebo naopak, dôjde skôr či neskôr k rozpadu eurozóny, to bude závislé od toho, akým spôsobom sa použijú tieto prostriedky. To je rozhodujúce. A to sme my vždy hovorili pri všetkých debatách a tuto naozaj, keďže v dnešných časoch už žijeme elektronickú dobu a všetci blogujeme alebo väčšina z nás to robí, píšeme a všetko, čo raz bolo povedané, je zachytené. Takže každý, kto má náznak pochybnosti o mojich slovách alebo o tom, že došlo k nejakému saltu, ako si, Jozef, povedal, tak nech si pozrie všetky moje napísané alebo vyslovené vety na túto tému včítane môjho vystúpenia v Národnej rade pri prejednávaní eurovalu a uvidí, že ani o piaď sa neposúvam inde. Stále tvrdím jedno, jediné, my si nemôžeme ako Pilát umyť ruky a povedať si, že je to vybavené, že my nič s tým nemáme a že tým ochránime Slovensko a slovenských občanov a slovenskú ekonomiku. Opak je pravdou. Keď my vystúpime z akejkoľvek snahy ovplyvňovať to dianie, aj keď sme malá krajina, tak zároveň sa vydávame napospas tej búrke, ktorá tu prebieha. My musíme byť aktívni, my musíme pristupovať k tomu so snahou ovplyvniť tie riešenia. To ovplyvňovanie spočíva v tom, akým spôsobom sa použijú prostriedky z eurovalu. A keď je tu pochybnosť o tom, či slovo použitie je dobré alebo či ho treba nahradiť slovom aktivizácia, výborne, ja som za to, ale veď toto bolo najmenej, ale až toto mal byť problém, upraviť ten text tak, aby to bolo. Veď viac hláv viac vie. A tým sa aj dostávam k tomu, že včera ten návrh uznesenia vyzeral ináč ako dnes práve v tom slove, kde sa mení slovíčko ukladá alebo slovíčko zaväzuje za slovíčko žiada. Totiž keď chceme prijať uznesenie, ktoré nie je v rozpore so súčasne platnou ústavou, tak môžeme navrhovať len také, ktoré je s ňou v súlade. A práve priatelia z KDH, kolegovia z KDH nás upozornili, že toto by nebolo v súlade s ústavou. A z toho dôvodu sme upravili ten text, aby v súlade s ústavou bol. Mne by tiež viac vyhovovalo omnoho tvrdšie a záväznejšie uznesenie, ale želanie nie je rozhodujúce pri danom momente, najprv musíme veci zmeniť, keď chceme. A tu prijímam návrh, ktorý bol povedaný, pretože naozaj tu nejde o hádku, tu nejde ani o predbiehanie sa, ale naozaj o snahu riešenia veľmi závažného problému.
A teraz späť k použitiu týchto prostriedkov a prečo je to dôležité. No naozaj ja si nemyslím, ani som si to nikdy nemyslel, že za každú cenu zachraňovať bankrotujúce krajiny pred bankrotom, ktorý je nevyhnutný, je ekonomicky správne a rozumné. Je omnoho lepšie, keď je tá nevyhnutnosť a sa tá situácia nedá zachrániť, nepredlžovať agóniu danej ekonomiky a jednoducho povedať to, čo je reálnym faktom. Je tu bankrot, lebo bankrot je ozdravný proces aj v samotnej krajine, ktorá je tým postihnutá, nebola by prvá a nebude ani posledná, by pomohol postaviť sa na nohy.
Takisto možné zúženie eurozóny. Zúženie a rozpad eurozóny sú dve rozdielne veci. Keď sa budeme pridlho brániť zúženiu eurozóny pokiaľ sa ukáže, že je to nevyhnutné, tak privedieme eurozónu k rozpadu, totálnemu. A to asi nechce nikto. Takže keď sa ukáže, a nebudem naozaj teraz tiež sa púšťať do toho, akým spôsobom sa to môže alebo nemôže stať právne a technicky, že je pre eurozónu lepšie, aby niektoré krajiny v nej neboli, pretože na to nemajú ekonomickú silu, tak to treba urobiť. A k tomu určite sa bude vyjadrovať a má sa vyjadrovať aj Slovensko, k tomu má svojimi rozhodnutiami takými alebo onakými prispievať aj náš zástupca v stabilizačných mechanizmoch. A k tomu potrebuje mandát, preto je toto uznesenie. A teraz keď dôjde k takejto situácii, my ju nevieme vylúčiť, k nej naozaj môže dôjsť, či už je to bankrot, či už je to vystúpenie Grécka alebo aj viacerých krajín z eurozóny, my všetci vieme, že to bude mať krajne nepriaznivé ekonomické následky. Nikto z nás nehovorí, že to práve pre to treba urobiť. My hovoríme, že nevieme zaručiť, že sa to nestane, pretože ekonomika ide svojou cestou a politicky ju vieme ovplyvňovať, ale nevieme absolútne zabrániť niektorým procesom, ktoré sa môžu ukázať ako nezvratné. Ale práve preto, zdôrazňujem, práve preto, kolegovia a kolegyne, musíme byť na tú situáciu pripravení, musíme mať v rámci Európy, nielen eurozóny, ale Európy pripravenú obrovskú masu finančných prostriedkov, ktorá bude pripravená na aktivizáciu, a by som správne používal termíny, a ktorá sa môže zapojiť nie do toho, aby sme udržiavali niekoho pri živote a mŕtvemu dávali umelé dýchanie, ale aby sme ju použili na udržanie ekonomiky v chode, na zabránenie likvidácie finančného sektora, od toho sa odvádzajúcu likvidáciu výrobných podnikov, ktoré by nemali financie na svoje fungovanie, a od toho sa odvíjajúcu likvidáciu desaťtisícov, státisícov, miliónov pracovných miest, ktoré by Slovensko zasiahli. Mohli by sme tak robiť, čo by sme chceli, nemuseli by sme byť v žiadnom eurovale. Keby sa toto stalo, Slovensko to zmetie, tá vlna by to zmietla všade, kam by dosiahla. A to by nebola postihnutá len Európa a celý svet. A práve na to sú dobré stabilizačné mechanizmy. Ale zároveň práve preto je dôležité, aby v tých stabilizačných mechanizmoch tie peniaze, ktoré tam sú, sa jednoducho nerozhádzali politickými rozhodnutiami, že ešte tu máme nejaké voľby, za dva roky si to pomyslia vo Francúzsku alebo v Nemecku alebo kdekoľvek inde, tak ešte treba udržať nejaký stav, avšak použiť peniaze, pretože potrebujú dobre vyzerať pred voličmi. Na toto určite nie sú, ale na ekonomicky opodstatnené záležitosti, ktoré ochránia našich občanov. A k tomuto by sme chceli prispieť. A k tomu by Slovensko malo mať ambíciu prispievať v rámci orgánov, ktoré o tom budú rozhodovať v rámci debát, ktoré sa tomuto budú venovať.
Aj keď svojou váhou nikdy nebudeme rozhodujúca krajina, ako som povedal, aj v debate o eurovale, zopakujem to znovu, môžeme byť tým kamienkom, ktorý spustí lavínu zdravého rozumu, čo bude smerovať k tomu, že naozaj musíme si uvedomiť ekonomickú situáciu a politické rozhodnutia podriadiť ekonomickým cieľom, a nie politickým cieľom. A preto, hovorím, bolo to správne, som aj ja hlasoval za vytvorenie európskych stabilizačných mechanizmov. Ale zároveň dvíham varovný prst nad tým, aby sme posielali tieto peniaze do čiernej diery akejkoľvek, nech sa volá akokoľvek. A určite ani jeden z týchto mechanizmov nebol vytvorený preto, aby sa zachraňovalo Grécko, ale preto, aby sme sa chystali na ekonomickú situáciu, ktorá sa môže sťať krutou realitou, keď zbankrotuje Grécko totálne, keď vystúpi z eurozóny, alebo akékoľvek ďalšie iné krajiny. A na to sa máme koncentrovať. A preto si myslím, že je správne prijať takéto uznesenie. Kolegovia z SaS mohli navrhnúť vylepšenie toho textu. Neurobili tak. Ale však ešte sa k tomu vrátime pri schvaľovaní zmluvy. Ale prijatie tohto uznesenia nie je v rozpore s ničím, čo ste tu povedali, Jozef, čo si ty povedal. Ja myslím, že, naopak, to podporuje práve to tvrdenie, že to potrebujeme.
A voči kolegom a poslancom vládnej strany SMER. Bremeno zodpovednosti je na vás. Ale ja si myslím, že aj vám by pomohlo, keby ste mali alebo vaši predstavitelia, pán minister financií mal pri takýchto krokoch a rozhodnutiach silný mandát Národnej rady. A preto aj pre vás by bolo dobré, aby sa aktivizáciou prostriedkov z eurovalov alebo stabilizačných mechanizmov zaoberala Národná rada a by ich schvaľovala, tak ako to robia v Nemecku, aj tam predsa majú aj opozíciu, aj koalíciu a nemajú na všetko rovnaký názor, napriek tomu tam o tom rozhodujú vo svojom parlamente.
Takže myslím si, že naozaj toto je uznesenie, ktoré nemá žiadnu ideologickú, ľavicovo-pravicovú ambíciu, ale hľadá mechanizmus, ktorý dá najväčšiu šancu ochraňovať záujmy slovenských občanov a strážiť ich peniaze, pretože to sú ich peniaze, o ktorých všetci budeme rozhodovať. Zatiaľ o tom rozhoduje naozaj vyšší štátny úradník, maximálne vláda. A ja si myslím, že mala by mať za sebou silný mandát Národnej rady. Ďakujem za pozornosť.