30. schôdza

Pán poslanec Poliačik.

Robert Fico v tých svojich kortešačkových videách, čo vešia s pánom ministrom kultúry na internet, rozprával v jednom z nich o tom, že aká je strašne potrebná stabilita a aby si všetky štátne orgány medzi sebou rozumeli a nerobili si medzi sebou zle. Len to je trošku nepochopenie, nepochopenie demokracie. Ono totižto, ony tie orgány by si mali medzi sebou rozumieť, spolupracovať bez ohľadu na to, kto nominoval takéhoto človeka do toho úradu a kto ho tam zvolil. Ja som si stopercentne istý, že ak by tu bol ombudsman alebo ombudsmanka, ktorí by boli zvolení ako nominanti strany SMER, tak neexistuje prekážka, ktorú by nemohli prekonať a dostať sa na Úrad vlády, že by boli krásne spoločné tlačovky premiéra s ministrom vnútra a rozprávali by presne to, čo by im spin doktori strany SMER napísali.
To má byť tá stabilita a to má byť tá jednota, že strana SMER ovládne každú jednu stoličku, lebo okrem svojich vlastných ľudí nie je schopná sa rozprávať a dohodnúť s nikým. Toto ale nie je demokracia a právny štát, toto je totalita a toto je presne smer, ktorým sa tento SMER hýbe.
Ďakujem.

Pán poslanec Martvoň.

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka Jurinová, chcel by som na vás zareagovať teda, keďže ste sa dali, alebo teda dali ste sa do tej právnej roviny trochu, alebo z väčšej časti.
V prvom rade v podstate chcem poukázať na to, že tu asi došlo k nejakému nedorozumeniu, lebo podľa môjho názoru vláda postupovala v tomto prípade dokonca nad rámec tým, že vôbec hlasovali o tom udelení slova ako takého. Nakoľko v zmysle zákona o verejnom ochrancovi práv v rámci postupov pri vybavovaní podnetu, či už je to teda postup podľa § 17, 19 alebo 20, je zakotvené, že ak ombudsman zistí pri činnosti orgánu nejaké pochybenie, závisí, o aké pochybenie teda ide, tak, samozrejme, oznámi to príslušnému správnemu orgánu. V tomto prípade, keď išlo o políciu, tak tým príslušným správnym orgánom malo byť buď krajské riaditeľstvo Policajného zboru, alebo Prezídium Policajného zboru.
No a ďalej je tam uvedené v zákone, že pokiaľ teda verejný ochranca práv považuje vykonané opatrenia za nedostatočné alebo povedzme ak tie prijaté opatrenia alebo odpoveď považuje za nestatočnú, tak môže sa obrátiť na nadriadený správny orgán. V tomto prípade nadriadeným orgánom bolo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, čo sa aj tak stalo.
To, že sa pani ombudsmanka, ktorú, znova podotýkam, si vážim, lebo fakt je odborníčka v oblasti ľudských práv, že sa obrátila priamo na vládu, tak podľa môjho názoru išlo iba o možno pochybenie výkladu toho zákona ako takého. Lebo možnosť obrátiť sa ombudsmanovi na vládu dáva zákon iba v prípade vtedy, ak voči príslušnému orgánu, voči ktorému sa obrátila, nie je s ním spokojná a neexistuje nadriadený správny orgán, až vtedy môže ísť na vládu. Lenže voči polícii alebo teda polícia, či už krajské riaditeľstvo Policajného zboru, alebo Prezídium, má nadriadený správny orgán, ktorým je ministerstvo. Čiže... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Reakcie z pléna.)

Pán poslanec Huba. (Reakcie z pléna.) Poprosím, poprosím, páni poslanci, páni poslanci. Pán poslanec Martvoň, pani poslankyňa Žitňanská, tu nie je dialóg, dajte...

Môžem dostať dve minúty, lebo už mám jeden a trištvrte. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, ja vás neukrátim ani o 15 minút, ani o minútu.

Huba Mikuláš, poslanec NR SR
Stačí o 15 sekúnd.

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Takže, takže ja viem, že o 15 sekúnd. Nech sa páči. Nech sa páči. Dajte, prosím vás, čas pánovi poslancovi Hubovi.

Huba Mikuláš, poslanec NR SR
Ďakujem pekne za slovo. V prvom rade ti chcem poďakovať, pani podpredsedníčka, milá Erika, za tvoj ľudský, múdry a nebojím sa povedať, že štátnický príspevok do tejto diskusie. Môžte sa smiať, ale hovorím to s plným vedomím toho, čo som povedal.
No a teraz si dovolím pár slov na tému vzťahu racionalita verzus emocionalita v správaní sa spoločnosti a v riadení spoločnosti. Ja nechcem strašiť a pripomínať 30. roky minulého storočia v Nemecku, ale mnohé aj u nás, na Slovensku, nasvedčuje tomu, že časy sa zhoršujú, radikalizujú a ten nárast násilia v spoločnosti začína byť znepokojujúci. A jedným zo sprievodných znakov takéhoto negatívneho vývoja je postupná prevaha emocionálneho správania nad racionálnym. Emócie majú v našom živote zmysel a často sú aj pozitívne. Ale na to, aby sme dokázali účinne čeliť tomu, čo nám tu stále viac hrozí a pred čím by sme si naozaj nemali zatvárať oči, potrebujeme čo najviac racionality.
No a namiesto toho sme v tejto kauze, a nielen v tejto kauze, zo strany vlády Slovenskej republiky svedkami veľmi emocionálneho prístupu, snahy ponížiť osobu i úrad ombudsmanky a, samozrejme, aj opozíciu, to už patrí k veci, ako sa hovorí, a toto rozhodne nie je prístup, ktorý je akýmsi správnym vodítkom a východisko z tejto situácie.
Takže by som apeloval na vládu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem. Ja som v tom tvojom prejave našiel dva alebo tri body, ktoré, ktoré by som chcel ešte možno nejakým spôsobom skomentovať, a to je, že, áno, pred trištvrte rokom sme interpelovali spolu pána ministra vnútra kvôli Banskej Štiavnici. Áno, je tu kauza, ktorá sa rieši teraz, lebo neviem čo, možno tvoje vloženie sa do toho, možno novinový článok. Ale Nitra sa odrazu dá riešiť. A mám pocit, že minister ako keby, už to tu párkrát aj odznelo, si spal na vavrínoch a nerobí a škodí Policajnému zboru.
Myslím si, že je obludné to, čo počúvam teraz po chodbách parlamentu, a to je to, že táto schôdza v podstate pomohla iba ministrovi, pretože mohol ukázať to, akým spôsobom je treba jednať s tými, ktorí sú neprispôsobiví, a má teraz dostatočný priestor na to, aby sa zastal policajtov, aby sa zastal toho, akým spôsobom bolo prikročené a že je dobré, že niekto teda dostal po držke a my by sme mali sklopiť chvost a nejak sa v tomto neangažovať.
Je to obludné. Je to obludné, akým spôsobom sa môže parlamentná debata zvrtnúť a čo a kde sa vytvára priestor pre posúvanie nejakých messageov. Obludné je to, že v prezidentskej kampani, ktorá aj týmto vystúpením beží, kde je obsiahnuté to, že by orgány v tomto štáte mali spolu spolupracovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou pani podpredsedníčka Jurinová.

Ďakujem všetkým, ktorí okomentovali tento môj príspevok. Mne sa žiada len povedať, že som presvedčená o tom, že došlo k totálnemu poníženiu úradu ombudsmanky, verejnej ochrankyne práv.
Aj v príspevku som povedala, že už dlhodobo vidno ten stav takého podceňovania nielen jej osoby, ale aj samotného úradu. Ako mne je až veľmi nepríjemné može práve preto, že je na tomto poste žena, ako sa ku nej chováte. Ale to súvisí možnože naozaj s celkovým nastavením vaším, našich kolegov inak z vládnej strany. A je mi to dosť ľúto.
V žiadnom prípade, zopakujem, že si nedovolím hodnotiť ten zákrok, pretože podrobnosti nepoznám. Nemala som čas sa s ním zoznámiť tak, aby som sa k tomu relevantne vyjadrila. Ale každopádne to, čo nasledovalo po tom možnože zastavení sa nad postom ombudsmanky, je tá druhá polovička, čo ste može nazvali, pán kolega Martvoň, že právničinou, do ktorej sa takisto síce až tak nevyznám, ale myslím si, že v tomto smere je potrebné urobiť naozaj veľký krok a nastaviť ten Trestný zákon tak, aby boli postihnuteľné aj skupiny, ktoré sa práve nenazývajú ako extrémistické skupiny.
To týmto, čo som povedala, aj chcem urobiť. Naozaj pozývam na diskusiu všetky politické strany. Je to možnože výmysel, ktorý spoločnými silami vieme dotiahnuť do konca tak, aby sa naozaj naše deti nemuseli báť sedieť v krčme. Tým nechcem povedať, že chceme, aby sedeli v krčme, určite nie, ale aby sa nebáli vôbec chodiť po uliciach. Keď som sa rozprávala s mojou kamarátkou, ktorá žije v Bratislave, povedala, že v štrnástich mala obdobie, kedy dostávala na držku bežne počas chôdze po ulici. Tak hádam toto nechceme, by sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)