30. schôdza

Pán poslanec Škripek, nech sa páči. Nie je prítomný v rokovacej sále pán poslanec Škripek. (Ruch v sále.)
Nech sa páči, pani poslankyňa Vaľová.

Ďakujem veľmi pekne. Milí kolegovia, kolegyne, ja by som naozaj chcela, aby sme si v prvom rade povedali, o čom je táto schôdza. Lebo pred chvíľou nás tu všetci presviedčate, že nie je o tom, čo ste napísali. A vy ste napísali a) vyjadruje vážne znepokojenie v rómskej osade Budulovská ulica v Moldave nad Bodvou, aký bol zásah. Potom ste napísali, že c) žiada vládu Slovenskej republiky o zabezpečenie ochrany základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb pri vykonávaní policajných akcií.
Tak teraz nás tu presviedčate, že táto schôdza o tom nie je, že je o niečom úplne inom, že je to o rómskej problematike. Ja si myslím, že je o zásahu. Potom pred chvíľou do toho zamotáte erotiku a vyprávate tu a smejete sa tu vo veľkom, tak vy naozaj neviete, o čom je tá schôdza! A my to berieme, že čo ste napísali, tak takto sme sa k tejto schôdzi vlastne postavili.
A ďalšiu vec, čo chcem povedať, naozaj súhlasím s kolegyňou, aj keď nemám reagovať na predrečníčku pani Janíkovú, ale spýtam sa, koľkí z vás z týchto lavíc ste skutočne boli niekedy, kedy ten dav bol rozvášnený, koľkí ste boli na mieste toho policajta? Ktorý nevie, či tam má do činenia s ľuďmi, ktorí sú pod vplyvom drog, pod vplyvom alkoholu, a ktorý má v sekunde vyhodnotiť, či správne zasiahol v tú sekundu, či správne zasiahol, ak je pod takým psychickým tlakom a vypätím a chráni životy svojich a životy ďalších občanov. Koľkí ste tam boli?!
No mnohí len sedíte v týchto laviciach, v živote ste možno niektorí neboli v rómskej osade. A hráme sa tu, ako keby to bol futbalový zápas, a všetci po futbale vieme, kto mal dať gól, ako to mal urobiť.
Vážení, v prvom rade sa malo povedať, že ďakujeme policajtom, že naozaj chránia naše životy a že sa starajú na východe o tých, ktorí sú ohrození, a je to jedno, či sú to Rómovia, Nerómovia, ktokoľvek. Takže táto schôdza je o tom. (Reakcia z pléna.)
Ďakujem.

Reaguje na rečníka.
Nech sa páči, páni poslankyňa Nachtmannová.

Ďakujem za slovo. Pán minister, máte pravdu, že iniciátorom tejto schôdze ide o politiku, nie o pravdu, nie o spravodlivosť pre tých najzraniteľnejších, ako to v úvode prezentoval zástupca navrhovateľov.
Na základe vlastnej skúsenosti z pôdy Rady Európy, kde bola zaslaná ešte v septembri minulého roka tendenčná a maximálne neobjektívna správa o udalostiach v Moldave nad Bodvou, v duchu hesla „čím horšie pre vládu Roberta Fica, tým lepšie pre nás“ viacerí predstavitelia opozície úplne zabúdajú na pravdu a záujmy slušných občanov Slovenska a tu mám na mysli všetky entity.
Ďakujem.

Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

V teórii argumentácie existuje jedna veľmi vážna chyba, ktorá sa učí už teda na základnej škole, a to je tzv. straw man fallacy, kde človek si najprv vybuduje niečo, čo je úplne mimo, mimo toho, čo tvrdí jeho oponent, a potom namiesto toho, aby vyvracal argumenty oponenta, tak strieľa šípy do toho, do toho vybudovaného panáka, ktorého si tam sám postavil.
A presne to urobil pán minister. On najprv celú tému otočil na to, že nám tu išiel vymenuvávať všetkých možných občanov rómskej národnosti, ktorí kedy spáchali nejaký trestný čin, a potom obvinil opozíciu z toho, že sa ide stavať na ich stranu.
Ale o tom to vôbec nie je! Je to o tom, že polícia má v prvom rade chrániť všetkých občanov a polícia má v prvom rade konať len v rámci svojich vlastných kompetencií. A aj keď robí pátračku, aj keď robí čokoľvek, tak tie kompetencie nemá prekračovať. A ak je podozrenie, že to urobila, tak minister vnútra má byť prvý nastúpený a počúvať, čo sa vlastne stalo, a vyvracať tieto podozrenia, nie postaviť sa na jednu stranu.
Lenže pre pána ministra je už príznačné, že on vždycky potrebuje najprv ukázať prstom na toho akože nepriateľa na druhej strane a potom z toho vytĺkať politický kapitál.
Je veľmi nešťastné, že sa to robí, keď sa už hovorí o najzraniteľnejších, tak naozaj je len málo zraniteľnejších ľudí ako ľudia, ktorí žijú v rómskych osadách. Napriek tomu, že ich život môže byť spojený s kriminalitou, napriek tomu, že ich život môže byť problémový zároveň, z pohľadu teda majoritnej spoločnosti, zároveň je len málo ľudí, ktorí sú zraniteľnejší v tomto štáte ako oni. A zneužívať to na svoju politickú propagáciu je čisté svinstvo.

Pán poslanec Podmanický, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Ja si myslím, že každý čo len trocha súci pozorovateľ vidí, že celá táto schôdza je naozaj úplne zbytočná, napokon potvrdili to aj predkladatelia a navrhovatelia tejto schôdze, ktorí v odôvodnení uviedli dva pomerne chabé dôvody, a musím povedať, že tak slabý návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze si ani nepamätám.
V podstate navrhovatelia hovoria o dvoch dôvodoch, prvým je, že ombudsmanka nedostala slovo na vláde. Podľa zákona o verejnom ochrancovi práv pôsobnosť "verejného ochrancu práv sa nevzťahuje na vládu Slovenskej republiky", nebol porušený rokovací poriadok vlády, nebola porušená Ústava Slovenskej republiky, neexistuje právny nárok na to, aby ombudsmanka vystupovala na vláde, napriek tomu jej bod bol zaradený, správa bola zaradená, prijalo sa uznesenie a dokonca prijali sa všetky jej odporúčania, konkrétne, že zásahy v osadách sa budú kamerovať. Čiže neexistuje dôvod tento prvý.
Druhý dôvod bol neprimeranosť policajného zásahu v Moldave nad Bodvou. Samotné vystúpenie pána ministra jasne ukázalo, že celé toto divadlo je založené na množstve protichodných informácií, ktoré sa prezentovali v médiách. Napokon je tu vyšetrovanie krajskej prokuratúry, to ukáže, či bol primeraný, alebo bol neprimeraný.
Ja si však myslím bez ohľadu na tento konkrétny zásah, že práca policajtov v týchto osadách by mala byť mimoriadne odmeňovaná. Ja nezávidím tým policajtom, ktorí slúžia v týchto častiach Slovenska, je to práca mimoriadne ťažká, mimoriadne zodpovedná, nechcel by som ju robiť za žiadne peniaze na svete, a preto títo policajti si zaslúžia skôr úctu. Áno, ak niekto sa správal neprimerane, nech je potrestaný, ale v zásade patrí úcta tým policajtom, ktorí... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Pán Viskupič, nech sa páči.

Ďakujem. Pán minister, ja si myslím, že tu teraz prebieha, nejak nad nami tu lietajú argumenty medzi vašou stranou a zvolávateľmi z Ľudovej platformy, a stotožňujem sa s jedným z tých dôvodov zvolania, že mal by platiť, a myslím, že táto schôdza je o rovnakom metri a mal by platiť rovnaký meter či už na opozičných poslancov, či už na ombudsmana, ktorý by chcel vládu informovať, a možno aj keď tvrdíte, že nie je zákonný dôvod, tak minimálne slušnosť, vecnosť by mala veliť, že by mohol dostať na vláde priestor.
Čo má ale z vášho vystúpenia viacej zarazilo a viacerí poslanci z vašej strany to kritizovali alebo nejakým spôsobom sa dotkli témy, že by sme sa mali zastávať alebo nezastávať Policajného zboru, že by mala byť nejaká istota. Tuším kolegyňa Vaľová vám odkazovala to, že kto z nás stál pred rozvášneným davom, kedy policajt naozaj potrebuje mať istotu, či zasahuje na základe a podľa zákona, alebo nie.
A ja si myslím, že takisto ako viacerí, že nerobíte dobre a škodíte polícii, pretože keď musí policajt použiť donucovacie prostriedky, nemôže vo svojom rozmýšľaní ani na sekundu sa mu tam zjaviť, zastane alebo nezastane sa ma Kaliňák. Je toto najväčší problém, ktorý vidím, ktorý ste aj tu povedali, pretože týmto škodíte polícii. A ja si myslím, že policajt má rozmýšľať nad tým, či koná, alebo nekoná zákonne, a tú istotu by sme mu mali dať nastavením pravidiel. A toto je podľa mňa, áno, policajti potrebujú aj v týchto vypätých situáciách mať istotu a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)