2. schôdza

Pani poslankyňa Nicholsonová, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ty hovoríš, že toto nie je spôsob vstupovať do ústavného zákona a do ústavy. A ja sa pýtam, že aký je teda ten spôsob? Veď toto je úplne legitímny spôsob. Hovoríš o dlhých stretávaniach sa a nejakých vášnivých diskusiách, ktoré tomu mali predchádzať. Ale my sme boli svedkami takýchto dlhých stretávaní sa a vášnivých diskusií, keď ste sa asi 20 rokov snažili urobiť niečo s priestupkovou imunitou poslancov. A ja mám pocit, že to bol strašne dlhý čas, a musím povedať, že skutočne to tak cítim, že ten čas sme urýchlili až my, SaS-ka, ktorá začala veľmi tvrdo tlačiť na zrušenie poslaneckej priestupkovej imunity.
A ja nerozumiem celkom, prečo vy namietate takýto postup, aký sme zvolili, ktorý je, opakujem, úplne legitímny, a považujete to za nejakú fatálnu chybu, a pritom voláte po diskusiách namiesto toho, aby ste práve toto brali ako začiatok jednej legitímnej diskusie o celkom vážnej téme. Lebo všetci sa zhodujete na tom, že prakticky súhlasíte s tým meritom problému, s tým, že treba niečo robiť s počtom poslancov v zákonodarnom zbore. My sme urobili len to, že sme túto tému, ktorá je aktuálna v uliciach, aj aktuálna na Facebooku, preniesli na pôdu zákonodarného zboru. A skutočne nerozumiem tomu, že prečo proti takejto legitímnej ceste namietate.
Ďakujem.

Pán poslanec Poliačik, nech sa páči.

Pán kolega, čo sa týka toho, že ako má alebo nemá byť menená ústava, možno už len keby sme sa pozreli na zoznamy ľudí, ktorí stáli pri zrode tej americkej a tej slovenskej, tak by sme pochopili ten kvalitatívny rozdiel, že prečo možno tá americká ústava nepotrebovala zďaleka toľko zmien, ako by potrebovala po 20 rokoch tá slovenská. Ja nevravím, že zrovna v tejto jednej veci, ale v mnohých iných.
A druhá vec, veľmi ma prekvapilo to tvoje podcenenie priamej demokracie. Ja musím povedať, že pri mnohých otázkach spojených z priamou demokraciou tiež som opatrný, ale na druhej strane si myslím, že je to trend, ktorý pri rozmachu, jednak pri prudkom zvýšení vzdelanosti a pri rozmachu informačných technológií je jednoznačne trendom tejto doby. Že priama demokracia stále viac bude vstupovať do rozhodovacích procesov v jednotlivých krajinách a možno až vtedy sa naozaj stane, že politické špičky začnú investovať do vzdelávania svojich obyvateľov viac, než to robia napríklad slovenskí politici doteraz. A potom sa reálne stane, že to, čo nazývame demokraciou, sa aj stane demokraciou, že ľudia svojím vlastným prispetím a s plnou zodpovednosťou za svoje rozhodnutie, podobne ako to robia Švajčiari, budú vo veľkej miere formovať budúcnosť svojej krajiny. Nevravím, že to má byť zo dňa na deň, ale určite by som ich za bezmyšlienkovité stádo, ako mohlo vyznieť z toho tvojho príspevku, nepokladal.

Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem. Prejav k znižovaniu počtu poslancov viac-menej som asi vedel, z akého uhla pohľadu sa na to budeš dívať a že si sa na to díval z pohľadu nepripravenosti zákona alebo tým, že neprebehla nejaká diskusia, sa možno dá akceptovať a toto vnímam.
Ale zarazil ma bod, kedy si poslanec Národnej rady, ktorý je priamo zvolený voličmi, dovolí až spochybňovať inštitúty referenda a inštitúty možno priamej demokracie, kde by som si teda bol veľmi, veľmi opatrný, či práve doba neprináša to. A ak spomeniem možno jeden štát, ktorý nám priniesol myšlienku parlamentarizmu, je to Island, kde prvý parlament bol a kde práve otázka ústavy a jej prijímania sa diala vo väzbe na inštitúty priamej demokracie.
Myslím si, že či už spájanie tzv. globálnej dediny na základe nových informačných technológií a zároveň s tým, že celkovo sa väčšie a väčšie množstvo obyvateľov zaoberá verejnými otázkami a otázkami správy krajiny, my sme mali možnosť sledovať aj počas volebnej kampane obrovské hnutie, ktoré na Slovensku dovtedy nemalo obdoby, ktoré priamo aj v sebe obsahovalo požiadavky na vyššiu priamu demokraciu a možno sfunkčnenie referenda, tak tuná by som bol fakt veľmi opatrný a možno aj k otázkam ústavy a jej zmeny by som pristúpil aj na tejto pôde.

Pán poslanec Hlina.

Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj za vecný a múdry príspevok do rozpravy. Zaznel hlas múdreho muža, povstaňte, som bol jediný. Už len paradoxom je, že hlavný ideológ SaS-ky pán Poliačik sa pri tom prejave tuná brouzdá internetom, neviem, čo tam dohľadáva, dokonca ide aj telefonovať.
Áno, aj ja dokážem nazbierať pod petíciu za zrušenie parlamentu 100-tisíc?, 200-tisíc podpisov? - povedzte koľko? Dokážem. Som si ochotný sa na to staviť.
Páčil sa mi výraz avanturizmus a je hodný múdreho a cnostného muža. Ja som tu za nevzdelaného, ako pán Poliačik hovorí, hodný toho, aby som išiel dojiť ovce, variť guláš. Nuž, dovoľte mi teda povedať, že k tomu, čo som povedal, ešte dopĺňam pre predkladateľov, že život nie je žúrka a ústava nie je časopis Playboy.
A na záver mi dovoľte ešte sa spýtať. Preboha, poslanci SMER-u, to vážne idete za toto hlasovať?!

Pán poslanec Jarjabek.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, tento zákon je zlá cesta, dokonca by som išiel ešte ďalej, tento návrh zákona je nezodpovedný, nepoctivý, neprofesionálny nepodarok. Takto to treba pomenovať, taká je pravda. A účelový nepodarok. Účelovo-populistický nepodarok. A prečo účelový a populistický, o tom tuná hovoril aj môj predrečník.
Dámy a páni zo SaS, iná vec. Kde beriete pri vašom zdôvodňovaní hovoriť o tom, ktorý poslanec je zbytočný v parlamente viac alebo menej, kto koľko rozpráva a vôbec hodnotiť poslancov z hľadiska jednej strany, ktorá je v tomto parlamente legitímne? Určite legitímne. A čo keď napríklad ja mám alebo mal by som taký pocit, že táto legitímne zvolená strana v parlamente, ktorá sa volá SaS, je tu úplne zbytočná, je to strana, ktorá tu vôbec nemá čo hľadať a jednoducho by tu nemala byť. Ubezpečujem vás, že aj keby som takýto názor mal, nikdy v živote by som si ho nedovolil povedať.
A to je rozdiel medzi vami a nami. Zásadný rozdiel, ktorý sa prejavuje aj v návrhu tohto paškvilu.
Ďakujem za pozornosť.